Vážnym nedostatkom je aj nedostatočné používanie aktívnych metód vyučovania, najmä laboratórnych prác, exkurzií, filmu, magnetofónu a iných názorných učebných pomôcok. V dôsledku toho na školách stále prevládajú ešte verbálne metódy vyučovania, teoretické učivo sa nedostatočne aplikuje a overuje v praxi a naopak, praktické poznatky sa nevyužívajú náležite pri teoretickom vyučovaní.

Zavedenie občianskej výchovy na školách počnúc 6 ročníkom ZDŠ má priaznivý vplyv na celkovú politickú výchovu na školách. Vplyvom výučby tohto predmetu sa v značnej miere zvýšil záujem žiakov o vnútropolitické a medzinárodné udalosti, o čítanie dennej tlače a pod.

Realizácia zásady úzkeho spojenia školy so životom na materských školách sa prejavuje predovšetkým v pracovnej výchove. Deti si osvojujú jednoduché pracovne úkony, sú vedené k samoobsluhe, oboznamujú sa s prácou v prírode, s prácou dospelých na pracoviskách a podobne.

Prehĺbenie výchovno-vyučovacieho procesu v priebehu školského roku 1960/61 sa odrazilo v čiastočnom znížení % prepadávajúcich žiakov na školách vo Východoslovenskom kraji.

Na základnych deväťročných školách neprospelo a nebolo klasifikovaných na konci minulého škol. roku 11 994 žiakov, čo j e 6,1 %, z ktorých vykonalo opravnú skúšku 1996 žiakov. Neprospelo teda 9998 žiakov, čo je 5,1 % oproti celoštátnom priemeru 3,2 %. Percento neprospievajúcich žiakov medzi okresmi a školami je nerovnomerné. (V Spišskonovoveskom okrese neprospelo 7,2 %, v Bardejovskom 7,0 %, v Košickom 4,9 %, v Humenskom 5,2 %). Vysoký je aj počet neprospievajúcich a neklasifikovaných žiakov v 1. ročníku, v ktorom podľa organizačných predpisov nemaj ú žiaci prepadávať. Tak napr. v okrese Bardejov neprospelo 312 žiakov 1. ročníka, čo je 13,2 %).

Stále je vysoký počet neklasifikovaných žiakov. V tomto počte značný a rozhodujúci podiel majú najmä žiaci cigánského pôvodu, ktorí z rôzných príčin nedochádzajú riadne do školy. Medzi neprospievajúcimi a neklasifikovanými je značná časť žiakov, ktorí patria do školy pre mládež, vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a pre nedostatočnú sieť týchto škôl v kraji, títo žiaci sú vedení v riadnych školách.

Na národnostných školách je prospech oproti školám s vyučovacím jazykom slovenským slabší. Príčinou je väčší počet málotriednych škôl, vyššia nekvalifikovanosť učiteľov, vyššie zaťaženie žiakov zvýšeným počtom jazykových predmetov i celkovým počtom vyučovacích hodín. Na týchto školách postupne sa zlepšuje výchova k československému socialistickému vlastenectvu a k proletárskemu internacionalizmu, avšak naďalej týmto otázkam ako aj vyučovaniu slovenského jazyka treba venovať náležitú a zvýšenú pozornosť.

Podľa vyučovacích predmetov najviac žiakov prepadá z jazyka slovenského, matematiky a z jazyka ruského.

Nepriaznivé výsledky v prospechu na základných deväťročných školách sú zapríčinené rôznými podmienkami a okolnosťami objektívneho a subjektívneho charakteru. Tieto nedostatky vyplývajú predovšetkým z nedostatkov učiteľov, z ich vysokej nekvalifikovanosti v ročníkov 6-9 a najmä slabej metodickej pripravenosti. Na školách vyučuje značná časť mladých, neskúsených učiteľov, najmä u ročníkov 1-5. V riadiacej práci škôl pozornosť riaditeľov pre narušovanie práce nie je v dostatočnej miere zameraná na vnútornú a pedagogicko-organizačnú činnosť. K tomuto stavu priespieva i vysoká smennosť na školách, vyplývajúce z nedostatku učební, nedostatočné materiálne vybavenie škôl.

Značný podiel na týchto nedostatkoch majú nedoriešené otázky života cigánskych spoluobčanov, nedostatočná sieť a kapacity škôl a zariadení pre mládež, vyžadujúcu osobitnú starostlivosť. V dôsledku toho defektné deti sú zaškolované v normálnych školách. Ani časté narušovanie vyučovania vytrhávaním učiteľov zo škôl pre ich zvolávanie na porady, inžtruktáže, schôdze spoločenských organizácií, alebo rôzných komisií vo vyučovacom čase ,neprospievajú k zlepšeniu prospechu. Bude tiež treba vytvoriť vo všetkých okresoch vhodné podmienky pre vykonávanie sústavnej kontroly a pomoci okresných školských inšpektorov, riaditeľom škôl a učiteľom a pre riediteľov škôl vytvárať podmienky pre pedagogickú činnosť smerom k učitelam, a k ich väčšej orientácii na vnútornú prácu škôl.

Na stredných všeobecno vzdelávacích školách z 5237 žiakov prospelo 4988 žiakov, čo predstavuje 95,05 %. V porovnaní so škol. rokom 1959/60 nastalo zlepšenie prospechu o 2,25 %.

Na odborných a stredných odborných školách z počtu 6206 žiakov prospelo 5904, čo je 95,13 %. V porovnaní so škol. rokom 1959/60 prospech sa tu zlepšil o 3,48 %.

Treba však povedať, že najmä na odborných a stredných odborných školách vo vyučovacom procese preceňuje sa vyučovanie odborných predmetov na úkor všeobecno vzdelávacích predmetov a výchovnej činnosti týchto škôl vôbec.

V tomto školskom roku zaviedol sa na školách II. cyklu odznak "výborný žiak" tak z jednotlivých predmetov, ako aj za celkový prospech. Úlohou je, aby táto forma bola plne využitá k zdravej súťaži žiakov, ich zvýšenej činnosti, k väčšej aktivite a pozornosti v procese vyučovania a tým k zlepšeným výsledkom práce škôl.

Súdružky, súdruhovia - poslanci!

Podobné problémy ako sú vo Východoslosl. kraji, sú i v mojom volebnom obvode Spišská Nová Ves. V niektorých prípadoch úlohy sa nám ešte komplikujú. Je nám všeobecne známe, že prostriedky na plnenie úloh boli rozdelené na celú päťročnicu, v súlade s úlohami, ktoré treba zabezpečovať i na úseku školstva a kultúry. Prvý rok našej päťročnice nám ukazuje, že úlohy nám narastajú značne rýchlejšie, ako sú zakotvené v pôvodnom 3. 5RP. Tak na úseku školstva v materských školách plníme už úlohy posledného roku päťročnice. V ukazovateli triedy všeobecno-vzdelávacích škôl už v r. 1961 dosiahli sme hodnoty plánované na r. 1963. Predpokladaný prírastok žiakov do konce 3. 5RP nasvedčuje tomu, že základné ukazovatele výkonov všeobecno-vzdelávacích škôl, materských škôl, ale i školských zariadení budú musieť byť vysoko prekročené. (Vyplýva to hlavne z vysokých prírastkov obyvateľstva).

V tejto súvislosti j e treba osobitne poukázať na problém výstavby nových škôl v r. 3. 5RP. V školskej investičnej výstavbe zavedením nových typov škôl t. j. typu STÚ Praha a typ Gottwaldovský podstatne vzrastli náklady na jedno žiacke miesto. Nechcem tým povedať, aby sa tieto typy nepoužívali. Toto dávam do súvislosti s tým, že pôvodná päťročnica nepočítala s týmito typmi a samozrejme rozpočtované náklady boli podstatne nižšie na jedno žiacke miesto ako pri týchto nových typoch. Tieto typy sú pre nás záväzné, keďže sú modernejšie, lepšie vyhovujú podmienkám výchovno-vyučovacieho procesu, avšak pre okresné hospodárstvo znamenajú vyššie náklady v 3. 5RP.

Na úseku predškolskej výchovy sa prejavuje mimoriadne vážna potreba ďalšieho rozšírovania siete poľnohospodárskych detských útulkov a materských škôl. Hoci prostriedky rozpočtu sa z roka na rok zvyšujú, predsa nestačia kryť potreby okresu. Významnú pomoc v tomto smere nám poskytuje vládne uznesenie č. 102 959 o zriaďovaní materských škôl pri závodoch. V tejto oblasti sme dosiahli určité výsledky v tom, že niektoré závody už konkrétne pristúpili k organizovaniu materských škôl pri závodoch, avšak treba zdôrazniť, že zásady vo vládnom uznesení ešte neboli plne pochopené riaditeľmi závodov a závodnými výbormi ROH na závodoch. Vážnosť zriaďovania materských škôl pri závodoch počiarkuje tá skutočnosť, že už v najbližších rokoch máme vytvoriť predpoklady, aby sa všetky 5-ročné deti zaškolovali v materských školách. Pokiaľ sa nám nepodarí vo volebném obvode zmobilizovať pre túto úlohu prostriedky závodov a úradov, túto úlohu by sme dôsledne nesplnili.

V ďalšej časti môjho diskusného príspevku chcem hovoriť o otázkach súvisiacich s materiálnymi podmienkami, súvisiacimi s polytechnickou výchovou. Je nám všeobecne známe, že veľké prostriedky vkladáme do výstavby nových škôl, no menej prostriedkov sa dostáva na zariaďovanie škôl. Polytechnická výchova predpokladá mať na školách celý rad rôznych zariadení. Na mnohých školách sú nevyhovujúce dielne. I v novostavbách sa na túto skutočnosť málo prihliada a dielne sú tiež obyčajne menšie i nevyhovujúcejšie ako ostatné učebne i keď na priemernej ZDŠ o 20 triedach je vyše 100 hodín týždenne pracovného vyučovania. Príčinou tohoto nepriaznivého stavu je i tá skutočnosť, že rozpočtované prostriedky, ktoré boli pre polytechnickú výchovu škôl od r. 1955 poskytované, neboli všetkými MNV čerpané na tento účel. Tie školy, ktoré čerpali prostriedky a pritom využili pomoc patronátnych závodov, sú takmer úplne vybavené. V tejto veci bude treba urobiť nápravu, a to aj v tom smere, aby rozpis smerných čísiel rozpočtu sa prevádzal diferencovane na jednotlivé školy.

Nepodarilo sa nám tiež v celej šírke vo volebnom obvode, ale aj v okrese vyriešiť hygienické a bezpečnostné opatrenia pri vyučovaní tohto predmetu. Žiaci a učitelia na väčšine škôl nemajú pracovné oblečenia a tak sa stáva, že pracujú v dielni v tom istom oblečení, ako sedia v triede, najmä ak vyučovanie tohto predmetu pripadá na čas dopoludnajšieho vyučovania.

Vyučovanie na školských pozemkoch má zlepšujúcu tendenciu. Niektoré školy začali veľmi sľubnú spoluprácu školy s výskumnou stanicou. Hodne škôl a vyučujúcich prác na školskom pokusnom pozemku v nedostatočnej miere sa zameriava na rozvíjanie základných poznatkov modernej vedeckej agrobiológie a agrotechniky.

Obsahová prestavba je zložitý a náročný proces, ktorý nemôžno uskutočniť zo dňa na deň. Vo všetkých smeroch teda i na úseku polytechnickej výchovy dosiahli sme v mojom volebnom obvode dielčie úspechy. Učitelia pochopili podstatu obsahovej prestavby a prestala sa ona chápať len ako účasť žiakov na fyzickej práci. Obsahová prestavba sa prelína celým výchovno-vyučovacím procesom na každej vyučovanej hodine. Prax a teória musia byť v dialektickej jednote. Niektorí učitelia však považujú prax len za overovateľa získaných poznatkov. Mnohé exkurzie, zájazdy i návštevy podnikov a JRD nevyužívajú sa ako prameň pre získavanie nových poznatkov u študujúcej mládeže.

V celej výchovno-vzdelávacej práci sa ešte plne nedocenili a náležite nevyužili možnosti spolupráce našich škôl so závodmi, JRD, ŠM a spoločenskými organizáciami. Niektoré z nich, v mojom volebnom obvode ako napr. Nový Domov, Geologický prieskum, Nerudné bane a kameňolomy Sp. Nová Ves, Strojárne Prakovce, Tatrasvit v Levoči výdatne pomáhajú našim školám pri zabezpečovaní vybavenia dielni a materiálu do dielni. Všetky väčšie školy nášho okresu uzatvárajú zmluvu o vzájomnej pomoci se závodmi a JRD. Úroveň týchto zmlúv nie je však na žiaducej výške, pretože vo väčšine prípadov sa obmedzujú len na materiálne požiadavky a neorientujú sa dostatočne na realizovanie ideovovýchovných cieľov.

Hoci situácia na úseku polytechnickej výchovy škôl 2. cyklu zaznamenala vzostupnú tendenciu, javia sa tieto nedostatky, s ktorými sme v tomto čase nepočítali. Ide predovšetkým o skutočnosť, že v mnohých prípadoch polytechnická výchova na školách vyúsťuje v úzkych profesiách namiesto toho, aby sa nespúšťal zreteľ z osvojenia si základov výroby vôbec, so zreteľom na úplnú mechanizáciu, automatizáciu a chemizáciu výroby, aby podľa marxistického ponímania mládež pre život bola pripravovaná s pohľadom na ľahký prechod z jedného pracoviska na pracovisko druhé. Kým marxistické hľadisko na polytechnickú výchovu je nám zrejmé, so značnými ťažkosťami sa stretávame s jeho uvádzaním do praktického života. Pedagogická veda v úzkej spolupráci s vedou technickou tento výchovno-vzdelávací problém ešte náležite nevyriešila.

Aby sme aj túto úlohu čo najzodpovednejšie plnili a splnili, je potrebné intenzívnejšie dotovať školy II. cyklu pomôckami najnovšieho a dnešnej technike zodpovedajúceho typu. V tejto súvislosti žiada sa v podstate väčšiu pozornosť venovať vývoju a potrebnému objemu výroby moderných učebných pomôcok, predovšetkým fyzikálnym, chemickým a biologickým. Zdá sa, že tento fakt sa prehliada. Okrem toho doterajšia skúsenosť a prax hovorí, že je treba hospodárne využívať finančné prositredky venované tomuto účelu. A ďalej treba poznamenať, že časť finančných prostriedkov, ktoré sú k tomu účelu venované, čerpajú sa pre iné účely. Okrem toho aj mnohé staršie budovy škôl treba vybaviť aspoň najzákladnejšou dnešnou technikou. Ďalej je potrebné vyriešiť problém dnešných školských dielní, ktorých vybavenie je zastaralé, pozostávajúce takmer z morálne opotrebených nástrojov, majúce charakter bývalých údržbárskych živnostníckych dielní. Aj na úseku výchovy a vzdelávania učňov je veľmi vážnym nedostatkom, že učňovské dielne postrádajú najnovšie postrádacie stroje a vybavenie.

Vyučovanie praxe na poľnohospodárskych školách je organickou súčasťou jednotného výchovno-vzdelávacieho procesu. Je jednou z foriem, v ktorej sa prejavuje úzke spojenie školy so životom pri plnení hlavnej úlohy školy v príprave kvalifikovaných socialistických a uvedomelých poľnohospodárskych odborníkov. Cieľ a poslanie vyučovania praxe sú dané zásadami uznesenia ÚV KSČ "O úzkom spojení školy so životom". Ide tu predovšetkým o komunistickú výchovu, ktorá robí človeka vysoko vzdelaného, ovládajúceho poznatky súčasnej vedy a techniky, pripraveného ku kvalifikovanej produktívnej práci, telesne zdatného, človeka kolektívneho, nachádzajúceho radostné uspokojenie v práci pre celok, uvedomelého budovateľa a ochrancu komunistickej spoločnosti.

V perspektívach vývoja našej spoločnosti máme vytýčenú úlohu postupne odstráňovať rozdiely medzi prácou v poľnohospodárstve v priemysle, prácou fyzickou o duševnou. Na poľnohospodárskych školách praktická príprava žiakov pozostáva z praktických - laboratorných cvičení, učebnej, prevádzkovej individuálnej a prázdninovej praxe. Všetky druhy praktickej prípravy žiakov sú organizované v účelových zariadeniach školy a tiež v účelových a prevádzkových zariadeniach poľnohospodárskych podnikov. V tejto súvislosti veľmi stručne musím poukázať na problém poľnohospodárského školstva. Toto pociťuje i nedostatok priestorov, učebne nie sú náležite vybavené a tak výchovno-vyučovací proces je mimoriadne sťažený. Prostriedky určené v III. 5RP len z časti dopomôžu odstrániť tieto nedostatky. Nedostatkom na poľnohospodárskych školách je tiež, že vo vyučovaní v mnohých prípadoch vnáša sa verbalizmus, a to i z tých príčin, že hlavne novovytvorené školy postrádajú aj tie najnútnejšie dvoj-trojrozmerné učebné pomôcky ako napríklad v oblasti poľnohospodárskej mechanizácie zo živočíšnej a rastlinnej výroby, ďalej mechanizačné prostriedky, stroje a závesné náradie, ktoré nezbytne žiaci potrebujú pre výučbu.

Bude treba zvýšiť starostlivosť dodávateľských organizácií ako je napríklad Služba školy Bánská Bystrica, ktorá nemá dostatok názorných učebných pomôcok a nekryje požiadavky v dostatočnom množstve. Poľnohospodárske podniky ako cvičné objekty postrádajú najnovšie mechanizačné prostriedky pre praktické vyučovanie. Hlavne sa to odzrkadluje na odbornom výcviku učňov odboru pestovateľ, chovateľ, kde v živočíšnej výrobe mechanizačné prostriedky ako napr. strojné dojenie nepostačujú úplným požiadavkám plnenia praktického vyučovania.

Súdružky a súdruhovia, i keď som hovoril o nedostatkoch, záverom treba konštatovať, že uznesenie UV KSČ "O úzkom spojení školy so životom" a o ďalšom rozvoji výchovy a vzdelávania v ČSSR" 23. apríla 1959, rozpracované v "Komplexnom pláne obsahovej a organizačnej prestavby a rozvoj a školstva vo Východoslovenskom kraji v rokoch 1961-1965" sa tak v organizačnej, ako i v obsahovej prestavbe škôl v podstate plní.

Za účelom zlepšenia výsledkov práce škôl všetkých typov treba sa v práci straníckych orgánov i v činnosti národných výborov zamerať hlavne na odstraňovanie týchto nepriaznivo-pôsobiacich podmienok:

Získávať učiteľov pre dalšie štúdium za účelom ich ďalšieho politicko-odborného rastu a poskytovať v plnej miere učiteľom metodickú pomoc, postupne odstrániť vysokú nekvalifikovanosť učiteľov a nedostatok učiteľov vôbec.

Odstrániť narušovanie vyučovania zamedzením účasti škôl na neplánovaných akciach a odstrániť vytrhávanie učiteľov z vyučovania ich častým zvolávaním na porady, instruktáže, schôdze spoločenských organizácií, alebo na rôzne komisie vo vyučovacom čase.

Cestou MNV zabezpečovať učiteľom vyhovujúce životné podmienky a dbať o zvýšenie spoločenského postavenia učiteľa.

Rýchlejšie odstráňovať smennosť na školách znížovaním nedostatku učební, rýchlejšou a širšou investičnou výstavbou škôl.

Rýchlejšie likvidovať nedostatočné materiálne vybavenie škôl, a to plným dotovaním škôl finančnými prostriedkami, na nákup moderných účebných pomôcok, najmä audiovyzuálnych, ako aj bežných prevádzkových potrieb.

Vytvoriť vo všetkých okresoch podmienky pre vykonávanie sústavnej kontroly a pomoci okresných školských inšpektorov, riaditeľom škôl a učiteľom a pre riaditeľov škôl podmienky pre pedagogickú činnosť smerom k učiteľom a k vykonávaniu vnútornej práce školy.