Prudký rozvoj našeho národního hospodářství
si vyžádá další zapojování
žen do pracovního procesu. Důležitá
je skutečnost, že socialistická společnost
není myslitelná bez ekonomické nezávislosti
ženy. To předpokládá, aby každá
žena měla v hospodářském a kulturním
životě takové místo, jako má
muž. Budeme proto zaměstnané ženě
vytvářet stále lepší podmínky
nejen v závodě, ale i mimo něj - tzn. urychlit
výstavbu dětských zařízení,
napomáhat ve výchově dětí zaměstnaných
matek, ulehčovat práci v domácnosti apod.
Jedním z prostředků, které zbaví
pracující ženu starostí v péči
o dítě v době zaměstnání,
jsou jesle. V loňském roce bylo u nás 1185
jeslí oproti 94 jeslím v roce 1945. K největšímu
rozvoji jeslí došlo v roce 1950-51. Přesto
v poslední době s prudkým rozvojem zaměstnanosti
žen je dosavadní počet míst v jeslích
nedostačující. Návrh zákona
o třetím pětiletém plánu předpokládá,
že z 260 000 žen, jež se do roku 1965 zapojí
do pracovního procesu, bude i značný počet
matek s malými dětmi. Uvolňuje proto potřebné
prostředky pro rozsáhlé rozšíření
počtu míst v jeslích. Bude správné,
jestliže národní výbory využijí
při vytváření nových jeslí
místní iniciativy. Především
však musí v tomto směru víc úsilí
vyvinout přímo závody samy, protože
zatím tvoří závodní jesle zhruba
jen 1/6, což neodpovídá
jejich významu.
Třetí pětiletý plán staví
před zdravotníky velké úkoly i v boji
proti chorobám hromadného výskytu, které
trvale ohrožuji zdraví pracujících.
Především jde o tbc, která přestala
být typickou sociální chorobou, vyrůstající
z nelidských podmínek kapitalistické společnosti.
Máme vytvořeny dostatečné materiálně
technické i kádrové předpoklady pro
dobrou péči o nemocné tuberkulózou.
Potěšující je, že se nám
podařilo dosáhnout největších
úspěchů v boji proti tbc u dětí.
Dnes jde o to, abychom postupně vymýtili tuberkulózu
vůbec ze života naší společnosti.
Totéž platí i o mnoha dalších chorobách,
především o chorobách srdečních,
cévních, nervových a duševních,
o reumatismu a novotvarech.
Klademe si smělé cíle přetvářet
přírodu a krajinu všude tam, kde žije
a pracuje člověk, aby byla krásná
a důstojná komunistického člověka.
Proto se musíme také především
zaměřit na život naší vesnice:
nebývalou měrou vzrostlo hmotné zabezpečení
lidí na vesnici, stavíme moderní zařízení
pro zemědělskou velkovýrobu, ale kultura
a hygiena bydlení na vesnici, výstavba takových
zařízení jako jsou jesle, dětské
útulky apod., přes všechny kladné změny
nedosahují takového tempa rozvoje, jak bychom si
přáli. Jistě postačí probudit
iniciativu a soutěživost lidí na vesnici k
tomu, aby svépomocí stavěli vodovody, upravovali
silnice, dvory, zahrady a byty a přitom využívali
nejlepších zkušeností z akcí pro
zvelebení obcí.
Stále významnější místo
v dalším rozvoji zdravotnické péče
musí zaujímat hygienicko protiepidemická
služba. Ona jako nejmladší část
v úseku zdravotnictví stojí před úkolem
dobudovat siť svých zařízení
a rozšířit svoji činnost tak, aby ještě
účinněji zasahovala všude tam, kde je
nutno vytvářet zdravé a hygienické
podmínky.
Jedním ze základních předpokladů
zdraví obyvatelstva je správná výživa.
Proto budeme odstraňovat živelnost ve výběru
jídel a pečovat o biologickou kvalitu stravy. Tato
hlediska je nutno zvlášť uplatňovat v
závodním a školním stravování,
na které můžeme mít největší
vliv. V těchto zařízeních se denně
stravuje značné množství obyvatel. Budeme-li
tam správně řídit jejich výchovu,
budeme tím ovlivňovat i upevňování
jejich zdraví.
Bude třeba daleko důsledněji se zabývat
otázkou co nejširšího a masového
rozvoje tělovýchovy s přednostním
zaměřením na školní mládež
a pracující dorost, plánovat velkoryse a
začít s budováním rekreačních
oblastí pro pracující.
V příštích 5 letech vynaložíme
prakticky dvakrát tolik prostředků na všechna
materiální a kádrová opatření
k ochraně zdraví než ve druhé pětiletce.
To však je jen jedna stránka věci. V budoucnu
se bude lékařská věda stále
více zaměřovat k tomu, jak ovlivnit vývoj
člověka přetvářením
podmínek životního a pracovního prostředí,
výživy, pohybu, odpočinku apod. Tento směr
zdravotnické péče bude vyžadovat i změnu
myšlení lidí, kteří lékařskou
službu přijímají. To se bude muset projevit
i na obsahu osvětové práce. Mnoho záslužného
již zdravotníci na tomto poli vykonali, bude však
nutno upustit jen od informací laiků o otázkách,
které je zajímají. Zdravotnická osvěta
se musí stát školou, ve které se lidé
budou učit vytvářet si sami zdravé
životní prostředí a potom budou stále
řidší případy, kdy je nutno často
administrativní cestou nutit vedení závodu
- jak se to někdy děje - k zavádění
bezpečnostních opatření, odstraňování
prachu a kouře z komínů, budou řidší
a řidší případy svévolného
znečišťování vodních toků.
Prostě musíme se dostat až k takovému
stavu, kdy zdraví člověka se stane záležitostí
všech.
Lze tedy v souhrnu říci, že všechna plánovaná
zdravotnická opatření se musí projevit
nejen ve všestranně kulturně a zdravotně
příznivém prostředí, které
pomůže vytvářet lidi fyzicky a duševně
dokonalejší, kteří budou žít
déle a zdravěji, ale i v prodlužování
délky produktivního života pracujících.
Bude k tomu třeba i další výchovné
práce se samotnými zdravotníky, především
lékaři. Převážná část
lékařů i sester vykonává obětavě
své těžké a důležité
povolání. Desítky zdravotnických pracovníků
byli vyznamenáni řády a medailemi. Jsou mezi
nimi i laureáti státní ceny Klementa Gottwalda,
nositelé Čs. ceny míru a titulu zasloužilý
lékař.
Za plné podpory se stále rozšiřují
vědecká pracoviště. Umožňujeme
všem lékařům neustálé
zvyšování odborné kvalifikace. Máme
dnes k dispozici prakticky všechny potřebné
léky, specializovaná léčebná
pracoviště a širokou síť dobře
vybavených lázní všeho druhu. Materiálně
technické vybavení zdravotnictví je možné
vyjadřovat jen ve stamiliónových hodnotách.
Správně a účinně využívat
těchto prostředků, které mají
v rukou především lékaři, není
pochopitelně jednoduché.
Proto socialistický lékař bude stále
víc ve své osobě slučovat vysoce kvalifikovaného
odborníka, organizátora i politického pracovníka,
tak aby své důležité poslání
viděl jasně politicky jako cenný příspěvek
věci komunismu, věci šťastné budoucnosti
lidstva.(Potlesk.)
Místopředseda Fiala: Dávám
slovo poslanci Žiakovi.
Podpredseda NZ Žiak: Vážené Národné
zhromaždenie!
V pláne rozvoja národného hospodárstva
v tretej päťročnici je vyznačená
spoločná naša cesta k ďalšiemu nepretržitému
a rýchlemu rozmachu nášho národného
hospodárstva. V presných číslach je
vyjadrený úchvatný rytmus veľkorysej,
cieľavedomej výroby, ťažby nerastov, uhlia
a rúd, výroby elektrickej energie, strojov, spotrebného
tovaru a zvýšenia rastlinnej a živočíšnej
produkcie v poľnohospodárstve.
Nové továrne, nové výrobné
prostriedky, viac strojov, viac obytných domov, škôl,
nemocníc, viac šatstva a obuvi, hračiek deťom,
viac svetla a energie z jestvujúcich a nových elektrární,
viac poľnohospodárskych strojov, viac potravín.
To je reč číslic. Reálna reč,
ktorá sa opiera o prírodné bohatstvo našej
vlasti, o náš vysoko vyvinutý priemysel, o
naše úrodné a zajtra úrodnejšie
polia, o naše doterajšie veľké výsledky
socialistického budovania v posledných rokoch. Nie
sú to čísla náhodné, alebo
nadsadené. Je to obraz nesmiernych reálnych možností
v jednej z najkrajších krajín na svete, ktorá
sa nazývá Československá socialistická
republika.
Za všetkými percentami, za plánovaným
množstvom produkcie vidíme pilné ruky a nadané
hlavy pracujúcich ľudí, mužov a žien
našej vlasti, nás všetkých. S každým
sa ráta. Na nikoho sa nezabudlo. Každé miesto
na pracoviskách rúk a umu je dôležité.
Dôležité je ak fáraš do bane v Ostrave,
alebo Handlovej, ak vedieš lokomotívu, alebo pracuješ
pri výrobe gigantických turbín, ak traktorom
pripravuješ pôdu pre bohatú úrodu, alebo
staviaš nové domy a továrne, ak s láskou
v škole učíš a vychovávaš
deti, alebo zachraňuješ narušené zdravie
človeka. Niekde v tom veľkorysom päťročnom
pláne ťa, milý spolupracovník, ako dôležitého
započítali. Vzali do úvahy nielen tvoje ruky
a um, ale aj lásku k rodnej zemi, k ľudu, ľudstvu
a mieru. Vzali do úvahy tvoju lásku k deťom,
ktoré majú mať zdarma učebné
knihy, výdatnú stravu, obuv a odev, čo vydrží
v školskej práci i v hre, ktoré majú
mať šťastných rodičov. Do úvahy
vzali tvoju úctu a vďaku k starcom, ktorí po
únavnom životnom diele majú nárok na
tichý a spokojný podvečer života.
Náš štát patrí dnes ku krajinám
s najvyššou životnou úrovňou na svete,
s vysokým stupňom vzdelania a s vysokou kultúrou.
Za 15 rokov od oslobodenia hrdinskou Sovietskou armádou
sme vyriešili také problémy našich občanov,
s akými sa kapitalizmus za stáročia nevie
vyrovnať. Natrvalo sme odstránili nezamestnanosť,
vybudovali sme bezkrízové, vysoko prosperujúce
hospodárstvo, spriemyselnili sme zaostalé oblasti
v štáte, - naše spriemyselnené Slovensko
v tomto ohľade je žiarivým príkladom,
- v socialistickom poľnohospodárstve sme uplatnili
družstevnú veľkovýrobu, vytvorili sme
podmienky bratského spolunažívania národov
a národností, rovnoprávnosti Čechov
a Slovákov a zabezpečili sme predpoklady trvalej,
pevnej, materiálnej základne ďalšieho
vzostupu národného hospodárstva v bratskej
spolupráci so štátmi mohutného socialistického
tábora. To sú skutočne radostné veľkolepé
naše úspechy.
Máme v živej pamäti, ako náš pracujúci
ľud živoril, ako malá hŕstka bohatých
žila na výslní blahobytu, vyžmýkaného
z práce a potu pracujúcich a naprostá väčšina
národa biedila, ako veľmi mnohí v cudzine museli
hľadať zárobok a kus chleba.
V novom socialistickom zriadení sa výrazne dokázalo,
že hlad a bieda nemajú miesta tam, kde pracujúci
vládnu, vlastnia výrobné prostriedky, rozvíjajú
socialistickú tvorivú prácu a užívajú
ovocie svojej práce.
Starosť o neustály rast životnej úrovne
pracujúceho ľudu je iste jedna z najzodpovednejších
úloh socialistického štátu. Medzi prvoradých
činiteľov dobrej a rastúcej životnej úrovne
náleží spravodlivá mzda pracujúcim.
Naša posledná mzdová prestavba významne
prispela k uplatneniu spravodlivej socialistickej odmeny za prácu,
upevnila mzdovú disciplínu, mzdy uviedla do súladu
s úrovňou techniky, posilnila osobnú zainteresovanosť
na zvyšovaní produktivity práce, podnietila
snahu po lepšej odbornej kvalifikácii a v konečnom
výsledku za posledné dva roky zvýšila
robotníkom príjmy o jednu miliardu 800 miliónov
korún.
Je len prirodzené, že zvýšená technická
úroveň závodov, vzrastajúca kvalifikácia
pracovníkov prinesie plynulý rast produktivity práce
a tak i vyššie mzdy. Porovnanie priemernej mesačnej
mzdy robotníka z roku 1936, keď činila 420
Kčs a dnešnej vyše 1300 Kčs, hovorí
veľmi výrazne.
Treba si uvedomiť, že v roku 1936 boli u nás
státisíce nezamestnaných, ktorí žili
v biede a zúfalstve a pre zamestnaných nebolo autobusov,
závodných jedální, širokej sociálnej
starostlivosti, dovoleniek a rekreácie, ako je tomu dnes.
Proste, nebolo socializmu, nebolo spravodlivosti, nebolo blahobytu.
Terajšie početné masové stávky
robotníkov v kapitalistických krajinách pripomínajú
nám obraz nášho niekdajšieho života.
A naopak. Nový, sociálne spravodlivý život
bez vykorisťovateľov a vykorisťovaných v
Sovietskom sväze, u nás a v celom socialistickom svete
je príťažlivým príkladom pre pracujúcich
v imperialistickom svete a v krajinách, ktoré trpia
v otroctve kolonializmu. Oprávnené sú naše
nádeje, že podmanivé myšlienky socializmu
zanedlho zvíťazia a radostné svetlo socializmu,
spravodlivosti a mieru zažiari nad celým svetom.
Podobne ako v priemysle, zaznamenali sme vzrast príjmov
aj u našich družstevníkov.
Keď sa v celom rozsahu uskutočnia záväzky
našich družstevných roľníkov o splnení
tretej päťročnice v poľnohospodárstve
za štyri roky, to znamená, keď sa podstatne zvýši
poľnohospodárska produkcia, podstatne sa zvýšia
aj príjmy družstevníkov.
Od menovej reformy v poradí ôsme zníženie
maloobchodných cien v tomto roku, znamená úsporu
jednej miliardy 800 miliónov Kčs pre naše rodiny.
Keď k tomu prirátame zdarma poskytované učebnice
a školské pomôcky deťom na všeobecne
vzdelávacích a odborných školách,
zníženie sadzieb za elektrický prúd
v domácnostiach a úpravu nízkých dôchodkov,
dôjdeme k ďalšej úctyhodnej sume 3/4
miliardy Kčs ročných úspor.
Naši pracujúci s vďakou privítali uznesenie
ÚV KSČ, že zlacnené tovary v rovnakej
kvalite zostanú trvale na trhu.
Podľa tradície naši občania v prílete
lastovičiek videli skutočný príchod
jari. Teraz, keďže ceny obyčajne zlacňujú
na jar, hovoria: "Priletia lastovičky, donesú
zníženie cien". Je to pekné ľudové
prirovnanie. Ale lastovičky ceny neznížia.
Ceny znižuje sám pracujúci ľud svojou
usilovnou, cieľavedomou prácou, múdro spravovanou
a usmerňovanou politikou Komunistickej strany Československa.
K vzrastu životnej úrovne bezprostredne a významne
prispieva naša bytová výstavba. Veľkú
úlohu "Vyriešiť bytový problém
do roku 1970" ÚV KSČ právom vyhlásil
za celonárodnú úlohu.
V tretej päťročnici máme postaviť
482 000 bytových jednotiek, t. j. o 152 000 viac ako v
druhej päťročnici.
V nových 646 000 bytoch, postavených za posledných
15 rokov býva zhruba 19% súčasného
počtu obyvateľov. Úroveň bývania
v týchto obydliach je neporovnateľne vyššia,
ako bol priemerný stav bývania do roku 1945.
V roku 1965 má byť v nových bytoch ubytované
zhruba 31% a v roku 1970 celkove až 45% obyvateľov.
Pri výstavbe nových bytov má sa ešte
vo väčšej miere uplatniť zvýšený
štandard bývania, najmä zväčšením
obytnej plochy a zvýšením podielu troj a viacizbových
bytov. V tomto čase prebieha diskusia o bývaní
v ČSSR, ktorú vyhlásil ÚV KSČ.
Tvoria sa nové typy bytov. Doteraz návrhy na nové
typy bytov boli otázkou úzkeho kruhu odborníkov.
Dnes je do prípravy zapojená podstatne širšia
časť projektantov.
Právom sa očakáva, že pracujúci
svojimi pripomienkami pomôžu zlepšiť a skvalitniť
návrhy na nové byty.
Veď byty, ktoré dnes staviame a budeme stavať
v budúcich rokoch, používať sa budú
aj v komunistickej spoločnosti. Nemôže nám
byť ľahostajné, aká bude kvalita bytov,
aký podiel má mať ich úžitková
plocha, koľko majú mať izieb s ohľadom na
menej a viacpočetné rodiny, aké rozmery majú
mať jednotlivé miestnosti a príslušenstvo.
Vyslovená je zásada, že 60% bytov stavaných
v etážovej zástavbe, má mať tri
a viac izieb. Na podklade domácich a zahraničných
skúseností sa zdôrazňuje, že kuchyňa
nemá byť obývacím priestorom, ale má
slúžiť na prípravu jedál. To umožní
zväčšiť obytnú miestnosť na
úkor kuchyne.
Pri zvládnutí úloh bytovej výstavby
je dôležité rozširovať výstavbu
družstevnú, podnikovú a v JRD.
S bytovou výstavbou úzko súvisí kultúrnosť
bývania, ktorú netvoria len bytové jednotky,
ale aj ostatné objekty, zariadenia a úprava okolia.
Nemalá úloha čeká pracovníkov
v bytovej architektúre a v spotrebnom priemysle, aby navrhli
a vyrábali moderný, účelný
a vkusný nábytok.
Je nedostatkom, ak sídliskám chýbajú
možnosti rýchleho občerstvenia, nákupu,
rekreácie, kultúrneho a spoločenského
života a bezprostrednej zdravotnej starostlivosti. Žiaľ,
treba povedať,. že doterajším sídliskám
mnoho týchto náležitostí chýba.
V tretej päťročnici na Slovensku máme
postaviť 195 000 bytov, z toho v družstevnej výstavbe
48 000 a v súkromnej 74 000 bytových jednotiek.
K družstevnej a súkromnej bytovej výstavbe
významne pomáha úverová pomoc a podpora
štátu. Ale nesmierne významná vec sú
aj úspory jednotlivcov. V našej socialistickej republike
z roka na rok pribúdajú vkladatelia a úspory
vzrastajú. Úspory sú významným
odzrkadlením blahobytu pracujúcich. Ale mohlo by
sa usporiť ďaleko viac. V kapitalizme pracujúci
človek sporil z mála, lebo ho k tomu nútil
strach z núdze. Vtedy bolo priliehavé príslovie:
"Hľaď sporiť včas, máš
v núdzi zas". Dnes iste niet strachu z núdze
a biedy. Sú tu však iné šľachetné
pohnútky. Mladý zamestnaný človek
so slušným zárobkom chce sa osamostatniť,
založiť si rodinu. Hovorí: "Mám zamestnanie,
chcem byt". Hlási sa do družstevnej bytovej výstavby.
Má byt, chce mať pekný nábytok, rádio,
televízor, práčku. Tu je na dlani vyložený
cieľ, prečo rozumne a sústavne sporiť.
S úsporami rýchlejšie a lepšie postavíš
dom a zariadiš si ho najvkusnejšie.