Pokračovanie 22. schôdzky 12. marca 1958.

(Začiatok o 8.15 hod.)

Predseda Kubač:

Pokračujeme v rokovaní Slovenskej národnej rady. Zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Nasleduje tretí bod programu

Zpráva predsedu Slovenskej akadémie vied, akademika Andreja Siráckeho: Pomoc vedy a výskumu praxi, ako sa prejavuje v činnosti Slovenskej akadémie vied.

Prosím predsedu Slovenskej akadémie vied, aby sa ujal slova.

Predseda Slovenskej akadémie vied, akademik Andrej Sirácky:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Dovoľte mi, aby som svoju zprávu o pomoci vedy a výskumu praxi, ktorú Slovenská akadémia vied predložila Slovenskej národnej rade, predniesol v užšom znení.

I keď v tejto zpráve nejde o vylíčenie celkovej činnosti Slovenskej akadémie vied od jej založenia, jednako uvedená otázka tvorí podstatnú časť jej činnosti. I z týchto dôvodov bude potrebné zmieniť sa v zpráve aj o niektorých iných otázkach súvisiacich s postavením Slovenskej akadémie vied v našom verejnom živote.

Od roku 1945 a najmä od februára 1948 sa základne zmenilo postavenie a úloha vedy v našej spoločnosti. Československá veda je nerozlučnou súčasťou socialistickej výstavby a jej sila spočíva v úzkom spojení s priemyslom a s poľnohospodárstvom. Veda, ako súhrn poznatkov o svete, ako špecifický odraz zákonitostí prírody, spoločnosti a myslenia má mimoriadny význam pre rozvoj socialistickej spoločnosti. Veda vznikla zo spoločenskej praxe a svojim predstihom pomáha zase praxi dostať sa na vyššiu úroveň. V zpráve zameranej vedeckej práci, založenej na metodológii dialektického materializmu, sa čo najužšie spája veda s technikou, teória s praxou. Z tohto hľadiska treba sa dívať i na úlohy, ktoré má naša veda riešiť v tejto etape výstavby socializmu. Potrebné je odstraňovať nesprávne názory, ktoré sa kde tu aj u nás, ešte vyskytujú a ktoré spoločenskú funkciu vedy redukujú na úzky prakticizmus. Poukazujem tu na prejav prezidenta Akadémie vied Sovietskeho sväzu A. N. Nesmejanova, ktorý na XX. sjazde Komunistickej strany Sovietskeho sväzu povedal, že Akadémia vied rieši síce aj praktické otázky, ktoré majú väčší alebo menší hospodársky význam, ale že pre Aakadémiu vied nie sú charakteristické výsledky praktického významu. "Hlavnou úlohou Akadémie" - povedal doslovne súdruh Nesmejanov- "musí byť hľadanie a skúmanie nových javov prírody a spoločnosti, zisťovanie a zovšeobecňovanie zákonitých súvislostí javov a ich využívanie v záujme socialistickej spoločnosti a jej výroby. Treba povedať, že túto svoju základnú úlohu neplní Akadémia vied ani zďaleka dostatočne. " To boli slová Nesmejanova. Je samozrejmé, že v porovnaní s Akadémiou vied SSSR Slovenská akadémia zaostáva v každom ohľade. No v podstate ide aj u nás o tie isté problémy. Rozvoj výroby, priemyslu a techniky napomáha vedecký pokrok. Mnohé vedné odbory nepôsobia na výrobu bezprostredne, ale cez celú reťaz vedných disciplín, dávajúc článkom tejto reťaze nové možnosti a tým pôsobia na posledný článok reťaze - na aplikovanie poznatku v praxi, vo výrobe. Toto piati napríklad o matematike a o niektorých iných teoretických disciplínách. Obrovské výsledky sovietskej vedy v oblasti atómovej energetiky, kozmického žiarenia, rádioaktivity, elektrónkových počítacích strojov, ktorých praktický dosah pre spoločenský pokrok dnes len tušíme, neboli by možné bez využitia výskumných metód základných teórii mnohých vedných odvetví, predovšetkým matematiky, fyziky, teórie relativity a kvantovej mechaniky. Nedocenenie teórie, takzvaná "teória živelnosti" je škodlivé. Vedie k uznávaniu živelnosti, automatičnosti, pôsobenia hospodárskeho a spoločenského rozvoja. Takýto postoj často vedie potom k podceňovaniu spoločenských vied a napokon aj ideológie v spoločenskom vývoji.

Na druhej strane treba povedať, že u nás je v tomto ohľade situácia čiastočne iná ako v Sovietskom sväze. Slovenská akadémia vied, najmä jej prírodovedné a technické pracoviská, nie sú dosiaľ dobudované. Nemáme tak organizovanú a rozmiestenú sieť výskumných ústavov, ako Akadémia vied SSSR, ba ani ako Československá akadémia vied a preto na našich pracoviskách musíme spájať základný výskum s aplikovaným. Nové zásady riadenia nášho národného hospodárstva odrazia sa nepochybne aj v organizácii a činnosti vedeckých inštitúcií. Súdruh Široký na zasadnutí Ústredného výboru Komunistickej strany Československa 25. februára t. r. povedal, že - citujem - "jedným z nedostatkov dnešných výskumných ústavov bolo, že sa prevažne zameriavali na vývojové práce. Tie v budúcnosti budú vo väčšine prenesené na podniky a závody, kde dôjde k posilneniu, pripadne k zriadeniu vývojových oddelení a tým k užšiemu spojeniu výroby s vývojom a výskumom." Koniec citátu.

V citovaných slovách súdruha Širokého je jasne naznačený podľa mojej mienky smer budúceho, perspektívneho rozvoja našej vedy, jej organizácie, rozmiestenia výskumných ústavov a rozvoja techniky. Cieľom všetkých vedeckých a výskumných zložiek bude čo najúčinnejšie pomáhať rozvoju nášho národného hospodárstva, kultúry a zdravotníctva a medzi nimi musí sa uskutočniť účelná a ekonomicky únosná deľba prace. Takto bude jasne vymedzená úloha vedeckých pracovísk akadémií, vysokých škôl, rezortov, podnikov a ďalších zložiek. V Slovenskej akadémii vied sme si vedomí, že pre dovŕšenie výstavby socializmu nevyhnutne potrebujeme maximálnu a všestrannú pomoc našej vedy a výskumu priemyslu a poľnohospodárstvu. No vieme i to, že proces socialistickej výstavby je neobyčajne zložitý a že vedecký výskum nemôže sa obmedzovať len na skúmanie ekonomických a výrobných vzťahov a ideologických problémov. V procese socialistickej výstavby vyrastajú budovatelia socializmu, naši robotníci, družstevníci, roľníci i vedeckí pracovníci. Vychovávať ich v duchu materialistického svetonázoru, československého socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu je úlohou i Slovenskej akadémie vied, predovšetkým jej spoločenskovedných pracovísk. Z týchto dôvodov pri zabezpečovaní ďalšieho rozvoja pracovísk Slovenskej akadémie vied musíme venovať primeranú pozornosť i spoločenskovedným odborom.

Vážené súdružky poslankyne a poslanci!

Socialistická veda sa podstatne líši od vedy v kapitalistických štátoch. Výsledky vedeckej práce slúžia našej spoločnosti, nášmu pracujúcemu ľudu. Vedu v kapitalistických štátoch charakterizuje živelnosť a nerovnomernosť rozvoja, stagnácia, ba úplný úpadok niektorých spoločenskovedných disciplín, nezdravý individualizmus vo vedeckej práci, konkurenčný boj a neplánovitosť. Celkom iný charakter má veda v socialistických štátoch. Jej rozvoj je v súlade s rozvojom hospodárstva a kultúry, rozličné vedné odbory sa plánovité a proporcionálne rozvíjajú, na riešení dôležitých výskumných úloh pracujú celé kolektívy vedcov a odborníkov a prejavuje sa tu úzke spojenie vedy a výskumu s praxou a výrobou. No treba povedať, že plánovanie vedeckej činnosti nemožno plne stotožňovať s plánovaním vo výrobe. Dlhodobé plánovanie vo vede týka sa hlavných smerov výskumu a krátkodobé výskumné úlohy vyplývajú z potrieb praxe. Súhlasím so slovami prezidenta Akadémie vied Sväzu sovietskych socialistických republík, súdruha Nesmejanova, ktorý povedal, že v plánovaní vedeckej činnosti vždy sa vyskytujú aj určité negatívne zjavy, pretože citujem - "do plánovaného rozvoja priemyslu prináša veda neplánovaný vedecký objav, ktorý sa potom ťažko uplatňuje. " Poukážem neskôr, cez aké druhy procedúry prechádza realizovanie vedeckého výskumu v praxi.

Vo výskumných ústavoch Slovenskej akadémie vied sa riešia predovšetkým otázky základného teoretického významu, ktoré sa potom ako vyriešené úlohy odovzdávajú rezortom a iným zložkám, ako to podrobne uvádzame v zpráve. Pri tejto príležitosti podotýkam stručne len toľko: Cesta odovzdávania vedeckých výsledkov do praxe je dosť zložitá a uskutočňuje sa v podstate na dva spôsoby: nepriamo cez rezorty a iné zložky do výroby, alebo zriedkavejšie - a to priamou cestou - do závodov.

Slovenská akadémia vied za obdobie rokov 1953-1957 odovzdala - okrem sekcie spoločenských vied - spolu 298 záverečných zpráv, a len v 49 prípadoch obdržala zprávu od rezortov, prípadne podnikov o využívaní odovzdaných výsledkov v praxi. V prílohe zprávy je prehľad o zaslaných záverečných zprávach rezortom a podnikom len za uplynulý rok. Podotýkam ďalej, že pokiaľ ide o spoločenské vedy, výsledky ich práce sú obsažené hlavne v publikáciách (za 4 roky viac než 400 titulov publikácií z rôznych vedných odborov) a v odborných časopisoch Slovenskej akadémie vied. V nich sú tiež obsažené dôležité vedecké výsledky z hľadiska potreby praxe, z hľadiska rozvoja hospodárstva, kultúry a zdravotníctva. Žeľateľné by bolo, aby prax, rozličné zložky, ustanovizne, školy atď. omnoho viacej si všímali týchto výsledkov a uplatňovali ich v našom spoločenskom živote.

Priznávam celkom otvorene, že dosiahnuté vedecké výsledky Slovenskej akadémie vied sa nedajú ani len porovnať so svetodejnými výsledkami sovietskej vedy, ani s výsledkami dosiahnutými v ústavoch Československej akadémie vied. Nechcem hovoriť na tomto mieste o týchto úspechoch, ktoré sú všeobecne známe. No pokiaľ ide o Slovenskú akadémiu vied, chcem vyzdvihnúť aspoň jeden vynikajúci úspech, ktorý podľa našej mienky preniká i za hranice našej vlasti. Je to úspešné vyriešenie výroby saturačnej V-K kriedy. Mnohé vyriešené úlohy v oblasti chémie, stavebníctva, biológie, v poľnohospodárskych vedách a napokon i niektoré úspechy spoločenských vied, ako sa podrobne uvádza v zpráve, majú nesporne veľký význam z hľadiska rozvoja nášho hospodárstva, kultúry i zdravotníctva, i keď ich nepokúšame sa ani porovnávať s vrcholnými výdobytkami svetovej vedy.

Dovoľte mi teraz, vážená Slovenská národná rada, aby som sa dotkol veľmi závažnej otázky, ktorú sa nám - a ako vieme ani inde vo svete v plnej miere - doteraz nepodarilo úspešne zvládnuť: je to otázka rýchleho zavádzania výsledkov vedeckej práce do praxe.

Pred 50-100 rokmi uplynulo medzi objavom (vedeckým výsledkom) a jeho zavedením do praxe niekoľko desaťročí (televízia, plynová turbína). Tento čas sa rozvojom priemyslu v dôsledku spoločenského a vedeckého pokroku skrátil. Dnes uplynie obvykle desať, v mimoriadnych prípadoch 3-5 rokov od objavu do jeho zavedenia do praxe. Uvediem len ako príklad: Od vynájdenia atómovej bomby po jej výrobu uplynuli len 3 roky, výroba antibiotík, najmä penicilínu bola vyriešená za vojny za veľmi krátky čas. V terajšej etape novej priemyselnej revolúcie sa tento čas stále skracuje. Sovietske objavy v oblasti rádiotechniky, počítacích strojov, polovodičov a automatiky sa uvádzajú do výroby za neuveriteľne krátky čas. Je samozrejmé, že táto rýchlosť zavádzania výsledkov vedy do praxe nezávisí len od dobrej vôle vedeckých pracovníkov, a nie je to dokonca ani vec výlučne samého výskumu, samých vedeckých inštitúcií. Aby bolo možné úspešne do praxe zavádzať významné vedecké výsledky, musia byť splnené mnohé podmienky. Predovšetkým musia to byť dobre vybavené továrne s vývojovými dielňami, s voľnou kapacitou, dobre vybudované vedecké pracoviská prírodné a technické, musia tu byť pracovníci s vysokými odbornými kvalitami, ale i so širokým rozhľadom, s perspektívou. U nás, v Slovenskej akadémii vied práve tie pracoviská, ktoré sú zhľadiska rozvoja výroby a pokroku techniky najdôležitejšie, majú len krátku tradíciu a sú veľmi nedostatočne vybavené.

S otázkou rýchlosti zavádzania výsledkov do praxe súvisí ďalšia vec, ktorú treba tiež spomenúť. Je to otázka vynaložených prostriedkov na výskum, čiže ekonomicko-finančná stránka výskumnej činnosti. Predovšetkým treba konštatovať, že vývojové práce (výroba prototypov a ich zavedenie do výroby) vyžadujú nepomerne viac finančných prostriedkov ako sám výskum. Je samozrejmé, že sa musia venovať značné prostriedky i na vývoj i na výskum, lebo inak zaostaneme vo výrobe. Treba však povedať, že s výskumom to nie je tak ľahké ako so sériovou výrobou. Skúsenosti ukazujú, že 33 % výskumných pokusov zlyháva už v štádiu laboratórnom, asi 50 % z nich prekoná laboratórne skúšky a len približne 10 % prechádza cez vývoj a ešte nepatrnejší zlomok sa dostáva do výroby. Možno však súhlasiť s názorom, že každý výskum prináša svoje plody, pretože je to proces, ktorý opravuje svoje vlastné chyby.

Domnievam sa, že tieto všeobecné otázky aplikovania vedeckých výsledkov do praxe pomôžu nám ozrejmiť bližšie i otázku, ako Slovenská akadémia vied pomáha našej praxi.

Aká je objektívna situácia v Slovenskej akadémii vied z hľadiska pomoci vedy a výskumu praxi, výrobe a hospodárstvu?

Slovenská akadémia vied je mladá vedecká inštitúcia, ešte je len vo vývoji, nie je dosiaľ dobudovaná a má sotva 5 rokov života. V nej nie sú vybudované, opakujem, najmä tie pracoviská, ktoré z hľadiska rozvoja našej výroby, priemyslu a poľnohospodárstva majú prvoradý význam (pracoviská prírodovedné a technické, okrem jediného Chemického ústavu, ktorý je takmer dobudovaný a má najmä problémy priestorové). Je preto nevyhnutne potrebné dobudovať v Slovenskej akadémii vied pracoviská sekcie matematických a prírodných vied a sekcie vied technických, pretože majú mimoriadnu dôležitosť z hľadiska plnenia uznesenia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa z februára 1956 o úlohách vedy pri zabezpečovaní rozvoja a zvyšovania technickej úrovne československého priemyslu.

Právom vzniká otázka, prečo tieto tak dôležité pracoviská Slovenskej akadémie vied neboli doteraz dobudované?

Odpoveď by som stručne a vecne mohol zhrnúť do týchto niekoľkých bodov: a) Slovenská akadémia vied neprebrala nijaké vybudované a vybavené pracoviská prírodovedného a technického smeru, ako bolo napríklad v prípade spoločensko-výrobných disciplín; b) s ich výstavbou pre rozličné príčiny začalo sa oneskorene; c) pracoviská technického smeru sú veľmi náročné a vyžadujú značné finančné prostriedky, a napokon d) v dôsledku dnešných hospodársko-finančných úsporných opatrení sa ich dostavba spomaľuje. Ďalšie ťažkosti spočívajú v tom, že na uvedených pracoviskách nemáme dosť odborne vyspelých pracovníkov a výchova nových vedeckých pracovníkov (ako je napríklad ašpirantúra) prinesie svoje výsledky až za niekoľko rokov.

Z uvedených príčin jasne vyplýva fakt, že kapacita prírodovedných a technických pracovísk Slovenskej akadémie vied je pomerne malá a že podľa toho aj prínos týchto pracovísk pre našu prax, pre výrobu a hospodárstvo môže byť len úmerný uvedenej kapacite. Napriek všetkým týmto nedostatkom a ťažkostiam, na našich prírodovedných a technických pracoviskách sme docielili pomerne slušné výsledky, ako sa súdruhovia poslanci a súdružky poslankyne môžu sami presvedčiť z podanej zprávy a z prílohy.

Dovoľte mi, vážené súdružky a súdruhovia, aby som sa v súvise s otázkou pomoci výskumu praxi dotkol ďalšej dôležitej veci, a to metodiky prenášania vedeckých výsledkov do praxe. Domnievam sa, že je toto jedno z najslabších miest spájania teórie s praxou a v súvislosti s novou organizáciou nášho národného hospodárstva bude treba i túto otázku rýchle a správne vyriešiť.