Pátek 6. března 1959

Uviedol som, že na investičnú výstavbu sa použilo vyše jednej miliardy korún. Treba tieto peniaze vedieť účelne využiť. Nejde len o ich prestavanie, ale predovšetkým o to, aby dobytok a ošípané mali ustajňovacie priestory. Prax je zväčša ešte taká, že finančné prostriedky sa vyčerpajú tým, že sa rozostavá veľa stavieb, ale dobytok nemá miesta. Poľnohospodárske odbory KNV a ONV takýto stav nemôžu dopustiť. Treba stavať stavby tak, aby sa nielen peniaze vyčerpali, ale aby boli stavby odovzdané do užívania podľa kapacít stanovených plánom.

Ešte stále nevieme do všetkých nových družstiev vniesť dostatok iniciatívy na základe tých dobrých príkladov, kde družstevníci v adaptovaných a provizórnych priestoroch docielili často lepšie výsledky ako niektoré staršie družstvá v palácových maštaliach. Takáto iniciatíva, pravda, nemôže zbaviť povinnosti stavebníkov a rôzne dodávateľské organizácie, ktoré ešte stále v prísune stavebného materiálu alebo prefabrikátov vykazujú značné nedostatky.

Nedostatočná pomoc sa však novozaloženým družstvám ešte stále dostáva i zo strany samotnej poľnohospodárskej správy, a to najmä čo do kvality alebo lepšie povedané odbornosti. Druhou stránkou decentralizovaného riadenia poľnohospodárstva by mala byť konkrétna a priama pomoc odborníkov priamo na samotných družstvách.

Neraz od družstevníkov počujeme, že pomoc patronátneho závodu po založení družstva nepociťujú. Nechcem tu opakovať známe veci o tom, že družstvo potrebuje najväčšiu pomoc práve vo svojich začiatkoch.

Bolo by správne, aby národné výbory, menovite okresné, nepustili zo zreteľa ani jedno neupevnené družstvo a pomáhali mu trvalé najlepšími politickými a odbornými pracovníkmi.

Chov hovädzieho dobytka a menovite kráv patrí i naďalej medzi najzávažnejšie problémy hlavne našej družstevnej veľkovýroby. Treba vyzdvihnúť skutočnosť, že niekoľkoročné úsilie poľnohospodárskej správy prinieslo svoje ovocie v tom, že vlani sa docielilo prvýkrát od oslobodenia globálne splnenie plánovaných stavov hovädzieho dobytka. No naše JRD - a platí to tým viac i pre náš Prešovský kraj - zaostali v stavoch hovädzieho dobytka i v hustote kráv na 100 ha poľnohospodárskej pôdy značne pod plánom a ďaleko za českými krajmi s podobnými podmienkami. Okrem toho treba povedať, že dojivosť našich kráv je vzhľadom na ich konštitučné predpoklady nízka.

Pri týchto otázkach nevdojak pred každým jedným z nás vyvstáva podstata celej veci - krmová základňa. Nie sú nám neznáme opatrenia strany a vlády na zlepšenie situácie v krmovinách a krmivách. Veľkú starostlivosť tejto otázke venuje Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska, Sbor povereníkov a samotné Povereníctvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva s národnými výbormi. Možno zaznamenať aj potešiteľné výsledky. Podiel krmovín na ornej pôde stúpol na JRD na 25 %, prudko rastie osev kukurice na zeleno, stúpa nám výroba siláže, značná pozornosť sa venuje lúkám a pasienkom. No i napriek týmto kladom nevyrábame ešte potrebné množstvo najmä bielkovinových krmív.

Myslím, že pilierom krmovinovej základne pre hovädzí dobytok čoraz viac budú viacročné ďatelinoviny, kukurica na zeleno a kŕmna cukrovka, dorábané na ornej pôde. To znamená, že percento viacročných krmovín bude ešte vzrastať a podstatne viac budeme musieť pestovať stebelnaté kŕmne medziplodiny. Prirodzene, že popritom musíme stupňovať základné zveľaďovanie našich lúk a pasienkov. Veľmi mnoho sme hnojením a celkovým ošetrovaním dĺžní našim lúkám a pasienkom i v našom kraji.

Pokiaľ ide o jaderné krmivá, zdá sa, že ich výroba si tiež vyžaduje zvýšenie, a to i na úkor chlebového obilia, ktoré v prípade potreby skôr dovezieme ako obilia kŕmne.

Chcel by som pri tejto príležitosti upozorniť ešte na niekoľko aktuálnych otázok. Poľnohospodárska správa a národné výbory by mali dôslednejšie viesť družstevníkov k hnojeniu všetkých plôch krmovín a k energickému znižovaniu strát pri zbere krmovín. Pokiaľ ide o zveľaďovanie lúk a pasienkov, tu sa žiada dôslednejšia kontrola vykonanej práce. Desaťtisíce hektárov upravených lúk a pasienkov sa ľahko nahlásia. Za touto štatistikou sa však vždy nedá očakávať vyššia výroba zelenej paše alebo sena. Tu sa vyžaduje dôslednejšia kontrola národných výborov, poľnohospodárov, mládeže a ostatných zložiek Národného frontu.

Zvyšovanie intenzity poľnohospodárskej výroby podľa potrieb plánovaného rozvoja poľnohospodárstva a celého národného hospodárstva spočíva však predovšetkým na sústavnom zvyšovaní úrodnosti pôdy. Nemienim sa zaoberal otázkami hnojenia pôdy prirodzenými alebo umelými hnojivami a s tým súvisiacou agro-technikou. Chcem sa však letmo dotknúť vodného režimu v našej pôde a obrátiť tak vašu pozornosť na jedného z rozhodujúcich činiteľov v docieľovaní trvalých a vysokých úrod, a tým i úžitkovosti dobytka.

V poslednom období sme svedkami stále sa rozrastajúceho hnutia za zúrodňovanie našej poľnohospodárskej pôdy vodohospodárskymi a melioračnými zásahmi. Naši družstevníci a vôbec poľnohospodári sú nesmierne vďační strane a vláde, Sboru povereníkov a rezortu poľnohospodárstva za veľkorysý plán odvodňovania zamokrených a zavlažovania suchých pozemkov. Veď zatiaľ, čo takmer celé uplynulé desaťročia sa prakticky u nás meliorácia neprevádzala, alebo len v nepatrnej miere, v najbližších pätnástich rokoch sa projektuje upraviť vodný režim na vyše jedného milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Podľa výhľadového plánu má sa u nás do roku 1975 odvodniť. 644 tisíc hektárov a zavlažovať 473 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy s nákladom takmer 21 miliárd korún len v rezorte poľnohospodárstva. Na týchto investíciách sa bude v značnej miere podieľať alebo sa už podieľa naše južné a východné Slovensko rozsiahlymi prácami na Východoslovenskej a Moldavskej nížine, v povodní riek Slanej, Ipľa, Nitry, Žitavy, Malého Dunaja, v oblasti Medzičilízia a na ďalších miestach. Prvé blahodarné výsledky úprav povodia Latorice už naši družstevníci na východnom Slovensku začínajú pociťovať. Nepotrvá dlho a naša Východoslovenská nížina bude rok čo rok prinášať trvalé vysoké úrody obilia, cukrovej repy, krmovín i ostatných plodín, podstatne tu stúpne výroba mäsa i mlieka, čo v konečných dôsledkoch bude znamenať ďalšie zvýšenie životnej úrovne nášho pracujúceho ľudu.

Nebolo by však správne domnievať sa, že tieto veľké vodohospodárske stavby nám vyriešia všetky otázky úpravy vodného režimu v našom pôdnom fonde. Skúsenosti mnohých jednotných roľníckych družstiev hovoria, že menšie stavebné melioračné práce pri odvodňovaní a zavodňovaní našich polí a lúk prinášajú bezprostredne svoje ovocie a rentujú sa vo veľmi krátkom čase. Bolo by preto správne po vlaňajších dobrých skúsenostiach i v tomto roku, ba možno hádam povedať už v týchto dňoch venovať zvýšenú pozornosť menším melioračným akciám, prečisťovaniu a opravám existujúcich starších odvodňovacích a zavlažovacích zariadení najmä na južnom Slovensku.

Ide o to, aby sme teraz vedeli správne využiť iniciatívu JRD v zakladaní melioračných družstiev, aby sme v melioráciách rozvinuli širokú svojpomoc družstiev a obcí za aktívnej účasti technikov, mládeže a pracujúcich miest. Ak sa stanú vodohospodárske a melioračné stavby vecou celého národa, potom prostriedky určené v tohoročnom rozpočte na tieto ciele vysoko znásobíme. A myslím, že na tom záleží nielen poľnohospodárom, ale každému jednému občanovi, ktorému leží uskutočnenie našich perspektív na srdci.

Súdružky a súdruhovia!

Nie je možné na tomto mieste zaoberať sa pri tejto príležitosti ďalšími závažnými problémami nášho poľnohospodárstva.

No rád by som ešte upozorniť z problematiky pracovných síl v poľnohospodárstve aspoň na jednu okolnosť. Nemám na mysli vlastné kádrové otázky riadenia poľnohospodárskej výroby, ani problémy doplňovania poľnohospodárstva mladými pracovnými silami. O týchto otázkach sa hovorí sústavne a takmer pri každej príležitosti.

Mám však na mysli zdravotný stav najmä našich starších pracovníkov v poľnohospodárstve. Týmito otázkami sa zaoberal nedávno i sociálny a zdravotnícky výbor SNR a konštatoval, že našim družstevníkom sa ešte nedostáva dostatočnej starostlivosti o ich zdravie.

Na rokovaní pôdohospodárskeho výboru SNR o návrhu rozpočtu sa hovorilo, že v uplynulom i v predchádzajúcich rokoch sa na kúpeľnej liečbe družstevníci podieľali len veľmi malým percentom. To je vzhľadom na značne vysoký vekový priemer pracovníkov v poľnohospodárstve a hodne veľký počet reumatických chorôb u starších ľudí nedostatočné. Mám za to, že by bolo veľmi správne, keby Povereníctvo zdravotníctva a iné zainteresované orgány preskúmali túto otázku a venovali jej zvýšenú pozornosť.

Záverom chcem len zdôrazniť, že nie náhodou orientuje naša strana a vláda pozornosť všetkého pracujúceho ľudu na poľnohospodárstvo, ako jedného z rozhodujúcich činiteľov v socialistickom rozvoji nášho národného hospodárstva. Dovŕšenie socialistickej výstavby na našej dedine znamená historické revolučné premeny nesmierneho politického, hospodárskeho a kultúrneho dosahu. Sú to premeny zložité, a preto sú neustále v popredí záujmu strany a všetkých pracujúcich. Diskusia pred blížiacim sa IV. celoštátnym sjazdom JRD ukázala, ako vážne sa naši družstevníci zamýšľajú nad náročnými úlohami XI. sjazdu Komunistickej strany Československa. Tisíce družstevníkov a vôbec poľnohospodárov prejavilo nezlomné odhodlanie splniť svoju úlohu v dovŕšení socialistickej výstavby v našej vlasti v čo najkratšom čase.

Poľnohospodári sú vďační za každú" konkrétnu pomoc, ktorej sa im dostáva tak nezištne od robotníckej triedy. Radosťou nás nadchýna iniciatíva mládeže, ktorá začína chápať svoje krásne úlohy pri socialistickej výstavbe nášho poľnohospodárstva. A túto iniciatívu musia naše národné výbory stále stupňovať a rozvíjať. Veď naša mládež si už dnes uvedomuje svoje veľké poslanie v socialistickej výstavbe. Iste urobí všetko, aby VII. svetový festival mládeže a študentstva vo Viedni pozdravila čo najkrajšími budovateľskými výsledkami a stala sa tak po boku mládeže Sovietskeho sväzu vzorom mládeži celého sveta. Pevne verím, že pomoc všetkých zložiek Národného frontu a všetkého pracujúceho ľudu nášmu poľnohospodárstvu na jeho historickej ceste sa bude pod vedením Komunistickej strany Československa len ďalej stupňovať.

Nakoniec vyslovujem presvedčenie, že návrh rozpočtu Slovenska pre rok 1959 vytvára potrebné finančné a materiálové predpoklady pre to, aby naše poľnohospodárstvo mohlo svoje úlohy splniť. Odporúčam preto plénu Slovenskej národnej rady, aby predložený návrh zákona o rozpočte Slovenska na rok 1959 schválilo. (Potlesk.)

Predseda Benada:

Ďakujem poslancovi Jánovi Pirčovi za jeho prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, podpredsedovi SNR Michalovi Žákovičovi.

Podpredseda Žákovič:

Vážená Slovenská národná rada!

Súdružky a súdruhovia!

XI. sjazd Komunistickej strany Československa stanovil ako jeden z hlavných cieľov celej činnosti strany a vlády Národného frontu ďalšie zvyšovanie životnej úrovne našich pracujúcich. V tomto snažení význačné miesto má zdravotná starostlivosť. Ochrana a upevňovanie zdravia a pracovnej schopnosti ľudu je neoddeliteľnou súčiastkou zvyšovania životnej úrovne, ako aj zabezpečovania splnenia našich výrobných úloh. Najjasnejším dôkazom toho je práve významný úspech, ktorý sme dosiahli v minulom roku v znižovaní absencie pre chorobu a úraz. Táto absencia znížila sa skoro o 1 % a tým sa na nemocenskom ušetrilo celoštátne 600 miliónov korún a na Slovensku 132 miliónov korún. V národnom hospodárstve každodenne pracovalo o 45 tisíc pracovníkov viac. Títo pracovníci vytvorili hodnoty skoro za 1 miliardu 200 miliónov korún a tak prispeli tiež k tomu, že sme v roku 1958 splnili plán priemyslovej výroby najlepšie za posledných 10 rokov.

Napriek tomuto úspechu nevyčerpali sme ešte všetky možnosti na ešte podstatnejšie zníženie chorobnosti a úrazovosti. Absenciu pre chorobu a úraz treba pokladať ešte za stále vysokú. Cesty na jej zníženie musíme hľadať jednak v ďalšom zlepšovaní práce štátnej zdravotnej správy a jednak vo zvýšenej starostlivosti ostatných štátnych a hospodárskych orgánov a zlepšenie životného a pracovného prostredia v našich mestách i na dedinách.

Socialistické spoločenské zriadenie dáva všetky podmienky a prostriedky na to, aby sa zdravotný stav nášho obyvateľstva ďalej zlepšoval, treba len zvýšiť úsilie všetkých nás, aby sme tieto podmienky a prostriedky čo najefektívnejšie využili.

K tomu zaväzujú nás doterajšie naše výsledky a nikdy predtým nevídané zlepšenie zdravotného stavu nášho obyvateľstva. Pokrokoví ľudia na celom svete s uznaním hovoria o vysokej úrovni zdravotnej starostlivosti v Československu; osobitne vyzdvihujú najmä ten fakt, že u nás je liečenie pre prevažnú väčšinu obyvateľstva úplne bezplatné, včítane kúpeľnej a sanatórnej liečby. Na podstatný rozdiel medzi naším a kapitalistickým zdravotníctvom ukazujú spôsoby a výsledky boja proti detskej obrne. Zatiaľ čo u nás všetka naša mládež, ktorá mohla byť ohrozená obrnou, bola bezplatne očkovaná, v kapitalistickom Taliansku musel každý rodič za toto očkovanie platiť 3600 lír. Preto talianski rodičia mohli dať očkovať iba Vi ohrozených detí. Nie div, že cez Taliansko sa vlani prehnala ťažká vlna epidémie obrny. My však sme sa tejto hroznej epidémii nielen vyhli, ale u nás dokonca poklesol počet ochorení na obrnu na najnižšiu mieru za posledných 15 rokov.

Vlani na Slovensku rapídne poklesla tiež dojčenecká úmrtnosť. Ak ešte pred 15-20 rokmi Slovensko patrilo ku krajinám s najväčšou dojčeneckou úmrtnosťou, patrí dnes medzi najvyspelejšie krajiny.

Tieto a ďalšie radostné výsledky, ktoré sme dosiahli po oslobodení a najmä po februári 1948, sú celkom samozrejmým a zákonitým javom socialistického vývoja našej spoločnosti. Svoj podiel majú na nich samozrejme aj zdravotnícki pracovníci. No rozhodujúce zásluhy treba pripísať socialistickému spôsobu výroby. Bez socialistickej ekonomiky nemohli by sme ani takým rýchlym tempom rozširovať zdravotnícke obvody, budovať nemocnice a sanatória, vybavovať ich najmodernejším zdravotno-technickým zariadením a veľkým počtom zdravotníckych pracovníkov a najmä dávať tieto zariadenia plne do služieb všetkých pracujúcich. Mohutný rozvoj socialistickej ekonomiky, odstránenie vykorisťovania človeka človekom a socialistické rozdeľovanie národného dôchodku má za následok prudké zvýšenie životnej úrovne, najmä osobnej spotreby obyvateľstva. Naši pracujúci žijú dnes lepšie a zdravšie ako za kapitalizmu. Socialistické výrobné vzťahy teda veľmi priaznivo ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľstva. Markantným príkladom na toto tvrdenie je napríklad skutočnosť, ktorú zistili naši výskumníci, že členovia JRD sa v priemere stravujú podstatne lepšie ako samostatne hospodáriaci roľníci. Kalorická a biologická hodnota stravy u družstevníkov je často aj dvojnásobne vyššia ako u samostatne hospodáriacich roľníkov. To samozrejme má priaznivý vplyv na zdravotný stav nášho dedinského obyvateľstva. Je to súčasne ďalší dôkaz predností socialistickej veľkovýroby nad malovýrobou. Rozvoj socialistickej veľkovýroby v jednotných roľníckych družstvách je preto jedným zo základných predpokladov ďalšieho zlepšovania zdravotného stavu dedinského obyvateľstva a vytvára podmienky na priblíženie sa zdravotnej starostlivosti na našich dedinách k úrovni tejto starostlivosti mesta.

Zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva v porovnaní s kapitalistickou minulosťou, ako aj s inými kapitalistickými krajinami okolo nás je iste veľmi radostnou skutočnosťou. A predsa nie je nijakým tajomstvom, že zdravotníci patria medzi tú časť nášho obyvateľstva, ktorá, je zo strany verejnosti podrobovaná častej a aj ostrej kritike. Je to tak preto, že naši pracujúci vidia ešte i takých lekárov a zdravotné sestry, ktorí nemajú dobrý postoj k pacientom, ktorých činy nie sú predchnuté socialistickou morálkou. Zdá sa mi, že u nás sa všetko zmenilo, len spôsob práce veľkej časti lekárov a zdravotníkov sa temer nemení. Tak ako pred mnohými rokmi naši lekári iba liečia, ale nerobia prevenciu. Z nesporne pokrokových foriem zdravotníckej práce napríklad z obvodového systému si mnohí lekári zobrali iba prázdnu formu a tej sa skostnatele držia, a nie živý socialistický obsah.

Naproti tomu je veľa zdravotníkov, ktorí si zaslúžia úctu nás všetkých. Sú to obetaví lekári a sestry. No dobré meno týchto zdravotníckych pracovníkov kazia niektorí lekári - byrokrati, úplatkári. Bude preto potrebné, aby štátna zdravotná správa, celá naša verejnosť a predovšetkým samotní zdravotníci viedli nesmieriteľný a všestranný boj za vytvorenie skutočne socialistického lekára a zdravotníckeho pracovníka. Na čele tohto boja, ktorý je neoddeliteľnou súčiastkou dovršovania kultúrnej revolúcie u nás, musí stáť predovšetkým Povereníctvo zdravotníctva, ktoré musí podstatne zlepšiť svoju usmerňujúcu, najmä odborne metodickú a ideovú činnosť smerom na kraje a cez ne na okresy a zdravotné obvody.

Z tohto hľadiska treba sa bližšie pozrieť na to, ako je Povereníctvo zdravotníctva pripravené na túto veľkú úlohu. Decentralizácia riadenia na národné výbory mala uvoľniť ruky Povereníctvu zdravotníctva na zlepšenie odborne metodického usmerňovania zdravotníckych organizácií. Zatiaľ je však taká situácia, že k zlepšeniu tohto usmerňovania nedochádza. Príčinu treba hľadať pravdepodobne v tom, že na priamu odborne metodickú a ideovú prácu zo zdravotnými zariadeniami sa zameriava iba necelá 1/4 pracovníkov Povereníctva zdravotníctva. Títo pracovníci robia zväčša len bleskové previerky, píšu pomerne veľa zpráv pre rôzne orgány a nemôžu sa dostať k skutočne odborne metodickej práci v krajoch.

Dalo by sa očakávať, že azda kraje ujmú sa tejto práce. Zatiaľ však ani krajské ústavy národného zdravia, ani odbory zdravotníctva na krajoch neuskutočňujú dostatočnú metodickú pomoc okresom. Zistil som napríklad v Dolnom Kubíne, že návštevy pracovníkov Krajského ústavu národného zdravia zo Žiliny sú zriedkavé, bývajú často povrchné a sú len zisťovacie. Krajská zdravotná správa neorganizuje ani výmenu skúseností medzi okresmi a zdravotnými obvodmi. Myslím, že v záujme zlepšenia odbornej a ideovej úrovne zdravotníckych kádrov treba zlepšiť na Povereníctve zdravotníctva podiel pracovníkov na úseku liečebno-preventívnom, hygienickom, ako aj na úseku zdravotníckej osvety tak, aby sa táto práca mohla naplno a tvorivo rozvinúť.

Zlepšenie práce zdravotníkov a zdravotníckych zariadení je len jednou stránkou zlepšovania zdravotného stavu obyvateľstva. Druhou stránkou je rozvoj iniciatívy a aktivity všetkého ľudu za ozdravenie životného a pracovného prostredia. Na čele tejto iniciatívy musia stáť okrem zdravotníkov, národné výbory, hospodárske orgány a spoločenské organizácie nášho ľudu.

V ozdravovaní životného a pracovného prostredia dosiahli sme už i doteraz určité úspechy. Predovšetkým zlepšila sa kalorická i biologická hodnota stravy, výstavbou bytov v mestách i na dedinách zlepšila sa hygiena bývania. Vďaka starostlivosti strany a vlády odstránili sa najhoršie zdravotné závady v životnom a pracovnom prostredí širokých más pracujúcich, najmä robotníkov a pracujúcich roľníkov, ktorých v minulosti za kapitalizmu v masovej miere postihovali tzv. sociálne choroby, najmä tuberkulóza.

V boji za ďalšie a podstatné zníženie chorobnosti treba predovšetkým odstraňovať príčiny úrazovosti a chorôb z povolania. Úrazovosť je u nás ešte stále vysoká. Aj v minulom roku namiesto poklesu úrazovosti úrazovosť mierne stúpla. Boj proti úrazom je v rukách vedenia závodov i samotných pracujúcich. Bezpečnosť práce na mnohých našich pracoviskách najmä v poľnohospodárstve, lesníctve, miestnom hospodárstve, obchode, potravinárskom priemysle, ale aj v stavebníctve je zatiaľ nie na žiadúcej úrovni. Aj keď sa vlani oproti predchádzajúcim rokom finančné prostriedky určené na zlepšenie ochrany a bezpečnosti práce vcelku vyčerpali, nevenovali sa vždy na riešenie a odstránenie hlavných nedostatkov, nevychádzalo sa z perspektívnych plánov ochrany a bezpečnosti práce, ktoré boli vypracované na závodoch ešte v roku 1956.

Na našich závodoch treba tiež bojovať proti prílišnej prašnosti pracovného prostredia a za odstránenie znečisťovania vodných tokov a ovzdušia priemyslovým odpadom. Ešte stále je otvorenou a boľavou otázka silikózy, hlavne v našich rudných baniach a hutách. Odprašňovanie prostredia napriek početným uzneseniam, medzi iným aj Predsedníctva Slovenskej národnej rady z novembra 1957, postupuje pomalým tempom. Naše papierenské, chemické a farmaceutické podniky znečisťujú vodné toky, ktoré sa tak stávajú špinavými kanálmi. Tým sa zhoršuje aj tak už napätá bilancia spotrebnej vody pre priemysel a obyvateľstvo. Bude preto potrebné zvýšiť autoritu okresných a krajských hygienikov, aby nepripustili ďalej takýto nežiadúci stav.

Najväčším zdravotníckym problémom na našich dedinách je nedostatok zdravotne nezávadnej pitnej vody, najmä na južnom Slovensku. Dedinské obyvateľstvo pije z 80 % vodu zo studní alebo potokov, ktoré každú chvíľu môžu byť znečistené a zdraviu škodlivé. Národné výbory zatiaľ venujú len veľmi malú pozornosť tejto otázke. Nevyčisťujú a neupravujú zdroje pitnej vody, nevenujú dostatočné prostriedky na výstavbu hygienicky nezávadných studní. Napríklad Krajský národný výbor v Nitre mal v minulom roku k dispozícii iba 100 tisíc korún na výstavbu studní, za ktorú sumu by nemohol postaviť ani jednu artézsku studňu. Vzhľadom na mimoriadnu závažnosť tejto otázky bude nutné rozvinúť celoslovenskú akciu svojpomocnej výstavby a hygienickej asanácie studní a prameňov. Tiež vyriešenie prašnosti a zablatenosti ulíc na dedinách je v rukách národných výborov. Bude potrebné širšie využívať odpad našich celulóziek na vytvorenie bezprašných ciest.

Na našich mestách a dedinách zlepšila sa bytová kultúra, ľudia už žijú zámožnejšie. No na mnohých miestach hygiena bývania a stravovania, ako aj osobná hygiena nie je často na výške. Bude potrebné učiť našich ľudí zdravo žiť. V tomto smere veľké poslanie má zdravotnícka osveta, ktorá už urobila nemalú prácu. Činnosť osvetových pracovníkov treba rozšíriť nielen na dedinách v blízkosti okresného alebo obvodného sídla, ale predovšetkým na odľahlé osady a kopanice, na ktorých sú v hygiene pomerne najväčšie nedostatky. Tiež formu a zameranie osvetovej práce treba zmeniť, aby sa stala príťažlivejšou a zaujímavejšou. Zatiaľ väčšina zdravotníckych prednášok sa týka rôznych chorôb. Po takýchto prednáškach, najmä rozhlasových, nahrnie sa vždy do čakárne lekárov veľa ľudí, ktorí pociťujú údajne príznaky tej-ktorej choroby, o ktorej bola reč v prednáške. Myslím, že takéto prednášky nepomáhajú v boji za predchádzanie chorobám, ale často sťažujú prácu obvodným lekárom. Potrebujeme predovšetkým také prednášky, ktoré určia našich ľudí, ako majú zdravo žiť, pracovať a odpočívať. Takáto osvetová práca uľahčuje aj prácu lekára.

V celkovom našom snažení za ozdravenie života, životného a pracovného prostredia významnú úlohu má boj proti alkoholizmu. V minulom roku sa nám síce podarilo znížiť nákup liehovín o 20 %, o to vo väčšej miere sa však rozmohlo pálenie alkoholu na čierno. Páli sa v mestách i na dedinách. Sú niektoré oblasti, kde alkohol pijú nielen muži, ale aj ženy a malé deti. V dolnooravskej horskej obci Zázrivej dokonca si nosia pálenku školské deti na desiatu do školy. O zhubnosti alkoholizmu netreba na tomto fóre veľa hovoriť. Uvediem len jeden príklad. V Zázrivej je vyše 270 slabomyseľných osôb a desiatky hluchonemých. Myslím, že by naše protialkoholické sbory, národné výbory mali prikročiť ku generálnemu útoku na odbúranie tohto nášho pochybného svetového prvenstva v spotrebe alkoholických nápojov.

Ozdravenie životného a pracovného prostredia je celonárodnou otázkou. V tomto boji musia čestnú úlohu zohrať spoločenské organizácie predovšetkým aktivisti Čsl. Červeného kríža a odborové organizácie na závodoch. Na čelo týchto aktivistov a dobrovoľných zdravotníckych pracovníkov sa musia postaviť obvodní a závodní lekári. Čím lepšie bude pracovať zdravotnícky aktív, tým menej bude treba liečebných zákrokov. Boj za ozdravenie pracovného prostredia je súčasne bojom za efektívnejšie a účelnejšie vynakladanie finančných prostriedkov určených na zdravotníctvo.

Súdružky a súdruhovia!

Vo svojom diskusnom príspevku som poukázal len na niektoré podľa môjho názoru závažné problémy, ktoré treba s plnou vážnosťou riešiť. Rozpočet na rok 1959 zabezpečuje ďalší rozvoj všestrannej starostlivosti o pracujúceho človeka. Deje sa tak nielen pomocou obrovskej temer 6 miliardovej sumy, určenej priamo na zdravotnú a sociálnu starostlivosť, ale aj celým rozpočtom. Pôjde len o to, aby sme zvýšeným úsilím všetkých pracovníkov v zdravotníctve, národných výborov, podnikov, jednotných roľníckych družstiev a spoločenských organizácií tieto prostriedky ešte lepšie ako dosiaľ využívali a tým zabezpečili uskutočnenie nášho hlavného najbližšie cieľa, dovŕšenia socialistickej výstavby našej vlasti. Pretože návrh rozpočtu Slovenska na rok 1959 dosiahnutie tohto cieľa v plnej miere zabezpečuje, odporúčam plénu Slovenskej národnej rady, aby rozpočet po rozprave schválilo. (Potlesk. )

Predseda Benada:

Ďakujem podpredsedovi Slovenskej národnej rady Žákovičovi za jeho prejav. Dávam slovo povereníkovi poslancovi Jozefovi Gajdošíkovi.

Povereník poslanec Gajdošík:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky, súdruhovia poslanci!

Národné výbory ako miestne orgány štátnej moci - tak ako celá naša spoločnosť - prechádzajú z roka na rok stále širším a rýchlejším rozvojom a rozmachom. Zvyšuje a rozširuje sa ich vlastná hospodárska základňa a úmerne s týmto kladú sa i zvýšené nároky na ich hospodársko-organizátorskú a kultúrno-výchovnú prácu.

Aký to rozdiel napr. oproti stavu za predmníchovskej republiky, na ktorý sa väčšina z nás dobre pamätá. V ústave buržoáznej republiky stálo vtedy to honosné, že "ľud je zdrojom všetkej moci".

A aká bola skutočnosť?

Hospodárstvo miest i dedín, s tzv. samosprávou, bolo a stálo na periférii všetkého hospodárskeho diania v štáte; celý tok hospodárskeho života išiel pomimo tzv. samosprávnych celkov. Podnikatelia a bankári, priemyselníci a veľkostatkári nielenže podceňovali tieto vskutku len symbolické články štátnej správy, ale mali tiež životný záujem na tom, aby celou svojou podnikateľskou a koristníckou mašinériou o ne ani nezavadili, a keď, tak rozhodne nie korunami. Známa je veľká zadĺženosť väčšiny našich miest a dedín, ich samosprávneho hospodárstva, ktoré za celý čas trvania buržoáznej Československej republiky stálo v pozadí starostlivosti a záujmov vtedy vládnucej buržoáznej triedy.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP