Chcem sa zaoberať otázkou pomoci našich vedcov a výskumníkov poľnohospodárstvu z hľadiska zvýšenia živočíšnej výroby.

Už v úvode musím poznamenať, že naši vedci napriek mnohým počiatočným ťažkostiam, spojeným s výstavbou a vybavením Výskumného ústavu živočíšnej výroby vo Vígľaši a v Ivanke dokázali vykonať kus záslužnej práce.

Treba kladne hodnotiť, že v priebehu 5-6 rokov podľa zprávy predsedu Akadémie akademika Siráckeho vyriešil výskum 67 vedecko-výskumných úloh.

Osobitne cenná je práca o vzdušnom odchove teliat, ktorým sa znížilo hynutie teliat a ukázala sa cesta k otužovaniu a ozdravovaniu dobytka. Pritom cením tiež tú skutočnosť, že pracovníci Výskumného ústavu túto otázku nielenže preskúmali, ale aj názornými inštruktážami a školeniami roľníkov sa zaslúžili o rýchle zavedenie tejto metódy odchovu do praxe.

Veľký význam má tiež vedecká práca, ktorou vedci obhájili produkčnú schopnosť nášho dobytka a dokázali neudržateľnosť teórie o tom, že náš dobytok nie je súci na intenzívny chov a vysokú úžitkovosť, a že treba doviesť z cudziny "zázračné" plemeno. Pritom vyriešili aj otázku rajonizácie chovu hovädzieho dobytka, chovný cieľ a plemenný štandard Slovenského strakatého a pinzgavského dobytka.

Postupne je zavádzaný do plemenárskej praxe návrh Ústavu na zlepšený spôsob kontroly zvyšovania úžitkovosti hovädzieho dobytka.

Vieme, že v horských oblastiach nám robia dažde pri sušení sena starosti. Silážovaním ďatelino-trávnych porastov sa predíde stratám na živinách a získajú sa veľké úspory pracovných síl oproti sušeniu. Podľa výsledkov výskumu zvýšené dávky tejto siláže nie sú dojniciam škodlivé. Pôjde teraz o to, aby sa tieto poznatky rýchlo zaviedli v širokej praxi, lebo ide o veľmi vážnu otázku. Ústav tiež preskúmal rýchlovýkrm mladého dobytka. Výsledky tejto úlohy sú dnes používané v praxi na JRD a štátnych majetkoch. Niektoré skúsenosti potvrdili, že náš dobytok má veľké výkrmové schopnosti a že pri rýchlovýkrme dosahuje veľmi dobrej akosti mäsa. Okrem toho bola zistená veľmi zlá kvalitatívna skladba jatočných kráv a bol navrhnutý spôsob ich dokrmu. Vypracovaný postup je v praxi zavedený vo verejných dokrmovniach v rezorte Povereníctva potravinárskeho priemyslu a výkupu.

Laboratórium fyziológie hospodárskych zvierat Ivanka pri Dunaji rieši veľmi akutálnu a dôležitú úlohu v chove dobytka, uloženú Sborom povereníkov. Táto má objasniť príčiny jalovosti a navrhnúť opatrenia, ktoré majú podstatne zvýšiť telnosť jalovíc.

Ďalej výskum pracuje na úlohe, ktorej cieľom je zistiť ekonomickú opodstatnenosť chovu dvoch plemien, a to tak z hľadiska rozsahu, ako aj z hľadiska oblastí chovu, najmä pokiaľ ide o horské a podhorské oblasti Slovenska.

V odbore chovu ošípaných sa Ústav zaoberal otázkou ich kríženia, preskúšaním kombinácii viacerých plemien pre produkciu krížencov, schopných v najväčšej miere využiť krmivá na tvorbu mäsa a masti. Ústav sleduje na 16 vybraných hospodárstvách účinnosť úžitkového kríženia ošípaných. Povedľa toho pracovníci Ústavu preskúšajú použitie rôznych druhov uhľohydrátových aj bielkoviných siláží a antibiotík pre výkrmové a chovné ošípané.

V zlepšovaní chovu oviec pracovníci Ústavu docielili niektoré pozoruhodné výsledky, a to najmä pri zušľachťovaní valašských oviec. V hlavných výrobných oblastiach vytvárajú sa centrá, z ktorých sa rozširuje vyšľachtený plemenný materiál do chovateľskej praxe.

Niektoré výsledky boli dosiahnuté i v chove hydiny. Tu výskumní pracovníci vypracovali postup pri rýchlovýkrme kačíc, ktorý sa dnes už používa na viacerých farmách JRD a štátnych majetkoch. Na základe skúseností s úžitkovým krížením hospodárskych plemien, farma hydinárskeho ústavu dodáva heterózny materiál v množstvách niekoľko stotisíc kusov pre socialistické farmy. Pre prax bude mať tiež veľký význam návrh nového spôsobu socialistického veľkochovu moriek a klietkový chov nosníc, ako aj chov na hlbokej podstieľke.

No i pri dosiahnutí týchto niektorých kladných výsledkov vo výskume živočíšnej výroby, treba zaujať aj kritické stanovisko k niektorým úlohám. I keď uvedené výskumné úlohy vcelku zodpovedajú niektorým hlavným požiadavkám praxe, treba poukázať i na to, že Ústav vo Vígľaši sa často zaoberá výskumom takých úloh, ktoré majú iba úzko teoretický dosah. I keď nemôžeme význam takýchto prác podceňovať, predsa súčasný stav živočíšnej výroby vyžaduje urýchlene riešiť také problémy, ktoré by zaznamenali podstatné zvýšenie úžitkovosti našich zvierat, ako to zveľadenie živočíšnej výroby v socialistickom poľnohospodárstve vyžaduje. Medzi takéto problémy patrí otázka dlhovekosti našich kráv, zvýšenie množstva a tučnosti mlieka, dlhovekosť a reprodukčná schopnosť prasníc, ako aj preskúmanie rastových schopností ošípaných vo výkrme a viaceré ďalšie základné problémy.

Vážnou úlohou ostáva tiež vyriešenie problému živočíšnej výroby v oblasti podniku Slovenského národného povstania v Žiari nad Hronom, kde vzhľadom na vyskytujúcu sa fluorózu nie sú zatiaľ predpoklady pre rozvoj živočíšnej výroby.

Napriek tomu, že niektoré vyriešené výskumné úlohy - ako som už o tom hovoril - sa už do praxe zavádzajú, myslím, že vzhľadom na dôležitosť živočíšnej výroby by mali výskumní pracovníci tohto odvetvia v spolupráci s rezortom ešte dôslednejšie zabezpečovať ich zavádzanie do širokej, najmä družstevnej praxe. Nemyslím tým, že by naši výskumníci mali organizačne zabezpečovať výsledky výskumu priamo vo výrobných podnikoch. Je však potrebné, aby výskumné problémy boli po ukončení výskumu overené v širokej praxi a za pomoci výskumných pracovníkov boli s nimi dôkladne oboznámené aj zootechnické kádre.

Taktiež bude potrebné obmedziť základný výskum najmä takých problémov, ktoré už boli inde vyriešené. Treba sa však zamerať na ich vhodné prispôsobenie našim výrobným podmienkam, čo je tiež úlohou Výskumného ústavu.

My, družstevníci si uvedomujeme, že náš poľnohospodársky živočíšny výskum je ešte mladý a nie je ešte dobudovaný. Vieme, že budú potrebné ešte značné investície, ktoré iste i toto odvetvie výskumu postupne dostane. Predsa však sa domnievame, že i za dnešného stavu je možné a potrebné vychádzať vo výskume oveľa viac z pálčivých potrieb štátnych majetkov a najmä JRD. Potrebné je v ďaleko širšej miere chodiť medzi družstevníkov. Na druhej strane vás, vedeckých a výskumných pracovníkov ubezpečujem, že my družstevníci, vašu pomocnú ruku nielen s radosťou uchopíme, ale poskytneme vám všetky možnosti k tomu, aby ste v našich družstevných chovoch našli i rozsiahle a vždy otvorené laboratória. (Potlesk.)

Podpredseda Žákovič:

Ďakujem poslancovi Janóvi za prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, členovi predsedníctva, poslancovi inž. Michalovi Hrubému.

Člen predsedníctva, poslanec inž. Hrubý:

Stojíme pred historickou úlohou - dobudovať materiálno-technickú základňu socializmu, stať sa v najbližších rokoch prvým štátom z ľudovodemokratických krajín, ktorý dovŕši socialistickú výstavbu a druhou socialistickou zemou na svete. Pri dosiahnutí tohto cieľa pripadá veľmi vážna úloha našej vede a výskumu, aby čo najväčším podielom prispeli k urýchlenému dovŕšeniu socialistickej výstavby našej vlasti.

Ďalšie zvyšovanie životnej úrovne pracujúceho ľudu, vzrast materiálnych a kultúrnych potrieb si nevyhnutne vyžaduje zvyšovať výrobu predmetov určených k osobnej spotrebe, ako aj predmetov investičnej povahy.

Aby sme zaznamenali ešte väčších úspechov, dobehli a predbehli najpoprednejšie kapitalistické krajiny vo výrobe a spotrebe na jedného obyvateľa, je bezpodmienečne nutné, aby sa všetky naše výrobné odvetvia rozvíjali na základe najnovších poznatkov vedy, techniky a výskumu. A v tomto smere máme ešte hodne nedostatkov.

Pre dosiahnutie uvedeného cieľa vstupuje do popredia ako jeden z hlavných predpokladov urýchlené rozširovanie domácej surovinovej základne, podstatné zvyšovanie technickej úrovne závodov rýchlejším tempom zavádzania mechanizácie, automatizácie, chemizácie výrobných procesov, zvyšovanie kvalifikácie kádrov a včasné zavádzanie vyriešených výskumných úloh do praxe.

Najväčším podielom na vyriešení týchto úloh nezbytne sa musia zúčastňovať a napomáhať naši vedci a výskumní pracovníci.

V súvislosti s prerokovávanou zprávou o výsledkoch vedy a výskumu dovolím si poukázať na niektoré vážne problémy v odvetviach spotrebného priemyslu, ktoré bude nutné urýchlene riešiť v základnom i aplikovanom výskume.

V textilnom odvetví ukazuje sa nutnosť zvyšovania podielu umelých a syntetických vlákien, potreba hľadať nové materiály a vyvíjať nové výrobky.

V kožiarskom a gumárenskom, odvetví musíme sa orientovať predovšetkým na nové hmoty a materiály, pričom sa nezaobídeme ani bez nových základných výskumov v oblasti chémie.

Veľké možnosti máme v sklárskom odvetví, kde ovšem treba previesť dôkladný a všestranný geologický prieskum sklárskych surovín a ich úpravy. Doposiaľ sa týmto otázkam venovala pomerne malá pozornosť.

Vážne úlohy základného i aplikovaného výskumu nás čakajú v odvetví komplexného využitia drevnej suroviny, ktorá sa stáva ako všestranne použiteľná stále vzácnejšou surovinou pre odvetvia drevárskeho, celulózo-papierenského i chemického priemyslu, rovnako ako pre rad ďalších odvetví.

V zásade ide teda o to, že ďalší rozvoj vedy a výskumu má pre odvetvie spotrebného priemyslu zabezpečovať predovšetkým rozširovanie surovinovej základne, súčasne s vypracovávaním nových technologických postupov.

Dovolím si teraz na príklade drevárskeho odvetvia poukázať na pomoc SAV a výskumu pre rozvoj tohto odvetvia.

SAV v sekcii matematických a prírodných vied, v Chemickom ústave, má zriadené oddelenie dreva, celulózy a umelých vlákien. Zriadené vedecké a výskumné pracoviská, i keď sú v začiatkoch budovania, prispievajú k tomu, aby sa v praxi uplatňovali najnovšie poznatky vedy a výskumu. Medzi dôležité doteraz vyriešené úlohy patrí použitie listnáčov pri výrobe viskózovej celulózy. Práca je aktuálna a má značný národohospodársky význam vzhľadom na nedostatok ihličnatého dreva a relatívne prebytky listnatých drevín, ktoré doposiaľ nie sú v žiadanom meradle zúžitkované.

Ďalej fluidizačná technika chemického spracovania pilín; táto práca rieši novú cestu zúžitkovania drevených pilín na princípe najnovšej techniky. Vzhľadom na veľmi vážny problém drevárskeho priemyslu, ako je priemyslové zúžitkovanie pilín, bude potrebné čo najskôr túto metódu rozpracovať a uplatniť v praxi.

Boli vypracované podklady pre nové spôsoby delignifikácie so zameraním na zvýšenie výťaže celulózy a boli vyriešené ešte ďalšie úlohy.

Vedecké a výskumné pracoviská prispievajú tiež k vysvetľovaniu niektorých podstatných otázok, ktoré majú značný význam pri zavádzaní pokrokovej technológie výroby.

Hodnotným iniciatívnym počinom SAV bolo usporiadanie troch konferencií s medzinárodnou účasťou, a to:

Konferencie na tému "Rýchlorastúce dreviny a ich spracovanie". Na tejto konferencii rozobrali sa otázky náhradných surovín na rôznych úsekoch drevospracujúceho priemyslu a jednomyseľné stanovisko konferencie bolo: využiť veľké zásoby listnatého dreva. Poukázalo sa na veľký význam topoľa a jeho hybridov, ktoré sú najproduktívnejším pestovaným stromom. Rýchly rast topoľa a rozmanité možnosti jeho použitia dali podnet k vypracovaniu dlhodobého plánu výsadby, podľa ktorého sa už v druhej päťročnici na Slovensku vysadí cca 35 miliónov topoľových sadeníc. Dnešná ročná ťažba mäkkých listnáčov reprezentuje cca 87.000 plm guľatiny a vzhľadom na plánovnú výsadbu predpokladá sa jej vzrast do roku 1975 až na výšku cca 424.000 plm.

Druhá celoštátna konferencia na tému "O používaní dreva v stavebníctve", prerokovala z rozličných hľadísk otázky používania a šetrenia dreva v stavebníctve.

K počinom SAV, ktoré podporujú činnosť základného výskumu dreva, celulózy a umelých vlákien, možno pripočítať úspešnú medzinárodnú konferenciu na tému "Buk ako priemyselná surovina". Táto konferencia doniesla pri vzájomnej výmene skúseností vedcov a expertov zo zahraničia bohatý materiál o racionálnom spracovaní buku, dôležitej to suroviny pre Slovensko. Vzhľadom na pripisovaný význam konferencie je škoda, že doteraz neboli publikované materiály konferencie, nie sú informovaní zainteresovaní pracovníci a tak nie sú dostatočne prenesené poznatky rokujúcich odborníkov do praxe.

Nazdávam sa, že popri tom veľkom počte sborníkov, ktoré vydala SAV, bolo by účelné, aby Akadémia s takou istou snahou, akou organizovala túto významnú konferenciu, našla spôsoby pre vydanie týchto materiálov, ktoré určite budú užitočnou pomôckou pre potreby odborníkov drevárskeho priemyslu.

Drevársky výskumný ústav rieši aplikované výskumné úlohy vyplývajúce z technického rozvoja drevárskeho priemyslu a ostatných odvetví spracúvajúcich a používajúcich drevo, a odbornou činnosťou napomáha technickému rozvoju drevárskeho priemyslu i ďalších odvetví.

Medzi vážnymi vyriešenými úlohami, ktoré riešil tento ústav, treba v prvom rade spomenúť vodovzdorné preglejky používané na betonárske debnenie. Použiteľnosť týchto preglejok sa zvyšuje oproti rezivu z cca 5 na 25-krát a 1 m3 preglejky nahradí cca 12 m3 ihličnatého reziva. Pri plánovanej výrobe 15.000 m3 preglejok za rok znamená to minimálnu úsporu 180.000 m3 ihličnatého reziva. Pôjde však o to, urýchlene rozšíriť v drevospracujúcom priemysle túto výrobu.

Ďalšou významnou prácou pre rozvoj nových odvetví v drevárskom priemysle a pre rozšírenie surovinovej základne je vyriešenie novej technológie výroby drevotrieskových dosák a vláknitých dosák suchou cestou. Toto je najbližšia a z hľadiska úspory dreva najdôležitejšia úloha drevárskeho priemyslu.

O aké hodnoty ide, je vidieť napríklad z toho, že vyriešením výroby drevovláknitých dosák suchou cestou, celulózy, polocelulózy, furalu a ďalších výrobkov spracuje sa cca 135. 000 m3 bukového odpadu, ktorý bol doteraz s malou kalorickou hodnotou spaľovaný. No ešte ďalších cca 700.000 plm odpadu ročne čaká na spracovanie na nové výrobky, ako trieslo. kŕmne bielkoviny, glukóza, brikety, drevitá múčka a i., tak potrebné pre naše národné hospodárstvo.

V dôsledku uvedených prínosov a rozvoja vedy a výskumu vznikajú v drevopriemysle nové výrobné odvetvia, ktoré znamenajú rozširovanie surovinovej a materiálovej základne v našom národnom hospodárstve. Z hľadiska národného hospodástva sú veľmi závažné otázky komplexného využitia drevnej suroviny, úspora drevnej suroviny a náhrada dreva inými materiálmi. Tieto otázky sú o to dôležitejšie, keď si uvedomíme, že do roku 1975 má poklesnúť ťažba dreva na Slovensku z cca 5, 200. 000 plm v r. 1956 na únosnú výšku ročného prírastku, t. j. cca 3, 760. 000 plm v roku 1975, pričom výroba drevárskeho odvetvia na Slovensky má vzrásť za to isté obdobie o 120 %.

Nutnosť komplexného využitia dreva i hľadania ciest náhrady dreva inými materiálmi bola zvýraznená aj vládnymi uzneseniami. Pôjde teraz o to, aby v pomerne krátkom čase dosiahol sa dostatočný predstih základného aj aplikovaného výskumu pred výrobou.

Základný výskum v uvedených zásadných otázkach dnes už zaostáva za naliehavými potrebami maximálneho využitia drevnej suroviny. SAV doposiaľ sa orientovala v hlavnej miere na riešenie základného výskumu zameraného na chemické spracovanie dreva a mám za to, že sa neprikladala doposiaľ patričná pozornosť základnému výskumu pre rozvoj mechanickej a mechanicko-chemickej technológie, ktorá je podstatnou časťou komplexného využitia drevnej suroviny.

Pri rozvíjaní drevárskeho priemyslu, pri praktickom riešení nových spôsobov využitia dreva musí sa aplikovaný výskum nezbytne opierať o základný výskum dreva ako suroviny, dreva ako materiálu, biologickej stavby, chemických, fyzikálnych a mechanických vlastností.

Z uvedeného vidieť veľmi naliehavú potrebu dobudovať kompletne celý základný výskum dreva pri SAV.

Podľa môjho názoru dôležitým predpokladom rozvoja vedeckej a výskumnej práce je správna organizácia a koordinácia medzi vedeckými inštitúciami, ktoré sa výskumom zaoberajú. Ide teda o to, aby SAV správne koordinovala plány výskumných ústavov rezortných, podnikových výskumných pracovísk, katedier vysokých škôl a aby zaisťovala i medzinárodnú koordináciu práce výskumných a vedeckých orgánov v rámci ľudových demokracií.

Na základe doteraz dosiahnutých výsledkov pomoci vedy a výskumu treba dúfať, že naši vedeckí a výskumní pracovníci vynaložia všetko svoje tvorivé úsilie k splneniu úloh vytýčených našou Komunistickou stranou a vládou pre blaho nášho ľudu.

Podpredseda Žákovič:

Ďakujem poslancovi inž. Michalovi Hrubému za prejav.

Nasleduje 15-minútová prestávka.

(Prestávka.)

Podpredseda Mjartan:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Jánovi Lichnerovi.

Poslanec Lichner:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Na dnešnej našej schôdzi prejednávame otázky pomoci vedy praxi, ako sa ony prejavujú v činnosti našej najvyššej vedeckej ustanovizne, Slovenskej akadémii vied.

Búrlivý rozvoj priemyslu a prudké stúpanie združstevňovania nášho poľnohospodárstva, ako aj náročnosť a vzrast životnej úrovne nášho obyvateľstva vyžadujú aj od tejto ustanovizne zodpovednú a usilovnú prácu.

Slovenská akadémia vied za svojho krátkeho trvania urobila už veľa statočnej práce, či už vo veci výskumu v priemysle, poľnohospodárstve, lekárstve a na mnohých iných hospodárskych úsekoch nášho národného hospodárstva. Ešte však stojí pred našimi akademikmi-vedcami veľa práce vo výskume a potom v uplatňovaní dobrých výsledkov v praxi. Obzvlášť veľké úlohy má v tomto smere Slovenská akadémia vied voči nášmu k socializmu spejúcemu poľnohospodárstvu.

Dovoľte mi preto, aby som hovoril o činnosti Výskumného ústavu poľnohospodárskej ekonomiky. Pozrime sa, čo tento ústav rieši, čo by mal riešiť a ako sa jeho výsledky uplatňujú v praxi.

Výskumný ústav poľnohospodárskej ekonomiky za jeho krátkeho trvania dosiahol pozoruhodné výsledky, ale mal aj niektoré nedostatky.

Ústav vyriešil sledovanie vlastných nákladov v našich JRD, a to jednak podrobne i pre najnáročnejšie spracovanie, jednak zjednodušene, pre bežné potreby družstva i poľnohospodársku správu. Ústav zisťoval vlastné náklady na 30 JRD a na základe súborných ukazovateľov vypracoval návrhy a opatrenia, týkajúce sa cenovej úpravy poľnohospodárskych výrobkov, plánovania národného hospodárstva a podobne. Výskumný ústav poľnohospodárskej ekonomiky sledoval i príjmy členov JRD z ich osobných doplnkových hospodárstiev. Výsledok slúži ústredným orgánom ako podklad pri uskutočňovaní opatrení na úseku hospodárskej politiky Štátu a pre zainteresovanie členov JRD na spoločnej výrobe.

Vo výskume vlastných nákladov, čim sa dá sledovať hrubý dôchodok JRD, bude sa pokračovať aj v roku 1958 v rôznych výrobných oblastiach Slovenska. Touto prácou, Výskumný ústav poľnohospodárskej ekonomiky JRD účinne pomáha a na sledovaných družstvách svoje výsledky i zavádza. Žiadalo by sa však, aby tento ústav robil na základe sledovania vlastných nákladov jednotlivých plodín i odvetví výroby v rozdielnych výrobných podmienkach dôslednejšie závery a aby tieto vedecky podložené závery rozhodnejšie uplatňoval na rezorte a tak i na národných výboroch a JRD.

Ústav ďalej pracuje na metodike zostavovania výhľadových plánov JRD vyšších typov, v čom treba vidieť taktiež významnú pomoc pre JRD i pre celé národné hospodárstvo.

V poslednom čase sa Výskumný ústav poľnohospodárskej ekonomiky zaoberá rajonizáciou poľnohospodárskej výroby na Slovensku. Tu pracuje spolu s Výskumným ústavom zemědělskej ekonomiky v Prahe. Práca je to iste veľmi dôležitá. Veď treba presne rozvrhnúť plán rastlinnej a živočíšnej výroby tak, aby poľnohospodárstvo pracovalo s čo najväčšou intenzitou a pritom dodržalo štátny plán. Na tomto úseku sme posiaľ zaostali, lebo bez riadneho prieskumu sa plánovalo siať také plodiny do mnohých výrobných oblastí, ktoré nepriniesli predpokladané výnosy. V budúcnosti by bolo potrebné, ba žiadúce týchto chýb sa vyvarovať. Príkladov máme dosť na to, že zlé riešené veci, ako napríkladmechanické zavádzanie ďatelino a lucerkotrávnych miešaniek, pestovanie ryže a iné urobili nášmu poľnohospodárstvu a národnému hospodárstvu značné škody. Škody nemuseli byť, keby rezort plán poľnohospodárskej výroby nebol rozpisoval šablónovito, keby sa bolo viac prihliadalo na výrobné podmienky a skúsenosti družstevníkov. Dúfajme, že po vyriešení rajonizácie poľnohospodárskej výroby bude Výskumný ústav poľnohospodárskej ekonomiky ešte hlbšie sledovať tieto otázky a že mu bude záležať i na tom, aby sa podľa navrhnutej rajonizácie socialistická družstevná veľkovýroba organizovala.

V ďalšej úlohe, vo výskume rozmiesťovania a využívania poľnohospodárskych strojov nám je naša Akadémia a jej Výskumný ústav poľnohospodárskej ekonomiky spolu s celoštátnym ústavom mechanizácie veľa dlžný.

Prudký rozvoj JRD požaduje aj prudký rozvoj mechanizácie poľnohospodárskych prác. Tu si treba uvedomiť, že rozsah mechanizácie poľnohospodárskych prác sa má na konci druhej päťročnice, teda v roku 1960 zvýšiť oproti roku 1957 viac ako o 100 percent. Naše STS túto úlohu len ťažko budú môcť splniť, nakoľko stroje na vyberanie zemiakov, zber cukrovej repy, zber silážnych plodín kombajnami, stroje na obrábanie pôdy a zber úrody u mnohých kultúr zvlášť v horských oblastiach sú nedoriešené.

Súčasná mechanizácia poľnohospodárstva je charakterizovaná tým, že jednoduchšie práce sú mechanizované pomerne dobre. Práce zložité, vyžadujúce si mnoho ručnej práce, ako jednotenie cukrovky, vyberanie a nakladanie zemiakov, maštaľného hnoja sú mechanizované nepatrne. Svahovité a horské oblasti trpia nedostatkom vhodných mechanizačných prostriedkov, počínajúc traktormi až po zberové stroje. Mechanizácia prác na lúkách a pasienkoch je na veľmi nízkom stupni. Zároveň nedostačujúca je mechanizácia viníc a sadov. O mechanizácii prác vo vysokonáročnej živočíšnej výrobe sa nechcem ani zmieňovať.

Tu by mal Výskumný ústav poľnohospodárskej ekonomiky práve preto, že rieši otázku využívania poľnohospodárskych strojov, popri hľadaní lepšej organizácie práce na STS a JRD, spolu s Povereníctvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a najmä spolu s celoštátnym Výskumným ústavom poľnohospodárskej mechanizácie vyvinúť veľké úsilie, aby tieto tak vážne nedostatky sa mohli odstrániť, a navrhovať výrobe také stroje, ktoré sa hodia pre rôzne výrobné oblasti. Ide totiž o to, že len vhodný stroj sa dá v jednotlivých podmienkach dobre využiť.

Pre zhospodárňovanie výroby na štátnych majetkoch ústav po teoretickom rozpracovaní niektorých otázok podnikového chozrasčotu podrobne rozoberá celú sústavu vnútropodnikového chozrasčotu na majetkoch a navrhuje opatrenia, ktoré treba uskutočniť na úseku plánovania a bilancovania u štátnych majetkov, pri organizácii práce, odmeňovaní, evidencii a pod.

Podľa týchto návrhov už tohto roku štátne majetky zostavovali plány až na výrobné farmy. Previedla sa decentralizácia a rozpísali úlohy podľa ekonomických, podmienok toho ktorého oddelenia. Tu je zodpovednosť prenesená na každého pracovníka, čim je zaručená výroba a plnenie plánu. Týmito opatreniami sa zhospodárni výroba a naše štátne majetky sa dostanú na tú výšku, ktorá sa im v našej spoločnosti určuje a tak splnia svoje ekonomické a hospodárske poslanie.

Jednou veľmi závažnou otázkou Výskumného ústavu poľnohospodárskej ekonomiky je štúdium ekonomických podmienok zakladania a rozvoja JRD v horských a podhorských oblastiach. Je to práca veľmi dôležitá a zodpovedná. Treba metodické zladenie rastlinnej a živočíšnej výroby na podklade krmovinovej základne. Nakoľko v južných a produkčných oblastiach je už združstevnenie viac ako 75%-né, splnenie úlohy združstevňovania v súčasnom období predpokladá v širokej miere pristúpiť k zakladaniu JRD v podhorských a horských oblastiach. Tieto oblasti predstavujú na Slovensku približne 850 obcí s výmerou cca 500. 000 ha poľnohospodárskej pôdy. Práca je to o to ťažšia, že tu treba riešiť kopanice, kde poľnohospodárske závody sú s výmerou od 1-2 do 10-15 ha a pôdny fond je rozptýlený niekedy do šírky a dĺžky niekoľkých kilometrov. Lazy sú problém ešte ťažší. Laz tvoria jeden, výnimočne tri poľnohospodárske závody. Bytové jednotky a hospodárske budovy sú umiestnené priamo uprostred obhospodarovanej plochy. Obyvateľstvo je rozptýlené po celom katastri. Pôda je tu plytká a málo úrodná. Komunikačné spojenie je nevyhovujúce pre organizovanie družstevnej poľnohospodárskej veľkovýroby.

Tu by mal Výskumný ústav poľnohospodárskej ekonomiky a celá Slovenská akadémia vied najviac a rýchle pomôcť poľnohospodárskej praxi, rezortu a národným výborom. Žiada sa navrhnúť takú výrobu, aby tu podľa ekonomických podmienok tej ktorej kopanice, toho ktorého lazu poľnohospodárska družstevná veľkovýroba bola čo najintenzívnejšia. Treba brať do úvahy terajší smer výroby na týchto roztrúsených hospodárstvách, lebo vieme, že sa hlavná poľnohospodárska výroba doplňovala domácou pridruženou výrobou, ako je robenie výšiviek, pletenie košíkov, strúhame rôznych varešiek a podobne. Inde to bolo doplnené pestovaním ovocia, výrobou mliečnych výrobkov, oštiepkov, pareníc a rôznych výrobkov. Týmto si obyvatelia lazov a kopaníc doplňovali svoje príjmy a preto treba zabezpečiť, aby či už v lete alebo v zime aj budúci členovia JRD mali možnosť príjmov i z niektorej pridruženej výroby.

Tiež treba riešiť spôsob obhospodarovania vysokohorských pasienok, holí, či takýto spôsob hospodárenia vyhovuje, alebo či by snáď nebolo lepšie tieto vysoko položené pasienky zalesniť. Výskumný ústav poľnohospodárskej ekonomiky má tu veľké pole pôsobnosti. Treba otvorene povedať, že mnohé z týchto otázok sú zvláštnosťou našich horských a podhorských krajov a bolo by správne, keby sa týmito problémami bola Slovenská akadémia vied už skôr zaoberala. Tým naliehavejšie je vyriešiť tieto nadhodené problémy v čo najkratšom čase, aby vyrobené hodnoty i na týchto niekoľko stotisíc hektároch zvyšovali životnú úroveň nášho obyvateľstva.

Vážená Slovenská národná rada!

Chcel som poukázať na to, čo Výskumný ústav poľnohospodárskej ekonomiky pre poľnohospodárstvo urobil a kde ja vidím ešte nedostatky, ktoré by bolo treba urýchlene riešiť, ako si to naše socialistické poľnohospodárstvo vyžaduje. Či sa mi to podarilo, neviem. Vidím veľmi potrebné vyriešiť veci v horských oblastiach, ako som uviedol, a mechanizáciu prispôsobiť účelne našim potrebám.

Bol som v Sovietskom sväze v septembri 1957. Videl som prácu Výskumného ústavu v Terezine pod Kijevom. Myslel som si, že tam nájdem veľa inžinierov, agronómov a zootechnikov. Aké bolo však moje veľké prekvapenie, keď sme tam našli len riaditeľa ústavu, predsedu straníckej organizácie a dve kancelárske sily. Na otázku, koľko má Ústav výskumníkov a kde sú, súdruh riaditeľ nám odpovedal: "Máme 300 inžinierov a odborníkov a všetci pracujú vonku, na kolchozoch a sovchozoch. Teoretické poznatky si overujú v praxi a výsledky sú veľmi dobré. " Myslím, že by nebolo na škodu veci, keby si aj Slovenská akadémia vied osvojila podobné spôsoby práce, hoci možno tu povedať, že sú to práve pracovnici Výskumného ústavu poľnohospodárskej ekonomiky, ktorí chodia na JRD, ŠM a STS a tu konkrétne pracujú. Aj iným výskumníkom treba sa ešte viac spojiť s ľudom, ísť dolu na pracoviska, obzvlášť ta, kde treba riešiť najťažšie, najdôležitejšie úlohy. Tam treba spojiť vedu s praxou a iste dosiahneme tie najlepšie výsledky, čo bude najväčšou odmenou vedcov.