A takhle si představuji dnešního učitele! Plného hněvu k zločinému imperialistickému světu, který nezanedbá ve škole příležitosti jej projevit! Plného lásky k novému životu, který kypí v naší zemi a v celém socialistickém světě. Takový učitel nedokáže přejít bez povšimnutí poslední stránku 48. čísla časopisu Vlasta, aby o ní nepohovořil, zejména ve vyšších třídách, se spravedlivým rozhořčením a nevyužil k názornému a účinnému výkladu, co jsou to imperialisté a jakou zločinnou skvrnou na kapitalistickém společenském řádu je kolonialismus. A děti mohou prožít chvíle a poznání, které jim nikdy nevymizí z mysli.

Takový učitel bez ohledu na učební osnovy a bez ohledu na to, kterému předmětu vyučuje, nemůže nepohovořit právě ve škole např. o pokrokové knize, která ho samotného vzrušila. Pak může být jist, že ji jeho žáci budou číst sami dychtivě a že doopravdy obohatí jejich život. A nebál bych se inspektora proto, že jsem vybočil z rámce učebních osnov. Ano, vybočil jsem, avšak děti jsem spojil s opravdovým životem mocnou elektrickou jiskrou. Vytvořil jsem chvíli, na kterou já - učitel - zapomenu, kterou jsem sám třeba nepovažoval za zvlášť významnou, ale pro mladé posluchače byla vzrušující a jednou z těch, na které se nezapomíná do smrti.

Soudružky a soudruzi poslanci, nemám možnost tuto myšlenku dále rozvádět, doufám však, že jste mi porozuměli: naší školou musí proudit všechno, co vytváří současný vzrušující život i na politické a kulturní frontě v měřítku národním i mezinárodním. V zápase dvou světů musí stát naše mládež uvědoměle a celým svým nadšeným mladým srdcem bez jakýchkoliv pochyb na straně pokroku a dobra. Mnoho záleží na rodičích a učitelích.

Před válkou v roce 1937 jsem se vrátil z cesty po Sovětském svazu mezi jiným nadšený poznáním, jaké úctě a lásce se tam těší pracující inteligence a zejména učitelé. Jen v socialistické zemi se může inteligence dočkat opravdového uznám a vděčnosti. Naše dělnická třída ráda dosvědčuje, že na vybudování socialismu v naší zemi a všestranně bohatého života v ní má velký podíl naše pracující inteligence. A tak ne náhodou je v návrhu nového školského zákona pasus, který mluví o morálním ocenění svědomité učitelské práce. Je to pasus, ze kterého budou mít učitelé velkou radost a který jim bude dávat posilu v práci. Zakotvuje v zákoně to, co je v praxi již dávno uskutečňováno. Ostatně celý návrh zákona vyjadřuje velkou důvěru v naše učitelstvo. Bez této důvěry by ani nemohl být tak pokrokový zákon navržen.

Prohlašuji, že pro něj budu s velkou radostí hlasovat! (Potlesk.)

Místopředseda dr. Škoda: Dávám slovo poslankyni Jahodníkové.

Posl. Jahodníková: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci!

Tretí päťročný plán určil úlohy rozvoja národného hospodárstva a kultúry. Máme pred sebou jasnú perspektívu nasledujúcich rokov, ktorú vytýčila i celoštátna konferencia strany v práci pre ďalší rozkvet našej spoločnosti.

Uznesenie ÚV KSČ z apríla 1959 o úzkom spojení školy so životom a o ďalšom rozvoji výchovy a vzdelania v Československu naznačuje dlhodobý program výchovy a vzdelania, presahuje rámec socializmu a obsahuje mnohé prvky komunistickej spoločnosti. Je to dokument, ktorý zasahuje hlboko a revolučne do podstaty výchovy a vzdelania. Týmto uznesením sa vlastne završuje určitá vývojová etapa nášho školstva a škola sa po jeho uvedení do života dostane na celkom nový, kvalitatívne odlišný stupeň.

V súlade s cieľmi vyspelej socialistickej spločnosti dostáva sa deťom od najútlejšieho veku od 3 rokov kolektívnej výchovy a primeranej prípravy k základnému vzdelaniu.

Predškolská výchova sa uskutočňuje v jasliach a materských školách, ktoré pomáhajú rodine pri všestrannej starostlivosti o deti a umožňujú ženám aktívnu účasť vo verejnom živote a na spoločnej práci a s cieľavedomou výchovou prispievajú k plnému rozvinutiu a uplatneniu všetkých ich schopností a záujmov.

Náš veľký pedagóg J. A. Komenský takto píše: "Všetci tí, ktorí nedbajú, aby ich deti boli hneď od začiatku vzdelávané v užitočných veciach, musia vedieť, že sa stráca príležitosť, ktorá sa už nenavráti".

No, nie všetkým deťom dostáva sa tejto kolektívnej výchovy v najútlejšom veku. Musí sa stať záujmom celej verejnosti, aby sme nestratili príležitosť, ktorá sa už nenavráti, a aby sa kolektívnej výchovy dostalo v budúcnosti všetkým deťom.

Detské jasle patria k základným článkom kolektívnej výchovy socialistického človeka. Zabezpečujú zdravotnú a výchovnú starostlivosť deťom do 3 rokov. Prijímajú do opatery deti zamestnaných matiek, čím umožňujú zapájanie žien v širšom meradle do plnenia úloh budovania socializmu. Napriek pomerne prudkému rozvoju jaslí, tempo rozvoja zostáva ďaleko za požiadavkami. Na umiestnenie v jasliach čaká len na Slovensku vyše 3000 detí. Počet miest v jasliach zvýši sa do roku 1965 o 48 % oproti doterajšiemu stavu.

Podobne i na materských školách sa bude zvyšovať počet detí, predovšetkým detí zamestnaných matiek. V minulom roku bolo v našej republike 6388 materských škôl s 9135 triedami. Do nich dochádzalo 266 992 detí. Počet zamestnaných matiek bol 78 %, ktorý stále vzrastá. Počas roku 1959 sa zvýšil počet detí zamestnaných matiek v materských školách o 13 164. V roku 1965 majú sa materské školy zhruba starať o 345 000 detí v 12 300 triedach a v 2350 poľnohospodárskych útulkoch o ďalších 46 000 detí. Počet jaslí a materských škôl na Slovensku v porovnání s českými krajmi je značne nižší. Rozšírením siete predškolských zariadení do roku 1965 má sa umožniť dochádzka zhruba polovici detí predškolského veku. Popritom stúpajú i požiadavky na úroveň výchovnej a zdravotnej starostlivosti o deti, pretože jednou z najväčších hodnôt spoločnosti bojujúcej za komunizmus je zdravie človeka. Vyžaduje sa náležitá pozornosť zdravotnej prevencie a starostlivosti o telesný rozvoj detí už od najútlejšieho veku. Počíta sa i s ďalším zvyšovaním nákladov na vybavenie a prevádzku. Prevážna časť materských škôl stará sa o deti po celý deň. Okrem toho máme materské školy s nočnou starostlivosťou, v ktorých sa starajú o deti po celý týždeň, čo je výhodné zvlášť pre matky, ktoré pracujú v doprave a v podnikoch, kde sa pracuje na smeny. Sieť materských škôl je doplňovaná sieťmi detských útulkov, ktoré sa zriaďujú v miestach, kde počet detí nestačí na zriadenie materských škôl. Závodné materské školy a útulky majú u nás určitú tradíciu a predpoklady ďalej sa rýchle rozvíjať. V JRD je iná situácia. Niektoré družstvá účinne pomáhajú pri zriaďovaní školských zariadení, niekde sa starajú o stravovanie, najmä z vlastných zdrojov, ale zatiaľ ešte nemožno hovoriť o družstevných materských školách. Zakladanie materských škôl a útulkov v závodoch a roľníckych družstvách sa prirodzene prejaví zlepšením práce žien, ktoré sa budú môcť viac sústrediť na svoje úlohy, keď budú mať deti opatrené priamo na svojom pracovisku. Tým sa obmedzí fluktuácia a absencia.

Vo veľmi mnohých závodoch však zodpovední pracovníci prehliadajú tieto samozrejmé požiadavky pracujúcich žien, problematiku riešia nedostatočne alebo vôbec nie. Mohla by som menovať celý rad závodov, ktoré sa stavajú k potrebám matiek a našej najmladšej generácie priam macošsky. Nechcem hovoriť o niektorých JRD, kde otázka zriadenia jaslí alebo materskej školy nepripadá vôbec v úvahu.

Nový školský zákon umožňuje, aby jasle a materské školy mohli byť zriaďované závodmi, JRD a inými organizáciami. V pláne tretej päťročnice si viaceré závody podľa potreby plánujú zriadenie, alebo rozšírenie materských škôl a jasieľ. Vzhľadom k významu predškolskej výchovy pre všestranný rozvoj dieťaťa a vzhľadom posilnenia vplyvu spoločnosti na výchovu detí od najútlejšieho veku, budú národné výbory postupne vytvárať podmienky pre to, aby čo najväčší počet detí predškolského veku, najmä však päťročné deti, mohli dochádzať do materskej školy. Tým sa dosiahne organického vplyvu spoločnosti na výchovu mládeže v školách už od päť rokov.

V našich materských školách učiteľky venujú veľkú pozornosť tomu, ako deti chápu a zapamätávajú si rozličné veci už pri hrách, alebo pri cvičeniach a rozvíjaní reči. S pamäťou úzko súvisí aj úsudok a myslenie vôbec. Vonkajším prejavom myslenia je reč a učiteľ národnej školy najlepšie zistí, že reč detí z materskej školy je bohatšia a pestrejšia než reč detí toho istého veku, ktoré materskú školu nenavštevovali. Slovná zásoba detí materskej školy je obsiahlejšia, reč kultivovanejšia. Vo vyjadrovaní sú smelšie a pohotovejšie. Naproti tomu deti, ktoré nenavštevujú materskú školu, majú menšiu zásobu slov, slabú vyjadrovaciu techniku a hovoria obyčajne nárečím.

Materská škola napráva i zlozvyky, vrtochy a klamstvá, ktorých sa deti dopúšťajú pri nesprávnych uzáveroch, hrách a predstavách, vyplývajúcich z povrchných pozorování rôznych vecí. Takéto výkyvy detí vznikajú z toho, že si ešte nezvykli na život v kolektíve a podriadeniu sa kolektívu. Doma sú obyčajne miláčkami rodičov, ktorí im splňujú všetky ich požiadavky, často i škodlivé a nerozumné a nevidia ich chyby. Život v materskej škole je iný, je kolektívny. Učiteľky správnym postupom vedú výchovu kolektívu, kde deti podriaďujú svoje požiadavky celku.

Potreba zriadenia a rozšírenia jaslí a materských škôl javí sa i v mojom volebnom obvode, ktorý je väčšinou poľnohospodársky, kde matky pracujú v JRD a počet materských škôl je nedostatočný a aj kde sú zriadené, sú to priestory zväčša účelom materských škôl nevyhovujúce. Svoju nespokojnosť prejavia najčastejšie matky na zasadnutiach MNV, alebo na ZRPŠ. Napríklad istá matka na ZRPŠ hovorí: "Prečo v našej obci, kde 75 % žien pracuje JRD, nie je zriadená materská škola? Mám tri deti. Dve navštevujú národnú školu a mladšie dieťa musím brať so sebou na pole, kde je vystavené mnohokrát vplyvom nepriaznivého počasia a ja dohliadajúc na dieťa, hatená som vo výkone. Správa JRD a MNV mala by venovať väčšiu pozornosť vyriešeniu problému zriadenia materskej školy. Tým by sa uľahčila práca mnohým matkám v našej obci".

Požiadavky na zriadenie nových materských škôl zo strany jednotlivých závodov, ale najmä JRD, a tiež požiadavky na rozširovanie prevádzky materských škol zavádzaním celodennej starostlivosti stále stúpajú. Tlak je silný najmä zo strany JRD, pretože náš okres je prevážne poľnohospodársky.

V bývalom okrese Modrý Kameň boli materské školy s predĺženým pracovným časom v 9 obciach, takže materská škola nemala školskú jedáleň, ale deti si v batôžkoch nosili desiatu a olovrant do školy, na obed odchádzali domov a odpoludnia boli v škole do večerných hodín. S takýmto stavom sme neboli spokojní, preto sme tento typ zlikvidovali. Doporučujeme v týchto obciach zavedenie celodennej starostlivosti, pretože jedine tak pomôžeme pracujúcej matke v poľnohospodárstve, ktorá sa často musí vracať na obed z poľa niekoľko kilometrov vzdialeného.

Družstevníci z obce Modrý Kameň mali by si brať príklad z družstevníkov v Gerlachove, ktorí svojpomocne postavili kultúrny dom a v ňom dve miestnosti zabezpečili pre materskú školu.

Matky pracujúce na závodoch sa dožadujú, aby boli materské školy zriaďované s celodennou starostlivosťou. Napríklad istá matka zo závodu v Zlatne vyzdvihovala význam MS na zasadnutí MNV takto: "Materská škola mi umožňuje bez obav a starostí o svoje dieťa pracovať v závode, pomáhať plniť plán závodu, zlepšiť príjmy v domácnosti, získavam čas na sebavzdelanie a pomáha mi vytvoriť lepší život v rodine. Celodennou starostlivosťou o dieťa v materskej škole pracovala by som ešte spokojnejšie a nemusela by som sa náhliť z práce domov".

S problémami zriaďovania jaslí a materských škôl zaoberal sa aj ÚV KSČ a v uznesení z apríla 1959 poukazuje na ich veľký význam a zdôrazňuje, že ich sieť musí byť uvedená do súladu s nárokmi nášho hospodárstva a kultúry.

Aj nová úprava poplatkov rodičov za starostlivosť poskytovanú ich deťom v jasliach a materských školách je ďalším presvedčivým dôkazom toho, že cieľavedome a dôsledne sa uskutočňujú uznesenia XI. sjazdu a celoštátnej konferencie KSČ o ďalšom zvyšovaní úrovne pracujúcich.

Popri rozširovaní siete predškolských zariadení vynára sa i problém riešiť otázky zlepšovania podmienok pre prácu v existujúcich materských školách. Zlepšenie sa dosiahne napríklad znížením počtu detí v učebniach, ako to prevádzajú aj v SSSR a v Bulharsku, kde sa zapisuje 25 detí do triedy materskej školy a v Nemeckej demokratickej republike len 18.

Náš nový školský zákon umožňuje zlepšiť prácu v jasliach a materských školách po každej stránke a rozšíriť ich sieť. Preto by sa malo stať cťou MNV, JRD, závodov, rodičov a rôznych organizácií vytvárať a zriaďovať, keď i zo skromných prostriedkov, krásne, vzdušné, svetlé, útulné a čisté miestnosti, do ktorých by naše deti s radosťou dochádzali. Na skrášľovaní prostredia a okolia budov mali by sa podieľať učiteľky MŠ, pestúnky, rodičia, patronátne závody ako i podniky, ktoré prevádzajú výstavbu a GO budov MŠ. Nadežda Krupská hovorí: "Treba materskú školu vytvoriť tak, aby bola pre deti domovom, aby ich do nej tiahlo, aby v nej mali radostný a šťastný život". (Potlesk.)

Místopředseda dr. Škoda: Dávám slovo poslankyni Vraniakové.

Posl. Vraniaková: Vážení súdruhovia poslanci!

So vzrastajúcim vplyvom štátu a spoločnosti na výchovu a prípravu mládeže pre život v komunistickej společnosti, vzrastá i význam mimoškolskej výchovnej starostlivosti o mládež. Chcela by som sa v mojom diskusnom príspevku zamerať na mimoškolskú výchovu mládeže.

Družiny školskej mládeže sú veľmi dobrým zariadením. Dnes mnohé matky, pracujúce v najrôznejších povolaniach, ťažko by mohli bez družín vykonávať svoju prácu. A i keby chodili do práce, boli by veľmi znepokojené myšlienkami, čo asi robia a kde sa túlajú ich deti po školskom vyučovaní, nemajúce nad sebou potrebnú kontrolu.

Pri dnešnej veľkej automobilovej prevádzke, pri rôznych nástrahách a pri nedostatku detských ihrísk, kedy sa deti bavia priamo na uliciach, nemožno sa diviť, že sa matky strachujú o svoje deti a neradi ich nechávajú bez kontroly. V tomto smere plnia družiny mládeže veľkú a záslužnú úlohu. Matky môžu kľudne pracovať, lebo vedia, že sa o ich deti starajú vychovávatelia, že ich deti nepostihne nesťastie, nestratia sa a pod.

Menej však môžeme byť spokojní s obsahovou náplňou družín. Dieťa potrebuje pohyb a najmä ho potrebuje školské dieťa, ktoré presedí denne 4 až 5 hodín nepretržite v školskej lavici. Prax je mnoho ráz taká, že deti po skončení vyučovania prejdu do družiny, kde ďalšie hodiny vysedávajú a počúvajú rozprávky či vyprávanie vychovávateľky. Akékoľvek prejavy ich živosti sú často kvalifikované ako neposlušnosť, hoc je potrebným a prirodzeným právom dieťaťa, aby malo pohyb, aby mohlo skákať, aby sa mohlo pohrať. Chcieť, aby dieťa vysedávalo dopoludnia v školskej lavici a odpoludnia v lavici školskej družiny, je chcieť niečo proti prírode.

Ak nemá dieťa dostatok pohybu a nemôže sa dostatočne pohrať, stáva sa fyzicky menej odolným a prejavujú sa u neho sklony k neuróze. Nám, starším sa zdá, že naše deti sú častejšie nemocné, než sme boli my. Iste jeden dôvod spočívá v tom, že rodičia dnes úzkostlivejšie sledujú zdravie svojho dieťaťa, než tomu bolo v minulosti. To je v poriadku. Druhý dôvod však spočíva v tom, že deti a i mládež zďaleka nemajú toľko fyzického pohybu, ako sme mali my dospelí vo svojej mladosti. My sme poznali jediný dopravný prostriedok a tým boli naše nohy. Dnes, v dobe vyspelej techniky sa viac vozí než chodí, fyzického pohybu u detí i mládeže ubúda. Lékari správne poukazujú, aký to môže mať nepriaznivý vplyv na fyzickú odolnosť, náchylnosť k nemociam a pod.

Preto z prvoradých úloh našej mimoškolskej výchovy bude, zaistiť deťom viac pohybu, viac zábavy, úmernej ich veku. Veľkou pomocou bude nový školský zákon, podľa ktorého budú popri školských družinách vytvorené ešte i školské kluby. Školské družiny budú pre tých mladších školákov I. a V. postupného ročníku, školské kluby pre tých väčších, VI. a IX. postupného ročníku. Až doteraz školské deti od 6 až do 14 rokov boli v jednej družine. V budúcnosti školské kluby, kde budú starší žiaci, budú mať vypracovaný svoj vlastný pracovný program úmerný veku a vyspelosti školských detí.

Nový zákon určuje tiež potrebnú pedagogickú kvalifikáciu pre vychovávateľov školských družín a školských klubov. To bude ďalší podstatný krok k odstráneniu zhora uvedených nedostatkov. Až doteraz výchova v týchto inštitúciách bola trochu podceňovaná a zatlačovaná za školskú výchovu. Skutočnosti však ukazujú, že práve v školských družinách a v školských kluboch musia byť velmi kvalifikovaní pedagógovia s dobrým prístupom k deťom, vyzbrojení značnou trpezlivosťou a umením rozpoznávať charaktery detských duší. To im umožní prebytočnú energiu impulzívnych žiakov vybíjať v plodnej a užitočnej práci, menej iniciatívnych žiakov pobádať k väčšiemu účastenstvu.

lste je lepšie a snadnejšie o týchto problémoch hovoriť, než ich uskutočňovať. Avšak ak ich máme uskotočniť, musíme si predsa povedať čo chceme a ako na to. Je samozrejmé, že sama škola by na to nestačila, lebo neni toho málo, čo sa vyžaduje. Dostatočné priestory, vybavenie družín a školských klubov, pomoc vychovávateľkám atď. Tu musia pomôcť národné výbory, rodičia, patronátne závody, skrátka všetci ľudia dobrej vôle, ktorým leží starosť o naše deti na srdci. To znamená, že by hneď vo všetkých miestach mali mať nové budovy a nové miestnosti. Koľkokrát i z obyčajnej učebne sa dá vykúzliť veľmi príjemné prostredie, ak bude účelne zariadená. A nejde o zariadenie nákladné. Niekedy stačia nejaké tie obrázky, kvetinová výzdoba, praktické názorné pomôcky atď., aby to zaujalo deti, aby im to spríjemnilo pobyt v týchto inštituciách. Musíme docieliť toho, aby deti do družiny a školských klubov chodili radi a radi tam zostávali tak, ako ich matky radi dávajú do týchto útvarov, aby mohli spokojne pracovať.