Pokiaľ ide o druh služieb, pociťuje sa najmä na vidieku nedostatok prevádzok holičských a kaderníckych, práčovni, fotografov, sklenárov a podobne. Pre informáciu uvediem, že kým na Slovensku pripadá jeden holič na 1. 730 ľudí, zatiaľ v českých krajoch je priemer 800 až 850 ľudí. Zostáva na nás dosiahnuť túto úroveň.

Úroveň služieb podnikov miestneho hospodárstva je nedostatočná aj čo do ich kvality. Nedodržujú sa najmä dodacie termíny a dojednané zákazky. Na kvalitu služieb došlo v roku 1957 viac ako 3. 800 reklamácií.

Rýchlejší rozvoj týchto služieb a ich skvalitňovanie je spomaľované nedostatkom prevádzkových miestností a zaostávaním technického rozvoja. Pritom je potrebné podotknúť, že sa nedostatočne využívajú prostriedky fondu rozvoja miestneho hospodárstva a tiež sa nečerpá úver na malú mechanizáciu. Na účtoch fondu rozvoja zostalo nevyužité k 1. januáru 1957 20, 6 miliónov korún akí. januáru 1957 20, 4 miliónov korún.

Na zlacnenie služieb treba zaviesť prísnejšiu kontrolu v preverovaní vykonávaných prác a aktivizovať činnosť občianskych kontrolórov.

Prehľad úrovne služieb, na rozvoji ktorých sa podieľajú priamo národné výbory, ukazuje, že národné výbory majú veľké možnosti využiť rezervy a zlepšiť služby pre obyvateľstvo. Na základe uznesenia Sboru povereníkov číslo 294 z 13. septembra 1957 o rozvoji a skvalitnení služieb pre obyvateľstvo za odplatu sa národné výbory podstatne zaktivizovali. Rady krajských a okresných národných výborov prijali rad krátkodobých a dlhodobých opatrení, z ktorých niektoré sa realizovali už v roku 1957 a ďalšie sa uskutočnia v tomto roku.

Bude však treba, aby národné výbory z hľadiska perspektívneho zabezpečovali dostatočné zdroje v investíciách pre rozvoj služieb a využívali k tomuto účelu maximálne podiely finančných prostriedkov, najmä doplnkových rozpočtov a tiež lepšie ako doteraz fond rozvoja a racionalizačné úvery.

Celkové zlepšenie terajšieho stavu bude závisieť od toho. ako sa budú vedieť MNV a ONV vyporiadať s nevyhnutnou potrebou rozšírenia materiálovej základne jednotlivých podnikov.

Socialistický obchod plní významnú úlohu pri zabezpečovaní hmotných a kultúrnych potrieb nášho ľudu. Na úseku obchodu hlavnou úlohou je dodať za peniaze, ktoré si robotníci a ostatní pracujúci poctivou prácou vyrobili, tovar zodpovednej kvality a v dostatočnom výbere. Mimo tejto hlavnej úlohy obchod pomáha zvyšovať hmotnú a kultúrnu úroveň pracujúcich, pôsobí na rozvoj výroby a produktivity práce a upevňuje zväzok medzi mestom a dedinou. Tieto úlohy a stúpajúca náročnosť nášho občianstva, ako dôsledok zvyšujúcej sa hmotnej a kultúrnej úrovne, kladú na obchod stále väčšie požiadavky.

V súlade so zvyšovaním príjmov obyvateľstva mení sa aj štruktúra spotreby v prospech kvalitnejších tovarov a tovarov dlhoročnej spotreby.

Výsledky obchodu dosiahnuté na Slovensku v minulom roku dokazujú zlepšovanie a skvalitňovanie služieb. Maloobchodný obrat v sieti Povereníctva obchodu vzrástol v roku 1957 oproti roku 1956 o 6, 4 % a vo verejnom stravovaní o 6, 1 %. Pokiaľ ide o obrat na jedného obyvateľa, tento vzrástol v porovnaní s rokom 1953 v roku 1957 o 22 %.

V roku 1957 stála pred obchodom úloha aktívne sa podieľať pri obmedzovaní spotreby liehovín. Za týmto účelom sa urobilo viacero opatrení, no i napriek týmto opatreniam spotreba liehovín v roku 1957 oproti roku 1956 neklesla, ale naopak stúpla takmer o 2 %.

Vzhľadom na neúčinnosť doteraz vykonaných opatrení boli ceny liehovín k 1. aprílu 1958 upravené. Toto opatrenie, ktoré má priniesť podstatnejší zásah v boji proti alkoholizmu, sa stretlo s porozumením u širokých vrstiev obyvateľstva, najmä pracujúcich žien. Bude však potrebné kontrolou a prísnymi opatreniami zamedzovať výrobe alkoholu na čierno.

Aj keď plán maloobchodného obratu bol vcelku priaznivo splnený a spotreba obyvateľstva bola lepšie uspokojená ako v predchádzajúcich rokoch, predsa došlo vo viacerých prípadoch k narušeniu plynulého zásobovania. K poruchám došlo v zásobovaní niektorými druhmi potravín, ako pekárske výrobky, mäso, mäsové výrobky, mlieko a podobne. Trh tiež nebol dostatočne zásobovaný ovocím, a to najmä jablkami.

V dôsledku vyčerpania zásob zvýšenými nákupmi v druhom kvartáli prejavil sa prechodný nedostatok viacerých druhov tovarov investičného charakteru. Tiež sa neodstránili príčiny dlhotrvajúcej nedostatkovosti vo veľkostnom sortimente, či už v odevoch, v obuvi a v iných skupinách spotrebného tovaru.

Pokiaľ ide o kvalitu či už potravinárskeho alebo priemyselného tovaru, na túto bola často vznášaná oprávnená kritika, na čo má značný podiel nedostatočné prevádzanie kvalitatívnej prebierky na stupni obchodu. Nebolo zriedkavým zjavom, že do predajní prenikli nekvalitné pekárenské výrobky, mäsové výrobky a podobne. Z tejto stránky preto čakajú pracovníkov obchodu v tomto roku veľké úlohy, pretože treba rozhodne zamedziť ďalším možnostiam prenikania nekvalitných tovarov do maloobchodnej siete a ich ďalšiemu predaju spotrebiteľom.

Potrebné je ešte poukázať na vážny problém, ktorý v poslednej dobe narástol, a to je nepoctivosť voči spotrebiteľom. Prejavuje sa jednak formou predražovania, nedodržiavania mier a váh, okrádania pri spočítavaní viacerých nákupov, nedodržiavania materiálových spotrebných noriem pri výrobe jedál, zamieňaním a znižovaním kvality u niektorých tovarov a podobne. Odstránenie tohto musí sa stať predmetom sústredeného boja všetkých zložiek a spotrebiteľov.

Okrem toho sa bude treba zamerať na odstraňovanie prejavov neochoty a nedobrého chovania sa pracovníkov obchodu k spotrebiteľom.

Trvalé zlepšovanie služieb obchodu je potrebné účinne ďalej zabezpečovať venovaním sústavnej pozornosti a starostlivosti rozvoju obchodnej siete, zlepšovaním technického vybavenia predajní a závodov verejného stravovania, správnym rozdeľovaním tovarov, dôslednou kontrolou čistoty a obsluhy a zavádzaním nových pokrokových foriem predaja, najmä rozširovaním samoobsluhy.

Súčasne s rastom hmotnej a kultúrnej úrovne našich pracujúcich rastú aj nároky na kvalitu niektorých služieb, ktoré obchod poskytuje, a to predovšetkým služieb v závodných jedálňach. Kvalita služieb v závodných jedálňach však nedrží krok s potrebami. Sťažnosti sú najmä na dávky podávanej stravy a na hygienu. Toto bude potrebné odstraňovať vytváraním priaznivejších organizačných podmienok, zvyšovaním politicko-odbornej pripravenosti zamestnancov a sprísnením kontroly.

Reorganizácia uskutočnená k 1. aprílu 1958 v štátnom obchode vytvára priaznivejšie podmienky pre pôsobenie národných výborov nielen na rozvoj obratu, ale aj na zlepšenie služieb obchodu obyvateľstvu a i na celkovú prácu obchodných organizácií.

Poukázal som na niektoré nedostatky v službách pre obyvateľstvo zo strany dopravy, miestneho hospodárstva a obchodu, na ktoré je potrebné v našej ďalšej činnosti zamerať pozornosť. Chceme zlepšiť tieto služby a toto iste snaživou prácou pracovníkov na týchto úsekoch aj dosiahneme.

Dosiahnuté výsledky práce nášho ľudu svedčia o vzraste životnej úrovne, ktorá sa odráža v starostlivosti o človeka, v čoraz lepšom uspokojovaní jeho životných potrieb, v láske a úcte k nemu a dokazujú tým prevahu socialistického poriadku nad kapitalistickým. O tomto náš ľud vie a toto cíti.

A preto pre dosiahnutie vytýčeného cieľa budú naši robotníci, roľníci a pracujúca inteligencia statočnou a uvedomelou prácou bojovať za odstránenie vyskytujúcich sa nedostatkov, aby tak dokázali ešte lepšie ako doteraz plniť stanovené úlohy so starostlivosťou skutočných hospodárov a tak čo najväčšou mierou prispievali k tomu, aby úsmev na tvárach našich ľudí bol trvalým a symbolizoval jeho šťastie a spokojnosť.

Toto bude najkrajší dar našej strane k jej XI. sjazdu. (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem poslancovi Križkovi za jeho prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Michalovi Sivčovi.

Poslanec Sivčo:

Vážená Slovenská národná rada!

Prejednávanie rozpočtu je vysokopolitickou záležitosťou, pretože sa jedná o ďalší rozvoj celého národného hospodárstva. Chcel by som hovoriť o jednej jeho časti - stavebníctve.

Po znárodnení stavebníctva v roku 1948 neprajníci nášho zriadenia predpovedali krach nielen stavebníctva samotného, ale celého znárodneného hospodárstva, domnievajúc sa, že robotnícka trieda nie je schopná riadiť hospodárstvo štátu a zabezpečiť jeho ďalší rozvoj.

Skutočnosť však ukázala, že naši robotníci, vedci, technici vybudovali diela, na ktorých výstavbu by kapitalistický štát potreboval celé desaťročia. Výstavba mohutných vodných diel na Váhu, výstavba veľkého hutníckeho závodu v Žiari nad Hronom, výstavba cementárni v Bystrom a v Banskej Bystrici a desiatky ďalších dôležitých objektov na Slovensku sú trvalým pamätníkom tvorivých schopností pracujúcich našej vlasti. Tieto priemyslové závody boli rozmiestené v oblastiach s najmenej rozvinutým priemyslom. Medzi tieto oblasti patril aj Prešovský kraj.

Dnes, zásluhou strany a vlády o výstavbu a spriemyselnenie Prešovského kraja, postavili sme už rad veľkých celoštátne významných závodov, ako je Drevokombinát Hencovce, Vihorlat Snina, Krížik-Dukla Prešov, cementáreň Bystré, Chemko Strážske a iné, kde naši pracujúci našli a nachádzajú stále viac a viac pracovných príležitostí.

Perspektívny rozvoj národného hospodárstva daný smernicou strany a vlády i v budúcnosti bude klásť zvýšené požiadavky na stavebnú výrobu. Pred našimi stavbármi stojí dôležitá úloha, napríklad začať s výstavbou vodného diela na Dunaji, ktoré čo do rozsahu prác bude asi také ako výstavba Suezského prieplavu, ktorá trvala 30 rokov a vyžiadala si tisíce a tisíce ľudských životov. Naši stavbári plánujú však toto mohutné dunajské dielo vybudovať v priebehu 4 rokov a podstatne tak prispieť k rozšíreniu našej energetickej základne.

Nie menšie nároky si vyžiada výstavba prvej atómovej elektrárne na Slovensku. Táto náročná stavba bude vyžadovať od nášho stavebníctva riešenie mnohých technických problémov, ktoré sa v priebehu doterajšej výstavby nevyskytovali. Bude to škola pre odstránenie chýb a nedostatkov, ktoré sa v stavebníctve vyskytujú. Keď hovoríme o nedostatkov v stavebnej výrobe, sú to nedostatky spôsobené prudkým rozvojom a rozmachom všetkých odvetví nášho národného hospodárstva, najmä však vysokými požiadavkami na stavebníctvo čo do rýchlosti tempa rastu týchto nárokov.

Práve týmto rýchlym rastom nárokov na stavebníctvo boli zapríčinené značné výkyvy v plnení plánu. Podstatný obrat nastal až v roku 1956, keď stavebná výroba plánované úlohy splnila. V tomto sa pokračovalo aj v roku 1957, kedy boli v stavebnej výrobe prekročení zá kladní ukazovatelia. Celoročný objem prác v hodnote základnej stavebnej výroby bol splnený už 23. decembra 1957 a do konca roku ešte prekročený o 1,8 %. Tento výsledok bol dosiahnutý pri súčasnom vzraste objemu výroby o 7,1 %.

Nedostatkom pri tomto vcelku priaznivom výsledku bolo, že národnému hospodárstvu neboli odovzdané všetky kapacity, s ktorými už vo svojom rozvoji rátalo. Nebola dodržaná ani plánovaná štruktúra výstavby, lebo na štátnej investičnej výstavbe sa plán splnil iba na 95 % a objem investícií mimo štátny plán sa prekročil o 32,6 % a generálne opravy až o 91 %. Je potrebné urobiť radikálny poriadok a prekračovanie plnenia plánu zabezpečiť predovšetkým na prácach pre národné hospodárstvo najdôležitejších. I keď plán bol na sledovaných stavbách splnený na 104,6 %, plnenie sa dosiahlo len celkove a na dôležitých stavbách, ako napríklad Lubeník II, Elektrokarbon Topoľčany, Kapron Humenné, Strojáreň Piesok a na iných prácach zaostali. Sú to nedostatky aj mimo dosah stavebnej výroby. Na týchto nedostatkoch v plnení plánu majú vo veľa prípadoch vinu samotní investori a projekčné zložky, a to tým, že investori nedodávajú stavebnej výrobe komplexnú projektovú a rozpočtovú dokumentáciu, ale len po čiastkach. Sú i také prípady, kde investor často počas výstavby mení projekt, alebo stavebná výroba dlho čaká na vyriešenie odstránenia chýb, ktorá vznikli už pri vypracovaní projektu, čím sa celá výstavba predlžuje.

Ako konkrétny príklad uvediem, že dodnes nie je dodaná projektová a rozpočtová dokumentácia pre druhú etapu výstavby sídliska v Humennom. Na tejto bytovej výstavbe tiež nie je v predstihu prevedený hlavný zberač, kde vzniknú veľké náklady pri zakladaní jednotlivých blokov, tak isto ako to bolo v prvej etape sídliska, kde sa najprv vybudovali sídlisko, pri ňom hlboká drenáž a systém prečerpávania vody z drenáže do miestnej kanalizácie a až potom sa vybudoval odpadný kanál.

Bude záležať tiež na stavebnej výrobe, aby ako najpovolanejšia viedla investorov i projekčné zložky k tomu, že najprv treba vypracovať projekty, zabezpečiť v pláne finančné kvóty a vybudovať hlavne pri väčších stavbách vodovodný systém, kanalizáciu, rozvod elektriny, komunikácie, parovodné a plynové potrubia i vlečky a až potom začať s výstavbou samotného diela, a nie opačne, že sa najprv vybuduje stavba a až potom sa budujú komunikačné a iné zariadenia, čím vznikajú nášmu národnému hospodárstvu značné škody a predlžuje sa doba výstavby.

Okrem dôležitých priemyslových stavieb má stavebníctvo významnú úlohu zabezpečiť bytovú výstavbu.

I tu stavbári v minulom roku splnili plán odovzdania bytových jednotiek, za ešte i prekročili plánované úlohy. Celkove v roku 1957 bolo odovzdaných 9.021 bytov. Napriek splneniu plánu v odovzdávaní bytov, veľmi nepriaznivým zjavom pri bytovej výstavbe bol šturm, ktorý sa prejavoval jednak na konci prvého polroku a potom hlavne v jedenástom a dvanástom mesiaci. Za december bola odovzdaná celé jedna tretina plánovaného počtu bytov. Investorom neboli z toho dôvod ubyty odovzdávané plynulé, a tento nával pri odovzdávaní priniesol so cebou nežiadúce zjavy, ktoré síce nezabránili odovzdať byty do užívania, ale v mnohých prípadoch užívanie bytov podstatne sťažujú.

Jednou z príčin neuspokojivého priebehu bytovej výstavby boli stále trvajúce nedostatky v organizácii práce, stagnácia v prúdovej výstavbe a pokles murárov, hlavne však v nesprávnej rozostavanosti, t. j. že zemné práce obyčajne začínajú na jeseň.

Ďalšie úspechy sa dosiahli v plnení plánu produktivity práce, ktorá oproti minulému roku vzrástla o 13,2 %. Tieto úspechy sa dosiahli lepším plnením plánu novej techniky a zavedením niektorých organizačných opatrení, zameraných na zhospodárnenie výroby.

Pre zlepšenie plnenia plánu vlastných nákladov bude potrebné venovať väčšiu pozornosť jednotlivým ich zložkám, najmä spotrebe materiálu. Po tejto stránke sa na našich stavbách veľa nezlepšilo. Prekračovali sa spotrebné normy najmä v cemente, rezive, štrkoch a pieskoch. Nedodržujú sa plány zariadenia staveniska, čím vzniká veľká vnútrostaveništná doprava, čo zapríčiňuje prečerpávanie mzdových fondov. Nezriedka sa materiál priamo ničí, po ukončení stavby sa zvyšujúci materiál neodvezie na ďalšiu stavbu, čo zvádza k rozkrádaniu stavebného materiálu.

Bude iste na mieste, keď stavebné organizácie vlastnými opatreniami zjednajú poriadok a užšou spoluprácou s odborovými organizáciami budú viesť pracovníkov k lepšiemu vzťahu k socialistickému vlastníctvu.

Pokiaľ ide o kvalitu stavieb, dosiahlo sa zlepšenie najmä sústavným tlakom dozorov zo strany investora, ako aj vplyvom zvýšenej činnosti vlastných kontrolných orgánov stavebníctva a oproti predchádzajúcim rokom zlepšila sa technologická disciplína. Zlepšenie nastalo jak v hrubých stavbách, tak aj v dokončovacích prácach. Pokiaľ sa závady vyskytli, boli spôsobené najmä nedodržiavaním plánovaných termínov pre dokončovanie jednotlivých objektov a stavieb. Tým sa potom stalo, že pri záverečnom šturmovaní sa objavil značný počet rôznych závod a nedorobkov, zachytených pri odovzdávaní objektov investorom. Pri previerke štátnou kontrolou boli zistené na 520 bytových jednotkách nedorobky. Pri odstraňovaní týchto závad bude potrebné zabezpečiť rýchlejší postup a hlavne dodržiavať stanovené termíny.

V priemyslovej výrobe stavebných hmôt ako celku sa v minulom roku dosiahli priaznivé výsledky. Prekročil sa objem výroby, produktivita práce aj akumulácia, hlavne prekročením výroby cementu a vápna. Naviac sa vyrobilo 21. 351 ton cementu a 5 593 ton vápna. Naproti tomu zaostala tehliarska výroba, ktorá bola najslabším článkom priemyslovej výroby, i keď na druhej strane treba zaznamenať rast v porovnaní s minulým rokom o 41 miliónov 200 tisíc kusov tehál a 131.500 m2 škridiel.

Vo výrobe pálenej tehly sa zaostalo mankom 20,800.000 kusov. Nedostatkom plnenia plánu bola tiež jeho nerovnomernosť a klesajúca tendencia. Tak napríklad, keď v I. kvartáli bolo plnenie 95,8 %, v IV. kvartáli už len 93,9 %. Nerovnomernosť plnenia plánu výroby je ešte vypuklejšia pri posudzovaní jednotlivých mesiacov, keď plnenie vo februári bolo 111,6 % a v decembri iba 86,2 %.

Príznačná je aj veľká rozdielnosť výsledkov u jednotlivých podnikov. Porovnateľnosť nie je ovplyvnená zmenami organizačnými alebo štrukturálnymi. Zatiaľ, čo výsledky podnikov Žilina a Košice naznačujú postupné zlepšovanie výrobných pomerov, vážne zaostali ostatné podniky, ktoré v niektorých štvrťrokoch nedosiahli ani úroveň roku 1956. V podnikoch Pezinok, Zlaté Moravce a Lučenec došlo v druhom a treťom štvrťroku k očividnej stagnácii. Najpriaznivejšie mesiace sa nevyužili na tvorbu zásob surovej tehly. Vo výrobe krytiny sa výsledky podniku Pezinok po celý rok zhoršovali, keď vo IV. kvartáli 1957 vyrobil tento závod o takmer 15 % krytiny menej ako v tom istom období 1956.

Príčiny nesplnenia plánu v tehliarskej výrobe sú predovšetkým v nedostatkoch organizácie práce na všetkých stupňoch riadenia, v nedostatočnom využívaní kapacitných možností, najmä v letných mesiacoch, v nedostatočnej starostlivosti o údržbu výrobných zariadení, v nízkej technologickej disciplíne a vysokej nepodarkovitosti výroby.

Celková strata v dôsledku prekročenia normy nepodarkov činí v roku 1957 5,018.000 tehál a 3,164.000 kusov škridiel. Najvyššie percento nepodarkovitosti dosahujú u tehál Severoslovenské tehelne Žilina, 7,5 % a u škridly Západoslovenské tehelne Pezinok, 30,4 %.

Neuspokojivá organizačná úroveň tehliarskej výroby v roku 1957 bola do značnej miery výrazom nedôsledne zavedeného trojstupňového systému riadenia vo väčšine podnikov. Na niektorých podnikoch, najmä v Zlatých Moravciach a v Lučenci nebola jasne vymedzená právomoc a zodpovednosť jednotlivých organizačných stupňov. Organizácia výroby má v mnohých závodoch ráz improvizácie a náhodnosti. Chýba včasná príprava, predstih v zabezpečovaní výroby a ich dôsledná kontrola.

V roku 1957 sa neuskutočnila v plnom rozsahu plánovaná zmena štruktúry výroby smerom k zvyšovaniu podielu dutých tehál. Tehliarske podniky nezabezpečili najmä plánovanú výrobu priečne dierovaných tehál metrického formátu. Začatie výroby sa oneskorilo v dôsledku prieťahov pri dodaní špeciálnych ústí pre lisy. Samotné tehliarske podniky však nevenovali dostatočnú pozornosť technologickej príprave tejto výroby.

Vplyv investičnej výstavby na prírastku výroby ani v roku 1957 sa neprejavil v plnom plánovanom rozsahu Z celkového prírastku pálených tehál sa dosiahlo cca 25 % kapacitnými prírastkami a 75 % lepším využitím kapacity. Investície sa aj v roku 1957 použili predovšetkým na rozšírenie sušiarní. Celková vybavenosť tehliarskeho priemyslu základnými fondami, najmä aktívnymi, sa v roku 1957 výrazne nezlepšila. Ide predovšetkým o zvýšenie mechanizácie vnútrozávodnej dopravy, ďalej odstraňovanie nesúladu medzi jednotlivými výrobnými agregátmi a vo výrobe škridiel rozšírenie výroby razenej škridle (lisy). Podnik Pezinok nezaviedol výrobu škridly pomocou suchého mletia, ktorá metóda bola priebehom roku úspešne vyskúšaná.

Výroba stavebných dielcov (prefabrikátov) dosiahla v minulom roku najväčší vzrast. Plán bol prekročený o 19,8 % a v porovnaní s rokom 1956 výroba stúpla o 51,6 %. Tieto výsledky sú tým významnejšie, že prefabrikáciu považujeme za hlavného nositeľa spriemyselnenia stavebníctva. Potešiteľné je, že vzrast technologicky náročnejších prefabrikátov bol rýchlejší ako celkový vzrast výroby prefabrikátov. Bolo to umožnené zlepšením spolupráce s projekciou a poklesom počtu atypických objektov. Zvýšením stupňa prefabrikácie ušetrilo sa na stavbách vyše 700.000 hodín, viac ako 20.000 m3 reziva a viac ako 5 miliónov korún.

Značne zaostávame v rozvoji panelovej výstavby, keď bolo odovzdaných do užívania iba 152 bytov, čo je nijako nie uspokojivé pri porovnaní s rozvojom panelovej výstavby v iných štátoch.

Úlohy stavebníctva sa v tomto roku zvyšujú, čo je vyjadrené i v rozpočte na rok 1958. Tak napríklad v štátnej investičnej výstavbe sa zvyšujú úlohy o 5,6 %, v bytoch o 8,6 %, produktivita práce má vzrásť o 11,5 % a vlastné náklady sa znížia o 3,5 % z hodnoty výroby.

Pre zabezpečenie plnenia týchto úloh bude potrebné odstraňovať mnohé nepriaznivé zjavy z minulých rokov.

Prekonávanie veľkej rozostavanosti v bytovej výstavbe bude iste jedným z najvážnejších problémov. Bude preto potrebné zabezpečiť lepšiu organizáciu práce, získať odborné pracovné sily, najmä murárov. Tu veľmi pomôže stavbárom úzka spolupráca s národnými výbormi. Národné výbory by mali samé po tejto stránke poskytnúť zvýšenú pomoc stavebným podnikom. Tak isto by mali pomôcť generálni investori, prípadne ostatní partneri, ktorých úlohou je spolu s národnými výbormi zabezpečiť odovzdanie staveniska a riešiť prípadné problémy, týkajúce sa asanácie.

Ešte niekoľko slov k otázke spolupráce stavebnej výroby s projekciou. Stavebné podniky často bojujú s veľkým nedostatkom niektorých druhov materiálov. Je teda žiadúce, aby spojenými silami ako projektanti, tak aj pracovníci zo stavebnej výroby hľadali spoločne hospodárnejšie konštrukčné riešenie a zmiernili najmä napätie v hutníckych výrobkoch. Otázky materiálno-technického zásobovania musia i naďalej stáť v popredí záujmu, pretože sú cestou k vyriešeniu plynulej výstavby a jedným z najdôležitejších činiteľov znižovania vlastných nákladov. Keď sa tieto cesty zabezpečujú už pri riešení samotného projektu, je iste väčší predpoklad k dosiahnutiu cieľa. V súčasnej dobe prebieha previerka hospodárnosti investičnej výstavby. Ide nám všetkým o to, aby sa nahradili nákladné materiály, materiály, ktorých je nedostatok a vykázali sa úspory na práci živej i mŕtvej.

Vážená Slovenská národná rada!

V závere dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že zvýšené úlohy, ktoré sú na stavebníctvo v roku 1958 kladené, budú splnené a že finančné prostriedky poskytované štátnym rozpočtom budú použité hospodárne a že prípadné nedostatky budú spoločnými silami všetkých zainteresovaných postupne odstránené.

Preto odporúčam Slovenskej národnej rade, aby rozpočet Slovenska na rok 1958 schválila bez zmeny. (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem poslancovi Sivčovi za prejav. Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Jozefovi Mésárošovi.

Poslanec Mésároš:

Vážená Slovenská národná rada!

Návrh rozpočtu Slovenska na rok 1958, ktorý dnes prerokovávame, je nielen finančným plánom, ale i politickým a organizačným nástrojom na zabezpečenie úloh tretieho roku druhej päťročnice. Nevídané úspechy socialistického budovania, dokumentované vysokou životnou úrovňou nášho ľudu, umožnili, aby Komunistická strana Československa nastolila pred nás dovŕšenie socialistickej výstavby našej vlasti v najbližších rokoch. V tomto ďalšom rozvoji nášho národného hospodárstva má svoje významné, ba priamo historické úlohy poľnohospodárstvo.

Dovoľte mi preto obrátiť Vašu pozornosť na niektoré otázky našej poľnohospodárskej výroby. Je nám známe, že usilujeme o podstatné zvýšenie rastlinnej a hlavne živočíšnej výroby a že chceme čo najskôr docieľovať také úrody a úžitkovosť hospodárskych zvierat, akých sa dopracovávajú naši bratskí poľnohospodári v českých krajoch.

Chcem hneď na začiatku zdôrazniť ten fakt, že naša strana a vláda Národného frontu neľutujú ani síl, ani finančných a materiálových prostriedkov na zabezpečenie tohto cieľa. Dôkazom toho je výklad podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka financií inž. Jána Marku, ktorý sme si práve vypočuli.

Z celkových výdavkov na poľnohospodárstvo na Slovensku, rozpočtovaných pre rok 1958 vo výške 2 miliardy 773 miliónov 973 tisíc korún, venuje sa 1 miliarda 150 miliónov 700 tisíc korún len na investičnú výstavbu jednotných roľníckych družstiev, pričom sa na jednotné roľnícke družstvá pamätá ďalšími stovkami miliónov cez úvery a rôzne iné rozpočtované úlohy. Takéto rozloženie finančných prostriedkov je správne, pretože základným predpokladom pre splnenie plánovaného zvýšenia poľnohospodárskej výroby je jej ďalšie združstevňovanie a upevňovanie socialistických výrobných vzťahov na dedine. Cesta ďalšieho budovania JRD je správna. Znovu a znovu nás o tom presviedčajú výrobné výsledky a príjmy jednotných roľníckych družstiev a životná úroveň družstevníkov. Vlani vzrástla poľnohospodárska výroba v JRD o 11,9 %, ale u súkromne hospodáriacich roľníkov len o 4,6 %. Jednotné roľnícke družstvá dosiahli v minulom roku opäť vyššie priemerné hektárové úrody ako individuálne hospodáriaci roľníci, napríklad v pšenici a v jačmeni o 3,7 q, v ovsi o 4,7 q, v cukrovej repe o 92 q na hektári. Obdobne je to tak aj v živočíšnej výrobe. Družstvá nadojili vlani od kravy v priemere o 333 litrov viac mlieka ako súkromný sektor a dosiahli o 26 kg vyššie priemerné živé váhy jatočného dobytka. Vďaka vyššej výrobe vzrástli v JRD i tržby z 1 hektára poľnohospodárskej pôdy viac ako o jednu pätinu, v dôsledku čoho sa zvýšila aj priemerná hodnota pracovnej jednotky v peniazoch oproti roku 1956 o 1,69 Kčs. Družstevníci si takto vlani mohli na pracovné jednotky rozdeliť o vyše 145 miliónov korún viac ako v roku 1956. Potešiteľné je však najmä to, že vzrástli nedeliteľné fondy JRD z predvlaňajších 5,78 % na minuloročných 7,35 % z hrubých peňažných príjmov. V našom Nitrianskom kraji vzrástol vlani základný majetok JRD takmer o 200 miliónov korún a predstavuje hodnotu vyše 1 miliardy korún. Na 1 ha vzrástla hodnota oproti roku 1956 o 1.262 Kčs a koncom roka 1957 dosiahla 5.377 Kčs. JRD v našom kraji obohatili nedeliteľný fond za toto isté obdobie o 105,947.000 Kčs, čím vzrástol na vyše 420 miliónov korún. Vieme dobre, že rozširovanie nedeliteľných fondov JRD je najlepšia záruka ďalšieho rozvíjania výroby, zvyšovania tržnej produkcie, a tým i spoločného bohatstva družstiev, družstevníkov a nakoniec celej našej spoločnosti.

Všetky tieto uvedené fakty hovoria jasne o tom, že zakladanie a budovanie JRD je predovšetkým v záujme zvýšenia výroby a rastu bohatstva i kultúrnejšieho života družstevných roľníkov, a to na tej istej pôde, ktorá v rozdrobenom stave skôr roľníka umorila, ako uživila. Desaťtisíce malých a hlavne stredných roľníkov túto pravdu pochopili a v mnohých prípadoch masové vstúpili a vstupujú do jednotných roľníckych družstiev. K vlaňajším 72.458 roľníckym usadlostiam s 375.520 ha pôdy pribudlo do 22. 4. 1958 ďalších 46.417 usadlostí, ktoré vniesli do novozaložených alebo existujúcich JRD vyše 200.000 ha novej pôdy. Od začiatku roku si malí a strední roľníci založili 206 nových JRD. Dnes už máme na Slovensku 2.270 JRD, ktoré hospodária na výmere 1,359.256 ha poľnohospodárskej pôdy, čo je 56,6 % z výmery pôdy krajsky plánovaných závodov. Socialistický sektor takto spolu obhospodaruje takmer 62 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Chcem uviesť, že na tomto významnom úspechu sa popri Bratislavskom podieľa aj náš Nitriansky kraj, ktorý má v socialistickom sektore na 75 % poľnohospodárskej pôdy.

Tieto úspechy sú o to významnejšie, že sme ich docielili takmer po trojročnej stagnácii v združstevňovaní nášho poľnohospodárstva a za stúpajúcich snáh a pokusov imperialistov o vyvolanie tretej svetovej vojny, za neustálych pokusov o rozvrat v ľudovodemokratických štátoch. Súčasný rozvoj JRD je preto znakom rastúcej politickej uvedomelosti roľníckych más a veľký prejav dôvery správnej politike strany a vlády, ako i výraz upevňovania zväzku s robotníckou triedou, ktorá tak nezištne pomáha pracujúcemu roľníctvu. Je to výsledok trpezlivej, spoločne organizovanej presvedčovacej práce tisícov robotníkov, uvedomelých družstevníkov a roľníkov, pracujúcej inteligencie, národných výborov a zložiek Národného frontu pod vedením Komunistickej strany Československa.

Pre splnenie vysokých úloh poľnohospodárstva v druhej päťročnici je však rozhodujúci už tento rok. Ide teda o to, aby sme ešte pred tohoročnou žatvou a jesennými prácami získali rozhodujúcu prevahu socialistického sektora na našej dedine. Pravda, našu pozornosť v tomto smere obrátime predovšetkým na naše produkčné oblasti všetkých, ale najmä zaostávajúcich krajov. Máme čo v tomto smere ešte robiť aj my, v našom Nitrianskom kraji, ktorý má jedno z rozhodujúcich postavení v našej poľnohospodárskej výrobe. Neobávam sa vysloviť presvedčenie, že keď bude ďalšie zakladanie a rozširovanie JRD i naďalej vecou všetkých našich pracujúcich, pod vedením KSČ, ďalšie desaťtisíce našich malých a stredných roľníkov združia predpokladanú a aj rozpočtové zabezpečovanú výmeru poľnohospodárskej pôdy pre družstevné hospodárenie. Prvé výsledky tohto roku oprávňujú k názoru, že ak v združstevňovaní rozvinieme naplno presvedčovaciu a organizačnú prácu, môžeme sa v rozvoji JRD dostať na úroveň českých krajov.

Pre tento rok sa plánuje ďalšie zvýšenie poľnohospodárskej výroby. Rastlinná výroba má vzrásť o 12,4 % a živočíšna o 7,5 %. V štruktúre osevných plôch vzrastá osev kukurice a technických plodín. V hektárových výnosoch sa plán zvyšuje u všetkých plodín a obzvlášť náročnú starostlivosť si vyžiada zvýšenie úrod zemiakov a ľanu. Keď berieme do úvahy, že za prvé dva roky päťročnice sa plánovaný vzrast nedosiahol, vyvstáva pred nami tým viac vážnosť týchto úloh. Samotným založením JRD sa výroba automaticky nezvýši. Pre vyššie úrody a úžitkovosť v spoločnom hospodárení treba hneď od začiatku a potom i naďalej vykonať mnoho politickej, organizačnej a technickej práce.

Naše novozaložené JRD vlani na jeseň za pomoci strojových a traktorových staníc posiali bez väčších porúch. Doterajší priebeh jarných prác ukazuje, že až na časové oneskorenie sejba a sadba jarných plodín sa tiež zvládne bez väčších problémov. S radosťou tu konštatujem iniciatívu družstevníkov a traktoristov Nitrianskeho kraja, ktorí organizujú vo veľkom rozsahu druhé smeny a na súťaž v čo najrýchlejšom ukončení sejby vyzvali aj ostatné kraje.

Chcem sa však v súvislosti so zvyšovaním rastlinnej výroby dotknúť otázky pôdneho fondu. Vzhľadom na to, že u nás pripadá na obyvateľa len 47 árov ornej pôdy, mimoriadne nástojčivá je úloha ochrany, rozšírenia a zúrodňovania ornej pôdy. Pre splnenie úlohy, ktorú v tomto smere ukladajú smernice ÚV KSČ, treba na Slovensku do roku 1960 rozšíriť ornú pôdu takmer o 70 tisíc hektárov. Poľnohospodárska správa a národné výbory by mali preto oveľa starostlivejšie zachádzať s ornou pôdou či už pri priemyselnej, či pri poľnohospodárskej investičnej alebo občianskej bytovej výstavbe. Dosiaľ nevyužité možnosti však máme v rozprávkach málo výnosných lúk a pasienkov a hlavne v melioračných úpravách pôdy. Tu si neplní dobre svoje úlohy ani Nitriansky kraj. Pre tento rok robí však osobitné opattrenia na rozšírenie a zúrodnenie ornej pôdy. Rozpočet na rok 1958 pamätá zvýšením finančných prostriedkov na melioračnú výstavbu v poľnohospodárstve. V našom kraji majú JRD na tieto účely plánovaných 16,8 miliónov a štátne majetky 6 miliónov korún. Otázkami pôdneho fondu sa nedávno zaoberal i pôdohospodársky výbor Slovenskej národnej rady a poslanci, myslím, správne odporúčali organizovať rozsiahle svojpomocné melioračné práce ako celonárodné hnutie. Takéto hnutie si však vyžaduje oveľa účinnejšiu a konkrétnejšiu prácu všetkých vodohospodárskych technických i organizačných pracovníkov. Súčasne chcem vysloviť presvedčenie, že stavebníctvo vykoná všetko pre podstatné zvýšenie výroby drenážnych trubiek podľa potrieb meliorácii v poľnohospodárstve a prispeje svojím podielom k splneniu náročných úloh poľnohospodárstva v druhej päťročnici. Na našej stavbe Nitra-Žitava, vykonaním ktorej získame 6.000 ha novej úrodnej pôdy, sa zúčastňujú tisícky brigádnikov. Domnievam sa ale, že i u nás je ešte veľa možností pre celokrajové hnutie v nenáročných odvodňovacích a zavodňovacích prácach na poliach JRD. Ide totiž o to, že takýmto spôsobom by sme rozpočtové prostriedky na meliorácie mohli zniekoľkonásobiť.

Súčasný rozvoj JRD postavil však družstevníkov, poľnohospodársku správu a národné výbory pred zložitú, ale riešiteľnú úlohu v zabezpečovaní rozvoja spoločnej živočíšnej výroby. Vlani táto výroba zaostala najmä pre neplnenie stavov a úžitkovosti hovädzieho dobytka, čo má svoje korene v nedostatočnej krmovinovej základni. Problém zvyšovania stavov hovädzieho dobytka a menovite kráv je najvážnejší v JRD. Plánované stavy kráv a prasníc nemajú teraz ešte ani staré JRD a tým viac ich nemajú družstvá nové. V našom kraji pripadá na 100 ha poľnohospodárskej pôdy JRD len 30 kusov hovädzieho dobytka, z čoho je len jedenásť kráv. To je, pravda, veľmi nízky zástav a výsledky našich JRD budú v značnej miere od toho závislé, ako rýchle budeme vedieť i v našom kraji stav hovädzieho dobytka a najmä kráv zvýšiť. Ťažkosti majú najmä novozaložené JRD, ktoré k 15. 4. 1958 majú na Slovensku v spoločných chovoch hovädzí dobytok sústredený niečo pod 70 % a ošípané pod 50 %, a to z počtu kusov, ktoré noví družstevníci majú sústrediť. Myslím, že veľké finančné a materiálové zdroje, ktoré strana a vláda poskytuje na rýchle vybudovanie priestorov pre spoločnú živočíšnu výrobu JRD, nevyužívame dosť efektívne. Mnohí naši družstevníci a často i poľnohospodárski pracovníci žijú v zajatí len nových stavieb a nedostatočne využívajú existujúce priestory a miestne zdroje. Ak nebudeme vedieť dôsledne a silou ekonomických argumentov presviedčať funkcionárov a členov JRD i funkcionárov a pracovníkov národných výborov o výhodách lacných adaptácií a provizórií a ponecháme tlak prevažne na novostavby, rozpočtované prostriedky na investičnú výstavbu dosiaľ založených a ďalších nových JRD nemusia prípadne postačovať. Ak však dokážeme s minimálnymi finančnými a materiálovými potrebami zadaptovať a upraviť všetky existujúce vhodné priestory na dedine, rozpočtovanú sumu využijeme niekoľkonásobne a družstevníci budú nakoniec povďační. V našom kraji - a iste je to tak aj v ostatných krajoch máme v tomto smere presvedčivé argumenty. Zvlášť v okrese Bánovce majú viaceré tamojšie JRD také skúsenosti, že adaptovanie stodoly alebo zbudovanie provizória ich nestálo viac ako 20.000-30.000 Kčs, pri životnosti stavby 30 až 50 rokov. Nový priestor o takej istej kapacite vychádza aj na 200 i viac tisíc korún. Nechcem tým, pravda, povedať, že by sme mali úplne zanechať novú výstavbu. Konečne i tu sa dá, najmä pri uplatňovaní zásady "čím nižšie náklady, tým väčšia podpora" zhospodárňovať. Veľkým prísľubom sú tu nové typy montovaných kravínov. Je na funkcionároch JRD a národných výborov, na pracovníkoch poľnohospodárskej správy, patronátnych závodov, mládeži a všetkých nás, aby sme čo najširšie pomohli rozvinúť iniciatívu družstevníkov pri čo najrozsiahlejšej svojpomocnej investičnej výstavbe.

Plánované zvýšenie výroby mlieka, odstavu a odchovu teliat a prasiat a vyššia i hospodárnejšia produkcia mäsa nie je mysliteľná bez dostatku objemných a jaderných krmív. V rozpočte sa zvyšujú čiastky najmä na rozvoj plemenárstva a kontroly úžitkovosti hovädzieho dobytka. To je správne a potrebné. Avšak tieto finančné prostriedky nám ešte nezabezpečia napríklad potrebné množstvo sena. Osobitnej pozornosti si preto zasluhujú najmä naše lúky a pasienky, ktorých zúrodňovanie, a najmä mechanizácia prác pri zúrodňovaní zaostáva i v súčasnom jarnom období.

Štátne majetky zaznamenali vlani podstatne lepšie výsledky v hospodárení ako tomu bolo v roku 1956. Pravda, s výsledkom hospodárenia štátnych majetkov i napriek tomu nemôžeme byť ešte spokojní. V pláne štátnych majetkov sa na tento rok počíta so vzrastom výroby oproti minulému roku o 16,7 %, pričom má vzrásť najmä výroba chlebového obilia, cukrovej repy a krmovín, a tak i mlieka a jatočných ošípaných. Nemôžem obísť skutočnosť, že sú to úlohy veľmi významné, lebo napríklad v Nitrianskom kraji, hoci majetky predstavujú len 12,8 % ornej pôdy, dodávajú 24 % mäsa, 32 % mlieka, 20 % obilovín a 28 % cukrovej repy z celokrajových dodávok. Rozpočet pamätá 18 miliónmi korún na meliorovanie pozemkov štátnych majetkov, čo iste pracovníci týchto majetkov zvlášť radostne privítajú. Treba však povedať, že i keď štátne majetky už prvý rok po prevzatí ich riadenia krajskými národnými výbormi zaznamenali lepšie výsledky, majú ešte čo a kde zhospodárňovať. Možno očakávať, že nový systém financovania štátnych majetkov prinesie ďalšie a podstatné zlepšenie ich činnosti. Vzhľadom na úlohy štátnych majetkov v zásobovaní treba kvitovať, že ich pracovníci prijali záväzok dosiahnuť 3 tisíc litrov mlieka na kravu ročne.

Úlohy strojových a traktorových staníc rozvojom JRD a zvyšovaním výroby stúpajú i čo do množstva i čo do kvality. Obrovská je technická i organizačná pomoc, ktorú štát a konkrétne robotnícka trieda poskytuje svojmu spojencovi, najmä družstevnému roľníctvu cestou strojových a traktorových staníc. V tomto roku sa rozšíri strojový park STS o ďalšie stovky nových strojov, ako to uvádza i expozé povereníka financií. Treba však povedať, že slabými miestami strojových staníc je ešte stále nedostatočné ošetrovanie, údržba a využívanie a tým i krátka životnosť jednotlivých strojov. Sú to značné rezervy pre zníženie vlastných nákladov na priemerný hektár výkonov, s čím navrhovaný rozpočet i plne počíta. Domnievam sa, že strojové a traktorové stanice sa však budú musieť viac orientovať na komplexnú mechanizáciu prác v rastlinnej výrobe, na rozsiahlejšiu medziriadkovú kultiváciu, mechanizovaniu prác pri výrobe, zbere i konzervovaní krmovín, a to i v horských oblastiach, mechanizácii prác v živočíšnej výrobe a lepšej pomoci pri investičnej výstavbe, ako i vôbec v politickom a hospodárskom budovaní a upevňovaní jednotných roľníckych družstiev.

Nemalé úlohy má i naše lesné hospodárstvo, ktorého práce v zalesňovaní holín a zveľaďovaní lesov obzvlášť narastajú i v súvislosti s preberaním bývalých urbariálnych a iných spoločenstvenných lesov do obhospodarovania. Na tieto úlohy, ako aj na výsadbu rýchlorastúcich drevín a ťažby z máloprístupných lesných porastov sú potrebné finančné prostriedky v návrhu rozpočtu plne zabezpečené.

Veľmi zodpovednú úlohu voči nášmu pracujúcemu ľudu má potravinársky priemysel a výkup pôdohospodárskych výrobkov. Vlani zaostal za plánom výkup pšenice, jačmeňa a jatočných ošípaných, čo malo svoje dôsledky i v neplnení úloh najmä mäsopriemyslu. Je pravda, že na týchto nedostatkoch má svoj podiel i poľnohospodárska výroba a v jej rámci i náš Nitriansky kraj, ktorý taktiež v týchto produktoch svoje výkupné úlohy vlani nesplnil. Výkupní pracovníci sa však sami nesmú v tomto roku uspokojovať len globálnym plnením výkupných úloh. Myslím, že by mali vyvinúť všetko úsilie pre rovnomerné plnenie dodávkových povinností hlavne u individuálne hospodáriacich roľníkov. Výkupní pracovníci, a to práve vzhľadom na dodržiavanie štátneho rozpočtu ako svojho finančného plánu, by mali tohto roku s poľnohospodárskou správou a národnými výbormi vylúčiť tiež možnosti zmluvného výkrmu 5-10 kusov ošípaných na záhumienkovom hospodárstve. Táto doterajšia prax nepriaznivo vplýva na pracovnú morálku družstevníkov v spoločnom hospodárení, na plnenie povinných dodávok i štátny nákup vzhľadom na narušovanie štátneho rozpočtu a na dotáciu družstevných krmovinových fondov. Veľmi zodpovednú politickú i organizátorskú úlohu majú výkupní pracovníci tiež v tom, aby účinne napomáhali najmä novozaloženým JRD v budovaní ich spoločnej živočíšnej výroby.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Nie náhodou orientuje naša strana a vláda pozornosť všetkého pracujúceho ľudu na poľnohospodárstvo, ako rozhodujúceho činiteľa v socialistickom rozvoji nášho národného hospodárstva. Dovŕšenie socialistickej výstavby na našej dedine znamená historické revolučné premeny nesmierneho politického, hospodárskeho i kultúrneho dosahu. Uvedomujú si to veľmi dobre predovšetkým tie masy družstevníkov, ktoré sa už vo vyše 760 JRD na počesť XI. sjazdu KSČ zaviazali dosiahnuť úroveň poľnohospodárskej výroby plánovanej na rok 1960 už v roku 1959. Toto nebývalé hnutie a socialistické súťaženie sa rozširuje na ďalšie a ďalšie jednotné roľnícke družstvá, ktoré i v týchto dňoch pri urýchľovaní oneskorených jarných prác snažia sa vytvárať predpoklady nielen pre splnenie, ale i prekročenie plánovaných úloh. Rozsiahly záväzok prijali v tomto smere i funkcionári národných výborov a pracovníci v poľnohospodárstve nášho kraja na svojej nedávnej sektorovej konferencii. Záväzok predstavuje súhrn komplexných opatrení na zabezpečenie a prekročenie úloh poľnohospodárstva nášho kraja v tomto i ďalších rokoch. Možno predpokladať, že splnenie tohto záväzku napomôže v podstatnej miere pri plnení úloh poľnohospodárstva v druhej päťročnici v našom kraji.

V úvode som uviedol, že v poľnohospodárskej výrobe si kladieme za úlohu dostihnúť v najbližších rokoch úroveň výroby v českých krajoch. S radosťou konštatujem, že v našom kraji táto perspektíva zapúšťa hlboké korene. Uzavreli sme družbu s krajom Olomouc. Radi sa hlásime k tomu, že Nitriansky kraj patrí medzi najprodukčnejšie poľnohospodárske oblasti. Veľmi a veľmi mnoho však musíme urobiť v tom, aby sme docielili na hektár 29 q pšenice, 351 q cukrovej repy, 83 kusov veľkých dobytčích jednotiek na 100 nektárov poľnohospodárskej pôdy, 2.000 litrov mlieka na kravu a 4.219 Kčs tržby z každého hektára, ako to vlani dosiahli naši bratskí olomouckí poľnohospodári. Vyjadrujem však presvedčenie, že sústavný styk našich s olomouckými poľnohospodármi prinesie svoje veľké ovocie nielen v podstatnom zvýšení poľnohospodárskej výroby v našom kraji, ale i v upevňovaní československej jednoty a bratstva.

Záverom chcem zdôrazniť potešiteľnú skutočnosť, že v úsilí o čo najrýchlejšie a podstatné zvýšenie výroby pomáhajú poľnohospodárom neúnavne naši robotníci cez stovky príkladných patronátnych závodov. Veľkej iniciatívy sa na mnohých miestach ujíma i naša mládež, ktorá čoraz viac chápe svoje krásne úlohy pri socialistickej výstavbe nášho poľnohospodárstva. Pevne verím, že pomoc všetkých zložiek Národného frontu a všetkého nášho pracujúceho ľudu pod vedením Komunistickej strany Československa nášmu poľnohospodárstvu na jeho historickej ceste sa bude i naďalej stupňovať.

Nakoniec vyslovujem presvedčenie, že návrh rozpočtu Slovenska pre rok 1958 vytvára potrebné finančné i materiálové predpoklady pre to, aby naše poľnohospodárstvo mohlo svoje úlohy čestne splniť. Odporúčam preto plénu Slovenskej národnej rady, aby predložený návrh zákona o rozpočte Slovenska na rok 1958 schválilo (Potlesk.)

Podpredsedníčka Ďurišová:

Ďakujem poslancovi Mésárošovi za prejav.

Viac rečníkov sa o slovo neprihlásilo, vyhlasujem preto rozpravu o prvom bode programu za skončenú.

Dávam záverečné slovo zpravodajcovi poslancovi Antonovi Mrázikovi.

Poslanec Mrázik:

Pretože v rozprave neboli podané žiadne pripomienky k príjmovej ani k výdavkovej časti rozpočtu, vzdávam sa záverečného slova.

Podpredsedníčka Ďurišová:

Pristúpime k hlasovaniu.

Zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Dávam hlasovať

o návrhu zákona Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 1958 a o návrhu rozpočtu Slovenska, ako je uvedený v prvej a druhej prílohe tohto zákona, a to podľa zprávy výborov.

Rozpočet Slovenska obsahuje príjmy
od socialistického sektora	12.853,564.000 Kčs,
dane, dávky a poplatky od obyvateľstva....	2.306,610.000 Kčs,
ostatné príjmy....	663,954.000 Kčs,
takže úhrn príjmov činí.	15.824,128.000 Kčs;
výdavky
na hospodárstvo....	7.720,984.000 Kčs,
na kultúrne a sociálne
opatrenia ......	8.999,215.000 Kčs,
na správu ......	796,637.000 Kčs,
takže úhrn výdavkov činí.	17.516,836.000 Kčs.

Súčasťou rozpočtu Slovenska sú rozpočty národných výborov, ktorých príjmy sú 8.784,544.000 Kčs a v rovnakej výške sú určené aj ich výdavky.

Rozpočty jednotlivých krajov pozostávajú z príjmov a výdavkov, ako sú uvedené v druhej prílohe návrhu zákona Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 1958.

Kto súhlasí s návrhom zákona Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 1958 a s návrhom rozpočtu Slovenska na rok 1958, ako je uvedený v prvej a druhej prílohe tohto zákona, a to podľa zprávy výborov, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

(Nikto.)

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada jednomyseľne schválila návrh zákona Slovenskej národnej rady o rozpočte Slovenska na rok 1958 a rozpočte Slovenska na rok 1958, ako je uvedený v prvej a druhej prílohe tohto zákona.

Tým je rokovanie o prvom bode programu skončené.

Schôdzku odročujem na zajtra na 9. hodinu.

(Schôdzka prerušená o 17. hod. 35. min.)