Rýchle dokončenie investícií a vysoká
úroveň ich projekčnej a technickej pripravenosti
sú základným činiteľom vysoko
efektívneho využitia prostriedkov určených
na investície a technický rozvoj a predpokladom,
aby dlhou výstavbou investície a ich technická
úroveň nezastarali.
V štátnom rozpočte a z vlastných zdrojov
podnikov sa určuje na rozvoj techniky a vedy 5.356 mil.
Kčs, tj. o 14,2% viacej ako v minulom roku. Z toho činia
fondy technického rozvoja 1.742 mil. Kčs, tj. viacej
o 18,8% než skutočnosť v minulom roku.
Aby tieto veľké prostriedky priniesli najväčší
úžitok našej spoločnosti, aby veda ako
bezprostredná výrobná sila sa mohla prejaviť
s plnou účinnosťou, musia pracujúci
sami ovládnuť poznatky vedy a techniky a tak zabezpečiť
plné ich využitie a rýchle uvedenie do praxe.
Aké sú výdavky štátneho rozpočtu
na rozvoj poľnohospodárstva?
Na rozvoj poľnohospodárstva, lesníctva, vodného
hospodárstva, na poľnohospodársky výskum
a na potreby nákupných organizácií
sa určuje včítane vlastných zdrojov
štátnych. podnikov 18.546 mil. Kčs, tj. na
porovnateľnej základni zhruba na rovnakej výške
ako v minulom roku. Z toho na priamu pomoc jednotným roľníckym
družstvám, najmä na stavebné investície,
ozdravenie hovädzieho dobytka a na pomoc jednotným
roľníckym družstvám v horských
a podhorských oblastiach je určených 1.050
mil. Kčs. Na zúrodnenie pôdy sa poskytuje
816 mil. Kčs.
Mimo rozpočet Ministerstva poľnohospodárstva,
lesného a vodného hospodárstva sa zo štátneho
rozpočtu určuje na poľnohospodárske
školstvo približne 1.000 mil. Kčs, tj. o 8% viacej
ako vo vlaňajšom rozpočte, a na cenové
rozdiely, intervencie a zľavy 3.557 mil. Kčs.
Na investície včítane vodného hospodárstva
sa určuje 10,487 mil. Kčs, z toho pre jednotné
roľnícke družstvá celkom 4.101 mil. Kčs.
Z vlastných zdrojov jednotné roľnícke
družstvá plánujú na investície
a na ostatné dlhodobé potreby 2.208 mil. Kčs,
tj. 49,2% z celkových investícií. Pre jednotné
roľnícke družstvá sa majú poskytnúť
dlhodobé úvery vo výške 2.282 mil. Kčs.
I keď pokles Druhej poľnohospodárskej výroby
za minulý rok o 6% bol vo veľkej miere spôsobený
nepriaznivým počasím, treba vidieť,
že za posledných päť rokov sa poľnohospodárska
výroba zvýšila iba o 1%. Z toho vidno, akým
vážnym problémom pre celé národné
hospodárstvo je zaostávanie poľnohospodárstva.
To znamená, že každoročne vynakladané
veľké prostriedky na rozvoj poľnohospodárstva
máme účinnejšie využiť, neústupne
odstraňovať nedostatky v riadení rozvoja výrobných
síl a v upevňovaní socialistických
výrobných vzťahov. Aj v poľnohospodárstve
ako v priemysle platí zásada, že peňažné
príjmy a životná úroveň sa môžu
zvyšovať len v súlade s rastom výroby
a hospodárnosti. Rast peňažných príjmov
v poľnohospodárstve žiada dôslednejšie
uplatňovať túto zásadu a rýchlejšie
zvyšovať výrobu.
Hrubé peňažné príjmy jednotných
roľníckych družstiev na 1 ha poľnohospodárskej
pôdy pri zníženej výrobe zostali vlani
oproti predchádzajúcemu roku približne na rovnakej
úrovni. Prídely do nedeliteľných fondov
včítane odpisov podobne zostali na rovnakej úrovni
a činili 14,1% z hrubých príjmov. Priemerná
pracovná jednotka včítane naturálií
činila podľa predbežných výsledkov
18,00 Kčs. Pri zníženej výrobe a približne
rovnakých hrubých peňažných príjmoch
peňažné náklady na 1 ha sa však
zvýšili o 3,6%.
Preto musíme v poľnohospodárstve ešte
viacej ako v priemysle spojovať zabezpečovanie rastu
výroby s úsilím o zásadné zlepšenie
v hospodárení s pracovným časom, s
materiálovými prostriedkami, s pôdou a s dobytkom.
Teraz si jednotné roľnícke družstvá
a štátne majetky zostavujú svoje výrobné
a finančné plány, teraz majú dobre
spočítať všetky činitele pre zvýšenie
výroby, hospodárnosti a svojich príjmov.
Česť poľnohospodára a jeho uvedomelý
vzťah voči celej spoločnosti vyžadujú,
aby tieto plány a ich plienenie pomohli riešiť
ťažkosti v zásobovaní.
Národné výbory, ktoré v svojich rozpočtoch
majú 8.724 mil. Kčs na zabezpečenie rozvoja
poľnohospodárskej výroby a hospodárnosti,
zodpovedajú za riadenie poľnohospodárskej výroby
a uplatňovanie hospodárnosti. Preto majú
za pomoci svojich poľnohospodárskych, plánovacích
a finančných orgánov, ako aj pobočiek
Štátnej banky, zabezpečiť už pri
zostavovaní výrobne finančných plánov,
aby v týchto plánoch boli plne uplatnené
všetky možnosti ďalej zvýšiť výrobu,
znížiť na 1 Kčs výroby všetky
materiálové a pracovné náklady, správne
spojiť výrobne finančné plány
a nákupné úlohy s rozpočtom národných
výborov. Majú oveľa lepšie zabezpečiť,
aby priama štátna pomoc a úver od Štátnej
banky boli účinne využité na rozvoj
výroby, zúrodnenie pôdy, zvýšenie
úrovne živočíšnej výroby.
Sociálne a dôchodkové zabezpečenie
družstevníkov a poľnohospodársku daň
majú lepšie využiť ako nástroj a
podnet pre ďalšie zdokonalenie výrobne finančných
plánov. Národné výbory majú
dôkladne preveriť tieto plány a schváliť
ich len keď plne vyjadrujú možnosti vo výrobe
a v hospodárnosti.
Dobre riadiť a hospodáriť v poľnohospodárstve
znamená, aby predovšetkým sami družstevníci
v plnej hĺbke pochopili, že pre veľký rozvoj
socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby
na vysokej úrovni hospodárnosti, techniky a vedy
nestačí len mať družstvo a spoločne
hospodáriť, ale že treba prejsť zložitým
procesom prerodu človeka tým, že sa od základov
zmenia vzťahy medzi ľuďmi v procese výroby
a rozdeľovania, tj. najefektívnejšie využiť
všetky výrobné prostriedky, bojovať za
najúčinnejšie využívanie vedy a
techniky a neústupne uplatňovať odmeňovanie
podľa práce.
Z veľkého počtu dobre hospodáriacich
jednotných roľníckych družstiev uvádzam
JRD "Budovateľ" v Mladom Smolivci u Plzne, ktoré
hospodári na 936 ha poľnohospodárskej pôdy.
Zlepšilo účasť družstevníkov
na hospodárení družstva, ďalej zdokonailio
chozrasčotné hospodárenie tým, že
v živočíšnej a v rastlinnej výrobe
sleduje a vyhodnocuje výrobu a náklady podľa
jednotlivých výrobkov, chovov a fariem. Plnenie
úloh sa pravidelne prejednáva a hodnotí na
členských schôdzach družstevníkov.
Prémiový systém je zameraný na prekračovanie
výrobných úloh, na včasnosť vykonaných
prác a na znižovanie nákladov na jednotku výroby.
Družstvo úspešne sa stará o výchovu
kvalifikovaných odborníkov. Peňažné
príjmy na 1 ha boli splnené na 106,5%, dotácie
do nedeliteľného fondu na 111,4% a odmena členom
na 103,3%.
U štátnych majetkov za vlaňajší
rok sa zvýšila strata na 1 ha. Súčasne
však aj za zhoršených klimatických podmienok
podľa predbežných výsledkov 5 majetkov
na 16.262 ha hospodári bez dotácií so ziskom.
Takéto rentabilné hospodárenie dosahujú
napríklad na Štátnom majetku Čáslav
zdokonalením riadenia, dobrým uplatňovaním
vnútropodnikového chozrasčotu a kalkuláciou
halierových nákladov na 1 Kčs výroby.
To je príklad, že aj v poľnohospodárskej
výrobe riadenie a uvedomelý vzťah k úlohám
je podmienkou pre zvýšenie výroby a hospodárnosti.
Súdruhovia a súdružky!
Uviedol som hlavné problémy finančného
hospodárenia vo výrobe a v upevňovaní
hospodárnosti. Čo nevyriešime vo výrobe
a v hospodárnosti, má svoj dopad i v životnej
úrovni.
Napriek ťažkostiam v národnom hospodárstve
aj v tomto roku sa plánuje ďalší rast
osobnej a spoločenskej spotreby. Osobná spotreba
sa zvýši o 1,3%, maloobchodný obrat sa zvýši
o 2%, služby platené obyvateľstvom o 5,9% a spoločenská
spotreba o 6,7%.
Splnenie týchto úloh však odvisí od
splnenia úloh v celom národnom hospodárstve,
pretože jen tak môžeme odstrániť ťažkosti
v zásobovaní a zabezpečiť potrebný
súlad medzi zdrojmi a potrebami. Je spoločnou úlohou
pracujúcich v priemysle a v poľnohospodárstve,
aby zabezpečili podľa plánu tržné
fondy v množstve, sortimente i v kvalite. Pri sťaženej
situácii v surovinách podniky a obchod majú
zlepšiť svoju spoluprácu a spolu zabezpečiť,
aby sa vyrábali a dodávali len také tovary,
ktoré sú žiadúce, a aby sa zodpovedne
hospodárilo s materiálom a so zásobami. Sťažená
situácia v investíciách a v zásobovaní
materiálom vyžaduje, aby národné výbory,
ich podniky a výrobné družstvá aj pri
zabezpečovaní platených služieb oveľa
starostlivejšie riadili rozvoj služieb a miestnej výroby
a i na tomto úseku upevnili hospodárnosť a
disciplínu.
Spoločenská spotreba rastie rýchlejšie
ako národný dôchodok. Preto musíme
veľmi obozretne posudzovať naše možnosti v
spoločenskej spotrebe a veľmi vážne sprísniť
režim hospodárnosti na každom úseku spoločenskej
spotreby. Finančné orgány majú prísne
posudzovať požiadavky a neustupovať pred miestnym
tlakom.
V tomto roku činia rozpočtové výdavky
na školstvo a kultúru, zdravotníctvo, telovýchovu,
nemocenské poistenie a sociálne zabezpečenia
a na bytové hospodárstvo 46.117 mil. Kčs.
Je to viacej o 1.286 mil. Kčs oproti rozpočtu v
minulom roku.
Na školstvo a kultúru sa určuje 9.960 mil.
Kčs, tj. o 5,8% viacej, a na Slovensku viacej o 9,5%.
Starostlivosť o rozvoj vedy a techniky sa prejavuje aj vo
výdavkoch na vysoké školy, pre ktoré
zabezpečuje štátny rozpočet vyše
1.000 mil. Kčs. Na vysokých školách
bude študovať v dennom štúdiu 91.900 poslucháčov
proti 84.000 poslucháčov v minulom školskom
roku. Pri zamestnaní bude študovať 46.100 pracujúcich
proti 40.100 v minulom roku.
Národné výbory a ich školské
a finančné komisie majú zvýšiť
úsilie o hospodárnosť v školských
a kultúrnych zariadeniach. Pri veľkých nákladoch
spoločnosti na školské stravovanie a na kultúrno-osvetové
zariadenia sú často prípady zneužívania
týchto zariadení.
Výdavky na zdravotníctvo činia 6.718 mil.
Kčs, tj. o 3,4% viacej. Počet miest v jasliach,
dojčenských ústavoch a v detských
domovoch sa zvýši o 11,7%. Len na starostlivosť
o chrup sa za päť rokov vydá 2.400 mil. Kčs.
Aj v zdravotníctve rast výdavkov odvisí od
rastu výroby a hospodárnosti.
Výdavky na nemocenské poistenie činia 8.100
mil. Kčs, tj. viacej o 3% oproti rozpočtu vlani.
V súlade se stálou starostlivosťou o matky
a deti predĺži sa tento rok platená materská
dovolenka zo štyr na šesť mesiacov. To znamená
ročné zvýšenie výdavkov o 105
mil. Kčs.
Výdavky na sociálne zabezpečenie činia
15.316 mil. Kčs, tj. o 8,2% viacej oproti minulému
roku. Od roku 1960 sa zvýšili tieto výdavky
z 12.183 mil. Kčs o viacej než 3.000 mil. Kčs.
Počet dôchodkov bude činiť 2,569.000,
tj. o 90.000 viacej oproti minulému roku.
Súdruhovia a súdružky!
Dosiahnutý stupeň rozvoja národného
hospodárstva, veľké a reálne ciele ďalšieho
rozvoja našej spoločnosti zákonite žiadajú
a tiež umožňujú maximálne využívať
prevahu socialistického zriadenia pre pozitívne
riešenie ťažkostí. S týmto vedomím
prikročíme pod vedením našej strany
k plneniu svojich úloh.
Vážené Národné zhromaždenie!
V mene vlády Československej socialistickej republiky
navrhujem, aby Národné zhromaždenie schváilio
návrh rozpočtového zákona a štátneho
rozpočtu na rok 1963. (Potlesk.)
Místopředseda NS Fiala:
Děkuji ministru financí soudruhu Ďurišovi
za jeho projev.
Přerušuji schůzi do 14,45 hod.
(Schůze přerušena v 13 hod. 40 min. a opět
zahájena ve 14 hod. 47 min.)
Podpredseda NZ dr. Kyselý (zvoní):
Zahajujem prerušenú schôdzu.
Do rozpravy k prejednávanému bodu sa prihlásili
poslanci: inž. Litvaj, inž. Smékal,
Miska, inž. Bichler, Vaverka, Fišarová,
Kulička, Borůvka, Kríž, Štefánik,
Poledňák, Žiak, Leflerová a Krček.
Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi
posl. inž. Litvajovi.
Posl. inž. Litvaj: Súdružky, súdruhovia
poslanci!
Pre zabezpečovanie plynulého rozvoja národného
hospodárstva z roka na rok stúpali úlohy
investičnej výstavby v našej republike. Každým
rokom sa uvádzajú do prevádzky desiatky a
desiatky nových moderných stavieb a zariadení.
Nebývalého rozmachu dosiahlo sa v investičnej
výstavbe v roku 1962, keď výdavky na investície
činili vyše 72 miliárd Kčs a možno
len ľutovať, že sa nám nepodarilo splniť
všetky úlohy, ktoré sme si v pláne vytýčili.
Najvážnejšie je zaostávanie v plnení
plánu centralizovanej investičnej výstavby,
ktorá je kľúčovým úsekom
nášho hospodárstva, zaisťujúcim
ako celkové rýchle tempo rozvoja, tak aj prestavbu
štruktúry výrobných síl a otázky
zvýšenia efektívnosti výroby v budúcich
rokoch. Podľa štátneho plánu malo byť
v minulom roku ukončených 161 veľkých
centralizovaných stavieb, v skutočnosti bolo, ako
už uviedol vo svojom prejave súdruh minister Ďuríš,
len 101, čo je sotva 2/3 plánovaného počtu.
Už pri prejednávaní štátneho rozpočtu
na rok 1962 uvedomovali sme si, že úlohy v investičnej
výstavbe sú vysoké a ich plnenie vyžadovalo
mnoho mimoriadnych opatrení. Vítali sme vtedy preto
uznesenie vlády z januára minulého roku,
ktorým sa v oblasti investičnej výstavby
ukladalo všetkým ministrom, vedúcim ústredných
úradov a radám KNV prednostne zaisťovať
centralizovanú výstavbu, nepripustiť zahajovanie
nových stiaveb bez dôkladnej projektovej prípravy.
Zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu rozpočtových
cien, obmedziť požiadavku na výstavbu nových
kapacít a zabrániť zvyšovaniu rozostavanosti.
Ako vidieť z hodnotenia plnenia investičnej výstavby,
týchto zámerov v roku 1962 dosiahnuté nebolo.
Ak sa centralizovaná investičná výstavba
podľa predbežných výsledkov splnila na
92,1%, tak decentralizovaná investičná výstavba
na 95%. Projektová príprava stavieb sa v minulom
roku tiež nezlepšila. Rozostavanosť sa neznížila,
ba naopak, zvýšila sa o 6 miliárd Kčs.
Počet rozostavaných stavieb z roka na rok stúpa.
Ak v roku 1959 bolo rozostavaných okolo 33 000 stavieb,
tak v roku 1960 až 45 000, v roku 1961 sa počet stavieb
zvýšil o ďalšiu 1/4 a tento stav sa v roku
1962 ešte zhoršil.
Prieskumom Štátnej banky, prevedenom v októbri
v minulom roku sa zistilo, že národné podniky,
jednotné roľnícke družstvá a štátne
majetky prevádzali až 1200 nepovolených tzv.
čiernych stavieb v hodnote takmer 1/4 miliardy Kčs.
Tento prieskum bol prevádzaný len námatkové,
a celkové čísla budú mnoho vyššie.
Len Juhomoravský kraj mal 400 takýchto stavieb v
hodnote takmer 25 miliónov Kč. Spomínaný
stav nasvedčuje, že sa naďalej "veselo porušovala
finančná a plánovacia disciplína v
investičnej výstavbe. Myslím ale, že
nie je možné ďalej len štatisticky konštatovať
a nariekať nad neutešeným vývojom. Ako
si to plnia povinnosti investori, ako pracujú aparáty
okresov, krajov? Ako Štátna banka financuje také
stavby? Myslím, že by bolo správne uplatňovať
nápravné opatrenia proti tým, ktorí
sa neriadia plánovacou a finančnou disciplínou
investičnej výstavby, nezabezpečujú
uznesenia vlády a zapríčiňujú
nežiadúci rozptyl výrobných a materiálových
prostriedkov.
Ďalším dlhotrvajúcim nezdravým
zjavom je veľké prekračovanie rozpočtových
nákladov. Tak napríklad na rok 1963 podali rezorty
návrhy na Štátnu plánovaciu komisiu
na zvýšenie rozpočtových nákladov
investičnej výstavby takto:
Ministerstvo hutí a rudných dolov | 500 miliónov Kčs |
Len na VŽKG stúpa rozpočet | z 307" |
na 377" |
Ministerstvo palív a energetiky | o 900 miliónov Kčs |
a) pričom dol Staříč zvyšuje rozpočet | 1360" |
na 1530" |
b) lom Merkur II. | z 669" |
na 1100" |
c) Rudňany - otvárka pod desiatym patrom | z 118" |
na 200" |
Ministerstvo chemického priemyslu | 300" |
pričom Duslo II. etapa zvyšuje rozpočet | z 950" |
na 1140" |
Ministerstvo ťažkého strojárstva | o 70" |
Ministerstvo všeobecného strojárstva | o 380" |
Pričom Závod Líšeň (traktory) zvyšuje | z 435" |
na 500" |
Tatra (metalurgia) | z 283" |
na 360" |