To predovšetkým znamená, aby národné výbory oveľa viacej spojovali uspokojovanie potrieb obyvateľstva s dôsledným a sústavným zabezpečovaním rozvoja výroby: produktivity a hospodárnosti za každodennej aktívnej účasti všetkých občanov. Omnoho väčšie úsilie majú venovať správnemu využitiu veľkých prostriedkov na investície a na zásoby, kde sa za posledné roky nehospodárne zaobchádzalo so zdrojmi spoločnosti.

Národné výbory, ich plánovacie, finančné a odvetvové odbory a komisie majú v týchto týždňoch venovať mimoriadnu pozornosť ďalšiemu zlepšeniu výrobne finančných plánov podnikov a jednotných roľníckych družstiev a využiť pre to aj veľmi zodpovedný rozbor svojho hospodárenia za minulý rok. Ministerstvá pritom majú plne a účinne uplatniť svoju funkciu centrálnych riadiacich orgánov a spolu s národnými výbormi zabezpečiť, aby sa prijaté opatrenia na zdokonalenie riadenia urýchlene prejavili v ekonomickej riadiacej práci národných výborov.

Produktivita práce

Produktivita práce v priemysle sa má v tomto roku zvýšiť len o 0,7%. V stavebníctve má byť nižšia ako v minulom roku.

Spomalenie kvantitatívneho rastu výroby nesmieme pasívne premietnuť do zhoršenia kvalitatívnych ukazateľov. Naopak, obmedzené surovinové a materiálové zdroje vyžadujú zamerať naše úsilie omnoho viac ako doposiaľ na úsporu minulej práce, ktorá je obsiahnutá v spotrebovanom materiály, energii a v základných fondoch. Súčasne musíme oveľa lepšie hospodáriť aj s živou prácou, to znamená plne a čo najefektívnejšie využiť pracovný čas. Na základe tejto úspory minulej a živej práce, ako aj mobilizáciou nadmerných zásob môžeme ďalej zvýšiť výrobu. To je základná cesta, aby sme postupne dosiahli súlad medzi zdrojmi a potrebami. Zdroje, ktoré nevyriešime vo výrobe a v efektívnosti, nemôžeme nikde inde získať pre investície a pre životnú úroveň.

Preto musíme teraz s plnou váhou nasadiť rozhodujúcu prevahu socialistického zriadenia, ktorá je v tom, že za socializmu pracujúci sú vlastníkmi výrobných prostriedkov a svoju pracovnú silu už nie sú nútení predávať, ale majú neobmedzený priestor pre plné rozvinutie aj výrobných prostriedkov aj svojich tvorivých síl. Preto pracujúci objektívne a nutne sa musia zúčastniť i na riadení a starať sa o najsprávnejšie využitie výrobných prostriedkov i svojej pracovnej sily.

Toto uvedomenie si objektívne daných možností socialistického hospodárstva vyžaduje, aby sme pozdvihli riadenie na takú úroveň, že táto nesmierna kapacita socialistického spoločenského poriadku bude maximálne využitá.

Taký je zmysel výzvy našich popredných pracovníkov v priemysle a v poľnohospodárstve za uvedomelý vzťah k práci. Túto úlohu máme zabezpečiť zdokonalením centrálneho riadenia. Na takýto správny politický prístup k úlohám v národnom hospodárstve zameriava XII. sjazd KSČ uvedomelé úsilie všetkého ľudu. Pri riešení úloh v ekonomike politika strany na základe poznaných zákonitostí spoločenského vývinu nutne ukazuje a prebojováva cestu vpred a zjednocuje úsilie všetkých pracujúcich na dosiahnutie vytýčených cieľov. V tom je význam politiky ako koncentrovanej ekonomiky. Z tohoto hľadiska máme hodnotiť aj naše možnosti a zdroje.

Kde sú naše nevyužité zdroje?

Veľké straty pôsobí v tvorbe národného dôchodku v posledných rokoch nevyužívanie pracovného času, absencia, fluktuácia a iné porušovanie pracovnej disciplíny. Len vykázaný neodpracovaný pracovný čas, okrem riadnej dovolenky, predstavuje v priemysle celoročnú stratu viac než 140.000 robotníkov.

Prieskumy vo vybraných strojárskych podnikoch ukázali, že v priemere 15% pracovného času je nevyužitých mimo stanovených prestávok. Na pracovnom čase to znamená stratu 70 minút denne. Pritom však strata len jedinej minúty z každej jednej hodiny pracovného času, tj. 8 minút denne u každého pracovníka znamená v celom národnom hospodárstve menšiu výrobu o 6.300 mil. Kčs. A podobne je tomu aj pri hospodárení s každým kilogramom, kilowattom a halierom. Najmä v týchto dňoch, kedy ťažkosti v doprave, uhlí, elektrine a v plyne sťažujú plnenie plánu, máme veľmi starostlivo usilovať o to, aby sme tieto ťažkosti zmiernili veľmi zodpovedným pomerom ku všetkým základným problémom na každom pracovisku.

Na základe novej mzdovej sústavy v rokoch 1958-1960 uvedomelým úsilím všetkých pracujúcich a odborových organizácií pod vedením straníckych orgánov a organizácií dosiahlo sa skvalitnenie výkonových noriem a zvýšenie podielu technicky zdôvodnených noriem. To pomohlo upevniť odmeňovanie podľa práce a lepšie využiť prémie. V poslednom čase sa však znížila úroveň výkonových noriem, zhoršil sa vzťah medzi rastom produktivity práce a priemerných miezd a oslabilo sa zameranie prémií na kvalitatívne problémy národného hospodárstva.

V Slovenských lodeniciach v Komárne boli za prvý polrok minulého roku prekračované výkonové normy u polovice robotníkov na viac ako 130%, ačkoľvek produktivita práce celého podniku bola splnená len na 82,4%. V dôsledku toho došlo k vysokému relatívnemu prekročeniu mzdových fondov o 9,800.000 Kčs.

Podiel robotníkov, ktorí prekračujú normy nad 130%, sa zvýšil od zavedenia novej mzdovej sústavy v celom priemysle z 8% na 12,9%, v ťažkom strojárstve zo 17,2% na 26,5% a vo všeobecnom strojárstve z 9,7% na 15,9%.

Tieto skutočnosti ukazujú, ako majú všetci pracujúci a odborové organizácie zvýšiť pozornosť, aby za sťažených podmienok v národnom hospodárstve sa ťažkosti neprenášali do zmäkčovania noriem, aby sa do noriem neoprávnene nezahrňovali rôzne prestávky v práci a prestoje, aby sa podstatne znížila práca nad čas a neoprávnene a neefektívne sa nerozširovali pomocné a vedľajšie práce.

Previerkou Štátnej banky v národnom podniku Průmstav Pardubice, v stavebnej správe v Chomutove sa zistilo, že stavbyvedúci uvádzajú v pracovných výkazoch nesprávne údaje, nadhodnocujú výkony v doprave materiálu a uvádzajú aj práce, ktoré neboli vôbec vykonané. Za zistené nedostatky bol odvolaný z funkcie riaditeľ stavebnej správy a boli uplatnené hmotné sankcie proti príslušným pracovníkom. Na preplatkoch miezd za celý podnik sa vrátilo 187.000 Kčs, z toho v stavebnej správe v Chomutove 41.000 Kč. Podnik splnil za január-november 1926 plán stavebných prác len na 90,9% a produktivitu práce na 87,9%. To znamená, že len tento jeden podnik nedodal národnému hospodárstvu za 25 mil. Kčs výrobkov, čo predstavuje hodnotu 320 bytových jednotiek, ačkoľvek mzdy relatívne prekročil o 20,7 mil. Kčs.

Preto je naprostou ekonomickou nutnosťou ihneď od prvých týždňov tohoto roku zamerať všetky nástroje riadenia, všetky hmotné a morálne podnety a politickú a organizačnú prácu na rozvinutie veľkého náporu na celom fronte za zvýšenie spoločenskej produktivity práce.

Na zabezpečenie tejto základnej úlohy ku kvalitatívnej zmene v úsilí o zvýšenie efektívnosti rozpracovávajú sa všestranné opatrenia. Dôsledné zameranie prémií na rozhodujúce súčasné problémy národného hospodárstva má byť na všetkých pracoviskách podnetom pre to, aby si riadiace orgány a pracujúci hlboko rozobrali základné činitele a zdroje zvýšenia efektívnosti a s vedomím svojej spoločenskej zodpovednosti zamerali všetko svoje úsilie na ich riešenie.

Aké sú naše úlohy vo zvýšení hospodárnosti?

Syntetickým ukazovateľom úspory živej a minulej práce je tempo znižovania vlastných nákladov výroby. Pre tento rok v priemysle sa navrhuje znížiť náklady len o 0,5% a v stavebníctve o 0,35%, pričom stavebné podniky riadené Ministerstvom výstavby náklady zvyšujú o 0,74% a rovnako tak ich zvýšili aj v minulom roku oproti predchádzajúcemu roku. Za druhú päťročnicu sa náklady znižovali v priemysle priemerne ročne o 2,55%. Za vlaňajší rok sa znížili už len o 1%.

Preto aj zisk po odpočítaní ztrát v niektorých odvetviach za celé národné hospodárstvo sa v tomto roku nezvyšuje. Za druhú päťročnicu na porovnateľnej základni sa ročne zvyšoval zisk v priemere o 5,500 mil. Kčs.

Tempo znižovania nákladov ovplyvňuje celkový rozvoj národného hospodárstva a životnej úrovne. V minulom roku pri raste spoločenského produktu o 2,9% tvorba národného dôchodku sa oslabila, lebo materiálové náklady sa zvýšili o 5,6%. Toto spomaľovanie rastu národného dôchodku vysokou výrobnou spotrebou sa nepodarilo ešte odstrániť ani v tohoročnom pláne.

Preto zníženie nákladov len o 0,5% máme všetci považovať iba za základ pre rozvinutie úsilia všetkých podnikov, ministerstiev a národných výborov o získanie ďalších prenikavých úspor a tak zlepšiť plán. Aj úroveň komplexných rozborov hospodárenia podnikov a jednotných roľníckych družstiev máme posudzovať podľa toho, ako sa pri nich prejednajú a odkryjú za účasti všetkých pracujúcich nedostatky minulého roku a ako sa využijú i sebamenšie zdroje pre zvýšenie hospodárnosti, aby sme sa naučili počítať na každom pracovisku s každým halierom, minútou, kilogramom, kilowatthodinou a s každou hrsťou krmív.

Ako veľký je priestor na každom pracovisku pre dosiahnutie veľkých úspor a pre zavedenie prísneho režimu hospodárnosti?

Spotrebné normy v mnohých podnikoch neboli už niekoľko rokov preverené a skvalitnené a spotreba mnohých dôležitých materiálov a energie nie je vôbec normovaná.

Normy zásob zďaleka nie sú v súlade s nutnosťou upevniť hospodárenie s materiálom a zrýchliť obrat obežných prostriedkov. Obnovenie proporcionality medzi zdrojmi a potrebami žiada obnoviť súlad v podnikoch medzi výrobou, zásobami a nákladmi, tým zabezpečiť aj súlad v odberateľsko-dodávateľských vzťahoch. Z toho bezpodmienečne vyplýva nutnosť rýchle a plne využiť pre zvýšenie výroby nadmerné zásoby zistené inventúrami a tak zrýchliť obrat obežných prostriedkov, ktorý podľa plánu sa síce má zrýchliť o 2,3 dňa, avšak oproti roku 1961 by bol obrat stále ešte pomalší o 2 dni.

Nutnosť zaviesť prísny režim hospodárnosti potvrdzuje aj skutočnosť, že straty zo zmätkov v minulom roku dosiahli čiastku 1.330 mil. Kčs a oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšili o 110 mil. Kčs. Podobne straty z neproduktívnych nákladov, ako zdržané za vagóny, penále za neplnenie zmlúv, po odpočítaní výnosov dosiahli 700 mil. Kčs.

Aby sa plán zníženia vlastných nákladov stal účinným nástrojom riadenia efektívnosti výroby, musí sa stať priamym nástrojom robotníkov vo forme chozrasčotných úloh, kalkulácie nákladov na výrobok, osobných účtov úspor, zamerania socialistického súťaženia, kolektívnych prémií a záväzkov celých pracovných kolektívov. Úloha zníženia nákladov sa má ďalej premeniť v direktívu pre technikov a organizátorov výroby zabezpečiť túto úlohu tým, že vytvoria technické a organizačné predpoklady pre rýchly rast spoločenskej produktivity práce. Ministerstvá pri svojom centrálnom riadení podnikov majú účinnejšie využívať plán znižovania nákladov ako nástroj na riešenie základných problémov a na stanovenie najefektívnejšej koncepcie pre perspektívny rozvoj svojho odvetvia a podnikov v súlade so záujmami spoločnosti. To znamená, aby ministerstvá diferencovane podľa podnikov, oborov a dôležitých výrobkov konkrétne prejednali a zabezpečili v podnikoch hlavné činitele zvyšovania efektívnosti výroby a sústavne vyhodnocovali výsledky.

Ako je nutné centrálne riadiť a plánovite prebojovávať hospodárnosť, toho dobrým príkladem je Ministerstvo chemického priemyslu a Ministerstvo spotrebného priemyslu. Pracujúci všetkých podnikov Ministerstva chemického priemyslu po celý rok cieľavedome rozvíjali hnutie za úsporu surovín a materiálu, sústavne preverovali a skvalitňovali spotrebné normy a normy zásob na základe zlepšenia technológie. Podobne Ministerstvo spotrebného priemyslu a pracujúci jeho podnikov sústavným a plánovitým úsilím zabezpečovali všetky základné úlohy plánu. Tým obidve ministerstvá aj za zložitých podmienok úspešne uskutočňujú plnenie úloh.

V predsjazdovej diskusii pracujúci uviedli doklady z rôznych úsekov národného hospodárstva o veľmi zlom zaobchádzaní s materiálovými a finančnými prostriedkami. Je to prejav uvedomelého úsilia pracujúcich upevniť hospodárnosť a zvýšiť štátnu a finančnú disciplínu.

Uviedli sme už, ako sa zhoršilo plnenie úloh v stavebníctve. Aké možnosti pre zlepšenie hospodárnosti sú však aj tu, ukazuje napríklad porovnanie výsledkov hospodárenia krajských stavebných združení, na dobrej práci ktorých majú záujem všetci občania.

Pražské združenie za minulý rok dosiahlo za 618 mil. Kčs výkonov a 37 mil. Kčs zisku pri nákladoch 94,08 haliera na 1 Kčs stavebných prác. Krajské združenie v Ústí nad Labom dosiahlo za 638 mil. Kčs výkonov a 3 mil. Kčs straty pri nákladoch 100,50 haliera na 1 Kčs. Krajské združenie v Košiciach dosiahlo za 772 mil. Kčs výkonov a strátu 34 mil. Kčs pri nákladoch 104,44 haliera na 1 Kčs. Ako je známe, na stavbách je veľmi často nízka úroveň hospodárenia s materiálom a so stavebnými mechanizmami, nespoľahlivá evidencia, nízka kvalita spotrebných noriem a noriem zásob a veľké nedostatky vo využití pracovného času a v odmeňovaní.

Oslabenie hospodárnosti nás zaväzuje, aby sme na každom pracovisku opäť pozdvihli na popredné miesto chozrasčot ako metódu najhospodárnejšieho riadenia, zabezpečili všade naprosto pravdivú evidenciu, kalkuláciu a rozbory ako základný predpoklad, aby reálnosť plánu a jeho plnenie boli založené na presnom spočítaní a využití všetkých možností podniku.

Ťažkosti vo výrobe, v hospodárnosti, v investíciách a vo využívaní zásob žiadajú, aby finančné orgány zdokonalili svoje pôsobenie na úroveň hospodárenia so všetkými zdrojmi a na ich maximálne rozmnoženie. Pobočky Štátnej banky a finančné odbory národných výborov v posledných rokoch pod tlakom miestnych záujmov často ustupovali, nevedeli vždy uplatniť celospoločenské záujmy a úspešne prebojovávať hospodárnosť. Kde finančné orgány vidia, že sa záujmy spoločnosti poškodzujú, majú trvať na zlepšení ukazateľov plánu, na odstránení nedostatkov v priebehu plnenia plánu a navrhnúť potrebné opatrenia.

Teraz niekoľko slov k investičnej výstavbe.

V tomto roku sa vynaloží v celom národnom hospodárstve na investície včítane generálnych opráv 49.500 mil. Kčs, z toho v štátnej výstavbe na Slovensku 10.400 mil. Kčs. V rozpočtoch národných výborov výdavky na investície činia 15.200 mil. Kčs. Na bytovú výstavbu sa dáva 7.059 mil. Kčs.

Celkový objem investícií bude menší než skutočnosť v minulom roku. Prínos investičnej výstavby pre uspokojovanie potrieb spoločnosti nesmie však byť menší, ale naopak musí byť vyšší ako v minulých rokoch, najmä znížením rozostavanosti a sústredením síl na rýchlejšie uvedenie vysoko rozpracovaných kapacít do trvalej a bezporuchovej prevádzky. Štátny plán ukladá v tomto roku dokončiť 197 menovite schválených stavieb, to je takmer dvojnásobok toho, čo bolo dosiahnuté v minulom roku a takmer trojnásobok počtu stavieb dokončených v roku 1961.

V minulom roku sa plán centralizovanej investičnej výstavby, hoci bol dva razy znížený, splnil len na 94%. Z plánovaného počtu 161 centralizovaných stavieb sa dokončilo len 106 stavieb. Napriek sprísneniu v investičnej výstavbe naďalej sa porušovala plánovacia a finančná disciplína. Zahajovali sa investície bez schválenia dokumentácie a mnohé stavby sa dokonca uskutočňovali načierno mimo plán a limit.

Preto sú tento rok investície usmerňované v súlade s možnosťami národného hospodárstva do rozhodujúcich odvetví a na najdôležitejšie stavby. Štátny plán obsahuje direktívne ukazovatele rozostavanosti a objem investícií v štruktúre a v územnom rozmiestnení. Ministerstvá nesú plnú zodpovednosť za celú investičnú výstavbu a technický rozvoj a za ich účinné centrálne riadenie.

Spomalenie alebo zastavenie niektorých investícií žiada a umožňuje, aby sme sústredili materiálové zdroje a kapacity stavebných a projekčných organizácií na skrátenie času výstavby plánovaných investícií, na ich kvalitné provedenie, na lepšie využitie materiálu, stavebných strojov, na lepšiu organizáciu práce a tým na zhospodárnenie výstavby.

Preto treba skoncovať aj s praxou povoľovania rôznych výnimiek. Napríklad v roku 1962 sa len v odvetví hút a rudných baní z celkového počtu 101 centralizovaných stavieb uskutočňovalo 26 stavieb, na ktoré bola povolená výnimka z projekčnej pripravenosti a bolo povolené u nich čerpať zvýšené náklady v čiastke 32 mil. Kčs. Šetrením Štátnej banky v projektových ústavoch sa zistilo k 30. septembru 1962, že z celkového počtu 85 menovite schválených stavieb, ktoré mali byť zahájené v tomto roku, malo vypracovaný zadávací projekt len 59 stavieb.