Mnohí zdravotnícki pracovníci sa pozastavujú nad tým, že niektoré výkony alebo výskumné práce sú vyhradené pre niektoré ústavy, hoci aj dolu v teréne je dosť iniciatívy a predpokladov pre náročnejšie vedecké práce. Tak napríklad krajský chirurg dr. K u k u r a v Prešovskom kraji previedol už niekoľko operácií srdca, avšak pri zavádzaní nového liečebného postupu sa mu nedostalo očakávanej odbornej pomoci, i keď sa jej na bratislavskej klinike dožadoval.

Súdružky a súdruhovia!

V závere chcem zdôrazniť najmä to, že v období dovršovania výstavby socializmu na Slovensku a v celej našej vlasti ďalšou socialistickou industrializáciou a kolektivizáciou poľnohospodárstva budú vznikať nové problémy v boji o zdravie pracujúcich. Preto je potrebné na úseku lekárskych vied riešiť problémy nielen úspešne, ale pokiaľ to povaha veci dovoľuje, aj urýchlene. (Potlesk.)

Podpredseda Mjartan:

Ďakujem poslancovi Ondrejkovi za prejav. Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi poslancovi Ondrejovi Meliškovi.

Poslanec Meliška:

Vážená Slovenská národná rada. súdružky a súdruhovia!

Dnes sa dostáva na program najvyššieho slovenského národného orgánu "Zpráva o pomoci vedy a výskumu praxi, ako sa prejavuje v činnosti Slovenskej akadémie vied. "

V súčasnom období, keď všetok náš ľud usiluje o splnenie hesla "dovŕšiť socialistickú výstavbu v našej krajine", má veda a technika mimoriadnu úlohu. Zvýšiť efektívnosť nášho národného hospodárstva predpokladá nielen odkrývať ďalšie rezervy a zlepšovať organizáciu práce, ale tiež dosiahnuť, aby naša veda a technika napomáhala zvyšovať produktivitu práce, znižovať vlastné náklady, uľahčovať prácu našim robotníkom, aby pomáhala vyrábať viac, lepšie a lacnejšie.

Ak má naša veda účinnejšie ako doteraz pomáhať praxi, bude treba dosiahnuť, aby Slovenská akadémia vied prejavovala väčší záujem o to, ako sa vyriešené úlohy dostávajú do praxe a ako samotné rezorty vyriešené vedecké a výskumné úlohy zaraďujú do svojich plánov. Ani najlepšie vyriešená vedecká a výskumná úloha nie je nám platná, ak nedonáša úžitok celému národnému hospodárstvu. Hovorím o týchto otázkach preto, že tak v minulosti, ako aj teraz trvá celé mesiace, ba roky, kým práca našich vedcov a výskumníkov nájde svoje uplatnenie v praxi. Uvediem príklad:

Ešte v roku 1956 bola vyriešená úloha submerzného kvasenia octu. Tento spôsob zrýchľuje kvasenie asi o 80 % a možno ním ľahko spracovávať suroviny s vysokým extrátom, čo u starého spôsobu je väčšinou nemožné. Výhoda tohto spôsobu je ďalej v tom, že aparát používaný na submerzné kvasenie možno využiť na výrobu ďalších metabolitov, ktoré sú oveľa cennejšie pre národné hospodárstvo, ako výroba octu. Príčiny, prečo tento spôsob výroby sa nezaviedol do praxe, sú v tom, že pokusné pracoviská sú ďaleko dislokované od pracovísk vedeckých, že zainteresovanosť ľudí na skorom ukončení dielčej úlohy a jej zavedenia do praxe je malá, že pracovník, ktorý pracuje na ukončení tejto dielčej úlohy, má obavu, že po jej dokončení prestane byť vedúcim pokusného pracoviska, čo by ovplyvňovalo ďalší jeho plat. Práca sa teda robí provizórne a nie sú vytvorené technické podmienky pre čím skoršie zavedenie tohto spôsobu do praxe. Treba dodať, že o tento spôsob kvasenia prejavilo záujem ľudovodemokratické Poľsko, Maďarsko a iné krajiny.

Vyskytujú sa aj prípady, že niektoré vyriešené otázky prax úplne odmieta. Ide napr. o hľadanie optimálnych podmienok pre jednostupňovú prípravu viskózy. Viskózové pracoviská tento problém vyhodnotili, ale neakceptovali pre výrobu, pretože režim surovinových a energetických nákladov je pre tento spôsob jednostupňovej prípravy viskózy vyšší. S touto koncepciou sa neráta v Československu ani pre budúcnosť a údajne neráta sa s ňou tiež ani pri výstavbe nových závodov. Ani vyriešená úloha vplyvu sušenia na kvalitu umelého hodvábu nie je zavedená do praxe. Práca je technologického rázu a mala za úlohu skrátiť technologický proces odlišným režimom teplôt pri sušení umelého hodvábu. Tento nový technologický postup sa údajne nepoužíva preto, že v dosušovacom procese odporúča zvýšenie teploty, čo nemá dobrý vplyv na kvalitu umelého hodvábu. Preto vyriešenie tohto výskumného problému výroba neakceptovala. Podľa autorov sa vyriešená úloha nevyužíva preto, že na jej realizovanie chýbajú príslušné armatúry.

Stojí teda otázka, ako Slovenská akadémia vied pri príprave svojich vedeckých plánov sa radí s jednotlivými rezortmi a závodmi, ako úzko spolupracuje s praxou, ako svoje vedecké poznatky preveruje už v čase ich riešenia na jednotlivých pracoviskách v praxi, aký nátlak vykonáva na rezortoch, aby sa pre zavedenie vedeckých a výskumných prác vytvárali vo výrobe všetky technické a organizačné predpoklady.

Je potrebné, aby najmä rezorty, ktorým sa vyriešené vedecké a výskumné úlohy zasielajú, si uvedomili, že každá vyriešená vedecká a výskumná úloha, ak nie je zavedená v praxi, spôsobuje nášmu národnému hospodárstvu značné škody a vzbudzuje nechuť vedeckých pracovníkov ďalej rozvíjať svoje tvorivé schopnosti.

Výskumný ústav bezpečnosti práce pri Slovenskej odborovej rade vyriešil napríklad tiež už rad závažných úloh, ktoré by mohli podstatne prispieť ku zníženiu úrazovosti a zlepšeniu pracovných podmienok. Chyba je však v tom, že i tu zatiaľ napriek veľkému úsiliu nepodarilo sa mnohé z týchto úspešne riešených úloh zaviesť do praxe.

V roku 1955 Výskumný ústav bezpečnosti práce v spolupráci s pracovníkmi Rudných baní v Kremnici vyriešil poloautomatické spínanie banských vozíkov. Súdruhovia poslanci mali možnosť výsledky práce nášho Výskumného ústavu si prezrieť a o výhodách nového poloautomatického spínania sa presvedčiť. Ako vieme, pri doterajšom ručnom spínaní týchto vozíkov vzniká mnoho ťažkých, niekedy i smrteľných úrazov. Po úspešnom oponentskom pokračovaní začiatkom roku 1956 za účasti zástupcov Ministerstva hutného priemyslu a rudných baní, závodov a zainteresovaných hospodárskych zložiek žiadal zástupca ministerstva, vyhotovenie a vyskúšanie poloautomatického spínania na niekoľkých (asi 25) banských vozíkoch priamo v prevádzke v bani. Na výrobu spojok však nebolo možné zohnať 600 kg oceľoliatiny. Až po intervencii ústavu a Krajského výboru odbor, sväzu strojárenstva v Žiline bol tento materiál zabezpečený v závode J. V. Stalina v Martine. Podobne bolo potrebné obstarávať materiál na spružiny a zistiť výrobu spružín, výrobu jednotlivých súčiastok spojok. No i napriek veľkému úsiliu pracovníkov ústavu, napriek intervenciám na ministerstve a výrobných podnikoch i napriek kritike, ktorá bola rozvinutá v denníku Práca, doteraz nie sú tieto poloautomatické spojky pre banské vozíky vyrobené. To znamená, že sa nemôžu zaviesť do praxe a ani úrazovosť sa takto nemôže znížiť. Podobných príkladov by bolo možné uviesť viac.

Bude tiež potrebné venovať viac pozornosti ekonomickému vyhodnoteniu vyriešených úloh. Najmä vyriešené úlohy z odboru techniky musia sa ekonomicky vyhodnocovať tak, aby bolo jasne vidieť, koľko finančných prostriedkov, akých strojov a zariadení potrebujeme pre zavedenie vyriešených úloh, a na druhej strane sa musí vyčísliť, aký vplyv to bude mať na výrobu, o koľko sa môže zvýšiť výroba, produktivita práce, o koľko sa môžu znížiť vlastné náklady, zvýšiť kvalita výrobkov, skrátka, aký úžitok to prinesie pre celé naše národné hospodárstvo nielen v najbližšom čase, ale aj v budúcnosti. Mnoho vyriešených vedeckých a výskumných úloh nie je - okrem pohodlnosti a nevšímavosti hospodárskych pracovníkov k týmto úlohám zavedených do praxe preto, že nie vždy je dokázaný ich ekonomický efekt, že nie sú zabezpečené finančné prostriedky a materiálne zdroje potrebné pre realizovanie úlohy. Dnes, keď pristupujeme k zavedeniu novej organizácie priemyslu a stavebníctva, k zvýšeniu úrovne jeho riadenia novou metodikou plánovania a financovania za najväčšej účasti pracujúcich, ukazuje sa ešte väčšia potreba vedeckých a teoretických poznatkov jednotlivých úsekov, ktoré by nám mali poskytovať úsekové ekonomiky.

Základnou úlohou úsekových ekonomik je skúmať zákonitosti rozvoja určitého úseku národného hospodárstva, skúmať ich úlohu v rozvoji národného hospodárstva, vyplývajúcu z ekonomických vzťahov vo vnútri samotného úseku a medzi úsekmi, odhaľovať špecifické zvláštnosti daného úseku a hľadať metódy pre najúčelnejšiu organizáciu výroby a riadenia úseku. Úsekové ekonomiky môžu a majú svojimi zovšeobecnenými poznatkami a závermi výdatne prispievať k rozvoju jednotlivých úsekov a tým aj k rozvoju celého národného hospodárstva.

Samotné ministerstvá, povereníctva a výrobno-hospodárske jednotky by vyriešené vedeckej a výskumné úlohy, u ktorých je ekonomický efekt dokázaný, mali povinne zavádzať do praxe.

Presvedčovať zodpovedného hospodárskeho pracovníka, aby robil jednu zo základných svojich povinností: aplikovať vedecké poznatky v praxi, by dnes už nemalo byť potrebné. Tento zbytočne vyplytvaný čas môže využiť na riešenie ďalších úloh našej socialistickej výstavby.

V tomto smere musíme viac využívať sovietske skúsenosti, kde každá novota, ktorá prináša osoh sovietskej spoločnosti, sa povinne zavádza do výroby. Pravda, krivdili by sme niektorým našim vedúcim hospodárskym pracovníkom, keby sme jednoznačne povedali, že sú k týmto otázkam nevšímaví, že nemajú k novotám dobrý vzťah a podobne. Prax aj u nás presvedčila, že jednotliví ministri, povereníci, riaditelia podnikov vydávajú príkazy, ktorými riadia výrobu a prenášajú dobré skúsenosti na svoje podriadené zložky. Chyba je však v tom, že príkazy sú málo kontrolované, že podriadeným zložkám sa neposkytuje dostatočná pomoc, ba v mnohých prípadoch tieto zložky nie sú o správnosti príkazu ani presvedčené.

Ak dnes pri novom riadení nášho priemyslu a stavebníctva vystupuje do popredia kontrola, tak je to predovšetkým preto, že si uvedomujeme, že aj tá najlepšia organizácia a riadenie by bez kontroly boli len polovičatou cestou, že bez socialistickej kontroly by riadenie nášho národného hospodárstva nebolo možné. Zvýšená právomoc nižších výrobných hospodárskych jednotiek a ich vedúcich znamená na jednej strane zvýšenie ich zodpovednosti a na druhej strane zase potrebu zvýšiť účinnú kontrolu a pomoc zo strany riadiacich hospodárskych orgánov. To v plnej miere musí platiť aj pre zavedenie vedeckých a výskumných prác do praxe.

Popri nedostatočnom uplatňovaní výsledkov vedeckého bádania a výskumu v praxi a neuspokojivom ekonomickom docenení všetkej výskumnej práce ďalším nedostatkom je tiež skutočnosť, že na pracoviskách výskumných ústavov i Slovenskej akadémie vied sa problémy neriešia komplexne, lebo nezahŕňajú v riešeniach i problémy bezpečnosti práce. To sa prejavuje tým, že pri zavádzaní nových technologických postupov resp. technických zariadení problém bezpečnosti práce musí sa riešiť dostatočne.

Riešením problémov bezpečnosti práce sa preto musí zaoberať osobitný Výskumný ústav bezpečnosti práce, ktorý rieši najpotrebnejšie a najnaliehavejšie úlohy na tomto úseku. Vzhľadom na šírku problematiky a rozsah nedostatkov v bezpečnosti práce v prevádzkach závodov a pracovísk nie je možné, aby tento ústav mohol zvládnuť celú otázku bezpečnosti práce. Bolo by správne, aby výskumné a vedecké pracoviská pri zostavovaní plánov práce zaraďovali do nich i úlohy, týkajúce sa problémov bezpečnej práce. Doposiaľ tomu tak nebolo.

Aby sme však mohli dosiahnuť úspešné plnenie všetkých týchto úloh, treba predovšetkým aby vedeckí a výskumní pracovníci mohli zblízka sledovať prax v našich podnikoch, na ministerstvách, povereníctvach a plánovacom úrade, aby boli neustále v kontakte so živými problémami praxe.

Doterajší individuálny styk vedeckých pracovníkov s praxou nie je dostačujúci. Niektorí vedeckí pracovníci boli síce spojení s niektorými pracovníkmi praxe a dostávali od nich občas kusé informácie o problematike výroby. No takýto spôsob a styk, prirodzene, nie je ani dostatočný, ani dôstojný pre vedeckú prácu. Bolo by nesprávne, keby sa takto získané neúplné poznatky o jednom podniku generalizovali na celý priemysel, najmä preto, že existujú úspešné, ale aj zaostávajúce podniky. Z toho vyplýva potreba širšieho a systematickejšieho styku vedeckých pracovníkov s praxou. Styk s praxou by sa mal nielen umožňovať, mal by byť povinný v príslušnom pracovnom odbore, výskumnej práci alebo vedeckej činnosti. Styk s praxou má byť organizovaný.

Prirodzene, súhrnné riešenie tejto úlohy je problémom celoštátnym. Možno však očakávať, že nová organizácia priemyslu a stavebníctva, ktorá budúcim mesiacom nastúpi svoju ekonomicky nutnú a opodstatnenú cestu, nám opäť priblíži vyriešenie problému spojenia teórie s praxou.

Treba povedať, že niektorí-vedeckí pracovníci Slovenskej akadémie vied neustále zdôrazňujú, že ich hlavnou úlohou je zamerať sa na základný výskum. Nie sme proti tomu, aby Akadémia riešila zásadné otázky výskumu. Na druhej strane nemôžeme súhlasiť s takými tendenciami, ktoré namiesto toho, aby napomáhali bližšie spojenie vedy s praxou, snažia sa ju od praxe neustále vzďaľovať. Nie je tiež správne neustále zdôrazňovanie, že vedecký pracovník má predovšetkým, ba v plnej miere pracovať len na vedeckých prácach v kanceláriách a laboratóriách a nevykonávať tiež politicko-výchovnú prácu. Bolo by iste správne, keby, povedzme, vedeckí pracovníci zo sekcie spoločenských vied sa neuspokojovali len tým, že sa im podarilo napísať dôkladnú teoreticky správnu prácu, ale mali by pokladať za svoju možno povedať vlasteneckú povinnosť, aby o týchto prácach sa nehovorilo len na vedeckých konferenciách, ale tiež v tlači, aby boli organizované sústavné besedy a diskusie, a to nielen medzi vedeckými pracovníkmi a inteligenciou, ale aj medzi všetkými našimi pracujúcimi.

Neslúži nijako ku cti sekpii spoločenských vied pri Slovenskej akadémii vied napríklad skutočnosť, keď po XX. sjazde Komunistickej strany Sovietskeho sväzu sa vyskytovali mylne názory, ktoré sa prejavovali na štipcoch našej dennej tlače, keď napríklad nereagovala na nesprávne protiľudové a nemarxistické vystúpenia Ondreja P a v l í k a o tom, že inteligencia u nás je potláčaná, že nemá možnosti slobodne sa rozvíjať a podobne, že nemá možnosti ďalšieho svojho rastu. Opak je pravdou, pravda je to, že i naša inteligencia v našom ľudovodemokratickom štáte má také možnosti a je tak materiálne zabezpečená, že môžeme od nej žiadať, aby bezvýhradne slúžila nášmu pracujúcemu ľudu. Pracujúci ľud, ktorý je tvorcom všetkých hodnôt našej spoločnosti, nikdy nepripustí, aby čo i len jednotlivci zneužívali svoje postavenie a zanášali mylne revizionistické a oportunistické tendencie do radov našich pracujúcich.

Že máme plné právo žiadať od našej inteligencie, od našich vedcov a výskumníkov, aby slúžili pracujúcemu ľudu, že sú plne materiálne zabezpečení, svedčí napríklad skutočnosť, že na činnosť Slovenskej akadémie tento rok vynakladáme zo štátnych prostriedkov 95 miliónov korún a tým vytvárame všetky potrebné predpoklady k tomu, aby naša veda bola predovšetkým zameraná na hlavné problémy nášho národného hospodárstva a účinne pomáhala pri ich riešení. Nemôžeme súhlasiť s takou tendenciou, aby boli neustále rozširované rady vedeckých pracovníkov, ktorých, myslím, na Slovensku v súčasnom období máme dostatok, že sa úloha efektívnosti a úspornosti musí plniť i pri vedeckej práci. Treba súhlasiť so stanoviskom s. poslanca Hudeca, že treba prejsť od kvantity vedeckých pracovníkov k neustálemu skvalitňovaniu ich radov. Treba zaviesť sústavné politické školenie vedeckých pracovníkov a tých, ktorí nemajú dobrý pomer a vzťah k robotníckej triede a k nášmu zriadeniu, preradiť na menej zodpovedné miesto. Otázka triednej uvedomelosti a politickej vyspelosti platí v plnej miere i pre všetkých našich vedcov. Naši vedci a výskumníci sa nijako nemôžu zbaviť spoluzodpovednosti za to, aby výsledky vedy a výskumu boli zavádzané urýchlene do praxe a slúžili plne potrebám nášho národného hospodárstva a všetkému pracujúcemu ľudu.

Treba tiež zdôrazniť, že Slovenská akadémia vied musí nadviazať ešte užšiu spoluprácu s Československou akadémiou vied, že plán vedeckých a výskumných prác musí byť v plnom súlade s plánom Československej akadémie vied, že Slovenská akadémia vied nesmie byť vo svojej činnosti úzko zameraná len na problémy a potreby Slovenska, ale celej našej ľudovodemokratickej Československej republiky.

Pokiaľ ide o vedecko-technické spoločnosti, je o nich známe, že sú dobrovoľnými, samostatnými organizáciami vedcov, technikov, novátorov a najlepších pracovníkov. Dnes máme už 14 vedecko-technických spoločností, ktorých poslaním je získavať a viesť svojich členov k odhaľovaniu a využívaniu skrytých rezerv, k uplatňovaniu novej techniky a v spolupráci s Revolučným odborovým hnutím jednak zúčastniť sa aktívne na technicko-ekonomickej propagande medzi robotníkmi a zamestnancami závodov, a jednak rozširovať odborné znalosti svojich členov.

Nebolo by iste preto od veci, keby príslušné sekcie Slovenskej akadémie vied si našli cestu k najužšej spolupráci s vedecko-technickými spoločnosťami, čo by bolo iste vítaným krokom pre nadviazanie spojenia našej vedy s praxou. Rovnako užšiu spoluprácu treba nadviazať s Domom techniky, ktorý vykonal pre naše národné hospodárstvo už kus záslužnej práce. A tak isto môžeme hovoriť o potrebe takéhoto spojenia teórie s praxou i v súvislosti s masovým hnutím našich pracujúcich - s vynálezectvom a zlepšovateľským hnutím. Tvorivá iniciatíva našich pracujúcich, ktorá je najlepšie vyjadrená v hnutí našich zlepšovateľov a vynálezcov, je tiež jedným zo zdrojov technického pokroku, bez ktorého by sme si dnes ťažko vedeli predstaviť ďalšie zvyšovanie spoločenskej produktivity práce. (Predsedníctva sa ujal predseda Kubač.)

I napriek niektorým dobrým výsledkom je v rozvoji tohto hnutia ešte rad nedostatkov. Hoci nový zákon o vynálezoch a objavoch a o zlepšovacích návrhoch presne stanovuje spôsob ich vybavovania, sústavne sa vyskytujú prípady oneskoreného vybavovania zlepšovacích návrhov a ich zdĺhavej realizácie. Treba súčasne odstrániť vlažný pomer hospodárskych pracovníkov k novej technike a tým aj k zlepšovacím návrhom a treba, aby aj Slovenská akadémia vied našla k tomuto masovému hnutiu našich pracujúcich ten najlepší vzťah a podala mu pomocnú ruku.

Je potrebné, súdružky a súdruhovia poslanci, aby z prednesených námetov, ako aj z konštruktívnej kritiky zrodilo sa na pôde Slovenskej národnej rady také uznesenie, ktoré by Slovenskej akadémii vied pomohlo predovšetkým lepšie plniť uznesenie strany a vlády z roku 1956, čo by malo bezo sporu za následok nielen lepšie spojenie teórie s praxou, ale i z toho vyplývajúce prenikavejšie hospodárske výsledky v našich závodoch.

A o to nám ide dnes všetkým!

Som presvedčený, že prerokovanie zprávy Slovenskej akadémie vied na zasadnutí Slovenskej národnej rady sa stane významným medzníkom v práci našej najvyššej vedeckej ustanovizne, ktorá vo svojej činnosti, dôsledne uplatňujúc marxisticko-leninské učenie, sa stane ozaj nerozlučným pomocníkom nášho ľudu pri dovŕšení socialistickej výstavby našej krásnej a drahej vlasti. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Pretože sa viac rečníkov o slovo neprihlásilo, vyhlasujem rozpravu o zpráve predsedu Slovenskej akadémie vied za skončenú.

Dávam slovo zpravodajcovi kultúrneho a osvetového výboru, poslancovi Jánovi Merčákovi, ktorý prednesie návrh kultúrneho a osvetového výboru na uznesenie Slovenskej národnej rady k prednesenej zpráve.

Návrh bol rozdaný.

Poslanec Merčák:

Vážená Slovenská národná rada!

Kultúrny a osvetový výbor predkladá k prerokovanej zpráve tento návrh uznesenia:

Slovenská národná rada na svojej 22. schôdzke 12. marca prerokovala zprávu predsedu Slovenskej akadémie vied akademika Andreja S i r á ckeho: Pomoc vedy a výskumu praxi, ako sa prejavuje v činnosti Slovenskej akadémie vied.

Keď Slovenská národná rada 18. júna 1953 uzákonila Slovenskú akadémiu vied ako vrcholnú vedeckú ustanovizeň na Slovensku, pracujúcemu ľudu Slovenska sa dostala významná pomoc pri budovaní socializmu v našej československej vlasti.

Vážnosť a význam úloh, ktoré pripadajú našej vede v etape dovŕšenia výstavby socializmu v Československej republike, najlepšie vysvetľujú uznesenia a dokumenty našej strany a vlády. Z nich vyplýva najmä také plánovanie vedeckých a výskumných úloh. ktoré plne zodpovedá potrebám národného hospodárstva a umožňuje urýchlené zavádzanie výsledkov vedy a výskumu do praxe.

Významným krokom vpred bolo najmä uznesenie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a vlády z 22. februára 1956 o úlohách vedy pri zabezpečovaní rozvoja a zvyšovania technickej úrovne československého priemyslu. Toto uznesenie sa stalo základnou smernicou aj pre činnosť Slovenskej akadémie vied. Vďaka veľkej starostlivosti a pomoci našej strany a vlády, popri organizačných opatreniach sa prehĺbila základná činnosť Akadémie, najmä vedecké bádanie sa skvalitnilo a rozšírilo.

Jednotlivé sekcie Akadémie - okrem spoločenských vied - v období rokov 1953-1957 odovzdali 298 záverečných zpráv o skončených vedeckých úlohách. Členovia Akadémie vypracovali za posledné tri roky do 650 posudkov a elaborátov, ktoré pomohli a pomáhajú praxi.

Vynikajúce úspechy boli dosiahnuté na úseku zvárania kovov. Okrem iného cenným bolo aj vyriešenie niektorých zložitých úloh z úseku chemickej technológie, ako napríklad vyriešenie výroby saturačnej kriedy. Význam tejto práce potvrdzuje skutočnosť, že už 13 štátov požiadalo o povolenie licencií na výrobu saturačnej kriedy a že jej používaním usporíme len na Slovensku ročne 4 milióny korún. Treba kladne hodnotiť tiež prácu sekcie poľnohospodárskych vied, ktorá vyriešila viaceré aktuálne problémy poľnohospodárskej výroby.

Pomoc vedy a výskumu praxi v rámci činnosti Slovenskej akadémie vied prejavila sa aj v rozvoji jej edičnej činnosti. Za obdobie rokov 1953-1957 vydala 408 titulov publikácií z rôznych vedných odborov a vedeckí pracovníci v 27 rôznych časopisoch Akadémie uverejňujú monografické práce a štúdie o riešených alebo ukončených vedecko-výskumných úlohách.

Významným prostriedkom riadenia a koordinácie vedecko-výskumnej práce na Slovensku, ako jednej z hlavných úloh Akadémie, bola tiež činnosť v komisiách, ako aj vedecko-technické konferencie a diskusie, uskutočnené z podnetu Slovenskej akadémie vied.

V rozprave poukázali poslanci Slovenskej národnej rady aj na to, že pri pomoci vedy a výskumu praxi, ako sa prejavuje v činnosti Slovenskej akadémie vied, sú ešte niektoré nedostatky. Doteraz sa nevyužívajú v potrebnej miere všetky možnosti, aby vedecko-výskumná práca pomáhala rozvoju hospodárskeho a kultúrneho života podľa potrieb na Slovensku a v celej našej vlasti.

V diskusii sa pripomenulo, že je potrebné zlepšiť plánovanie vedecko-výskumných úloh tak, aby boli v úplnom súlade s hlavnými potrebami nášho politického, hospodárskeho i kultúrneho rozvoja a zabezpečiť najmä rýchlejší rozvoj vedecko-výskumnej práce na úseku poľnohospodárskych, prírodných a technických vied.

Naše vedecko-výskumné pracoviská sú významným činiteľom pri upevňovaní bratskej jednoty českého a slovenského národa. Výsledky spoločného úsilia českých a slovenských vedeckých pracovníkov pomohli vyriešiť mnohé zložité úlohy pri našej socialistickej výstavbe. Poslanci v rozprave upozornili na to, že pri voľbe vedecko-výskumných úloh v rámci riadenia a koordinácie vedecko-výskumnej činnosti na Slovensku treba naďalej prehlbovať spoluprácu s Československou akadémiou vied a s Československou akadémiou zemědělských věd, rozširovať okruh vedeckých spolupracovníkov Akadémie, najmä v užšom spojení s vedeckovýskumnými pracoviskami v českých krajoch, ako aj s vysokými školami, a sústavne zvyšovať kvalifikáciu jej vedeckých a odborných pracovníkov. Pritom je však potrebné vyriešiť jednotnosť poľnohospodárskeho výskumu v úzkej spolupráci s československou akadémiou vied a s Československou akadémiou zemědělských věd. Oveľa viacej využívať poznatky z organizácie a metodiky vedecko-výskumnej činnosti v Sovietskom sväze a v ostatných štátoch socialistického tábora.

Poslanci v rozprave osobitne poukázali na naliehavý základný problém, ako zabezpečiť uplatňovanie vyriešených vedeckých úloh v praxi, lebo na tomto úseku sú veľké nedostatky. Je nevyhnutne potrebné, aby zainteresované rezorty spoločne s Akadémiou dohodli najužšiu spoluprácu a účinné opatrenia, ako zlepšiť využívanie výsledkov vedeckého výskumu v prospech nášho hospodárskeho a kultúrneho rozvoja. Poslanci ďalej zdôraznili význam sústavnej kontroly a hodnotenia pomoci vedy a výskumu v našej socialistickej výstavbe.

Slovenská národná rada je presvedčená, že Slovenská akadémia vied vyvinie najväčšie úsilie, aby splniac uznesenia Komunistickej strany Československa a vlády Národného frontu o úlohách vedy a výskumu, plnou mierou prispela k novým úspechom pracujúceho ľudu Slovenska a celej našej vlasti pri dovŕšení výstavby socializmu a v boji za mier na celom svete.

Slovenská akadémia vied má žiarivý vzor v sovietskej vede a jej vynikajúcich pracovníkoch, ktorí opierajúc sa o nadšenie a iniciatívu sovietskych robotníkov a inžinierov a správne spájajúc vedeckú činnosť s praxou, vypustili prvé umelé družice Zeme a tak dokázali prvenstvo Sovietskeho sväzu aj na vedeckom poli.

Poslanci Slovenskej národnej rady budú naďalej sledovať rozvoj a prácu vedeckých pracovísk a napomáhať pri uvádzaní výsledkov vedy a výskumu do praxe.

Slovenská národná rada poveruje svoje užšie predsedníctvo, aby toto uznesenie so všetkými pripomienkami, ktoré v rozprave odzneli, odovzdalo Slovenskej akadémii vied na spracovanie a uplatnenie.

Predseda Kubač:

Ďakujem zpravodajcovi poslancovi Merčákovi za prednesenie návrhu.

Pretože sa o slovo k návrhu uznesenia nik neprihlásil, rozprava o ňom odpadá a nasleduje hlasovanie.

Zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Budeme hlasovať o tom,

či Slovenská národná rada schvaľuje uznesenie k zpráve predsedu Slovenskej akadémie vied, ako ho navrhuje kultúrny a osvetový výbor.

Kto súhlasí s uznesením tak, ako ho predložil zpravodajca kultúrneho a osvetového výboru, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti? Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania? Nikto.

Zisťujem, že Slovenská národná rada prijala uznesenie podľa návrhu kultúrneho a osvetového výboru jednomyseľne.

Tým je program 22. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpaný. Schôdzku zakľučujem.

(Koniec o 12.00 hod.)

Kancelária Slovenskej národnej rady

Číslo: 250/1958

Za správnosť stenografickej zprávy:

v Bratislave 14. III. 1958.

Jozef Ilčík v. r.,

vedúci Kancelárie

Slovenskej národnej rady