Předseda Národního shromáždění Fierlinger a místopředsedové Valo, Fiala, dr. Kyselý, Pospíšil, dr. Škoda.

Členové politického byra ÚV KSČ předseda vlády Široký, místopředseda vlády Kopecký a místopředseda vlády a předseda Státní plánovací komise inž. Šimůnek, kandidáti politického byra ÚV KS Č místopředsedkyně vlády inž. Jankovcová, tajemník ÚV KSČ Krutina, ministři dr. h. c. Plojhar, dr. Neuman, Černík, Václav David, Ďuriš, arm. gen. Lomský, dr. Štrougal, Uher, Beran, dr. Vlasák, inž. Púčik, Brabec, inž. Šmok a Vlna.

256 poslanců podle prezenční listiny.

Z Kanceláře NS: vedoucí Kanceláře NS Kováčik.

Místopředseda NS Fiala (zvoní): Zahajuji přerušenou 4. schůzi Národního shromáždění.

Budeme pokračovat v rozpravě k vládnímu návrhu zákona o třetím pětiletém plánu rozvoje národního hospodářství Československé socialistické republiky.

Dalším přihlášeným řečníkem je poslanec Gabriška.

Dávám mu slovo.

Posl. Gabriška: Vážené súdružky a súdruhovia!

Predložený návrh zákona o treťom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva našej socialistickej republiky je dôkazom toho, že pätnásťročné úsilie našej strany a vlády o vybudovanie socialistickej ekonomiky bolo úspešne vyriešené. V prechodnom období od kapitalizmu k socializmu bola vybudovaná výrobno-technická základňa socializmu a dnes môžeme konkrétne diskutovať o ďalšom rozvoji nášho národného hospodárstva, o vy budovaní materiálno-technickej základne komunistickej spoločnosti.

O základných úlohách a cieľoch našej tretej päťročnice boli pracujúci našej vlasti veľmi podrobne informovaní už v minulom roku pred celoštátnou konferenciou KSČ a v diskusii k týmto úlohám a cieľom sa vyjadrovali, navrhli veľké množstvo rôznych zlepšení v rámci svojho pôsobenia i krajového a celoštátneho významu. Takto organizovaná účasť pracujúcich na základnej otázke ďalšieho hospodárskeho rozvoja našej vlasti mala rozhodujúci podiel na tom, že Národnému zhromaždeniu mohol byť predložený ku schváleniu tak dokonale do hĺbky i šírky prepracovaný návrh tretieho päťročného plánu.

Úlohy uvedené v návrhu sú veľké a krásne vo všetkých úsekoch nášho národného hospodárstva. Pracujúci na našich priemyselných závodoch, v poľnohospodárstve, v stavebníctve i v doprave ich považujú za minimálne a sú rozhodnutí bojovať zo všetkých síl za ich splnenie.

V trenej päťročnici riešime investične neobyčajne náročné problémy rýchleho rozšírenia surovinovej základne nášho priemyslu, zvýšenie spotreby obyvateľstva, bytový problém, skrátenie pracovnej doby a podobne.

Splnenie úloh v tretej päťročnici tak, ako o tom hovorí predložený návrh, bude ďalším veľkým krokom k ekonomickému vyrovnaniu jednotlivých oblastí v našej vlasti. Hospodárska úroveň Slovenska rastom priemyselnej výroby i rozvojom poľnohospodárstva sa bude rýchlym tempom približovať k úrovni českých krajov.

Objem priemyselnej výroby na Slovensku vzrastie v období tretieho päťročného plánu o 84% oproti celoštátnemu prírastku 56%. V roku 1965 dosiahne priemyslová výroba na Slovensku rovnakého objemu, aký mala v roku 1948 celá republika.

Štátny národohospodársky plán sústreďuje na Slovensku významné strojárenské a hutnícke výroby. Napríklad výrobu televízorov, chladničiek, dieselelektrických lokomotív, ferrozliatin, valcovacích zariadení, terénnych automobilov, plastických hmôt, syntetických vláken, cementární, cukrovarov, sladovní a podobne.

Historický význam tretej päťročnice pre rozvoj Slovenska a tým i celej republiky je aj v tom, že pre rozsiahle oblasti, ako je východné a juhovýchodné Slovensko, ktoré sú dosiaľ ekonomicky slabo rozvinuté, vytvárajú sa podmienky, aby sa stali už v krátkom čase dôležitými centrami republiky.

Tento rozvoj hospodárstva na Slovensku je charakterizovaný tiež skutočnosťou, že sa dokompletuje celý rad významných strojárskych a iných závodov. Ďalej to, že rýchle rozvíjanie ekonomiky jednotlivých oblastí sa zabezpečuje pokiaľ možno komplexne i z hľadiska cieľov ich rozvoja po roku 1965.

Osobitne veľké a čestné úkoly stoja pred pracujúcimi východného Slovenska. Najzaostalejšia oblasť našej vlasti sa stane významným centrom s vysoko vyspelým priemyslom. Veď Východoslovenské železiarne, o ktorých sa denne hovorí, budú svojím technickým vybavením, úrovňou svojej technológie, jedným z najmodernejších hutníckych kombinátov v Európe.

Rast priemyselnej výroby sa výrazne prejaví takmer na všetkých hospodárskych úsekoch. Objem výroby v rozhodujúcich odvetviach Východoslovenského kraja vzrastie oproti roku 1960 nasledovne:

Chemický priemysel bude sa vo svojom raste opierať výlučne o základné suroviny v rámci kraja. Na bázi odpadných plynov z Východoslovenských železiarní zabezpečí výrobu umelých hnojív a iných dôležitých chemikálií.

Ďalej bude spracovávať soľ, ktorej veľké ložiská boli geologickým prieskumom zistené pri dedinke Zbudza v michalovskom okrese. Bude sa ďalej rozvíjať chemické spracovanie bukovej drevnej hmoty. Gravitácia a blízkosť základných surovín zabezpečia chemickému priemyslu vysokú efektívnosť výroby.

Veľké náleziská vhodných stavebných materiálov umožňujú hlavne v michalovskom okrese rozvíjať výrobu stavebných hmôt podľa nových pokrokových technológií. Už tohto roku bolo možné zahájiť výstavbu závodu na ľahké stavebné hmoty na bázi tufitových kamenín v Hencovciach v rozsahu cca 60 mil. tehlových jednotiek a pripravuje sa výstavba Keramokombinátu v Michalovciach na bázi tam sa nachádzajúcich vysokokvalitných ílov.

Hlavná pozornosť pracujúcich Východoslovenského kraja je však sústredená na naše najväčšie dielo, na Východoslovenské železiarne. Výstavba Východoslovenských železiarní sama o sebe presahuje rámec Východoslovenského kraja. Svojím rozsahom sa bude po dostavbe rozhodujúcim podielom zúčastňovať na odstránení úzkych profilov vo válcovaných hutníckych materiáloch, ktoré ešte dnes predstavujú vážnu disproporciu v našom národnom hospodárstve.

Je preto potrebné, aby výstavba Východoslovenských železiarní sa stala akciou celonárodnou. Celonárodnou preto, že bez ocele a železa neni možné rozvíjať žiadny úsek nášho národného hospodárstva. Predovšetkým je žiadúce, aby kolektívy pracovníkov dodavateľských národných podnikov či už z úseku ťažkého, alebo všeobecného strojárenstva, ktoré majú vyrobiť a dodať potrebné stroje a regulačné zariadenia, alebo z hutného priemyslu, v ktorom sa má vyškoliť potrebný počet kvalifikovaných pracovníkov, chápali výstavbu Východoslovenských železiarní ako akciu, ktorá i v rámci RVHP bude znamenať ďalšie podstatné posilnenie tábora socializmu, ďalšie možnosti pre rozvoj výrobných síl našej vlasti.

Naskytá sa otázka, či pracujúci Východoslovenského kraja zvládnu tak náročné úkoly výstavby, či si osvoja zložitú technológiu hutníckej a chemickej výroby. Treba povedať, že výstavba i výchova odborníkov je a i naďalej bude prevádzaná za veľkej pomoci súdruhov z českých zemí. Súčasne treba povedať, že pracujúci ľud východného Slovenska od oslobodenia zaznamenal obrovskú zmenu v myslení, obrovský kvalitatívny vzrast. Bývalí bíreši, paholci a domkári od Dukly a Vihorlatu dnes napríklad úspešne zabezpečujú úplne novú technológiu umelých vláken v Kaprone v Humennom, zabezpečujú úplne novú technológiu výroby viskózovej buničiny z bukového dreva v Hencovciach a dalo by sa spomenúť mnoho ďalších názorných príkladov z Chemka Strážske, Vihorlatu Snina, Východoslovenských strojární Košice a ďalších.

Zo skúseností doterajšej výstavby nových závodov na východnom Slovensku vieme, že úspech úspešného zahájenia novej výroby závisel vždy od prípravy kádrov. Tam, kde otázkam školenia kádrov bola včas venovaná dostatočná pozornosť, tam zahájenie výroby prebiehalo bez veľkých ťažkostí. Naproti tomu tam, kde týmto otázkam nebola venovaná dostatočná pozornosť, kde sa školenie i praktická príprava pracovníkov podceňovali, tam sa museli prekonávať pomerne veľké ťažkosti pri zábehu výroby.

Tieto skúsenosti a poznatky. sú v dnešnom období v plnom rozsahu v našich podmienkach uplatňované. Školeniu kádrov všetkými vhodnými formami je venovaná mimoriadna pozornosť, čo spojené s túžbou pracujúcich našich závodov, získať čo najvyššiu kvalifikáciu dáva záruku, že i tieto náročné úkoly splníme.

Súbežne s rozvojom priemyslu Východoslovenského kraj a sú intenzívne riešené i otázky poľnohospodárstva. Definitívny plán rozvoja poľnohospodárskej výroby v tretej päťročnici znamená oproti celoslovenskému zvýšeniu 28%, vzrast výroby v kraji o 30,3%. Tento vzrast je zabezpečený hlavne ďalším zúrodňovaním pôdy cestou budovania vodohospodárskych diel. Hlavnou vodohospodárskou stavbou vo Východoslovenskom kraji je úprava vodohospodárskych pomerov na Východoslovenskej nížine. Nákladom vyše 600 mil. Kčs budujú sa hrádze na riekach Latorica, Laborec a Uh, čím sa zachráni pred každoročnými záplavami vyše 46 000 ha pôdy, orba sa rozšíri o viac ako 25 000 ha, odvodní sa cca 50 000 ha a zavlaží sa takmer 70 000 ha. Po ukončení vodohospodárskych úprav sa zvýšia hektárové výnosy o 50-100%.

Dôležitým činiteľom v poľnohospodárstve zostáva i naďalej otázka mechanizácie poľnohospodárskych prác. Tento problém je ekonomicky z hľadiska podmienok a potrieb Východoslovenského kraja a Slovenska vôbec, veľmi dôležitý nielen pre poľnohospodárov z hľadiska rastu produktivity práce, ale aj pre nový priemysel za účelem zabezpečenia dostatočného počtu pracovných síl. Veď zamestnanosť len v priemysle Východoslovenského kraja vzrastie v roku 1965 oproti roku 1960 o cca 28%. Je teda potrebné, aby tieto otázky boli veľmi pečlive a pozorne riešené za účelom zabezpečenia správneho proporcionálneho rastu obidvoch odvetví.

Súčasne s rozvojom výrobných síl Východoslovenského kraja j e venovaná mimoriadna pozornosť otázkam spoločenských potrieb, otázkam starostlivosti o človeka. Napríklad zdravotnícke služby sú dosiaľ v našom kraji na najnižšej úrovni. V priebehu tretej päťročnice vzrastie počet osôb, ktoré zabezpečujú zdravotnícke služby z 11 862 v roku 1960, na 14 427 v roku 1965. Počet lôžok v ústavoch vzrastie z 11 227 v roku 1960 na 14 179 v roku 1965, čím dosiahneme 7,2 lôžka na 1000 obyvateľov oproti terajším 6,3 lôžok.

Podobne by sa dalo hovoriť o rozvoji školstva, kultúry a ostatných službách nielen za oblasť východného Slovenska, ale i za celé Slovensko, predovšetkým za zaostalé oblasti.

Súdružky a súdruhovia!

Všestranný rozvoj našej spoločnosti a predstihnutie ekonomickej úrovne najvyspelejších štátov vyžaduje ešte ďalej pozdvihnúť celkovú technickú úroveň nášho hospodárstva na nový, kvalitatívne vyšší stupeň, ktorý zabezpečí nepretržitý rozvoj našej spoločnosti ku kapitalizmu. Schvaľujeme návrh tretieho päťročného plánu, ktorý určuje hlavné ciele výrobe na predpoklade vedecky zhodnotených našich možností. V jeho realizácii sa môžeme stretnúť s mnohými dielčími prekážkami a ťažkosťami. Charakter úloh tretieho päťročného plánu, najmä ich náročnosť v zabezpečovaní kvalitatívnych stránok rozvoja je oveľa vyššia, ako tomu bolo doteraz. Preto treba počítať s tým, že sa na mnohých pracoviskách stretneme s určitým konzervativizmom k úlohám tretieho päťročného plánu i u pracovníkov, ktorí pracujú a chcú i ďalej svedomite pracovať pre rozkvet našej krajiny. Domnievam sa preto, že hlavnou úlohou v najbližších obdobiach bude organizátorsko-výchovná práca na všetkých úsekoch nášho politicko-hospodárskeho života. Všestranné uplatňovanie sovietskych skúseností, či už z úseku výroby, alebo výstavby, spojené s našimi bohatými praktickými skúsenosťami, oprierajúce sa o veľkú iniciatívu našich pracujúcich dáva nám záruku, že úkoly uvedené v návrhu tretieho päťročného plánu budú vo všetkých úsekoch našej činnosti do dôsledkov. splnené. (Potlesk.)

Místopředseda NS Fiala: Dávám slovo poslankyni dr. Pennigerové.

Posl. dr. Pennigerová: Soudružky a soudruzi poslanci!

Uplynulých 15 roků, které nás přivedly až k dnešní socialistické společnosti, jednoznačně ukazují, že vždy při všech hospodářských a politických opatřeních stála v popředí našeho zájmu péče o člověka. Není proto náhodou, že v tomto období došlo u nás. i k bouřlivému rozmachu zdravotnictví. Podařilo se nám místo dřívější roztříštěné, převážně komerčně chápané zdravotnické péče vybudovat jednotnou soustavu zdravotnických zařízení, jejichž hlavním cílem se stala preventivní péče o zdraví pracujících. Na místo soukromých lékařských ordinací, ve kterých kvalita léčebné péče byla často závislá na finančních možnostech nemocného, byl u nás vytvořen systém jednotné preventivní léčebné péče, soustředěné do ÚNZ a zpřístupněné každému občanu. Za 15 let lidově demokratického Československa bylo uděláno pro zdraví pracujících několikanásobně víc než za 20 let buržoazní republiky. Pýchou našeho zdravotnictví jsou úspěchy, kterých jsme dosáhli v péči o děti. V žádné zemi na světě nedošlo k tak ohromnému poklesu kojenecké úmrtnosti jako u nás. Masové očkování proti dětské obrně nám umožnilo dosáhnout skvělého výsledku. V letních měsících letošního roku došlo jen ke 4 onemocněním, z nichž ke 2 došlo mimo území ČSSR, v době, kdy byla očekávána vysoká vlna onemocnění podobně jako před 7 lety, kdy se vyskytlo víc než 1000 onemocnění.

Skutečnost, že u nás všechny ženy během těhotenství a šestinedělí a všechny děti do 15 let mají veškerou péči zdarma, urychlí další naše úspěchy na tomto úseku.

Na léky a zdravotnické potřeby, které dostávají nemocní zdarma, vydáváme každoročně více než 1 miliardu korun. Naše zdravotnické zabezpečení se tak stává něčím, co je pro normálního pracujícího člověka kapitalistické země neuskutečnitelným snem. I v tak vyspělých kapitalistických zemích, jako jsou např. USA nebo Anglie, znamená každé onemocnění pro prostého člověka skutečnou pohromu a zadlužení na dlouhá léta.

Návrh zákona o třetím pětiletém plánu vytváří další předpoklady, aby se zdravotnické zabezpečení ještě více prohloubilo, aby se stalo jedním z prvních skutečných kroků do komunistické péče o člověka. Je třeba zdůraznit některé problémy, jejichž řešení budeme v budoucnosti věnovat více pozornosti než dosud. Plánovitě jsou budována závodní zdravotnická zařízení s hlavním zaměřením na klíčový a těžký průmysl. Spolu se závodními nemocnicemi tak máme vytvořeny podmínky k trvalému zlepšování zdravotnické péče pro pracující. Avšak zlepšování zdravotnického stavu pracujících není závislé jen na této hmotné a organizátorské péči, ale též na důsledném boji proti úrazovosti a nemocem z povolání, s jehož šíří a důsledností nemůžeme ještě zatím být spokojeni. Bude nutné mnohem důrazněji požadovat plnění zákonných předpisů i vládních usnesení o ochraně a bezpečnosti práce ze strany vedení závodů a více rozvíjet prostřednictvím odborových organizací iniciativní hledání prostředků výchovy pracujících a zvyšování ochrany a bezpečnosti práce. V tom by měli více využívat svých možností i závodní lékaři, kteří na základě znalostí často i drobných pracovních úrazů mohou v součinnosti s vedením závodu a odborové organizace zabránit jejich opakování.