Súdružky a súdruhovia poslanci!
Rozpočet Slovenska na rok 1960, ktorý vám predkladá Sbor povereníkov na schválenie, je presvedčivým dôkazom neustáleho a rýchleho rozvoja všetkých odvetví hospodárstva, sily nášho ľudovodemokratického zriadenia, všestranného rozmachu Slovenska a zvyšovania životnej úrovne jeho obyvateľstva.
Štátny rozpočet a plán na rok 1960 ukazuje, že sa úlohy druhého päťročného plánu splnia. Tým si náš ľud vytvorí spoľahlivú základňu, aby pod osvedčeným vedením KSČ uskutočnil veľkolepé úlohy výstavby v období tretej päťročnice.
K dosiahnutiu týchto cieľov vytvárajú sa podmienky, aby sa ďalej zvyšovala a prehlbovala účasť všetkých pracujúcich na priamom riadení hospodárstva.
Na našich pracoviskách sa úspešne rozvíjajú nové, vyššie formy socialistického súťaženia - brigády socialistickej práce. V masovom rozsahu sa prijímajú záväzky na počesť 15. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou.
Predkladaný návrh rozpočtu Slovenska na rok 1960 vyjadruje i odhodlanie nášho ľudu pevne kráčať v bratskom zväzku s českým národom na vytýčenej ceste socialistického budovania.
Vážená Slovenská národná rada!
V mene Sboru povereníkov navrhujem schváliť rozpočet Slovenska a návrh zákona o rozpočte Slovenska na rok 1960. (Potlesk.)
Predseda Benada:
Ďakujem prvému podpredsedovi Sboru povereníkov a predsedovi Slovenskej plánovacej komisie Pavlovi Majlingovi za jeho prejav.
Rokovanie prerušujem do 14.00 hodiny.
(Schôdzka prerušená o 12. hod. 30. min. Opätovne otvorená o 14.00 hod.)
Predseda Benada:
Pokračujeme v prerušenom rokovaní.
Nasleduje rozprava o spoločnej zpráve výborov.
Do rozpravy sa prihlásili: člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady Jozef Kríž, podpredseda Slovenskej národnej rady Jozef Mjartan, poslanec Michal Kanda, poslanec Jozef Árvay a členka Predsedníctva Slovenskej národnej rady Jolana Herzková.
Dávam slovo prvému rečníkovi, členovi Predsedníctva Slovenskej národnej rady Jozefovi Krížoví.
Poslanec Kríž:
Vážená Slovenská národná rada!
Súdružky a súdruhovia!
Máme pred sebou návrh rozpočtu Slovenska na rok 1960, vypočuli sme spoločnú zprávu piatich výborov Slovenskej národnej rady k tomuto návrhu, prednesenú zpravodajcom poslancom súdruhom Mrázikom. Vypočuli sme napokon výklad I. podpredsedu Sboru povereníkov súdruha Majlinga k návrhu rozpočtu, obsahujúci celý rad analýz a hlbších pohľadov na jednotlivé otázky rozvoja hospodárstva na Slovensku a na súvislosti medzi nimi. Prakticky všetci poslanci Slovenskej národnej rady sme sa zúčastnili na prejednávaní jednotlivých kapitol návrhu rozpočtu Slovenska na tento rok.
Keď teraz pristupujeme k posúdeniu návrhu ako celku, môžeme cez rozpočtové položky a ich sumáre zreteľne vidieť ten nevídaný rozmach hospodárstva, kultúry i stupeň spoločenskej a osobnej spotreby ľudu na Slovensku, akého sme dosiahli a mohli dosiahnuť jedine v blahodarných podmienkach existencie nášho ľudovodemokratického zriadenia v spoločnej vlasti Čechov a Slovákov, v našej vlasti, ktorá pred 15 rokmi prežívala v radostnom vzrušení postupne od mesta k mestu, od okresu k okresu, tak ako postupovala bohatierska Sovietska osloboditeľská armáda - svoje prvé dni slobodného života. Mnohým sa zdá, že tých 15 rokov od oslobodenia prešlo veľmi rýchle. Život sa rozprúdil tempom, ktoré nikto z nás predtým nepoznal: - obdobie povojnovej rekonštrukcie a urputný boj s reakciou, február 1948, sjazdy, konferencie, budovateľské plány, tisíce problémov a húževnatá každodenná práca celej strany a s ňou spojených más pracujúceho ľudu v závodoch, na poliach, v školách, úradoch, na stavbách, v doprave, v obchodných organizáciách i vo vedecko-výskumných ústavoch, mnoho každodenných starostí ale i radostné oslavy a bilancovanie budovateľských úspechov - to je pestrá mozaika nášho včerajška.
Keď teda dnes hovoríme o 30 miliardovom objeme priemyslovej výroby na Slovensku v roku 1960 a vyše 10 miliardových investíciách a o rozpočte Slovenska vyjadrenom položkou príjmov vo výške temer 15 a pol miliardy Kčs a položkou výdavkov vo výške viac než 19 miliárd Kčs, môžeme súčasne hovoriť o vynikajúcom úspechu doterajšieho procesu industrializácie Slovenska. Tento úspech znásobený perspektívami ďalšieho všestranného rozvoja v rokoch tretej päťročnice, nemá na svete nikde obdoby okrem rozvoja jednotlivých sväzových republík či oblastí v Sovietskom sväze, predtým ekonomicky málo rozvinutých a prináša zásadám marxizmu-leninizmu, tak dôsledne v praxi Komunistickou stranou Československa uskutočňovaným, nový pozoruhodný dôkaz ich neustálej životnosti a hlbokej pravdivosti a nám dáva pocit zadosťučinenia, hrdosti, znásobuje naše city lásky k našej socialistickej vlasti - Československej republike i nášmu veľkému spojencovi a osloboditeľovi - Sovietskemu sväzu. V spoločnom úsilí ľudu Československa vytvára sa tu jeden z príkladov všestranného rozvoja predtým zaostalej časti krajiny, príklad ekonomického vyrovnávania na úroveň priemyselne i kultúrne vyspelej časti (t. j. českých krajov) pri ich súčasnom rýchlom ekonomickom rozvoji, súčasne sa tu vytvára i jeden z príkladov leninského riešenia národnostnej otázky, ktorý má nemalý medzinárodný význam.
Predložený návrh rozpočtu Slovenska na rok 1960 vyjadruje teda jednak doterajšie výsledky budovateľského úsilia pracujúceho ľudu Slovenska i celej republiky pri socialistickej výstavbe, jednak rečou rozpočtových položiek a úloh vo finančnom hospodárení hovorí o úlohách plánu posledného roku druhej päťročnice na Slovensku.
Splnením týchto úloh - ako to tu už bolo konštatované - budú na Slovensku prekročené ciele a zámery stanovené II. päťročným plánom rozvoja národného hospodárstva ČSR pre Slovensko vo viacerých smeroch.
Do prvého roku tretej päťročnice budeme vstupovať s temer 10 násobným objemom priemyslovej výroby a ku koncu III. päťročnice dosiahneme 17 násobku objemu výroby vykazovaného v roku 1937. Priemyselná výroba na Slovensku v roku 1965 vyrovná sa objemu priemyselnej výroby celej ČSR v roku 1948. To bude znamenať splnenie podstatnej časti jednej z dôležitých úloh z XI. sjazdu KSČ - dosiahnuť ekonomického vyrovnania Slovenska s českými krajmi.
Dovoľte mi - súdruhovia a súdružky - niekoľkými slovami sa zastaviť u tejto otázky.
Požiadavka postupného ekonomického vyrovnávania ekonomickej a kultúrnej úrovne jednotlivých oblasti nie je nijako výrazom subjektívnych názorov jednotlivcov, alebo skupín ľudí, je však výrazom objektívnej zákonitosti socialistickej ekonomiky, vyjadrujúcej spoločenský záujem a nutnosť využívať prírodné a ekonomické podmienky oblastí správnym rozmiestňovaním výrobných síl. Hlavnými kritériami dosiahnutia tohoto cieľa musia byť nezbytne -
- rovnaký stupeň spoločenskej produktivity práce
- a rovnaká miera ekonomického využitia práceschopného obyvateľstva.
V súvislosti s tým na Slovensku vyniká do popredia a priraďuje sa ako rovnocenná požiadavka dosiahnuť v priemere taký stupeň kvalifikácie pracovníkov v oblasti materiálnej výroby, aký bude v českých krajoch, osvojiť si takú výrobnú zručnosť, technickú a výrobnú vyspelosť, akú majú ľudia v závodoch v Čechách a ktorou preslávili republiku po celom svete. Je to iste smelá požiadavka, či podmienka, ale hodná tak talentovaného a usilovného ľudu, ako je pracujúci ľud Slovenska.
Tento proces rastu kvalifikácie pracovníkov v priemysle a ich výrobnej zručnosti už dlhšie prebieha a je dokumentovaný ovládnutím zložitých výrobných programov v závodoch na Slovensku.
Vezmime si len príklad najnovších výrobných programov: elektrické lokomotívy v závode Vorošilova - Dubnica, kapronové vlákna v Humennom, unikátne lekárske prístroje v Presnej mechanike - Stará Turá, alebo výroba televízorov najnovších typov na Orave. To je pravda iba zlomok náročných výrob v priemysle. Tento proces bude treba urýchliť a prehĺbiť - bude treba napríklad tisíce špecialistov a vysokokvalifikovaných ľudí z odboru čiernej metalurgie pre obsluhu najmodernejšieho hutníckeho zariadenia v republike, ktorým budú vybavené Východoslovenské železiarne a na ktorom začneme výrobu už v rokoch 1963-1964.
Vcelku zo 170 tisíc nových pracovníkov, ktorí nastúpia na rôzne úseky hospodárstva na Slovensku v priebehu III. päťročnice - 90 tisíc bude musieť mať odborné školenie a vzdelanie.
V tejto súvislosti treba sa zmieniť aj o technickom rozvoji v národnom hospodárstve. Je známe, že naša náročnosť k plneniu úloh plánu technického rozvoja nie je ešte na patričnej výške a zďaleka nevyužívame tých možností, ktoré v našom hospodárstve už sú, pre ďalší technický pokrok a zdokonaľovanie technológie výroby. Podiel technického rozvoja na raste produktivity práce bol aj v minulom - ináč veľmi úspešnom roku - pre rozvoj priemyselnej výroby i v kvalitatívnych ukazovateľoch - nižší, než určoval plán. Prostriedky určené pre tento cieľ v rozpočte Slovenska neboli vyčerpané a nedostatočne sa využívali i podnikové prostriedky.
V roku 1960 je v rozpočte Slovenska určené 114 mil. Kčs na riešenie úloh novej techniky. Podnikom sa dáva možnosť vytvárať na ťarchu vlastných nákladov fond technického rozvoja a v prípade časového nedostatku finančných prostriedkov získať aj úver. Týmto sú podnikom dané možnosti vytvoriť si pre technický rozvoj trvalú finančnú základňu.
Novozavedenými osobnými hmotnými podnetmi sa umožňuje zainteresovať ešte viac pracujúcich na rýchlejšom technickom rozvoji a na zvýšení efektívnosti výstavby.
I u nás zapustilo korene dnes už širšie známe Vladimírske hnutie. Jeho rozmach ukazuje, že široký nástup pracujúcich na zvýšenie efektívnosti investícií i výroby stáva sa v mnohých podnikoch trvalou metódou pre cieľavedomú mobilizáciu rezerv. Dosiahlo sa mnohomiliónových úspor lepším využitím kapacít a výrobných plôch a celkovým znížením investičných nákladov. Vo Zvolenskom okrese 27 podnikov a organizácií rozvíja toto hnutie - veľmi dobré výsledky možno vidieť v Bučine Zvolen, ďalej v Chemosvite, Svite, Gumone Bratislava, v Závodoch 29. augusta Partizánske, v Slovenských magnezitových závodoch Košice a inde.
Vari najväčšiu rezervu zvýšenia efektívnosti našej výroby môžeme hľadať vo zvýšení smennosti. Môžeme povedať, že až na niekoľko málo sektorov je zaužívaným režimom v priemyselnej výrobe a najmä v stavebníctve v podstate jednosmenná prevádzka. Požiadavka OV KSČ, zaviesť v našej priemyslovej výrobe ako normálny prevádzkový režim dvojsmennosť je nanajvýš oprávnená a pomôže nám už v tomto roku riešiť mnohé kapacitné problémy. Treba sa však pozastaviť nad tým, že mnohí vedúci podnikoví pracovníci odkladajú prechod na dvojsmenovú prevádzku až do III. päťročnice, keď súčasne uvažujú o nových investíciách na vybudovanie ďalších výrobných kapacít.
Celkom v novom svetle sa ukazujú možnosti vyplývajúce zo zavedenia dvoch smien v stavebníctve. Doteraz sme zabezpečovali z roka na rok rastúce úlohy v stavebno-montážnych organizáciách tak, že sme sa usilovali splniť v prvom štvrťroku, t. j. v nepriaznivých zimných mesiacoch 20-21 % ročnej úlohy.
Práca na stavbách sa organizovala často pri nákladných zabezpečovacích opatreniach, využitie fondu pracovného času i hodinová produktivita práce bola nízka a obyčajne vzniklo "manko" v plnení plánu prvých mesiacov roka, čo sa horko-ťažko v priebehu roka doháňalo. Naproti tomu v lete, za pekného počasia mnohé stavby už po 3. hodine popoludní boli opustené. Stalo sa zvykom počítať s tým, že v letných mesiacoch, počas žatvy a špičkových poľnohospodárskych prác nebude dostatok pracovníkov na stavbách. Bolo tomu tak povedzme v rokoch I. päťročnice, no odvtedy sa situácia nebadane zmenila - avšak obava z nedostatku pracovných síl na stavbách v lete v hlavách ľudí zostala.
O čom sa tu môžeme poučiť z čísiel za minulý rok?
Keď napríklad bol v stavebníctve na Slovensku priemerný mesačný stav pracovníkov 124,861, tak v júli 1959 bolo ich na stavbách o 4860 viacej, v auguste o 3925 a v septembri o 1954 viacej.
Záver z týchto čísiel je jednoznačný: teória o nedostatku pracovníkov na stavbách v letných mesiacoch už neplatí.
To má, pravda, ďalekosiahly význam pre plánovanie a organizáciu stavebno-montážnych prác. Znamená to, že pri všetkom účelnom a správnom úsilí za odstraňovanie sezónneho charakteru stavebnej výroby v zimných mesiacoch - treba a je možné ďaleko viacej využiť priaznivých podmienok letných mesiacov na organizovanie dvoch, prípadne i troch smien, vyporiadať sa s podstatnou časťou úloh plánu v týchto mesiacoch a predísť nežiadúcemu šturmu, ktorý každoročne prebieha v novembri a decembri za podmienok "stoj čo stoj".
Dvojsmenná či trojsmenná prevádzka v rozhodujúcich mesiacoch by sa priaznivo premietla do skrátenia doby výstavby najmä v bytovej a občianskej výstavbe - znížila by neúnosnú mieru rozostavanosti, umožnila by koncentráciu kapacít a plnšie využitie mechanizmov. Pravda, treba vidieť, že takto organizované stavebno-montážne práce by vyžadovali hlbší zásah do systému zásobovania stavebným materiálom.
Napokon sa chcem ešte zmieniť o jednej otázke. Je to volanie z mnohých okresov po nových investíciách a budovaní ďalších závodov s cieľom riešiť zamestnanosť na miestach.
Najsamprv chcem upozorniť na to, čo tu už je:
Dnes, necelých 15 rokov od oslobodenia, pokrýva Slovensko hustá sieť podnikov, závodov a prevádzkární.
V súčasnej dobe je tu 210 národných podnikov s 910 prevádzkárňami miestne oddelenými, z ktorých 325 bolo postavených alebo rekonštruovaných za posledných 10 rokov, pričom neberieme do počtu jednotky odvetvia poľnohospodárstva, miestneho hospodárstva a výrobných družstiev.
V tretej päťročnici iba v rámci centralizovanej investičnej výstavby začne sa na Slovensku 195 nových stavieb nákladom 24 mld. Kčs, z čoho 70 bude významnejších závodov alebo prevádzok.
Do jednotlivých úsekov hospodárstva nastúpi - ako som už uviedol - 170 tisíc ďalších pracovníkov. Dosiahne sa týmto ešte vyššieho stupňa využitia práceschopného obyvateľstva. Avšak nie všetky požiadavky získať do okresu, či do blízkosti obce novú priemyselnú výrobu, budú týmto uspokojené. Veď jednotlivé investičné celky nedajú sa rozdeliť na viac menších a rozložiť na viacej miest. Bolo by to proti spoločenskému záujmu vyrábať efektívne, lacnejšie. Lacná výroba môže sa zabezpečiť len pri účelnej koncentrácii výroby. Spoločenským záujmom je však tiež riešiť otázky zamestnanosti aj v jednotlivých miestach v odôvodnenom rozsahu. Tieto dva záujmy sa môžu za určitých podmienok dostať do rozporu, ktorý treba riešiť.
Naši národohospodári by sa mali veľmi intenzívne touto otázkou zapodievať. Veľká zodpovednosť za riešenie takýchto otázok pripadne krajským a okresným plánovacím komisiám. Treba tu tiež vidieť, že dnešná štruktúra osídlenia na Slovensku nezodpovedá novým podmienkam socialistického priemyslu a poľnohospodárstva. Rozsiahly program bytovej výstavby do roku 1970, uskutočňovaný v súlade s novými podmienkami, môže v značnej miere vykorigovať nezodpovedajúcu štruktúru osídlenia.
Otázku zamestnanosti v miestach pritom všetkom treba riešiť citlivo, uvedomelé a nie živelne, podľa koncepcie, ktorá bude v súlade so základnými zásadami rozvoja našej socialistickej ekonomiky.
Súdruhovia a súdružky!
Búrlivý rozvoj socialistickej ekonomiky, s jej neporovnateľnými možnosťami a perspektívami dnes už nemožno ohraničiť hranicami okresu, kraja alebo oblasti.
Ostravu nemožno oddeliť od Košíc, Gottwaldov od Partizánskeho, či Dubnicu od Plzne. Jednota československého národného hospodárstva je daná predovšetkým jednotným plánom a čo najtesnejšími ekonomicko-výrobnými väzbami jednotlivých odvetví, odborov, zložitými odberateľsko-dodávateľskými a kooperačnými vzťahmi. Bez týchto väzieb nebola by naša ekonomika ani vyspelou ani socialistickou.
Jednotné československé národné hospodárstvo je výrazom jednotnej vôle všetkého ľudu našej republiky na čele so svojím štábom, Komunistickou stranou Československa.
Návrh rozpočtu Slovenska na rok 1960, ktorý máme pred sebou, predstavuje jeden z dôležitých článkov celého československého národného hospodárstva a je v súlade s úlohami plánu rozvoja československého národného hospodárstva na posledný rok II. päťročnice.
Návrh je spracovaný starostlivo a vyjadruje správne potreby všestranného rozvoja na Slovensku v súlade s celoštátnymi úlohami.
Doporučujem, aby bol Slovenskou národnou radou schválený v takom znení, ako je predložený. (Potlesk.)
Predseda Benada:
Ďakujem členovi Predsedníctva Slovenskej národnej rady Jozefovi Krížovi za jeho prejav.
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, podpredsedovi Slovenskej národnej rady Jozefovi Mjartanovi.
Podpredseda Mjartan:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky a súdruhovia!
Azda niet v našej vlasti občana, ktorý by v súčasnom období nežil tak či onak s doterajšími úspechmi, ale i problémami nášho poľnohospodárstva. Niet sa tu čomu diviť. Státisícov našich ľudí sa dotýka poľnohospodárska výroba priamo, ako otázka vlastnej existencie. Ďalšie státisíce našich pracujúcich sú na poľnohospodárstve zainteresované výrobou poľnohospodárskych strojov, spracúvaním a distribúciou poľnohospodárskych výrobkov a rôznymi spôsobmi politickej, odbornej a technickej pomoci. Konečný výsledok všetkej tejto práce, pochopiteľne viazaný na ostatné odvetvia národného hospodárstva, sa prejavuje denne na stole každej jednej našej rodiny.
Naša rozvinutá a rýchlym tempom rastúca priemyselná výroba vytvára čoraz pevnejšiu základňu pre ďalší rozvoj všetkých ostatných odvetví národného hospodárstva. Poľnohospodárska výroba rastie z roka na rok v podmienkach jej socialistickej prestavby a výstavby.
V uplynulom roku vyrobili a predali naši poľnohospodári viac chlebového obilia, mäsa, mlieka a vajec ako v rokoch predchádzajúcich. Celkove sa naša socialistická poľnohospodárska veľkovýroba dostala ďaleko pred niekdajšiu rozdrobenú malovýrobu.
Státisíce našich družstevníkov bilancujú v týchto dňoch svoju prácu a jej výsledky za uplynulý rok. V stovkách JRD vidieť cez hospodárske výsledky za rok 1959 desaťročnú prácu družstevníkov. Nejednému družstevníkovi vypadli od dojatia slzy pri dekorovaní jeho pŕs pamätnou medailou za 10-ročnú statočnú prácu v družstve. Tak, ako to konštatovávame napríklad pri porovnávaní našej životnej úrovne, i tu sa nám časom zdá, ako keby tých 2700 JRD a už takmer štyri pätiny pôdy v socialistickom sektore bolo dnes samozrejmosťou.
Ono tomu tak v skutočnosti nie je. Za procesom združstevňovania, ktorý teraz dokončujeme, stojí okrem materiálového zabezpečovania najmä mravenčia presvedčovacia i organizačná práca státisícov pokrokových roľníkov, robotníkov, funkcionárov národných výborov i zložiek Národného frontu pod vedením komunistickej strany. Obrazne a skromne povedané, za posledných 10 rokov sme pohli históriou stáročí. A to nie je maličkosť. Vytvárať takú novú vývojovú etapu ľudstva, akú u nás uskutočňujeme, to je aj náročná historická úloha.
Veď voľakedy naši terajší družstevníci - a iste sú ich tisíce - boli sezónnymi robotníkmi na poliach veľkostatkárov, kde nič iné neboli, ako inventárnym číslom na majetku. Títo drobní pracovití ľudia dnes pracujú v družstve, sú agronómami, predsedami a rozhodujú o osude svojho družstva, teda sú to ľudia na mieste. A náš malý roľník, ktorý voľakedy žil vedľa kravičiek, dnes stojí pri traktore.
Čo som tým chcel povedať? Len to, že desaťročná priekopnícka práca našich družstevníkov, pod vedením KSČ, nebola márna. Priniesla svoje ovocie nielen v doterajšom raste poľnohospodárskej výroby, ale čo je hlavné, umožnila jej ďalší technický rozvoj. Finančné prostriedky, investované do budovania našich družstiev, boli umiestňované správne. Preto aj v tomto roku pamätá štátny rozpočet na naše poľnohospodárstvo čiastkami, ktoré si vyžaduje jeho ďalší vzrast, ako sme to počuli dopoludnia v prejave I. podpredsedu Sboru povereníkov a predsedu Slovenskej plánovacej komisie súdruha Majlinga.
Neodkladné uskutočňovanie vlaňajšieho marcového a júnového ako i tohoročného januárového uznesenia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa prinesie ďalší rýchly vzostup socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby. Vyžaduje si to dovŕšenie socialistickej výstavby v našej vlasti, konkrétne ďalšie zvýšenie životnej úrovne našich pracujúcich, zodpovedajúce oveľa vyššiemu priemeru, aký je možný v kapitalistickom spoločenskom poriadku.
Hovoríme, že z hľadiska týchto náročných požiadaviek na poľnohospodárstvo je tento rok rozhodujúci. Ide nám v ňom o zásadný obrat, ktorý závisí od toho, ako splníme úlohy druhého päťročného plánu a aké predpoklady vytvoríme pre úspešný nástup do tretej päťročnice.
Postavme si otázku, či máme podmienky pre tak rýchly vzostup poľnohospodárskej výroby, aký naše plány určujú? Na túto otázku možno jednoznačne odpovedať, áno, máme.
Zastavme sa hneď pri súčasných otázkach zlepšovania riadenia poľnohospodárskej výroby. Ťažisko zabezpečovania výroby sa prenáša do obcí a na okresy. Jednotné roľnícke družstvá sa posilňujú odborníkmi a organizátormi výroby. To je veľmi správne a múdre opatrenie, ktoré družstevníci vítajú s veľkým povďakom. Nepochybujme o tom, že finančné prostriedky, vynaložené na rozsiahlu kádrovú pomoc JRD, sa vo zvýšenej výrobe mnohonásobne vrátia do štátnej pokladnice.
Z hľadiska prípravy ďalších kádrov je veľmi dôležité, že ako počet, tak aj úroveň absolventov poľnohospodárskych odborných škôl rastú. Veľké úlohy vo výrobe si však vyžadujú ešte viac zintenzívniť aj výchovu samotných družstevníkov a pracovníkov štátnych majetkov, a to s ohľadom na výchovu mládeže i dospelých pre všetky profesie. Obdobne je žiadúce venovať viac starostlivosti príprave mládeže pre poľnohospodárstvo už na všeobecnovzdelávacích školách. Vzhľadom na niektoré problémy v kádrovom posilňovaní poľnohospodárstva a najmä s ohľadom na zložitú a náročnú prácu v poľnohospodárskej výrobe, bolo by azda potrebné uvážiť doriešenie niektorých otázok.
Nastávajúce jarné práce nám ukážu do akej miery chápeme správne smernicu o zabezpečovaní prednostného rastu rastlinnej výroby. V uplynulom roku sme dosiahli povzbudivé výsledky v zúrodňovaní pôdy, rozširovaní plôch krmovín na ornej pôde, ako i celkovej výrobe krmovín. Pravda, tieto úspechy neprišli automaticky. Je to ovocie niekoľkoročnej cieľavedomej práce rezortu, národných výborov a JRD.
V tomto roku sa JRD v rámci Přerovskej výzvy zaviazali - a záväzky pojali i do svojich celoročných výrobno-finančných plánov - zvýšiť hektárové výnosy o 20-30 %. To sú potrebné, ale i smelé predsavzatia. Teraz pôjde o to, aby sa plány premenili na skutočnosť. Nepriaznivá jeseň a zima nám narobili niektoré starosti.
Povereníctvo pôdohospodárstva vykonalo a robí spolu s národnými výbormi osobitné opatrenia na včasné zabezpečenie zvýšenej potreby osív a hnojív pre vylepšovanie ozimných obilovín, olejnín a krmovín. Teraz sa už žiada len viac kontroly a pomoci v tom, aby bol dostatok kvalitných osív, sadby a potrebných hnojív nielen v skladoch, ale priamo na družstvách.
Osobitný problém tvorí nedostatok zemiakovej sadby. Tu by nám malo ísť predovšetkým o maximálne využitie všetkých družstevných a nedružstevných krechtov pre získanie zemiakov na sadenie. Myslím ale, že bude tiež dobré apelovať aj na vlastenecké city našich družstevníkov, jednotlivo hospodáriacich roľníkov a všetkých občanov, ktorí budú vedieť pomôcť čo i len menšími množstvami zemiakov prekonať túto nepriaznivú situáciu. Z hľadiska tohto a ďalších rokov sa však žiada venovať viac starostlivosti pestovaniu zemiakov zo strany družstevníkov. Pri zbere a výkupe sa žiada zabezpečiť dôsledné triedenie dorobených zemiakov na sadbu, pre obchod a pre kŕmenie, aby sme doterajšie straty manipulovaním a skladovaním znížili na minimum.
Mimoriadne náročné úlohy kladie tohoročná jar na maximálne využitie mechanizačných prostriedkov, ktoré sú už prakticky v JRD. Zvládnutie všetkých zvýšených prác, takrečeno v hodinách, bude vysoko náročnou previerkou pripravenosti strojového parku, traktoristov a operatívnej organizácie práce. Opravy strojov a závesného náradia sa na niektorých miestach pretiahli. Ťažkosti sa ukazujú v zásobovaní poľnohospodárskej mechanizácie náhradnými dielcami a súčiastkami. Tieto nedostatky môže úspešne prekonávať len veľká vynaliezavosť, pohotovosť a úzka spolupráca JRD, STS, Agrotechny a patronátnych závodov.
Treba však podporiť snahu rezortu pôdohospodárstva v tom, aby sa materiálno-technické zásobovanie poľnohospodárstva sústredilo z terajších rôznorodých podnikov na strojové a traktorové stanice. Dovoľte mi poznamenať, že toto zásobovanie veľmi úzko súvisí s naším finančným hospodárením, pretože má veľký dosah na znižovanie nákladov a tým hospodárnosť poľnohospodárskej výroby. Potešiteľné je, že poľnohospodárstvo dostane tohto roku poľnohospodárske a melioračné stroje.
K historickej úlohe združstevňovania sa radia aj veľké, možno povedať historické zásahy do vodného režimu nášho kedysi zanedbaného pôdneho fondu. Tisíce mladých i starších rúk uvoľnilo vlani cestu močiarom a barinám alebo zahatalo vytváranie jazier v povodí dosiaľ nespútaných riek. Na odvádzanie prebytočných vôd z mokrých do našich suchých oblastí pamätá dobre i tohoročný štátny rozpočet. V budúcnosti štedrosť ešte porastie. Naše vodohospodárske a melioračné úpravy potrebujú však viac družstevníkov a ešte väčšiu pomoc miliónov mladých rúk a vôbec pracujúcich miest, aby sme funkciu rozpočtovaných finančných prostriedkov na meliorácie znásobili. Na druhej strane sa ukazuje potreba dôslednejšieho plnenia úloh zo strany výrobcov a dodávateľov projektov, stavebného materiálu a menovite strojov na tieto práce.
Teraz niekoľko slov ku krmovinám. Potešiteľné je, že vo výrobe krmovín si pre tento rok ako i roky tretej päťročnice postavili JRD a ŠM do svojich plánov ďalšie rozšírenie plôch a zvýšenie úrod kukurice na zrno i siláž a viacročných krmovín. To je dôkaz správneho pochopenia najmä vlaňajších opatrení Komunistickej strany Československa. Chcem však obrátiť vašu pozornosť na jednu z našich veľkých rezerv v zlepšovaní krmovinovej základne. Vidím ju predovšetkým v znižovaní zberových a skladovacích strát krmovín. To je jedna z našich veľkých možností znižovania nákladov na živočíšne výrobky. Popri bežných agrotechnických a organizačných opatreniach sa tu však žiada viac a lepších zberových strojov, širšie zavádzanie novej technológie sušenia a vôbec konzervovania krmív, budovanie výkonných sušiarní a rozširovanie siete miešarní. Myslím, že pozornosť by si zaslúžila i výstavba prístreškov pre suchý krm. Riešenie týchto problémov bude mať veľký ekonomický dosah nielen na našu poľnohospodársku výrobu, ale celé národné hospodárstvo.