1. Daň z obratu a daň z výkonov

Rozhodujúcu časť príjmov rozpočtu Slovenska tvorí daň z obratu a daň z výkonov. Na rok 1959 sa plánuje v sume 8 miliárd 783 miliónov Kčs, čo je oproti skutočnosti roku 1958 viac o 286 miliónov Kčs, t. j. o 3,4 %.

Úlohy v plnení dane z obratu treba posudzovať tak, aby výrobné podniky a obchodné organizácie v súlade s uzneseniami XI. sjazdu Komunistickej strany Československa zabezpečili výrobu v potrebných sortimentoch spotrebného a potravinárskeho tovaru a dodávali v dostatočnom množstve kvalitné výrobky, Pritom sa výroba a obchod nemajú jednostranne orientovať na drahšie druhy tovarov na úkor bežných a lacnejších.

2. Tvorba a odvody ziskov

Ďalším príjmovým zdrojom rozpočtu Slovenska sú zisky podnikov. Celková tvorba zisku dosiahne 2 miliardy 45 miliónov Kčs. Pri novom spôsobe riadenia, plánovania a financovania zisk sa stáva dôležitým nástrojom hmotnej zainteresovanosti podnikov na odkrývaní rezerv, znižovaní vlastných nákladov a celkovom zhospodárnení výroby.

Plánované odvody zo zisku robia 1 miliardu 412 miliónov Kčs, t. j. 69 % plánovanej tvorby zisku. Zvyšok, zisku sa ponecháva podnikom na financovanie decentralizovanej investičnej výstavby, na doplnenie vlastných obratových prostriedkov a na podiel podnikovým fondom pracujúcich.

Úlohy v tvorbe hospodárskeho výsledku dosiahnu sa zvýšením produktivity práce, znížením vlastných nákladov a rastom výroby.

Plán predpokladá zvýšiť produktivitu práce v priemysle o 5,4 % a v stavebníctve o 8,9 %.

Rozhodujúcou mierou sa podieľajú na tvorbe zisku úspory na vlastných nákladoch, ktoré činia v priemysle 73 % a v stavebníctve 67 % z celkového prírastku zisku.

V priemysle sa majú znížiť vlastné náklady o 1,7 %, t. j. o 201 miliónov Kčs. Základným zdrojom zníženia je rast produktivity práce, ktorý sa na celkovom znížení nákladov podieľa 50 %. Zníženie materiálových nákladov o 0,8 % má sa dosiahnuť dodržaním stanovených limitov spotreby základných surovín a materiálov, komplexným využitím surovín i odpadu, odstránením nežiadúcich nepodarkov a zhospodárnením obstarávacích nákladov. Najnáročnejšie úlohy v znížení vlastných nákladov majú podniky výroby stavebných hmôt a spotrebného priemyslu.

V stavebníctve ukladá plán znížiť vlastné náklady o 2,2 % hlavne zhospodárnením spotreby materiálu a réžie.

Na veľkosť rezerv a možnosť úspor poukazuje prepočet spotreby základných stavebných materiálov za rok 1958. Spotreba betonárskej ocele sa oproti normám prekročila o 2200 ton, cementu viac než o 60000 ton a tehál temer o 5 miliónov kusov.

Stavebné podniky nesmú naďalej pripúšťať plytvanie niektorými materiálmi najmä cementom, tehlami, škridlami a drevom; bude treba zlepšiť skladové hospodárstvo a rozhodnejšie uplatňovať technický rozvoj.

Stavebné podniky i projektové ústavy musia preto oveľa lepšie dbať o uplatnenie princípov hospodárnosti. To znamená, že aj zainteresovanie pracujúcich v stavebníctve na úsporách materiálu a kontrole spotreby má sa postaviť na vyššiu úroveň. Jednorázové akcie, ako mesiac úspor na stavbách, účelové odmeny a pod., sa doteraz nestretli s patričným úspechom. K dosiahnutiu úspornejších metód výstavby má prispieť aj pripravované zainteresovanie investorov, projektantov a stavebných organizácií.

Úlohou mimoriadneho politického a ekonomického významu je prestavba robotníckych mzdových sústav. Prestavbu nemožno chápať izolovane iba ako mzdovú otázku, ale ako rozhodujúcu otázku ďalšieho zvyšovania efektívnosti. Dôležitá je politická príprava. Všetci pracujúci v podniku musia byť presvedčení o správnosti vykonávaných miezd. Treba pre prestavbu získať tiež ľudí a nielen vykonať revíziu výrobných a pracovných postupov, uplatniť v najširšom rozsahu technicky zdôvodnené normy, zvýšiť kvalifikáciu pracujúcich a zlepšiť organizáciu práce. Takto chápaná prestavba miezd umožní dosiahnuť lepšie hospodárske výsledky podnikov a prispeje k ďalšiemu zvyšovaniu životnej úrovne. Správne pristupovali k prestavbe miezd v národnom podniku Kvasný priemysel v Trenčíne, kde došlo k zvýšeniu mzdových nákladov o 11,5 %, ale úplné vlastné náklady výroby tovaru vzhľadom na uskutočnenie technickoorganizačných opatrení sa znížili o 1,9 %.

V súvislosti so zainteresovaním podnikov na prírastku zisku treba zabrániť jednostrannému uprednostňovaniu výroby najrentabilnejších výrobkov na úkor požadovaných bežných a lacnejších výrobkov. Zainteresovanosť na zisku vedie podniky k tomu, aby od dodávateľov preberali len kvalitné výrobky, aby sa bránili predražovaniu a aby sa dožadovali výrobkov v dohodnutom sortimente. Zainteresovaním podnikov dostávajú novú náplň zmluvné pokuty, penále a uplatňovanie zliav za horšiu akosť a pod.

Významným činiteľom pri zamedzovaní nesprávneho plnenia finančného plánu sú komplexné technisko-ekonomické rozbory, ktoré teraz prebiehajú v podnikoch. Pri záverečnom hodnotení výsledkov za rok 1958 sa zisťuje, či podnik dosiahol zisk správnym a zaslúženým spôsobom. Podniku, ktorý nedodržiaval určené ceny a akosť, nepostupoval podľa smerníc pre tvorbu cien nových výrobkov, orientoval sa na škodu národného hospodárstva zámerne na výhodný sortiment, nehospodárne zachádzal so základnými prostriedkami a pod., znižuje sa podiel na dosiahnutom výsledku. Takémuto podniku nadriadený orgán je povinný odobrať príslušnú časť zisku, pripadajúcu na použitie v podniku, primerane krátiť prémiový fond, prídel podnikovému fondu pracujúcich, prípadne prémie pracovníkov zodpovedných za zistené nesprávnosti.

Najúčinnejšou zábranou nadlepšovania plnenia zisku je vzájomná kontrola medzi podnikmi a zvýšená účasť občanov na riadení a kontrole hospodárskeho diania.

Nedeliteľnou súčasťou všetkých opatrení smerujúcich k zvýšeniu ekonomickej účinnosti riadenia národného hospodárstva je prehlbovanie chozrasčotu, najmä zdokonalenie vnútropodnikového chozrasčotu.

Priebeh plánovacích prác a metodicko-organizátorskej činnosti na prehlbovaní vnútropodnikového chozrasčotu v roku 1958 ukázal potrebu poskytovať zvýšenú pomoc podnikom zo strany nadpodnikových riadiacich orgánov; ide najmä o pomoc v riešení problémov vyplývajúcich z aplikácie nových zásad riadenia a novej metodiky plánovania a financovania na konkrétne podmienky podnikov, závodov a vnútropodnikových útvarov.

Nedostatočná znalosť, ovládanie a rozpracovanie nových zásad riadenia zapríčiňuje nedostatky pri určovaní dlhodobých normatívov a nevytvára priaznivé podmienky pre ďalšie zhospodárnenie výroby.

Úlohou finančnej sústavy bude naďalej sledovať prostredníctvom ekonomických ukazovateľov prehlbovanie účinnosti vnútropodnikového chozrasčotu a overovať správnosť realizácie nových opatrení na úseku financovania. V zmysle týchto úloh zameria sa činnosť finančných orgánov v roku 1959 najmä na rozbor príčin nehospodárnosti vyplývajúcej z nedostatkov vnútropodnikovej a podnikovej kooperácie a špecializácie výroby podnikov a závodov. Osobitnú pozornosť budú finančné orgány venovať rozvoju metodiky účtovnej evidencie, mechanizácii a racionalizácii evidenčných prác.

3. Dane platené obyvateľstvom

Dane a poplatky platené obyvateľstvom sa plánujú vo výške 2 miliardy 299 miliónov Kčs a ich podiel na celkových príjmoch rozpočtu Slovenska činí 14,7 %.

Plánuje sa

Daň zo mzdy vzrastá v súlade so vzrastom zamestnanosti a mzdových fondov o 75 miliónov Kčs. Daň pôdohospodárska rozširovaním socializácie dediny je nižšia oproti roku 1958 o 14 miliónov Kčs.

Rozhodujúcim činiteľom pri zabezpečovaní príjmov od obyvateľstva je účasť miestnych národných výborov a zvýšenie úrovne ich práce pri inkase daní. Je potrebné, aby miestne národné výbory a finančné orgány zvýšili v roku 1959 starostlivosť o miestne dane a poplatky, najmä o inkaso dane z predstavení.

* * *

Kľúčovú úlohu všetkej organizátorsko-výchovnej a organizačnej práce predstavuje zvýšenie účasti pracujúcich na riadení. Na zabezpečenie tejto úlohy treba intenzívne využívať všetky predpoklady vytvorené novými opatreniami v riadení, plánovaní a financovaní a predovšetkým socialistické súťaženie v jeho nových formách, v popredí ktorých stojí súťaž za udelenie hrdého titulu brigády socialistickej práce.

Zvyšovaním aktívnej účasti pracujúcich na správe štátu a na riadení národného hospodárstva, sústavným upevňovaním podnikového chozrasčotu a prehlbovaním vnútropodnikového chozrasčotu, rýchlejším uplatňovaním novej techniky prispejeme najúčinnejším spôsobom k splneniu historickej úlohy - vytýčenej XI. sjazdom Komunistickej strany Československa - dovŕšiť výstavbu socializmu v našej vlasti.

III

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia poslanci,

rozpočet Slovenska na rok 1959, ktorý Vám predkladá Sbor povereníkov na schválenie, je presvedčivým dôkazom hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska. Je ďalším dôkazom neustále rastúcej ekonomickej a politickej sily nášho ľudovodemokratického zriadenia a nášho nezadržateľného postupu vpred na ceste k dovŕšeniu výstavby socializmu.

Úlohy dovŕšenia výstavby socializmu, ako to povedal súdruh Novotný na XI. sjazde Komunistickej strany Československa, sú veľké: "Dovŕšenie výstavby socializmu vyžaduje, aby bol dostatok materiálnych statkov a aby sa plne uplatňovala socialistická zásada ich rozdeľovania podľa zásluhy. Už dnes je v našej krajine pomerne vysoká životná úroveň, nepomerne vyššia ako za predošlých kapitalistických pomerov, vyššia ako v rade vyspelých krajín kapitalistických štátov. Už dnes sa ukazujú nedostižné prednosti socializmu pred kapitalizmom. Vytvoriť šťastný, spokojný život ľudí - to je základ politiky strany, tomu slúži všetka jej práca, rozvoj výroby a ďalší vzostup celého národného hospodárstva. Preto nijaké sebauspokojovanie, nijaká pohodlnosť u nás nesmie mať miesto, veľký a skutočný budovateľský zápal má ovládať všetko naše myslenie a prácu."

Preto aj úlohy, ktoré si v tomto roku kladieme pri zvyšovaní priemyselnej, najmä však poľnohospodárskej výroby a pri zvyšovaní hmotnej a kultúrnej úrovne ľudu, sú vysoké a náročné, avšak splniteľné. XI. sjazd Komunistickej strany Československa ukázal cestu a dal jasné smernice, ako zabezpečiť splnenie týchto smelých úloh. Diskusia k listu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa o ďalších cestách zvyšovania životnej úrovne a záver tejto diskusie, ktorý vykonal v týchto dňoch Ústredný výbor Komunistickej strany Československa, potvrdzujú, že pracujúci našej republiky iniciatívne spájajú opatrenia na zvýšenie životnej úrovne s hľadaním ciest na ďalšie zvyšovanie efektívnosti národného hospodárstva a tým zabezpečujú aj úspešné plnenie plánu a rozpočtu na rok 1959.

Predkladaný návrh rozpočtu Slovenska plne vyjadruje vôľu a odhodlanie nášho ľudu pevne kráčať vytýčenou cestou a dovŕšiť - v spoločnom zväzku s bratským českým národom a v spolupráci so Sovietskym sväzom a ľudovodemokratickými krajinami - v historicky krátkom čase výstavbu socializmu v našej vlasti.

V mene Sboru povereníkov navrhujem, aby Slovenská národná rada schválila návrh zákona o rozpočte Slovenska a rozpočet Slovenska na rok 1959. (Potlesk.)

Podpredseda Déneš:

Ďakujem podpredsedovi Sboru povereníkov a povereníkovi financií inž. Jánovi Markovi za jeho prejav.

Rokovanie prerušujem do 14.30 hodiny.

(Schôdzka prerušená o 12. hod. 30 min. Opätovne otvorená o 14. hod. 30. min. )

Predseda Benada:

Pokračujeme v prerušenom rokovaní. Oznamujem, že svoju neprítomnosť na odpoludňajšom zasadnutí Slovenskej národnej rady neprítomní členovia Sboru povereníkov a poslanci ospravedlnili v dôsledku toho, že boli delegovaní na okresné konferencie strany na rôzne miesta Slovenska a museli odcestovať.

Pristúpime k rozprave.

Do rozpravy sa prihlásili:

člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady Vojtech Daubner, poslanec Ján Pirč, podpredseda SNR Michal Žákovič, povereník poslanec Jozef Gajdošík a poslanec Egyd Pepich.

Dávam slovo prvému rečníkovi, poslancovi Daubnerovi.

Poslanec Daubner:

Súdružky, súdruhovia!

Každý rozpočet, o ktorom rokujeme, znamená pre Slovensko v ľudovodemokratickom Československu ďalšie obohatenie krajiny, ďalšie zlepšenie životnej úrovne nášho ľudu.

Nie je tomu tak dávno, keď Slovensko bolo zaostalou agrárnou krajinou. Naprostá väčšina obyvateľstva hrdlačila na poliach. Predmníchovská buržoázna republika - tak ako každý kapitalistický štát - nevedela dať ľuďom dostatok práce a chleba, odkázala ich na vysťahovalectvo a biedu.

Problém industrializácie a zamestnanosti na Slovensku mohla vyriešiť a úspešne vyriešila iba naša Komunistická strana Československa dôsledným uplatňovaním leninských princípov riešenia národnostnej politiky.

Už počas prvej päťročnice sa vybudovali po celom Slovensku desiatky nových, moderne vybavených fabrík, najmä v takých oblastiach, ktoré boli do štyridsiateho piateho roku najviac zanedbané. Vyrábame v nich moderné stroje a zariadenia, ktoré robia česť a slávu našej republike a socialistickému zriadeniu v mnohých štátoch na svete. Ťažisko priemyselnej výroby sa presunulo zo spracovateľského priemyslu na rozvoj základných odvetví, čím sa zároveň urýchľovalo celkové tempo rozvoja výrobných síl na Slovensku. Podiel Slovenska na celkovej priemyselnej zamestnanosti ČSR, ktorý bol pred vojnou okolo 8 percent, už koncom prvej päťročnice vzrástol na 16, 1 %.

XI. sjazd našej strany určil pre rozvoj hospodárstva v Československej republike a osobitne pre Slovensko ďalšie veľkolepé úlohy, ktoré ukazujú nášmu ľudu radostnú perspektívu. Priemyselná výroba sa zvýši v roku 1965 viac ako na dvojnásobok v porovnaní s rokom 1957 a oproti roku 1937 bude viac než 13 krát väčšia. Slovensko sa teda ešte viac premení na priemyselnú krajinu s vyspelým poľnohospodárstvom a vysokou životnou úrovňou ľudu.

Túto veľkolepú industrializáciu Slovenska môžeme uskutočňovať vďaka bratskej pomoci Sovietskeho sväzu a u nás osobitne vďaka pomoci českej robotníckej triedy. Veľkosť tejto bratskej pomoci českej robotníckej triedy si možno náležite uvedomiť vtedy, keď sa napríklad zamyslíme nad takou skutočnosťou, že podiel investičnej výstavby na Slovensku na celoštátnej výstavbe bude činiť v rokoch 1961-1965 až 29,5 %.

O takýchto plánoch rokujeme v dobe, keď v mnohých kapitalistických štátoch zápasia s hospodárskou krízou a nezamestnanosťou. Za posledných 12 rokov prežili Spojené štáty americké tri krízové poklesy výroby. Okolo 300 000 robotníkov skončilo v Belgicku nedávno veľký štrajk v boji proti zhoršeniu životných podmienok, zbedačovaniu a prepúšťaniu robotníkov z uhoľných baní. A podobne je tomu aj v ostatných kapitalistických štátoch.

U nás máme starosti iné. My máme starosti s tým, ako vyrábať ešte viac, lacnejšie a kvalitnejšie. Aj táto črta je charakteristická aj pre návrh rozpočtu Povereníctva miestnych palív a naftového priemyslu, stavebníctva a spotrebného priemyslu na rok 1959, o ktorých tu dnes rokujeme. Z návrhov rozpočtu vidieť, že rezortom sa kladú náročné úlohy, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie produktivity práce, znižovanie nákladov a odvod zisku. Je potešujúce, že nový spôsob riadenia národného hospodárstva, metodika plánovania a financovania podnecuje závody, aby tieto úlohy kladne plnili. Je potrebné vysoko oceniť, že baníci v ťažbe uhlia prijali zvýšenú úlohu oproti návrhu plánu o 5000 ton a celý rezort zvýšil svoj prírastok zisku o niekoľko miliónov korún.

Aj v stavebníctve a v spotrebnom priemysle odborové orgány a organizácie spolu s hospodárskymi orgánmi rozvinuli široké súťažné hnutie na počesť XXI. sjazdu Komunistickej strany Sovietskeho sväzu a IV. všeodborového sjazdu za splnenie a prekročenie tohoročných úloh plánu.

K zvýšeným úlohám v stavebníctve sa príkladne postavili napríklad Prešovčania. Pracujúci Krajského združenia stavebníctva v Prešove sa zaviazali ročný plán v hodnote základnej stavebnej výroby splniť do 20. dec. Vo Východoslovenských kameňolomoch a v Dukelských tehelniach sa zaviazali celoročný plán hrubej hodnoty výroby splniť ešte skoršie - do 15. decembra. Ročnú úlohu v odovzdávaní bytov splnia prešovskí stavbári už do 30. novembra a do konca roka odovzdajú v nadpláne ďalších 83 bytov naviac.

V Bratislavskom kraji vyšli s príkladným celokrajským socialistickým záväzkom pracujúci 8 podnikov spotrebného priemyslu. Zaviazali sa predčasne splniť plán výroby tovaru na I. štvrťrok. Náklady oproti plánu znížia viac ako o 3 700 000 Kčs. Odvedú vyšší zisk o 1 850 000 Kčs.

Súdružky a súdruhovia!

Záväzky sú teda uzatvorené. Naši pracujúci vyjadrujú nimi odhodlanie úlohy plánu nielen splniť, ale aj prekročiť. No, skúsenosti ukazujú, že táto dobrá snaha pracujúcich nebýva vždy náležite podporovaná dobrým riadením výroby, organizáciou práce a technicko-organizačnými opatreniami. V minulom roku napriek určitému zlepšeniu sa to zvlášť prejavilo v stavebníctve. Ide predovšetkým o prípravu výstavby, operatívne plánovanie a výrobné kalkulácie.

Pracujúci tehelní v Zlatých Moravciach mali vytýčený hodnotný záväzok na počesť XI. sjazdu Komunistickej strany Československa, ktorý bol zameraný na dohnanie manka. Prečo tento záväzok nebol splnený? Nebol splnený preto, lebo vytýčenie záväzku sa v nasledujúcich dňoch neopieralo o rozplánovanie tohto dobehnutia, neboli vytvorené technicko-organizačné opatrenia na zvýšenie výroby, záväzky sa nekontrolovali a nevyhodnocovali. Celá snaha dobehnúť manko prejavila sa iba v organizovaní niekoľkých nedeľných brigád alebo predlžovaním pracovných smien.

Podobné nedostatky sa vyskytujú aj v niektorých závodoch spotrebného priemyslu. Plneniu technicko-organizačných opatrení sa venovala v minulom roku veľmi nedostatočná pozornosť napríklad v Závode 1. mája v Liptovskom Mikuláši. Robotníci, ktorí sa zúčastnili členskej schôdze odborového úseku dňa 5. decebra 1958, sa vyjadrili, že sa už hanbia stále hovoriť o tých istých nedostatkoch a poukazovať na neplnenie niektorých technicko-organizačných opatrení. Súdruh riaditeľ, ktorý sa tejto schôdze zúčastnil, poznamenal, že je prekvapený nad tým, že sa neplnia technickoorganizačné opatrenia.

Slovenské uhoľné bane dosiahli v minulom roku dobré výsledky, za čo im patrí česť a vďaka. Skúsenosti ukazujú, že tieto výsledky mohli byť dosiahnuté pri menšej fyzickej námahe robotníkov, keby sa venovala ešte väčšia pozornosť riadnemu využívaniu mechanizmov. Z evidenčného počtu 15,9 kombajnov bolo v minulom roku v prevádzke iba 2,3 kusov (plán 3,4 ks) a z 26,5 vruboviek bolo v prevádzke iba 7,9, zatiaľ čo plán počítal 11,3.

Aj v predložených návrhoch rozpočtu mohla byť lepšie rozpracovaná otázka zabezpečovania rastu produktivity práce novou technikou. Iba v návrhu Povereníctva spotrebného priemyslu sa uvádza, že plán technického rozvoja prispieva na zníženie vlastných nákladov sumou 65 360 000 Kčs a prináša úsporu 1832 pracovných síl, zatiaľ čo v ostatných návrhoch sa ukazuje ekonomický efekt iba z niektorých akcií technického rozvoja.

Hlavným prostriedkom zabezpečovania plnenia plánu sa teda v mnohých závodoch nevenuje náležitá pozornosť. Ono to často súvisí aj s nedostatočnou výchovnou činnosťou nás všetkých a najmä niektorých odborových orgánov a organizácií. Ľudia, keď sa tak stretnú na ulici, spravidla sa pýtajú: "Ako sa máš?" I keď sa stretnú dvaja ľudia so slušným platom, tak na takúto otázku padne často odpoveď: "Dobre, len tých peňazí keby bolo viac".

Náš polygrafické priemysel je na svetovej úrovni. Nebolo by žiadnym problémom natlačiť celé vrecia peňazí. Bolo by však problémom - čo za ne kúpiť. Tento jav z ulice sa nám však prenáša aj do závodov. Mnohí ľudia radi hovoria o cieľoch - čo by sa malo vyrobiť, aké majú byť vysoké zárobky, akú treba dosiahnuť životnú úroveň, čo je nakoniec aj správne, lenže nehovoria pritom aj o prostriedkoch, ako k týmto cieľom dôjsť.

Táto nátura mnohých našich ľudí sa zvlášť prejavuje v súčasnej dobe pri zavádzaní novej mzdovej sústavy. Robia veľké úvahy o pláne mzdových fondov, o priemerných zárobkoch, ale už menej sa zaoberajú otázkami zdokonaľovania technológie výroby a organizácie práce, rozvojom techniky, tvorbou a uplatňovaním technicky zdôvodnených výkonových noriem, bez čoho nemožno zvyšovať produktivitu práce, a tým životnú úroveň.

V boji za zvyšovanie efektívnosti výroby má významnú úlohu spolupráca odborovej organizácie s pracovníkmi pobočiek Štátnej banky. Táto spolupráca už v ne jednom prípade prispela k odkrytiu a využitú značných rezerv. Napríklad pracovníci pobočky Štátnej banky v Trenčíne pomohli v Cementárni v Hornom Srní odkryť rezervy v hodinových výkonoch pecí, čím sa dosiahla vyššia výkonnosť o 5000 ton ročne. Túto spoluprácu treba ďalej upevňovať, najmä v stavebníctve, kde je nedostatočná.

V tomto úsilí majú významné poslanie i komplexné rozbory hospodárenia podnikov, ktoré sme začali uplatňovať v tomto roku prvý raz. Už prvé skúsenosti ukazujú, že všade tam, kde sa robia za širokej účasti pracujúcich, stávajú sa významným mobilizujúcim činiteľom za lepšie plnenie, najmä kvalitatívnych ukazovateľov plánu. Robotníci sa tu dozvedajú ako ich závod uspokojuje potreby národného hospodárstva, ako hospodárske vedenie zabezpečuje sústavné skvalitňovanie a zhospodárňovanie výroby, ako sa stará o zvyšovanie technickej úrovne výroby, slovom ako gazduje. Robotníci dostávajú širší rozhľad. Začínajú spájať výsledky svojej práce s výsledkami celého závodu. A to samo o sebe má veľký výchovný a mobilizujúci význam.

Žiaľ, ostalo veľa závodov, kde komplexné rozbory boli urobené starým, administratívnym spôsobom, teda bez účasti pracujúcich. Napríklad vedenie Priemstavu v Prievidzi nepripustilo širokú účasť pracujúcich na komplexných rozboroch, pretože sa obávalo ich pripomienok, ktoré - ako sa zdá - by neboli bývali lichotivé. Ekonomický námestník tohto podniku nedovolil ani úverovému inšpektorovi banky, aby bez neho rokoval s pracujúcimi, pretože oni nie sú vraj dostatočne informovaní.

A podobné nedostatky sa vyskytli aj v ostatných odvetviach. Boli aj v spotrebnom priemysle. V podniku Drevina v Turanoch sa napríklad urobili dostačujúce prípravy ku komplexnému rozboru. No hospodárske vedenie sa tu obávalo otvorene hovoriť s pracujúcimi o niektorých pálčivých otázkach plnenia plánu, najmä preto, že mali strach z prípadného krátenia vysokého nadplánovaného zisku, ktorý nebol Celkom dosiahnutý pričinením podniku.

Úspešné zabezpečovanie navrhovaných rozpočtov si vyžaduje vyvinúť nielen maximálne úsilie za rozvoj iniciatívy a tvorivých schopností pracujúcich na splnenie úloh plánu, ale aj bojovať proti takýmto miestnym lokálnym záujmom, ktoré poškodzujú celok, proti rozkrádaniu národného majetku, konzervativizmu v novej technike, formalizmu v socialistickom súťažení, ktorý sa miestami ešte vyskytuje.

Súdružky a súdruhovia!

Komplexné rozbory hospodárenia podnikov za širokej účasti pracujúcich treba považovať za jedny z najúčinnejších foriem kontroly, ako sa plní rozpočet, ktorý teraz tu prejednávame. Je to rozpočet nášho ľudu. My, jeho poslanci, sme povinní v dennom živote zo všetkých síl pomáhať vytvárať podmienky, aby príslušné rezorty, hospodárski činitelia dobre hospodárili so zverenými finančnými prostriedkami. Finančné prostriedky, s ktorými sa v rozpočte ráta, sú výsledkom obetavej a statočnej práce robotníkov, roľníkov, družstevníkov a umu našej inteligencie. Robme tak, aby bol splnený v záujme ľudu, v záujmu hospodárskej sily Československej republiky a posilnenia boja za mier medzi národmi celého sveta. (Potlesk.)

Predsedba Benada:

Ďakujem poslancovi Daubnerovi za jeho prejav. Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Jánovi Pirčovi.

Poslanec Pirč:

Vážená Slovenská rada!

Súdružky a súdruhovia!

V pomerne krátkom období nášho veľkolepého socialistického budovania zaznamenali sme popri búrlivej výstavbe priemyslu tiež základné ekonomické a spoločenské zmeny na našej dedine.

K prvým desiatkam jednotných roľníckych družstiev, ktoré sme začínali budovať práve pred desiatimi rokmi, postupne pribúdalo stovky obcí a desaťtisícky malých a stredných roľníkov so stovkami tisíc hektárov pôdy. Začiatkom tohto roku sme mali už 2399 JRD s 1 489 529 ha poľnohospodárskej pôdy, čo je spolu so štátnymi majetkami a ostatným socialistickým sektorom 66,5 % všetkej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku.

V minulom roku bolo založených 351 nových družstiev a 259 existujúcich družstiev sa podstatne rozšírilo na celoobecné alebo získalo značnú časť pôdy. Na tom sa podieľal v značnej miere aj náš Prešovský kraj, a to takmer jednou tretinou. Dva najprodukčnejšie okresy nášho kraja, Michalovce a Veľké Kapušany, sa v diskusii pred IV. celoštátnym sjazdom JRD zaradili medzi okresy, v ktorých už niet obce, kde by nebolo založené jednotné roľnícke družstvo a v ktorých niet takmer ani súkromne hospodáriaceho roľníka. Okres Sobrance sa blíži k svojmu cieľu a okresy Prešov a Vranov veľmi úspešne v združstevňovaní pokračujú.

Všetky tieto výsledky v združstevňovaní nášho poľnohospodárstva potvrdzujú správnosť našej cesty, nastúpenej pred desiatimi rokmi. Sú o to významnejšie, že ich dosahujeme v období neustálych pokusov a snáh imperialistov o rozvrat v ľudovodemokratických štátoch, o vyvolanie tretej svetovej vojny. Trvalý rozvoj JRD je preto znakom rastúcej politickej uvedomelosti roľníckych más a prejav dôvery správnej politike strany a vlády. Je to výsledok trpezlivej, spoločne organizovanej presvedčovacej práce tisícov robotníkov, uvedomelých družstevníkov a roľníkov, pracujúcej inteligencie, národných výborov a zložiek Národného frontu pod vedením našej Komunistickej strany Československa.

Nie je to však len samotné zakladanie a rozširovanie JRD, čo nás vedie k presvedčeniu o správnosti našej cesty. Jednotné roľnícke družstvá sú prostriedkom na zvýšenie poľnohospodárskej výroby, na neustále zvyšovanie životnej úrovne ako družstevníkov, tak všetkých pracujúcich. Rok čo rok docieľujú jednotné roľnícke družstvá vyššie hektárové výnosy, vyššiu výrobu mäsa a mlieka i ostatných výrobkov na hektári ako jednotlivo hospodáriaci roľníci.

Nemožno obísť skutočnosť, že i napriek slabšej úrode obilnín v minulom roku ďalej stúpla trhová produkcia JRD a až na jatočné ošípané sa prekročili všetky plánované úlohy vo výkupe poľnohospodárskych produktov. Tento úkaz treba z hľadiska zásobovania našich pracujúcich základnými potravinovými článkami hodnotiť kladne. Koniec koncov o to pri prebudovaní niekdajšej roztrieštenej malovýroby na modernú socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu usilujeme. Zvýšiť intenzitu poľnohospodárskej výroby na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy, zvýšiť produktivitu práce na jedného stáleho pracovníka v poľnohospodárstve a docieliť tak bohatší i kultúrnejší život ako pracujúcich v poľnohospodárstve, tak i všetkého nášho ostatného pracujúceho ľudu.

Právom nás každého teší, že finančné prostriedky, vynakladané zo štátneho rozpočtu na rozvoj socialistického poľnohospodárstva, nie sú vynakladané márne, ale prinášajú nášmu národnému hospodárstvu nové hodnoty. Aj z návrhu tohoročného rozpočtu vidieť, že naša strana a vláda Národného frontu neľutujú ani sily, ani finančné a materiálové prostriedky na zabezpečenie neustáleho zvyšovania poľnohospodárskej výroby. Dôkazom toho je i výklad podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka financií inž. Jána Marku, ktorý sme si vypočuli.

Z celkových výdavkov na poľnohospodárstvo na Slovensku, rozpočtovaných pre rok 1959 vo výške 2 miliardy 893 miliónov 529 tisíc korún, venuje sa 1 miliarda 400 miliónov korún len na investičnú výstavbu jednotných roľníckych družstiev, pričom sa na družstvá pamätá ďalšími stovkami miliónov cez úvery a rôzne iné rozpočtované úlohy. Myslím, že takéto rozloženie finančných prostriedkov je správne, pretože základným predpokladom pre splnenie plánovaného zvýšenia poľnohospodárskej výroby je upevňovanie socialistických výrobných vzťahov na dedine.

Je len pochopiteľné, že s každoročným zvyšovaním rozpočtovaných prostriedkov pre potreby poľnohospodárstva musí ruka v ruke kráčať tiež zvyšovanie hrubej poľnohospodárskej a trhovej produkcie.

Nie je tomu tak dávno, čo sme v Slovenskej národnej rade prerokúvali zákon o druhom päťročnom pláne. Všetkým nám je známe, aké náročné zvýšenie úrod a úžitkovosti má poľnohospodárska výroba dosiahnuť v roku 1960. Neostávame však ani pri týchto úlohách. Vlaňajší XI. sjazd Komunistickej strany Československá, ktorý nám vytýčil smernicu dovŕšenia socializmu v našej vlasti v historicky čo najkratšom období, určil poľnohospodárstvu ďalšie smelé perspektívy jeho nevydaného rozvoja. Prikročili sme k rozpracovávaniu a vytváraniu predpokladov pre splnenie týchto prekrásnych cieľov. Viac ako jedna tretina našich družstiev sa hrdo zaviazala docieliť ukazovateľov, stanovených pre rok 1960, už v tomto roku, teda o rok skôr ako skončí druhá päťročnica. V našich družstvách sa v rámci diskusie pred IV. celoštátnym sjazdom JRD neraz zápalisto hovorilo o tom, ako možno čo najrýchlejšie docieliť v rovnakých prírodných podmienkach intenzitu výroby v českých krajoch. Utužili a rozšírili sa krásne vzťahy družby medzi slovenskými a českými družstvami i okresmi a krajmi.

S napätím sledovali naši družstevníci rokovanie historického XXI. sjazdu Komunistickej strany Sovietskeho sväzu. Z výsledkov tohto slávneho sjazdu čerpáme dnes všetci ďalšie nadšenie a energiu v úsilí za splnenie našich cieľov dovŕšenia socialistickej výstavby.

Vážená Slovenská národná rada!

Nebolo by však správne popri našich úspechoch nevidieť niektoré problémy, ktoré má naše poľnohospodárstvo na jeho veľkolepej, ale predsa zložitej ceste. Dovoľte mi obrátiť vašu pozornosť aspoň na niektoré z nich.

Vzrast hrubej poľnohospodárskej výroby, i keď zaznamenal oproti roku 1957 zvýšenie, čo treba v horších poveternostných podmienkach hodnotiť kladne, zostal v minulom roku predsa pod plánom. Tým pochopiteľne úlohy vo zvyšovaní úrod i úžitkovosti, vzhľadom na stanovených ukazovateľov pre koniec druhej päťročnice, v tomto roku narástli. Ide predovšetkým o podstatné zvýšenie úrod pšenice, zemiakov, krmovín a o zvýšenie stavov kráv a prasníc, ako i ich úžikovosti, menovite v spoločných družstevných chovoch.

Teda jednou z našich hlavných úloh - a súvisí to prirodzene i s plným a efektívnym využívaním finančných prostriedkov určených poľnohospodárstvu - je prekonať v tomto roku zaostávanie poľnohospodárskej výroby za úrovňou ostatných odvetví národného hospodárstva. Jedným z najdôležitejších predpokladov našich ďalších úspechov v poľnohospodárstve je popri ďalšom združstevňovaní najmä ekonomické a politické upevnenie mladých, novozakladaných a podstatne rozšírených jednotných roľníckych družstiev. Ťažisko našich prác a bezprostrednej pomoci družstvám je tu v rýchlom budovaní ustajňovacích priestorov a vytváraní podmienok pre plánované stavy hovädzieho dobytka, menovite kráv a ich úžitkovosti.