Na vás, súdruhovia akademici a vedci, mal by som jednu žiadosť a myslím, že je to žiadosť všetkého nášho pracujúceho ľudu. V našom spoločenskom zriadení, v ktorom si pod vedením Komunistickej strany Československa vládne sám ľud, získali ste najvyššie vedecké hodnosti. Jedni už nosíte a druhí azda tiež budete nosiť čestné pomenovanie akademikov. Nezabúdajte na ten ľud, z ktorého ste vyšli, žite plne jeho potrebám. Naši robotníci, družstevníci a roľníci si vás vážia, dôverujú vám a očakávajú od vás veľa konkrétnej práce a pomoci. Odplaťte sa im! Všetkým je známe, že naše JRD sa zaväzujú dosiahnuť úroveň výroby, stanovenú v druhej päťročnici, za 4 roky. Pomoc všetkých vedecko-výskumných pracovníkov v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve pri plnení týchto úloh naši družstevníci očakávajú. Vyslovujem presvedčenie, že neostanete nič dlžní nášmu pracujúcemu ľudu a tak spolu všetci dovŕšime budovanie socializmu v našej vlasti. (Potlesk.)
Podpredseda Mjartan:
Ďakujem poslancovi Lichnerovi za prejav. Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Jánovi Krbavcovi.
Poslanec Krbavec:
Vážená Slovenská národná rada!
Pri budovaní socializmu v Československej republike dosiahlo Slovensko v historicky krátkom čase nebývalé úspechy. Naša priemyselná výroba vzrástla v porovnaní s rokom 1957 o viac ako sedemnásobok. Za pomoci českej robotníckej triedy, technikov a vedcov, za pomoci Sovietskeho sväzu podarilo sa nám na Slovensku zvládnuť náročnú technológiu a vyrobiť nové, zložité výrobky.
V strojárenstve vyrábanie dnes osobné lode, remorkéry, guľkové ložiská atď. V hutníctve, chemickom priemysle, priemysle stavebných hmôt, v potravinárstve, elektrifikácii, ako i v poľnohospodárstve dosiahli sme obrovského pokroku. Je všeobecne známe, že od oslobodenia dosiahli sme významných výsledkov v ťažkom priemysle a energetike. I v samotnom baníctve sa veľa zmenilo. Z baní miznú pomaly lopaty, ktoré nahradzujú mechanizačné prostriedky, škrabáky a nakladače. Namiesto drevených výstuží začíname používať vo veľkých tlakoch oceľové, poprípade betónové výstuže. I do našich baní prichádza veda, technika, no ešte dosť pomalým tempom, najmä v rudných baniach.
Na zavádzaní novej techniky, ako i na zlepšovaní vo výrobe má veľký podiel Slovenská akadémia vied, ktorá koordinuje plány vedeckovýskumnej činnosti vedeckých ústavov a tým dáva hlavný smer vývoja nášho hospodárstva. Napriek tomu uplatňovanie novej techniky, najmä v rudných baniach Košického kraja ešte vždy zaostáva. Nie je to len vlnou Slovenskej akadémie vied.
Na tomto, pre nás škodlivom zjave, podieľajú sa pracovníci závodov, ktorí sa mnohokrát nazdávajú, že nová technika príde časom, akosi sama od seba. Kvalitatívna zmena v riadení nášho hospodárstva, vyplývajúca z decentralizácie, má sa výrazne prejaviť aj pri zabezpečovaní rozvoja a zvyšovania technickej úrovne našej výroby. Ústredne riadiace orgány a ich pomocné orgány majú predovšetkým skúmať nové prvky a vývojové smery. V rozhodujúcich úsekoch majú koordinovať základné úlohy a kontrolovať ich plnenie. To sa vzťahuje na technické odbory a oddelenia na povereníctvach. No táto úloha sledovať rozvoj novej techniky a jej zavádzanie do praxe patrí tiež Slovenskej akadémii vied ako organizátorke vedecko-výskumných prác.
Pomoc výskumných ústavov závodom na niektorých úsekoch, najmä v baníctve, je ešte stále nedostatočná. Pri hlbšom rozbore práce výskumných ústavov sa ukazuje, že niektoré problémy, ktoré riešia, nemajú často vyhliadky na zavedenie do praxe v blízkej budúcnosti, aj keď sú kladne vyriešené, pretože si vyžadujú veľa nových investícii alebo ekonomická účinnosť je málo efektívna.
Na druhej strane je celý rad vyriešených problémov, ktoré by sa mohli v praxi uplatniť, no závody nemájú záujem o ich zavedenie, pretože by to znamenalo značné zmeny v doterajšej technológii, prípadne nebezpečenstvo ohrozenia plnenia plánu. To zapríčiňuje opozdenie vyriešených prototypov do sériovej výroby, alebo sa dostanú len veľmi neskoro.
Musíme preto obojstranne oveľa presnejšie a konkrétnejšie zostavovať plány výskumu a vývoja, ktoré sa opierajú o súčasné výrobné a technické podmienky a požiadavky. Vedeckovýskumní pracovníci by mali venovať časť svojej pracovnej náplne vyriešeniu vývojových úloh, ktoré vyplývajú z potreby podnikov, dolu v závode previesť rozbor pracovného prostredia a spoluprácou zabezpečiť ich uplatňovanie vo výrobe.
V celonárodnej diskusii k listu ÚV KSČ i naši baníci poukázali na intenzívnejšie vyriešenie banskej mechanizácie, ktorá sa zavádza, ale pomerne ťažko. Vieme veľmi dobre, že banícka práca je namáhavá, najmä pre vekové pokročilých baníkov. V slovenských baniach do znárodnenia došlo naozaj len k nepatrným zmenám. Vykorisťovateľov nezaujímala modernizácia, veď mali dostatok lacnej pracovnej sily. Technická zaostalosť ako neblahé dedičstvo nám po nich zostala.
Tým vypuklejšia a naliehavejšia je otázka zintezívniť zavádzanie mechanizácie a túto doplniť novými, výkonnejšími strojmi so zameraním, aby tieto vyhovovali technologickým podmienkam našich baní a hlavne zavádzaniu nových ťažobných metód v rudných baniach, ktoré nevyžadujú plynulú základku.
Chcel by som poukázať na niektoré nedostatky, ktoré máme vo výrobnom procese ťažby surového sideritu. Aby sa zamedzilo rozširovaniu zhubnej choroby silikózy a docielilo sa vyšších výkonov v baníctve, bolo zavedené vŕtanie tvrdým kovom na vodný výplach. Pokiaľ ide o tvrdokovové hlavice, tieto sú veľmi nákladné. Cena korunky hlavice je 86. - Kčs. Pri plánovaní vlastných nákladov tieto hlavice sa plánujú podľa technicko-hospodárskych noriem. Stáva sa však, že po nasadení korunky na vrchnú tyč a započatí vŕtania približne do 10-20 cm dĺžky vrtnej diery vypadávajú jadrá z týchto koruniek, čím sa korunka úplne znehodnocuje. Druhý závažný problém väz v tom, že vlastné náklady našich banských závodov sú tak plánované, že s náhradou takto zničených koruniek sa nepočíta. Potom samozrejme sa nedodržiava vŕtanie na vodný výplach ako zábrana proti škodlivej nemoci. Závody nemajú ani záujem na rozširovaní tohto spôsobu vŕtania z obáv, že prekročia vlastné náklady a baníci sú vystavení ďalšiemu zaprašovaniu dýchacích ciest a predčasne sa stávajú práceneschopnými. Treba však konštatovať, že pri zavádzaní novej techniky a zlepšovacích námetov do praxe nie sú bez viny ani naše závody. Ako príklad poslúži aj nesprávny postoj k vedecky vyriešenému problému automatického spínania banských vozov, ktorý má z hľadiska bezpečnosti práce veľký význam. Napriek tomu v praxi v širokom meradle nebol zavedený, aj keď starý ručný spôsob spínania banských vozov zapríčiňuje značnú časť úrazovosti.
Otváranie nových rudných žíl, najmä v Rožňavských baniach, uskutočňujeme prevažne v hĺbkach. Dopravné prostriedky, ktoré toho času máme, ako sú akumulátorové lokomotívy, na dlhých banských obzoroch sa neosvedčujú a rýchlo sa znehodnocujú. Preto predovšetkým treba pre budúcnosť vyriešiť spôsob dopravy. Naše závody mnohokrát pre ťažkosti v doprave neplnia plánované úlohy. Týchto niekoľko prípadov z praxe uvádzam preto, aby som poukázal, kde žiadame pomoc, ktorá je potrebná pre plnenie plánovaných úloh.
Zpráva predsedu Slovenskej akadémie vied len veľmi stručne uvádza činnosť laboratória Slovenskej akadémie vied, ktoré od začiatku svojej činnosti sa zameralo na priamu pomoc banskej praxi a za pomoci rezortného výskumu a tiež Handlovských uhoľných bani vyvinulo meracie zariadenie a príslušnú metodiku pre zisťovanie tlakových režimov v baniach. Ďalej v rámci tejto plánovanej činnosti bola vyriešená upraviteľnosť odpadových kalov a háld kysličníka antimónu. Tieto prvé výsledky v práci Slovenskej akadémie vied treba kladne hodnotiť. Napriek tomu treba konštatovať, že Slovenská akadémia vied a výskumné ústavy zaostávajú v poskytovaní priamej pomoci banskej praxi, najmä v našich rudných baniach.
Jednou z hlavných úloh v období dovŕšenia výstavby socializmu v našej vlasti je zabezpečenie technického rozvoja. Hlavné zásady pre splnenie tejto úlohy sú zakotvené aj v uzneseniach strany a vlády o pomoci vedy a výskumu v praxi, ktoré treba do dôsledkov plniť.
Z toho vyplývajú hlavné zásady pre ďalšiu prácu aj Slovenskej akadémie vied.
Naši baníci sú presvedčení, že Slovenská akadémia vied, vedci výskumníci a technici si plne uvedomujú obrovský význam baníctva pre rozvoj nášho národného hospodárstva a vo zvýšenej miere pomôžu našim baniam, zlepšia osobný styk s baníkmi a spoluprácu s vedením banských závodov. Niet pochýb o tom, že takýto postup bude zárukou úspešnejšieho plnenia úloh v baníctve. (Potlesk.)
Podpredseda Mjartan:
Ďakujem poslancovi Krbavcovi za prejav. Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Rudolfovi Benčurikovi.
Poslanec Benčurik:
Vážená Slovenská národná rada!
K zpráve, ktorú podal predseda Slovenskej akadémie vied, chcel by som sa v krátkosti zmieniť o práci sekcie poľnohospodárskych vied.
V dôsledku víťazstva nášho pracujúceho ľudu vo Februári 1948 sa tiež naše poľnohospodárstvo za uplynulých 10 rokov možno povedať od základov zmenilo. Z rozdrobenej súkromnej malovýroby prechádzame na socialistickú veľkovýrobu. Sústavná starostlivosť našej komunistickej strany a vlády Národného frontu je zameraná na zabezpečenie rýchleho rozvoja poľnohospodárskej výroby a na priblíženie jej intenzity na Slovensku intenzite výroby v českých krajoch.
Na pomoc pri plnení týchto úloh v poľnohospodárskej výrobe bola rozšírená i sekcia poľnohospodárskych vied Slovenskej akadémie vied. Popri existujúcich vedeckých pracoviskách vytvoril sa aj Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch a Výskumný ústav krmovinársky v Trnave. Tieto ústavy sa stávajú nositeľmi výskumu v poľnohospodárstve na úseku rastlinnej výroby.
Piešťanský ústav s pričleneným pracoviskom v Borovciach riešil v roku 1957 spolu 38 úloh. Okrem iného to boli vedecko-výskumné úlohy povahy základnej agrotechniky, ako osevne postupy a komplexné obrábanie pôdy. Nezameriaval sa pritom len na samotnú agrotechniku, ale túto základnú úlohu riešil i z hľadiska pôdoznaleckého a z hľadiska pôdnej mikrobiológie. Ústav riešil a rieši i otázky agrotechniky jednotlivých plodín. Skúma rôzny spôsob šľachtenia kukurice, jedlých a kŕmnych strukovín. Udržuje a skúma svetový sortiment ozimnej a jarnej pšenice, jarného jačmeňa a rôznych teplomilných rastlín. Získané poznatky majú ďalej slúžiť pre šľachtiteľské účely.
V ovocinárstve sa pracovalo na výskume ovocných sort z hľadiska pestovateľského a šľachtiteľského, na prieskume ovocinárskych oblastí, vo výskume biológie a fyziológie ovocných drevín a na výskume ochrany ovocných drevín.
Zo záverečnej zprávy Ústavu za rok 1957 vyplýva, že výskumné práce prebiehali vcelku úspešne. V roku 1957 bolo ukončených 5 výskumných a dielčích úloh, z ktorých zasluhuje pozornosť najmä vyriešená úloha: Výskum použitia menej rozpustnej kyseliny fosforečnej v kompostoch. Touto úlohou boli riešené možnosti nahradenia superfosfátu umelými fosfátmi. Ich použitie i na pôdach s mierne kyslou reakciou nahradí vysokú spotrebu superfosfátu, ktorý je na takýchto pôdach menej účinný. Znížia sa straty dusíka a organickej hmoty, maštaľného hnoja, keď sa tento bude kompostovať spolu so surovým fosfátom. Okrem toho sa týmto kompostovaním sprístupní kyselina fosforečná pre rastliny. Touto metódou kompostovania maštaľného hnoja so surovým fosfátom ušetríme náklady na kyselinu fosforečnú.
Ďalšou ukončenou úlohou je: Agrotechnika obilovín, podľa ktorej sa na základe trojročných výsledkov má doporučiť praxi, ktoré najvhodnejšie spôsoby sejby, normy výsevu a hĺbky sejby môžeme použiť pri pestovaní našich kultúrnych plodín.
Významnou je tiež vyriešená úloha predpovede a signalizácie postrekov proti obaľovačovi jablčnému a chrastivosti jabloní. Jej význam pre prax spočíva v tom, že novou metódou bude možné účinnejšie prevádzať chemický boj proti týmto dvom najrozšírenejším a najnebezpečnejším škodcom jadrového ovocia. Novou metódou možno zistiť ich nálet a podľa toho zabezpečovať postrek. Je predpoklad, že keď bude nová metóda signalizovania škodcov využitá v širokej praxi, môže sa priemerná úroda jabĺk najmenej zdvojnásobiť a zlepšiť i po stránke kvalitatívnej.
A teraz niekoľko slov o práci na úseku krmovinárskeho výskumu.
Jedno z najmladších pracovísk pôdohospodárskej sekcie Slovenskej akadémie vied - Výskumný ústav krmovinársky v Trnave - sa pustil do riešenia niektorých závažných problémov zlepšenia krmovinovej základne pre naše k socializmu napredujúce poľnohospodárstvo. Z hlavných úloh spomeniem aspoň výskum najúčelnejšej agrotechniky ozimných, jarných a letných miešaniek a jednoročných podsevov, dynamiku tvorenia zelenej hmoty prirodzených trávnych porastov a zmien spôsobených vplyvom výživy, výskum biológie vývoja trávnych porastov, pasienkov a lúk z hľadiska výživy pri rôznej technike hnojenia, ďalej racionálne mechanizované práce pri sušení krmovín na sušiakoch v podmienkach veľkovýroby, výskum najúčelnejšej kultivácie mačiny prirodzených trávnych porastov, zapojených do krmovinových osevných postupov a niektoré ďalšie.
Uvedené úlohy boli v roku 1957 ukončené a ich zavedenie do praxe iste pomôže splniť vysoké úlohy nášho poľnohospodárstva v druhej päťročnici, najmä v živočíšnej výrobe.
Riešenie niektorých tu spomenutých výskumných úloh oboch ústavov je v súlade s požiadavkami družstevnej veľkovýroby. Túto skutočnosť treba kladne hodnotiť. Keď však preskúmame všetky plánované úlohy spomínaných ústavov z hľadiska potrieb praxe, prídeme k záveru, že viaceré problémy majú len teoretický význam. Ba domnievam sa, že ani niektoré z úloh, ktoré sa vykazujú ako vyriešené, nedávajú praxi dosť jasnú smernicu. Z tohto hľadiska treba považovať ešte stále za nedoriešenú napríklad otázku osevných postupov v jednotlivých a najmä v hodne členených výrobných oblastiach.
Keď ako družstevník pozorujem potrebu praxe, domnievam sa, že výskum sa ešte zaoberá príliš mnohými problémami, zatiaľ čo naša prax potrebuje okrem riešenia skutočne hlavných úloh i zameranie na aplikovaný výskum. Myslím, že súčasná doba vyžaduje, aby výskumné ústavy zamerali svoje práce tak, aby riešenie svojich problémov, najmä v poslednej fáze, uskutočňovali na našich štátnych majetkoch a jednotných roľníckych družstvách, aby si tak overovali svoje výsledky v širokej praxi predtým, než je výskumná úloha predložená ako ukončená a dávané do praxe. Takýmto systémom práce sa docieli to, že vyriešené výskumné úlohy budú dôkladne overené a nemôže sa stať, že mnoho problémov vyriešených vo výskume prax nepreberie, lebo sa na honoch veľkovýroby inak osvedčia, ako na úzkych výskumných políčkach. Takýmto spôsobom sa skráti doba medzi vyriešením výskumnej úlohy a jej zaradením do praxe. Tým sa aj štátne majetky a jednotné roľnícke družstvá stanú propagátormi vyriešených úloh, ako sa v praxi osvedčili a v akej miere sú podkladom pre zvýšenie výroby a produktivity práce.
Pri sledovaní výskumných úloh som zistil, že sa niektoré problémy riešia v ústavoch Akadémie, ale aj. na šľachtiteľských staniciach. Domnievam sa, že by bolo správnejšie využiť kapacitu výskumných pracovníkov na riešenie naliehavých problémov na Slovensku a neriešiť problémy toho istého základného charakteru na viacerých miestach. Pritom však máme veľmi mnoho úloh, ktorými by sa mali výskumné ústavy zaoberať prednostne. Takto by azda bola možné účelnosť niektorých plánovaných úloh zvážiť a nájsť si čas na sledovanie-desiatok, ba stoviek pokusov na štátnych majetkoch a jednotných roľníckych družstvách, ako som sa už o tom zmienil. Napríklad otázka našich lúk a pasienkov, ktorá je pre naše pomery tak dôležitá, si vyžaduje úplne komplexného prieskumu a zlepšovania na širokej základni našich jednotných roľníckych družstiev.
Som ďalej toho názoru, že náš základný výskum by mal na naše pomery smelšie aplikovať i niektoré vyriešené výskumné úlohy v zahraničí, najmä v Sovietskom sväze. Tým viac by však mali siahať naši vedeckí a výskumní pracovnici z úseku rastlinného výskumu po vyriešených úlohách z výskumných ústavov v českých krajoch. Tu už duplicita v základnom výskume vonkoncom nie je odôvodnená.
Máme dosť skutočne pálčivých problémov v jednotných roľníckych družstvách so základnými otázkami agrotechniky, s výživou pôdy, s rýchlym zracionalizovaním našich rozsiahlych lúk a pasienkov, so závodňovaním a odvodňovaním atď. Pôjde o to, aby tieto úlohy videli naši výskumníci z hľadiska neodkladných potrieb širokej poľnohospodárskej praxe.
Z toho, čo som uviedol vyplýva, že pri plánovaní a riešení výskumných úloh sú možnosti, ako oveľa lepšie možno využiť existujúce - i keď ešte mladé - vedecké a výskumné kádre a celú kapacitu výskumných ústavov a iných pracovísk.
Ako to ale vyzerá so zavádzaním vyriešených výskumných úloh do praxe?
Treba povedať, že výskumní pracovníci oboch ústavov odovzdávajú svoje výsledky rezortu, na konferenciách, aktívoch, inštruktážach, v družstevných školách práce a cestou časopisov aj iných propagačných prostriedkov. Zvlášť výskumníci - krmovinári publikovali niekoľko prác k otázkam sušenia krmovín, krmovinárskych skupín JRD, k elektrickým oplôtkom a k popularizovaniu svojich skúsenosti využívajú film a podobne.
No i napriek týmto snahám musíme povedať, že v širokej praxi sa vyriešené výskumné úlohy oboch ústavov ešte málo uplatňujú. Vraciam sa preto znova k otázke rozšírenia pracovísk týchtovýskumných ústavov na desiatky hospodárstiev školských majetkov, štátnych majetkov a na jednotné roľnícke družstvá. Predpokladám, že pri spoločnej snahe Slovenskej akadémie vied a Povereníctva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva by sa aj v oblasti poľnohospodárskeho a lesníckeho výskumu podarilo hlavne na školských majetkoch, šľachtiteľských staniciach a štátnych majetkoch vytvoriť predĺženú ruku výskumných ústavov, alebo miesta poradenskej činnosti, ktoré by rozširovali nové poznatky vedy a techniky v masovom rozsahu na jednotných roľníckych družstvách. Bolo by potrebné pouvažovať, ako čo najrýchlejšie nájsť správnu cestu k užšej spolupráci poľnohospodárskeho vedeckého bádania a rezortu pri zavádzaní vyriešených výskumných úloh do praxe.
Smernice Komunistickej strany Československa o dovŕšení výstavby socializmu v našej vlasti dali a dávajú smelé podnety i našim poľnohospodárskym vedcom a výskumníkom, ako čo najúčinnejšie pomôcť jednotným roľníckym družstvám a štátnym majetkom pri plnení úloh druhej päťročnice. (Potlesk.)
Podpredseda Mjartan:
Ďakujem poslancovi Benčurikovi za prejav. Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Jurajovi Ondrejkovi.
Poslanec Ondrejka:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Historický prerod Slovenska v dôsledku socialistickej výstavby sa prejavil za posledných 10 rokov aj v takom rozvoji starostlivosti o zdravie ľudu, na aké v celej histórii Slovenska nebolo ani pomyslenia. Bezplatná liečebná starostlivosť sa poskytuje temer všetkým občanom. V štátnom rozpočte sa vynakladá v zdravotníctve na každého občana 10 krát viac, ako v roku 1937. Znárodnené boli nemocnice a ošetrovacie ústavy, ktoré slúžia pracujúcim a ich rodinným príslušníkom. Z roka na rok rastie sieť zdravotníckych zariadení. Počet nemocníc vzrástol viac ako dvojnásobne. Ešte rýchlejšie sa zvyšuje počet liečebných ústavov, ktorý vzrástol z 8 na 22. Pred piatimi rokmi zaviedol sa obvodový systém práce v zdravotníctve, ktorým sa vytvorili základné materiálne, kádrové a organizačné predpoklady na zavedenie plánovitej starostlivosti o zdravie pracujúcich. Rast hmotnej úrovne ľudu a sústavná starostlivosť strany a vlády o rozvoj zdravotníctva prejavil sa v podstatnom zlepšení zdravotného stavu obyvateľstva na Slovensku. Celková úmrtnosť klesla oproti roku 1937 temer o polovicu a Slovensko patriídnes už ku krajinám s najnižšou úmrtnosťou na svete. Dojčenecká úmrtnosť klesla z 15 % na 4 %. Prirodzený prírastok obyvateľstva vzrástol oproti roku 1937 viac ako dvojnásobne. Priemerný ľudský vek sa predlžil u mužov zo 48,9 na 65,9 a u žien 50,9 na 70,4 roky.
Naša lekárska veda dosiahla pozoruhodné výsledky. Nové liečebné metódy značne skrátili liečenie najvážnejších chorôb. Odborná úroveň niektorých našich liečebných ústavov je na svetovej úrovni. Napríklad z liečebných ústavov tuberkulóznych odchádza dnes už takmer polovica pacientov úplne vyliečených. Úmrtnosť na choroby dýchacieho ústroja poklesla oproti roku 1937 na necelú polovicu. Postupne sa znížil počet prípadov infekčných chorôb.
Uvedené výsledky dokazujú akú veľkú pozornosť venuje naše ľudovodemokratické zriadenie starostlivosti o zdravie človeka.
Na týchto úspechoch má nesporne významný podiel vedecký výskum riadený Slovenskou akadémiou vied. Napriek tomu, že ide o pomerne mladý úsek činnosti, ktorý trvá zhruba len 5 rokov, možno uviesť početné príklady úspešne vyriešených problémov.
Akcie zo strany týchto vedeckých inštitúcií vychádzali z rozborov chorobnosti, ktoré predkladali ústavy národného zdravia nadriadeným zdravotníckym orgánom. Podľa mojich vedomostí išlo jednak o nárazové práce súvisiace s výskytom epidémií (napr. zápaly mozgu a pod. ) alebo porúch štítnej žľazy, s ktorou sa zaoberal Endokrinologický ústav Slovenskej akadémie vied, a črevných parazitov, ktoré riešil Helmintologický ústav Slovenskej akadémie vied v Košiciach.
Najbohatšiu činnosť a pomoc zdravotníctvu vyvinul Endokrinologický ústav SAV v Bratislave, ktorý už v rokoch 1953-54 previedol výskum výskytu porúch funkcie štítnej žľazy u obýva-, teľstva Prešovského kraja a na základe zmapovania výskytu týchto porúch navrhol a previedol prevenciu týchto porúch pomocou distribúcie jódovanej kuchynskej soli.
Súčasne tento ústav pre výkon tejto starostlivosti v Prešovskom kraji zaškolil našich lekárov a laborantku pre poradenskú prácu. Kolektív tohto ústavu udržuje s KÚNZ v Prešove stály styk a má odborné prednášky o endokrinologických problémoch Prešovského kraja. Rozsiahlu prácu v Prešovskom kraji vykonal Helmintologický ústav SAV v Košiciach, humánne oddelenie, pod vedením prof. dr. Jána Hovork u, a to tým, že v Prešovskom kraji previedol prieskum na črevné parazity u školských detí na 33 školách, s celkovým počtom 6. 794 vyšetrení. Súčasne uvedený ústav prevádzal konzultáciu s riaditeľmi a učiteľmi a prevádzal inštruktáže pre žiakov o črevných parazitoch. Bola tiež prevádzaná individuálna konzultácia o očných helmintózach. V rámci pomoci Prešovskému kraju československá akadémia vied v Prahe naplánovala už v rokoch 1956/57 výskum na odhalenie infekcií prírodno-ohniskových so zvláštnym zameraním na klešťový zápal mozgu, mozgomiešneho zápalu u koni (krvácavý zápal ľadvín) a súčasne na zistenie pôvodcu motošky (choroby koní). Už v roku 1956 boli pracovníci ČSAV v teréne ako komplexné expedície, a to v apríli v Michalovciach a vo Veľkých Kapušanoch spolu s laboratórnymi vozmi. Súčasne bol zriadený stacionár ČSAV ako stále pracovisko s parazitologickým laboratóriom s celoročnou prevádzkou. V Ruskej Porube bola zorganizovaná lekárska stanica pre sledovanie horúčnatých ochorení medzi obyvateľstvom tejto oblasti ako stanica prvej pomoci so špeciálnym vybavením. V roku 1957 pokračovali práce v ohniskách nákaz v severných a južných častiach kraja. Na začiatku sezóny bolo referované o dosiahnutých výsledkoch na celokrajskom seminári v KÚNZ Prešov. V Ruskej Porube celý rok pracovalo laboratórium, v októbri roku 1957 bolo zrušené a zostalo len pohotovostné laboratórium a stanica prvej pomoci, ktorá aj v roku 1958 bude sledovať zamorenosť a prirodzenú ohniskovosť nákaz po stránke parazitologickej, virologickej a klinickej. O výsledkoch prác referovali porazitológovia na I. medzinárodnom parazitologickom sjazde v Prahe, kde boli vysoko hodnotené nové poznatky tohto výskumu z Prešovského kraja.
Endokrinologický ústav SAV a Helmintologický ústav SAV pracujú v Prešovskom kraji systematicky a bolo by dobré, keby sa aj iné laboratóriá SAV zapojili podľa ich náplne. Zdravotnícki pracovníci Prešovského kraja by sa veľmi radi hlásili k spolupráci. Bolo by snáď dobré, aby niektoré laboratóriá SAV sa z Bratislavy premiestni do Prešova a iných krajov, mali by bližšie do terénu a ku praxi.
Naskytá sa otázka, ak hlavnou úlohou zdravotníctva je boj proti chorobnosti s pracovnou neschopnosťou a ďalej podľa vládnych uznesení boj proti tuberkulóze, alkoholizmu, dojčenskej úmrtnosti, za zvýšenú starostlivosť o školskú mládež a dorast, prečo tieto problémy nie sú predmetom vedeckého výskumu? Nechcem tým zmenšovať význam dosiahnutých výsledkov vedecko-výskumnej práce na úseku zdravotníctva, ktoré boli dosiahnuté. Je to iste záslužná práca.. Ak sa však dívame, že zdravotníctvo je nadstavba, ktorá slúži základni, a to aktívne, nemožno sa mi nezmieniť o zdravotníckych problémoch, s ktorými sa ešte stále denne stretávame. Veď opätovne bola prediskutovaná otázka príčiny chorobnosti spojenej s pracovnou neschopnosťou. Bolo by teda účelné, aby biologicko-lekársky úsek SAV užšie spájal svoje úlohy s potrebami národného hospodárstva pri ochrane zdravia pracujúcich a pre dosiahnutie takých národohospodárskych výsledkov, aby sa vyrábalo viac, lacnejšie a lepšie. Veď za výrobou stojí človek, ktorý je stredobodom našej pozornosti.
Obzvlášť treba venovať pozornosť problémom, ktoré sa objavujú ako úplné nové, v súvislosti s prudkým rozvojom priemyslu na Slovensku. Tak je tomu napríklad v závode Slovenského národného povstania v Žiari n/Hr., kde v súvislosti so špeciálnou výrobou sa vynoril celý rad technických a zdravotníckych problémov.
I keď vieme, že výskumná práca SAV i na tomto úseku pokračuje, treba vysloviť želanie, aby sa problémy spojené s prevádzkou tohto závodu riešili urýchlene, pretože od úspešného vyriešenia problémov technologických a zdravotníckych závisí podstatné zlepšenie úrovne zdravia pracujúcich v závode i obyvateľstva v najbližšom okolí. Ide tu o zvlášť nutné a rýchle vyriešenie neutralizácie odpadových spodín flôrovodíkových a vyriešenie preventívnych opatrení, ktoré by odstránili nebezpečie flôrózy u ľudí i u hospodárskych zvierat.
Boj proti tuberkulóze je tiež popredná úloha, ktorú zdravotníctvu uložila vláda. Napriek kladným výsledkom a úspechom na tomto poli, o ktorých som sa už zmienil, zostáva tu problém ďalšieho výskumu v boji proti tuberkulóze ľudí v súvislosti s bojom proti tuberkulóze hospodárskych zvierat. Táto problematika musí byť riešená v najužšej spolupráci na poli výskumu medzi úsekom biologicko-lekárskym a poľnohospodárskym Slovenskej akadémie vied. Podobne je tomu i pri riešení iných chorôb hospodárskych zvierat, ktoré vážnym spôsobom ohrozujú zdravotný stav človeka, akou je napríklad choroba bangova.
V Prešovskom kraji napríklad je veľmi závažným problémom otázka boja proti tuberkulóze a otázka boja proti alkoholizmu. No je tu tiež problém umiestenia duševne chorých ľudí. Je mi známe, že otázka výstavby zdravotníckych zariadení a otázka rozmiesťovania lekárov a iných pracovníkov zapadá do kompetencie Povereníctva zdravotníctva a národných výborov. Avšak akým spôsobom, kde a čo rozmiestiť musí vychádzať z rozboru zdravotného stavu obyvateľstva. A tu sa nazdávam, že by vedeckí pracovníci mohli viacej, aktívnejšie a iniciatívnejšie poukazovať na to, kde čoho treba viac podľa daných možnosti pre ochranu zdravia našich pracujúcich. To je jedna stránka veci. Druhá stránka veci je, výchova zdravotníckych pracovníkov od najkvalifikovanejších až po pomocných zamestnancov v zdravotníctve. Tu sa ukazuje celý rad nedostatkov, s ktorými ešte zápasíme. Mám na mysli predovšetkým ideologickú úroveň našich zdravotníckych pracovníkov. Mnohí naši pracovníci stále ešte nespájajú zdravotnícku problematiku s problematikou dediny, závodu a mesta, nežijú teda dosť politicky, ale vidia svoje úlohy mnoho ráz čisté odborne. Lekársku vedu si nemožno odmyslieť od ostatných vedeckých odborov. Naša lekárska veda má spočívať na učení pavlovskom, na učení marxisticko-leninskom, čo sa doteraz v praxi nie veľmi prejavuje. Tak napr. v Prešovskom kraji stále ešte prežíva v mysliach ľudí celý rad povier, čo je v našich silách vedeckými argumentami, cieľavedomou zdravotníckou osvetou postupne odstraňovať. Ak však naši lekári a ostatní zdravotnícki pracovníci k tomu nie sú vedení počínajúc od lekárskych fakúlt cez školenie v nemocniciach a doškoľovaním v praxi, ťažko by nám bolo dočkať sa očakávaných výsledkov. Myslím, že by SAV mala štátnej zdravotnej správe aj v tomto smere pomôcť.