Ještě jedna věc v souvislosti s výrobou krmiv - pěstování vojtěškového semene. V posledních letech přes všechna opatření - výběr vhodných pozemků, ošetření, dodržování agrotechnických zásad a chemickou obranu - jsou výsledky stále neuspokojivé. V celém tom komplexu opatření se často zapomíná na to nejdůležitější, na opylení. Vzpomeňme si, co se dříve chovalo na vesnicích včelstev a porovnejme dnešní stav, kdy je tento chov považován za zbytečný luxus. Nedávno jsem četl v časopise Za vysokou úrodu článek, který potvrdil můj názor. Pravda je, že porost vojtěšky má být v době květů převčelený. V tom směru bychom mohli udělat také určité opatření, alespoň organizovat včelaře na vesnicích, poněvadž JZD alespoň ve větším rozsahu nechávají včelaření nevyužito, považují je za luxus. Je třeba přesvědčit vesnické včelaře, aby nám pomohli v pěstování vojtěškového semene tím, že by nám půjčili úly po dobu květu. U nás jsme docílili toho, že jsme na hon 4,5 ha dali 30 včelstev a docílili 11 q vojtěškového semene, což je slušné.

Soudružky a soudruzi, ÚV KSČ se zvláště v poslední době nejednou zabýval problémy našeho zemědělství a jeho usnesení vycházejí nejen ze zájmu zajišťovat výživu našeho lidu, ale právě tak ze zájmu povznést úroveň našeho zemědělství tak, aby jako výrobně stabilizovaná složka našeho národní hospodářství stanulo na stejné úrovni s průmyslem. Smysl těchto usnesení není třeba rozebírat, ale v plné šíři pochopit a uvádět v život.

Při aplikaci na letošní jarní práce je nám zřejmo, že musíme řešit jeden z nejzávažnějších úkolů, brzdících rozvoj zem. výroby v celé šíři, a to v zásadě zmenšit disproporci mezi růstem rostlinné a živočišné výroby. Jde v podstatě o zvýšení a trvalé zajištění výnosů plodin tak, aby živočišná výroba se měla na čem dále nerušeně rozvíjet. Spočívá to nejen v zajištění dostatečné krmivové základny, ale především v zajištění trvalé úrodnosti půdy, podmíněné dostatkem humusu. V posledních letech se obsah této základní živiny v našich půdách značně snížil, což se projevuje v silně kolísavých výnosech plodin, zvláště brambor, které jsou jedním z nejcitlivějších reagentů na obsah humusu v půdě. Výnosové odrůdy obilnin, které si mnohem agresivněji osvojují živiny, nejsou tak citlivé, ale i u těch bychom využili lépe jejich vlastností na humusem bohatých půdách. Rovněž tak cukrovka a jiné plodiny by měly stálejší výnosy v takovýchto podmínkách a lépe by snášely výkyvy klimatu, zvláště přísušky. Konečně i využití umělých hnojiv je plné jen na humósních půdách, které se pak lépe obdělávají, čímž se šetří prací i nářadím.

Nechci mluvit o metodice řešení zúrodnění našich půd, která je odbornou náplní naší práce. Chtěl bych zdůraznit, že je to současně i úkolem masově politické přesvědčovací práce. Musíme tedy v nástupu letošního roku tento problém osvětlovat tak, aby nezůstal jen pouhým heslem, ale prvořadě zajištěným úkolem, který rozhodne v zemědělské výrobě vše.

Nakonec vyslovuji přesvědčení, že tímto způsobem uděláme nejzáslužnější kus práce nejen pro splnění úkolů tohoto roku, ale i pro zajištění celé pětiletky a příštích let rozvoje našeho zemědělství. (Potlesk.)

Předseda NS Fierlinger: Děkuji posl. Svobodovi. Slovo má dále posl. Žilinský.

Posl. Žilinský: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky, súdruhovia poslanci.

Komunistická strana Československa organizuje mohutný rozmach výrobných síl v poľnohospodárstve, ktoré dávajú možnosť v rozvoji poľnohospodárstva dosiahnuť neustáleho zvyšovania výroby pri znižovaní vlastných nákladov. Pod vedením KSČ sa u nás rozvinulo hnutie splniť tretiu 5-ročnicu v poľnohospodárstve za 4 roky.

Úspechy dosiahnuté socialistickou prestavbou poľnohospodárstva vytvorili dobré predpoklady, aby pod vedením strany a národných výborov začal sa rozhodný nástup za zrýchlenie tempa rozvoja rastlinnej výroby, zvýšenie jej efektívnosti pri stálom prehlbovaní socialistických výrobných vzťahov.

Medzi základné predpoklady na skrátenie 3. päťročnice a jej splnenie o 1 rok skorej, teda za 4 roky, patrí i včasné a kvalitné prevedenie tohoročných jarných poľnohospodárskych prác a dosiahnutie čo najvyšších výnosov poľnohospodárskych plodín pri sústavnom znižovaní výrobných nákladov. Rozhodujúcim činiteľom pri sústavnom znižovaní výrobných nákladov je zavedenie komplexne mechanizovaných čiat a brigád do nášho poľnohospodárstva podľa vzoru JRD a ŠM v Západoslovenskom kraji. Komplexne mechanizované čaty a brigády v Západoslovenskom kraji zabezpečujú výrobu niekoľkých druhov produktov v rastlinnej výrobe, berú na seba úlohu z celého osevného postupu s celou starostlivosťou a zodpovednosťou za strojový park i výrobu.

Komplexne mechanizované čaty a brigády v poľnohospodárstve sú kvalitatívne novou politicko-organizačnou jednotkou, ktoré zabezpečujú sledovanie vlastných nákladov a osobnou účasťou jednotlivca vytvárajú podmienky plynulého a sústavného zabezpečovania zvyšovania produktivity a intenzity poľnohospodárskej výroby.

Na počesť XII. sjazdu KSČ zakládajú sa v rámci Západoslovenského kraja komplexne mechanizované brigády i v okrese Bratislava - vidiek. V tomto okrese je doteraz založených celkom 46 komplexne mechanizovaných brigád, ktoré obrábajú 28.128 ha ornej pôdy. Tieto brigády majú 453 členov, 388 kolových a 63 pasových traktorov. Najviacej komplexne mechanizovaných brigád má doteraz založených ŠM Senec a to 5, ktoré majú spoločne 27 členov a obrábajú celkom 2200 ha pôdy. V zakladaní komplexne mechnizovaných brigád sa v okrese Bratislava-vidiek stále pokračuje, aby sa v rámci okresu dosiahlo toho, že v roku 1962 budú komplexne mechanizované brigády obrábať celkom 30 000 ha ornej pôdy.

So zakladaním komplexne mechanizovaných brigád sa započalo už v II. polovici roku 1961. V tomto roku bolo v našom okrese založených 17 brigád na JRD a 3 brigády na ŠM. Tieto brigády boli založené tak, aby už v priebehu jesenných prác boli v činnosti. Celkove dostali do obrábania 24 321 ha pôdy. Na tých JRD, kde boli brigády vytvorené, začala sa viesť presná evidencia o spotrebe pohonných hmôt o nákladoch na opravy, zaviedlo sa odmeňovania podľa množstva a kvality vykonanej práce a taktiež sa sprísnila kontrola pri prevádzaní technických údržieb podľa spotreby pohonných hmôt. Po prevedení kontroly napr.: u nákladov a spotreby pohonných hmôt u niektorých komplexne mechanizovaných brigád sa v Kčs prejavuje takto: JRD V. Čaníkovce, Kostoliště, Jarovce a Štátny majetok Janíkov Dvor mali plán 306 564 Kčs, skutočnosť bola 269 176 Kčs, teda čistý zisk bol 37 378.- Kčs.

Podľa uvedeného je vidno, že keď len i v malom množstve pracovali komplexne mechanizované brigády na jeseň 1961, čo bolo zväčšej časti iba zapracovávanie sa, doniesli JRD a ŠM určité dobré výsledky, ktoré by mali slúžiť ako príklad a pomôcka pri zakladaní komplexne mechanizovaných brigád všetkých JRD a ŠM v celej ČSSR.

Samotné zakladanie komplexne mechanizovaných brigád ako takých bez dotovania ich potrebným množstvom strojov na prevádzanie všetkých im určených prác teda sú to traktory ako i všetko potrebné závesné náradie, by nesplnilo svoj účel. Je potrebné, aby sústavy strojov pre určitú technológiu sa kompletizovali na družstvách a nie aby sa prideľovali doterajšou formou každému niečo, lebo len takýmto spôsobom dosiahneme plného využitia strojov. Keď komplexne mechanizovaná brigáda má účelne využívať strojový park, musia jej členovia byť oboznámení s obsluhou strojov, ich údržbou a podrobne poznať novú technológiu s príslušnou organizáciou práce. V dôsledku tohto budú STS prevádzať pred každým zahájením určitých prác ako je napr. sejba kukurice a jej komplexné obrábanie, inštruktáže a školenia pre vedúcich členov komplexne mechanizovaných brigád o spôsobe a využívaní mechanizmov pre komplexnú mechanizáciu a tým i ukončenie prác v agrotechnických termínoch.

Vážené súdružky, súdruhovia!

Naši družstevníci a pracovníci ŠM sú si vedomí zvyšovania ha výnosov a úžitkovosti hospodárskych zvierat, v dôsledku čoho si dali i záväzok skrátiť päťročnicu o 1 rok a na počesť XII. sjazdu KSČ zakládajú brigády socialistickej práce, aby takýmto spôsobom vyrábali viacej, lepšie a lacnejšie. K tomuto však je potrebné, aby mali dostatok strojov jak ťažných, teda traktorov, tak i závesného náradia. Keď sa pozrieme na skutkový stav a potrebu niektorých strojov v okrese Bratislava-vidiek, vidíme, že skutkový stav 748 kusov, potreba 1140 kusov. V roku 1962 bude dodané 171 kusov, teda chýba 221 kusov traktorov. U ventilátorov na dosušenie sena je skutkový stav 37 kusov, potreba 414, v r. 1962 bude dodané 203, takže chýba 203 kusov týchto ventilátorov.

Z uvedeného vidno, že najväčšie nedostatky strojov sú v dodávkach traktorov, taktiež vo ventilátoroch na umelé dosušovanie krmovín. Je potrebné pripomenúť, že i v roku 1961 neboli dodané všetky, hlavne traktory i napriek tomu, že boli bilancované. Okrem tohto stretávame sa na JRD a ŠM s nedostatkom fekálnych vozov, ktoré by sme potrebovali na vývoz močovky, ktorá je veľmi cenným hnojivom zvlášť teraz, keď pociťujeme nedostatok umelých hnojív. Pri zabezpečovaní zvyšovania ha výnosov, zavádzaní komplexne mechanizovaných brigád a používaní novej technológie v okrese Bratislava-vidiek okrem iného chybuje 96 kusov veľkoobjemových vozov pri zbere ďateľovín rezačkami. Pri komplexnej mechanizácii pestovania a zberu kukurice chybuje v našom okrese 91 ks plečiek na vysoký porast a 32 ks kombajnov na zber kukurice 3 riadkových. Pri komplexnej mechanizácii zberu sena chybuje 127 ks mačkadla krmovín, obracač krmovín 68 ks, adaptéry na vlečku 120 ks. Ďalej pri mechanizovaní obrábania cukrovej repy chybuje 28 orezávačov lístia pre dvojfázový zber, tak isto 28 vyorávačov repy a 17 presekávačov. Podľa uvedeného vidno, že situácia je neuspokojivá a že máme hodne nedostatkov v dodávkach poľnohospodárskych strojov.

Okrem toho je celkom vážna situácia v náhradných dieloch a pneumatikách. Ako dôkaz toho, že je nedostatok náhradných dielcov a súčiastok hlavne na traktory uvádzame, že Agrotechna Rača mala plánované na rok 1962 súčiastky na Zetor 25 za 19 363 000.- Kčs, bilancované na rok 1962 má 17 169 000.- Kčs, z toho na I. štvrťrok iba za 3 127 000.- Kčs. Podľa prehlásenia zástupcov Agrotechny čiastka 17 169 000.- Kčs bude krátená o 3 000 000.- Kčs, teda podľa toho bude mať Agrotechna v Rači súčiastky na Zetor 25 iba za 14 169 000.- Kčs, teda oproti pôvodnému plánu o 5 194 000.- Kčs menej. Podobné je to i u Zetor super 35, a u traktorov DT 54.

Okrem toho nie je dostatočné množstvo súčiastok na sejačky. Agrostroj Roudnice nedodal plánované súčiastky pre Agrotechnu v Rači v hodnote 1 000 000.- Kčs. Ďalej je nedostatok dosák ako i náprav na pluhy. Nedostatok súčiastok, ktoré by sa dali vymeňovať v mnohých prípadoch, sťažuje prácu v tom - ktorom poľnohospodárskom závode, zvyšujú sa náklady tým, že sa za určitou súčiastkou musí veľa chodiť, čo v mnohých prípadoch narušuje i časové prevádzanie jednotlivých prác. I napriek tomu, že v zimných mesiacoch, kedy sa prevádzali opravy strojov hlavne tých, ktoré budú teraz rozhodným činiteľom pri prevedení jarných prác, boli ťažkosti so zaobstaraním súčiastok a náhradných dielcov. Predovšetkým naši poľnohospodári snažili sa súčiastky a náhradné dielce či už zohnať, alebo staršie opotrebované renovovať a konečný výsledok toho je pripravenosť strojov na prevedenie jarných prác.

Rozvojom kolektivizácie na úseku vinohradníctva vynoril sa veľmi vážny problém v mechanizácii vinohradov. Obhospodarovanie veľkých viničných celkov a pri nutnosti súčasného zvyšovania výnosov v rámci JRD môže byť zabezpečené len maximálnym rozvojom mechanizácie. Jeden z predpokladov zavádzania mechanizácie je širšie rozpätie radov. Z vinohradov, ktoré prešli do spoločného obhospodarovania, bude možné postupom času pre mechanizáciu v okrese upraviť asi 2 tretiny. Staršie výsadby vinohradov sa upravujú na mechanizáciu podľa smerníc PPLH z roku 1954. Úprava sa robí vyklčovaním každého druhého riadku a predlžením rezu na zbývajúcom rade. Pritom úroda a kvalita sa neznižuje a zároveň stúpa produktivita práce. Nedostatok však je, že mechanizačné prostriedky domácej výroby máme zatiaľ veľmi obmedzené, preto bude nutné, aby sa naši mechanizátori zapodievali konečne vyriešením otázky mechanizácie vinohradov, aby sme do malokarpatskej oblasti a taktiež do ostatných vinohradov dodali potrebné množstvo kvalitných strojov na obrábanie vinohradov, aby sme už dávny sen konečne premenili na skutočnosť. Pamätáme sa na to, že ešte v roku 1954 sme na výstave v Pezinku ukazovali úzkorozchodný pasový malotraktor a hovorili sme vinohradníkom, že tento traktor nahradí ručnú prácu a takýmto spôsobom ich odbremeníme od veľkej driny. Prešli ďalšie roky, dostal sa na Výskumný vinohradnícky ústav do Modry ďalší úzkorochodný traktor, ktorý obstál pri skúškach v malokarpatskej oblasti a veľmi dobre sa osvedčil pri práci so závesným náradím, hlavne čo skonštruovali pracovníci spomenutého Výskumného ústavu. O tomto bola už podaná zpráva i poslancami Šalgoviča, Arvaia, Zelmana a Žilinského, ktorí robili prieskum mechanizácie poľnohospodárstva v kraji Bratislava.

Je potrebné, aby rezortné ministerstvo zaujalo k tejto veci patričné stanovisko, aby otázka mechanizácie vinohradníctva bola čo v nejkratšej dobe riešená a stroje aby boli dané priamo do praxe. Okrem tohoto chcem sa zmieniť o mechanizácii na úseku žatevných a mlatebných prác. I keď hovoríme dnes o zabezpečovaní jarných prác a o žatve a mlatbe je ešte trocha predčasne hovoriť, pripomínam to však preto, že práve tak jak vážne a dôležité sú jarné práce, tak dôležitá je i žatva a mlatba. V kraji Bratislava v roku 1961 sa používalo na zber 2006 kombajnov celkom. Z toho 1826 ks kombajnov S4 ŽM 330 a EMAGa iba 180 ks SK3, ktoré boli tesne pred žatevnými prácami dodané zo Sov. sväzu. Kombajny SK3 sa vo svojej práci najlepšie osvedčili, a to tým, že dosahovali denný výkon až 500 q obilia. Zo spomenutých kombajnov najslabšie výkony podávali kombajny ŽM-330, a to následkom veľkej poruchovosti, pretože sú vyrábané z pomerne slabého materiálu. Kombajny S4 boli veľmi nákladné, pretože sú poháňané benzínom. Túto pripomienku tu hovorím len preto, aby sa už dnes Ministerstvo poľnohospodárstva zaoberalo zabezpečením dostatočného množstva súčiastok na stroje, ktoré budú potrebné k letným prácam, hlavne sú to teda kombajny, samoväzy a mláťačky a čo naši poľnohospodári najviac požadujú, to sú kombajny SK 3, alebo SK 4, pretože sú to jediné výkonné stroje, ktoré doteraz poznáme a ktoré vedia plne uspokojiť našich poľnohospodárov.

Keď v kraji Západoslovenskom sa pozrieme o 1 rok dozadu, môžeme povedať, že pozemky JRD a ŠM, na ktorých bol zasiaty jačmeň už na 100 % sa zeleňali. Toho roku nepriaznivé zimné počasie oddialilo prevádzanie jarných prác takmer o necelý mesiac preto lebo v kraji Bratislava ku dňu 26. III. 1962 bol prevedený osev jačmeňa iba na ploche 920 ha.

Keď zimné obdobie oddialilo prevádzanie jarných prác takmer o celý mesiac, mali možnosť naši poľnohospodári v tejto dobe ešte dôkladne prekontrolovať a doopraviť všetky potrebné stroje tak, aby bola využitá každá vhodná chvíľa na sejbu, ako to len počasie dovolí, aby stroje pracovali bez porúch, aby takýmto spôsobom mohli sme previesť tohoročné jarné práce kvalitne a včas.

Keď končím svoj diskusný príspevok, žiadam z tohoto miesta rezortné ministerstvá, aby zabezpečili dostatočné množstvo potrebných strojov ako i súčiastok a náhradných dielcov, aby za ich pomoci mohli naši družstevníci a pracovníci štátnych majetkov splniť všetky uznesenia Ústredného výboru KSČ o zabezpečení poľnohospodárskej výroby, aby za pomoci komplexne mechanizovaných brigád bol splnený záväzok splniť päťročnicu za 4 roky. (Potlesk.)

Podpredseda NZ Valo: Tým je stav prihlásených rečníkov vyčerpaný. Hlasi sa ešte niekto do rozpravy? (Hlásil se posl. Spáčil.) Hlási sa s. posl. Spáčil. Dávam mu slovo.

Posl. Spáčil: Vážené soudružky, soudruzi poslanci! S velkou pozorností jsme přijali projev ministra zemědělství o zahájení průběhu jarních prací, a též čísla, se kterými nás seznámil v nákupu živočišných produktů v letošním roce, nesvědčí, že bychom v zemědělství pokročili o krok dopředu, ba naopak v některých produktech bylo konstatováno, že jsme vykoupili menší množství produktů než za totéž období v loňském roce. Nyní, soudruzi, půjde o to, abychom tento nepříznivý stav v těchto dnech a v několika příštích týdnech zlepšili v průběhu jarních prací.

Mohu-li, soudruzi, jménem družstevníků našeho Vyškovského okresu hovořit, podařilo se nám v letošním roce daleko lépe zabezpečit vypracování plánů jak celoročních výrobně finančních, tak i jarních plánů, plánů na jarní práce, a nejen jejich vypracování, ale i pečlivé seznámení družstevníků, hlavně pak komplexně mechanizovaných brigád s jejich denními úkoly i s jejich denním odměňováním i za překročení úkolů, prostě konkrétně v prémiích.