Štátny rozpočet skončil prebytkom, a to ako prekročením príjmov, tak i nesplnením niektorých plánovaných úloh. Odvody zisku boli prekročené o 300 mil. Kčs. Daň z obratu bola splnená na 101 %. Dane platené obyvateľstvom boli splnené na 103 %.

Zhodnotenie výsledkov posledného roku druhej päťročnice súčasne ukazuje, že musíme zvýšiť úsilie o efektívnosť a kvalitatívnu stránku hospodárenia. Tým máme dosiahnúť, aby rast produktivity práce se viacej podieľal na prírastku výroby, aby rýchlejším znížením nákladov, najmä materiálových, sa rýchlejšie zvyšoval i národný dôchodok. Ešte lepšie máme využívať veľké možnosti, ktoré nám poskytuje nová metodika v riadení, plánovaní a financovaní. Zvýšenú právomoc podnikov a národných výborov máme ešte lepšie využiť na prehĺbenie súladu medzi miestnymi a celoštátnymi záujmami. Decentralizovaná investičná výstavba sa má rozvíjať v súlade s celospoločenskými záujmami na prednostnom zabezpečení centralizovaných investícií.

Ako zabezpečuje štátny rozpočet ďalší rozvoj národného hospodárstva

V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1961

Na porovnateľnej základni sa rozpočet zvyšuje oproti roku 1960 o 10 %.

V týchto celkových čiastkach sú zahrnuté tiež prostriedky na ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj Slovenska.

Významné uznesenia strany a vlády o prestavbe územnej organizácie štátu a ďalšie prehlbovanie socialistickej demokracie prejavujú sa aj v rozpočtoch národných výborov.

Rozpočty národných výborov činia 34 254 mil. Kčs, t. j. 31 % štátneho rozpočtu. Na porovnateľnej základni sa rozpočty národných výborov zvyšujú o 12,4 %. Podiel krajských národných výborov na celkovom rozpočte národných výborov sa znížil po vlaňajšej novej územnej organizácii zo 45 % na 13 %. Súčasne sa však zvýšil podiel rozpočtov okresných národných výborov zo 45 % na 73 % a podiel rozpočtov miestnych národných výborov z 10 % na 14 %.

Rozpočty národných výborov a finančné plány ich podnikov nevyjadrujú ešte plné využitie všetkých zdrojov národných výborov. Nová územná organizácia neznamená len zväčšenie obvodu pôsobnosti národných výborov, ale ďalej sa zvyšuje i právomoc a zodpovednosť za správne riešenie miestnych a celoštátnych úloh, za riadenie výroby a podnikov, a tým aj za rozvoj celého obvodu pôsobnosti národných výborov. Zvýšená právomoc znamená predovšetkým zvýšenú zodpovednosť všetkých volených orgánov a tvorivú účasť všetkých občanov na riešení úloh národného hospodárstva a štátu. Táto právomoc a povinnosť národných výborov a ich schopnosť zapojovať všetkých občanov do riadenia hospodárstva je nevyčerpateľným zdrojom hospodárskeho a kultúrneho rozvoja v mieste i v celom štáte. Tieto doposiaľ nedostatočne využité zdroje plne postačia na krytie nových úloh a na ďalšie nadplánové potreby národných výborov.

Na tejto kvalitatívne vyššej úrovni majú národné výbory lepšie využiť i novú metodiku riadenia, plánovania a financovania, ako aj sústavu hmotnej zainteresovanosti podľa nového rozpočtového poriadku. To kladie zvýšené nároky aj na úroveň práce finančných komisií a finančných odborov národných výborov, ako aj na pobočky Štátnej banky, aby za účasti širokého aktívu občanov tvorivo pomáhali riešiť všetky úlohy národných výborov.

Jednotné plánovité riadenie celého národného hospodárstva vyžaduje, aby ministerstvá viacej a účinnejšie pomáhali národným výborom, spolu s nimi prejednávali nutné opatrenia na prekonanie ťažkostí a spolu s národnými výbormi zodpovedali za plnenie úloh.

Hlavný zdroj príjmov štátneho rozpočtu, a to 86 %, tvoria príjmy zo socialistického sektora.

Odvody zo zisku činia v návrhu rozpočtu 24 572 mil. Kčs, čo je oproti minulému roku viacej o 28,5 %.

Zo zisku a z odpisov si podniky ponechávajú na financovanie decentralizovaných investícií, obežných prostriedkov, technického rozvoja a na podnikové fondy pracujúcich celkom 19 775 mil. Kčs, čo je o 2784 mil. Kčs viacej než sa plánovalo v minulom roku.

Daň z obratu a daň z výkonov sa plánujú vo výške 47 438 mil. Kčs. To predstavuje 42,2 % všetkých príjmov štátneho rozpočtu.

Dane a poplatky platené obyvateľstvom sa plánujú čiastkou 11 777 mil. Kčs. Ich podiel na celkových príjmoch štátneho rozpočtu činí len 10,5 % oproti 11,9 % na začiatku druhej päťročnice. Z toho daň zo mzdy činí 10 988 mil. Kčs. S platnosťou od 1. januára 1961 boli zrušené niektoré štátne a miestne poplatky.

Z rozpočtových výdavkov pripadá na

Výdavky na hospodárstvo sa zvyšujú na porovnateľnej základni o 11,9 %, výdavky na kultúrne a sociálne opatrenia o 8,4 %.

Podiel výdavkov na obranu a bezpečnosť ostáva nezmenený. Plánované výdavky zabezpečujú obranyschopnosť našej republiky na nutnej úrovni.

Podiel výdavkov na správu sa sústavne znižuje. V roku 1954 činil 4,3 % z celkových výdavkov a v tomto roku klesá na 2,5 %. Celkové výdavky na správu činili v minulom roku 2856 mil. Kčs a v tomto roku klesnú na 2740 mil. Kčs.

Počty pracovníkov centrálnych úradov a národných výborov sa znížili novou územnou organizáciou o 13 600 pracovníkov.

Na rozvoj výroby v podnikoch priemyselných ministerstiev. Ministerstva výstavby a Ministerstva dopravy a spojov včítane podnikov riadených národnými výbormi sa poskytuje spolu s vlastnými zdrojmi podnikov 39 701 mil. Kčs. To je oproti minulému roku viacej o 5,5 %.

Na ďalší rozvoj hutníckeho priemyslu sa počíta s 5401 mil. Kčs, t. j. o 10,3 % viacej. Najvýznamnejšou investičnou akciou v celej republike je výstavba Východoslovenských železiarní.

Na zrýchlenie rozvoja chemického priemyslu sa vynaloží 4316 mil. Kčs, t. j. o 24,4 % viacej, a to vo veľkej miere na výstavbu nových významných závodov na Slovensku a na národohospodársky dôležitú výstavbu ropovodu pre prívod nafty zo Sovietskeho sväzu.

Na rozvoj strojárstva sa určuje 5557 mil. Kčs. Z toho na technický rozvoj včítane vlastných zdrojov podnikov 1727 mil. Kčs.

Na rozvoj stavebníctva včítane výroby stavebných hmôt sa vynaloží 3103 mil. Kčs.

Na energetiku a rozvoj palivovej základne sa určuje 7571 mil. Kčs, t. j. viacej o 3,4 %. V tomto roku sa má uviesť do skúšobnej prevádzky takmer 600 MW nových výkonov.

Na rozvoj spotrebného a potravinárskeho priemyslu sa plánuje 4264 mil. Kčs.

Na rozvoj dopravy sa počíta s čiastkou 9489 mil. Kčs, a to predovšetkým na ďalšiu elektrifikáciu železníc a tým na zrýchlenie a skvalitnenie železničnej prevádzky.

Z týchto úloh vyplýva tiež ďalší rozvoj zahraničného obchodu, ktorého celkový obrat vzrastie o 9,8 %. Ešte rýchlejšie vzrastie rozsah vzájomnej hospodárskej spolupráce s krajinami socialistického tábora a ďalej sa rozšíria hospodárske styky s krajinami hospodársky menej vyvinutými.

Produktivita práce sa má v tomto roku zvýšiť v priemysle o 6,5 % a v stavebníctve o 8,7 %. Toto tempo rastu produktivity máme ďalej zvýšiť tak, aby sme prinajmenšom dosiahli ukazovateľ, ktorý je stanovený treťou päťročnicou, a to v priemysle 6,9 % a v stavebníctve 9,4 %. Zvýšenie produktivity práce je rozhodujúcim činiteľom pre stupňovanie tempa rozvoja nášho národného hospodárstva a pre zvyšovanie životnej úrovne, lebo každé 1 % rastu produktivity práce znamená zhruba o 1800 mil. Kčs výrobkov naviac.

Preto tento rok sa má vyznačovať veľkým úsilím za zvýšenie efektívnosti nášho národného hospodárstva. Tým máme dosiahnuť, aby rýchlejší rast životnej úrovne v minulom roku bol dostatočne zabezpečený vo výrobe i v hospodárnosti a aby sme súčasne dobre zvládli aj niektoré nové úlohy.

Tretí päťročný plán je plánom rozvinutej výstavby vyspelej socialistickej spoločnosti. Preto už tento rok má byť stále viacej v znamení rozvinutého úsilia rozhodujúceho činiteľa, človeka. Toto sústavné úsilie, dosiahnuť kvalitatívne vyššiu úroveň už dnes, nemožno presúvať do budúcich rokov.

Táto vyššia úroveň zvyšovania výroby a produktivity práce a účasti pracujúcich na riadení je cieľom tiež skrátenia pracovného času. Preto skrátenie pracovného času nie je prostriedkom len pre zvyšovanie životnej úrovne, ale súčasne podľa Marxa "predlžuje voľný čas pre taký rozvoj osobnosti, ktorá zo svojej strany ako hlavná výrobná sila spätne pôsobí na produktívnu silu práce". Pri vysokom stupni rozvoj a výroby a produktivity práce nebude teda len pracovný čas, ale aj voľný čas meradlom bohatstva spoločnosti za komunizmu.

Skúsenosti pracujúcich Veľkobane Fučík v Ostrave potvrdzujú, že skrátenie pracovného času môže byť hneď od počiatku plne vyrovnané zvýšením hodinovej produktivity práce. Ku skúškam skrátenia pracovného času na 40 hodín, prípadne na 42 hodín, tuná pristúpili od 1. októbra minulého roku. Pracujúci v tejto bani správne pochopili, že odpadlý pracovný čas treba nahradiť v plnej miere rastom hodinovej produktivity práce, lebo inakšie by bolo nutné zvýšiť počet pracovníkov o 647 a tým vyťažiť na jedného pracovníka o 13,5 % menej uhlia a na všetkých pracvníkov veľkobane menej o 249 020 ton ročne.

Pod vedením závodnej organizácie strany a Revolučného odborového hnutia všetci pracujúci urobili také opatrenia v organizácii výroby, v lepšom využívaní technických prostriedkov, v zdokonalení dopravy, v zvýšení kvalifikácie a prispôsobením noriem týmto potrebám, že bez zvýšenia počtu pracovníkov ťažbu uhlia za IV. štvrťrok 1960 splnili na 106,4 % a mesačnú produktivitu práce dokonca ďalej prekročili. Na nákladoch na 1 tonu vyťaženého uhlia ušetrili oproti plánu 2,57 Kčs. Pri skrátenom pracovnom čase mzdy sa nielen neznížili, ale sa ešte oproti plánu ďalej zvýšili.

V 78 podnikoch alebo závodoch so 122 000 pracovníkmi, kde sa už skúša skrátenie pracovného času, prekročilo podľa stavu k 1. decembru 1960 18 podnikov plán výroby a produktivity práce bez ďalších pracovných síl a mzdových fondov. 47 podnikov prekročilo plán výroby, avšak za pomoci zvýšeného počtu pracovníkov, pričom odpadlý pracovný čas bol krytý z 80 % v priemere rastom hodinovej produktivity práce.

Tieto výsledky potvrdzujú, že skúšky treba zamerať na také zvýšenie efektívnosti, aby skrátenie pracovného času bolo maximálne zabezpečené zvýšením hodinovej produktivity práce a uskutočnilo sa tak bez zhoršenia ukazovateľov plánu a bez nárokov na celospoločenské zdroje.

Vstupujeme do obdobia, kedy rast výroby bude treba plne kryť rastom produktivity práce. V priemysle počet odpracovaných hodín do roku 1965 sa celkove nezmení, zatiaľ čo výroba vzrastie o 56 %.

Preto naša strana orientuje pracujúcich na technický rozvoj, ako na kľúčovú úlohu tretej päťročnice, aby tak práca človeka sa stále viacej stávala riadením výrobného procesu a aby ťažkú fyzickú prácu preberali stroje, ktoré človek roztáča na plné obrátky. V tom je prevratný význam hnutia brigád socialistickej práce, ktoré naplňuje prácu tvorivým obsahom a takto ju premeňuje na prvú životnú potrebu.

Ak sa v druhej päťročnici technický rozvoj podieľal v priemysle na raste produktivity práce zhruba jednou tretinou, potom v tretej päťročnici má zabezpečiť rast produktivity najmenej z dvoch tretín.

Štátny rozpočet na rok 1961 určuje na rozvoj vedy a techniky 2711 mil. Kčs, t. j. o 22,8 % viacej než v minulom roku. Ďalej podniky v svojich plánoch nákladov počítajú s 1600 mil. Kčs na novú techniku. Podniky okrem toho môžu použiť tiež svoje voľné zdroje na technický rozvoj, ako aj získať výhodný úver. Veľké prostriedky na investičnú výstavbu majú tiež býť cieľavedome využité na zvýšenie technickej a technologickej úrovne výroby.

Efektívne využitie týchto veľkých prostriedkov vyžaduje, aby podniky za účasti všetkých pracujúcich správne stanovili koncepciu svojho plánu technického rozvoja. Podľa konkrétnych podmienok majú stále viacej prechádzať od dielčich riešení ku komplexnej mechanizácii, modernizácii a rekonštrukcii a na tento účel sústreďovať svoje prostriedky.

Národný podnik Frigera v Kolíne uskutočňuje nákladom 11 mil. Kčs komplexnú modernizáciu prevádzky zavedením montážnych liniek, jednoúčelových strojov a novej technológie. Tieto investičné náklady sa uhradia úsporami zhruba za jeden a pol roka. Pritom výrobná kapacita sa zdvojnásobí.

Zvýšená právomoc podnikov znamená tiež právomoc a povinnosť správne využívať novú metodiku riadenia, plánovania a financovania na rýchlejšie zvyšovanie produktivity práce a na rozvoj techniky. Najmä dlhodobý normatív vzťahu rastu produktivity práce a priemerných miezd, ako aj normatív pre tvorbu prémiového fondu máme lepšie využiť pre zainteresovanosť všetkých robotníkov a technikov na riešení otázok technického rozvoja.

Plán na rok 1961 predpokladá prírastok zisku v priemysle oproti očakávanej skutočnosti v minulom roku vo výške 5596 mil. Kčs. Prírastok zisku je zabezpečovaný zo 70 % znížením vlastných nákladov a z 30 % zvýšením výroby.

V tomto roku majú byť znížené vlastné náklady o 2,49 %, zatiaľ čo tretí päťročný plán predpokladal pre rok 1961 zníženie vlastných nákladov vo výške 2,42 %. I keď bola úloha v návrhu plánu spevnená, nedosahuje priemerné tempo 2,63 %, ktoré sa má v tretej päťročnici dosiahnuť. Bude nutné, aby ministerstvá a podniky už v prvých rokoch tretej päťročnice zabezpečovali vyššie tempo zníženia vlastných nákladov, najmä materiálových.

Preto tiež pri znižovaní nákladov tento rok má byť v znamení veľkého úsilia za ďalšie zvýšenie efektívnosti nášho národného hospodárstva.

Z 84,71 haliera nákladov v priemysle na 1 Kčs vyrobeného tovaru pripadá na materiálové náklady 52,20 haliera, na mzdy a národné poistenie 22,67 haliera a na odpisy 5,86 haliera.

V najväčšej nákladovej položke, v materiálových nákladoch sme v minulom roku prekročili plánovanú spotrebu materiálu. O to sme si znížili podiel národného dôchodku na celkovom spoločenskom produkte. Je to niekoľko miliárd hodnôt, o ktoré je takto ochudobňovaná celá spoločnosť a každý pracujúci.

V podnikoch Ministerstva hutníckeho priemyslu a rudných baní na 1 Kčs výroby náklady namiesto 90,66 haliera, ako boli stanovené tretím päťročným plánom, zvyšujú na 91,40 haliera. V podnikoch pre výrobu stavebných hmôt, ktoré sú riadené národnými výbormi, zhoršujú halierový ukazovateľ nákladov z 85,89 haliera na 87,14 haliera. Takéto zhoršenie alebo zlepšenie nákladov na 1 Kčs o 1,25 haliera znamená len v priemyselnej výrobe približne o 2000 mil. Kčs viacej alebo menej prostriedkov pre spoločnosť a pre každého pracujúceho.