Slovenští umělci nesmějí vystavovat
v českých krajích, a čeští
na Slovensku. Existuje jakási dohoda o koexistenci českých
a slovenských výtvarníků - čili
dohoda, že si nepolezou do zelí, jak se říká.
To je velmi nezdravý zjev.
Velkou pozornost - a zase to má souvislost i se státním
rozpočtem, má rozmísťování
kvalifikovaných výtvarníků do praxe,
do závodů. Nejsou ojedinělé případy,
kdy ředitelé závodů je přímo
odmítají. A přitom výtvarná
úroveň keramiky a textilu, z jejichž vývozu
by bylo možno získat cenné devizy, je vejmi
nízká a soustavně upadá. V této
souvislosti chci říci, že by bylo třeba
vůbec promyslit koncepci vývozu uměleckých
děl a jejich prodej za devizy. Jen s vývozem antikvariátu
se věčně nevystačí.
Dovolte mi ještě slovo k jedné významné
součásti naší kultury - k divadlům.
V současné době je připravována
jejich reorganizace. Bude jistě prospěšné,
dojde-li k určité koncentraci uměleckých
sil ve větších kolektivech a bylo by jistě
velkým činem, kdyby se podařilo na základě
nové organizace, která bude mít i ekonomický
efekt, využít ušetřených prostředků
k úpravě hereckých platů, které
jsou nízké - mám na mysli oblastní
divadla. Avšak tato změna organizace divadelní
sítě, nesmí v žádném případě
vést - například k tomu, aby pohraniční
města ztratila možnost vidět kvalitní
profesionální divadelní inscenace.
Soudružky a soudruzi poslanci,
bylo by možno ještě hovořit k finanční
politice v oblasti například lidových škol
umění, které mají a budou mít
obrovský význam pro výchovu lidu uměním,
dále vydavatelství knih, o organizaci uměleckých
škol atd. Zůstávám však jen u těchto
několika poznámek, jejichž smyslem bylo upozornit
při projednávání státního
rozpočtu na některé problémy, které
vznikají v oblasti umění. Umění
se bude pochopitelně rozvíjet v úzké
závislosti na rozvoji materiálně ekonomické
základny našeho národního hospodářství.
Když jsme poslouchali zprávu předsedy Státní
plánovací komise s. Indry o potížích
našeho národního hospodářství
v podmínkách letošní zimy a o obrovské
obětavosti našich pracujících ve svízelných
podmínkách nepřipustit, aby se tyto nedostatky
dále prohlubovaly, chtěli bychom přát
našim umělcům, aby svůj talent a všechny
své síly dali do služeb potřeb naší
země. Naši umělci jsou si jistě vědomi,
jaké potřeby má náš pracující
lid a jistě budou maximálně nároční
na svou uměleckou práci a současně
bojovat proti každé nehospodárnosti. (Potlesk.
)
Místopředseda NS Pospíšil: Přerušuji
schůzi na 20 minut.
(Schůze přerušena v 10 hod. 45 min. a opět zahájena v
11 hod 02 min.)
Místopředseda NS dr. Škoda: Poněvadž
je přítomna nadpoloviční většina
poslanců, zahajuji přerušenou schůzi.
Dávam slovo posl. Žiakovi.
Posl. Žiak: Súdružky a súdruhovia
poslanci!
Starostlivosť o zdravie ľudu v našom socialistickom
štáte je jednou z hlavných úloh našej
spoločnosti. Ochrana a upevnenie zdravia je súčasťou
dobrej životnej úrovne a šťastia občanov.
V našom štátnom rozpočte každoročne
vynakladáme dostatočné prostriedky na zabezpečenie
dokonalej starostlivosti o zdravie a sociálne zabezpečenie.
Ak roku 1962 rozpočtované výdavky na zdravotníctvo
činili 6 mld 390 mil. Kčs, na rok 1963 sa preliminuje
6 mld 718 mil. Kčs, teda o 328 mil. Kčs viac. Oprávnene
hovoríme, že naša socialistická starostlivosť
o zdravie ľudu patrí k najlepším na svete.
Naše zdravotníctvo a sociálna starostlivosť
dostali mocné podnety k zdokonaleniu práce vo významných
uzneseniach XII. sjazdu KSČ o ďalšom rozvoji
našej socialistickej spoločnosti. Vyplýva z
nich, že s prostriedkami, ktoré sa venujú na
ochranu zdravia, na nemocenské poistenie a sociálne
zabezpečenie ľudu treba hospodáriť najúčelnejšie.
V duchu tejto zásady nutno sa sústrediť na
zdravotnícku investičnú výstavbu,
rýchlejšie dokončovať a do prevádzky
uvádzať rozostavené zdravotné zariadenia,
účelne využívať prístrojové
vybavenie, energicky bojovať proti plytvaniu liekmi, uplatňovať
najmodernejšiu terapiu a rozširovať i zdokonalovať
rehabilitáciu. Zdravotná služba musí
stále skvalitňovať svoju prácu na úsekoch,
ktoré majú význam pre národné
hospodárstvo. Je to najmä posudková starostlivosť
na úseku krátkodobej a dlhodobej invalidity, boj
proti nemociam z povolania a proti úrazovosti, proti nezdôvodnenej
absencii a rovnako i boj proti vysokej potratovosti.
Pre rozvíjanie plného zdravia občanov je
treba zdokonalovať preventívne predchádzanie
chorobám. Aktívna zdravotná prevencia je
záležitosťou celej našej spoločnosti
a každého občana.
V letmom pohľade na prácu nášho zdravotníctva
v minulom roku chcem podčiarknuť aspoň niektoré
významnejšie veci. Zdravotný stav nášho
ľudu sa upevňuje. Detská a dojčenecká
úmrtnosť u nás patrí v svetovom meradle
medzi najnižšie. Predlžuje sa priemerný
ľudský vek našich obyvateľov.
Nemoci z povolania zaznamenali malý vzostup. Ich počet
prekročil 7000 prípadov. Vzrástol počet
kožných nemocí z povolania a infekčných
onemocnení v práci medzi poľnohospodármi.
Počet chorých na zaprášené pľúca
kysličníkom kremičitým je neúmerne
vysoký. Príčiny nemocnosti z povolania tkvejú
v neuspokojivých hygienických podmienkach na pracoviskách
a v nedodržiavaní bezpečnostných predpisov.
Záujem zdravia našich baníkov si žiada,
aby sa všade, kde to podmienky ťažby uhlia a rúd
umožňujú, plánovite a neodkladne zavádzal
bezprašný spôsob dolovania. Medzi úrazmi
stúpli nepracovné úrazy, najmä dopravné.
Populačný vývoj v našej vlasti nie je
úmerný našim hospodárskym potrebám
a sociálnym možnostiam.
S určitým uspokojením možno sledovať,
že v minulom roku došlo k zníženiu počtu
hlásených potratov. Ale počet prípadov
umelého prerušenia tehotenstva je jednako veľmi
vysoký a oprávnene nás znepokojuje skutočnosť,
že len malá časť potratov je z dôvodov
zdravotných. Predovšetkým zo strany NV, závodov
a JRD treba plniť vládne uznesenie o budovaní
jaslí a materských škôl a rozvinúť
správnu výchovu občanov, najmä dospelej
mládeže pred vstupom do manželstva o poslaní
rodiny a rodičov v boji proti potratom. Napriek jasným
predpisom o úľavách pre zamestnané tehotné
matky nezriedka sa stretávame s prípadmi, že
ani správa závodov, ani orgány ROH neusnadňujú
zamestnaným ženám, tehotným mladým
matkám, plnenie úloh na pracovisku a zároveň
v starostlivosti o rodinu.
Žiada sa mi spomenúť, že stupeň zrovnoprávnenia
ženy je meradlom slobody a vyspelosti celej spoločnosti.
Nejde len o právne zrovnoprávnenie, ale hlavne o
vytvorenie takých podmienok, v ktorých zamestnaná
žena-matka má byť prevážne odbremenená
od množstva domácej ženskej práce, a to
predovšetkým zlepšením služieb -
predajom polotovarov, spoločným stravovaním,
čistením bytu, rozšírením služieb
práčovní a čistiarní, ďalej
rozšírením detských sociálnych
zariadení a v nemalej miere i deľbou domácej
práce medzi oboch manželov. Poznám veľa
rodín, v ktorých aj politicky vyspelí mužovia
žijú doma meštiackym spôsobom. Hľadia
na svoje osobné pohodlie a bez výčitky svedomia
prenechávajú všetky práce spojené
s opaterou domácnosti a výchovou detí na
ženu. S. Pennigerová na jednom zasadnutí zdrav.
výboru správne navrhla, že treba nastúpiť
do frontálneho útoku proti preťaženiu
zamestnanej ženy domácimi prácami. Toto všetko
súvisí s našou snahou za zvýšenie
populácie.
Kádrová situácia v zubnom lekárstve
sa zlepšila. Treba s uznaním zhodnotiť, že
zubolekárska služba školskej mládeže
vykazuje dobré výsledky. Mládež zo základných
9ročných škôl odchádza na vyššie
školy a do odbornej prípravy vcelku s dobre ošetreným
chrupom, ale stomatologická zdravotná práca
vykazuje aj značné nedostatky. Príčiny
tkvejú v malom počte zubných laborantov,
inštrumentárok, v materiálne-technickom zásobovaní
a v stomatologickom zariadení, ktoré by potrebovalo
obnovu. V čakárňach zubných ambulancií
sa zbytočne márni mnoho drahého času.
To neprispieva k spokojnosti občanov.
V zdravotníckom výskume naša lekárska
veda dosiahla značné úspechy, najmä
v očkovacej látke proti čiernemu kašlu,
v úspešnej liečbe chorôb krvného
obehu, v preventívnej starostlivosti o zdravie pracujúcich
na rizikových pracoviskách, napr. pri práci
s olovom, s rádioaktívnymi látkami a na prašných
pracoviskách, ďalej vo vypracovaní výrobných
predpisov pre nové účinné lieky. Pozoruhodné
sú vedecké objavy, napr. v obore lekárskej
kybernetiky, ktorá umožňuje rýchlu diagnostiku
a racionálne liečebné postupy.
Osvedčené príslovie hovorí: Lepšie
z kuchyne ako z lekárne. Denné skúsenosti
so spotrebou bezplatne poskytovaných liekov svedčia,
že naši pacienti zabúdajú na dobré
staré pravdy i na to, že v domácnostiach uskladňované
a nepoužité lieky prichádzajú zbytočne
nazmar a predstavujú nenahraditeľné národohospodárske
škody. Uvediem príklad. Krajská zdravotnícka
komisia SSK v Banskej Bystrici 20. decembra 1962 zistila, že
čerpanie nákladov na lieky v III. štvrťroku
1962 v nákladoch nemocničnej starostlivosti bolo
priaznivé, lebo sa tam na liekoch ušetrilo 1 milión
160 tisíc Kčs. Avšak na úseku ambulantnej
starostlivosti naďalej trvá vysoké prekračovanie
nákladov na lieky, a to v pomere k rozpočtu o 3,093.000
Kčs. Krajská zdravotná komisia učinila
rázne opatrenia na zníženie nákladov
na lieky v ambulantnej starostlivosti. Podobné je to aj
v iných, azda vo všetkých krajoch. To je presvedčivý
doklad o tom, že mnohí lekári príliš
benevolentne predpisujú lieky podľa želania pacientov,
ale i svedectvom, ako desaťtisíce pacientov ľahkomyseľne
plytvajú s liekmi a spoločnosti zapríčiňujú
nesmierne straty. Aj na tento úsek je treba zamerať
zdravotnú osvetu a kultúrnu revolúciu.
Zdravotná investičná výstavba v plnení
krajských plánov roku 1962 vykazuje značné
nedostatky. V českých krajoch nebolo do konca roku
dokončených 8 veľkých stavieb, na Slovensku
5 stavieb. Nízke plnenie plánu je zapríčinené
zmenami projektov počas stavby, nedostatkom stavebnej výroby
a širokou rozostavanosťou, ktorá je na vysokom
celoštátnom priemere. Značne zaostáva
aj výstavba čistiacich staníc.
V spoločenskom vedomí nášho ľudu
sa sústavne upevňuje zásada, že zdravie
je vecou nielen jednotlivca, základnou podmienkou osobného
šťastia, ale prvoradou hodnotou celej socialistickej
spoločnosti. V záujme ochrany tejto najcennejšej
hodnoty je naliehavou úlohou celej našej spoločnosti,
aby v najužšej spolupráci so zdravotníkmi
dôsledne tvorila zdravé životné a pracovné
prostredie a nekompromisne chránila základné
podmienky zdravia - vodu a vzduch.
Doterajší mohutný rozvoj nášho
priemyslu, najmä hutí, železiarní, hrudkovní,
cementární, tepelných elektrární
a chemických závodov vyvolal a vyvoláva pálčivý
problém znečisťovania vodných tokov,
prašnosti, zadýmenosti ovzdušia a jeho znečistenia
chemickými prvkami - ktoré v priemyselných
oblastiach značne prevyšujú prípustnú
mieru znečistenia. Problém čistoty vody a
vzduchu je dnes vážnou otázkou všetkých
vysokovyvinutých priemyselných štátov.
No pre nás, ako vnútrozemský štát
je to tým naliehavejšia otázka na riešenie,
lebo naše prírodné energetické bohatstvo
- hnedé uhlie - pri spotrebe produkuje veľké
množstvo znečisťovacích splodín
a naše rieky s pomerne menším obsahom vody nie
sú vstave absorbovať nečistotu z rozvinutého
chemického priemyslu. Naši zdravotníci, najmä
hygienická služba, dôrazne poukazujú
na toto nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje zdravie ľudu
na mnohých pracoviskách a blízkych obytných
sídliskách. V nemalej miere javí sa zhubný
vplyv jedovatých plynov v ovzduší na naše
lesy - pľúca prírody - i na poľnohospodárstvo.
Vyčíslené škody na lesnom poraste a
v poľnohospodárskej rastlinnej výrobe sú
skutočne značné. Zdravotný výbor
NZ vyvíja sústavné úsilie, aby zákony
a vládne nariadenia a nie je ich málo a sú
dobré, o zachovaní čistoty vôd a ovzdušia
neboli len predpismi na papieri, ale aby sa v zodpovednej plánovitej
spolupráci všetkých činiteľov,
a to vedeckej práce, Štát. plánovacej
komisie, povolaných rezortov pre výrobu čistiacich
zariadení a povinných investorov sústavne
a dôsledne uplatňovali v živote.
Hlavné úlohy nášho zdravotníctva
na rok 1963 a ďalšie roky sú v zvyšovaní
odbornej a ideologickej úrovne pracujúcich v zdravotníctve,
v odstraňovaní hygienických nedostatkov,
v tvorení zdravých životných a pracovných
podmienok, v upevňovaní zdravotných územných
obvodov, v stabilizácii závodných zdravotných
pracovníkov, v zlepšení zdravotníckej
dopravy, v zabezpečení rastu rozsahu a úrovne
zubnej lekárskej starostlivosti a v účelnom
hospodárení celej zdravotníckej organizácie
na ministerstve i v národných výboroch.
Roku 1963 počet postelí má vzrásť
o 2.655, z toho na Slovensku o 1.395, počet lekárskych
a dentistických miest sa zvýši o 810, z toho
na Slovensku o 326. Počet miest v jasliach v porovnaní
s rokom 1962 sa zvýši o 6.598, z toho na Slovensku
o 2.190: V našej starostlivosti o zdravie zdôrazňujeme
preventívny charakter. Je správne predchádzať
nemociam, chrániť ľud pred chorobami a v tomto
úsilí prednostnú starostlivosť venovať
zdravému vývoju našej mladej generácie.
Na tomto úseku čs. zdravotníctvo dosiahlo
značné úspechy. V posledných rokoch
sa u nás nevyskytla detská obrna, infekčné
choroby sú na rapídnom ústupe. Pravda, zdravotná
prevencia kladie značné nároky na službu
lekárov i zdravotného personálu. Bez prevencie
neprišli by do styku s lekármi státisíce
ľudí, neboli by zaočkované všetky
deti. Pri zdravotnej prevencii sa objavia mnohé choroby
v samom začiatku vzniku. S uznaním a vďakou
hľadíme na zdravotne-preventívnu prácu
našich socialistických lekárov a zdravotníkov.
Mnohí lekári sa však ponosujú na preťaženie
administratívou a štatistickým výkazníctvom.
Ich ponosy sú často veľmi oprávnené.
Na liečenie pri náročnosti našich pacientov
im zbýva málo času. Nebolo by správne,
keby sa v našej spoločnosti stali pravdivými
satirické slová: "Ľudia sú zdraví,
kým ich lekári neuznajú za chorých.
Treba dbať, aby sa s rozšírením počtu
lekárov nerozšírili aj choroby.
S prevenčnou povahou zdravotníckej starostlivosti
úzko súvisí práca zdravotníckej
osvety. Naši zdravotníci, ČSČK a ROH
na tomto poli vykonali veľa užitočnej práce.
Ale nedostatky čistoty vo vlakoch, čakárňach,
na verejných záchodoch v našich mestách
a na pracoviskách svedčia, že vo výchove
mládeže a dospelých treba oveľa dôslednejšie
pestovať správne hygienické návyky,
zdravotnú pripravenosť a starostlivosť o osobnú
i kolektívnu ochranu zdravia, pretože tieto úseky
neodpovedajú celkovej kultúrnej vyspelosti nášho
ľudu.
Na dávky nemocenského poistenia sa pre rozpočtový
rok 1963 plánuje 8, 100 mil. Kčs, to je 7 % celého
štátneho rozpočtu.
Spomenul som, že naša lekárska veda zaznamenáva
významné pokroky. V súvise s tým mala
by klesať aj neprítomnosť v práci pre
nemoc. Do roku 1956 sa absencia pre nemoc vyvíjala nepriaznivo,
činila až 5,5 %. Od roku 1957 absencia sústavne
klesala až r. 1961 dosiahla 4,00 %. Roku 1962 v dôsledku
rozsiahlej chrípkovej epidémie došlo k zvýšeniu
na 4,5 %, teda o 1/2 %. To znamenalo 6,500.000
zameškaných pracovných dní nepriaznivo
a to veľmi silne ovplyvnilo plnenie našich výrobných
plánov a zapríčinilo prekročenie výdavkov
na nemoc. poistenie o 380 mil. Kčs. Treba vidieť tiež
ušlé hodnoty, ktoré počas absencie neboli
pre naše národné hospodárstvo vytvorené.
Na tomto prípade možno jasne vidieť, v akej úzkej
súvislosti je zdravotná starostlivosť o zdravie
ľudu s našou socialistickou ekonómiou. Tým,
že sa zdravotníctvo stará o človeka,
o rozvoj jeho fyzických a duševných síl,
zároveň umožňuje udržiavať
a rozvíjať výrobné sily. Tu je zdravotníctvo
činiteľom, ktorý pomáha prenikavému
rastu národného hospodárstva a produktivity
práce a každá z vážnych príčin
zaostávania nášho národného hospodárstva
môže sa premietnuť do konkrétnej práce
zdravotníctva.
Na úseku sociálneho zabezpečenia sa priaznivo
prejavuje pôsobnosť vládneho uznesenia o ďalšom
zamestnávaní osôb, ktoré splnili podmienky
nároku na starobný dôchodok. Napr. v Brne
v 298 závodoch z 5384 zamestnancov, ktorí splnili
podmienky nároku na dôchodok, dobrovoľne zostalo
v zamestnaní 4355 zamestnancov. V okrese Gottwaldov z 865
osôb s dosiahnutým vekom pre dôchodok ďalej
pracuje 216 a niektoré závody získali 238
starobných dôchodcov do práce. Podobná
je situácia aj v iných okresoch. Tisíce dôchodcov
pomáhajú v kampaňových prácach
v poľnohospodárstve, v cukrovaroch, v konzervárňach
a v doprave. Mnohí pracujú ako aktivisti nár.
výborov, v spoločenských organizáciách,
organizujú zber odpadových surovín, zakladajú
sady, ošetrujú miestne parky a pomáhajú
v rôznych užitočných verejných
podujatiach. Tieto skutočnosti svedčia o vysokom
politickom uvedomení starších pracovníkov,
o ich činorodej láske k nášmu socialistickému
zriadeniu. Dobré skúsenosti s dobrovoľným
predlžovaním pracovnej aktivity si naliehavo vyžadujú
vytvárať priaznivé podmienky pre ďalšie
zamestnávanie starších osôb. Vďaka
socialistickej starostlivosti o človeka naši šestdesiatníci
a 55ročné ženy sú iste plne ctihodní.
Myslím na prípad, keď 50ročný
Svätopluk Čech bol oslovený: "Ctihodný
starče!"
Ale nie sú to starci a stareny. Sú to napospol zdatní
pracovníci, ktorí môžu a chcú
vykonávať mnohé náročné
práce, pri ktorých sa žiada odborná
kvalifikácia, skúsenosť z praxe a dôkladnosť
v práci. Aj z tohto miesta žiada sa všetkým
starším pracovníkom, ktorí chápu
naše národohospodárske úlohy a prikladajú
usilovné ruky k dielu, najsrdečnejšie poďakovať.