Doterajší postup pri schvaľovaní vyriešených problémov bol taký, že výskumná úloha bola dvoma-troma oponentmi zhodnotená pred vedeckou radou pracoviska, potom v príslušnej sekcii a napokon bola schválená aj v Predsedníctve. Príslušné elaboráty, veľmi starostlivo a dokumentovane vypracované, boli potom zaslané povereníctvam a iným zložkám, prípadne priamo závodom. Ako som už vo svojej reči uviedol, z 298 záverečných zpráv sme dostali odpoveď - obyčajne len formálne poďakovanie - iba v 49 prípadoch. Na tomto mieste treba otvorene povedať, že od pracovníkov z praxe sme očakávali viacej. Očakávali sme, že naše výskumné úlohy podrobia dôkladnej kritike po vyskúšaní v praxi, vo vývoji, vo výrobe, že zaujmú k nim kladný alebo odmietavý postoj a prípadne že sa i ďalej budú zaujímať o osud záverečnej zprávy. To sa však až na ojedinelé prípady nestalo a preto treba od našej praxe žiadať viacej ochoty, iniciatívy a pružnosti. Prax nemá byť o vyriešených úlohách len informovaná, ale musí byť vo veľkej miere aj zodpovedná za zavádzanie vedeckých výsledkov do praxe. V niektorých vedných odboroch teória má nesporný predstih pred praxou, no táto nie dosť efektívne využíva vedecké výsledky.

V Slovenskej akadémii vied, na zasadnutí sekcii i na samom Predsedníctve sme sa niekoľkokrát zapodievali týmto problémom a skúmali sme príčiny tohto javu. Len stručne pripomínam, že sme zistili, že v niekoľkých prípadoch v príslušných rezortoch neboli pracovníci na žiadúcej odbornej výške. Často na príčine boli i zaužívané spôsoby "úradovania" (byrokratické prieťahy). Konštatovali sme ďalej, že v mnohých závodoch panuje silná neochota zaviesť nové výsledky a výrobné spôsoby. Niekedy rozhodovali aj obavy pred nákladnými investíciami. Bola tu aj obava z narušenia zaplánovanej výroby a napokon, zdá sa, nebolo dosť odvahy riskovať nové výrobné postupy.

Aké je východisko z tejto situácie, ako môže veda a výskum účinnejšie pomáhať praxi?

Pomoc spočíva, nazdávam sa, v dôsledkoch a opatreniach, ktoré nevyhnutne vyplynú i pre vedecké a výskumné ústavy a vývojové pracoviská z nových zásad riadenia národného hospodárstva. Dúfame, že v reorganizácii vedy a výskumu bude objasnená i úloha medzičlánku, to znamená zložky medzi základným výskumom a medzi jeho aplikovaním do praxe. Budú to pravdepodobne rezortné výskumné ústavy a vývojové pracoviská pri podnikoch, prípadne pri združeniach podnikov. Podotýkam, že sme si aj sami chceli pomôcť a vyšli sme iniciatívne, keď sme sa pokúsili túto otázku riešiť - i keď v rámci ohraničených možností - v súvislosti s plánovaním vedeckých úloh. Máme však mierne obavy, že naše niektoré pracoviská sa na tento spôsob príliš vzďaľujú od svojej hlavnej úlohy - od teoretického výskumu a zameriavajú sa na riešenie úloh, na bezprostrednú pomoc praxi. Teda nie na pomoc praxi v tom zmysle, ako som hovoril skôr.

Podstatnú nápravu v tejto veci očakávame aj od zlepšenia koordinácie, a to zladenia zaplánovaných úloh nielen medzi pracoviskami Slovenskej akadémie vied, vysokými školami a rezortami, ale i koordináciou našich kľúčových úloh s československou akadémiou vied, československou akadémiou zemědělských věd a aj s akadémiami socialistických štátov, predovšetkým s Akadémiou vied Sväzu sovietskych socialistických republík. I na tomto poli boli urobené prvé dôležité kroky. Presvedčení sme o tom, že koordinácia podstatne zvýši efektívnosť vedeckej práce, že sa odstráni zbytočná duplicita (i pracovísk i riešených úloh), podotýkam, netýka sa to len Akadémie, ale bolo by potrebné uplatniť ju v celej oblasti kultúry a školstva a že nášmu národnému hospodárstvu budú ušetrené značné finančné prostriedky.

Na základe vlastných skúseností môžeme tvrdiť, že pri riešení tejto otázky stretli sme sa s niektorými nezdravými zjavmi, a to nielen v Slovenskej akadémii vied, ale aj mimo nej. Dovolím si tu poukázať na niektoré.

Niekedy sa žiada od pracovníkov Akadémie, aby sa postarali nielen o vyriešenie výskumnej úlohy, ale aj o jej realizovanie. Domnievam sa, že je to neúčelné a že drahocenný čas vedeckého pracovníka by sa len zbytočne mrhal. Akademik P. L. Kapica z Ústavu fyzikálnych problémov Akadémie vied Sväzu sovietskych socialistických republík píše, že práca v ústavoch musí byť tak organizovaná, aby vedecký pracovník zdržiaval sa v laboratóriách a venoval sa vedeckej práci najmenej 80 % času, a iným spoločenským funkciám aby nevenoval viac než 20 %. U nás často je to naopak. Preto ani výsledky nie sú také. aké by mohli byť. Už dnes existuje u nás celý rad zložiek, bohato dotovaných, ktorých prvoradou úlohou je starať sa o aplikovanie vedeckých výsledkov do praxe, ktorých úlohou je popularizovať a propagovať vedu. Nesprávny názor je ten, podľa ktorého na pracoviskách Slovenskej akadémie vied by mal prebehnúť komplexný proces, počnúc od teoretického riešenia úloh až po ich realizáciu vo výrobe. Netreba ani hovoriť obšírnejšie o tom, že je to návrat k jednostupňovej, v našich pomeroch už prekonanej koncepcii výskumu. Z toho by logicky vyplynulo, že všetky výskumné zložky počnúc od vedeckých ústavov až po vývojové dielne by sa zaradili do Akadémie. Za týchto podmienok by Slovenská akadémia vied prirodzene nemohla plniť svoje hlavné poslanie.

Vážená Slovenská národná rada!

Záverom tejto mojej reči dovoľte mi, aby som sa dotkol otázky, ktorá sa síce týka Slovenskej akadémie vied, ale riešenie ktorej nezávisí od nej. To je otázka, v čom a od koho môže dostať Slovenská akadémia vied pomoc pre plnenie svojej hlavnej úlohy - pomáhať rozvoju nášho národného hospodárstva a kultúry?

Za najdôležitejšiu vec, pri ktorej potrebujeme všestrannú pomoc, považujeme konsolidáciu niektorých (teda nie všetkých, na niektorých pracoviskách nám vôbec nezáleží) a dobudovanie pracovísk prírodného a technického smeru Slovenskej akadémie vied. Nevyhnutnou podmienkou preto sú nové priestory, laboratórne zariadenia a byty pre vedeckých a odborných pracovníkov. Riešenie tejto otázky vidíme v čo najkratšom vybudovaní pracovísk technického a prírodovedného smeru na Patrónke, a to najmä z toho dôvodu, aby sme mohli všetky úlohy, ktoré pre Slovenskú akadémiu vied vyplývajú z dokumentu o vede, zodpovedne plniť. Naliehavou otázkou je aj vybavenie našich pracovísk potrebnými prístrojmi z našich závodov i z cudziny. Tu by nám azda pomohla iba jednorázová väčšia finančná pomoc. Potrebujeme ďalej pre naše laboratóriá pomocné sily, lebo bez nich sa najmä technické práce nemôžu úspešne konať. Konštatujem pri tejto príležitosti, že pre tento rok Slovenská akadémia vied nemá nijaký prírastok pracovných síl z dôvodov neplnenia plánu za uplynulý rok, kým Československá akadémia vied má pre tento rok viac ako 400 plánovaných síl s príslušným mzdovým fondom. Nemyslíme, že všetky problémy vyriešime priberaním nových pracovných síl. No z hľadiska dobudovania našich pracovísk technického a prírodovedného smeru je to nevyhnutné. Vedomí sme si ďalej i toho, že v Slovenskej akadémii vied stojíme pred otázkou skvalitňovania vedeckých a odborných pracovníkov. Zdá sa nám, že na niektorých našich pracoviskách máme nielen ľudí apolitických, ideologicky nevyspelých, ale i ľudí, ktorí sú pre vedu nie zapálení a ktorí sa dívajú na ňu len ako na remeslo. Takýchto pracovníkov budeme nútení postupne uvoľňovať a nahradzovať ich pracovníkmi politicky a odborne vyspelými.

Vážená Slovenská národná rada!

V mene Slovenskej akadémie vied s vďačnosťou konštatujem i na tomto vysokom fóre, že pomoc, ktorú Slovenská akadémia vied dostáva od našej strany a vlády, je veľká a že vedeckí a odborní pracovníci nemali nikdy také priaznivé podmienky pre vedeckú tvorbu, ako dnes, v našej ľudovodemokratickej Československej republike. Z tohto miesta môžem uistiť Slovenskú národnú radu, že pracovníci Slovenskej akadémie vied nikdy nesklamú dôveru nášho pracujúceho ľudu, že zostanú i naďalej verní a oddaní Komunistickej strane Československa a budú sa snažiť v budúcnosti sa ešte viac podieľať svojou výskumnou činnosťou na dovŕšení socialistickej výstavby v našej vlasti. Zo zprávy, ktorú sme podali Slovenskej národnej rade, i z mojej reči vyplýva, že sme si jasne vedomí, že v práci Slovenskej akadémie vied sú ešte značné nedostatky. Chceme však a máme najlepšiu snahu a volu sústavne zlepšovať svoju prácu, aby sme ešte lepšie slúžili výstavbe socializmu. Presvedčení sme, že za účinnej a tvorivej spolupráce všetkých zložiek a organizácií, s ktorými Akadémia spolupracuje, rýchle budeme môcť odstrániť uvedené nedostatky a že veda a výskum sa stane nerozlučným pomocníkom socialistickej výstavby našej krásnej a drahej vlasti. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem predsedovi Slovenskej akadémie vied, akademikovi Andrejovi Siráckemu za podanú zprávu.

Nasleduje

rozprava o zpráve predsedu Slovenskej akadémie vied.

Oznamujem, že sa o slovo prihlásili poslanci

Pavol Hudec,

Karol Janó,

člen predsedníctva inž. Michal Hrubý,

Ján Lichner,

Ján Krbavec,

Rudolf Benčurik,

Juraj Ondrejka a

Ondrej Meliška.

Dávam slovo prvému rečníkovi, poslancovi Pavlovi Hudecovi.

(Predsedníctva sa ujal podpredseda Žákovič.)

Poslanec Hudec:

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Spolu a súčasne s obrovitým rastom hospodárstva badať u nás po oslobodení rovnako veľký rozmach vedeckej práce. Na Slovensku mali sme pred vojnou iba hŕstku vedeckých pracovísk, ktoré sa však väčšinou zaoberali plnením operatívnych úloh a len celkom výnimočne dostali sa aj k práci na riešení základného vedeckého výskumu. Dokonca ešte aj vedecké pracoviská, ktoré patrili Vysokej škole, museli svoj nepočetný personál a svoje t hudobné zariadenie používať často aj na vypracovanie rozličných dobrozdaní pre firmy, ktoré chceli dať svojej firemnej propagande vedecký náter.

Od oslobodenia a najmä v posledných piatich rokoch vidíme, že v ľudovodemokratickej Československej republike rastie vedecký výskum a vedecké pracoviská aj na Slovensku, ktoré bývalo kedysi príkladom biedy a všestrannej, teda aj vedecko-technickej zaostalosti.

Zpráva predsedu Slovenskej akadémie vied ukazuje jasne rast slovenskej vedeckej práce v číslach, i v dosiahnutých výsledkoch. Chcel by som poukázať na niektoré výsledky vedeckého výskumu. Dovoľte mi však predtým, aby som sa pozostavil nad niektorými miestami zprávy, ktoré sú jej vážnym nedostatkom, aj keď po stránke formálnej alebo z nedopatrenia.

Akadémia totiž vo svojej písomnej zpráve, ktorú predložila Slovenskej národnej rade, nezmieňuje sa - akiste iba nedopatrením o českej pomoci slovenskej vede. Takisto sa nezmieňuje o tom, akým spôsobom čerpala Akadémia z výsledkov prác sovietskych vedeckých výskumných pracovníkov, akým spôsobom sleduje vedecký vývin v SSSR, ako sú zabezpečené študijné cesty, rýchla výmena publikácií, bibliografických záznamov atď. To je tým zarážajúcejšie, že zpráva predsedu Akadémie správne zdôrazňuje ťažkosti, ktoré Akadémia prekonáva. Sú to typické ťažkosti rastu, spočívajúce v tom, že treba zariaďovať a organizačne budovať nové pracoviská a že súčasne treba vychovávať vedeckých pracovníkov často v takých odboroch vedecko-výskumnej práce, ktoré na Slovensku vôbec neexistovali. Pri výchove kádrov a pri riešení podobných otázok je akiste výhodné oprieť sa v rámci ČSR o pomoc českých súdruhov a v medzinárodnom meradle o pomoc SSSR. Naša Akadémia to akiste robí a možno predpokladať, že nedostatok zprávy, ktorý som práve uviedol, je iba nedostatkom formálnym.

No niektoré formulácie zprávy treba označiť najmenej za nešťastné. Nie je totiž zrovna šťastnou formulácia, keď zpráva konštatuje, že Slovenská akadémia vied odovzdala za päťročnice 298 záverečných zpráv, zatiaľ čo Československá akadémia vied odovzdala ich za rovnaké obdobie 121. Zpráva potom veľmi správne konštatuje, že tieto čísla nič neznamenajú, že výskumné úlohy treba v prvom rade hodnotiť z hľadiska ich konkrétneho významu pre prax, z hľadiska ich kvality a významu vôbec. Vieme, že niektoré záverečné zprávy sú viac menej formálne. Práve preto bolo celkom zbytočné uvádzať toto kvantitatívne porovnanie záverečných zpráv, ktoré pozornému čitateľovi nehovorí nič a u nepozorného môže vyvolať celkom falošný dojem. Štatistické porovnanie počtu odovzdaných prác nemá praktický význam už aj preto, lebo samotná zpráva predsedu Akadémie konštatuje, že iba v 49. prípadoch rezorty vôbec odpovedali. Aj pri tomto malom počte odpovedi išlo však zo strany rezortov veľmi často iba o formálne potvrdenie prijatia.

Aj iné miesta zprávy, ktoré sa týkajú spolupráce vedeckých pracovníkov, sú dosť nešťastne formulované. Myslím tu na zprávu o zhotovení srdcovej pumpy, ktorá je určená na to, aby umožnila pri srdcových operáciách vyradiť činnosť živého srdca a nahradiť ho na určitú dobu činnosťou srdca umelého. V zpráve sa hovorí o primáte Slovenskej akadémie vied a o tom, že autori považovali za správne nepublikovať o tejto práci nič pred jej ukončením, zatiaľ, čo vraj iná skupina pracovníkov publikovala a informovala verejnosť o takejto aparatúre predtým, ako boli dosiahnuté prvé praktické výsledky. Podľa informácii, ktoré máme k dispozícii, tieto tvrdenia sú v naprostom rozpore so skutočnosťou. Pracovníci Slovenskej akadémie vied nie sú ešte podnes tak ďaleko, aby sa mohli odvážiť použiť svoj aparát pri operácii človeka. V Brne použili takúto aparatúru pri úspešnej operácii srdca mladej pacientky, ktorej týmto aparátom zachránili život a výsledky svojej práce publikovali len nedávno. Na Slovensku sa tento prístroj používa zatiaľ iba pri experimentálnych prácach s pokusnými zvieratmi a tento výsledok v zpráve Akadémie je vysoko vyzdvihnutý. V Brne bola prevedená operácia na živom človeku už pred dlhším Časom. Zpráva predsedu Akadémie pre Slovenskú národnú radu je teda viac ako nepresná. Veď pracovníkov Slovenskej akadémie vied stavia ako príklad skromnosti, ba až prehnanej a nemiestnej skromnosti. Publikovanie zpráv o vedeckej činnosti aj pred úplným dokončením nie je nijaká hanba, ale spoločenská potreba - zatiaľ čo iných konštruktérov umelého srdca kreslí ako menej serióznych ľudí, ktorí sa chvastajú niečím, čo neurobili. Problém konštrukcie umelého srdca nie je nový a už v minulosti pokúšalo sa o jeho vyriešenie viacej technikov, lekárov a lekársko-technických kolektívov. Môžeme sa len tešiť, keď sa našim konštruktérom podarilo zostrojiť túto aparatúru ako účinnú zbraň v boji o záchranu ľudského života. No, to ešte neznamená, že sa máme vyvyšovať nad iných pracovníkov a zhadzovať výsledky ich činnosti. Bolo by omnoho zdravšie, keby sa vedeckí pracovníci dohodli buď na spôsobe spolupráce - ak vychádzajú z rovnakej konštrukcie - buď - ak vychádzajú z rozličnej koncepcie - by si aspoň vzájomne porovnali výsledky, aby mohli takto spoločne lepšie posúdiť, akým smerom viesť ďalší vývoj, ktorý nie je ešte ukončený.

S otázkou spolupráce vedy v rámci medzinárodnom i v rámci nášho štátu úzko súvisí aj otázka deľby práce. Vieme, že jeden štát nestačí na to, aby mohol organizovať vedecký výskum všetkých problémov vedy a techniky. Preto je potrebná v našom tábore medzinárodná deľba vedeckej práce. No, keď nestačí na všetko náš štát ako celok, tým menej je možné, aby sme trieštili na Slovensku sily medzi príliš veľké množstvo problémov. Ak naša Akadémia zdôrazňuje, že nie je dostatočne vecne ani kádrové dotovaná a že veľkú časť energie musí venovať práve výchove vedeckých kádrov, tak tým nástojčivejšie sa javí potreba skúmať, či nemáme v niektorom vedeckom odvetví zbytočný dvojkoľajný výskum a prípadne ho odstraňovať.

Dovoľte, aby som teraz spomenul jeden z najpodstatnejších problémov vedeckého výskumu. Ide o pomer základného výskumu k aplikovanému výskumu technicko-výrobnému. Je jasné, že základný výskum nemožno oddeliť nejakou presnou hranicou od výskumu, ktorý aplikuje vedecké poznatky pre účely technicko-výrobnej praxe. Veď aj základný výskum slúži v konečných dôsledkoch výrobnej praxi, a to aj vtedy, keď zisťuje pôsobenie takých prírodných zákonov, ktorých aplikabilita zatiaľ nie je jasná. Vo svojej tisícročnej histórii získala veda množstvo poznatkov, o ktorých sa v tomto čase nevedelo, ako ich možno aplikovať pre technicko-výrobnú prax. Poznatky astronómie bolo možné po dlhé stáročia a tisícročia uplatniť len vo veľmi obmedzenej miere napríklad pre moreplavbu, pre predpovedanie zatmenia slnka atď. Veľmi dlho trvalo, kým sa našiel spôsob, ako sa pokúsiť aplikovať poznatky o zložení atmosferického obalu zeme pre šírenie vysoko frekvenčných vĺn v zdeľovacej technike. Veda musí niekedy viesť svoj výskum tak, že len doplňuje a uceľuje svoje poznatky, aj keď sa novozískané poznatky nevyužijú okamžite.

V odôvodnení plánu Akadémie vied SSSR s. Vavilov hovorí: "Veda, ktorá vyrastá z potrieb praxe a ktorej existenčné oprávnenie je v užitočných výsledkoch, ktoré môžu byť aplikované v praxi, má zároveň tiež svoju vlastnú logiku. Veda pripravuje mnoho vecí "do zásoby". Často uplynú desiatky rokov, než sú jej výsledky správne ocenené a vojdú hlboko do života. Tým sa vysvetľuje, prečo je náš plán nielen bezprostrednou odpoveďou na požiadavky štátneho päťročného plánu, ale zahrňuje aj svoje vlastné vnútorné vývinové línie, ktoré sa preto neodtrhujú od praxe a svojimi koreňami väzia v praxi, - avšak súčasne smerujú ďalej."

Aká je v tomto smere situácia u nás? Na jednej strane je jasné, že staré ponímanie vedy, úplne odtrhnuté od praxe, bolo falošné a sotva sa dnes nájde vedecký pracovník, ktorý by nebol preniknutý vedomím, že v posledných dôsledkoch musí každý vedecký výskum slúžiť výrobno-technickej, poľnohospodárskej, zdravotníckej, výchovnej alebo inej praxi. Na druhej strane nepodarilo sa nám oddeliť základný výskum od praktickej výrobno-technickej aplikácie natoľko, nakoľko by si to charakter práce vyžadoval. Pracoviská našej Akadémie vznikli zo sektorových výskumných ústavov a museli pochopiteľne svoje výskumné a vývojové práce dokončiť. V zpráve predsedu Akadémie sme počuli o takýchto výsledkoch, ktoré vlastne znamenajú priame vypracovanie technologických postupov pre výrobu, teda vyriešenie takých otázok, ktorými sa má zaoberať výskum sektorový, respektíve podnikový. Teraz je na čase orientovať pracoviská Akadémie správnym smerom. Je to jednak preto, že tieto pracoviská väčšinou dokončili práce, s ktorými začali ešte v období, keď patrili ešte sektorom. No, súčasne je to aj preto, lebo nová organizácia podľa nových zásad riadenia nášho národného hospodárstva, ako boli vyslovené v referáte s. Širokého na zasadnutí ÚV KSČ 25. februára t. r., predvída rozdelenie výskumu na výskum základný, sektorový a podnikový. Je jasné, že aj naďalej nebude medzi týmito výskumami celkom presne vymedzená hranica, ale pracoviská Akadémie budú sa venovať predovšetkým takým výskumným prácam, pri ktorých prevažuje výskum základný, alebo ktorých spojenie so základným výskumom je tesné a neoddeliteľné.

Súdružky a súdruhovia dovoľte, aby som ukázal na príkladoch, akú neobyčajnú vážnu pomoc poskytuje výskum výrobe. Jedno z najdôležitejších odvetví nášho hospodárstva je energetika, pretože od plynulej dodávky energie v potrebnom množstve závisí nerušený chod ostatných výrobných prostriedkov. V tomto výrobnom sektore existujú na celom svete problémy, ktoré nemožno riešiť v závodoch a podnikoch, pretože ich riešenie podnikový rámec presahuje. Ďalej existujú aj špeciálne slovenské problémy takéhoto druhu, ktoré možno tiež riešiť iba centrálne riadeným výskumom. Zo špecifických slovenských problémov je to napríklad spolupráca vodných elektrární na Váhu; ide o to, že s vodou, akumulovanou v jednotlivých vážskych stupňoch, treba hospodáriť tak, aby bola dobre využitá a aby elektrárenský dispečing mohol najvhodnejšie zapojiť tie inštalované kapacity, ktorých činnosť je v danej chvíli potrebná.

Do tejto skupiny problematiky patrí výskum podmienok elektrifikácie a teplofikácie Vysokých Tatier, ďalej vypracovanie modelu 100 kV rozvodnej siete. Okrem toho rieši energetický výskum veľmi úspešne aj otázky vyslovene svetového významu. Najhospodárnejší motor budúcnosti - plynová turbína - zamestnáva pracovníkov energetického výskumu na celom svete, pretože pri jej konštrukcii vzniká celý rad ťažkých dielčich problémov. Naša Akadémia môže byť oprávnene hrdá na to, že jej pracovník s. dr. inž. Foit vyriešil tepelný okruh paroplynovej turbíny tak, že teplo nevyužité v plynovej turbíne sa využije ešte na výrobu pary pre parnú turbínu. Tento kombinovaný systém dvoch turbín umožňuje zvýšiť využitie palív až o 15 % lepšie, ako pri všetkých dosiaľ známych systémoch. Vyriešenie tohto problému je tým dôležitejšie, že môže mať význam aj pri využití atómovej energie v atómových elektrárňach a význam pre využitie podzemného splynovania uhlia.

Nedostatkom energetického ústavu Akadémie je, že má malý počet pracovníkov, ktorí zatiaľ môžu dosiahnuť úspechy iba v spolupráci s ústavom sektorovým. Akadémia a tiež aj iné výskumné pracoviská budú musieť osobitne uvážiť otázku vynikajúcich vedeckých pracovníkov a vypracovať také organizačné opatrenia, ktoré by týchto pracovníkov zbavili - nakoľko to je len možné - starostí organizačných a starosti nepriaznivo súvisiacich s vedeckou prácou. Nemožno povedať všeobecne, aké organizačné opatrenia by to mali byť. To si musí v konkrétnych prípadoch vyriešiť Akadémia na svojich pracoviskách. Ide iba o to, aby riaditelia pracovísk, ktorí vedia riešiť tak vážne problémy, ako je napríklad konštrukcia paro-plynovej turbíny, alebo sú riešiteľmi iných vedeckých problémov, venovali svoju energiu predovšetkým tvorivej práci, výchove vedeckých kádrov a ideovému vedeniu pracoviska najmä pri vytyčovaní celkového smeru výskumnej práce jednotlivých pracovníkov.

Rád by som spomenul ešte jeden príklad významnej pomoci, ktorú poskytuje veda výrobe. Je to príklad chemických výskumných ústavov, ktoré riešia a čiastočne aj vyriešili rozličné problémy pre výrobu, často až po úplné vypracovanie technologických postupov. Väčšinou museli tieto pracoviská riešiť úlohy, ktoré prevzali ešte vtedy, keď neboli súčasťou Akadémie a ktoré teda nie sú úlohami základného výskumu. Mnohé z týchto úloh sú úspešne vyriešené a výsledky treba čo najrýchlejšie využiť v praxi. Tak napríklad člen korešpondent Akadémie Mikuláš Gregor s kolektívom oddelenia anorganickej chémie pri Chemickom ústave SAV vyriešil zúžitkovanie ílov, ktoré dosiaľ ležia nevyužité v Ipeľskej doline a ktoré podľa výsledkov výskumu možno využiť na výrobu ohňuvzdorných materiálov. Takisto aj ostatné oddelenia chemického ústavu popri riešení úloh základného výskumu vypracovávajú rozličné výrobné postupy priamo pre výrobu a pomáhajú aj výskumným pracovníkom ľudovodemokratických štátov, ako napríklad pri riešení zúžitkovania bentonitu pre Rumunsko.

Dovoľte, aby som pri tejto príležitosti poukázal na problém, ktorý môže byť v budúcnosti mimoriadne dôležitý a s ktorým sa treba už teraz vážne zaoberať. Je to otázka výskumného pracoviska, ktoré má riešiť problémy umelých vlákien. Týmto pracoviskom je zatiaľ Výskumný ústav umelých vlákien vo Svite. Práca tohto ústavu môže byť v budúcnosti ešte oveľa dôležitejšia ako teraz, pretože v perspektívnych plánoch sa predvída výstavba niekoľkých nových závodov na umelé vlákna. Význam tohto závodu by bol neobyčajne dôležitý, najmä vzhľadom na možnosti, ktoré skytá výroba umelých vlákien a najnovší vývoj techniky a technológie v tomto sektore. Moderná chémia umožňuje výrobu umelých vlákien s bavlneným a vlneným omakom tak, že textílie z týchto vlákien majú neporovnateľne výhodnejšie vlastnosti, ako textílie z vlákien prírodných. Pritom možno tieto vlákna vyrobiť mimoriadne lacno a z vlastných surovín. Najdôležitejšou surovinou je pritom zemný plyn, ktorého máme na dlhé desaťročia dostatok a ktorý sa tiež vyznačuje lacnou výrobou a lacnou dopravou cez potrubie.

Je preto dôležité, aby sme mali presne prepracovanú technológiu výroby tohto nového, lacného a kvalitného druhu umelých vlákien. Nemôžeme sa nijako utešovať tým, že výstavba dotyčných závodov je iba v perspektívnom pláne a že je dosť času presne spoznať technologické postupy až vtedy, keď závody začnú výrobu. Skutočnosť je celkom iná. Závody treba totiž po Stránke stavebnej i po stránke strojného zariadenia projektovať s mnohoročným predstihom a samotné navrhovanie strojov môže byť správne iba vtedy, keď projektant vychádza z presnej znalosti technologického postupu. To isté platí aj o projektovaní stavieb výrobných objektov. Problém je teraz v tom, aké výskumné pracovisko poveriť základným výskumom a vypracovať technologický postup pre výrobu týchto vlákien. Z cca 2 miliárd Kčs, ktoré sa majú v najbližších 15 rokoch preinvestovať v tomto sektore, pripadá na Slovensko približne 70 %. Preto by aj výskumné pracovisko malo byť blízko tejto- výroby. Ako. som už povedal, dnes máme výskumné pracovisko takéhoto druhu vo Svite. Toto pracovisko patri sektoru, ale v súvislosti s novou organizáciou spomína sa možnosť, že ústav prejde do podniku. Podnik však ťažko hospodársky udrží tak veľké pracovisko, ktoré sa nemôže dosť rýchlo vykázať použiteľnými výsledkami a preto nepriaznivo ovplyvní ukazovatele hospodárenia podniku. Bude preto potrebné dôkladne uvážiť, čo ďalej. Nemožno jednoznačne doporučiť, aby ústav ako celok prevzala Akadémia. Úlohy, ktoré majú charakter základného výskumu, mohla by prevziať Akadémia, ale väčšinu náplne ústavu musí tvoriť vypracovanie technologických postupov v meradle laboratórnom, poloprevádzkovom i prevádzkovom. Preto budú musieť hospodárske orgány uvážiť všetky možné riešenia a starostlivo vybrať najvhodnejšie tak, aby budúce dôležité závody na výrobu umelých vlákien nemuseli začínať výrobu oneskorene len kvôli tomu, lebo projekcia dostala oneskorene vypracované technologické postupy.

Súdružky a súdruhovia!

Za necelých 13 rokov dosiahlo Slovensko v ľudovodemokratickom Československu aj na poli vedy taký rozmach, o ktorom sa kedysi nikto ani snívať neodvážil. Desiatky vedeckých pracovísk Akadémie a iných ústavov dokazujú, že vedecko-technická zaostalosť Slovenska ustupuje rovnakou rýchlosťou, ako zaostalosť hospodárska. S kvantitatívnym rastom našich vedeckých pracovníkov môžeme byť naozaj spokojní. Teraz ide o to, aby naši vedeckí pracovníci ukázali, že po tejto stránke rastie naša veda nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne. Vzmáhajúca sa výroba čaká na výsledky ich práce takisto, ako naše zdravotníctvo, naša výchova a všetky iné odvetvia nášho života. Za okolností neuveriteľne nepriaznivých vedeli si niekoľkí vynikajúci slovenskí vedci vydobyť svetové uznanie. Štúr, Murgaš, Petzwal, Stodola a iní dokázali svojim životným dielom, že vedeli vyniknúť na svetovú úroveň v geológii, v elektrotechnike, v optike, v konštrukcii turbín a v iných vedných odboroch vedy keď na Slovensku nemohlo byť ani reči o vytváraní organizovaného vedeckého života. Dnes máme vedecké organizácie a ustanovizne, vieme ich aj hospodársky dobre zabezpečiť, vieme im poskytnúť všetko, čo je k vedeckej práci potrebné. Môžeme preto oprávnene veriť, že slovenská veda splní všetky čestné úlohy, ktoré jej pripadajú pri výstavbe socializmu v našej vlasti, pri budovaní šťastného Slovenska v ľudovodemokratickom Československu. (Potlesk.)

Podpredseda Žákovič:

Ďakujem poslancovi Hudecovi za prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Karolovi Janóvi.

Poslanec Janó:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!