Toto všetko treba neustále hlbšie domýšľať a učiniť živou súčasťou práce a života našich ľudí. Dovŕšenie socializmu, vytýčené XI. sjazdom Komunistickej strany Československa, boj za mier, naše internacionálne povinnosti vyžadujú si vysoké politické uvedomenie, neustálu aktivitu a iniciatívu v práci. Je nepochybné, že ak lepšie a sústavnejšie budenie využívať odkaz Slovenského národného povstania v socialistickej výchove, v umení a celej osvetovej a kultúrnej práci, posilní to náš revolučný elán, optimizmus, prehĺbi socialistické vlastenectvo a proletársky internacionalizmus, pripraví nás pre ešte nezmieriteľnejší boj proti reakčnej ideológii buržoázie, proti výmyslom revizionistov, a zvýši našu ostražitosť, keďže tí istí fašistickí dravci, ktorí sa vrhli pred 14 rokmi na Slovensko, majú už dnes v západnom Nemecku zase slobodu prejavu, kým nemecký ľud musí čušať.

Úsilie o sústavné prehlbovanie odkazu Slovenského národného povstania v celej výchovnej a kultúrnej práci sa už začalo a spája sa najmä s prípravami na 15. výročie Slovenského národného povstania.

Pre školy vyšli podrobné metodické pokyny, ktorých úlohou je zintenzívniť výchovu v duchu revolučných tradícií, zvyšuje sa počet škôl, pionierskych a sväzáckych organizácií, ktoré preberajú do trvalej starostlivosti pamätníky, pamätné tabule, hroby a pamätné miesta z oslobodzovacích bojov. Žiaci a učitelia zbierajú dokumentačný materiál o Slovenskom národnom povstaní z okolia školy. Na školách sa budú organizovať v oveľa širšom meradle ako doteraz besedy s účastníkmi Slovenského národného povstania, s autormi umeleckých diel o Povstaní, večery poézie s povstaleckou tematikou. Vyše 2.000 pionierov v lete putovalo po miestach slávnych povstaleckých bojov. Kraje organizovali rad exkurzií pod názvom: "Po stopách Slovenského národného povstania", na ktorých sa zúčastnili i učitelia z Čiech. Na marec roku 1959 pripravuje Povereníctvo školstva a kultúry celoslovenskú konferenciu učiteľov, najmä účastníkov Povstania, ktorej úlohou bude zhrnúť výsledky vo využívaní revolučných tradícií v učebnom procese. Na počesť 15. výročia Povstania budú usporiadané Celoslovenské dni školskej telesnej výchovy a športu v Banskej Bystrici a 6. ročník Hviezdoslavovho Kubína zameria sa na povstaleckú problematiku, a to i v samostatnej tvorbe žiakov. Už od začiatku tohto roku pripravujú sa učitelia i žiaci všetkých druhov škôl preberať záväzky na počesť 15. výročia Slovenského národného povstania.

V osvetových zariadeniach sa postupne uskutočňujú prednášky, besedy a iné podujatia s tematikou národného povstania. Školia sa vlastivední pracovníci a dáva sa im úloha zbierať a v osvetovej práci využívať dokumentačný materiál, postarať sa, aby kronikári čo najpodrobnejšie a samozrejme aj čo najpresnejšie zachytili obdobie Slovenského národného povstania a oslobodzovacích bojov našej vlasti slávnou Sovietskou armádou.

Slovenský pamiatkový ústav pripravuje prehľad pamätných miest, domov, pamätníkov, pamätných tabúl, vzťahujúcich sa na oslobodenie našej vlasti a na Slovenské národné povstanie.

V ľudových knižniciach sa pripravujú tematické výstavky kníh, osvetový ústav a krajské domy osvety zas festivaly revolučných hier, vlastivedné múzeá výstavky na tému: Slovenské národné povstanie a súčasnosť. Výstavu, ktorá má zahrňovať revolučné boje v celej šírke, pripravuje na budúci rok Slovenské múzeum v Bratislave. Pripravuje sa označenie všetkých pamätných miest orientačnými tabuľami, buduje sa celý rad ďalších pamätníkov.

Povereníctvo školstva a kultúry vypísalo k 15. výročiu Slovenského národného povstania hudobnú, literárnu, a výtvarnú súťaž. Aj ľudoví umeleckí tvorcovia, najmä v odbore keramiky a rezbárstva, pracujú na dielach s námetmi z oslobodzovacích bojov. Najlepšie diela budú vystavené na celoslovenskej výstave ľudovej umeleckej tvorivosti.

V edičnom pláne na rok 1959 je zaradených 32 publikácií s tematikou Slovenského národného povstania. V atlase dejín Československa vyjde mapa bojov v Slovenskom národnom povstaní; pripravuje sa tiež obsiahla publikácia, ktorá bude zahrňovať všetky pamätné miesta Slovenského národného povstania.

Domnievam sa, že toto všetko nám pomôže zlepšiť výchovnú prácu s mládežou a celú osvetovú prácu pri zvyšovaní socialistického uvedomenia všetkých pracujúcich, že naši spisovatelia a umelci vytvoria v priebehu nasledujúceho roku diela, z ktorých aspoň niektoré prekonajú, čo v tomto smere bolo doteraz vytvorené.

* * *

Dovoľte mi nakoniec vysloviť mienku, že iniciatíva Slovenskej národnej rady pri prípravách na 14. a 15. výročie Slovenského národného povstania mala už doteraz plodné výsledky a vysloviť presvedčenie, že pri 15. výročí Slovenského národného povstania budeme môcť konštatovať, ako zdôraznenie výchovnej stránky Slovenského národného povstania pomohlo nášmu ľudu pri uskutočňovaní veľkého diela dovŕšenia socializmu v našej vlasti, a to tak na úseku hospodárskej výstavby ako i v kultúrnej revolúcii. (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem súdruhovi povereníkovi Sýkorovi za prednesený prejav a dávam slovo súdružke poslankyni Márii Gregorovej.

Poslankyňa Gregorová:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky, súdruhovia!

Dnes si pripomíname štrnáste výročie Slovenského národného povstania. Oslavujeme každoročne výročie Slovenského národného povstania s pocitom hlbokej vďaky našej rodnej Komunistickej strane, nášmu osloboditeľovi, veľkému Sovietskemu sväzu a jeho Sovietskej armáde, s pocitom vďaky a s úprimnou úctou a spomienkou na tých, ktorí položili svoje životy, aby sme my slobodne žili a budovali našu drahú republiku, stále krajšiu a bohatšiu.

Slovenské národné povstanie, ktoré sa zlatými písmenami zapísalo do dejín našich národov, bolo vyvrcholením odvekého boja robotníckej triedy s buržoáziou a kapitálom. Bolo vyvrcholením boja síl minulosti a reakcie so silami mieru a šťastnej budúcnosti ľudstva. Dnes, keď oslavujeme štrnáste výročie Slovenského národného povstania, zároveň si pripomíname, čím pre nás bol, je aj zostane Sovietsky sväz a víťazná strana Lenina, Komunistická strana Sovietskeho sväzu. Pripomíname si to a oslavujeme výročie Slovenského národného povstania v roku štyridsiateho výročia utvorenia Československej republiky, 20. výročia mníchovskej zrady na našej krajine a ľude a 15 rokov po podpísaní zmluvy so Sovietskym sväzom o priateľstve a vzájomnej pomoci.

Slovenské národné povstanie sústredilo pod svoje zástavy a pod ilegálnym vedením Komunistickej strany Československa všetky vrstvy pracujúceho ľudu, ktorých spájala túžba po skutočnej národnej a politickej slobode a nenávisť k fašizmu, túžba po spravodlivom sociálnom a hospodárskom poriadku, v ktorom všetko bohatstvo krajiny by patrilo tým, ktorí ho aj skutočne vytvárajú - pracujúcemu ľudu.

Zamyslime sa a pripomeňme si, súdružky, súdruhovia, aké bolo za prvej Československej republiky to naše krásne Slovensko. V živoriacom priemysle na Slovensku bol robotník vskutku len bezprávnym a neistým tvorom. Bezprávnym preto, že bol žmýkaný do poslednej kvapky potu a keď nevládal, mal právo, ktoré vskutku mal, stať si do radov nezamestnaných. Samotná som to skúsila na vlastnej koži a príkladov v našich továrňach a v samotnom Rybárpoli, kde som pracovala mali sme až až. Nie jeden, ani dvaja, ale celé stovky robotníkov boli vyhadzované na ulicu a odkázaní na mizerné žobračenky. TO bola tá sloboda, to bola tá vychvaľovaná masarykovská humanita a demokracia. Pre koho? Pre hŕstku vydriduchov - kapitalistov - ktorí pre svoje zisky neváhali v mníchovskej zrade dať do spárov hitlerovského fašizmu národ a krajinu.

V tých časoch nebolo ani u nás v Rybárpoli krásnych obytných domov, internátu pre mladých ľudí, pekne oblečených dievčat a chlapcov, spokojných otcov a šťastných matiek. Bývalo sa po 20-30 na izbe, deti chodili viac hladné ako sýte, viac otrhané ako oblečené. Pred továrňou stáli ľudia a čakali na prácu, ktorej nebolo. Ale mali sme jedno, pevnú vieru, ktorú nám dávala naša Komunistická strana Československa, že víťazstvo bude naše. Túto silu, ba ešte väčšiu sme mali za tzv. Slovenského štátu, keď pod vedením Komunistickej strany Československa sme vydávali a rozširovali ilegálnu tlač, ničili hotové výrobky pre fašistické Nemecko a pripravovali robotníkov na Slovenské národné povstanie. Veď mnohí synovia slovenských robotníkov, ktorí odchádzali na východný front, niesli so sebou inštrukcie od členov Komunistickej strany Slovenska na prechod k sovietskym partizánom.

A sloboda prišla. Priniesla ju nepremožiteľná Sovietska armáda a po jej boku najlepší synovia našich národov, slávni partizáni. Fašizmus bol porazený a ľud vzal moc do svojich rúk. Robotnícka trieda, o ktorej jej nepriatelia vždy tvrdili, že nie je schopná si vládnuť a spravovať krajinu, prevzala do svojich rúk moc vo svojej znivočenej a vydrancovanej vlasti. A pozrime sa, čo sme všetko pod vedením našej drahej rodnej Komunistickej strany Československa dosiahli. Industrializácia Slovenska, ktorá napreduje míľovými krokmi, vytvára z neho priemyselne rovnocenného partnera s vyspelými českými krajmi. Nezamestnanosť a vysťahovalectvo sa stáva u nás neznámym pojmom. Nové závody, nové školy, radostné a zdravé bývanie, veselé, zdravím kypiace baculaté deti, spokojní otcovia a usmievavé matky, desaťtisíce nových bytov a rodinných domkov, to všetko vháňa do očí slzy radosti.

No my vieme, že nemôžeme zostať sedieť so založenými rukami. XI. sjazd Komunistictickej strany Československa svojimi uzneseniami nám jasne ukázal, čo musíme ešte spraviť, aby sme vybudovali v našej vlasti socializmus a tak splnili odkaz Slovenského národného povstania. Predovšetkým nám treba čestne a statočne pracovať, tak ako nám to káže a nás vedie naša Komunistická strana Československa. Pri ceste budovania socializmu v našej vlasti musíme mať stále pred očami odkaz Slovenského národného povstania a pri odstraňovaní prekážok na tejto ceste na mysli tých, čo za terajší radosťou kypiaci život padli na poli cti a slávy.

My, robotníci a robotníčky v závodoch spolu s pracujúcim roľníctvom ostaneme odkazu Slovenského národného povstania verní. Pod múdrym vedením našej strany socializmus v našej vlasti vybudujeme a odkazu Slovenského národného povstania verní ostaneme.

Česť a sláva bojovníkom Slovenského národného povstania. (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem súdružke poslankyni Gregorovej za prejav. Teraz prosím súdruha poslanca Nagya, aby sa ujal slova.

Vážená Slovenská národná rada!

Dovoľte, aby som hovoril maďarsky, lebo slovensky dobre neviem.

Szlovákia dolgozó népe a büszkeségtől áthatva ünnepli ma történetének legkimagaslóbb eseményét, a tizennégy évvel ezelőtt kitört dicső Szlovák Nemzeti Felkelés évfordulóját. A szlovák néppel együtt ünneplik köztársaságunk magyar dolgozói is a szlovák nép legendás szabadságharcának évfordulóját, amely a közös hazában élő magyar dolgozók legnagyobb elismerését és csodálatát váltja ki a hős szlovák nép iránt.

A legnagyobb terror és a legsötétebb elnyomás idején fegyvert fogni a rabló fasiszta megszállók és azok hazai bérencei, a ludák klerofasiszta árulók ellen, valóban merész és határtalanul bátor cselekedet volt, amely nemcsak bámulatba ejtette Európa népeit, amelyek akkor a hitleri fasizmus barbár elnyomása alatt sínylődtek, hanem a szlovák nép példája harcra is buzdította őket a fasiszta járom lerázására. Legdicsőbb fejezete ez a szlovák nemzet történelmének és erre mi, itt élő magyar dolgozók is valóban büszkék vagyunk, mert közös hazának, a Csehszlovák Köztársaságnak vagyunk a fiai és ezért a hazáért lüktet a mi szívünk is.

Mi csehszlovákiai magyar dolgozók ma, amikor megemlékezünk a szlovák testvérnemzet dicső felkeléséről, meg kell hogy emlékezzünk a csehszlovák burzsoázia húsz év előtti gyalázatos müncheni árulásáról, amely Szlovákia délvidéke magyarlakta területeit a feudális fasiszta Horthy-rendszernek juttatta és bennünket a demokratikus Csehszlovák Köztársaságtól erőszakkal elszakítva a gyűlölt Horthy-rendszernek rendelt alá. Keserves és könnyekkel áztatott évek voltak számunkra a Horthy-féle fasiszta megszállás évei. Ha nem volt rózsás életünk a burzsoá Csehszlovák Köztársaságban sem, mert tűrnünk kellett a tőkések nemzeti és szociális elnyomását, no az úgynevezett "anyaországban" ezerszer rosszabb sors várt reánk. De különösen súlyos esztendők köszöntöttek be azok számára, akik azelőtt a Csehszlovák Kommunista Párt tagjai vagy annak hívei, szimpatizálói, vagy akik a szakszervezetek tagjai voltak. Szlovákia délvidékein sok ilyen magyar munkás és paraszt élt, aki mint a Csehszlovákiai Kommunista Párt neveltje, a megszállás alatt illegális munkát végzett a gyűlölt Horthy-uralom ellen.

A Kommunista Párthoz és a Csehszlovák Köztársasághoz való hűségéért sok száz szlovákiai magyar dolgozó pusztult el a Horthy-féle magyar és a hitleri fasiszta koncentrációs táborokban és börtönökben.

A Horthy-megszállás alatt sínylődő magyar dolgozok, a haladó gondolkodású magyarországi magyar dolgozókkal együtt lélegzetet visszafojtva és hazafiui lelkesedéssel üdvözölték a szlovák nép felkelését a fasiszta elnyomás ellen és nem egy magyar dolgozó jött át Szlovákiába, hogy csatlakozzon a szlovák szabadságharcosokhoz. Nem egy áldozta fel életét is a közös ügyért, népének szabadságáért. Magyar nemzetiségű dolgozókból alakult partizán brigádok harcoltak a szlovák partizánok oldalán a közös ellenség, a fasizmus ellen, a Csehszlovák Köztársaság felszabadításáért.

Ma ennek a dicső évfordulónak az ünneplése nagyon kedvező alkalom -arra, hogy felelevenítsük azokat a drága emlékeket, amelyek bennünket, csehszlovákiai magyar dolgozókat, még szorosabban összefűznek a szlovák és cseh dolgozókkal, még jobban megszilárdítják azokat a kötelékeket, amelyek egységes összetartásunkat erősítik a közös cél, a szocializmus felépítése és a béke megvédése érdekében.

Csehszlovákia magyar dolgozói ma a szocialista őr szag építésben való öntudatos és lelkes részvételükkel bizonyítják be a köztársaság iránti szeretetüket és hűségüket és egyúttal azt is, hogy a szlovák dolgozókkal testvéri egyetértésben őrzik a Szlovák Nemzeti Felkelés hagyományát és harcolnak eszméinek következetes megvalósításáért. Ennek egyik legmagasztosabb üzenete a proletár nemzetköziség gondolatának elmélyítése dolgozóink tudatában, hogy mindenkor szem előtt tartva az eszmei tisztaságot, harcoljon a burzsoá nacionalizmus és revizionizmus mindennemű megnyilvánulása ellen, magasra emelve a marxizmus-leninizmus győzelmes zászlaját.

A Csehszlovákia Kommunista Pártja által kitűzött nagy cél megvalósításáért folytatott mindennapi harcunk kell, hogy még szorosabbá forrassza sorainkat és még szilárdabbá kovácsolja a Szovjetunióval és a szocialista tábor többi országaival való testvén és elvtársi szövetségünket és barátságunkat.

Ez a biztosítéka annak, hogy a dicső Szlovák Nemzeti Felkelés hagyományaihoz hűen hazánkban, a Csehszlovák Koztársaságban a szocializmus építését befejezzúk. (Potlesk.)

(Slovenský preklad reči Štefana Nagya:

Pracujúci ľud Slovenska naplnený hrdosťou dnes oslavuje najväčšiu udalosť svojej histórie, 14. výročie slávneho Slovenského národného povstania. Maďarskí pracujúci spolu so slovenským ľudom oslavujú výročie legendárneho boja slovenského národa za slobodu, ktorý boj vyvolal najväčšie uznanie a obdiv maďarských pracujúcich, žijúcich v tejto slobodnej vlasti, voči hrdinskému slovenskému ľudu.

V dobe najväčšieho teroru a najtemnejšieho útlaku chytiť sa zbrane proti fašistickým okupantom a ich domácim pomáhačom, proti ľudáckym klérofašistickým zradcom bol naozaj smelý čin, ktorý vyvolal nielen údiv národov Európy, ktoré trpeli pod barbarským útlakom hitlerovského fašizmu, ale žiarivý príklad slovenského národa ich aj povzbudil k boju, aby sa zbavili fašistického jarma. To je najslávnejšia kapitola histórie slovenského národa a na to sme i my, tu žijúci maďarskí pracujúci hrdí, lebo sme synovia našej spoločnej vlasti, Československej republiky, a pre túto vlasť bije i naše srdce.

My, maďarskí pracujúci Československa, keď spomíname slávne povstanie bratského slovenského národa, musíme poukázať na mníchovskú zradu, ktorú pred dvadsiatimi rokmi spáchala československá buržoázia, ktorá Maďarmi obývané južné Slovensko hodila do jarma feudálneho fašistického hortyovského režimu a nás násilím odtrhnúc z tela demokratickej Československej republiky ponechala napospas nenávidenému hortyovskému režimu. Žalostné a slzami kropené boli pre nás roky hortyovského fašistického režimu. I keď sme nemali na ružiach ustlané ani v buržoáznej Československej republike, lebo sme museli trpieť národný a sociálny útlak kapitalistov, no v takzvanej "materskej krajine" nás čakal tisíckrát horší osud. Zvlášť ťažké roky boli pre tých, ktorí boli predtým členmi alebo sympatizujúcimi prívržencami Komunistickej strany Československa, alebo ktorí boli členmi odborového sväzu. Na južnom Slovensku žilo mnoho maďarských robotníkov a roľníkov, ktorí ako odchovanci Komunistickej strany Československa za okupácie vyvíjali ilegálnu činnosť proti nenávidenému hortyovskému režimu.

V koncentračných táboroch a väzeniach hortyovského maďarského a hitlerovského nemeckého režimu mnoho maďarských pracujúcich žijúcich na Slovensku zahynulo pre svoju vernosť Komunistickej strane Československa a Československej republike.

Za hortyovskej okupácie pod útlakom trpiaci maďarskí pracujúci spolu s maďarskými pracujúcimi bývajúcimi v Maďarsku, ktorí boli pokrokového zmýšľania, so zatajeným dychom a vlasteneckým zápalom pozdravili povstanie slovenského národa proti nacistickému útlaku a nejeden maďarský pracujúci prišiel na Slovensko, aby sa pripojil k slovenským bojovníkom za slobodu. Nejeden obetoval i svoj život za spoločnú vec, za slobodu svojho ľudu. Partizánske brigády, utvorené z robotníkov maďarskej národnosti, bojovali po boku slovenských partizánov proti spoločnému nepriateľovi, proti fašizmu, za oslobodenie Československej republiky.

Dnešné oslavy tohto slávneho výročia sú vhodnou príležitosťou k tomu, aby sme si oživili tie drahé nám pamiatky, ktoré nás - maďarských pracujúcich žijúcich v Československu ešte lepšie zblížili so slovenskými a českými pracujúcimi a ešte lepšie upevnili tie zväzky, ktoré našu jednotu posilňujú v záujme nášho spoločného cieľa, výstavby socializmu a udržania mieru.

Maďarskí pracujúci v Československu svojou vedomou a nadšenou účasťou v socialistickej výstavbe krajiny dokazujú svoju lásku a vernosť voči republike a súčasne i to, že v bratskej jednote so slovenskými pracujúcimi zachovávajú tradície Slovenského národného povstania a bojujú za dôsledné uskutočnenie jeho ideí. Najvznešenejší odkaz Slovenského národného povstania je prehĺbenie myšlienky proletárskeho internacionalizmu vo vedomí našich pracujúcich, aby majúc vždy na zreteli čistotu svojich ideí, bojovali proti všetkým prejavom buržoázneho nacionalizmu a revizionizmu, vysoko dvíhajúc víťaznú zástavu marxizmu-leninizmu. Náš každodenný boj za veľký cieľ vytýčený Komunistickou stranou Československa nech stmeľuje užšie naše národy a upevňuje bratské a súdružské zväzky a priateľstvo so Sovietskym sväzom a ostatnými krajinami socialistického tábora.

Toto je zárukou, že v našej vlasti, Československej republike, verní tradíciám Slovenského národného povstania, výstavbu socializmu dokončíme.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem súdruhovi poslancovi Nagyovi za prejav. Dávam slovo členovi Predsedníctva Slovenskej národnej rady súdruhovi Milanovi Rázusovi.

Poslanec Rázus:

Vážená Slovenská národná rada!

V časoch, ktoré sú v histórii zapísané ako hrdinská a vzrušujúca kapitola našich národných dejín, bola dnešná mládež, ktorá vstupuje do života, ešte v útlom veku a nemohla mať predstavu o tom, aký veľkolepý zápas prebieha. Ale teraz, keď dospieva, vďaka novým podmienkam, v ktorých vyrastá, nadobúda čoraz jasnejšie a hrdé vedomie, že jej pripadla čestná úloha - byť nielen dedičom, ale i spoľahlivým ochrancom a pokračovateľom revolučných tradícií nášho ľudu, nesmierne obohatených slávnym Slovenským národným povstaním. Z nich môže čerpať tie ušľachtilé vlastnosti, ktorých je Slovenské národné povstanie nehynúcim žriedlom a ktoré sú nevyhnutne potrebné pre každého mladého človeka dnešnej doby.

Pred 14. rokmi sa slovenský ľud chopil zbrane, aby začal otvorený boj za svoju slobodu. Jednoznačná požiadavka obnovenia Československej republiky ukázala, že slovenský ľud nemá nič spoločného s tisovskou klérofašistickou bandou, že Československú republiku, založenú na bratstve rovnoprávnych národov - Čechov a Slovákov a na ľudovej moci v čele s robotníckou triedou, republiku založenú na priateľstve a spojenectve so Sovietskym sväzom, považuje za jediný prirodzený štátny útvar, umožňujúci plný rozvoj slovenského národného života.

Mládež sa hrdo hlási k odkazu Slovenského národného povstania. Veď veľká časť účastníkov tohoto hrdinského vystúpenia nášho ľudu bola práve z radov mladého pokolenia. Veľa mladých ľudí patrilo medzi odvážnych bojovníkov už v časoch ilegálnej práce Komunistickej strany, vedúcej sily národného odboja i Slovenského národného povstania. Zúčastňovali sa štrajkov a vojenských vzbúr, hromadne prebiehali po zákernom prepadnutí Sovietskeho sväzu na stranu sovietskych partizánov a Sovietskej armády, aby bojovali v jej radoch a v radoch I. československého armádneho sboru. Veľká väčšina mládeže nielen že odolávala úsiliu pohlavárov tzv. slovenského štátu o vnesenie ľudáckeho jedu do jej duší cestou Hlinkovej mládeže a celej klérofašistickej mašinérie, ale svojím aktívnym, masovým bojom v Slovenskom národnom povstaní dala pádnu odpoveď na ich temné, zločinné ciele. Už v prípravách povstania odchádzali mladí ľudia do hôr a začleňovali sa do partizánskych jednotiek. Po mnoho mesiacov bojovali proti okupantom a domácim zradcom a v priebehu oslobodzovania Československa hrdinskou Sovietskou armádou s nadšením vstupovali do jednotiek Československej armády, aby dovŕšili boj za slobodu národa a vládu ľudu.

V Slovenskom národnom povstaní položilo svoje životy veľa najlepších synov a dcér ľudu. Tisíce sa nevrátilo z gardistických mučiarní a fašistických koncentrákov. Medzi tými, čo padli v hrdinských bojoch, bolo nemálo mladých ľudí. ako bola komisárka partizánskeho odriadu Edita Katzová, ktorá sa bila s nepriateľskou presilou do posledného patróna, Mirko Nešpor z Holíča, umučený Hlinkovými gardistami k smrti, a tisíce ďalších známych i neznámych mladých bojovníkov, ktorí sú pre mládež vzorom obetavosti, statočnosti a lásky k vlasti. Povedľa slovenských a sovietskych partizánov bojovali českí vlastenci, ktorí za ťažkých podmienok prechádzali na Slovensko, i príslušníci iných národov. Do sŕdc nášho ľudu a mládeže sa navždy zapísali hrdinskí sovietski partizáni, partizánski velitelia, ktorí vždy išli vpredu, do ohňa bojov, nešetrili svoje životy. Tisíce bojovníkov Slovenského národného povstania skropilo našu zem svojou krvou a tak spečatili nerozbornú jednotu Čechov a Slovákov, našu večnú družbu so Sovietskym sväzom, našu vernosť ideám proletárskeho internacionalizmu.

Mládež si ctí, váži a ochraňuje pamiatku hrdinov, padlých v bojoch proti fašizmu. Mnohé pionierske skupiny sú pomenované po padlých bojovníkoch Slovenského národného povstania a pionieri sa zoznamujú s ich životom a hrdinskými činmi. Tisíce mladých turistov každoročne putuje po stopách revolučných bojov. Miesta bojov v povstaní a oslobodzovacích bojov slávnej Sovietskej armády sú cieľmi turistických zrázov mládeže, stretnutí i besied s priamymi účastníkmi týchto udalostí. Sväzácke a pionierske organizácie preberajú starostlivosť o hroby obetí povstania a oslobodzovacích bojov, najmä o hroby príslušníkov Sovietskej armády. Príkladom sú sväzáci z okresu Liptovský Hrádok, ktorí z vlastných prostriedkov, získaných prácou v brigádach, zriadili pamätnú tabuľu hrdinom, padlým v Slovenskom národnom povstaní a vzorne sa starajú a ich hroby.

Československý sväz mládeže patrí medzi revolučné výdobytky mládeže a súčasne je tiež hrdým nositeľom a strážcom odkazu Slovenského národného povstania. Od svojho vzniku usiluje o to, aby mladí ľudia hlboko chápali význam a zmysel Slovenského národného povstania, všetko to, čo dalo k nemu podnet, silu a odvahu ľudu, čo z neho vytvorilo príklad masového nadšenia a obetavosti, aby videli jeho spojenie s dnešnou našou prítomnosťou i budúcnosťou. Veď nebolo v našej histórii tak slávnej epopeje, ktorá by natoľko upútala pozornosť pracujúceho ľudu blízkych i ďalekých krajín, získala ich sympatie a podporu a súčasne prispela k posilneniu síl pokroku a mieru, ako bolo Slovenské národné povstanie. Ono je pre všetok náš ľud a mládež žriedlom národnej a triednej hrdosti, československého socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu. Ono je zdrojom sily, nadšenia, revolučného zápalu, odvahy i vytrvalosti, všetkých tých vlastností, ktoré sú nezbytné pre boj za socializmus a komunizmus. Preto je pre Sväz mládeže, ktorý dnes vedie a vychováva vo svojich radoch generáciu už od detského veku, užívajúcu ovocie veľkého zápasu nášho ľudu i jeho úspechov v budovateľskom úsilí - drahý odkaz Slovenského národného povstania a jeho revolučné tradície.

Od oslobodenia našej vlasti slávnou Sovietskou armádou preukazuje mládež svoje vlastenectvo, vernosť odkazu Slovenského národného povstania aktívnou účasťou pri budovaní socialistického hospodárstva a kultúry. Cesta od povojnovej rekonštrukcie, cez slávne Stavby mládeže až po dnešnú masovú účasť mládeže v rozvoji nášho priemyslu a budovaní socialistického poľnohospodárstva je posiata pamätníkmi jej vlastenectva. Výstavba partizánskej, nemeckými okúpaniami zničenej obce Baláže v roku 1947, bola vyjadrením toho, že mládež je tesne spätá so Slovenským národným povstaním, že je zaviazaná nehynúcou vďakou a úctou bojovníkom za slobodu. A práve to, čo cítilo a čo si uvedomovalo tých 355 brigádnikov na Stavbe národnej vďaky, zápasiacich proti nespočetným ťažkostiam a prekážkam, cítia a uvedomujú si dnes desaťtisíce chlapcov a dievčat, ktorí budujú 37 melioračných stavieb, Baňu Mládeže, poľnohospodárske stavby pre jednotné roľnícke družstvá, Tatranskú cestu mládeže, nové závody, internáty, obytné domy a elektrárne.