Slovenské národné povstanie bolo politickou školou nielen pre tých, ktorí sa ho zúčastnili, ktorí mu všemožne pomáhali a priali, ale aj pre našich nepriateľov. Najmä títo sa mohli presvedčiť, ako z duše znenávidel slovenský ľud fašizmus a celý ten jeho takzvaný slovenský štát a ako vysoko bola vyzdvihnutá idea bratstva národov spojených spoločnými ideálmi a cieľmi. Ako vysoko a jednoznačne vyzdvihlo Povstanie požiadavku obnovenia Československej republiky ako štátneho útvaru dvoch bratských, rovnoprávnych národov Čechov a Slovákov. Ako sa ďalej prehĺbilo tradičné bratstvo a úcta k veľkému národu ruskému, ukrajinskému a ostatným národom Sovietskeho sväzu. Ako si len hlboko uvedomoval náš ľud, že krv ruských bohatierov, krv Červenoarmejcov, ktorá sa na bohatých poliach sovietskej Ukrajiny zmiesila s krvou našich bojovníkov, tečie tiež za našu vec, za slobodu nášho národa, za naše slobodné Československo! Kde sa len podela z nášho ľudu ľudáckymi ideológmi vytrubovaná takzvaná odveká nenávisť voči českému ľudu, keď s toľkou láskou a otvorenou náručou boli prijímaní v našich horách českí bojovníci za slobodu našich národov! Nuž, akože si inakšie mal počínať náš ľud, keď len kat Heydrich dal zavraždiť vyše 500 českých vlastencov, ktorí inej viny nemali, iba že horúco milovali slobodu a svoj ľud - a bol to len začiatok hrôz, ktoré bratský český národ prežíval počas okupácie. Tu v horách, v partizánskych bojoch kovalo sa bratstvo národov, keď na pomoc Povstaniu prišli stovky príslušníkov iných národov - Francúzov. Poliakov, Maďarov, Srbov, Bulharov i Talianov, ktorí svojou prítomnosťou a bojom dokumentovali, že kdekoľvek sa bije fašizmus a kvizlingovia, bojuje sa za slobodu a ľudské položenie vlastného národa.

Revolučná doba vytvára aj svoje revolučné orgány. Tak bola vytvorená Slovenská národná rada. V Slovenskom národnom povstaní Slovenská národná rada vystupuje z ilegality a vydáva prvé dôležité vyhlásenia. Slovenský ľud ju prijíma s dôverou a uznáva, že jej patrí celá zákonodarná, vládna a výkonná moc na Slovensku. Od tých čias zostáva už Slovenská národná rada najvyšším orgánom štátnej moci na Slovensku a ako oprávnený predstaviteľ svojbytného slovenského národa a nositeľ štátnej moci na území Slovenska bola slávnostne potvrdená Košickým vládnym programom.

V týchto revolučných časoch ľud odstraňuje vládnych komisárov, ktorí stáli na čele obcí, a vytvára v mestách a dedinách národné výbory, ktoré sa stávajú orgánmi revolučných poriadkov, vykonávateľmi vôle ľudu a organizátormi jeho boja. Národné výbory ako revolučná vymoženosť ľudu boli zakotvené v Košickom vládnom programe a stali sa základom rodiaceho sa ľudovodemokratického zriadenia v oslobodenej krajine.

Mohutná revolučná vlna slovenského ľudu mohla prerásť v ozbrojené povstanie len za významnej podpory a priamej pomoci Sovietskeho sväzu, jeho víťaziacej armády, jeho hrdinských partizánov. Boli to sovietski partizáni, ktorí nielen učili partizánskej taktike boja slovenských partizánov, ale prví a neohrozene sa vrhali do bojov s nenávideným nepriateľom. Takto názorne viedli, zapaľovali a učili odvahe slovenských bojovníkov za slobodu. Spolu s nimi a za ich vedenia písali sa najslávnejšie stránky bojov v Slovenskom národnom povstaní. S nimi. s ich bojovým nadšením a príkladnou odvahou sú spojené boje pri Telgarte, Svätom Kríži. Strečne a na ostatných bojištiach na Slovensku. Drvivé údery, ktoré zasadzovala Sovietska armáda hitlerovským vojskám, nespočetné obete na životoch sovietskych vojakov, len aby čo najskôr pomohli Slovenskému národnému povstaniu, nepretržitá pomoc Sovietskeho sväzu od začiatku Povstania zbraňami, obväzovým materiálom, šatstvom, odvozom ranených partizánov na oslobodené sovietske územie, to boli rozhodujúce momenty, že sme sa mohli brániť a ubrániť do víťazného konca.

Vojenský význam Slovenského národného povstania bol nemalý. Povstanie prekazilo plán hlavného velenia hitlerovských armád opevniť sa na Slovensku a držať južné krídlo postupujúcej Sovietskej armády. Partizánska činnosť nielen že tieto Plány prekazila, ale viazala 8 nemeckých divízií, niekoľkotisíc ordnerov padlo na Slovensku pod údermi partizánov. Partizánska vojna bránila nerušenému prísunu výzbroje a výstroja na front tým, že rozrušovala železničné a cestné spoje na stovkách kilometrov.

Keď hovoríme o odkaze Slovenského národného povstania, o plnení -jeho odkazu, máme predovšetkým na mysli jeho politické dôsledky. Tie mali nesmierny význam pri budovaní našej socialistickej vlasti. Február 1948 je dokumentom, že ideály, za ktoré náš ľud v Povstaní bojoval, v ňom žijú, sú mu nedotknuteľné. Nikomu nedovolí čachrovať s republikou, so slobodou ľudu, s úprimnou bratskou jednotou Čechov a Slovákov, s najdrahším pokladom priateľstva a spojenectva so Sovietskym sväzom. Toto sú hodnoty, ktorým sa náš ľud nenaučil z čítaniek, ale ich význam poznával v najťažších časoch, v bojoch, kedy ľudia a veci ukazujú svoju pravú tvár. Preto šiel náš ľud s komunistami aj vo februári 1948; nebezpečie sa mu nezdalo menšie, ako keď sa bolo treba rátať s fašistami so zbraňou v ruke. Táto skutočnosť je súčasne dôkazom, ako autorita komunistickej strany vzrástla, ako ju ľud uznáva za vedúcu silu vo svojom štáte.

Takýto postoj ľudu v obidvoch častiach našej republiky porazil februárový kontrarevolučný puč buržoázie, čím prešla moc definitívne do rúk robotníckej triedy. IX. sjazd Komunistickej strany Československa ako dôsledok toho, že sme dosiahli základný strategický cieľ revolúcie, vvtýčil generálnu líniu budovania socializmu. Nastáva búrlivý rozmach spriemyselňovania Slovenska Zaostalé Slovensko, za predmníchovskej republiky len poľnohospodársky prívesok štátu, za tzv. slovenského štátu vykrádané Slovensko, mení sa jednotným hospodárskym plánom na priemyselnú krajinu. Komunistická strana Československa verne plniac leninskú zásadu riešenia národnostnej otázky, nevidí v industrializácii Slovenska, v rozvoji slovenského poľnohospodárstva a rýchlom zvýšení hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúcich Slovenska len záležitosť pracujúceho ľudu Slovenska a slovenských národný orgánov, ale požaduje, aby všetky orgány republiky vytvárali rovnako priaznivé podmienky pre hospodársky, kultúrny a sociálny život oboch národov. Táto múdra a prezieravá politika strany, najširšej pomoci českého ľudu pri budovaní Slovenska, nielen že vyháňala zo Slovenska odvekú biedu, ale zároveň upevňovala a robila samozrejmou bratskú jednotu Čechov a Slovákov v jednotnom štáte.

Od tej doby sa dosiahlo v Československej republike naprostej prevahy socialistických vzťahov v celom hospodárstve. Mohutný rozvoj, najmä nášho priemyslu, ktorý vzrástol takmer na trojnásobok, viac ako 72 % poľnohospodárskej pôdy v socialistickom sektore, podstatný rast materiálnej a kultúrnej úrovne ľudu, to je charakteristika uplynulých deviatich rokov. V procese tohto vývoja sa neustále upevňovala moc robotníckej triedy, bolo prakticky odstránené vykorisťovanie človeka človekom, prehlbovala sa morálnopolitická jednota nášho ľudu, rástlo jeho socialistické uvedomenie.

Toto sú základy, o ktoré sa oprel XI. sjazd Komunistickej strany Československa, keď vytýčil úlohu dovŕšenia výstavby socializmu v našej vlasti.

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia!

Dnes, keď spomíname 14. výročie slávneho Slovenského národného povstania, keď hodnotíme, koľko sme z jeho odkazu splnili, čo nám ešte splniť treba, s hrdosťou hľadíme na doteraz vykonané dielo nášho pracujúceho ľudu, s vierou a pevným odhodlaním sa dávame dielo dokončiť. Túto svoju vieru a odhodlanie opierame o skutočnosť, že naša republika je pevnou súčasťou socialistického tábora, vedeného Sovietskym sväzom, ktorého jednota sa neustále upevňuje. Prevaha nad kapitalizmom sa dnes prejavuje nielen v oblasti politickej, ideologickej, sociálnej a morálnej, ale aj v oblasti ekonomiky, techniky a vedy.

Celé obrovské medzinárodné revolučné robotnícke hnutie tvorí spolu s nami nepremožiteľnú silu. Pri tohoročnom štrnástom výročí slávneho Slovenského národného povstania a dvadsiatom výročí Mníchova, táto nepremožiteľná sila pripomína západným imperialistom, - ktorí u našich západných hraníc znovu budujú nacistický wermacht a atómové odpaľovacie základne a ktorí by znova chceli rozhodovať o osude našich národov -, že o vybudovaní šťastnej socialistickej spoločnosti naše národy už z vlastnej vôle navždy rozhodli Už sa nerozhoduje o osude socializmu, ale o osude kapitalizmu. Veríme, že aj o osude kapitalizmu padne rozhodnutie v historicky krátkom čase.

Dovŕšenie výstavby socializmu a položenie základov pre prechod k budovaniu komunizmu sa však neuskutočňuje automaticky. Splnenie tejto dejinné i úlohy vyžaduje, aby milióny pracujúcich pod vedením našej strany na kvalitatívne vyššej úrovni rozvíjali všetky produktívne sily a zdroje nášho národného hospodárstva, prehlbovaním svojho socialistického uvedomenia ďalej rozvíjali socialistické výrobné vzťahy a tak sa stali pánmi svojich spoločensko-ekonomických vzťahov. Vyžaduje aby sa všetci pracujúci ešte účinnejšie zúčastnili na správe štátu a na riadení hospodárstva.

Najmä Slovensko dostáva XI. sjazdom Komunistickej strany Československa perspektívy gigantickej výstavby. Má sa dosiahnuť hospodárske vyrovnanie s českými krajmi. Objem priemyselnej výroby má do roku 1965 vzrásť najmenej na dvojnásobok v porovnaní s rokom 1957. V poľnohospodárstve máme dosiahnuť v najbližších rokoch takú intenzitu poľnohospodárskej výroby, aká bude v českých krajoch.

Na východnom Slovensku vybuduje sa metalurgický kombinát, ktorého ročná kapacita sa plánuje na 3 a pol milióna ton ocele. Rozsiahle energetické, zavlažovacie, odvodňovacie diela na našich riekach, dostavba rozostavaných a výstavba ďalších nových fabrík a závodov je priamy dôsledok bratskej spolupráce nášho ľudu s českým pracujúcim ľudom, so Sovietskym sväzom a krajinami socialistického tábora. Výstavba kombinátu je priam symbolom spolupráce a nových, socialistických vzťahov vzájomnej pomoci pri budovaní šťastného a bohatého zajtrajška. Kombinát vybuduje pracujúci ľud Slovenska za pomoci českých odborníkov, pomocou strojného zariadenia z českých závodov a pracovať bude na základe dodávok sovietskej rudy a ostravského uhlia. Socialistická výstavba našej vlasti dávno vyvrátila všetky krpaté a prízemné teórie buržoáznych nacionalistov a ostatných vševedkov uzavrieť ekonomiku Slovenska do národných hraníc, lebo závod od závodu, jedna fabrika ako druhá sú živým svedectvom pomoci bratského českého pracujúceho ľudu. Každý občan Slovenska musí pochopiť, že naše šťastie a blahobyt sa nerodí len na Slovensku, ale aj v ostravských baniach, vo Vítkovických železiarňach, vo vyvinutom priemysle českých krajov, v mohutných gigantoch Sovietskeho sväzu a v pomoci ostatných krajín socialistického tábora. My, poslanci Slovenskej národnej rady, ktorí túto skutočnosť poznáme, ktorí poznáme závislosti a súvislosti nášho budovania socializmu, musíme toto poznanie učiniť samozrejmosťou u každého občana. Proletársky internacionalizmus, tento prekrásny cit, ktorý mohla splodiť čistá morálka proletariátu, tento musíme vštepovať do každého občana, aby sa naskrze oslobodil od všetkých buržoáznych, nacionalistických predsudkov a nánosov. Dovŕšenie socializmu nech nájde aj socialisticky mysliaceho a socialisticky konajúceho človeka.

Nemožno ani inak, keď dnes spomíname Slovenské národné povstanie, ktoré sa rozhorelo pred štrnástimi rokmi práve proti cudzím okupantom a ich domácim pomáhačom, za národnú slobodu a dôstojnosť ľudského života, aby sme nevideli, ako sa usilujú tieto hodnoty pošliapať imperialisti Severoamerických štátov a Anglicka na Blízkom a Strednom východe. V zúfalom pokuse zadržať rozpad kolonializmu a utopiť v krvi národnooslobodzovacie hnutie arabských národov, obsadili svojimi vojskami Libanon a Jordánsko a mali v úmysle vtiahnuť do Iraku, do najmladšej republiky. Len rozhodné vystúpenie Sovietskeho sväzu, ľudovej Číny a celého socialistického tábora, len aktívne hnutie mierumilovných ľudí na celom svete prinútilo imperialistov ustúpiť od útoku na Irak. Verejná mienka na celom svete sa postavila ostro proti tomuto agresívnemu činu a žiada okamžité stiahnutie amerických a anglických vojsk z Libanonu a Jordánska. Pod dojmom týchto vážnych udalostí prebiehalo aj snemovanie kongresu pre odzbrojenie a mierovú spoluprácu v Štokholme. Delegáti zo 70 krajín sveta odsúdili s rozhorčením anglo-americkú intervenciu na Strednom východe. Na druhej strane kongres vrelé privítal mierové snahy Sovietskeho sväzu. Rovnako hlas mládeže z vyše päťdesiatich štátov sveta, ktorá sa zišla v minulých dňoch na svojej Prvej svetovej odborovej konferencii pracujúcej mládeže v Prahe, znie do celého sveta, ako mohutný protest proti vojnovým prípravám, ako výzva za šťastnejší a slobodný život všetkej mládeže sveta. Znova sa ukázalo, akú veľkú aktívnu úlohu hrá svetové mierové hnutie a akou je dôležitou oporou mierovej politiky Sovietskeho sväzu a ostatných socalistických krajín. Po mnohých vytáčkach, prieťahoch a odmietaní sovietskych návrhov, aby sa bez meškania rokovalo o vážnej situácii na Strednom východe, stala sa záležitosť nakoniec predmetom rokovania Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov. Sám Eisenhower sa dostavil pred Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov, aby obraňoval americkú agresiu. Súčasne americkí a anglickí imperialisti vyvíjali silný tlak na predstaviteľov jednotlivých štátov, aby nedošlo na Valnom zhromaždení k odsúdeniu ich agresie a k prijatiu sovietskeho návrhu rezolúcie. Jednomyseľné prijatie rezolúcie desiatich štátov Arabskej Ligy možno považovať za významný úspech mierových síl, a to preto, lebo aj zástupcovia Severoamerických štátov a Anglicka, ak nechceli, aby ich vlády boli označené pred svetom za agresorov, boli prinútené hlasovať za rezolúciu. Hoci v prijatom návrhu nie je stanovený dátum odchodu intervenčných vojsk z Jordánska a Libanonu, je tu vyhlásenie zástupcu Sovietskeho sväzu, ktorý si vyhradzuje právo predložiť záležitosť znova pred Valné zhromaždenie, ak by USA a Anglicko otáľali s odvolaním svojich vojsk zo Stredného východu.

Aj keď ide o kompromisné riešenie, možno veriť, že najväčšie nebezpečie je zažehnané. Ani tento dielčí úspech nemožno inému pripísať, ako iniciatívnej zahraničnej politike Sovietskeho sväzu. jeho veľkému úsiliu udržať svetový mier. Víťazná cesta sovietskej zahraničnej politiky od historického "Dekrétu o mieri" až po dnešné iniciatívne činy sovietskej vlády opiera sa o veľké leninské princípy mierového spolužitia. Táto politika mierového spolužitia vždy bola a je teóriou a politikou dôsledne revolučnou, umožňujúcou robotníckej triede upevniť vlastné pozície, úspešne rozvinúť socialistickú výstavbu, posilňovať vplyv na vývoj v kapitalistických krajinách a tak prispievať k dozretiu ich vlastných revolučných síl.

Celá súčasná medzinárodná situácia je ovládaná široko založenou mierovou ofenzívou Sovietskeho sväzu. Ľud sa už neprizerá bezradne vojnovým prípravám imperialistov. Pod záštitou Sovietskeho sväzu, ktorý je hlavnou silou boja za mier, stavia sa ľud celého sveta organizovane proti vojne. Je organizovaným výrazom vôle stámiliónových más vo svete, ktoré nemožno nebrať na vedomie. Jeho sila a medzinárodná autorita mocného Sovietskeho sväzu a celého socialistického tábora znamená pre imperialistov privážnu prekážku, nedovoľuje im beztrestne uvrhnúť národy do vojny.

Pre Sovietsky sväz a jeho ľud neznamenajú slová o mierovom spolužití oboch spoločenských sústav prázdnu frázu. Toho dokladom je priamo historický čin, že uznesením Najvyššieho sovietu SSSR boli jednostranne zastavené skúšky jadrových zbraní. Tak sovietska vláda ako prvá ukázala Spojeným štátom a Veľkej Británii, že o mieri a o riešení závažných medzinárodných problémov nestačí len hovoriť, ale po rečiach majú nasledovať skutky. Skúsenosti ukazujú, že týmto činom sa autorita Sovietskeho sväzu nebývalou mierou upevnila.

Sme hrdí na to, že vo veľkom zápase o spravodlivé usporiadanie sveta sme na strane pokroku, na strane tých síl, ktoré bojujú za odveké túžby ľudstva, že sme so Sovietskym sväzom a že sme schopní tento boj aktívne podporovať.

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky, súdruhovia!

K slávnym dňom Slovenského národného povstania budeme sa vracať ešte po mnohé a mnohé časy ako k žiarivému príkladu obetavosti a bojovného odhodlania nášho ľudu. Treba nám tak robiť, lebo odkaz Slovenského národného povstania znamená prehlbovanie hospodárskej a politickej moci našej vlasti, znamená nenávisť proti vojne, boj za svetový mier, znamená upevňovanie bratskej jednoty Čechov a Slovákov a družby s národmi Sovietskeho sväzu. Odkaz povstania znamená uplatňovanie vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa v každodennej práci Národného frontu, masových organizácií, v celom našom hospodárskom a politickom živote, na poli kultúry, vedy a umenia. Odkaz Slovenského národného povstania znamená strážiť ideovú čistotu nášho ideologického frontu, každodenný boj proti niektorým narastajúcim maloburžoáznym tendenciám a revizionistickým teóriám. Ustavične myslieť na to, ako biť každý prejav a každý zvyšok ľudáckej ideológie, každý pokus zvyškov buržoázie narušiť našu výstavbu. Vštepovať tento odkaz do našej mládeže, aby bola hrdá na svoje matky, otcov, na svoj ľud, ktorý bol schopný takých hrdinských činov za svoje ideály a za krásnejší život budúcich pokolení. Nech naša mládež ďalej rozvíja odkaz slávneho Slovenského národného povstania.

Niet sily na svete, ktorá by nám zabránila plniť a splniť veľké úlohy dobudovania socializmu v našej vlasti. Komunistická strana Československa, ako vedúca politická sila v našej vlasti neustále dokazuje vo svojej každodennej činnosti, že odkaz dlhoročných bojov našej robotníckej triedy za predmníchovskej republiky, nášho ľudu v Slovenskom národnom povstaní a spojenectva našich národov so Sovietskym sväzom stráži ako oko v hlave proti všetkým nepriateľským pokusom buržoáznych nacionalistov a revizionistov. Morálnopolitická jednota nášho ľudu, ktorá vznikla v bojoch a upevňuje sa v budovaní, pevné bratstvo našich národov, spojenectvo so Sovietskym sväzom a so všetkými krajinami socialistického tábora i mierumilovnými a pokrokovými silami celého sveta je pevná záruka, že socializmus v našej vlasti dovŕšime a mier ubránime. (Búrlivý, dlhotrvajúci potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem súdruhovi poslancovi Hojčovi za prejav.

Oznamujem, že sa o slovo prihlásili:

povereník školstva a kultúry súdruh Ernest Sýkora,

súdružka poslankyňa Mária Gregorová,

súdruh poslanec Štefan Nagy a

člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady súdruh Milan Rázus.

Prosím súdruha povereníka Sýkoru, aby sa ujal slova.

Povereník Sýkora:

Vážená Slovenská národná rada!

Chcem sa v rozprave zaoberať otázkou, ako pri 14. výročí Slovenského národného povstania vystupuje do popredia jeho výchovná stránka. Vážne na to upozornil už kultúrny a osvetový výbor Slovenskej národnej rady na svojom vlaňajšom zvláštnom zasadnutí. Osobitne však výchovnú stránku Slovenského národného povstania treba podčiarknuť po XI. sjazde Komunistickej strany Československa, ktorý vysoko vyzdvihol úlohy kultúrnej revolúcie.

Tieto úlohy sú nerozlučnou súčasťou dovŕšenia výstavby socializmu. Reálne krátkodobé plány všestranného rozvoja celej našej vlasti, ktorých veľkosť sme zatiaľ schopní len nejasne si načrtnúť vo svojich predstavách, vyžadujú vysoký stupeň uvedomelosti, ohromnú iniciatívu a aktivitu každého, prehlbenie morálnopolitickej jednoty ľudu. Viac ako zdvojnásobiť sa má priemyselná výroba na Slovensku a popri celom rade iných veľkých závodov na východnom Slovensku, začne sa budovať mohutný metalurgický kombinát. Práve v dnešné výročie žiada sa slávnostnejšie opakovať tieto a podobné fakty o našej budúcnosti. A keď si predstavuješ vysoké pece kdesi pri Košiciach, práve 29. augusta, nemôžeš nevidieť aj ohne na horách spred 13., 14. alebo 15. rokov. Jedno je, pravda, prítomnosť a budúcnosť, druhé minulosť, ale zo spoločnej najslávnejšej kapitoly tej istej histórie o veľkom boji za slobodu a budovanie nového života. A Slovenské národné povstanie je v tej kapitole hrdým majákom, ktorý stále ukazuje správnu cestu a upozorňuje na nebezpečenstvá.

Je nesmierne dôležité a práve pri uskutočňovaní kultúrnej revolúcie, aby sme si tieto súvislosti živo uvedomovali nielen pri slávnostných príležitostiach, ale aby Slovenské národné povstanie ako prebohatý ideový zdroj našej minulosti aktívne nám na každom kroku a každodenne pomáhalo budovať socializmus.

Slovenské národné povstanie ostane navždy predovšetkým mocným žriedlom našej revolučnej národnej hrdosti, československého socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu.

Slovenský ľud sa v roku 1944 zaradil do protifašistického frontu, do frontu slobodymilovných národov. "V tom je večný historický význam Slovenského národného povstania, " zdôraznil pred 7 rokmi z tohto miesta predseda našej vlády súdruh Viliam Š i r ok ý. A dodal, že to bol úder zasadený nielen nemeckým, ale aj anglo-americkým imperialistom, ktorým nešlo o oslobodenie Slovenska, ale iba o vystriedanie jedného imperialistického otrokára druhým. Áno, slovenský ľud v duchu svojich národných revolučných tradícií 27 rokov po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii a pod vplyvom jej slávnych ideí zastal si svojim národnooslobodzovacím bojom spolu s najpokrokovejšími národmi sveta po boku Sovietskeho sväzu. Sem smerovalo a vyúsťovalo všetko veľké v našich národných dejinách, počínajúc husitstvom, cez veľké banícke a roľnícke povstania v XVI., XVII. a XIX. storočí, cez národnooslobodzovací proces v prvej polovici minulého storočia až po vznik a rozvoj nášho robotníckeho hnutia a založenie Komunistickej strany Československa.

Všetok československý ľud bude vždy s hrdosťou spomínať, že Slovenské národné povstanie zdvihlo západnými imperialistami a buržoáziou zradenú a Hitlerom a klerofašistami pošliapanú zástavu Československej republiky a tak sa stalo súčasťou spoločného oslobodzovacieho boja, vedeného a organizovaného Komunistickou stranou Československa. Slovenský ľud sa nedal nikým a ničím pomýliť. I po vzniku takzvaného slovenského štátu pokrokové sily republiky sa okamžite začali znovu spájať a zjednocovať a tí príslušníci českého národa, ktorí sa dostali na povstalecké územie, konečne si mohli po rokoch slobodne vydýchnuť medzi svojimi najbližšími. Pôsobil tu mocne duch proletárskeho internacionalizmu zo Sovietskeho sväzu, ale pôsobili tu aj naše pokrokové tradície, vedomie spolupatričnosti oboch našich národov, storočiami posilňované a upevňované. Bola odhalená a rozbitá bezočivá lož klérofašistov. I táto skutočnosť, neznalosť skutočných pocitov slovenského ľudu voči českému ľudu prenikavo odhalila ich beznárodnú, zapredaneckú buržoáznu tvár. Nepodarilo sa im ani na chvíľu sfalšovať našu spoločnú históriu. A história našich vzťahov vyznačuje sa zvláštnou ušľachtilosťou, prenikavou hĺbkou a mimoriadne úzkou kultúrnou spoluprácou. I keď nás veky rozdeľovali hranice, vždy sme si našli spôsoby, ako si ostať blízkymi. Vždy sme prechádzali jeden k druhému a pre nás Slovákov to malo často osudový význam, neraz závisela od toho naša národná existencia. Teraz, keď sa naše národy začínajú zbližovať na vyššej úrovni, ako národy socialistické, prišiel čas rýchlejším tempom pokračovať na dôkladnom a všestrannom objasňovaní našich vzájomných vzťahov, aby myšlienky bratskej jednoty a nerozlučnej spolupráce zapúšťali neustále hlbšie a hlbšie korene. To platí, pravda, aj o predmníchovskej republike, v ktorej sa kovala jednota československej robotníckej triedy, a v ktorej Komunistickou stranou Československa dôsledne presadzovaná leninská národnostná politika prinútila utláčateľskú buržoáziu vykonať nemálo i v prospech zaostalého Slovenska, najmä v oblasti kultúrnej. Základom pre nové, vyššie, intenzívnejšie vzťahy medzi našimi národmi je však Slovenské národné povstanie. Preto sa vždy znovu a znovu budeme k nemu vracať pri upevňovaní bratstva Čechov a Slovákov i všetkých národností našej vlasti, pri prehlbovaní socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu.

Bojové nadšenie a odhodlanie postaviť sa proti nenávidenému nepriateľovi, nech už bol akokoľvek silný, bezočivý a bezohľadný, vliali do myslí a sŕdc slovenského ľudu hrdinský sovietsky ľud, víťazstvá jeho slávnej armády na frontoch a sovietski partizánski bojovníci. V najťažších chvíľach stretol sa náš ľud s reprezentantmi prvého socialistického štátu sveta a hneď pochopil, že prišli ľudia zvláštneho razenia, že sa nevybrali k nám bojovať a obetovať životy len za záujmy svojej vlasti, ale i za najvlastnejšie naše záujmy, ako aj záujmy všetkých porobených národov sveta. Ich neuveriteľná chrabrosť, sila presvedčenia vlievali istotu, rozplameňovali nadšenie, plodili bojové odhodlanie. A tak sa v ohni bojov rodila hlboká úcta a láska k sovietskemu človeku, k jeho vlasti i k strane, ktorá ho vychovala. Jej zvláštnosťou sa stalo, že čas jej nemohol ublížiť, vedel ju iba násobiť. A keby sme si dnes zastali na niektoré z povstaleckých bojísk a pokúsili sa analyzovať svoje pocity k sovietskym partizánom, k sovietskym osloboditeľom, zhodli by sme sa iste všetci v tom, že myšlienky družby, prejavy lásky k Sovietskemu sväzu nevzťahujú sa na niečo, čo je mimo nás, mimo našich dolín a hôr, mimo našej vlasti, ale že sú nerozlučnou súčasťou nás obklopujúceho života, ako slnko alebo vzduch, ktorý dýchame.