V mojom volebnom obvode - okrese Zlaté Moravce - predstavujú neštátne lesy 3.606 hektárov. Hospodári sa v nich zle. Na podporu navrhovaného zákona by som chcel uviesť nasledujúcu skutočnosť:

Na základe konfiškácie prešli lesy bývalých veľkostatkárov - Forgácsovcov, Erdödyovcov a ďalších už po roku 1945 do štátnej správy a už dnes vidíme, hoci boli vtedy značne vydrancované, že sa v nich nepomerne lepšie hospodári ako predtým, štátna lesná správa sa stará o zalesňovanie, o pestovanie týchto lesov a dosahuje v nich oveľa lepšie hospodárske výsledky. Chcem však povedať, že i keď obhospodarovanie neštátnych lesov bolo upravené po stránke odbornej správy zákonom číslo 66/1951 Zb., ťažko mohlo nastať podstatné zlepšenie, ako bol cieľ tohto zákona. V lesoch, ktoré mala na mysli táto úprava, vo všeobecnosti prevládala určitá nechuť lesomajiteľov k samotnej lesnej prevádzke z rôznych príčin.

Hlavnou príčinou bola malá zainteresovanosť lesomajiteľov na lesnom hospodárstve pre nízku výnosnosť, keď lesomajiteľ často nemohol uhradiť a zabezpečiť ani tie najnutnejšie plánované úlohy, v dôsledku čoho neplnil najmä zalesňovacie úlohy, čo malo za následok rozširovanie výmery holín. Taktiež nebola venovaná dostatočná pozornosť zakladaniu a udržovaniu už jestvujúcich školiek. Pre nízke ťažby dreva v týchto lesoch samotní spoluvlastníci sa uchyľovali ku krádežiam dreva ako u lesov neštátnych, tak i v štátnych, keďže vyťaž často neuspokojila ani minimálnu spotrebu palivového dreva. Ide najmä o také spolumajiteľstva, ktorých les je malej výmery a na výťažku dreva sa podieľa 300 až 400 podielnikov, ako je to napríklad u bývalého urbáru Lovce, Žikava, Skýcov a v. rade ďalších. Ba sú aj také spolumajiteľstva, u ktorých v bežnom desaťročí nie je predpísaná žiadna vyťaž, lesopestebné úlohy sú značné, ako je to napríklad u bývalého urbariátu v Jedľových Kostolanoch, takže tu spolumajitelia v dôsledku tejto skutočnosti nemajú žiadneho záujmu na zveľadení vlastného lesa. Naopak, prevádzajú nepovolenú pastvu v týchto lesoch, ktorá zapríčiňuje ničenie pôdy a postupný zánik existujúcich porastov.

Keď podľa tohto zákona ideme odovzdávať tieto spoločenstvenné lesy na obhospodarovanie krajskej lesnej správe, treba povedať, že krajská lesná správa bude lepšie organizačne zabezpečovať plynulú prevádzku v týchto lesoch, viac sa starať o ich odbornú správu a porozmýšľa aj o prípadnej reorganizácii niektorých polesí, ak si to intenzívnejšie obhospodarovanie lesov bude v konkrétnych celkoch vyžadovať. Tomu dosiaľ v našom kraji vždy tak nebolo. Krajská lesná správa si viac všímala štátnych lesov ako neštátnych lesov, ktoré jej boli dané do odbornej správy, pričom obyčajne argumentovala veľkou rozlohou jednotlivých polesí a administratívnymi prácami. Bolo by správne, keby na tieto momenty pamätalo tiež vykonávacie nariadenie Sboru povereníkov, o ktorom sa v návrhu zákona hovorí.

Podľa mňa a zistenia verejnej mienky v mojom volebnom obvode možno súdiť, že uplatnenie novonavrhovaného zákona nenarazí na nejaké nepredvídané ťažkosti, ktoré by si snáď vyžadovali robiť zvláštne opatrenia, lebo väčšina členov týchto útvarov, najmä tých, ktorí mali málo podielov, sa už novej zákonnej úpravy dávno dožadovala. Považujem za správne, že drvivá väčšina výmery z doterajších spoločenstvenných lesov prejde do obhospodarovania krajskej lesnej správy. Toto uvítajú aj družstevníci. Uvítajú však tiež skutočnosť, že niektoré jednotné roľnícke družstvá podľa tohto zákona budú môcť dostať na obhospodarovanie spoločný les do výmery 50 hektárov. To im pomôže zabezpečiť si na svoju prevádzku najnutnejšie drevo, s ktorým - musím povedať pravdu - mnohé naše JRD majú značné ťažkosti. Pritom by som rád zdôraznil, že niektoré z jednotných roľníckych družstiev, ktoré dostanú podľa tohto zákona časti lesa, nemajú ešte najlepšie skúsenosti s pestovaním a obhospodarovaním lesov. Možno, že v týchto lesoch budú napríklad stromy a rôznou porubnou dobou. Bolo by preto treba, aby krajské lesné správy im sústavne radili, ako s týmito lesmi čo najlepšie v prospech družstva i našej spoločnosti hospodáriť. Naše družstvá tiež uvítajú, že nebudú platiť poplatky za odbornú správu lesov, ktoré sa im pridelia do obhospodarovania.

Návrh zákona má viac takých ustanovení, ktoré sú ku prospechu našich jednotných roľníckych družstiev. Chcel by som vyzdvihnúť napríklad to, že v doterajších urbariátnych a im podobných lesoch budú vyčlenené pasienky, čim sa rozšíri krmovinová základňa niektorých jednotných roľníckych družstiev. Ďalej to, že tak v lesoch prevzatých na obhospodarovanie krajskou lesnou správou, ako aj odovzdaných do obhospodarovania JRD, bude im umožnené získavať bezplatne niektorý stavebný materiál, ako kameň, štrk a piesok, čo umožní rýchlejšie riešiť investičnú výstavbu najmä v našich novozaložených jednotných roľníckych družstvách. Budú môcť rýchlejšie prevádzať najmä také práce, ako sú adaptácie a úprava rôznych provizórií pre sústredenie dobytka, ale tiež i krmovín, čo dosiaľ malo nepriaznivý vplyv na spoločné hospodárenie v družstvách ihneď po ich založení. Treba však, aby si naše jednotné roľnícke družstvá uvedomili, že na nich záleží, aký bude výsledok pomoci, ktorú im štát týmito formami poskytuje, pre výsledky ich spoločného hospodárenia. Nemôžeme sa veru uspokojiť s tým, že aj tie pasienky, ktoré dosiaľ jednotné roľnícke družstvá používajú a sú dokonca aj v ich vlastníctve, nie sú skvalitňované a z hľadiska krmovinovej základne nedonášajú nám to, čo by pri väčšej starostlivosti o ne mohli družstvám a tým i nášmu národnému hospodárstvu prinášať.

Chcel by som ďalej upozorniť, že možno očakávať, že niektorí z bývalých vlastníkov podielov v snahe získať či už úžitkové alebo palivové drevo, budú sa uchyľovať aj naďalej ku krádežiam. Okrem toho by bolo nesprávne nevidieť, že aj v štátnych lesoch naďalej trvajú krádeže. Preto bude potrebné, aby národné výbory ešte viacej masovopolitickou prácou prehlbovali v našich občanoch správny pomer k socialistickému vlastníctvu, ale tiež, aby zamestnanci lesnej správy viac zvýšili ochrannú službu a nie ako je to dnes ešte miestami - i sami protiprávne z lesov ťažili. No, tiež otázka ochrany socialistického vlastníctva našich lesov musí viac zaujímať, ako tomu bolo dosiaľ, verejnú bezpečnosť.

Návrh zákona o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných právnych útvarov je správny a je len vítané, že dnes ho môžeme schvaľovať v Slovenskej národnej rade. Schválenie tohto zákona má ďalekosiahly politický a hospodársky význam. Po schválení a uvedení tohto zákona do života sa očakáva, že tieto lesy behom pár rokov pozdvihnú sa aspoň na úroveň štátnych lesov. Keď tieto lesy prejdú do obhospodarovania krajských správ lesov, bude možné v nich zabezpečiť hospodárenie v súlade s metódami najpokrokovejšej techniky a ekonomiky. Ďalej bude možné prevádzať prevody z nízkeho tvaru lesa na tvar lesa vysokého, čo pri doterajšej forme hospodárenia nebolo.

Schválením tohto zákona podporí sa tiež socializácia na našej dedine. Jednotné roľnícke družstvá prevezmú všetky pasienkové majetky, čo im bude umožňovať rozšíriť živočíšnu výrobu, ďalej tie JRD, ktoré dostanú lesy do obhospodarovania, budú mať čiastočne zaokryté potreby drevnej suroviny pre výstavbu svojich hospodárskych budov ako i určité množstvo paliva.

Uvážiac politické a hospodárske ciele navrhovaného zákona i správnosť ciest, ktorými ich chceme dosiahnuť, som presvedčený, že všetci poslanci Slovenskej národnej rady budeme za navrhovaný zákon jednotne hlasovať. (Potlesk.)

Podpredseda Déneš:

Ďakujem poslancovi Rusňákovi za prejav.

Nasleduje 15-minútová prestávka.

(Prestávka.)

Podpredseda Mjartan:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi poslancovi Jozefovi Kubišovi.

Poslanec Kubiš:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Dnešný prudký rozvoj svetovej vedy a techniky umožňuje ovládnutie obrovských zdrojov energie a dáva tým nepredstaviteľné možnosti rozvoja výroby, ktorej vzrast je predpokladom zvyšovania životnej úrovne. Preto čim ďalej tým viac vystupuje do popredia potreba zabezpečiť výrobe potrebné zdroje surovín, medzi ktorými zaujíma dôležité miesto i drevoprodukt našich lesov. Les od nepamäti poskytuje národu materiál pre stavebníctvo, chemický priemysel, výrobu nábytku, dopravných prostriedkov, palivo a podobne.

Drevo predstavuje dnes jeden z dôležitých činiteľov národného hospodárstva. Našu drevnú surovinu nielenže spracujeme u nás, ale za veľké hodnoty ju vyvážame aj za hranice. Trúfam si povedať, že lepšie obhospodarovanie našich lesov nielen v doterajších spoločenstvenných lesoch - ako to sleduje navrhovaný zákon ale aj v štátnych lesoch značne by nám dopomohlo k zlepšeniu bilancie nášho zahraničného obchodu, najmä ak uvážime, že drevná surovina je v celom svete úzkym profilom. No naše lesy sú aj najlepšou zárukou ochrany polí pred suchom, zadržujú zosúvanie a splavovanie zeme na svahoch a slúžia ďalším účelom. Preto by sme mali každému hektáru lesa venovať mimoriadne veľkú starostlivosť a zabezpečiť vo všetkých lesných celkoch čo najlepšie hospodárenie.

V minulosti kapitalisti lesy drancovali. Prevzatím dvoch tretín našich lesných komplexov do štátnej správy sa však už situácia zlepšila. Nesmie nám byť ľahostajné, ako tu už dnes bolo niekoľkokrát zdôraznené, že vo všetkých neštátnych lesoch sa hospodári - ako my na našich dedinách hovoríme - od desiatich k piatim. Na podporu tohto tvrdenia použijem príklady z našich Kysúc.

Celková lesná plocha v okrese Čadca je 22.987 hektárov. Štátne lesy obhospodarujú 6.189 hektárov, urbariáty 1.898 hektárov a takzvaných malolesov je takmer 15.000 ha. Podľa priemeru v štátnych lesoch by tu mal ročný rubný prírastok činiť skoro 90.000 plnometrov. Zatiaľ však tento prírastok vykazuje len 59.910 plnometrov. To znamená, že v dôsledku, povedal by som tureckého hospodárenia v neštátnych lesoch, strácame len v okrese Čadca takmer 30.000 plnometrov drevnej hmoty len na prírastkoch. V Žilinskom kraji je až 126.712 ha urbárskych lesov a 72.631 ha súkromných malolesov. Teda len v našom kraji ročne stráca celé národné hospodárstvo a spolu s ním i družstevníci, malí a strední roľníci na 200.000 plnometrov drevnej hmoty len na prírastkoch. Celkové straty sú však ešte ďaleko väčšie. Spôsobujú ich nielen neodborné obhospodarovanie, rozkrádanie a holoruby. Zachovanie doterajších pomerov v hospodárení neštátnych lesov by pre budúcnosť znamenalo pri ďalšom nevysádzaní holín nielen veľké straty na drevnej hmote, ale i zmenu klimatických pomerov, menšie zrážky a tým i úrody, čo by bolo prirodzene v prvom rade na škodu družstevníkov, malých a stredných roľníkov. K tomu treba dodať, že i tam, kde k akému takému zalesňovaniu na Kysuciach došlo, pasenie kráv znamenalo obyčajne zničenie mladých lesných kultúr a ďalšie škody.

Vzhľadom na to, že okrem doterajších urbárskych a ostatných spoločenstvenných lesov je tu ešte veľa lesov v súkromnom vlastníctve, napríklad v našom okrese z 22.000 hektárov je 15.000 v súkromnom vlastníctve, očakávame, že bude potrebné nenechať tento problém neriešený, ale že naše politické a zákonodarné orgány budú sa v pravý čas zaoberať i otázkou neštátnych lesov, ktoré sú v súkromnom vlastníctve a najmä tých, ktoré majú veľkú rozlohu. Je nesporné, že terajšie nezdravé pomery v obhospodarovaní lesov na našich Kysuciach okrem národohospodárskych škôd hamujú rozvoj a upevňovanie jednotných roľníckych družstiev. Využívanie a - nebojím sa povedať - drancovanie neštátnych lesov ich majiteľmi odvádza mnohých z nich od toho, aby hľadali zvyšovanie svojej životnej úrovne v jednotných roľníckych družstvách. Nesprávne vidia zdroj svojich príjmov v nezodpovednom využívaní lesov.

Z týchto faktov vyplýva, že i samotné poľnohospodárstvo, predovšetkým družstevníci, malí a strední roľníci, musia mať vlastný záujem na rýchlom zlepšení hospodárenia v našich lesoch, predovšetkým v neštátnych lesoch. Zo samotnej poľnohospodárskej praxe vieme, že vyšší príjem môžeme očakávať, len ak sme viac obilia, mäsa, mlieka a vajec dorobili a odpredali. Nuž aj z lesov môže urbárnik, družstevník, či roľník poberať podiel len vo výške, ktorá zodpovedá výsledkom hospodárenia. K tomu však, aby aj v zlom stave sa nachádzajúce neštátne lesy prinášali vyššie prírastky, treba mnoho úsilia, finančných prostriedkov a odborného obhospodarovania. Tieto úlohy urbariálne spoločenstvá v žiadnom prípade splniť nemohli o nemôžu. Je preto správne, keď podľa predloženého návrhu zákona prejde obhospodarovanie neštátnych lesov do štátnej správy pri zachovaní podielov bývalým urbarialistom a keď časť týchto lesov v rozlohe stanovenej zákonom dá sa do správy jednotných roľníckych družstiev.

Chcem však zdôrazniť, že odhlasovaním tohto zákona ešte neprestávajú voči lesom doterajšie povinnosti urbariálnych a iných spoločenstiev, najmä čo sa týka hospodárenia v týchto lesoch, kým krajské lesné správy alebo jednotné roľnícke družstvá tieto lesy neprevezmú do svojho obhospodarovania. Bolo by úplne nesprávne, keby sme dovolili, aby sa vytvoril taký stav, že by v tomto prechodnom období došlo k ďalšiemu poškodzovaniu týchto lesov, že by nebola zabezpečená na tento rok plánovaná výsadba alebo že by sa ťažilo viac drevnej hmoty, ako predpokladá plán, alebo ako to skutočný stav týchto lesov dovoľuje. Nazdávam sa preto, že Sbor povereníkov a Povereníctvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva spolu a ostatnými zainteresovanými povereníctvami budú na túto skutočnosť pamätať a že sa postarajú o čím skoršie vydanie potrebných vykonávacích nariadení k tomuto zákonu.

Odbory pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo rád okresných národných výborov, ktoré podľa tohto zákona majú previesť odovzdanie spoločných lesov zrušených útvarov krajským lesným správam alebo jednotným roľníckym družstvám, nemali by čakať až na vykonávacie nariadenie, ale mali by vhodnými opatreniami už teraz zamedziť akékoľvek poškodzovanie neštátnych lesov. Celú problematiku obhospodarovania týchto lesov v období do vydania vykonávacích nariadení i samotné toto odovzdanie nebude možné ponechať len na odbory pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo rád okresných národných výborov, ale - pretože ide o dôležitú politickú otázku, - mali by sa na ňu pripraviť už teraz i rady okresných a krajských národných výborov.

Dôležité bude tiež, aby sa správne postupovalo pri odovzdávaní pasienkových plôch jednotným roľníckym družstvám, alebo v obciach bez JRD užívateľom pasienkov. Niekde sa priebehom času zmenili lesné plochy na plochy pasienkové. Bude účelné, aby sa i naďalej ponechali pre poľnohospodárstvo, lebo každý hektár pôdy, na ktorom môžeme pri modernom hnojovicovom hospodárení na pasienkoch vychovať kus hovädzieho dobytka, je pre poľnohospodárstvo ba i národné hospodárstvo takmer nenahraditeľný. V sporných prípadoch, ak ide o lesnú alebo poľnohospodársku pôdu, rozhodne rada okresného národného výboru.

Súdruhovia poslanci!

Predložený návrh zákona ukladá našim národným výborom niektoré konkrétne úlohy. To však nijako neznamená, že naše národné výbory majú obchádzať úlohy, o ktorých sa priamo v zákone nehovorí. Tento zákon mimoriadne zdôraznil zodpovednosť našich národných výborov popri poľnohospodárstve aj za lesné hospodárstvo práve tým, že im dáva právo previesť doterajšie spoločenstevné lesy do obhospodarovania krajských lesných správ alebo jednotných roľníckych družstiev. Popri štátnej lesnej správe a jednotných roľníckych družstvách mali by si predovšetkým naše okresné, ale tiež krajské národné výbory uvedomiť, že do novej formy obhospodarovania preberajú lesy zanedbané, kde bude treba rýchlych a rozhodných opatrení na ich zveľadenie.

No chcem zdôrazniť, že nie je nijako ružová situácia ani v hospodárení v štátnych lesoch. Bude preto treba, aby samotná štátna lesná správa zvýšila svoju starostlivosť o naše lesy, ale tiež národné výbory, aby to považovali za svoju povinnosť a majú k tomu nemálo možností. Napríklad môžu dopomôcť k pracovným silám tam, kde ich je nedostatok. Môžu oveľa lepšie využiť akciu zveľaďovania miest a dedín na zalesňovanie holín. Máme nemálo prípadov, že tam, kde národné výbory toto pochopili, vedeli zmobilizovať najmä mládež, ale tiež ženy do výsadby lesných sadeníc. Pritom chceme poznamenať, že je nesprávne, keď na jednej strane vykazujeme, koľko holín sme zalesnili, ale hneď o krátky čas dovolíme, aby tieto mladučké porasty boli zničené. Cez naše školy, pohovory členov národných výborov so svojimi voličmi na dedinách alebo v jednotných roľníckych družstvách máme veľké možnosti vychovávať naše občianstvo pre ochranu našich lesov. Môžu ďalej napríklad objasňovať, ako škodlivé je pasenie v mladých lesných porastoch; ktoré nie sú určené pre pasienkárske účely atď.

Keď sa tu dnes hovorilo o špatnom hospodárení v neštátnych lesoch, rovnako ako pre urbariálne a im podobné lesné útvary, ba ešte viac platilo to pre súkromné lesy, ktorých je len, ako som uviedol, v mojom volebnom obvode vyše 15. 000 hektárov. Je zarážajúce, že národné výbory trpia takýto stav. Veď bez narušenia vlastníckeho práva doterajších majiteľov majú veľa výchovných prostriedkov, ktorými takýmto nežiadúcim zjavom môžu predísť alebo ich zamedziť. Význam nášho lesného hospodárstva nijako neklesol pri plánovitej industrializácii Slovenska. Naopak, ako som v úvode spomenul, význam drevnej hmoty stúpol práve v období industrializácie. Preto je povinnosťou národných výborov, štátnej lesnej správy, jednotných roľníckych družstiev a všetkého nášho ľudu naďalej túto významnú časť nášho národného majetku chrániť a zveľaďovať.

Zdôrazňujem tu viaceré tieto otázky preto, aby nám vynikla dôležitosť nielen organizátorskej, ale i masovopolitickej práce národných výborov v súvislosti s uskutočňovaním navrhovaného zákona, ktorý sa dotýka tisícov družstevníkov, malých a stredných roľníkov. Len vtedy, ak národné výbory hneď po odhlasovaní zákona budú plniť správne svoje úlohy, možno očakávať, že uskutočňovanie tohto zákona bude znamenať nielen lepšie hospodárenie aj v neštátnych lesoch, ale súčasne umožní riešiť aj niektoré otázky v samotnej poľnohospodárskej výrobe a prispeje tak i k plneniu smernice Komunistickej strany Československa o dovŕšení výstavby socializmu v našej vlasti. (Potlesk.)

Podpredseda Mjartan:

Ďakujem poslancovi Kubišovi za prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi inž. Ondrejovi Levrincovi.

Poslanec inž. Levrinc:

Vážená Slovenská národná rada!

Už v predchádzajúcich prejavoch bolo konštatované, že hospodársky stav neštátnych lesov, o ktorých dnes rokujeme, je veľmi nepriaznivý v porovnaní s hospodárskym stavom lesov, ktoré obhospodarujú krajské správy lesov.

Príčiny tohto stavu sú nie náhodné, ale sú dôsledkom historického procesu predchádzajúcich spoločenských formácií - feudalizmu a kapitalizmu. Vo feudalizme je to rozvoj v chove hovädzieho dobytka a s tým súvisiace pasenie a v kapitalizme k tomu pristupujúci rozvoj priemyslu a honba za drevom - ako základnou surovinou priemyslu.

Historický vývin pasienkovej otázky dokazuje, že vzťah medzi lesom a pasením dobytka za kapitalizmu je jedným z mnohých rozporov kapitalistického zriadenia, s ktorým sa toto spoločenské zriadenie nevedelo a ani nemohlo vyporiadať. Na jednej strane sa tento rozpor prejavil ako nápor na les pre rozširovanie pasienkov, lúk a ornej pôdy, na druhej strane zvýšená potreba dreva pre priemysel, ako možnosť nadobudnutia skoro neobmedzeného kapitálu. Tento rozpor medzi pasienkárstvom a obrábaním pôdy na jednej strane a medzi lesným hospodárstvom na strane druhej nesie výraznú pečať sociálneho zápolenia nášho ľudu.

Snaha premeny lesa na pasienky a lúky a v konečnom štádiu na ornú pôdu sú prejavmi tohto boja. Najväčší nápor premeny kultúr sa prejavoval v tom smere, kde sa kládol najmenší odpor. Až doteraz bol les v našom hospodárstve najmenej chránený. Problémy škôd, ktoré vznikli medzi výrobnými odvetviami, sa neskúmali. Doteraz sa nepozastavil nik nad tým, aké škody vznikajú národnému hospodárstvu pri zmene týchto kultúr lesa na pasienky, pasienkov na lúky, lúk na oráčiny, bez prihliadnutia na agrobiologické a agrotechnické poznatky. Skutočnosť ukazuje, že to sa nestalo bez ťažkých hospodárskych strát. Tieto straty sa prejavili v podobe neúrodných plôch, neplodných strání, vystavených ďalším prírodným vplyvom. Postupom času vznikajú výmole, ktoré voda prehlbuje a rozširuje, obnažuje sa materská hornina, vznikajú pusté stráne, nevhodné už ani na pasenie, ktoré sa postupne premieňajú na krasovité plochy.

Takto poľnohospodárstvo neusporiadaným pasením poškodzuje i samo seba a vyraďuje absolútnu lesnú pôdu z produkcie dreva. Tento proces pôsobí v konečnom štádiu na zníženie národného dôchodku, zhoršenie vodohospodárskych a klimatických podmienok, čo sa odráža nielen v poľnohospodárstve, ale i v ostatných výrobných odvetviach, najmä v energetike, priemysle, v zásobovaní obyvateľstva vodou, nehovoriac už ani o tom, že prírodná krása našich údolí a strání je takto zohyzďovaná.

Máme príklady z mnohých krajín, kde nezačali včas riešiť problémy pasenia v lese a premeny lesnej pôdy na pasienky, z ktorých dnes už neúrodné krasové útvary trčia ako výkričníky žalujúce na svoj neblahý osud. Príklady takéhoto nesprávneho postupu sú najmä na Balkáne, v Pyrenejách, v Taliansku, v Strednej Ázii a v Severnej Afrike. I na Slovensku máme v menšom rozsahu úplne sputlé oblasti, ako sú Brezová pod Bradlom. Silická Planina, Juhoslovenský kras, Moldavský kras, časť Nitrianskeho kraja, Slatina, Zliechov, Nevidzany, Dvorníky, Kovarce, Veľký Trebíč, Kľačany.

Tieto plochy obviňujú, žalujú, ale súčasne žiadajú i zmenu v náhľadoch, ktoré túto cestu zle pochopeného vývoja sledovali. Dnes všetky tieto neplodné plochy, ktoré sa vyvolali v záujme rozšírenia pasienkov a na ktorých dnes trčia kamene tam, kde stál pred tým krásny les, sú obvinením, ale i výstrahou, aby sme zlepšili svoj postoj k lesu, našli preň nové, lepšie hodnotenie a pripravili nové možnosti výroby na týchto plochách.

Ďalším vplyvom, ktorý úzko súvisel s lesnou pastvou, boli vysoké ťažby na rozsiahlych plochách tak v ihličnatých, ako aj v listnatých oblastiach a len bukové oblasti boli sčasti ušetrené pre malú použiteľnosť bukovej hmoty na priemyselné spracovanie. K veľkému drancovaniu lesov po prvej svetovej vojne prispeli prídely lesných plôch v mnohých obciach, ako napríklad na Orave, Horehroní a v Gemeri, ktoré boli zmenené na pasienky. Politickým pozadím týchto prípadov bolo zabezpečiť v zainteresovaných obciach prevahu a rozhodujúci vplyv agrárnej strany. Kortešačky obyčajne mali za následok odpredaj lesa a v konečnom Štádiu jeho odlesnenie. Takto odlesnené plochy, dnes už skoro úplne devastované, neslúžia už ani pasienkárstvu a ich zalesnenie si vyžiada roky úmornej práce.

Spomínané lesy trpeli i neodborným zásahom prevádzaným obyčajne lesomajiteľmi a tiež vysokými krádežami. Len za rok 1957 sa odhaduje, že z urbárskych a súkromných malolesov bolo odcudzené okolo 150-200.000 plm dreva. Krádeže dostúpili niekedy takých rozmerov, že boli skoro úplne likvidované niektoré porasty.

Tieto nedostatky, ktoré som krátko spomenul, neprispeli k zachovaniu dobrého hospodárskeho stavu týchto lesov.

Pre správnejšie pochopenie uvedených vplyvov na spoločenstvenné lesy (neštátne lesy) uvediem niekoľko čísiel, ktoré nám tento stav charakterizujú. Pre správnejší obraz budem uvádzať čísla týkajúce sa všetkých neštátnych lesov o výmere 657.085 ha, čo predstavuje 37 % lesov Slovenska, i keď návrh zákona týka sa len cca 420.000 ha.

Veľmi príznačným a charakteristickým znakom je podiel nízkych výmladkových lesov, ktoré zaujímajú až 20 % plochy, kým v lesoch štátnych podiel výmladkových lesov predstavuje iba 6 %, a to najmä podielom v konfiškovaných lesoch po zradcoch a kolaborantoch. Priemerný prírastok v neštátnych lesoch výmladkových je 1,58 plm/ha. kým v štátnych 2,24 plm/ha.

Zlý stav neštátnych lesov sa prejavil aj v porubnej dobe. U vysokého lesa len 66 % plôch je s porubnou dobou 90 a viac ročnou, kým v štátnych lesoch je to 87 %. V nepriaznivom pomere sú i plochy porastov viac ako 60 ročných. Kým v štátnych lesoch je týchto plôch 55,12 %, v neštátnych len 32,27 %. To všetko má vplyv na výšku ťažby a tým aj rentabilnosť hospodárstva.

Že hospodárstvo neštátnych lesov je vysoko pasívne, ukazuje už jednoduchá kalkulácia.

Za vykúpené drevo od majiteľov sa poskytla krajskými správami lesov úhrada vo veľkoobchodných cenách z rôznych miest, a to za stojaté drevo na pni, pri pni, na vývoznom mieste, odvoznom mieste a expedičnom sklade, alebo sklade spotrebiteľa

celková suma za rok 1957	21,497.000.- Kčs.
Z tejto lesomajitelia uhradili príspevky za odbornú správu lesov ......	11,038.000.- Kčs.
Ostalo pre lesomajiteľov.	10,459.000.- Kčs.

Pre zalesňovanie a ostatné pestebné práce, ak vychádzame z kalkulácii štátnych lesov, je potrebné 3.000.- Kčs priamych nákladov na 1 ha zalesňovanej plochy, včítane výroby sadeníc, ochrany a ošetrovania kultúr, prerezávok, oplotenia, prípravy pôdy a pod. pri cca 11.000 ha zalesňovania celkový náklad by predstavoval sumu .......	33,000.000.- Kčs
strata z hospodárenia neštátnych lesov by bola..	22,541.000.- Kčs.

Tu však nie je zohľadnená práca pri ťažbe, približovaní a odvoze dreva, ktorú určití lesomajitelia previedli a ktorá im bola uhradená v celkovej výške tržby.

Už z jednoduchého prepočtu, ktorý nezohľadňuje réžiu lesomajiteľov, ako vydržovanie horárov, nákup sadeníc, ktoré z vlastnej produkcie nepostačujú, investície a ostatné výdavky sú značným zaťažením majiteľov neštátnych lesov.

Stav týchto lesov vyžaduje urýchlenú nápravu nielen za účelom zvýšenej tvorby prírastku, ale predovšetkým ako faktora vodohospodárskeho, pôdoochranného, klimatického, ktoré ďaleko viac prinášajú pre celok, ako predstavuje schodok, ktorý bol vyčíslený z hľadiska jednotlivca.

Kalkulácia však nasvedčuje, že doterajším spôsobom obhospodarovania nemožno očakávať zlepšenie v stave našich lesov a že zmena v obhospodarovaní je len požiadavkou vývoja, ktorý zaznamenáva náš priemysel, poľnohospodárstvo a ostatné sektory nášho národného hospodárstva.

Les, ktorý bol doteraz pre všetky spoločenské poriadky len ako objekt koristenia a obohacovania jednotlivcov alebo určitej vrstvy spoločnosti, stáva sa v socialistickej spoločnosti dôležitým objektom na pretvorenie prírody, v boji za zvýšenie úrody, za stálu úrodu a za zvýšenie životnej úrovne pracujúceho ľudu.

Vážená Slovenská národná rada!

Les v socialistickej spoločnosti sa stáva v rukách pracujúcich mohutným nástrojom pri pretváraní prírody, lebo umožňuje organizáciu správneho, harmonického a stabilného hospodárstva, vybudovaného na zásadách všestranného využitia všetkých darov prírody.

Len a jedine socialistická spoločnosť je schopná vidieť význam lesov v celej šírke a nielen ako speňažiteľný predmet. Len ona si uvedomuje, aký význam má les pre vodný režim a podnebie, pre poľnohospodárstvo a pre ostatné sektory, pre zdravie národa a pre zlepšenie životných podmienok všetkých pracujúcich.

Náš štát si je vedomý svojich povinnosti, ktoré má ako predstaviteľ novej socialistickej spoločnosti k lesom.

Mnohé opatrenia, ako je likvidácia holín do konca druhej päťročnice, za účelom zvýšenia produkčnej základne lesov, opatrenia o výsadbe rýchlorastúcich drevín, topoľov a vŕb, opatrenia na prevod lesa nízkokmenného na vysokokmenný, rozsiahle opatrenia v šetrení drevom a tým postupného znižovania ťažieb, opatrenia v raste mechanizovaných prác pestebných i ťažobných a mnohé ďalšie sú toho najlepším dôkazom.

A konečne dôležitým, ba možno povedať historickým dokumentom je zákon, ktorý plénum SNR dnes prerokováva a ktorý bude možné považovať za základ opatrení tak postupného preberania týchto lesov, ako i za základ pre tvorivú prácu všetkých pracovníkov v lesnom hospodárstve, pri odstraňovaní všetkých tých škôd a chýb, ktoré minulosť v týchto zanechala.

Práve v tomto musíme vidieť pravý a zásadný príklad nášho socialistického štátu, ktorý dáva silu, jasnú perspektívu, istotu v práci a vieru vo víťazstvo socializmu v našej vlasti. (Potlesk.)

Podpredseda Mjartan:

Ďakujem poslancovi inž. Levrincovi za prejav. Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Viktorovi Strmeňovi.

Poslanec Strmeň:

Vážená Slovenská národná rada!

Dnešné naše prejednávanie návrhu zákona Slovenskej národnej rady o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov vnáša historický prelom do hospodárenia s naším lesným bohatstvom.

Lesy, ako sa správne uvádza v úvode dôvodovej zprávy k tomuto zákonu a ako o tom hovorili moji predrečníci, majú pre našu krajinu obrovský význam najmä z hľadiska nášho národného hospodárstva, klimatických a vodných pomerov a v neposlednej miere aj z hľadiska rekreácie a poskytovania zaslúženého odpočinku pracujúcim.

Tieto nesmierne cenné vlastnosti lesov si zasluhujú, aby sme im venovali potrebnú pozornosť a starostlivosť tak, aby sa produkčná schopnosť a funkčná sila lesa neznižovala, ale naopak, zvyšovala.

Súčasný stav našich lesov ukazuje, že starostlivosť o ne nebola primeraná ich významu. Hlavná príčina tohto stavu spočíva nesporne v tom. že les ako významný výrobný prostriedok nebol plne v socialistickej správe. Toto svoje tvrdenie chcel by som podložiť niektorými údajmi a skúsenosťami z kraja Banská Bystrica, kde problém správneho hospodárenia v lesoch má veľký národohospodársky význam i z celoštátneho hľadiska.

V Banskobystrickom kraji pokrývajú lesy plochu 411.257 ha, čo činí 42 % všetkej pôdy kraja. Krajská správa lesov z tejto výmery obhospodaruje vo vlastnej réžii 312. 985 ha. 98. 272 ha, t. j. takmer 24 % z celkovej plochy lesov kraja je v rukách rôznych lesomajiteľov, z čoho pripadá

na súkromné lesy .......	18.409 ha
na lesy nezistených lesomajiteľov.	16.527 ha
na lesy urbariátov, komposesorátov a pod. ............	58.518 ha
na lesy obhospodarované JRD...	4.820 ha

Tieto lesy náležia 9.953 lesným celkom a sú majetkom 65.988 spolumajiteľov.

Zákonom číslo 66/1951 Zb. bola síce zavedená odborná správa lesov, no tento zákon svojou formou, ako to prax ukázala, nemohol zabezpečiť riadne obhospodarovanie neštátnych lesov.

Pre porovnanie hospodárenia v neštátnych lesoch s lesmi spravovanými v réžii štátu uvediem aspoň, niektoré údaje. Mýtny prírastok v lesoch štátnych na 1 hektár v krajskom meradle je 4,27 plm, no v lesoch neštátnych len 1,53 plm, teda priemerný mýtny prírastok je menší o 2,72 plm na 1 hektár, čo činí ročne" 265.729 plm straty drevnej hmoty. Toto množstvo dreva po prirodzenom odpade by vystačilo na výstavbu takmer 18.000 dvojizbových rodinných domkov.

Plánované úlohy v neštátnych lesoch neboli načas a riadne plnené. Zaostáva najmä plnenie plánu zalesňovania, ktorý sa systematicky plní pod 100 %, a to i napriek tomu, že značná časť nákladov na zalesňovanie bola dotovaná z prostriedkov krajského národného výboru a Povereníctva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. V dôsledku súkromného vlastníctva dochádzalo v týchto lesoch k značnému nepovolenému výrubu a tiež k rozkrádaniu dreva, a to hlavne stavebného, ale i priemyselných sortimentov, čím sa spôsobovala značná národohospodárska škoda. Vec bola o to horšia, že súdy v značnom meradle páchateľov oslobodzovali, a to pre nedostatok právnych podkladov, a preto opatrenia na zamedzenie krádež! zo strany pracovníkov štátnych lesov a SVB boli mnohokrát málo účinné.

Pri tejto príležitosti žiada sa poukázať na to, že hospodárenie v lesoch urbárnych a podobných spoluvlastníckych útvarov je až na 7080 % pasívne, pričom pasivita je zapríčiňovaná malou zásobou dreva v dôsledku nepomeru vekových tried drevín a nedostatku mýtne zralých porastov.

Tento stav je dobre známy aj samotným lesomajiteľom, a pokiaľ som mal možnosť overiť si situáciu v našom kraji, stav je taký, že aspoň 90 % podieľnikov - súkromníkov vidí neodkladnosť prevzatia súkromných lesov do spravovania štátom, resp. JRD.

Pre stanovenie perspektívnych úloh lesného hospodárstva najmä v lesoch, ktoré sa preberú do obhospodarovania štátu resp. JRD v našom i v ostatných krajoch, treba vychádzať z uznesenia celoštátnej konferencie KSČ i z uznesenia vlády z roku 1956, v ktorom sú stanovené pevné úlohy. Ide o to, aby sme sa najmä so všetkými holinami vysporiadali do roku 1960 a tým zahladili jednu z najpálčivejších stôp minulého koristníckeho hospodárenia v našich lesoch. Pre lesy, ktoré sa majú prevziať na základe predloženého zákona, je to úloha veľmi mobilizačná, lebo sa v nej v porovnaní so štátnymi lesmi veľmi zaostalo. Splnenie tejto úlohy vyžaduje si dôkladnej prípravy ako zo strany lesnej a poľnohospodárskej správy, tak i zo strany národných výborov po stránke organizačnej a materiálnej.

Zároveň pôjde o to, aby sme zabezpečili zlepšenie biologického a teda i produkčného stavu lesov najmä v južných okresoch, kde boli lesy obhospodarované takzvaným výmladkovým spôsobom. Jedná sa totiž o lesy, kde nielen porast vykazuje mimoriadne nízku kvalitu, ale i pôda je vo vysokom stupni degradácie. Prevody týchto porastov na normálne vysokokmenné lesy budú trvať snáď i niekoľko desaťročí a za toto obdobie nemala by lesná správa a národné výbory pripustiť voči týmto lesom nijaké väčšie ťažby, lebo inak by sa naše dobré snahy minuli účinkom. Iste i niektoré JRD dostanú takéto porasty, a tu treba obzvlášť zdôrazniť, aby sa pri obhospodarovaní týchto lesov prísne držali pokynov odbornej správy.

Aby sme chránili hornú hranicu lesov najmä v Nízkych Tatrách, ba túto aj z dôvodov vodohospodárskych, pôdoochranných a ochrany proti lavínam zvýšili, je potrebné prevádzať okrem biologických lesohospodárskych opatrení aj plánovanú výstavbu prístreškov pre dobytok na horských a hôľnych pastvinách, všade tam, kde sú pre to vhodné podmienky. Po skúsenostiach z minulého roku, keď sa v našom kraji postavili štyri prístrešky a slúžili dobre svojmu účelu, postavíme tohto roku cestou lesných závodov ďalších 16 prístreškov, lebo aj týmto dokumentujeme vzájomnú súčinnosť medzi poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom. Keď budú prístrešky, musí odpadnúť aj dôvod vháňania dobytka pred búrkou do ochranných lesov a porastov. Pri stavbe prístreškov obnovia sa zanedbané válovy, napájadlá a priehony. Okrem týchto zariadení znova obnovíme i funkciu tzv. hôľnych hájnikov po dobu 5 mesiacov v roku. Okrem ochrany lesov proti požiarom budú súčasne aj pasienkovými inštruktormi a ich úlohou bude dbať na poriadok pri dodržovaní hraníc pastvy, na dodržovanie pastevného poriadku a postupov hnojenia košarovaním, kompostovaním a rozsevu umelých hnojív. Pri zachovaní týchto organizačných opatrení aj v ostatných krajoch nemuselo by dôjsť k narušovaniu výrobných plánov medzi poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom.

V období budúcich rokov čaká naše lesníctvo ďalšia veľká úloha, a to pokryť lesnou zeleňou ďalšie tisíce hektárov devastovaných a po poľnohospodárskej stránke málo alebo vôbec nevyužitých pozemkov, ktoré cestou vládnej úlohy "zveľadenia poľného, lesného a vodného hospodárstva" budú delimitované pre lesnícke účely; teraz je v prúde spracovanie tohto materiálu. K tejto úlohe sa treba už teraz pripravovať hlavne zberom vhodných druhov semien, osevom lesných školiek a dopestovaním vhodného výsadby i druhové schopného materiálu. Práca bude o to ľahšia, že i keď je to dlhodobá úloha, budeme už pracovať prevažne s JRD a nie individuálne hospodáriacimi roľníkmi, ktorí by všade nemali pre tento veľkorysý plán porozumenie.

Za účelom skvalitnenia porastov čo do skladby drevín a sortimentov bude potrebné zlepšiť pestebnú techniku v týchto lesoch. Terajšie ťažby, kedy sa išlo výlučne na drevnú hmotu, bez ohľadu na následky v biológii lesa, bude potrebné nahradiť prerezávkami, prebierkami a pestebnými ťažbami, vykonávanými za účelom zlepšenia produkčnej schopností lesov. To nás však, samozrejme, bude nútiť k tomu, že ako lesná správa, tak národné výbory budú musieť s drevnou hmotou šetriť ďaleko viac ako dosiaľ. Doteraz, keď majiteľom bolo treba drevo, vyťažili si ho, nehľadiac na to či s tým narušia podstatu lesa alebo nie. V budúcnosti bude treba orientovať sa viac na náhradné materiály a drevo používať len v tých najnutnejších prípadoch. No i samotnému využitiu drevnej hmoty bude treba venovať väčšiu pozornosť. Nesmie sa stať, aby napríklad úžitkové drevo bolo používané na palivo, ale treba ísť cestou dosahovania maximálnej možnej úžitkovosti.

(Predsedníctva sa ujal predseda Kubač.)

Aby sme uľahčili ťažkú prácu našich lesných robotníkov a sproduktívnili výrobu, je potrebné mechanizovať všetky práce v lesníctve všade tam, kde sa mechanizmy dajú upotrebiť, čo nám pomôže vychovať si i stále kádre pre túto zodpovednú prácu. Vyžiada si to však i zvýšenú investičnú činnosť a dôvodová zpráva k navrhovanému zákonu s týmito potrebami počíta. Pri tomto však nemožno zabudnúť na starostlivosť o človeka a jeho dobro a vytvoriť mu také podmienky i v lesoch, kde mnohokrát dochádza na celý týždeň, aby aj po kultúrnej a výchovnej stránke bol zabezpečený jeho rast a vlastenecký vzťah k jeho práci a lesu.

Realizovanie všetkých týchto opatrení vyžiada si dlhoročnú poctivú prácu našich robotníkov, pracovníkov lesného hospodárstva a národných výborov. Treba ju však považovať za nanajvýš ušľachtilú, lebo pôjde o to, aby sme budúcim generáciám nezanechali také dedičstvo, aké sme prevzali my od našich predchodcov.

Vážení súdruhovia!

Na základe skutočných potrieb, ktoré si vyžaduje aj od lesného hospodárstva dovŕšenie socialistickej výstavby v našej vlasti, a na základe mienky voličov ako i na základe odznelých prejavov poslancov doporučujem všetkým poslancom Slovenskej národnej rády, aby predložený návrh zákona jednomyseľne schválili. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem poslancovi Strmeňovi za prejav.

Pretože sa o slovo nikto viac neprihlásil, vyhlasujem rozpravu o spoločnej zpráve pôdohospodárskeho výboru a právneho výboru za skončenú.

Dávam záverečné slovo zpravodajkyni poslankyni Žitníkovej.

Poslankyňa Žitníková:

Vzdávam sa záverečného slova.

Predseda Kubač:

Pristúpime k hlasovaniu.

Zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Dávam hlasovať

o návrhu zákona Slovenskej národnej rady o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, ako tento návrh zákona predložili výbory pôdohospodársky a právny.

Kto súhlasí s návrhom zákona, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti? Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania? Nikto.

Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh zákona jednomyseľne schválila pódia návrhu výborov. (Potlesk.)

Tým je program dnešného rokovania vyčerpaný.

Oznamujem, že v rokovaní pokračujeme zajtra, 12. marca 1958 o 8. hodine ráno.

Rokovanie zakľučujem.

(Koniec o 16.45 hod.)