2. deň - utorok 29. apríla 1958.

(Začiatok o 9.00 hod.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Otváram prerušenú 23. schôdzku Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Začneme rokovať.

Na programe je

spoločná zpráva kultúrneho a osvetového výboru a právneho výboru k návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách, ktorá bola rozdaná.

Spoločnou zpravodajkyňou oboch výborov je poslankyňa Chudadová.

Dávam jej slovo.

Zpravodajkyňa poslankyňa Chudadová:

Vážená Slovenská národná rada!

V našej ľudovodemokratickej republike jediným zdrojom všetkej moci je ľud. On vykonáva vládu, on - odstrániac kapitalistické vykorisťovanie, biedu a zaostalosť - buduje si krásnu a šťastnú socialistickú budúcnosť. U nás všetko hospodárstvo slúži ľudu. je vedené tak, aby sa najširšie uplatnili schopnosti pracujúcich a aby sa stále vyššie dvíhala kultúrna i životná úroveň najširších ľudových más.

Toto si uvedomujeme i dnes, keď prerokúvame návrh zákona, ktorým vytvárame nové základy pre ľudovú umeleckú výrobu a umelecké remeslá. Otvárame pred naším ľudom ďalšiu bránu k rozvoju: vytvárame zákon, ktorý umožní uplatniť v plnej miere umeleckú nadanosť, zručnosť a vytrvalosť, ako si ju náš ľud od stáročí vypestoval, v najťažších dobách uchoval, ňou si umne okrášľoval svoje životné prostredie.

Od stáročí udivovali svet výšivky, čípky, kroje, črpáky, valašky, fujary, maľované taniere, krčahy, maľby a vyrezávané štíty na skromných príbytkoch, všetko vytvorené vrodeným talentom, krasocitom, príslovečnou vytrvalosťou a usilovnosťou slovenských dievčat, matiek, stareniek, slovenských ľudových umelcov. Lenže za starého sveta, ktorého hlavným nepísaným zákonom bola sloboda vykorisťovania človeka človekom, po nádherných a hodnotných ľudových výrobkoch na Slovensku siahali chamtivé koristnícke ruky, obchodníci, priekupníci. Hodili ľudovému výrobcovi len omrviny z bohatstva, ktoré tvoril, sami však kšeftárili s jeho umnými výrobkami, na seba strhávali zisk a slávu, ktorá patrila nadaným a pracovitým ľuďom slovenských chalúp. Nie inak pochodili široko a ďaleko známi slovenskí remeselníci, zámočníci, kovolejári, kováči, stolári, maliari, pozlacovači, ruční tkáči, ktorí - čerpajúc z nadania svojich predkov a z dlhoročnej tradície - ozdobovali príbytky, hrady a kaštiele nežičlivých, nadutých pánov a vládcov. Mechanizujúca sa kapitalistická výroba odsúdila umeleckých remeselníkov na zahynutie, a zase len tej príslovečnej slovenskej vytrvalosti možno ďakovať, že naše umelecké remeslá nezanikli, že hoci títo remeselníci zápasili s ničivou konkurenciou, nedostatkom a biedou, uchovali sa, dočkali sa oslobodenia.

Ľudová moc, len čo sa uchopila vlády, nezabudla na toto nadanie ľudu. Už 27. októbra 1945 vychádza dekrét č. 110, ktorým sa zriaďuje Ústredie ľudovej a umeleckej výroby. Má povinne združiť jednotlivcov, družstvá i organizácie, zaoberajúce sa ľudovou umeleckou výrobou. Ústredie malo na Slovensku pobočku, ktorej činnosť pre odlišnosť úloh sa vyvíjala odlišným smerom. Zamerala sa v prvom rade na ľudovú umeleckú výrobu. Nemala ani hmotných prostriedkov, ani pracovníkov, aby mohla aj v oblasti umeleckých remesiel vykonať to, čo vykonala na poli ľudovej umeleckej výroby. Jednotliví umeleckí remeselníci sa udržiavali skutočne len láskou k svojmu povolaniu a za ťažkých hospodárskych podmienok. Tento stav viedol u nás k zániku mnohých druhov umelecko-remeselnej práce.

V priebehu ďalšieho vývoja ľudová umelecká výroba prešla do rezortu miestneho hospodárstva a o umelecké remeslá sa prestala starať vôbec. Skúsenosti ukázali, že družstevná forma ľudovej umeleckej výrobe nevyhovuje, že normovanie prác nevyhnutne vedie k zániku individuálnej umeleckej tvorby. Preto bolo Ústredie ľudovej umeleckej výroby v roku 1954 začlenené do rezortu kultúry.

Starostlivosť umelecké remeslá bola v roku 1952 zverená Tvaru, družstvu výtvarných umelcov v Prahe, ktoré však svoju pôsobnosť na Slovensko nerozšírilo. Sekcia remesiel prešla na družstvo Družstevná práca, ktoré v roku 1954 zriadilo na Slovensku oblastnú správu. Od 1. apríla 1956 bola táto oblastná správa pretvorená na Ústredie umeleckých remesiel v Bratislave, podriadené rezortu kultúry.

Tento vývoj ukazuje, že sme tak ľudovej umeleckej výrobe, ako aj umeleckým remeslám v minulosti nevenovali takú pozornosť, akú si zaslúžia. Preto Slovenská národná rada spláca voči mnohým a mnohým ľudovým umelcom i umeleckým remeselníkom po celom Slovensku, i voči celému nášmu ľudu veľký dlh, keď dnes zákonom rieši budúcnosť oboch týchto záslužných odvetví. Robíme tak plným právom, lebo socialistická spoločnosť má všetky možnosti a aj chce pozdvihnúť ľudovú umeleckú výrobu i umelecké remeslá na miesto, ktoré im v našej kultúre patrí.

Navrhovaný zákon vychádza zo stanoviska, že ľudová umelecká výroba a umelecké remeslá sú súčasťou našej socialistickej kultúry a prispievajú k zvyšovaniu hmotnej a kultúrnej úrovne nášho pracujúceho ľudu. Preto ich treba zachovať a v nových podmienkach rozvíjať. Obom odvetviam zákon zabezpečuje jednotné ideové a umelecké vedenie tak v rámci rezortu školstva a kultúry, ako aj v iných rezortoch, a to prostredníctvom odborných inštitúcií - Ústredia ľudovej umeleckej výroby a Ústredia umeleckých remesiel.

Podmienky i formy úspešnej práce v týchto dvoch organizáciách sú tak odlišné, že vyžadujú rozdielnu organizáciu práce. Preto sa na Slovensku - obdobne ako v českých krajoch navrhuje zaradenie dvoch samostatných organizácií, ktoré majú svoje odborné skúsenosti, rozličnú tradíciu a nateraz sú tiež na rozdielnom stupni vývoja. Už doterajšie výsledky práce oboch ústredí ako jediných odborných organizácií tohto druhu oprávňujú k nádeji, že svoje úlohy budú i naďalej úspešne plniť, ba v nových podmienkach sa ich práca naširoko rozvinie a prehĺbi.

V odvetví ľudovej umeleckej výroby ide aj o zachovanie a rozvoj tvorivých schopností jednotlivcov a o pokračovanie v čistote bohatej tradície ľudového výtvarného prejavu. V odvetví umeleckej remeselnej práce ide o zabezpečenie podmienok pre individuálne, prevažne rukodielne, výtvarným citom vykonávané majstrovské zhotovenie diela. Základnou podmienkou oboch odvetví je ochrániť pracovníkov pred dôsledkami špecializácie výrobných postupov a pred ich mechanizáciou, lebo inak táto činnosť stráca tvorivý charakter a umeleckú hodnotu. Starostlivosť o rozvoj oboch týchto druhov umeleckej činnosti vyžaduje spoluprácu oboch ústredí s inými výtvarnými organizáciami a s ľudovými družstvami činnými na tomto úseku. Výsledky ich práce majú poskytovať tvorivé podnety iným výrobným podnikom, aby sa cenné prvky ľudovej umeleckej výroby uplatňovali v našej výrobe, napomáhali pri zvyšovaní estetického vkusu a výtvarného vzhľadu výrobkov.

Z hľadiska právneho si treba predovšetkým uvedomiť, že doterajšia právna úprava ľudovej umeleckej výroby a umeleckej remeselnej činnosti, vydaná v roku 1945, bola vývojom prekonaná. Pre české kraje bol vydaný v novembri minulého roku nový zákon o umeleckej remeselnej činnosti a ľudovej umeleckej výrobe. Zákon navrhnutý pre Slovensko v podstate uzákoňuje stav, ktorý sa v priebehu vývoja vyvinul, najmä pokiaľ ide o systém spravovania ľudovej umeleckej výroby a umeleckej remeselnej činnosti, ktorý sa uplatňuje po začlenení starostlivosti o tieto odvetvia do rezortu školstva a kultúry od roku 1954.

Osnova upravuje na prvom mieste otázku ľudovej umeleckej výroby. V porovnaní so zákonom platným pre české kraje je vzájomný sled obidvoch úsekov obrátený. Vyplýva to z významu ľudovej umeleckej výroby na Slovensku a z rozsahu tejto činnosti, ktorá je v porovnaní s umelecko-remeselnou činnosťou v tomto štádiu užšie spätá s vedomím ľudu. Je samozrejme žiadúce, aby sa na tento stupeň dostali aj umelecké remeslá.

Z právneho hľadiska treba uviesť, že praktickú dvojkoľajnosť výkonu ľudovej umeleckej výroby a umelecko-remeselnej činnosti preklenujú ustanovenia o ideovom a umeleckom dozore. Tento bude Povereníctvo školstva a kultúry vykonávať prostredníctvom oboch odborných organizácií aj na všetkých ostatných úsekoch, t. j. vo výrobných odboroch a výskytových oblastiach. Ďalej bude vecou štátnej správy, aby v medziach jestvujúcich foriem spolupráce i osobitnou dohodou upravila formy nielen praktickej výrobnej a odbytovej činnosti, ako je vlastná výroba, výkup umelecky hodnotných diel atď., ale aj formy tvorivej pomoci a spolupráce, čo bude hlavnou náplňou dozoru štátnej správy.

Odborné organizácie tak pre ľudovú umeleckú výrobu, ako aj pre umeleckú remeselnú činnosť budú v prvom rade rezortné zariadenia. No ich zameranie a náplň činnosti obsahujú aj niektoré všeobecné úlohy starostlivosti o ľudovú umeleckú výrobu a umelecké remeslá, ktoré patria rezortu školstva a kultúry v zastúpení štátu. Bude to okrem konkrétnej náplne ich činnosti, vytýčenej v paragrafoch 6 a 8, aj odborná súčinnosť pri určovaní, dozore a príprave podmienok pre odbornú spôsobilosť pracovníkov ľudovej umeleckej výroby a umeleckej remeselnej činnosti podľa paragrafu 4, odseku 2. Je samozrejmé, že Povereníctvo školstva a kultúry bude sa pri podrobnej úprave podmienok odbornej spôsobilosti uvedených pracovníkov okrem spolupráce s odborovými orgánmi opierať aj o svoje odborné organizácie, prípadne aj o mienku obidvoch poradných sborov. V tom treba vidieť širšiu, pôsobnosť odborných organizácií rezortu pri navrhovanej koncepcii ľudovej umeleckej výroby a umeleckej remeselnej činnosti.

Vlastná náplň činnosti obidvoch ústredí je komplexná. Nejde teda o ústavy, ktoré by sa ľudovou umeleckou výrobou a umeleckou remeselnou činnosťou zaoberali len teoreticky. Táto komplexná činnosť včítane nevyhnutnej výrobnej časti i samostatného odbytu výrobkov vyplýva z niekoľkoročných skúseností a praktického hľadania štruktúry tejto kultúrnej činnosti. V tom je prednosť navrhovaného riešenia pred krajnými návrhmi: postaviť zriaďované organizácie na bázu ústavov a vlastnú výrobnú činnosť zveriť iným podnikom.

Okrem toho Ústredie umeleckých remesiel je na svojom úseku skoro výlučnou organizáciou, takže rozsah výrobnej činnosti tohto ústredia ho stavia naroveň výrobným podnikom. Preto sa aj právna štruktúra tohto ústredia odlišuje tým, že sa vyhlasuje za samostatnú právnickú osobu podnikového charakteru, pre ktorú budú platiť obdobne predpisy o národných podnikoch.

Pokiaľ ide o odbyt výrobkov, pôjde o celý komplex vzťahov tak pri výkupe ľudových umeleckých výrobkov, ako aj pri ich predaji, včítane vlastných výrobkov, a to pre vnútorný trh po dohode s rezortom obchodu, pri vývoze v rámci jednotného postupu spolu s Ministerstvom školstva a kultúry.

Záverečné ustanovenia osnovy sankcionujú doteraz vykonané opatrenia vzhľadom na to, že ich bolo treba vydať v súvise s doteraz platnou formou v dôsledku jej prekonania, ale už aj v rámci prípravy tohto návrhu zákona.

Návrh výslovne konštatuje, že zostávajú nedotknuté predpisy zákona č. 53/1954 Zb. o ľudových družstvách a družstevných organizáciách. Tieto pôvodné predpisy doplňujú ustanovenia tohto návrhu zákona na úseku ľudovej umeleckej výroby a umeleckých remesiel o ideovom a umeleckom dozore. Úzka vzájomná spolupráca oboch ústredí s ľudovými družstvami a družstevnými organizáciami je samozrejmá, aby sa cieľ, vytýčený navrhnutým zákonom, aj tu dosiahol.

Majetok, ktorý podľa § 16 osnovy prechádza na štát, zveril Sbor povereníkov svojím uznesenom z 24. marca 1958 do správy Ústredia ľudovej umeleckej výroby.

Vykonanie tohto zákona nebude znamenať nové nároky na štátny rozpočet, pretože Ústredie ľudovej umeleckej výroby je finančne zabezpečené v rozpočte Povereníctva školstva a kultúry a Ústredie umeleckých remesiel je finančne aktívna organizácia.

Uzákonenie tejto osnovy znamená závažný a dávno očakávaný kultúrny čin. Ide o vytvorenie organizačných a hospodárskych predpokladov pre umeleckú tvorivú činnosť v oblasti ľudovej umeleckej výroby a v oblasti umeleckých remesiel, ako to vyplýva zo zamerania nášho zriadenia.

Výbory kultúrny a osvetový a právny takto uvažujúc na svojom spoločnom rokovaní 25. apríla 1958, sa uzniesli odporúčať Slovenskej národnej rade, aby tento návrh zákona schválila so zmenami, ktoré výbory na texte zákona previedli a ktoré sú obsažené v rozdanej spoločnej zpráve výborov. (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem poslankyni Chudadovej za podanie zprávy.

Nasleduje

rozprava o spoločnej zpráve kultúrneho a osvetového výboru a právneho výboru.

O slovo sa prihlásili:

povereník školstva a kultúry Ernest Sýkora

a poslanci Jozef Haša,

dr. Miloš Krno,

Egyd Pepich a

Ján Mockovčiak.

Dávam slovo povereníkovi školstva a kultúry Ernestovi Sýkorovi.

Povereník školstva a kultúry Sýkora:

Vážené súdružky poslankyne,

vážení súdruhovia poslanci,

dnes SNR schvaľuje zákon, ktorým sa ľudový umelecký výtvarný prejav, veľké a bohaté dedičstvo umeleckej kultúry ľudu, zdokonaľované a odovzdávané z pokolenia na pokolenie, prehlasuje za nerozlučnú súčasť socialistickej kultúry. Je to dôležitý čin v etape dovŕšenia našej kultúrnej revolúcie, tým skôr. že zákon nepredpokladá len uchovanie tradičného ľudového prejavu, ale predovšetkým jeho ďalšie rozvitie, organické začlenenie do súčasného života. Zákon ďalej predpokladá lepšie vzájomné pôsobenie, vytvorenie ideovej jednoty medzi profesionálnym a ľudovým umením, lebo v takomto spojení vidí dôležitú podmienku pre vytváranie umenia hlboko národného formou a socialistického obsahom. Ohromný význam ľudového umenia spočíva v tom, že je hlboko realistické, vychádza zo životnej praxe ľudu, vyjadruje jeho životné skúsenosti, myslenie i cítenie. A treba preto pokladať za logické, že práve ľudové umenie vie rýchlo reagovať na dôležité zjavy z výstavby socializmu a presvedčivo ich stvárňovať (dôkazy o tom podáva i naša skromná výstavka, inštalovaná tu, v miestnostiach SNR).

Ľudové umenie vytváralo sa v podmienkach vykorisťovateľského útlaku, v triednej antagonistickej spoločnosti. História však ukazuje, že naša ľudová umelecká tvorba vydržala aj v podmienkach sociálneho a národného útlaku nástrahy vládnucich tried a uchovala si svoju pravú ľudovú tvár, často s jasnými bojovými črtami. Mimoriadny význam nadobúda ľudová umelecká tvorba v dobe národného obrodenia, po mnohých stránkach obohacuje základy národnej kultúry, dodáva jej ľudový obsah a prvky národnej formy.

Mrzačenie ľudovej umeleckej tvorby začalo u nás v prvých desaťročiach tohto storočia; keď kapitalistická buržoázia začala ju posudzovať len z komerčného hľadiska, tvorca prestal byť tvorcom a stal sa bezduchým napodobovateľom.