Prvou myšlienkou, ktorá sa u ktoréhokoľvek z nás vynorí, keď sa podrobnejšie, alebo i len zhruba zapodievame číslami dnes prejednávaného návrhu štátneho rozpočtu ČSSR na rok 1961, je snaha porovnávať našu dnešnú socialistickú skutočnosť i charakter nášho štátneho rozpočtu s tým, čo bolo: s rozpočtami kapitalistickej predmníchovskej republiky, či s problematikou rozpočtov súčasných kapitalistických krajín.

Vec však je pre nás tak jasná, že každé porovnávanie vyznieva tak jednoznačne v prospech socializmu, v prospech našej prítomnosti i budúcnosti, že možno ľahko myšlienky porovnávania sa vzdať, nech je akákoľvek lákavá.

Netreba ani zvlášť dokazovať, že mnohé pojmy spojené s hospodárením štátu, majú u nás, v socialistickom hospodárstve a tam u nich v tom "starom svete", rôzny zmysel a náplň.

Vezmime si len slovo úspory, požiadavku šetriť, čo je akosi logicky spojené s každým rozpočtom, počínajúc domácnosťou, až po celú spoločnosť! Keď vládne kruhy a koaličné partaje za prvej republiky začali hovoriť o úsporných opatreniach bolo zrejmé, že sa prejavuje nový útok vládnucej buržoázie proti záujmom pracujúcich ľudí. Keď napríklad dnes belgickí kolonialisti po nákladných dobrodružstvách v Kongu a po strate perspektív ľahkého vykorisťovania tejto krajiny vyhlasujú program úsporných opatrení, každý pracujúci človek v Belgii vie, kto bude na to doplácať.

Kapitalistické sporenie nech sa skrýva pod akoukoľvek definíciou, je vždy v príkrom rozpore so záujmami širokých ľudových más. To je dejinná skúsenosť, to je neoddeliteľná stránka kapitalistického poriadku.

My v Československej socialistickej republike sme obdobne, ako celý socialistický svet, v tej šťastnej situácii, že už po mnohé roky hospodárime podľa socialistických zásad. Každá dosiahnutá úspora slúži rozvoju a blahobytu celej spoločnosti. Sporíme napríklad na správe, kde iba za posledných 5 rokov poklesli výdavky temer o 900 miliónov Kčs. Značné úspory prinieslo uplatnenie novej organizácie riadenia v priemysle od apríla 1958, rovnako jednou z viacerých predností novej územnej organizácie štátu, uskutočnenej v minulom roku, je jej úspornosť.

Veľkou a všade prístupnou oblasťou úspor boli a zostávajú materiálové náklady na výrobu, úspory živej práce, založené na progresívnej technike a technológii i zodpovedajúcej úrovni organizácie práce. Nie dosť intenzívne čerpaným zdrojom úspor je celý úsek investičnej výstavby, ktorú môžeme a musíme prevádzať ďaleko efektívnejšie a to počínajúc povedzme kravínmi, až po komplexné strojové zariadenia veľkých priemyselných kombinátov.

Naši ľudia takémuto sporeniu, ktoré vedie k znižovaniu vynakladania prostriedkov na zabezpečenie plánovaných úloh na spoločensky nezbytnú mieru, veľmi dobre rozumejú, o čom svedčí široký kladný ohlas na každé úsporné opatrenia vo výdavkoch nevýrobného charakteru, alebo aktívna účasť pracujúcich cestou socialistického súťaženia na úsporách vo výrobných nákladoch, ako je napríklad hnutie úspor pre "fond III. päťročnice".

V tejto súvislosti chcem poukázať na jednu z vlastností socialistického štátneho rozpočtu - a to, že precízne vyjadruje problematiku národohospodárskeho plánu, v danom prípade plánu rozvoja národného hospodárstva ČSSR na prvý rok III. päťročnice, na ktorý naväzuje a z ktorého vychádza.

A tu v skutočnosti práve kvalitatívna stránka plnenia úloh plánu na rok 1961 z viacerých príčin vyniká viacej než kedykoľvek predtým do popredia. Medziiným to znamená, že v roku 1961 tempo rastu národného dôchodku musí byť o 1 % vyššie ako rast spoločenského produktu (znamená to teda úspory na vynakladaní výrobných prostriedkov na plánovaný objem výroby, čo je široko známa požiadavka pod heslom "lepšie využiť základné fondy", "zvyšovať smennosť").

Pojem zvyšovania efektívnosti národného hospodárstva je vďaka veľkému úsiliu, ktoré sa u nás po uznesení ÚV KSČ vo februári 1957 rozvinulo, dnes medzi pracujúcimi široko známy a ako naliehavá požiadavka sa spája i s úlohami plánu na rok 1961 a to najmä v znižovaní vlastných nákladov a všestrannom zhospodárňovaní materiálnej výroby.

Ťažisko úloh v zhospodárňovaní sa sústreďuje najmä v priemysle do oblasti materiálovej spotreby, ktorá sa má oproti roku 1960 znížiť o 2,5 mld. Kčs a na celkových úsporách, vyplývajúcich zo zníženia nákladov, sa má podieľať skoro dvoma tretinami. Náročnosť znížiť materiálové náklady o 2,5 % je zrejmá už z toho, že v porovnaní s tretím päťročným plánom, ktorý predpokladá dosiahnuť priemerné medziročné zníženie nákladov okolo 1,8 %, ide o úlohu veľmi mobilizačnú, práve v súvislosti s doterajším nepriaznivým vývojom v hospodárení s materiálmi.

S rovnakou naliehavosťou treba v tomto roku pristupovať k otázke tempa rastu produktivity práce. 73 % podiel rastu produktivity práce na celkovom ročnom prírastku priemyslovej výroby je síce solídny, avšak predsa len nižší, než sú možnosti nášho vyspelého priemyslu. Tieto možnosti spočívajú práve v objektívnych podmienkach pre rýchlejší a všestrannejší technický rozvoj než aký v súčasnej dobe zaznamenávame, keď na druhej strane mnohí hospodárski pracovníci na podnikoch uchyľujú sa k voľbe subjektívne ľahšej cesty, zabezpečovať plánovaný trend výroby požiadavkami na nové a nové pracovné sily. Riešenie tejto problematiky je v správnom pochopení dnešnej doby: Nástup do obdobia budovania vyspelej socialistickej spoločnosti vyžaduje rozvinúť úsilie, zodpovedajúce veľkosti tohoto cieľa.

Návrh štátneho rozpočtu ČSSR na rok 1961, o ktorom dnes rokujeme splnuje všetky podmienky, aby mohol byť aktívnym nástrojom využívania všetkých zdrojov v národnom hospodárstve pre rozvinutie takéhoto úsilia.

Súdružky a súdruhovia!

Na prahu desaťročia, ktoré nazývame "šesťdesiate roky", keď naša socialistická republika bilancuje plody úsilia všetkého ľudu v dvoch päťročniciach a za viac než 15 rokov slobodného života, keď sústreďuje sily a prostriedky na dosiahnutie nových mét vo vývoji našej spoločnosti, keď spomína zdroj a hybnú silu všetkých historických premien a víťazstiev: 40 rokov obetí, zápasov a húževnatej práce vodkyne nášho pracujúceho ľudu - Komunistickej strany Československa - prežíva Slovensko svoje najšťastnejšie a najplodnejšie roky rozvoja.

Dovŕšenie druhého päťročného plánu na Slovensku prináša dosiahnutie desaťnásobku predvojnovej priemyselnej výroby, prináša víťazstvo družstevnej myšlienky na dedine - a to so všetkými blahodarnými dôsledkami pre život slovenského pracujúceho ľudu.

Pohľad na dnešné - na vysoký stupeň industrializované Slovensko - ostro kontrastuje s častým idylickým obrazom len z nedávnej minulosti, keď vedľa rozvíjajúceho sa priemyslu dôstojné miesto zaujímal folklór, povedzme pohľad, ako dievčatá (zo SĽUKu) tancujú na priehradnom múre Oravskej priehrady s mohutnými izolátormi a zbernicami vysokého napätia v pozadí. Dnes tu, pravda, máme celkom odlišné problémy, spojené s pokračujúcim spriemyselňovaním - a to problémy očisťovania ovzdušia od škodlivých exhalácií alebo neúnosné znečisťovanie vodných tokov priemyselným odpadom, čo je - pravda - svedectvom značnej koncentrácie priemyslu.

Aj úlohy plánu na rok 1961 sú na Slovensku i naďalej vysoko náročné:

Kľúč k zvládnutiu týchto úloh spočíva v zvládnutí problémov centralizovanej investičnej výstavby, v prehĺbení starostlivosti o rast poľnohospodárskej výroby, v ovládnutí výroby na nových výrobných kapacitách, čo súvisí zase s osobitne starostlivou prípravou kádrov.

Prirodzene, že v boji za kvalitatívne ukazovatele plánu, ktorých som sa dotkol v súvislosti s problematikou plánu rozvoja národného hospodárstva ČSSR na rok 1961, treba na Slovensku uplatniť prinajmenšom tú istú náročnosť, ako v ktoromkoľvek inom kraji našej republiky.

V roku 1961 má nastúpiť na Slovensku do všetkých odvetví národného hospodárstva 30 000 nových pracovníkov, z toho do priemyslu 15 000, pričom v III. päťročnici do národného hospodárstva 153 000 a do priemyslu 67 000 nových pracovníkov. Týchto ľudí treba na jednej strane vyzbrojiť potrebnou kvalifikáciou, na druhej strane treba im pripraviť stroje, haly - jedným slovom výrobné prostriedky. A to práve súvisí s náročnosťou na úroveň zabezpečovania investičnej výstavby, najmä centralizovanej. Veď už v tomto roku sa v hutníckom priemysle zavedie nová technológia špirálne zvarovaných rúr na dvoch nových linkách.

V Švermových železiarňach sa plne rozvinie už úspešne vyskúšané kontinuálne odlievanie ocele a ďalej sa zvýši výroba elektroocele. V chemickom priemysle bude zavedená výroba vysoko kvalitných motorových olejov, vysoko kvalitných kompresorových a turbínových olejov, polypropylén, fluxové asfalty, nové druhy chemických prostriedkov proti hmyzu atď.

V podnikoch strojárenstva sa zavedie ako nová výroba chladiarenské lode, drevoobrábacie stroje, ťažké transportné zariadenia, technicky zlepšené elektrické lokomotívy atď.

Súbežne budú zavedené nové technologické postupy, ako napríklad celý rad mechanizovaných výrobných liniek, skupinová technológia opracovávania strojových súčiastok atď.

Výpočet nových výrobkov a nových kapacít nie je, pravda, zďaleka úplný. Nových kapacít, ktoré je treba včas uviesť do prevádzky a výrobne ich ovládnuť, je celý dlhý zoznam. To nám ukazuje, aké úsilie bude treba rozvinúť okolo investičnej výstavby, súčasne tiež aké vysoké úlohy obsahuje plán na rok 1961.

Tu opäť treba konštatovať, že prejednávaný štátny rozpočet na rok 1961 zohľadňuje plne všetky potreby plánovaného rozvoja jednotlivých odvetví národného hospodárstva republiky v slovenských krajoch.

Prostriedky, ktoré štátny rozpočet na rok 1961 poskytuje na všestranný rozvoj celej našej krajiny a všetkých krajov republiky, sú svojím obsahom a štruktúrou primerané veľkým úlohám prvého roku III. päťročnice, plne vyjadrujú úlohy z predošlých uznesení ÚV KSČ a vlády republiky o rozvoji národného hospodárstva, ako i hmotných a kultúrnych potrieb nášho ľudu.

Bude správne, keď budeme s nimi narábať čo najúspornejšie, najhospodárnejšie a teda čo najefektívnejšie, veď budeme sporiť na ľuďoch, ale pre ľudí!

S predloženým návrhom štátneho rozpočtu ČSSR na rok 1961 plne súhlasím a budem zaň s radosťou hlasovať. (Potlesk.)

Místopředseda NS Pospíšil: Dávám slovo poslanci Zedníkovi.

Posl. Zedník: Soudružky a soudruzi poslanci!

Skutečnost, že z úhrnu výdajů státního rozpočtu 30,6 %, což představuje částku 34 miliard 253 milionů 796 tisíc Kčs, bude realizováno prostřednictvím národních výborů, je výrazem širokého uplatnění zásad socialistické demokracie a účasti pracujících na řízení a správě státu.

Celkový objem rozpočtů národních výborů ve srovnání například s rokem 1956 se zvýšil více než dvojnásobně a poroste dále, neboť řešení a plnění velkých hospodářských a kulturních úkolů, spojených s dovršením výstavby socialismu a kladením základů pro přechod ke komunistické společnosti vyžaduje další přiblížení řízení výroby a také správy státu pracujícím.

Charakteristické pro nové postavení národních výborů je posílení pravomoci jejich volených orgánů, neboť dubnové usnesení ÚV KSČ a zákon o národních výborech jim daly daleko větší pravomoc a odpovědnost, než měly dříve.

Nová územní organizace a další soustava opatření strany a vlády k rozšíření pravomoci a - odpovědnosti národních výborů značně přispěly ke zvýšení jejich úlohy v hospodářské a kulturní výstavbě našeho státu.

Vlastní podíl hospodářství národních výborů zvláště na třetím pětiletém plánu dále významně vzroste. K dosavadním odvětvím místního, bytového a vodního hospodářství, školství a kultury, zdravotnictví a sociálního zabezpečení, automobilové dopravy a podniků veřejného stravování, jejichž rozvoj plánovaly a řídily národní výbory již dříve, přistoupila v průběhu roku 1960 a počínaje 1. lednem 1961 další odvětví jako státní knižní maloobchod, mlýny, pekárny, sladovny a pivovary, sběrné suroviny, uhelné sklady a některé menší provozovny spotřebního průmyslu.

Lidem volení zástupci spravují teď přes 30 % všech základních fondů a bezprostředně řídí rozsáhlé hospodářství, v němž od 1. ledna tohoto roku je zaměstnáno 55 % pracujících a během třetí pětiletky se jejich počet zvýší na 1 600 000 pracovníků, čímž budou národní výbory zodpovídat za hospodárné využití více než 122 miliard korun mzdových fondů.

Důležitým úkolem národních výborů bude odpovědně připravit předpoklady, aby i v jejich hospodářství došlo do roku 1965 ke zkrácení pracovní doby na 42 hodin týdně.

Proto musí daleko účinněji zabezpečovat lepší výsledky v oblasti produktivity práce, prohloubit péči o technický rozvoj svého hospodářství, o zvýšení směnnosti ve všech oborech, kde je to účelné a potřebné, o rozložení pracovní doby v podnicích služeb podle potřeby obyvatel a zvláště o správné uplatňování principu hmotné zainteresovanosti a mzdové přestavby, s jejichž realizací ve stavebnictví a místním hospodářství se počítá již v letošním roce.

V rámci zvýšené pravomoci národních výborů se stala jedním z rozhodujících činitelů investiční výstavba, kde národní výbory odpovídají za to, jak bude efektivně a k prospěchu celého našeho hospodářství zužitkováno přes 33 % investičních prostředků státního plánu.