V oblasti zlepšenia stimulov hmotného zainteresovania pracovníkov vykonala sa v r. 1957 previerka účinnosti prémiového poriadku najmä v banskej prevádzke. Pretože starý prémiový poriadok neúmerne odmeňoval jednotlivé kategórie pracovníkov, a to ešte podľa ukazovateľov, ktoré nezabezpečovali komplexné plnenie plánu, a tiež pôsobil rušivo na prácu kolektívu, bol zrušený. So súhlasom Štátnej mzdovej komisie bol od 1. novembra 1957 vo veľkobani Handlová a od 1. februára v Nováckych uhoľných baniach zavedený nový prémiový poriadok pre robotníkov, technikov a administratívnych pracovníkov. Podľa doterajších skúseností sa tento prémiový poriadok osvedčil, správne pôsobí na zvýšenie záujmu širokého kolektívu pracovníkov o plnenie plánu bez prekračovania plánovaných mzdových nákladov.

V Slovenských plynárňach bude potrebné tohto roku vyriešiť najmä problémy súvisiace so zabezpečovaním hospodárneho využívania vybudovaného diaľkovodu na zemný plyn na trase Trnava-Žilina. Podniky Povereníctva stavebníctva a tiež miestneho hospodárstva v minulom roku nezabezpečili dostatočné materiálové fondy a výrobné kapacity tých organizácií, ktoré majú budovať miestne prípojky. Rovnako nedostatočne sa v uplynulom roku zabezpečovali spotrebiče (napr. horáky pre kotle, plynové sporáky a pod. ). Celkove v sektore Povereníctva miestnych palív a naftového priemyslu je zjavné postupné zlepšovanie a sú predpoklady pre to, aby úlohy na rok 1958 nielen v ťažbe, ale tiež v kvalitatívnych hospodárskych ukazovateľoch, tak ako predpokladá plán, sa splnili.

Podniky miestneho hospodárstva v uplynulom roku vcelku splnili plán dane z obratu a dane z výkonov na 105,3 %, čím odviedli do rozpočtu viac oproti plánu o vyše 17 miliónov Kčs. Toto priaznivé plnenie dosiahli podniky miestneho hospodárstva tým, že v plnení výrobných a odbytových úloh v r. 1957 docielili ďalšie zlepšenie najmä rovnomernejším plnením plánu. Nedostatočné plnenie plánu dane z výkonov (na 94, 2 %) bolo spôsobené neplnením plánu opráv a údržby pre obyvateľstvo. Úlohy podnikov miestneho hospodárstva na rok 1958 vo vzťahu k rozpočtu sú náročnejšie; plán dane z obratu a výkonov na rok 1958 činí vyše 393 miliónov Kčs, čo predstavuje zvýšenie o 21 % oproti dosiahnutej skutočnosti za r. 1957.

Kvôli konkrétnosti pozrime sa z hľadiska niektorých kvalitatívnych ukazovateľov na situáciu v miestnom hospodárstve napr. v Žilinskom kraji.

Nedostatočne sa zabezpečovalo plnenie uznesenia vlády o rozvoji služieb platených obyvateľstvom, keď podiel prác pre obyvateľstvo z celkových služieb miestneho hospodárstva vzrástol z 21,2 % v r. 1956 iba na 22,6 % v roku 1957. Plánovaný objem práce pre obyvateľstvo sa nesplnil v miestnom priemysle a stavebníctve.

Situácia v rozvoji platených služieb je o to povážlivejšia, že v tržbách na jedného obyvateľa stoja podniky miestneho hospodárstva v Žilinskom kraji na poslednom mieste v republike. Kým v r. 1957 celoslovenský priemer tržieb v podnikoch miestneho hospodárstva na jedného obyvateľa činil 173 Kčs, v Žilinskom kraji to bolo len 134 Kčs. Pritom sú značné rozdiely v tržbách na jedného obyvateľa medzi jednotlivými okresmi kraja. Tak napr. zrovnanie tržieb na jedného obyvateľa medzi jednotlivými okresmi (bez krajských podnikov) vyzerá takto: Trstená 53,20 Kčs, Námestovo 19,90 Kčs, Martin 136,50 Kčs, Ilava 59,50 Kčs, Žilina 175,- Kčs, Ružomberok 57,50 Kčs.

Tieto rozdiely vyplývajú najmä z rozdielnej a v podstate nedostatočnej vybavenosti jednotlivých okresov sieťou služieb. Na druhej strane však bolo zistené, že v Žilinskom kraji poskytujú služby obyvateľstvu v značnej miere ešte súkromníci, živnostníci a rôzni fušeri, ktorí pracujú bez akéhokoľvek oprávnenia. Podľa zistenia príslušných orgánov koncom roku 1957 bolo v Žilinskom kraji 1.733 takýchto prípadov. Bude potrebné, aby národné výbory všetkých stupňov sa s touto situáciou veľmi vážne zaoberali a zjednali nápravu.

V r. 1958 v Žilinskom kraji plán predpokladá odviesť do štátnej pokladnice titulom dane z obratu sumu vyše 32 miliónov Kčs a vyše 60 miliónov Kčs zisku. Tieto položky sú podstatne vyššie, ako bola skutočnosť za rok 1957.

Pre splnenie týchto úloh vo všetkých úsekoch miestneho hospodárstva na Slovensku bude potrebné vyvinúť mnoho úsilia a organizátorskej práce. Bude potrebné najmä teraz, po zrušení Ministerstva a Povereníctva miestneho hospodárstva orientovať pozornosť okresných a miestnych národných výborov v prvom rade na podstatné rozšírenie údržbárskych, opravárskych a ostatných komunálnych služieb pre obyvateľstvo. S tým úzko súvisí rozšírenie siete prevádzkární a zvýšenie podielu služieb na celkových dosahovaných výkonoch podnikov miestneho hospodárstva.

V rozvoji miestnej výroby pôjde najmä o ešte dôslednejšie využívanie miestnych surovín a priemyselného odpadu. Pri rozširovaní výroby drobného spotrebného tovaru v podnikoch miestneho priemyslu bude potrebné zameriavať sa na doplnkové výrobky nášho znárodneného priemyslu.

Pre úspešné splnenie plánu a rozpočtu na rok 1958 je žiadúce konkrétne skúmať rast požiadaviek občanov na ďalší rozvoj služieb v územnom členení.

Vážená Slovenská národná rada!

Úlohy a povinnosti štyroch spomenutých hospodárskych odvetví voči rozpočtu na r. 1958 sú náročné a vyjadrujú neustále rastúcu silu ekonomiky nášho ľudovodemokratického zriadenia. Za miliónmi a miliardami nášho rozpočtu vidíme milióny usilovných rúk, vidíme všetkých pracujúcich našej vlasti v mohutnom tvorivom rozlete v ústrety dovŕšenia našej socialistickej výstavby. Po prevedenej reorganizácii riadenia nášho národného hospodárstva sú dané všetky podmienky a predpoklady, aby sme uplatňujúc nevyčerpateľné skúsenosti Sovietskeho sväzu a celého socialistického tábora, všetci odhodlane a s nadšením vykročili k tomuto nášmu najbližšiemu spoločnému cieľu. (Potlesk.)

Podpredseda Mjartan:

Ďakujem povereníkovi Jozefovi Gajdošíkovi za jeho prejav. Dávam slovo poslankyni Márii Hanzlíkovej.

Poslankyňa Hanzlíková:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Obrazom vývoja po veky zanedbávaného a kedysi príslovečné zaostalého Slovenska sú rozpočty našej ľudovodemokratickej súčasnosti. Rozpočty našej k socializmu spejúcej vlasti sú obrazom tej práce, na ktorej sa podieľa všetok náš ľud, ktorý svojou prácou vytvára predpoklady pre sústavný rast životnej úrovne. Obrovský rast nášho hospodárstva je očividný tak v priemysle, poľnohospodárstve, ako aj zdravotníctve, kultúre a sociálnej starostlivosti.

Náš rozpočet výrazne sa líši od rozpočtov kapitalistických a imperialistických mocností, ktoré prevažnú väčšinu svojich rozpočtov venujú na prípravu všetko ničiacej vojny a len mizivé percento dávajú na kultúru, školstvo a zdravotníctvo. Naproti tomu náš rozpočet je rozpočtom mieru a najväčšie položky, celoštátne vyše jedna tretina rozpočtu a celoslovenské vyše polovina rozpočtu, venujú sa práve rozvoju zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a kultúry ľudu.

V našej vlasti prebieha predtým nevídaná kultúrna revolúcia. Výsledky kultúrnej revolúcie prejavili sa v oblasti školstva, vedy i umenia.

Rozvoj školstva, aký zaznamenalo Slovensko za posledných 10 rokov svojho socialistického vývoja, nemá obdoby v histórii našej vlasti. Tento rozvoj je odrazom prudkého rozvoja všetkých odvetví národného hospodárstva, je dôsledkom socialistickej industrializácie Slovenska.

Kým za buržoáznej Československej republiky mohlo stredoškolské a najmä vysokoškolské vzdelanie získať len malé percento mládeže, dnes si staviame za úlohu postupne zaviesť pre väčšinu mládeže úplné stredoškolské vzdelanie. Osobitne veľký bol vzrast počtu žiakov odborných škôl. Za 10 rokov vzrástol temer štvornásobne a počet vysokoškolákov temer trojnásobne. Táto všestranná starostlivosť o rozvoj školstva stavia našu vlasť na predné miesto vo svete, pokiaľ ide o vzdelanostnú úroveň obyvateľstva. Na 100.000 obyvateľov pripadá na Slovensku 622 vysokoškolských študentov, vo Francúzsku však iba 348, v Anglicku 184. v západnom Nemecku 243 a v susednom Rakúsku 150.

Tieto radostné skutočnosti nás zaväzujú neuspokojiť sa s dosiahnutými výsledkami. Musíme ísť ďalej. Musíme predovšetkým zlepšovať obsah výuky i výchovy žiakov a študentov - budúcich budovateľov socializmu a komunizmu v našej vlasti.

V období dovršovania výstavby socializmu, do ktorého teraz vstupujeme, mimoriadny význam má veda a výskum, využívanie vedeckých poznatkov v každodennej budovateľskej práci. Preto nie div, že náš štát venuje na rozvoj vedy a výskumu také veľké finančné prostriedky a poskytuje materiálnu a technickú pomoc. Kým pred rokom 1945 bolo v republike iba 12 výskumných ústavov, je ich dnes vyše 245 s vyše 38 tisíc pracovníkmi, z toho len na Slovensku je 54 výskumných pracovísk s temer 8 tisíc pracovníkmi, čo je niekoľkonásobne viac, ako bolo vedeckých ústavov a vedeckých pracovníkov v celej buržoáznej republike.

Tento veľký rozvoj vedy a výskumu je charakteristickým zjavom socializmu. Kým vo veľkej Británii pracuje iba 600 pracovísk základného výskumu s 3.000 výskumníkmi, zatiaľ v Sovietskom sväze je takýchto pracovísk 3. 000 s viac ako 40 tisíc výskumníkmi. Nesmierna starostlivosť sovietskej vlády o vedu a výskum prináša svoje ovocie. Sovietsky sväz už dnes v mnohých oblastiach vedy a techniky nielen dostihol, ale aj predstihol najvyspelejšie kapitalistické krajiny, čoho dokladom je široké využívanie atómovej energie na mierové účely, vypustenie prvých umelých družíc zeme a podobne.

Aj naša veda dosiahla už významné, i medzinárodné úspechy. Treba však veriť, že naši vedci podľa vzoru sovietskych vedcov sa ešte bližšie primknú k potrebám praxe, osvoja si dôkladne marxistickú dialektiku, a tak pomôžu rozlúštiť ďalšie záhady prírody, spoločnosti a myslenia v prospech celého ľudstva na slávu našej vlasti. To očakáva právom náš ľud od našich vedcov a výskumníkov, veď pre nich svojou obetavou prácou vytvára také podmienky, o akých sa predtým našim vedcom ani nezdalo.

Nikdy v minulosti nemal náš ľud možnosť takého bohatého kultúrneho života ako teraz. Nikdy v dejinách Slovenska sa za 10 rokov nenapísalo toľko pôvodných slovenských hudobných, divadelných, filmových diel, nebolo toľko umeleckých a kultúrnych podujatí, rozmanitých festivalov a prehliadok umenia ako teraz v podmienkach ľudovodemokratickej Československej republiky. Literárne diela Františka Hečku, Petra Karvaša, Andreja Plávku, Ladislava Mňačku, Kataríny Lazarovej, Milana Ferku, Vojtecha Mihálika a iných, sú obľúbené nielen u nás, ale aj v cudzine. Je radostnou skutočnosťou, že sa nám rozrástla práve v našej socialistickej prítomnosti pôvodná slovenská operná tvorba. Slovenská opera, Suchoňova Krútňava dostala sa na popredné svetové scény a je vysoko hodnotená svetovou hudobnou kritikou. Nadišiel čas, kedy sa veľká spevnosť nášho ľudu začína širšie uplatňovať aj v opernej hudbe. Toho dokladom je nielen Krútňava, ale aj Cikkerov Jánošík a jeho Beg Bajazid.

Rovnako prenikavé úspechy sa dosiahli na Slovensku aj v ostatných oblastiach umenia a kultúry. Štát každoročne vynakladá veľké sily na rozvoj siete kultúrnych zariadení, poskytuje našej talentovanej mládeži možnosti všestranného rozvoja jej tvorivých schopností a uplatnenia talentu. Úspešne pracuje Vysoká škola múzických umení a Vysoká škola výtvarných umení, ktoré boli v roku 1949 uzákonené Slovenskou národnou radou. Z týchto škôl vychádzajú každoročne desiatky mladých umelcov.

Veľký rozvoj zaznamenáva aj divadelníctvo. Za prvej republiky na Slovensku živorili tri stále scény a dnes prosperuje a radosť a poučenie miliónom divákov rozdáva trinásť stálych divadiel. Stále divadlá sú aj v takých mestách, ako je Komárno, Zvolen, Martin a podobne a zatiaľ v kapitalistickom Anglicku, ba i v Amerike sú státisícové mestá, ktoré vôbec nemajú divadlo. Veľká časť obyvateľstva týchto miest nemôže navštevovať pravidelne divadlo.

Ešte búrlivejší rozvoj zaznamenal film. Počet stálych kín na Slovensku vzrástol viac ako päťnásobne. Za prvej republiky pripadalo na Slovensku na jedno kino až 18 tisíc obyvateľov a dnes menej ako štyri tisíc. Na milión obyvateľov pripadá na Slovensku 254 kín, zatiaľ však vo Francúzsku iba 132, v západnom Nemecku 145 a v susednom Rakúsku 172. Slovensko je teda čo do počtu kín ďaleko vpredu pred kapitalistickými krajinami Európy. Okrem toho vznikla aj naša nová slovenská kinematografia. Za 10 rokov dokončili 22 celovečerných hraných filmov. Tieto úspechy by mohli byť ešte väčšie, keby naši filmári lepšie využívali tie veľké prostriedky a možnosti, ktoré im náš ľud poskytuje. Ľud očakáva veľa nových hodnotných filmov, ktoré ho poučia a pobavia a vlejú nový elán do práce pri dovršovaní výstavby socializmu v našej vlasti.

Mimoriadny význam pre rast kultúrnej, technickej a politickej úrovne ľudu má tlač. Na Slovensku vychádza vyše 380 časopisov. Na jedného obyvateľa pripadá vyše 60 výtlačkov novín do roka. Okrem časopisov vychádzajú v značnom náklade pôvodné alebo prekladové knižné diela. Aj v počte titulov a výtlačkov na 10 tisíc obyvateľov je Slovensko ďaleko vpredu pred kapitalistickými krajinami. Na Slovensku pripadá 3,3 titulu na 10.000 obyvateľov, v Anglicku 2,8, vo Francúzsku 2,7, v západnom Nemecku 2,5, v USA dokonca len 0,6 titulu. Taký rozvoj knižnej produkcie, aký zaznamenalo v posledných 10 rokoch Slovensko, nie je možný za kapitalizmu.

Vlaňajší rok bol priamo rokom prelomu v sociálnej starostlivosti a v nemocenskom poistení obyvateľstva. Boli zavedené do praxe najpokrokovejšie sociálne zákony na svete - zákon o sociálnom zabezpečení a zákon o nemocenskom poistení. Podstatne sa zvýšila priemerná výška i počet starobných a invalidných dôchodkov. To malo za následok, že sa výdavky na sociálne zabezpečenie zvýšili behom r. 1957 o vyše 20 % a v roku 1958 sa ďalej zvyšujú. Výška nemocenského činí až 90 % priemernej mzdy a je najvyššou na celom svete. Niet takého štátu na svete, ktorý by bol dal také výhodné dôchodkové zabezpečenie roľníkom ako náš štát. Každý zamestnanec družstevník a jeho rodinní príslušníci majú u nás zdarma liečenie, dostávajú zadarmo aj tie najcennejšie lieky, keď ich potrebujú. Bude však potrebné viesť našich ľudí k tomu, aby tieto obrovské výhody nezneužívali, aby poklesla absencia z chorobnosti, aby sa neplytvalo liekmi a nestrácal pracovný čas v preplnených čakárňach lekárov. Bude potrebné ďalej skvalitňovať prácu zdravotníkov, najmä zlepšiť ich postoj k pacientom a zapojiť do boja proti nemociam široký aktív dobrovoľných pracovníkov Československého Červeného kríža.

Slovensko už dnes je v zdravotnej starostlivosti o pracujúcich na poprednom mieste na svete. Po stránke lekárskej je lepšie vybavené ako Belgicko, kde na jedného lekára pripadá 951 obyvateľov, alebo ako Švédsko, kde pripadá 1. 328 obyvateľov, a Anglicko s 1. 858 obyvateľmi na jedného lekára. Na Slovensku pripadá na jedného lekára už 799 obyvateľov; zatiaľ čo v roku 1949 pripadalo ešte 1.619 obyvateľov.

Široký rozmach zaznamenáva aj výroba liečiv na Slovensku. V Slovenskej Ľupči pracuje prvá továreň na penicilín a iné antibiotiká. Je to najväčšia továreň toho druhu v strednej Európe.

Vďaka tejto veľkej starostlivosti strany a vlády o zdravie nášho ľudu, dosiahli sme pozoruhodné zlepšenie zdravotného stavu nášho obyvateľstva. To sa prejavilo v podstatnom znížení úmrtnosti, najmä dojčeneckej, vo zvýšení priemerného veku obyvateľstva o viac ako 12 rokov a v nevídanom raste počtu obyvateľstva Slovenska. Od roku 1950 pribúda každoročne na Slovensku vyše 60.000 obyvateľov.

Uvedené úspechy na poli školstva, kultúry, vedy, umenia a zdravotníctva mohli byť ešte väčšie, keby sme odstránili niektoré závažnejšie nedostatky. Mnohí naši umelci, či už výtvarníci alebo spisovatelia mali by sa ešte viac priblížiť k nášmu ľudu, ísť medzi ľud najmä na dedinu, a tak ešte viac sprístupniť umenie širokým masám a zobraziť jeho dnešný každodenný život. Okrem toho sa mi zdá, že naše umenie ešte stále nedokázalo primerane zobraziť hrdinstvo nášho ľudu v Slovenskom národnom povstaní. Je to potrebné urobiť najmä preto, aby sa zlepšila vlastenecká výchova našej mládeže. Upozorňujem tiež na to, že je potrebné vo zvýšenej miere myslieť na efektívnosť aj v umeleckej činnosti, predovšetkým vo filmovej tvorbe. Treba tiež zlacňovať a širokým masám cenové sprístupniť diela našich výtvarných umelcov.

Nemôžeme byť spokojní ani s osvetovou prácou na našej dedine. Je potrebné za pomoci osvetových orgánov a kultúrnych pracovníkov najmä z miest dosiahnuť, aby sa jednotné roľnícke družstvá stali tiež kultúrnymi ustanovizňami, aby organizovali široký rozmach osvety medzi družstevným roľníctvom.

A ešte jedna pripomienka na adresu našich zdravotníkov. Hovorila som o tom, že čo do počtu lekárov sme na poprednom mieste vo svete. Naši lekári však nie sú rovnomerne rozmiestení. Sú oblasti, najmä na východnom Slovensku a v niektorých horských okresoch, kam lekári neradi idú. Bude potrebné zlepšiť výchovnú prácu medzi lekármi, najmä medzi medikmi už počas ich štúdia, aby chápali, že aj vo Svidníku a pod Babiou gorou ich ľudia potrebujú.

Myslím, že riešenie nedostatkov, ktoré som uviedla, je v silách našich vedeckých, umeleckých, osvetových a zdravotníckych pracovníkov. Treba len viac nadšenia, dôslednejšia kontrola pri prekonávaní prekážok, ktoré sa vyskytujú pri ich odstraňovaní.

Súdružky a súdruhovia!

Radostné sú úspechy, ktoré Slovensko v rozvoji svojej kultúry, vedy, umenia, školstva, zdravotníctva aj sociálnej starostlivosti dosiahlo za socialistickej výstavby Československa, vďaka pomoci českej robotníckej triedy. Ešte radostnejšie však sú úlohy, ktoré si dávame. Tieto výsledky a úlohy zaväzujú nás k tomu, aby sme aj v roku 1958 pracovali s nadšením, ešte lepšie a efektívnejšie ako doteraz. Náš ľud už nie raz prácou dokázal, že miluje svoju vlasť a socializmus a dokáže to aj teraz, keď nám na dosah ruky je jasný cieľ, vytýčený Komunistickou stranou Československa, dovŕšenie výstavby socializmu v našej vlasti. Záväzky našich pracujúcich k XI. sjazdu, ktoré plníme a prekračujeme v našich závodoch, na poliach, kanceláriách i vo výskumných ústavoch, v školách i nemocniciach, sú toho najjasnejším dôkazom (Potlesk.)

Podpredseda Mjartan:

Ďakujem poslankyni Hanzlíkovej za prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Vladimírovi Križkovi.

Poslanec Križko:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia!

Každodenným plnením úloh plánu rozvoja národného hospodárstva zabezpečuje pracujúci ľud našej vlasti dosiahnutie cieľa, ktorý sme si vytýčili - vytvoriť z našej vlasti šťastný domov pre život ľudí, vybudovať a urobiť našu vlasť socialistickou.

Tento cieľ zabezpečuje náš ľud svojou poctivou a svedomitou prácou, ktorá prináša ovocie v dosahovaní úspechov a v zlepšovaní životných podmienok.

Prečo to robíme? Robíme to preto, lebo chceme, aby sme sa všetci mali stále lepšie, aby šťastnejší a krajší bol život každého z nás, aby šťastnejší a krajší život mal každý svedomite pracujúci občan našej vlasti.

Pre toto sa aj naša strana v minulom roku obrátila svojím listom ku všetkým pracujúcim v závodoch, obciach, kultúrnych ustanovizniach a úradoch, aby sa s nimi poradila, ako ďalej a ešte lepšie plniť úlohy, ktoré zabezpečenie tohto cieľa - dovŕšenie socialistickej výstavby našej vlasti - podmieňujú.

Radosťou sú napĺňané naše srdcia nad všetkým tým, čo pekného a krásneho náš pracujúci ľud svojou prácou dosiahol a vytvoril a tiež nad tým, ako náš ľud vie vyskytujúce sa nedostatky odstraňovať a ďalej zlepšovať svoju prácu. Veď pre každého poctivé zmýšľajúceho človeka musí byť radostným to, že môže svojou prácou bojovať za najkrajšie a najvznešenejšie túžby ľudstva, za šťastný a spokojný mierový život.

Dnes, keď na pôde zákonodarného sboru Slovenska, na pôde Slovenskej národnej rady prerokúvame rozpočet Slovenska na rok 1958, je potrebné, aby sme si znova všetci uvedomili dôležitosť plnenia úloh, pred ktoré nás naša KSČ a vláda postavila, a na základe toho aby sme zabezpečili nielen ich splnenie, ale i prekračovanie, a to nekompromisným a dôsledným odstraňovaním dosiaľ jestvujúcich nedostatkov. Pritom si treba uvedomiť, že mnohé vážne nedostatky sú zapríčiňované zdanlivo nepodstatnými skutočnosťami, ktoré strpčujú život našich pracujúcich. Medzi tieto zdanlivo nepodstatné skutočnosti, ktoré však v podstatnej miere vplývajú na spokojnosť či nespokojnosť našich pracujúcich, na dobrú či zlú pracovnú morálku, na fluktuáciu či absenciu a v neposlednej miere aj na kvalitu a produktivitu práce, patria služby poskytované obyvateľstvu.

Rozšírenie, skvalitnenie a zlacnenie služieb pre obyvateľstvo stojí dnes pred nami ako príkaz dňa.

Dovoľte mi preto, aby som pri dnešnej príležitosti vo svojom diskusnom príspevku zaoberal sa touto problematikou zo strany úseku dopravy, miestneho hospodárstva a obchodu.

Vzrast výroby a národného dôchodku umožnil aj v roku 1957 zvyšovať peňažné príjmy a osobnú spotrebu obyvateľstva. Peňažné príjmy obyvateľstva sa zvýšili v roku 1957 podľa bilancie príjmov a výdavkov obyvateľstva oproti roku 1956 o 7, 6 % a maloobchodný obrat o 7. 8 %. Platené služby vzrástli za to isté obdobie vcelku o 6. 2 %.

Popri týchto priaznivých ukazovateľoch aj v lanskom roku trvala napätosť vo vývoji kúpnych a tržných fondov.

Vklady obyvateľstva sa oproti roku 1956 zvýšili až o 32 %.

Úroveň platených služieb je stále neuspokojivá jednak čo do množstva, kvality a cien, s ktorým problémom sa v lanskom roku zaoberala vláda a Sbor povereníkov.

Národné výbory najmä po uskutočnení decentralizácie riadia hospodárske úseky, ktoré sú z hľadiska poskytovania platených služieb obyvateľstvu osobitne dôležité.

Dobré výsledky sa dosiahli len v osobnej doprave, keď podniky Československej automobilovej dopravy oproti roku 1956 zvýšili objem výkonov o 9, 6 %, hoci tržby zaostali v pomere k zvýšeným výkonom o 1,5 %. Pomalší rast tržieb spočíva v skladbe cestujúcich, keďže zvýšenie výkonov týka sa v prevažnej miere vzrastu cestujúcich s robotníckymi a žiackymi zľavami cestovného.

Aj keď sa kvalita poskytovaných služieb z roka na rok zvyšuje, najmä lepším vnútorným vybavením autobusov a zavádzaním ďalších spojov, nie je táto ešte na žiadúcej úrovni. Vzhľadom na sústavne vzrastajúce požiadavky obyvateľov na služby osobnej prepravy vidieť preťaženosti niektorých liniek, hlavne v priemyslových strediskách pri doprave robotníkov do práce a z práce. Tu bude preto potrebné lepším organizačným zabezpečením, prípadne doplnením autobusov a vlečiek, zlepšiť stávajúci stav.

V poslednej dobe značne stúpol záujem o zájazdy. Rastúce požiadavky v tomto nie sú dostatočne uspokojované. Podniky Československej štátnej automobilovej dopravy sa vyhovárajú na nedostatok zájazdových autobusov, avšak chybu - podľa môjho názoru - treba hľadať aj v samotnom organizačnom zabezpečovaní obsadzovania dopravných spojov a lepšom využití autobusov. Keď uvediem, že len Československá štátna automobilová doprava v Banskobystrickom kraji v minulom roku odmietla do 300 zájazdov, otázka je iste uváženia hodná a je potrebné počítať so zlepšením tejto situácie.

V záujme skvalitnenia služieb v osobnej doprave bude potrebné vykonať opatrenia na zvýšenie čistoty autobusov, a to jednak kontrolou a výchovou dopravného personálu, ako aj výchovou samotných cestujúcich. Taktiež je potrebné zlepšenie informačnej služby, kde určité opatrenia sa už aj uskutočňujú.

Nákladná automobilová doprava sa len postupne preorientováva na poskytovanie služieb obyvateľstvu. V roku 1957 sa prvý raz zaviedla nákladná taxi-služba v krajských sídlach a vo väčších priemyslových centrách. Jej podiel na celkových výkonoch je však zatiaľ minimálny. V roku 1958 sa nákladná taxi-služba rozšíri na všetky okresné sídla, kde majú dopravné podniky nejaké organizačné jednotky.

Jedno z popredných miest na úseku služieb obyvateľstvu zastávajú podniky miestneho hospodárstva. Aj keď na tomto úseku došlo oproti roku 1956 k určitému zlepšeniu, vyskytuje sa tu ešte veľa závažných závad. V roku 1957 nesplnil sa plánovaný objem služieb o 74 miliónov korún. Plánované služby na obyvateľa sa takto nesplnili o 19,70 Kčs a podiel služieb na hlavu obnášal 155,80 Kčs.

Skutočný podiel služieb na obyvateľa za rok 1957 podľa jednotlivých krajov je nasledovný:

Podľa uvedeného z platených služieb podnikov miestneho hospodárstva na obyvateľa pripadá pomerne nízky podiel najmä v kraji Bratislavskom a Žilinskom. Toto zaostávanie je o to závažnejšie, že ide o priemyselné kraje, kde vzhľadom na vysoké príjmy obyvateľstva sú nároky na služby, najmä osobné, väčšie.

Tiež podiel výkonov podnikov miestneho hospodárstva pre obyvateľstvo je stále nízky. Z celkového objemu výkonov robili práce a služby pre obyvateľstvo, v miestnom priemysle len 20,6 % a z celkového objemu stavebno-montážnych prác u stavebných podnikov len 7, 2 %. Len u komunálnych služieb bol podiel tržieb od obyvateľstva vyšší 57,3 %. Podstatné zlepšenie v tomto smere oproti roku 1956 sa nedosiahlo.

Neuspokojivý stav je najmä na úseku práčovni a čistiarní. V práčovniach z celkových tržieb 12,538.000 Kčs činili tržby pre obyvateľstvo len 1,629.000 Kčs a v čistiarňach z tržieb 14.900.000 Kčs bolo pre obyvateľstvo posktynutých služieb v hodnote 6, 192. 000 Kčs. Pokiaľ ide o využitie kapacít práčovni, tieto nie sú v niektorých prípadoch dostatočne využité, ako napríklad v Banskobystrickom kraji kapacita práčovni sa využila len na 68,4 % príčina väzí hlavne v tom, že ani jedna práčovňa nemá umelú sušiareň a suší sa len prirodzeným spôsobom.

V miestnej doprave sa úlohy neuspokojivo plnili v taxi-službe pre obyvateľstvo. Z celkových tržieb v roku 1957 13,5 milióna robili tržby od obyvateľstva 6,7 milióna, t. j. len 50 %.

(Predsedníctva sa ujala podpredsedníčka Ďurišová.)