Je známe, ako sa v našich lesoch hospodárilo v minulosti. Ešte i dnes zostali v lesnom hospodárstve stopy kapitalizmu; ukazujú nám ich holé, erodované kopce a stráne, holiny a riediny v produktívnych lesoch, biologicky oslabené monokultúry, výmladkové lesy s degradovanou pôdou a mnohé ďalšie sprievodné zjavy bezohľadnej kapitalistickej exploatácie lesov. S vynaložením veľkého úsilia a obrovských finančných a materiálnych prostriedkov snažíme sa odstrániť toto dedičstvo z minulých čias. No, úplná jeho likvidácia vyžiada si ešte mnoho trpezlivosti a cieľavedomej práce, trvajúcej i niekoľko desaťročí. Avšak i napriek týmto nedostatkom musí lesné hospodárstvo v plnej miere zabezpečovať a uspokojovať veľké nároky na drevnú hmotu, lebo je to v záujme rozvoja celého nášho národného hospodárstva. Drevo je ešte vždy jednou z najpotrebnejších a najhľadanejších surovín a materiálov.

Lesné hospodárstvo nie je však extraktívnym odvetvím a preto ani nemá možnosť bezprostredne a neobmedzene rozširovať výrobu svojich produktov na základe vložených investícií. Drevnú hmotu vytvára živý, produkčné zdatný les a preto i rozšírená socialistická reprodukcia môže byť zameraná len na zlepšovanie kvality lesných porastov, prípadne na obnovovanie lesa na tých plochách, z ktorých bol prechodne vytlačený. Opačný postup musel by nutne viesť k zúženej reprodukcii, ako to bolo správne konštatované i v nedávnom uznesení Sboru povereníkov.

Zveľaďovanie lesného hospodárstva nie je však motivované len rozšírením surovinovej základne. Čoraz viac dostáva sa do popredia vodohospodársky význam lesov a ich význam z hľadiska klimatického a zdravotne-rekreačného. Veľmi nákladné úpravy rozkolísaných vodných tokov, budovanie retenčných priehrad a meliorácií presvedčuje nás o tom, že tam, kde sme narušili biologickú rovnováhu v prírode, musíme vynakladať obrovské prostriedky na zlepšenie vodohospodárskych pomerov. Preto tiež došlo k vyhláseniu Beskýd za vodohospodársky dôležitú oblasť. Narušenie vodného režimu v tejto oblasti nesprávnym hospodárením v lesoch - poväčšine neštátnych - malo veľmi nepriaznivé následky vo vodnom hospodárstve, energetike i poľnohospodárstve na území celého Považia.

Uznesenie Celoštátnej konferencie treba preto z týchto hľadísk považovať za veľmi uvážené a jeho splnenie za nevyhnutné.

Lesné hospodárstvo na Slovensku sa pripravilo na splnenie úloh, vyplývajúcich z "tohto uznesenia, a zabezpečuje práce, týkajúce sa zveľadenia lesov v rozsahu, ktorý je vzhľadom na minulosť a najmä s ohľadom na plnenie týchto úloh v predmníchovskej ČSR neporovnateľný.

V roku 1957 bola napríklad prevedená obnova lesa na 36.952 ha a zalesňovanie nelesných pôd na 4.371 ha. Tým sa dosiahlo ročné zalesňovanie v rozsahu vyše 41.000 ha. Založili sa nové škôlky o výmere 100 ha. čím vzrástla ich celková výmera na 1.060 ha. Ošetrovanie kultúr sa vykonalo na rozlohe 51.043 ha, oplocovanie kultúr na rozlohe 28.646 ha a prerezávky na ploche 48.000 ha. Týchto niekoľko čísiel svedčí o tom, že lesné hospodárstvo ide v zásade "právnou cestou a že napráva, čo sa v minulosti pokazilo.

Pri plnení týchto úloh je však zarážajúca tá skutočnosť, že sa neplnia vo všetkých lesoch v rovnakom rozsahu a že zatiaľ, čo v lesoch štátnych sa dosahujú priaznivé výsledky, v lesoch neštátnych zveľaďovanie takmer stagnuje.

Na Slovensku je 63 % štátnych a 37 % neštátnych lesov. Z tohto pomeru by malo vyplývať, že podobný pomer bude i v rozsahu prác, zameraných na pestovanie a obnovu lesov, ba že percento bude vyššie u neštátnych lesov, vzhľadom na ich zlý stav oproti lesom štátnym.

Skutočnosť je však iná. Napriek tomu, že z celkovej výmery holín, ktorých je dnes 73.600 ha, predstavujú holiny v neštátnych lesoch až 44 %, bolo z celkovej obnovy lesov prevedené v roku 1957 v neštátnych lesoch len 30 %, zatiaľ čo v lesoch štátnych až 70 %. Z celkového zalesňovania nelesných pôd previedli lesomajitelia len 3 %, zatiaľ čo štátne lesy zalesnili 97 %. Nedostatočná výmera školiek u súkromných lesomajiteľov, a to len 9 % z celkovej rozlohy, je dostatočným dôkazom toho. že terajší neuspokojivý stav týchto lesov nebude možné ani v najbližšej budúcnosti zlepšiť, Ochrana a ošetrovanie kultúr bola z 88 % prevedená v lesoch štátnych a len 12 % v lesoch neštátnych. Podobný pomer bol i v oplocovaní kultúr.

Za tohto stavu nemôže byť o rozšírenej socialistickej reprodukcii v neštátnych lesoch ani reči. Naopak, nezabezpečuje sa tu ani typicky prostá reprodukcia, keďže sa neplnia ani základné úlohy, umožňujúce rozšírenie produkčnej základne.

Treba tu tiež zdôrazniť, že z prevádzaných ťažieb v neštátnych lesoch národné hospodárstvo získava len veľmi málo, lebo ide vo veľkej miere o ťažby pre naturálnu spotrebu a ďalej o ťažby nelegalizované a hmota je používaná pre neplánované účely.

Napriek tomu, že neštátnych lesov je 37 %, predstavujú ťažby z týchto lesov, zahrnuté do národohospodárskych bilancií v posledných rokoch, len 17 % z celkového ťaženého množstva.

Keď hovorím o neštátnych lesoch, mám prirodzene na mysli všetky lesy súkromné i spoločne obhospodarované, u ktorých sa hospodárske pomery v zásade neodlišujú. Vlastnícke pomery vo všetkých týchto lesoch sú veľmi zložité a držba roztrieštená. Roztrieštenosť dosiahla takých rozmerov, že sa situácia stala dnes už neprehľadnou a často i sami lesomajitelia a podielnici nemajú v nej jasno.

Neštátne lesy možno dnes rozdeliť v zásade do troch kategórii: tvoria ich lesy urbárske a podobných spolumajiteľských útvarov, lesy lesných spoločenstiev a lesy v individuálnej držbe.

Lesov urbárskych a podobných spolumajteľských útvarov je 341.432 ha. Sem patria vlastné lesy urbárske, ktorých je až 90 % tejto kategórie, lesy komposesorátov o rozlohe asi 20.000 hektárov, lesy cenzualistov, želiarov, kurialistov, kopaničiarov, kvartálistov, osadníkov a bývalých deputátnikov.

Na spoluvlastníctve lesov urbárskych podieľa sa viac ako 290.000 vlastníkov, ktorí vlastnia vyše 1,500.000 podielov. Na jeden podiel pripadá asi 0,2 ha a na jedného vlastníka asi 1 ha lesa. Jeden vlastník má teda priemerne 5 podielov. Komposesorátne lesy vlastní približne 10.000 vlastníkov a rozdelené sú na 35.000 podielov. Na jedného vlastníka pripadá teda priemerne 3,5 podielov a 2 hektáre lesa. Podobne je to i s ostatnými spoluvlastníckymi lesmi, pochádzajúcimi z doby feudalizmu.

Veľké množstvo spoluvlastníkov týchto lesov a spleť individuálnych záujmov už sama o sebe naznačuje, v akom stave sa tieto lesy nachádzajú a aká tu môže byť o ne starostlivosť. Až na nepatrné výnimky možno hovoriť, že stav je neuspokojivý a že je najvyšší čas zjednať nápravu.

Do kategórie lesov rôznych spoločenstiev patria lesy lesných spoločností, pasienkových spoločností a tzv. lesných družstiev (pseudodružstiev). Tieto formy vznikli v prevažnej miere za prvej ČSR v dôsledku pozemkovej reformy. Na Slovensku je celkove okolo 500 lesných a pasienkových spoločností a asi 100 tzv. lesných družstiev. Najviac je ich v kraji Banská Bystrica a Bratislava, a to i čo do počtu, i čo do rozlohy lesov. Spoločnosti a družstvá majú v držbe lesy, ktoré poväčšine nepresahujú výmeru 100 ha, no v ojedinelých prípadoch vlastnia i komplexy s výmerou nad 1.000 ha. V dôsledku toho je priemerná výmera lesov jednotlivých spoločností okolo 120 ha.

V individuálnej držbe je celkove približne 200.000 ha lesov a na ich vlastníctve podieľa sa 119.088 lesomajiteľov. Roztrieštenosť individuálnej držby spôsobuje, že v mnohých prípadoch sú tieto lesy obhospodarované ešte horšie ako lesy urbárske. Zásadne riešiť otázku týchto lesov bude však možné len ako problém celoštátny.

Po získaní prehľadu o terajších vlastníckych pomeroch nutne sa vynára otázka: ako je možné, že dnes, 13 rokov od oslobodenia a 10 rokov od víťazného Februára existujú ešte takéto pomery? Ako je možné, že sme sa s nimi od oslobodenia ešte nevyporiadali? A najmä dnes, keď družstevná myšlienka hlboko zapustila korene v myslení a vedomí našich roľníkov a možno hovoriť, že natrvalo zvíťazila ako správna forma poľnohospodárskej výroby.

Pri posudzovaní tejto otázky musíme vychádzať zo situácie, v akej sa lesné hospodárstvo po oslobodení nachádzalo. A tu musíme konštatovať, že v tomto smere sa urobil veľký kus práce. Veď od roku 1945 do roku 1952 vzrástol socialistický sektor v lesnom hospodárstve viac ako dva a pol krát. Zatiaľ, čo v roku 1945 mali štátne lesy vo svojej operatívnej správe len 440.585 ha, dnes majú už 1,114.105 ha lesov.

Rok 1945, rok oslobodenia, bol rokom zahájenia socializácie lesného hospodárstva. Prvým aktom v tomto smere bola konfiškácia majetku Nemcov, Maďarov a zradcov na základe dekrétu prezidenta republiky, resp. na Slovensku podľa nariadenia predsedníctva SNR číslo 4/1945, ktoré bolo novelizované nariadením SNR číslo 104/1945 a číslo 64/1946.

Konfiškované lesy v rozlohe 201.495 hektárov prevzal poväčšine štát, menšie lesné celky boli prideľované obciam. Tým podiel štátnych lesov na Slovensku vzrástol z 25 % na 36 % a v roku 1947 vlastnil teda štát na Slovensku približne 650.000 hektárov lesa.

Dňa 11. júna 1947 z iniciatívy Komunistickej strany Československa i napriek zúrivému odporu reakčných strán bola uzákonená revízia prvej pozemkovej reformy z roku 1919. Týmto opatrením v podstate malo byť zabezpečené dôsledné prevedenie pozemkovej reformy, ktorá v bývalej ČSR po prevrate v roku 1918 sľubne započala, ale neslávne skončila.

Revíziou pozemkovej reformy bolo vyvlastnené na Slovensku 238.852 ha lesov a podiel štátnych lesov vzrástol tak ku koncu roku 1949 na 49 % všetkých slovenských lesov.

Víťazstvo pracujúceho ľudu vo Februári 1948 a nová ústava z 9. mája 1948 umožnili ďalej postupovať v socializácii lesného hospodárstva. V zmysle májovej ústavy bol totiž vydaný zákon o výkupe pôdy číslo 46/1948, ktorý hovorí, že sa má vykúpiť všetka pôda, presahujúca 50 ha, pokiaľ vlastník na nej pracuje a všetka pôda, presahujúca 1 ha, ktorú vlastník sám neobrába. Tento zákon sa vzťahuje, prirodzene, i na pôdu lesnú, ktorú od pôvodných vlastníkov prevzal štát, reprezentovaný organizáciami štátnych lesov. Do rúk štátu dostalo sa tak spolu s lesmi, prevzatými od obcí, miest a cirkevných korporácií ďalších 200.000 ha lesov a ich celková rozloha vzrástla na 1,114.105 ha, čo predstavuje 62,55 % všetkých lesov na Slovensku.

Ako vidieť, od oslobodenia sa situácia v držbe a obhospodarovaní lesov podstatne zmenila no ani dnešná úroveň vlastníckych vzťahov nezodpovedá vývoju, ba možno konštatovať, že výrobné vzťahy na tomto úseku sú v ostrom rozpore s úrovňou výrobných síl. Výrobné vzťahy už dlhšiu dobu brzdia rozvoj lesného hospodárstva, čo sa markantne prejavuje na úrovni hospodárenia v neštátnych lesoch.

Skutočnosť, že v neštátnych lesoch prirastá na jeden ha o celý jeden plnometer dreva menej ako v lesoch štátnych, čím sa ročne stráca okolo 600 000 plm drevnej hmoty, a ťažobný výmer na 1 ha je o 1 a 3/4 m3 hrubiny nižší než u statných lesov, je toho najlepším dôkazom.

(Predsedníctva sa ujal podpredseda Déneš.)

Z toho, čo bolo povedané, možno vyvodiť vážny uzáver, že zásadné riešenie obhospodarovania neštátnych lesov je veľmi naliehavé.

Doterajšie opatrenia, ako napríklad odborná správa neštátnych lesov, zavedená podľa zákona číslo 66/1951 Zb. a štátny monopolný výkup surového dreva, zavedený vyhláškou číslo 277/1954 Ú. v., nemôžu vyvážiť a odstrániť v dôsledku nesprávneho hospodárenia v minulosti všetky straty v týchto lesoch. Ich riadne obhospodarovanie a zvyšovanie prírastavosti je preto odkázané na štátne prostriedky. Odbornú správu lesov možno teda považovať len za opatrenie rázu prechodného. Preto treba nastúpiť cestu, ktorá trvalé zabezpečí priaznivý vývoj hospodárenia v neštátnych lesoch a ktorá bude v súlade s terajším politickým a hospodárskym vývojom na našej dedine a osobitne v našom poľnohospodárstve.

Touto cestou je jedine cesta obhospodarovania lesov prostredníctvom štátnych lesných organizácií, ktoré najlepšie môžu zabezpečiť rozvoj lesného hospodárstva a jeho začlenenie do služieb spoločnosti. Z hľadiska lesného hospodárstva i z hľadiska celého národného hospodárstva treba preto privítať navrhovaný zákon. Vyrieši túto pálčivú problematiku a vytvorí predpoklady pre odstránenie chýb a nedostatkov, ktoré sa v tejto oblasti až doteraz vyskytujú.

Čo získa národné hospodárstvo prevzatím obhospodarovania spoločne užívaných lesov? V prvom rade to, že bude môcť pre tieto lesy postaviť jasnú perspektívu. Je pravdou, že sa do týchto lesov budú musieť vložiť značné investície, no prostriedky, ktoré sa tu na rozvoj lesného hospodárstva vynaložia, začnú sa o niekoľko desaťročí postupne v znásobenom množstve vracať vo forme zvýšených výnosov drevnej hmoty. Okrem toho možno očakávať, že toto opatrenie prinesie nápravu i vo veci nelegálnych ťažieb a krádeží, ktoré sa v poslednej dobe na tomto úseku značne rozmohli.

Navrhovaný zákon SNR o obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bude určite medzníkom v hospodárení týchto lesov. Nesmieme však od neho očakávať, že ním bude vyriešený problém v celom rozsahu. Zákon bude možné považovať len za základ, na ktorom sa bude budovať celý rozsiahly systém opatrení, týkajúcich sa zveľaďovania doterajších urbárskych a spoločenstevných lesov. Napraviť a odstrániť nedostatky, ktoré sa nakopili v priebehu niekoľko desať, ba stáročí v lesnom hospodárstve, nie je možné prirodzene v priebehu niekoľkých rokov. Bude si to vyžadovať plánovitú a cieľavedomú činnosť mnohých tisícov pracovníkov lesného hospodárstva i ostatnej verejnosti.

Verím, že opatrenia, vyplývajúce z tohto zákona, stretnú sa s plným porozumením a podporou každého nášho občana.

Právom možno predpokladať, že priaznivé účinky, ktoré návrh zákona predpokladá, sa určite dostavia. Veď pracovať na úseku zveľaďovania našich lesov je úloha nanajvýš čestná a radostná.

Úspešná a kvalitná práca v lesnom hospodárstve prináša nielen okamžité účinky, ale výsledky tejto kvalitnej práce sa tým výraznejšie prejavia v ďalšej budúcnosti.

Podpredseda Déneš:

Ďakujem prvému námestníkovi súdruhovi Tupíkovi za jeho prejav.

Dávam slovo poslancovi Jozefovi Tokárovi.

Poslanec Tokár:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Návrh zákona, o ktorom dnes Slovenská národná rada rokuje a ktorý má schváliť, má veľký politický a ekonomický dosah pre Slovensko, ale tiež pre celé národné hospodárstvo Československej republiky, ktorého jednota zrušením spoločenstevných lesných útvarov bude ešte viac posilnená.

Zákon zasahuje priaznivo do doterajšej ekonomiky lesného hospodárstva na Slovensku, lebo navrhované zmeny v obhospodarovaní doterajších urbariátnych a ostatných spoločenstevných lesov znamenajú, že na tak značnej výmere lesov, ako je 420. 000 ha, budú sa uplatňovať socialistické zásady hospodárenia, čo prinesie úžitok celému nášmu národnému hospodárstvu. Zákon preto vrelé privíta všetok náš ľud, najmä naša robotnícka trieda a jednotné roľnícke, družstvá.

Zákon rieši otázku držby, lepšie povedané doterajšieho spôsobu nesocialistického hospodárenia s lesmi okolo 300.000 občanov. Treba vedieť, že prevažná časť sa tohto riešenia už dávno dožadovala, lebo videla, že pri rovnakej práci z týchto lesov vždy viac ťažil, tieto lesy hospodársky ovládal silnejší veľkopodielnik, kulak alebo skrytý špekulant, kým malý a stredný roľník alebo robotník bol odstrkovaný. Mnohí z nich sa najmä po oslobodení nestotožňovali s takýmto stavom. Som presvedčený, že aj títo budú navrhovaný zákon len schvaľovať. Je tu však druhá časť podielnikov, ktorá snáď hneď zo začiatku nepochopí, že preberanie týchto lesov do obhospodarovania štátnou lesnou správou alebo JRD, je u nás nutné, je zákonité a že koniec koncov bude prospešné aj pre nich, ako súčasti našej rodiacej sa socialistickej spoločnosti. Vyzdvihujem túto okolnosť preto, že už dnes sa snažia zavádzať doterajších spolumajiteľov týchto lesov obyčajne kulaci, ktorí sú najväčšími podielnikmi týchto útvarov, tvrdením, že vraj ideme doterajšie urbariálne, komposesorátne a im podobné lesy vyvlastniť. Rozširovanie takýchto lží možno očakávať aj od "priateľov" nášho roľníctva v zahraničí, ktorí sa trpko dívajú, ako rýchlym procesom združstevňovania na dedine v minulom roku a i teraz rozbíja sa ich teória o tzv. stabilizácii súkromného sektoru v poľnohospodárstve a ako sa približuje deň úplného víťazstva socialistickej veľkovýroby v našom poľnohospodárstve. Treba preto zdôrazniť, že navrhovaný zákon má na pamäti, že značné percento spoluvlastníkov týchto lesov sú malí a strední roľníci, ba i robotníci, a hoci sú len malopodielnikmi, určuje takú formu zachovania ich práv a náhrad, aby neboli poškodení.

V podstate tu ide o zmenu výrobných vzťahov. Zákon neruší vlastnícke právo doterajších urbarialistov a ostatných vlastníkov. Toto ich právo ostane nedotknuté, je potvrdené naturálnou náhradou za užívacie právo. Zákon našiel v tomto prípade špecifickú formu pre zmenu výrobných vzťahov, s ktorou po dôkladnom objasnení nemôžu byť nespokojní všetci doterajší urbarialisti a príslušníci im podobných útvarov. Nazdávam sa, že si jasne uvedomia, že tu nejde o žiadne vyvlastnenie, ako sme vedome robili po oslobodení u kapitalistov a nepriateľov nášho zriadenia, keď ich naša robotnícka trieda zbavila politickej moci a bolo ich treba pozbaviť aj hospodárskych pozícií.

Nastoľuje sa otázka, prečo treba, a povedal by som, že je najvyšší čas, pristúpiť k zákonnej úprave hospodárenia v spoločenstevných lesoch. Predovšetkým je treba preto, že rozvoj výrobných síl u nás nadobudol taký stupeň, že Ústredný výbor Komunistickej strany Československá v septembri minulého roku po zhodnotení situácie v našom národnom hospodárstve došiel k záveru, že už možno vytýčiť heslo na splnenie základnej politickej a ekonomickej úlohy: dovŕšiť výstavbu socializmu v našej vlasti.

List, ktorý dal Ústredný výbor Komunistickej strany Československa k tejto problematike na celonárodnú rozpravu, s nadšením privítal všetok náš ľud, zapálil sa pre plnenie tejto úlohy vysoko vyše 1,300.000-vou účasťou na schôdzkach len na Slovensku a desaťtisícmi návrhov podporil a osvojil si stanovisko ÚV KSČ. Naša robotnícka trieda prácou a opatreniami v priebehu diskusie v stovkách závodov dokázala predčasne splniť plán, pričinila sa o zlepšené hospodárske výsledky plánu na rok 1957, v stovkách našich JRD vzniklo hnutie za dosiahnutie úrovne plánovanej výroby v poľnohospodárstve do roku 1960 už v roku 1959. V našich fabrikách, JRD, na dedinách atď. je vždy jasnejšie, že dovŕšenie výstavby socializmu znamená ďalej rozvíjať výrobné sily. hľadať k tomu cesty, odstraňovať existujúce hamovky a tak sa všemožne pričiniť o zvýšenú tvorbu národného dôchodku a tým aj o ďalší rast životnej úrovne. Len nezasvätenému môže byť neznáme, že jednou z takýchto hamoviek pre splnenie našich socialistických cieľov sú aj spoločenstevné lesné útvary.

Súdruh Tupík hovoril tu o ich nezodpovednom hospodárení a budú o tom hovoriť i súdruhovia poslanci. Chcel by som preto len poukázať, v akom rozpore sú tieto hospodárske výsledky s naším priemyslom, ktorý oproti roku 1937 zniekoľkonásobil hrubú hodnotu svojej výroby a s hospodárskymi výsledkami nášho družstevného poľnohospodárstva, ktoré od roku 1954 zvýšilo hodnotu základných výrobných prostriedkov z 1 miliardy 661 miliónov na 3 miliardy 512 miliónov, t. j. viac ako dvojnásobne a priemernú hodnotu pracovnej jednotky s naturáliami z 15 Kčs na vyše 20 Kčs.

S doterajším hospodárením v spoločenstevných lesoch sa nemožno uspokojiť už i z tona dôvodu, že v súčasnej etape výstavby socializmu stredobodom nášho úsilia je práve naša dedina, kde z národohospodárskeho hľadiska dominuje poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, a že útvary spoločenstevného vlastníctva lesov práve na základe nezodpovedného hospodárenia stoja v ceste úplnému združstevneniu poľnohospodárstva. Plne to potvrdzujú také fakty, že zatiaľ čo oproti roku 1954 vzrástol družstevný fond v roku 1957 z 27 % celkovej poľnohospodárskej pôdy na 43 % a v tomto roku už na 47 %, lesné hospodárstvo nezaznamenalo od roku 1952 v tomto ohľade nijaké zmeny, ak neprihliadame na živelné a nijako neusmerňované preberanie niektorých urbárskych a súkromných lesov do JRD.

Tu si práve treba povšimnúť otázky výrobných vzťahov na našich dedinách. Sú veľmi rôznorodé. Pokrokové výrobné vzťahy reprezentujú naše štátne majetky, štátne lesy a JRD. Zastaralé výrobné vzťahy reprezentuje súkromné vlastníctvo pôdy, malolesov, lesné urbáre a spoločenstvá. No zatiaľ - ako som ukázal čo súkromná poľnohospodárska malovýroba sa už niekoľko rokov sústavne pretvára na družstevnú veľkovýrobu, lesné urbáre, spoločenstvá a súkromné malolesy hospodária, resp. zle hospodária, lebo ich k tomu vedú staré výrobné vzťahy a formy hospodárenia. Tieto formy sú dnes nielen hamovkou rozvoja lesného hospodárstva, ale aj družstevného poľnohospodárstva. Treba jasne povedať, že sú z hľadiska nových výrobných vzťahov cudzím prvkom v našom národnom hospodárstve, ešte dnes zaváňajú feudalizmom a tvoria určité pozície kapitalistických výrobných vzťahov na dedine.

Veď urbáre a podobné spoluvlastnícke útvary sú už prežité dvoma spoločensko-ekonomickými útvarmi. Urbársky pomer - pomer panovníka a šľachty - bol upravený už v roku 1514 a spresnený v 18. storočí Máriou Teréziou. To, že v roku 1853, teda v období raného kapitalizmu, bol urbársky majetok vydelený, svedčí len o tom, že si vývoj i vtedy vynútil určité zmeny vo Výrobných vzťahoch a nezniesol konzervovanie očividne zastaralých pomerov. Na obdobie dožívajúceho feudalizmu a raného kapitalizmu bol urbársky patent nesporne pokrokovým aktom, no dnes, v štádiu dobudovania socializmu v našej vlasti treba výrobné vzťahy, vytvorené na základe urbárskeho patentu, považovať za muzeálnu zvláštnosť.

A to sa týka aj ostatných spoločenstevných lesov. Vznikli, ako už bolo povedané, poväčšine v období pozemkovej reformy za predmníchovskej ČSR. Zdanlivo sa teda pri vzniku týchto lesov jednalo o pokrokový akt. No nesmeli by sme vedieť, že po pozemkovej reforme vlastnil za bývalej pozemkovej reformy taký Schwarzeriberg 50. 000 ha lesa a pôdy, Lichtenstein 60. 000 ha a ďalšie státisíce hektárov Coburg, Baťa a iní kapitalistickí mocipáni, že veľké výmery lesov dostávali aj zbytkoví veľkostatkári, keby sme mali uveriť, že pozemková reforma bola motivovaná skutočne pokrokovými aspektami. To, že kapitalisti dali malú časť lesov lesným spoločenstvám, pasienkovým spoločenstvám a súkromníkom, nijako neodporuje skutočností, že i pri pozemkovej reforme išlo len o zachovanie politickej a hospodárskej moci buržoázie.

Tieto fakty jasne svedčia, že urbariáty a ostatné im podobné útvary v našom národnom hospodárstve už nemajú čo hľadať. Spomínal som, že v priebehu kolektivizácie už v nemálo prípadoch došlo k živelnému preberaniu lesov do JRD. O čom svedči táto skutočnosť? O tom, že vývoj si sám vynútil riešenie týchto problémov. Je to príkladom toho, že ak nerešpektujeme objektívne platné ekonomické zákonitosti, vyvíjajú sa ony živelne, bez našej účasti a prispenia. Treba preto vyzdvihnúť iniciatívu pracujúcich zdola, Povereníctva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a Sboru povereníkov, na základe ktorej bol Slovenskej národnej rade dnešný návrh zákona predložený.

Súdruhovia poslanci!

Z prednesených rozborov i našich vlastných poznatkov vyplýva, že nemožno ináč, ako súhlasiť s návrhom zákona. O tom, že nám realizácia tohto zákona vytvorí priaznivú perspektívu predovšetkým pre rozvoj nášho lesného hospodárstva, ale tiež poľnohospodárstva, nemožno pochybovať. Chcem sa pritom však dotknúť vážnej otázky. V časti našej verejnosti a predovšetkým v jednotných roľníckych družstvách sa môžu pýtať, prečo zákon určuje, aby drvivú väčšinu urbariálnych, komposesorátnych ä ostatných spoločenstevných lesov dostala na obhospodarovanie štátna lesná správa a nie jednotné roľnícke družstvá, ktoré to do značnej miery aj očakávali. Pochopiteľne, že takéto názory sú nesprávne. Nám pri výstavbe socializmu vždy išlo a pôjde o to, aby bola uprednostňovaná tá forma spoločenského hospodárenia vo výrobe, kde sa môžu najlepšie plne uplatniť socialistické výrobné vzťahy, kde sa najskôr uplatní vymoženosti vedy a najnovšej techniky, teda najvyššia forma socialistického hospodárenia. A to sú v tomto prípade naše štátne lesy, ktoré tvoria súčasť všenárodného, všeľudového socialistického vlastníctva, podobne ako priemysel a jemu podobné národohospodárske odvetvia. Okrem toho našej lesnej správe ako hlavný druh činnosti prislúcha starať sa o lesy, pestovať ich a podľa plánu na nich na prospech celej našej spoločnosti hospodáriť. Hlavnou činnosťou našich JRD je však starať sa o poľnohospodársku, t. j. rastlinnú a živočíšnu výrobu, pričom drevo, ktoré potrebujú, podľa platných predpisov dostanú od štátnej lesnej správy a niektoré - na základe tohto zákona - budú ho čiastočne čerpať aj z lesov, ktoré im budú pridelené na obhospodarovanie. Okrem toho treba vidieť základnú myšlienku tohto zákona: nedrobiť ďalej naše lesné hospodárstvo, ale naopak, z dôvodov zväčšenia možnosti veľkovýroby, na základe, ktorej jedine možno socializmus vybudovať, posilniť základňu nášho štátneho lesného hospodárstva o prevažnú časť spoločenstevných lesov a tým zväčšiť aj možnosti rozšírenej socialistickej reprodukcie v našom lesnom hospodárstve. A práve v tom, že prevažnú väčšinu týchto lesov dávame do obhospodarovania organizáciám, ktoré sa i napriek doteraz trvajúcim nedostatkom v riadení lesnej výroby plne osvedčili, že na nich bude hospodáriť naša robotnícka trieda, ktorá v priemysle a na iných úsekoch každodenné dokazuje, že vie byť dobrým hospodárom, v tom je záruka, že politické a ekonomické ciele, ktoré tento zákon sleduje, budú dosiahnuté.

No i pokiaľ ide o výmeru lesov, ktorú preberajú JRD, i tu možno predpokladať, že družstvá zabezpečia ich rozvoj. Nesklamali pri zveľadení poľnohospodárstva, iste nesklamú ani v lesnom hospodárstve. Príkladom toho sú očividné vyššie rozdiely vo výnosoch v rastlinnej a i v úžitkovosti v živočíšnej výrobe, ktoré naše JDR dosiahli v porovnaní so súkromným sektorom od roku 1952 a ktoré každoročne prekonávajú. Treba len - a to i v prvom prípade, aby si plne uvedomili svoju veľkú zodpovednosť za hospodárenie v našich lesoch vzhľadom na ich veľkú národohospodársku dôležitosť a odstraňovali záporné zjavy v doterajšom lesnom hospodárení.

Súdruhovia poslanci!

Navrhovaný zákon je v plnom súlade s pracovným bojom nášho ľudu za dovŕšenie socialistickej výstavby v našej vlasti. Je v plnom súlade so záujmami našej spoločnosti. Som preto presvedčený, že ho náš ľud bude vysoko kladne hodnotiť. (Potlesk.)

Podpredseda Déneš:

Ďakujem poslancovi Tokárovi za prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Matejovi Rusňákovi.

Poslanec Rusňák:

Vážená Slovenská národná rada!

Chcem i ja prehovoriť k problémom urbariátnych, komposesorátnych a ostatných im podobných lesov, lebo i v Nitrianskom kraji pociťovali sme už dávno potrebu riešiť doterajšie hospodárenie v týchto lesoch právnou normou. Veď v našom kraji tvoria lesy 169. 474 hektárov, z čoho vyše 62. 000 hektárov sú práve spoločenstvenné lesy. Najviac lesov tohto druhu je v okrese Bánovce n/Bebravou, kde presahujú výmeru štátnych lesov.

Rečníci, ktorí tu hovorili predo mnou, poukazovali na rozdiel v prírastkoch štátnych a neštátnych lesov v prospech štátnych lesov. Aj v našom kraji štátne lesy hospodária oveľa lepšie ako lesy neštátne. Veď rozdiel v priemernom ročnom príprastku na jednom hektári v plnometroch robí vyše jedného plnometra. Ešte horšie je to, ak porovnáme podiel holín medzi štátnymi a neštátnymi lesmi. U neštátnych lesov robí šesťnásobok oproti holinám v štátnych lesoch.