Slovenská národná rada 1958

II. volebné obdobie

22. schôdzka

Stenografická zpráva

o priebehu 22. schôdzky Slovenskej národnej rady 11. a 12. marca 1958 v Bratislave

OBSAH:
Oznámenia užšieho predsedníctva:
Neprítomnosť poslancov .............	3
Rozdaná tlač .................	3
Program:
11. marca 1958:
Schválenie programu 22. schôdzky .........	3
1. Zpráva predsedníctva Slovenskej národnej rady o činnosti predsedníctva podľa § 11 odseku 2 ústavného zákona č. 33/1956 Zb ..............	3
Zpráva schválená	4
2. Spoločná zpráva pôdohospodárskeho výboru a právneho výboru o návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov .....	4
Reč zpravodajkyne Boženy Žitníkovej .....	4
Prejav námestníka povereníka poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Františka Tupíka ......	6
Reč poslanca Jozefa Tokára .........	9
Reč poslanca Mateja Rusnáka ........	11
Reč poslanca Jozefa Kubiša .........	13
Reč poslanca inž. Ondreja Levrinca ......	15
Reč poslanca Viktora Strmeňa ........	17
Návrh zákona schválený ............	19
12. marca 1958:
3. Zpráva predsedu Slovenskej akadémie vied akademika Andreja Siráckeho: Pomoc vedy a výskumu praxi, ako sa prejavuje v činnosti Slovenskej akadémie vied.	19
Reč poslanca Pavla Hudeca .........	23
Reč poslanca Karola Janóa .........	26
Reč člena predsedníctva, poslanca inž. Michala Hrubého ...........	28
Reč poslanca Jána Lichnera .........	30
Reč poslanca Jána Krbavca .........	32
Reč poslanca Rudolfa Benčurika .......	33
Reč poslanca Juraja Ondrejku ........	35
Reč poslanca Ondreja Melišku ........	37
Návrh kultúrneho a osvetového výboru na uznesenie.	40
Reč zpravodajcu Jána Merčáka ........	40
Uznesenie schválené .............	42

 

(Začiatok schôdzky o 14,00 hod.)

Prítomní:

predseda Slovenskej národnej rady František Kubač;

podpredsedovia Slovenskej národnej rady: František Déneš, Jozef Mjartan a Michal Žákovič;

členovia Sboru povereníkov:

predseda Sboru povereníkov Rudolf Strechaj;

podpredseda Sboru povereníkov Ján Štencl;

povereníci: Ľudovít Benada, Ľudovít Bortel, Karol Fajnor, Jozef Gajdošík, dr. h. c. Alexander Horák, Oskár Jeleň, dr. Mikuláš Kapusňák, dr. h. c. Jozef Lukačovič, Ján Marcelly, Vojtech Török;

90 poslancov;

za Kanceláriu Slovenskej národnej rady: vedúci Jozef Ilčík.

Predseda Kubač (cengá):

Otváram 22. schôdzku Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.

Svoju neprítomnosť na dnešnej schôdzke ospravedlnili: podpredsedníčka Slovenskej národnej rady Irena Ďurišová, prvý podpredseda Sboru povereníkov Pavol Majling, podpredseda Sboru povereníkov inž. Ján Marko, povereníci: Michal Chudík, inž. Samuel Takáč, Ernest Sýkora, Miloš Hrušovský, Inž. Štefan Krčmárik, poslanci a poslankyne: Vasil Biľak, Mária Kryštofová, Michal Kanda, Ján Mockovčiak, Ján Pirč, Mária Vaculíková a Jozef Árvay.

Na dnešnej schôdzke bola rozdaná táto tlač:

Zpráva predsedníctva Slovenskej národnej rady o činnosti predsedníctva podľa § 11 odseku 2 ústavného zákona č. 33/1956 Zb.

Spoločná zpráva pôdohospodárskeho výboru a právneho výboru k návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbaristov, komposesorátov a podobných útvarov.

Nasleduje

schválenie programu 22. schôdzky Slovenskej národnej rady podľa § 14 odseku 1 pracovného a rokovacieho poriadku.

Užšie predsedníctvo navrhuje, aby Slovenská národné rada určila pre svoju 22. schôdzku tento program:

1. Zpráva predsedníctva Slovenskej národnej rady o činnosti predsedníctva podľa § 11 odseku 2 ústavného zákona č. 33/1956 Zb.

2. Spoločná zpráva pôdohospodárskeho výboru a právneho výboru k návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov.

3. Zpráva predsedu Slovenskej akadémie vied. akademika Andreja Siráckeho: Pomoc vedy a výskumu praxi, ako sa prejavuje v činnosti Slovenskej akadémie vied.

Má niekto pripomienky k tomuto návrhu programu, prípadne návrh na zmenu alebo doplnenie programu?

Pretože k navrhnutému programu rokovania pripomienok niet, dám o návrhu hlasovať.

Kto schvaľuje navrhnutý program rokovania, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

(Nikto.)

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada program rokovania schválila.

Začneme rokovať.

Prvým bodom programu je

zpráva predsedníctva Slovenskej národnej rady o činnosti predsedníctva podľa § 11 odseku 2 ústavného zákona č. 33/1956 Zb.

Žiadam vedúceho Kancelárie Slovenskej národnej rady, aby zprávu prečítal.

Vedúci Kancelárie SNR Ilčík (číta):

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady podľa § 11 odseku 2 ústavného zákona č. 33/1956 Zb. o slovenských národných orgánoch v čase, keď Slovenská národná rada nezasadala, na návrh predsedu Sboru povereníkov Rudolfa Strechaja a na odporúčanie Predsedníctva Ústredného výboru Slovenského národného frontu uznesením z 13. januára 1958

odvolalo Štefana Šebestu z funkcie podpredsedu Sboru povereníkov a

vymenovalo Jána Štencla za podpredsedu Sboru povereníkov.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady predkladá podľa § 11 odesku 3 ústavného zákona č. 33/1956 Zb. toto svoje uznesenie Slovenskej národnej rade na prerokovanie a schválenie.

Predseda Kubač:

Pretože sa k tomuto bodu nikto o slovo neprihlásil, rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie.

Budeme hlasovať o tom,

či Slovenská národná rada schvaľuje uznesenie predsedníctva Slovenskej národnej rady z 13. januára 1958 o zmene v zložení Sboru povereníkov.

Kto súhlasí so schválením uznesenia, nech zdvihne ruku!

(Hlasovanie.)

Je niekto proti?

(Nikto.)

Zdržal sa niekto hlasovania?

(Nikto.)

Zisťujem, že Slovenská národná rada uznesenie predsedníctva Slovenskej národnej rady z 13. januára 1958 o zmene v zložení Sboru povereníkov schválila jednomyseľne.

Tým je vybavený prvý bod programu.

Nasleduje druhý bod, ktorým je:

spoločná Zpráva pôdohospodárskeho výboru a právneho výboru k návrhu Sboru povereníkov na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov.

Spoločnou zpravodajkyňou oboch výborov je poslankyňa Žitníková.

Dávam jej slovo.

Zpravodajkyňa poslankyňa Žitníková:

Vážená Slovenská národná rada!

Na dnešnom zasadaní máme schváliť návrh Sboru povereníkov na vydanie zákona o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov.

Dovoľte, aby som ako zpravodajkyňa k tomuto zákonu prehovorila o niektorých otázkach.

Vo vývoji pôdohospodárstva od roku 1945 zaznamenali sme viacero významných opatrení. Bola to konfiškácia majetku zradcov a kolaborantov, revízia prvej pozemkovej reformy, výkup poľnohospodárskej pôdy a pokiaľ ide o lesný majetok, treba osobitne spomenúť pričlenenie lesného majetku miest a obci k ostatnému štátnemu lesnému majetku.

Historickým vývojom vznikli na Slovensku právne útvary vlastniace, poťažne obhospodarujúce lesný majetok, patriaci súkromným osobám. Medzi tieto útvary počítame: urbáre, komposesoráty, kurialistov, želiarov, kopaničiarov, cenzualistov, osadníkov, deputátnikov, kvartálistov, ďalej majetky tzv. lesných spoločenstiev a majetky tzv. pseudodružstiev, vytvorených pre hospodárenie na lesnom majetku, pochádzajúcom z prvej pozemkovej reformy.

Socializácia dediny postupuje prudkým tempom a dnes, keď prekročila hranicu 50 %, javí sa už neúnosným, že lesný majetok je ešte spoločne obhospodarovaný neekonomický vyššie uvedenými útvarmi. Rozpor medzi mohutným rozmachom socializácie poľnohospodárstva a stagnáciou v socializácii lesov je príliš očividný a možno povedať, že existencia neštátnych lesov, a to najmä urbárskych, je v určitých oblastiach priamo brzdou ďalšej socializácie dediny.

Treba si uvedomiť, že hospodárenie v spoločne užívaných lesoch, a to najmä urbárskych, je síce podložené zákonom - ešte z bývalého Uhorska, ale že terajšia forma nevyhovuje tomuto hospodáreniu a nezaručuje jeho vzostup. Je pravda, že urbáre, komposesoráty a ostatné útvary sú vzhľadom na historický vývoj v našej republike zjavom čisté slovenským, že sa udržali v pôvodnej forme až dodnes - aj keď v ostatných krajinách bývalého Uhorska - napríklad aj v Maďarsku, alebo v Rumunsku - už skoršie došlo k zmene predpisov urbárskeho práva. Nakoľko ide o vec špecificky slovenskú, je práve Slovenská národná rada povolaná na to, aby túto otázku vyriešila vlastnou zákonnou úpravou. Týmto sa súčasne zaistí nielen riadne obhospodarovanie lesov a zabezpečí sa rozvoj lesnej výroby a plnenie zvýšených úloh nášho hospodárstva, ale dôjde aj k zblíženiu právnych a hospodárskych pomerov na úseku lesného hospodárstva medzi českými krajinami a Slovenskom a odstránia sa právne predpisy, ktoré boli svojím vývojom už prekonané.

Ustanovenia predloženého návrhu zákona nedotýkajú sa právnych pomerov lesov v individuálnom vlastníctve, vzťahujú sa na uvedené spoločenstevné útvary, ktorých hospodárenie sa riadi podľa dielu II. zák. čl. XIX/1898. Návrh zákona vychádza predovšetkým z toho, aby tieto prežité právne útvary, hospodáriace na lesnom majetku, boli ako prekonané zrušené. Preto už v úvodných ustanoveniach tieto útvary výslovne zrušuje. Neruší však právne útvary spoločne užívaných pasienkov.

Na zabezpečenie lepšieho hospodárenia lesného majetku návrh zákona stanoví, že lesný majetok týchto útvarov odovzdá výkonný orgán ONV - odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV - do obhospodarovania krajských správ lesov. Obhospodarovanie je novou formou, ktorou prechádza lesný majetok do socialistického hospodárenia a spočíva v tom, že vlastnícke právo jednotlivých majiteľov ostáva zachované, môže byť ďalej scudzované alebo prevádzané na dedičov, avšak dispozícia a hospodárenie na tomto majetku je odovzdané krajským správam lesov, pripadne jednotnému roľníckemu družstvu so spoločným hospodárením. Treba vychádzať zo skutočnosti, že lesy na Slovensku vo väčšine prípadov tvoria súvislé lesné celky, kde hospodárenie musí byť jednotné. Lež sem-tam nachádzajú sa malé lesíky, ktoré sú oddelené od ostatných lesných celkov a v ktorých hospodárenie nie je viazané na súvislý lesný celok. Lesné celky tohto druhu netvoria surovinovú základňu pre náš priemysel - až na ojedinelé celky špeciálnych drevín. Takéto lesné plochy môžu byť podľa tejto úpravy odovzdané do obhospodarovania JRD so spoločným hospodárením a majú byť zapojené do ostatného hospodárenia príslušného JRD. Majú slúžiť čiastočne na zaokrytie potreby dreva JRD. Výmera týchto lesných celkov spolu s lesnou plochou, ktorú už družstvo užíva, nesmie presahovať v jednotlivých prípadoch hranicu 50 ha. Aby nedošlo k prípadným pochybnostiam, návrh zákona výslovne uvádza, že takéto lesné celky môžu byť odovzdané tomu družstvu, ktoré je v šidle zrušeného útvaru, a to aj v tom prípade, ak sa lesný celok nachádza v katastrálnom území viac obci. Odovzdanie lesov, nachádzajúcich sa v lesných komplexoch, sa jednotným roľníckym družstvám nepovoľuje.

Pasienkový majetok zrušených útvarov neprechádza do obhospodarovania krajských správ lesov, ale sa vyčlení zo spoločného lesa a odovzdá sa JRD. Pokiaľ v obci nie je JRD, odovzdá sa tento majetok užívateľom spoločných pasienkov, vytvorených podľa platných predpisov. Rozhodovať o tom, či ide o lesné alebo pasienkové plochy, je dané do pôsobnosti rady okresného národného výboru.

Návrh zákona upravuje práva a povinnosti obhospodarovateľa - či už krajskej správy lesov, alebo JRD. Za tým účelom vymedzuje v § 4 pojmovú náplň termínu obhospodarovania. Pod obhospodarovaním spoločných lesov sa rozumie výkon práv a povinností, ktoré sú spojené s užívaním spoločných lesov a ďalej práv a povinností, ktoré sú spojené s vlastníctvom. Obhospodarovateľ je oprávnený užívať lesný majetok v každom smere - tak ako toto právo užívania doteraz patrilo spolumajiteľstvu -, nemôže však obhospodarované nehnuteľnosti scudziť, ani zaťažiť. Vlastnou náplňou užívania je teda najmä právo na výnos obhospodarovaného lesného majetku, napríklad právo na ťažbu dreva, ťažbu kameňa, piesku, výnos poľovného práva, rybolovu a pod. Obhospodarovateľ môže aj meniť podstatu nehnuteľnosti a uskutočňovať na nej potrebné stavby. Na druhej strane má Obhospodarovateľ aj povinnosti, menovite vykonať všetky hospodárske úpravy a investície na zabezpečenie alebo zveľadenie lesa, ktorý obhospodaruje. Obhospodarovateľ je povinný hospodáriť podľa schváleného hospodárskeho plánu a vynaložiť všetko, čo je na riadne hospodárenie potrebné. Sem patrí nielen právo, ale aj povinnosť na uskutočňovanie spomenutých stavebných investícií, starostlivosť o zalesňovanie a kultúry, vykonávanie opatrení, aby sa majetková podstata nestenčovala, vykonávať meliorácie atď. S ohľadom na prosperitu a rozvoj JRD, v ktorých sú väčšinou sústredení majitelia podielov, dáva návrh zákona možnosť výkonnému orgánu ONV povoliť ťažbu piesku, kameňa jednotným roľníckym družstvám aj v takých lesoch, ktoré pripadnú do obhospodarovania krajským správam lesov. Povolený je bezplatné, avšak obmedzené tým, že takto vyťažený piesok môžu JRD použiť len pre seba, poťažne pre svojich členov, alebo pre iné JRD.

Vzhľadom k tomu, že vlastnícke právo ostáva nedotknuté a že Obhospodarovateľ prevzal lesný majetok spolu s hmotou na ňom sa nachádzajúcou a berúc do úvahy skutočnosť, že investície v lesnom majetku, včítane zalesnenia, sú investície dlhodobé, je spravodlivé, aby časť výťažku bola odovzdávaná majiteľom podielov. Preto osnova zaväzuje obhospodarovateľa - vyjmúc JRD - poskytovať osobám, ktoré doteraz poberali úžitky zo spoločného lesa, v obmedzenom rozsahu náhradu v dreve. Vo. výnimočných prípadoch môže výkonný orgán ONV povoliť náhradu v peniazoch. Množstvo dreva, dobu a spôsob jeho poskytovania urči Sbor povereníkov nariadením. V tých prípadoch, kde bývali majitelia nehospodárili riadne, v dôsledku čoho odovzdaný les je v zlom stave, náhrada v dreve sa neposkytne.

Spoločne užívané lesy v mnohých prípadoch sú zaťažené rozličnými vecnými bremenami a nebolo by únosné trvanie tohto zaťaženia aj na majetku u nového obhospodarovateľa. Preto návrh zákona zmocňuje výkonný orgán ONV zrušiť alebo zmeniť vecné bremená čo do obsahu alebo plnenia, poprípade priznať osobám v odôvodnených prípadoch nárok na náhradu podľa predpisov o určení náhrady za vyvlastnenie pre účely územného plánovania a výstavby obcí. Pôjde o to najmä v tých prípadoch, kde sa vecné právo zruší. Právo požívania, právo užívania pre vlastnú potrebu a výmenok, ako aj obmedzenia, ktorými sa zabezpečuje ochrana prírody, nie sú týmto ustanovením dotknuté. Keďže lesy zrušených právnych útvarov odovzdávajú sa krajským správam lesov, prípadne jednotným roľníckym družstvám do obhospodarovania, návrh zákona ruší povinnosť platiť príspevky za odbornú správu lesov podľa § 6 zák. č. 66/ 1951 Zb. vlastníkmi podielov a tiež jednotnými roľníckymi družstvami, ktoré podľa tohto zákona prevzali lesy do obhospodarovania.

Pokiaľ ide o nájomné pomery na majetku zrušených útvarov, tieto ostávajú nezmenené v prípadoch, kde nájomcom je socialistický sektor, ináč zanikajú dňom, ktorý určí Sbor povereníkov.

Pre zamestnanecké pomery platia ustanovenia pracovného práva.

Je procesným opatrením to ustanovenie návrhu zákona, v ktorom sa hovorí, že majitelia podielov môžu si pre zastupovanie pred súdmi a úradmi, ako aj pre zastupovanie v pomere k obhospodarovateľovi zvoliť dvoch alebo viacerých zástupcov. Opominutie tejto povinnosti dáva možnosť súdu alebo úradu určiť týchto zástupcov.

Návrh zákona upravuje tiež práva a povinnosti spoluvlastníkov. Ako už bolo povedané, zrušením uvedených právnych útvarov nie sú dotknuté doterajšie vlastnícke pomery spoločných lesov: členovia zrušených útvarov ostávajú aj naďalej spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich podielov. Ak vlastnícke právo spoločne užívaných lesov prislúchalo zrušenému útvaru, prechádza vlastnícke právo na členov zrušeného útvaru, a to v pomere podľa ich podielov. Pokiaľ veľkosť podielov nie je zistiteľná, má sa za to, že sú spoluvlastníkmi rovnakým podielom. Tohto ustanovenia bude možno použiť primerane i v prípadoch, keď veľkosť podielov spoluvlastníkov nie je uvedená v pozemkovej knihe.

Majetkové usporiadanie týmto zákonom zrušených útvarov vykoná sa primerane podľa ustanovenia § 500 Občianskeho zákonníka. Vlastníci podielov, pokiaľ platili peňažné záväzky zabezpečené záložným právom na odovzdanom lesnom majetku, vzniklé z prevádzky lesného hospodárstva, sú po dobu obhospodarovania od tejto povinnosti oslobodení.

Prechodné a záverečné ustanovenia jednak pojednávajú o zrušení niektorých predpisov a súčasne upravujú pomer k ostatným právnym predpisom. Týmto zákonom nie je dotknutý zákon Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Treba však zdôrazniť: pokiaľ v priebehu odovzdávania pasienkového majetku podľa cit. zákona SNR odovzdané boli do obhospodarovania jednotným roľníckym družstvám niektoré spoločné lesy týmto zákonom zrušených útvarov, na tieto lesy vzťahujú sa tiež ustanovenia tohto návrhu zákona. Deje sa tak z dôvodu racionálneho obhospodarovania týchto lesov. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na pasienkový majetok, ktorý bol jednotným roľníckym družstvám odovzdaný podľa cit. zákona Slovenskej národnej rady.

Ustanovenia tohto návrhu zákona sa nedotýkajú právnych pomerov pasienkového majetku upraveného zák. čl. XII/1894 o poľnom hospodárstve a poľnej polícii a zák. čl. X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch.

Zrušujú sa všetky predpisy odporujúce tomuto zákonu, najmä druhý diel zák. čl. XIX/1898 v znení §§ 9 a 10 zák. čl. XXXIII/1913 o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú v nerozdelenom vlastníctve komposesorátov a bývalých urbarialistov, kým diel prvý tohto zákonného článku - pojednávajúci o správe lesného majetku - bol zrušený už v roku 1951 zákonom o odbornej správe lesov, ktorý platí celoštátne.

Zákon zmocňuje povereníka poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, aby po dohode so zúčastnenými členmi Sboru povereníkov vydal podrobnejšie predpisy na vykonanie zákona. Zákon nadobúda účinnosť dňom, vyhlásenia a vykoná ho povereník poľnohospodárstva a lesného hospodárstva so zúčastnenými členmi Sboru povereníkov.

Predložený návrh zákona dotýka sa asi 420 tisíc ha spoločenstevných lesov zrušených útvarov. Krajské správy lesov preberú asi 350 tisíc hektárov a zvyšok preberú JRD. Podľa predbežných výpočtov rezortu vyžiada si vykonanie tohto zákona ročne náklad asi 7 miliónov korún, čo ide na ťarchu lesného hospodárstva. Treba však počítať s tým, že zveľadením lesov sa získa cenná surovina pre národné hospodárstvo a tento zvýšený náklad bude postupne uhradzovaný výnosmi. Na rok 1958 je finančné zaistenie rozpočtom kryté.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Návrh zákona, ktorý prejednávame ako zákonnú úpravu Slovenskej národnej rady, sa týka jedného z najväčších bohatstiev Slovenska lesného bohatstva. Aj na tento zákon pozerajme ako na dôležitú vývojovú etapu v socializácii nášho pôdohospodárskeho majetku. Pozerajme naň aj tak, že nám pomôže na úseku lesného hospodárstva hospodáriť lepšie, intenzívnejšie a dosahovať väčšie výnosy v drevnej hmote. Disproporcia medzi rastom spoločenskej spotreby dreva a obmedzenou produkčnou schopnosťou našich lesov je jedným z problémov, ktoré musíme riešiť. Riešime ho plánovacími opatreniami na úseku spotreby - hlavne lepším využitím a komplexným spracovaním dreva, a nešime ho aj na úseku lesného hospodárstva, zvyšovaním produkcie našich lesov. Predložený návrh zákona, ktorý umožní prechod značných lesných celkov do socialistického obhospodarovania, je preto politicky aj hospodársky pokrokovým činom.

Pôdohospodársky výbor a právny výbor prerokovali návrh zákona Slovenskej národnej rady o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov na spoločnej schôdzke 10. marca t. r. Po podrobnej rozprave výbory prijali návrh zákona so zmenami, ako sú uvedené v predloženej zpráve výborov (tlač. 45).

Ako zpravodajkyňa oboch výborov odporúčam, aby Slovenská národná rada návrh zákona Slovenskej národnej rady o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov v znení upravenom výbormi schválila.

Predseda Kubač:

Ďakujem poslankyni Žitníkovej za podanú zprávu.

Nasleduje

rozprava o spoločnej zpráve pôdohospodárskeho výboru a právneho výboru.

O slovo sa prihlásili

v zastúpení povereníka poľnohospodárstva a lesného hospodárstva prvý námestník František Tupík

a poslanci

Jozef Tokár,

Matej Rusňák,

Jozef Kubiš,

inž. Ondrej Levrinc a

Viktor Strmeň.

Dávam slovo prvému námestníkovi povereníka poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Františkovi Tupíkovi.

Prvý námestník povereníka poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Tupík:

Vážená Slovenská národná rada!

Smernice celoštátnej konferencie KSČ ukladajú nášmu lesnému hospodárstvu zvýšiť starostlivosť o lesné bohatstvo a zlepšiť produkčnú schopnosť lesov, ako aj zlepšiť ich ostatné dôležité funkcie.

Toto uznesenie opiera sa o ekonomické zákony, poznanie a pôsobenie ktorých snaží sa naša strana a vláda využiť v prospech spoločnosti, v prospech pracujúceho ľudu. Je to najmä zákon rozšírenej socialistickej reprodukcie, ktorý práve tak, ako v ostatných odvetviach národného hospodárstva, platí a musí platiť i v lesnom hospodárstve.