Tým radostnejšie prijímajú naši družstevníci ďalekosiahle opatrenia Komunistickej strany Československa na rýchle zúrodňovanie a rozširovanie našich pôd vodohospodárskymi a melioračnými úpravami. Vlani šíre dosiahli v melioračnej výstavbe prvé úspechy. V tomto roku sa popri rozsiahlych stavbách na Východoslovenskej nížine a inde prikračuje k desiatkam dôležitých melioračných akcií, organizovaných svojpomocne melioračnými družstvami a za brigádnickej výpomoci mládeže ako i ostatných pracujúcich.
Uskutočnenie tak rozsiahlej melioračnej výstavby, ktorá je plánovaná na obdobie najbližších 10-15 rokov a na ktorú sa počíta vynaložiť okolo 10 miliárd korún, prejde do histórie výstavby nášho socialistického poľnohospodárstva ako základná etapa intenzifikácie jeho výroby. Domnievam sa však, že i pri tejto príležitosti treba pripomenúť väčšiu operatívnosť v konkrétnej pomoci novozakladaným melioračným družstvám, pridať v projekcii a melioračné práce zásobiť potrebnými strojmi a stavebným materiálom.
Spolu s rozvojom združstevňovania dosiahli sa v minulom roku určité úspechy aj vo vývoji hovädzieho dobytka. Plán stavov plnili družstvá vcelku ku koncu roka 1958 na 110,3 perc., ale nevyrovnali sa úplne s plánom kráv. Spoločné chovy hovädzieho dobytka vzrástli vlani o 172887 kusov, z čoho kravy o 61062 kusov. Hustotu dobytka na 100 hektárov poľnohospodárskej pôdy zvýšili takto družstvá o 3,5 kusa, z čoho hustotu kráv o 1,1 kusa. Najlepšie výsledky zaznamenal Bratislavský kraj, ktorý má v družstvách na 100 ha poľnohospodárskej pôdy 48,5 kusa hovädzieho dobytka, z čoho je 17,7 kusa kráv. Potešiteľné je, že v prvom štvrťroku tohto roku stavy hovädzieho dobytka zaznamenali ďalší rast vo všetkých krajoch.
Inak sa vyvíjala situácia v chove ošípaných. Tu JRD plnili plánované stavy vlani na 92,1 %. Hustota na 100 hektárov ornej pôdy poklesla z predvlaňajších 96,3 kusa na 82,3 kusa. Nepriaznivý vývoj trval i v prvom štvrťroku tohto roku. Stav ošípaných dosiahol v jednotných roľníckych družstvách k 1. aprílu len 72,1 perc. plánu, zatiaľ čo štátne majetky mali plán prekročený. I napriek vzrastu prasníc o 8 216 kusov v prvom štvrťroku tohto roku mali družstvá k 1. aprílu len 82.9 % plánovaného stavu.
Súčasná situácia vo výrobe ako i výkupe bravčového mäsa nás núti nepoľaviť vo zvyšovaní stavov prasníc. Ide o to, aby sa všetky poľnohospodárske závody, predovšetkým JRD vyporiadali s plánom stavov prasníc, aby zabezpečili čo najväčšiu produkciu odstavčiat a celkovú výrobu bravčového mäsa.
Popri zabezpečení plánovaných stavov najvážnejším problémom živočíšnej výroby je podstatné zvýšenie úžitkovosti hospodárskych zvierat. Národné výbory by spolu s družstvami mali vyvinúť čo najväčšie úsilie predovšetkým na zníženie strát hynutím mláďat a široko zavádzať novú výrobnú technológiu ako v produkcii mlieka, tak vo výrobe mäsa a vajec.
Strana a vláda vytvárajú všetky predpoklady pre podstatný obrat v racionalizovaní veľkovýroby živočíšnych produktov, ktoré sú už dnes na každodennom stole našich pracujúcich. Tohoročné marcové uznesenia plén ÚV KSČ a ÚV KSS nás orientujú predovšetkým na zvyšovanie rastlinnej výroby, menovite na rýchly rast veľkovýroby krmív. Tieto významné opatrenia nielen ukladajú, ale i umožňujú podstatné zvýšenie výroby krmív ako na ornej pôde, tak na lúkách a pasienkoch.
Vlani dotovali JRD fond osív a krmív nedostatočne. Skúsenosti hovoria, že bez dostatočnej vlastnej krmivovej základne nemožno produkovať veľa a lacného mlieka alebo mäsa. Preto prijali družstevníci spomínané opatrenia strany s nadšením a už tejto jari rozšírili podsevy ďatelinovín, zvýšili osev kukurice na siláž, zavádzajú pestovanie cukrovej repy na kŕmenie, vo väčšom rozsahu a kvalitnejšie upravujú lúky a pasienky. Zo svojho volebného obvodu môžem uviesť, že naše družstvá zvýšili podsevy viacročných krmovín z vlaňajších 11,5 perc. na tohoročných 18%. Krmoviny pestované na ornej pôde celkom stúpli z vlaňajších 21 % na tohoročných 29 %. To sú dôkazy, že posledné opatrenia strany pochopili naši družstevníci a pracovníci národných výborov správne. Bude však na samotných družstvách, ale i na národných výboroch, aby z tohoročnej nevídanej úrody krmovín nevyšlo nič nazmar, aby sa zachránil každý metrák sena. Ešte hádam nikdy nemali naše družstvá také dobré predpoklady pre zabezpečenie základných i rezervných fondov krmív, aké sa ukazujú tohto roku.
No tohoročný bohatý zber krmovín nám ukazuje i niektoré naše staršie nedostatky. Je to predovšetkým otázka včasnej kosby a správneho sušenia i uskladňovania sena. Pokiaľ ide o sušenie, nevieme sa so znížením strát najmä v južných okresoch vyporiadať i napriek využívaniu vlastných zdrojov na zhotovovanie sušiakov, lebo ich máme stále nedostatok. Starosti nám robí rýchly zvoz najmä pre nevybavenosť dopravnými prostriedkami. Značné ťažkosti robí družstevníkom ťažká práca spojená s doterajšou technikou zberu a konzervovania vysokých silážnych plodín. Týmito otázkami sa nedávno zaoberal i pôdohospodársky výbor Slovenskej národnej rady. Rozprava poslancov ukázala, že otázky mechanizácie zberu a konzervovania krmovín patria neustále medzi nedostatočne riešené problémy nášho poľnohospodárstva.
Zavádzanie novej technológie do živočíšnej výroby prináša so sebou prudké zvýšenie produktivity práce, zlacnenie výroby živočíšnych produktov, uľahčenie a spríjemnenie ošetrovania zvierat. Myslím, že pomalšie tempo uplatňovania novej techniky v niektorých družstvách, prípadne okresoch, v porovnaní s okresom Senec, ani tak nespočíva v konzervativizme, ako skôr v nejasnostiach a nedostatku materiálu na prispôsobenie priestorov novej technológii.
Neviem, či by nebolo správne vo viacerých okresoch podporovať i materiálne obdobnú iniciatívu, akú má okres Senec, ktorý sa dnes môže ukázať lacnými a ľahkými stavbami a novou veľkovýrobnou technológiou ako v chove hovädzieho dobytka, tak í ošípaných. Na základe viacerých názorných príkladov by sme totiž dobrú vec veľmi rýchle rozšírili. Ukazuje sa, že nielen v prenášaní, ale i rýchlom rozširovaní a správnom aplikovaní sovietskych skúseností máme ešte nevyužité možnosti.
Hodnota základných prostriedkov JRD stúpla v uplynulom roku o 1 miliardu 323 miliónov korún. Najvýznamnejším zdrojom rastu základných prostriedkov je nedeliteľný fond. V porovnaní s minulým rokom sa tento fond. zvýšil o 652 miliónov korún. Rád využívam túto príležitosť k tomu, aby som uviedol, že v mojom volebnom obvode družstvá dotovali nedeliteľný fond 11, 8 % z celkových peňažných príjmov a splnili tak smernicu IV. celoštátneho sjazdu JRD o zvýšení dotácie tohto fondu. Rast dotácie nedeliteľného fondu je jedným z najvýznamnejších ukazovateľov hospodárenia družstiev v roku 1958.
Rozhodnutie strany a vlády o vybavení JRD vlastnou mechanizáciou je veľmi dôležitým krokom v ďalšom intenzifikovaní a zhospodárňovaní výroby. Naši družstevníci pochopili toto rozhodnutie ako ďalšiu veľkú pomoc štátu v úsilí o rozvoj družstevného hospodárenia. Doterajší priebeh jarných a letných prác potvrdzuje predpoklady, že zjednotenie hlavných výrobných činiteľov, t. j. pracovných síl a strojovej techniky v rukách družstva, dáva možnosť pružnejšieho zabezpečovania poľných prác.
Prvé skúsenosti s vybavovaním družstiev mechanizačnými prostriedkami prinášajú však i svoje problémy. Miestami sa javí nedostatok závesného náradia. Všeobecne sa pociťuje nedostatočná mechanizácia zberových strojov pre krmoviny a okopaniny, nie sú dostatočne mechanizované práce s maštaľným hnojom a iné namáhavé úkony. Vývoj strojov sa neskúša v rozdielnych podmienkach. Stále sa stáva, že stroje sú materiálové nedostatočne kvalitné. Družstvá pociťujú nedostatok dopravných prostriedkov. Obstarávanie náhradných dielcov a súčiastok ako i rôznych poľnohospodárskych potrieb zoberie družstevníkom často veľa času i námahy. Problémy vznikajú v súvislosti s opravami strojov. Bolo by azda správne všetky tieto otázky starostlivo i naďalej skúmať a operatívne ich riešiť.
Ekonomika JRD sa v uplynulom roku upevnila. I napriek tomu, že družstvá nedocielili plánované príjmy v dôsledku nesplnenia plánu najmä rastlinnej výroby, vzrástla dotácia peňažných fondov. Je veľmi pekným úkazom, že popri nedeliteľnom a zabezpečovacom prevádzkovom fonde sú bohatšie i kultúrny a sociálny fond.
Na druhej strane musíme však vidieť, že toto radostné konštatovanie neplatí v rovnakej miere pre všetky naše družstvá. Máme väčšinu JRD, ktoré docielili na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy celkovú produkciu v hodnote 3 500, 4 až 5 tisíc korún. Mnohé z týchto družstiev docieľujú už ukazovatele stanovené pre tretiu päťročnicu a dosahujú intenzitu výroby družstiev v českých krajoch. Novozaložené alebo rozšírené JRD zaostali za ekonomicky pevnými v celkovej produkcii na hektár zhruba o tisíc korún. Máme však družstvá zaostávajúce, ktoré docielili len polovičnú výrobu a tým i príjmy družstiev najlepších.
Práve tieto nežiadúce zjavy majú svoj značný podiel na tom, že poľnohospodárstvo zaostáva v rýchlom raste výroby za ostatnými odvetviami národného hospodárstva. No rozsiahle kádrové a organizačné opatrenia, ktoré sa v záujme pomoci novozaloženým a zaostávajúcim družstvám v Bratislavskom ako i ostatných krajoch vykonali, prinesú nepochybne svoje zdravé ovocie.
Naši družstevníci popri svojej práci teraz intenzívne počítajú. V poslednom opatrení našej strany na zavedenie nového výkupného systému vidia ďalší presvedčivý dôkaz pomoci upevňujúcemu sa socialistickému poľnohospodárstvu. Bude závisieť od družstiev a národných výborov, ako rýchle a konkrétne budú vedieť objaviť všetky zdroje znižovania výrobných nákladov, aby za vysoké úrody a úžitkovosť docielili i vysoké čisté príjmy. Jedine vtedy, keď budeme vedieť využiť všetky možnosti zlacňovania poľnohospodárskej výroby, môžeme očakávať, že nový výkupný systém splní svoju významnú ekonomickú i politickú funkciu už v budúcom roku.
Pred zavedením nového výkupného systému máme však ešte čo robiť s vyrovnaním terajších restov najmä vo výrobe a výkupe bravčového mäsa. Bolo by mrhaním nesmiernych zdrojov krmív a ľahkovážnosťou ku všetkým posledným ekonomickým i organizačným opatreniam strany, keby sme sa tohto roku nevedeli vyporiadať s plánovanou výrobou i výkupom pôdohospodárskych výrobkov. To nie je len problém samotného výkupu. Je to predovšetkým otázka ďalšieho politického a ekonomického upevnenia našich jednotných roľníckych družstiev.
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Sme na prahu skutočne bohatej a radostnej žatvy. Závisí teraz len od nás, od družstevníkov, pracovníkov strojových a traktorových staníc, štátnych majetkov, funkcionárov a pracovníkov národných výborov a zložiek Národného frontu, aby sme čo najrýchlejšie a bez strát zobrali prekrásnu úrodu našich polí. Bude treba veľkého vypätia síl zo strany poľnohospodárov. Zrovna tak ale sa mi vidí potrebná rýchla, ba priamo neodkladná účinná pomoc zo strany robotníkov, mládeže a všetkých pracujúcich miest i dedín mimo poľnohospodárstva. Tohoročná žatva sa ukazuje byť totiž veľmi náročnou nielen na operatívnosť vo využívaní strojov, ale i v pomoci na ručnú prácu a dopravné prostriedky.
Výzva ÚV KSČ a vlády ČSR, ako i byra ÚV KSS a Sboru povereníkov na zabezpečenie žatvy, mlatby a výkupu, perspektíva bohatej úrody, dobrého zásobenia stolov našich pracujúcich, zvýšenia príjmov družstevníkov a ďalšieho upevnenia našich JRD iste opäť nadchne každého nášho občana v uskutočňovaní uznesenia XI. sjazdu Komunistickej strany Československa o dovŕšení socialistickej výstavby na našej dedine a v našej vlasti.
Záverom odporúčam Slovenskej národnej rade schváliť záverečný účet Slovenska za rok 1958. (Potlesk.)
Podpredseda Mjartan:
Ďakujem poslancovi Lenghardtovi za jeho prejav.
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslankyni Viere Pírkovej.
Poslankyňa Pírková:
Vážená Slovenská národná rada!
Súdružky a súdruhovia!
Sjazd socialistickej kultúry, ktorý sa u nás nedávno konal, je významným medzníkom vo vývoji života našich národov. V epoche budovania socializmu výrazne vyznačuje nesmierny pokrok v politickom, hospodárskom a kultúrnom napredovaní všetkého nášho ľudu. V tomto období nového rozmachu jeho tvorivých síl po XI. sjazde Komunistickej strany Československa si uvedomujeme, ako sa zmenila historická skutočnosť, lebo všetky ekonomické problémy riešime dnes na oveľa vyššej úrovni ako kedykoľvek predtým.
A práve význam sjazdu nám ukazuje vzájomne podmienené cesty, ktoré vedú k cieľom našej práce a úsilia. Jedna z nich vyúsťuje z ideového boja proti vplyvom buržoáznej ideológie na našu kultúru a z revizionistických pokusov o pomýlenie nášho umenia a kritiky cudzími ideológiami. Z tejto cesty vyplynulo pevné primknutie sa tvorivých pracovníkov ku komunistickej strane s vedomím, že podmienkou socialistického tvorivého rozvoja je poznanie základných ideologických otázok. Sjazd takto zdôrazniac jednotu kultúrnych pracovníkov a strany ako jednu z podmienok ďalšieho úspešného vývoja tvorivých síl našej kultúry, osvedčil sa za boj proti všetkému prežitému, proti cudzej ideológii, za socialistický pokrok našej spoločnosti. Delegáti sjazdu, zastupujúc ľud našej vlasti, dokumentovali tým jeho rastúce sily, z čoho vyplynula organicky prirodzená spoločná trasa súbežne smerujúca k budúcim veľkým úlohám, lebo veľké ciele môže splniť len kultúra bojujúca za všetko nové a kultúra nezmieriteľná voči škodlivým prežitkom starého sveta.
Presvedčivé dôkazy počas budovania socializmu v našej vlasti prehĺbili v nás poznanie, že naša kultúra nie je iba obmedzená priúzka vec umenia a vedy, ale že je to najširšia oblasť života a všetko, čo rozvíja duchovný život človeka, prebúdza a upevňuje v ňom komunistickú etiku. Sjazdové prípravy a samotný Sjazd socialistickej kultúry svedčia o tom, že sa strana radí s ľudom, že do uznesení vteľuje požiadavky života; takáto straníckosť splýva a stotožňuje sa so záujmami ľudu. Ľud našej vlasti s bezvýhradnou úprimnosťou v celom predsjazdovom období manifestoval svoju lásku ku kultúre, dokázal, že chápe jej závažnú úlohu pri budovaní socializmu, že chápe zákonitú nutnosť dovŕšiť kultúrnu revolúciu ako organickú súčasť socialistickej revolúcie.
Naše skúsenosti z práce vo volebných obvodoch významne svedčia o tom, že sa neustále zvyšujú nároky na všestrannú prípravu nášho ľudu pre plnenie úloh dovŕšenia výstavby socializmu a vytváranie základne pre prechod ku komunizmu. Pritom sme s hrdosťou, spolu so Sjazdom socialistickej kultúry, mohli konštatovať, že v závodoch, v družstvách a na iných pracoviskách sa otázky kultúry stávajú rovnocennými s otázkami plnenia hospodárskych i politických úloh. Náš ľud pochopil, že socialistická revolúcia musí plniť hospodárske, politické i kultúrne úlohy súčasne. Preto očakáva nové činy kultúrnych pracovníkov, najmä umelcov a vedcov, ale očakáva ich aj od všetkých hospodárskych a politických pracovníkov v mestách i na dedinách, v závodoch a v družstvách. Kultúrne požiadavky nebudú v nijakom prípade vedľajšou záležitosťou a uspokojovať túžbu ľudu po vedeckom a technickom poznaní, po umeleckom zážitku a vlastnom prejave, po kultúrnom byte, obliekaní, po kultúrnej zábave stáva sa neoddeliteľnou súčasťou dovršovania výstavby socializmu v celej našej vlasti.
Príklad, ako vidieť všetky naše úlohy v ich vzájomnom skĺbení, dala naša strana významným uznesením o prestavbe školstva. A preto z týchto hľadísk nám treba vidieť prácu na úseku rozvoja nášho školstva a kultúry v uplynulom roku. Z týchto hľadísk sa nám javia aj rubriky záverečného účtu Slovenska za rok 1958.
Základnou úlohou, ktorá vyplýva z uznesení strany a vlády, do XI. sjazdu Komunistickej strany Československa v uplynulom roku bolo: zintenzívniť ideologickú a politicko-výchovnú prácu na školách, prehĺbením polytechnickej výchovy a odstránením preťaženosti žiakov zlepšiť ich prípravu pre ďalšie štúdium a potreby národného hospodárstva. XI. sjazd KSČ uložil okrem už uvedených úloh ešte v roku 1958 rozpracovať úlohu predĺženia školskej dochádzky z 8 na 9 rokov, pripraviť návrh na nový obsah všeobecnovzdelávacej školy a začať ho pokusne uvádzať do praxe.
Skúsenosti ukázali, že ani veľký počet opatrení rezortu nezabezpečil, aby sa sjazdové uznesenia dostali na všetky školy a najmä, aby sa na všetkých školách začali realizovať. Napriek mnohým dobrým výsledkom pri prestavbe našej školy obsah a význam sjazdových uznesení si ešte neosvojili všetci učitelia a celá naša verejnosť. Domnievam sa, že to je jedna z príčin, pre ktoré aj my poslanci Slovenskej národnej rady sme na svojich rokovaniach konštatovali zaostávanie v plnení úloh školskej a kultúrnej investičnej výstavby tohto roku, nedostatočnú starostlivosť o podchytenie iniciatívy rodičov a priateľov školy pri rozvíjaní a prehlbovaní polytechnickej výchovy, ako aj ďalšie nedostatky, ktoré hamujú zdravý rozmach tvorivého úsilia pracujúcich. Zanedbávanie pedagogickej propagandy, ľahostajnosť k šľachetným prejavom socializmus budujúceho človeka musia naši hospodárski, politickí a kultúrni pracovníci vynechať zo svojho konania a majú zo všetkých síl napomáhať harmonické vytváranie podmienok pre výchovu človeka, ktorý sa z vlastného presvedčenia aktívne zúčastňuje na dovŕšení výstavby socializmu a na budovaní komunizmu a ktorý bude k tejto práci politicky, morálne a odborne pripravený.
Pre tento cieľ máme dosť finančných prostriedkov. Výsledky záverečného účtu za uplynulý rok dokazujú, že vieme s nimi dobre hospodáriť.
Ústredne plánované hospodárske organizácie v roku 1958 značne zlepšili svoje hospodárenie. Plánované straty znížili o 32 %. Toto priaznivé plnenie hospodárskeho výsledku sa dosiahlo najmä predĺžením plánu realizácie a úsporami na vlastných nákladoch vydavateľstiev.
Úspora na plánovanej strate Ústrednej správy slovenského filmu vznikla z prekročenia plánovanej realizácie a z úspor na vlastných nákladoch.
Priemerný počet filmovacích dní na jeden film bol r. 1957 68 dní, no r. 1958 sa znížil na 52 dní.
Podľa plánu rozvoja národného hospodárstva na rok 1958 boli Povereníctvu školstva a kultúry pre ústredne plánované zložky určené investičné prostriedky vo výške 57 mil. Kčs, z toho na nadlimitnú výstavbu 13 mil. Kčs.
V krajoch podľa rozpisu plánu vykonaného radami KNV boli na úsek školstva a kultúry v roku 1958 určené investície vo výške 212 mil. Kčs, z toho na stavebné investície 183 mil. Kčs.
Sbor povereníkov určil plánom na rok 1958 pre krajské národné výbory odovzdať do užívania 503 učební všeobecnovzdelávacích škôl, teda 20 120 žiackych miest. Povereníctvo školstva a kultúry - ako ústredný investor - zabezpečovalo priamo na podriadených zložkách plnenie plánu investičnej výstavby vo výške 57 mil. Kčs a prostredníctvom národných výborov 212 mil. Kčs.
Podľa výsledkov plnenia plánu k 31. decembru 1958 bol plán investícií v rezorte školstva a kultúry splnený na 102,3 %. V roku 1958 bolo odovzdané do užívania 512 učební, 20 480 žiackych miest a okrem toho v rámci sídlištnej výstavby bolo odovzdaných ďalších 83 učební všeobecnovzdelávacích škôl. V uplynulom roku bolo vo výstavbe 151 všeobecnovzdelávacích škôl, 4 odborné školy, jedna materská škola a 23 kultúrno-osvetových zariadení. Začalo sa s výstavbou 67 nových všeobecnovzdelávacích škôl a dokončených bolo 52 všeobecnovzdelávacích škôl.
K týmto úspechom hospodárenia na úseku školstva a kultúry v uplynulom roku treba prirátať aj vykonané významné pedagogicko-organizačné opatrenia na splnenie sjazdových smerníc. V rámci prípravy nového obsahu školy boli vytvorené nové učebné plány, osnovy a učebnice a s úspechom sa uskutočnili prvé praktické pokusy s 12-ročnými školami.
Podľa schváleného plánu rozvoja národného hospodárstva pre rok 1958 bolo rozmiestnených 3 457 absolventov priemyselných škôl, 1246 absolventov hospodárskych škôl 4-ročného štúdia a prostredníctvom krajských národných výborov bolo rozmiestnených 494 absolventov hospodárskych škôl dvojročného štúdia.
Pomerne dobré výsledky sa dosiahli pri prijímacom pokračovaní na vysoké školy, keď z celkového počtu prijatých študentov je 67 % z robotníckych a roľníckych rodín.
Počet riadnych poslucháčov na vysokých školách sa zvýšil v školskom roku 1958/59 na 16229 oproti 15991 v školskom roku 1957/58. V 16 študentských domovoch bolo ubytovaných asi 65 % všetkých študujúcich. V školskom roku 1958/59 ukončilo vysokoškolské štúdium 3 035 oproti 2 638 absolventom, ktorí skončili vysokoškolské štúdium v školskom roku 1957/58. Roku 1958 poberalo 8152 študentov štipendium, t. j. 50,2 % z celkového počtu zapísaných študentov. Roku 1957 poberalo 78,1 % študentov štipendium. Príčinou podstatného poklesu sú správne nové smernice pre priznávanie štipendií, podľa ktorých pre priznanie štipendia je rozhodujúci celkový príjem rodiny a nielen rodičov.
V štúdiu popri zamestnaní pokračovalo 7 010 študentov, čo predstavuje 90,9 % študujúcich v týchto formách v roku 1958.
Jednou z významných akcií v uplynulom roku bolo usporiadanie Festivalu súčasnej drámy, ktorý poukázal na intenzitu súčasného repertoáru slovenských divadiel, no zároveň odhalil nedostatky v dramaturgii nášho divadelníctva. Podobným, politicky obsažným podujatím bol zájazd činohry a opery Slovenského národného divadla do Prahy. Obidve návštevy slovenských súborov v hlavnom meste republiky mali veľký ohlas v širokej verejnosti a utužili styky oboch našich národných kultúr. Vznik 9 pôvodných divadelných hier obohatil repertoár našich profesionálnych a ochotníckych scén.
Vážená Slovenská národná rada!
Poznatky z minulého roku, ktoré sme nadobúdali pri uskutočňovaní kultúrnej revolúcie, sú neobyčajne vzácne. Odhaľujú nám pramene a rezervy pre ďalšiu prácu celej našej spoločnosti. Výchova a vzdelanie sú jej záležitosťou, a preto nám poslancom Slovenskej národnej rady pripadla nanajvýš zodpovedná úloha naďalej ešte sústavnejšie pomáhať pri posilňovaní jednoty všetkých kultúrnych pracovníkov s ľudom. Budeme v duchu sjazdu socialistickej kultúry strážiť túto jednotu, lebo len ona inšpirovaná Komunistickou stranou Československa - navždy zostane trvalou zárukou prevýchovy človeka a ďalšieho mohutného rozvoja tvorivých síl všetkého nášho ľudu.
Náš múdry a usilovný ľud zvíťazil pod vedením svojej strany na politickom a hospodárskom úseku socialistickej revolúcie. V súčasnej etape dovŕšenia socialistickej výstavby ide o víťazstvo na poli ideologickom. K tomu prispejeme aj my poslanci Slovenskej národnej rady sústavnou a cieľavedomou výchovnou prácou medzi naším ľudom. Ak budú naši pracujúci myslieť a konať po novom, uvoľní sa ďalší mohutný prúd tvorivých síl pre splnenie a prekročenie budovateľských úloh, ktoré vytýčil historický XI. sjazd Komunistickej strany Československa.
Plniac túto úlohu pousilujeme sa spolu s pracujúcimi Slovenska o to, aby prostriedky na plnenie úloh na úseku školstva a kultúry boli ešte lepšie využité ako v uplynulých rokoch.
Pretože záverečný účet Slovenska za rok 1958 svedčí o dobrom hospodárení pri plnení úloh kultúrnej revolúcie, odporúčam Slovenskej národnej rade schváliť ho tak, ako ho navrhol zpravodajca. (Potlesk.)
Podpredseda Mjartan:
Ďakujem poslankyni Pírkovej za prejav.
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Jozefovi Hašovi.
Poslanec Haša:
Vážená Slovenská národná rada!
Záverečný účet verne odzrkadľuje zmeny, ktoré nastali v hospodárskom a kultúrnom živote našej vlasti od predloženia rozpočtu na rok 1958. Za jeden rok sme zasa učinili veľký krok dopredu. Záverečný účet s jeho výsledkami, číslami, faktami je svedectvom, že naša krajina, naša ľudovodemokratická moc, naše národné hospodárstvo, naše financie spočívajú na pevných základoch. Náš verejný život a naše národné hospodárstvo charakterizuje v čase uplynulom medzi dvoma rozpočtami konsolidácií a nezadržateľný rozvoj. Súčasne iné krajiny, ktoré idú nie cestou demokracie, ale kapitalizmu, ktoré nebudujú socializmus, ale pokračujú vo vykorisťovaní, nevychádzajú z hospodárskych a finančných zmätkov, z hospodárskej a finančnej neistoty, z nepokojov a štrajkov. Je zrejmé, že v tomto nápadnom ostrom rozdiele sa zvýrazňuje sila socializmu a nadradenosť ľudovodemokratickej sústavy budujúcej socializmus. Najhlavnejšou zábezpekou reality minuloročného rozpočtu, ako i všetkých predchádzajúcich rozpočtov bolo to, že náš ľud prijal rozpočet ako svoj pracovný program, že za cieľom vyznačeným rozpočtom stáli robotníci, pracujúci roľníci1 a pracujúca inteligencia, slovom, miliónové zástupy ľudu, ktorý, odstraňujúc všetky prekážky, priviedol k víťazku pracovný program národa, vytýčený rozpočtom.
Náš hospodársky rozvoj umožňuje venovať obrovské sumy na priemyselné, poľnohospodárske, dopravné ako i sociálne investície.
Plnenie rozpočtu každej kapitoly je odrazom bohatého života i na Slovensku. Zvlášť krásne sú tie kapitoly, ktoré hovoria priamo i nepriamo o starostlivosti, venovanej matkám, deťom, zdraviu pracujúcich i hmotnému zabezpečeniu pracujúcich a ich rodinných príslušníkov pri strate zárobku následkom invalidity, staroby a úmrtia živiteľa rodiny.
Práve v týchto kapitolách sa jasne ukazuje zmysel a poslanie našej republiky i cieľ nášho úsilia: vybudovať bohatú socialistickú vlasť pre všetkých, ktorí pracujú. Naši pracujúci sú raz navždy zbavení strachu z hospodárskej neistoty, ale ani v nemoci ani v starobe nie sú ponechaní na seba.
Výsledkom, ktoré naše národné hospodárstvo zabezpečuje pracujúcim celej krajiny, možno ďakovať medzi iným aj nové úspechy sociálneho zabezpečenia.
Najpodstatnejšiu časť v rozpočte Slovenského úradu sociálneho zabezpečenia tvoria výdavky na dôchodkové zabezpečenie. Tieto výdavky boli vyššie o 10,5 %. Vzrástol počet starobných a invalidných dôchodkov a ich mesačná priemerná výška. Táto vzrástla o 6 %.
V ústavoch sociálnej starostlivosti sa v roku 1958 pokračovalo v zlepšovaní životných podmienok. Zlepšila sa kvalita stravy, vecné vybavenie ústavov, ako aj kultúrna a hygienická starostlivosť o ich obyvateľov. Počet postelí v týchto ústavoch sa zvýšil o 752, takže ku koncu roka bolo v prevádzke 82 ústavov s 6 248 posteľami. No stavebné organizácie zapríčinili, že všetky plánované ústavy neboli dané do prevádzky.
Náklady na doplnkovú starostlivosť boli o 2,6 % vyššie ako v roku 1957.