Je známe, že i pri nedostatkoch, ktoré treba prekonávať, je veda a technika u nás pomerne na vysokej úrovni. Máme už svoju tradíciu a ľudí umných a zručných, s vysokou úrovňou, ktorých i zahraničie uznáva. No treba, aby ich vedomosti a praktické skúsenosti si čo najrýchlejšie osvojovali i stredné technické kádre, aby sa tejto otázke venovala ešte väčšia pozornosť, aby tieto vedomosti nezostávali v uzavretých kruhoch. Naša republika sa radí medzi najvyspelejšie krajiny. Veď dnes už naša ľudovodemokratická vlasť - ako prvá medzi socialistickými krajinami - mohla vytvoriť reálne predpoklady pre dostihnutie a predstihnutie vyspelých kapitalistických krajín už v priebehu druhej päťročnice vo výrobe niektorých dôležitých produktov na jedného obyvateľa. Podľa tohto základného ekonomického ukazovateľa Československo už teraz predstihlo Francúzsko a Taliansko vo výrobe elektrickej energie, Západné Nemecko, Anglicko v ťažbe hnedého a kamenného uhlia, Švédsko a Kanadu vo výrobe liatiny na jedného obyvateľa. Najradostnejšia je však tá skutočnosť, že sa takéto výsledky v rozvoji hospodárstva priamo odrážajú v raste životnej úrovne československých pracujúcich.

Takéto krásne výsledky sme mohli dosiahnuť len vďaka úzkej spolupráci s krajinami budujúcimi socializmus, a to najmä so Sovietskym sväzom. Jedno je pritom jasné. Keď sa u takýchto dvoch vyspelých štátov dosiahne tesné spojenie vedcov, výskumníkov a technikov - spolupráca, ktorá sa opiera o spoločné životné záujmy a ciele - má to obrovský význam pre rozvoj hospodárstva obidvoch krajín. Vedecko-technická spolupráca socialistických krajín je novou, vyššou formou ekonomických vzťahov. Je založená na rovnoprávnosti a súdružskej spolupráci. Úlohou tejto spolupráce je rozvinúť v najkratšej dobe materiálnu základňu krajín tábora socializmu na podklade spoločných výrobných skúseností, spoločných vedeckých riešení problémov. Za celé obdobie vedecko-technickej spolupráce si Československo a Sovietsky sväz vymenili navzájom značné množstvo projektov, technologických procesov, dielenských výkresov a pod., tieto výmeny skúseností nie sú predmetom obchodnej špekulácie, ako je to v kapitalistických štátoch. A preto, keďže ide o skutočnú vzájomnú pomoc, sa aj technická dokumentácia a iné formy praktickej pomoci poskytujú zdarma.

So záujmom a vysokým ocenením sledovala naša verejnosť moskovské rokovania delegácie ČSR so Sovietskym sväzom. V spoločnej československo-sovietskej deklarácii sa konštatovalo ďalšie prehĺbenie hospodárskej spolupráce. Táto skutočnosť len zvyšuje predpoklady ešte úspešnejšieho hospodárskeho rozvoja našej krajiny.

Na zasadaní československo-sovietskej komisie pre vedeckú spoluprácu v januári tohto roku došlo k ďalšiemu prehĺbeniu vedecko-technickej spolupráce medzi ČSR a Sovietskym sväzom. Sovietsky sväz nám všestranne pomáha na tomto poli. Táto spolupráca nám mnoho donáša. Pritom nesmieme zabudnúť na jednu dôležitú vec, nesmieme zabudnúť na to, ako nám Sovietsky sväz pomáha rozvíjať jadernú fyziku a pri mierovom využití atómovej energie.

Nakoniec treba zdôrazniť, že výmena skúseností na každom úseku urýchľuje vývoj techniky, jej pokrok. Prenášanie týchto skúseností vedeckých a technických kádrov priamo robotníkom umožní ešte revolučnejší pokrok vedy a techniky. (Potlesk.)

Podpredseda Žákovič:

Ďakujem poslankyni Chudadovej za jej prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Schmerovi.

Poslanec Schmer nie je práve prítomný, preto dávam: slovo ďalšiemu rečníkovi, povereníkovi Marcellymu.

Povereník Marcelly:

Vážení súdruhovia poslanci!

Súdruh Marko hovoril o mimoriadnom význame uplatňovania novej techniky pri rozvoji hospodárskej a kultúrnej výstavby na Slovensku.

Podniky potravinárskeho priemyslu, ktoré sa podieľajú viac ako 1/4 na priemyslovej výrobe Slovenska, a podniky výkupu, v ktorých sa zmanipuluje ročne vyše 6 mil. ton poľnohospodárskych výrobkov, stoja pred závažnou úlohou uskutočniť technický rozvoj v druhej päťročnici podľa dokumentu, ktorý schválil Sbor povereníkov dňa 28. XI. 1956.

Od konca prvej päťročnice do 31. XII. 1956 vzrástla v potravinárskom priemysle hrubá výroba o 27,5%, produktivita práce o 26,4% a rentabilita sa zvýšila o 4,5%. Rýchlym tempom vo vývoji výroby a produktivity práce máme pokračovať aj v druhej päťročnici.

Nasvedčuje tomu vzrast výroby základných potravín na hlavu obyvateľa. Zatiaľ čo v roku 1953 činila výroba

Súbežne so zabezpečovaním zvyšovania výroby pristupuje ďalšia závažná úloha - obohacovať sortiment potravín o nové kvalitné výrobky, aby podľa zásad správnej výživy obyvateľstva dostávali pracujúci také výrobky, ktoré najlepšie zodpovedajú povahe vykonávanej práce a ktoré zároveň najlepšie poslúžia zdraviu pracujúcich. To, pravda, vyžaduje využívať čo najviac poznatky vedy o výžive. Budeme preto i naďalej prehlbovať spoluprácu so zdravotníctvom na jednej strane, s poľnohospodármi na strane druhej, lebo nieto pochýb o tom, že akosť potravinárskych výrobkov je v prvom rade odvislá od kvality dodávanej suroviny.

Ďalším základným predpokladom zabezpečenia vysokej akosti vyrábaných potravín a zachovania ich nutričnej hodnoty a trvanlivosti je dobré technické vybavenie potravinárskeho priemyslu a uplatňovanie moderných technologických postupov.

Úroveň technickej vybavenosti našich závodov, či už vo výrobe alebo výkupe, je veľmi rozdielna.

Medzi 25 výrobnými odvetviami a 2031 výkupnými skladmi sú závody s pomerne vyspelou technikou, ktorá sa vyrovná úrovni štátov s dobre vyvinutým priemyslom. Sú to napr. Bratislavské tukové závody, mlyn v Spišskej Novej Vsi, výkupný sklad v Šarišských Lúkách a všetky nové mraziarne ma Slovensku. Väčšia časť závodov však po stránke stavebnej, strojnej i technickej zastarala a opotrebovala sa. Podľa uskutočnenej kategorizácie máme na Slovensku v našom priemysle 10,5% závodov v I. kategórii, 18,8% v II., 31,5% v III. a 39,2% v IV. kategórii.

Vysoký podiel závodov III. a IV. kategórie ukazuje, aký veľký význam má technický rozvoj v našom rezorte pre plnenie úloh v ďalších rokoch.

Výstavba a rekonštrukcia potravinárskeho priemyslu má sa uskutočniť bez rozsiahlych investícií, najmä stavebných. V našom úsilí o zvýšenie technickej úrovne potravinárskej výroby sa preto sústreďujeme predovšetkým na obnovu strojného parku, modernizáciu pri generálnych opravách a doplnenie závodov výkonnejším zariadením.

V týchto smeroch je zameraný aj investičný plán výstavby na rok 1957 a do roku 1960. V druhej päťročnici plánujeme teda vynaložiť menej prostriedkov na stavby (48,3%) a viac na obnovu strojného zariadenia (51,7%).

Neraz sa stretávame u našich podnikov aj s náročnejšími požiadavkami na investície, ktoré z dôvodov ekonomických, materiálových i finančných nie je možné vždy pokryť.

Desiatky prípadov nám však ukazujú, ako sa pri iniciatíve robotníkov a technikov dajú docieliť i pri nízkych investičných nákladoch dobré výsledky vo zvyšovaní technickej úrovne závodov pomocou racionalizačného úveru, riaditeľského fondu a uplatňovaním zlepšovacích návrhov, ako sa dá viacnásobne zvýšiť produktivita práce, rozšíriť kapacita a zmechanizovať výkony.

Významný je napríklad zlepšovací návrh nositeľa radu práce poslanca SNR Píša z Kvasného priemyslu v Trenčíne. Uplatnením jeho návrhu na výrobu droždia polokontinuálnym spôsobom z hustých melasových zapar sa predpokladá zvýšiť kapacitu až o 27,2% a získať úsporu 307.000 Kčs ročne. Nový spôsob bol zavedený v roku 1956 v Trenčíne a priniesol zvýšenie výroby bez predĺženia pracovného času o 679 ton droždia.

V škrobárňach Boleráz sa v pokusnom pracovisku podarilo vyriešiť plynulé zásobovanie závodu v Ľupči surovinou na výrobu penicilínu. No, popritom sa úspešne vyporiadali aj so zúžitkovaním odpadov pri výrobe kukuričného výluhu a navrhli výrobu čs. antibiotika pre kŕmne účely pod názvom aureovit 12. Poloprevádzkové sa vyrobilo už 1200 kg tohto prípravku a do konca roku 1957 sa jeho výroba zvýši viacnásobne. Prípravok sa osvedčil hlavne pri chove ošípaných a hydiny.

Veľkým prínosom v technickom rozvoji mäsného priemyslu je mechanizácia bitúnkov. Pri pomerne malých nákladoch umožňuje značne zvýšiť kapacitu pri porážke jatočných zvierat. Napr. na bitúnku v Handlovej sa pred mechanizáciou odporazilo za 8 hodín 12 kusov hovädzieho dobytka a 27 kusov ošípaných. Po mechanizácii sa poráža 18 kusov hovädzieho dobytka, teda viac o 50%, a 50 kusov ošípaných, t. j. viac o 85%. Náklady na mechanizáciu boli Kčs 23.000, no ročná úspora predstavuje sumu Kčs 63.700.

Technický rozvoj zameriavame na tieto hlavné smery:

a) mechanizáciu výroby

hlavne odstránenie ťažkých a namáhavých prác, mechanizovanie fľaškovania a balenia výrobkov; v cukrovare Sládkovičovo napr. budenie mechanizovať skládku repy. Po jej ukončení bude už v kampani roku 1958 obsluhovať celú skládku o 50 pracovníkov menej;

b) komplexnú mechanizáciu

vybraných závodov tak, aby v každom odvetví bol takto zmechanizovaný do konca päťročnice aspoň jeden závod. V cukrovinkárskom odvetví napr. je už pred ukončením komplexná mechanizácia karamelkárne, ktorou sa podstatne uľahčí práca hlavne ženám a zvýši produktivita práce až o 25%;

c) postupný prechod na automatizáciu,

najmä v tepelnom hospodárstve (kotolne), v balení výrobkov - cukrovinky, cigarety, ako aj pri niektorých operáciách vo výrobe; na základe automatizačných prvkov v kotolni cukrovaru Nitra sa napr. v poslednej kampani spotrebovalo 6,22% uhlia, počítané z celkového množstva spracovanej repy. Je to značná úspora, keď uvážime, že celoslovenský priemer spotreby uhlia je v ostatných cukrovaroch 7,32%;

d) uplatňovanie nových technologických postupov,

hlavne nízkotepelnej pasterizácie mlieka, kontinuálnej výroby kvasov a ciest, studenej konzervácie potravín a podobne. Významným v tomto smere je napr. zlepšovací návrh inž. Barčoka na kontinuálnu výrobu chleba, ktorý bol úspešne vyskúšaný v roku 1956 poloprevádzkove v Bratislave a už začiatkom t. r. ho uplatnime v jednej bratislavskej pekárni. Do roku 1960 hodláme dať do prevádzky takéto linky v 10 pekárňach;

e) v zlepšení obalovej techniky

pripravujeme širšie uplatnenie nových hmôt, najmä polyetylénu a polystyrénu;

f) v doprave

pôjde o jej urýchlenie a zhospodárnenie uplatňovaním špeciálnych vozidiel na chlieb a mäso, cisterny na mlieko, pivo, víno, prepravníky na sypké hmoty a pod.; cisternový zvoz mlieka napr. rozšírime postupne do roku 1960 tak, aby sa do prevádzky zapojilo spolu 400 cisternových vozov, čím sa ich podiel na zvoze zvýši na 51%.

Týmito opatreniami sledujeme zabezpečiť plynulú prevádzku v našich závodoch a vysokú hygienu pri výrobe potravín s vylúčením možnosti znehodnotenia výrobkov. Chcenie tak vytvárať čoraz lepšie predpoklady pre zvyšovanie kultúry výživy nášho obyvateľstva.

V našom úsilí o pozdvihnutie všetkých odvetví potravinárskeho priemyslu a výkupu pôdohospodárskych výrobkov dôležitým medzníkom sa stali tézy strany a vlády ti technickom rozvoji čs. priemyslu. Podľa nich prikročili už vlani na každom podniku k vypracovaniu výhľadových programov technického rozvoja do roku 1960.

Veľké poslanie pritom majú Vedecko-technické rady, ktoré svojimi podnetnými návrhmi umožňujú v rámci pridelených prostriedkov pri maximálnom využívaní úveru Štátnej banky a riaditeľských fondov urýchľovať technický pokrok v našom priemysle. Pre zlepšenie informovanosti našich podnikov o technických novinkách zaviedli sme pravidelnú informačnú službu o technickej dokumentácii zahraničnej i domácej.

Doterajšie využívanie úveru na racionalizačné opatrenia nám už značne pomohlo a len v roku 1956 sme použili na tento účel takmer 10 miliónov Kčs.

Na zvyšovaní technickej úrovne v našich fabrikách sa stále viac podieľa zlepšovateľské hnutie. Svedčí o tom neustále stúpajúci počet zlepšovacích návrhov. Kým napr. v roku 1953 pripadalo na 1 prijatý zlepšovací návrh 88,2 pracovníkov, v roku 1956 už iba 16,4 pracovníkov. Ani toto číslo nie je ešte uspokojivé a chceme, aby každý robotník sa stal zlepšovateľom.

Ako nám tu pomáhajú technicko-organizačné opatrenia, urobíme si predstavu pri porovnaní výsledkov za posledné dva roky. V roku 1956 realizovali v našich podnikoch takmer dvojnásobok opatrení uskutočnených v predchádzajúcom roku.

Aj hnutie vyvolané výzvou Čs. tabakového priemyslu v Banskej Štiavnici z polovice min. roku, ktoré bolo zamerané práve na uplatňovanie novej techniky, prispelo k dobrému plneniu plánu technicko-organizačných opatrení na podnikoch. Niektoré podniky docielili vynikajúce výsledky. Napr. v podniku Stolhwerck v Bratislave uskutočňujú celú komplexnú mechanizáciu závodu prakticky v rámci plánu technicko-organizačných opatrení a takmer pri výlučnom používaní úveru Štátnej banky.

To, ako skoro sa nám podarí zmodernizovať a na vyšší stupeň priviesť našu výrobu, je v rozhodujúcej miere odvislé od dobrej činností a spolupráce našich výskumných ústavov a pokusných pracovísk s priemyslom. Ich činnosť zlepšujeme tým, že plány výskumných úloh sú zostavované v úzkej spolupráci so Slovenskou akadémiou vied a s vysokými školami tak, aby sa čo najlepšie využili poznatky vedy v priemysle. Spolupráca na tomto úseku sa dobre rozvíja.

Účinne nám pomáhajú aj pokusné pracoviská, ktoré sme vytvorili dosiaľ v 11 odvetviach a ktorých počet do roku 1958 rozšírime na 18. V tomto roku zriaďujeme napr. pokusné pracovisko pre soľ so sídlom v Prešove, ktoré bude mať významné poslanie pri zabezpečovaní zvyšovania ťažby soli. Taktiež pokusné pracovisko pre krmoviny sa zriaďuje v týchto dňoch za účelom ďalšieho využitia odpadov potravinárskej výroby, hlavne pre účely vyššej produkcie kombinovaných krmív.

Rastúce úlohy vyžadujú, aby sa zvýšila celková úroveň práce a riadenia hlavných správ a národných podnikov. To predpokladá neustále zvyšovať odbornú kvalifikáciu a zdatnosť technikov.

Súčasný stav nie je uspokojivý. Veď z celkového počtu 2766 technikov má iba 4, 3% vysokoškolské vzdelanie a vyše 61% sú praktici bez potrebného predbežného vzdelania. Túto nepriaznivú situáciu treba urýchlene riešiť. Plánujeme i naďalej používať rôzne formy školenia, aby si tak naši pracovníci doplnili svoje praktické vedomosti aj teoretickými znalosťami.

Do roku 1960 hodláme zvýšiť celkový počet technických pracovníkov v potravinárskom priemysle na 3230, pričom predpokladáme, že zhruba 22% bude z nich mať vysokoškolské vzdelanie.

Spomenul som tu niektoré úspechy, ktoré sme dosiahli v rozvoji techniky, Sú to, pravda, len nádejné začiatky. Potrebujeme oveľa rozhodnejšie a smelšie pristupovať k modernizácii našich závodov a k uplatňovaniu najnovších poznatkov vedy a techniky.

V súčasnom období sa naše podniky sústreďujú na včasné a kvalitné zostavenie plánu a uzavierajú socialistické záväzky na počesť 40. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, ktoré sú zamerané predovšetkým na zvýšenie efektívnosti výroby. Lebo veď niet pochýb o tom, že by sme úlohy v produktivite práce a znižovaní nákladov výroby nevedeli zabezpečiť, keby sme neprikročili k maximálnemu využitiu jestvujúceho zariadenia a odkrytiu všetkých rezerv.

Zvýšenie efektívnosti vo výrobe i výkupe stojí teda pred nami ako prvoradá úloha v roku 1957 i v rokoch ďalších. Pôjde nám hlavne o to, aby sme novou technikou dosiahli

a) čím vyššiu produktivitu práce na jednotku výroby,

b) vyššiu efektívnosť pri zvyšovaní obratu obratových prostriedkov,

c) zníženie spotreby surovín, materiálu a palív,

d) zvýšenie efektívnosti lepším využitím kapacít, rozširovaním smenností a zlepšovaním organizácie práce.

Popri iniciatíve technikov, ktorá je najviac potrebná, bude treba, aby predovšetkým strojárenstvo rýchlejším vývojom nových strojov a skracovaním dodacích lehôt, ďalej chemický priemysel pružným riešením nových obalov a skvalitnením doterajšieho obalového materiálu a stavebníctvo dochvíľnym plnením úloh pri výstavbe uskutočnili nám včas dodávky strojov a stavebno-montážnych prác.

V zabezpečovaní technického rozvoja venujeme osobitnú starostlivosť Prešovskému kraju, aby sa úroveň potravinárskeho priemyslu postupne vyrovnala s úrovňou v ostatných oblastiach Slovenska.

Vážení súdruhovia poslanci!

V tomto úsilí prosím o Vašu pomoc a verím, že sa nám podarí pozdvihnúť potravinársky priemysel na Slovensku na vysokú úroveň, aby sa zaradil medzi vyspelé odvetvia nášho národného hospodárstva. (Potlesk.)

Podpredseda Žákovič:

Ďakujem povereníkovi Marcellymu za jeho prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Schmerovi.

Poslanec Schmer:

Vážené súdružky, vážení súdruhovia!

Úlohy a problémy, prednesené súdruhom povereníkom Markom v zpráve o uplatňovaní novej techniky vo výrobe a v stavebníctve, sú spoločnými úlohami nás všetkých, každého občana, každého robotníka a technika, a preto treba týmto úlohám venovať viac pozornosti ako kedykoľvek predtým.

Rozvoj novej techniky je základom rýchlejšieho rastu výroby, základom rastu životnej úrovne. Nová technika nám umožňuje oslobodiť robotníka od ťažkých, namáhavých a nebezpečných prác, a tak vytvára lepšie pracovné podmienky, lepšie pracovné prostredie, a tým aj predpoklady zvýšenia produktivity práce. Vzrast priemyselnej výroby v druhej päťročnici máme prevažne docieliť zvýšením produktivity práce, lebo len takto môžeme zabezpečiť zvýšenú efektívnosť výroby, t. j. za najmenších materiálových a finančných nákladov najvyššiu produkciu. Problémy zvýšenia produktivity práce sú v Košickom kraji nám veľmi známe, podniky týmito otázkami sa zaoberajú a výsledkom toho je, že v roku 1956 priemyselné podniky splnili plán produktivity práce na 103,2%. Okrem podnikov Ministerstva ťažkého strojárenstva, kde plán produktivity práce splnili na 99,8%, a podnikov Ústredného sväzu výrobných družstiev všetky ostatné rezorty plnili plán produktivity práce nad 100%. Je to značný úspech nášho priemyslu v Košickom kraji, kde vlastne ten priemysel budujeme a vychovávame robotníkov a majstrov na splnenie skutočných vlasteneckých úloh.

Z predneseného referátu vidíme, že podkladom zvýšenia životnej úrovne je úzke spojenie výroby s vedou a technikou. Len touto cestou môžeme docieliť zníženie cien, zníženie pracovného času, a tak najvyšší efekt. V tomto období treba úsilie pre zvýšenie produktivity práce spájať s úsilím pre šetrenie materiálom. Je nám známe, že v niektorých produktoch v tomto roku nebude taká hojnosť, akú sme pôvodne predpokladali. To vieme tiež, že za nami je veľký Sovietsky sväz a dodá nám čo potrebujeme. Pritom všetkom je na nás, aby sme v záujme zachovania dobrej hospodárskej úrovne v medzinárodnom meradle sa snažili potreby nášho hospodárstva kryť dovozom len v najnutnejšej miere a snažili sa prechodný nedostatok niektorých surovín preklenúť úspornou spotrebou vo výrobe a v každodennom živote vôbec.

Takto budeme viesť aj našich pracovníkov v Košickom kraji, aby zabezpečením novej techniky a v zápätí toho dobrými technicko- organizačnými opatreniami zvýšili produktivitu práce a zabezpečili najvyšší efekt výroby.

Teraz sa chcem v krátkosti zaoberať plnením úloh v rozvoji techniky v strojárenstve a v niektorých ďalších úsekoch v Košickom kraji.

Situácia v plnení plánu v strojárenských podnikoch v roku 1956 sa zlepšila, lebo v podnikoch Ministerstva ťažkého strojárenstva hrubá výroba vzrástla oproti roku 1955 o 29, 6% a napríklad vo Východoslovenských strojárňach Sovietskej armády v Košiciach až o 58, 8%. Zlepšenie plnenia plánu sme mohli docieliť preto, lebo podniky sa dôsledne zaoberali deľbou práce v podnikoch. Dobrým pomocníkom pri plnení plánu bola socialistická súťaž. Napríklad vo Východoslovenských strojárňach v Košiciach a v Strojárňach v Prakovciach v roku 1955 ani v jednom mesiaci nesplnili plán, kým v roku 1956 pomocou socialistického súťaženia sa celková výroba podstatne zlepšila. V strojárenstve v mesiaci februári 1956 sa zapojilo do súťaženia 2952 robotníkov, ktorí prijali 920 individuálnych, 119 kolektívnych a 7 celozávodných záväzkov. Úspora z týchto záväzkov po plnení činila 327.542 Kčs. V mesiaci marci výsledok záväzkového hnutia bol 370.597 Kčs úspor. No boli aj závody, v ktorých socialistické súťaženie bolo len na papieri. V tomto prípade treba vynaložiť veľké úsilie na školenie pracovníkov, aby sa docielila zvýšená ideologická úroveň a aby pracovníci boli dôkladne oboznámení so zásadami ekonomiky nášho hospodárstva. Pri tejto práci možno veľmi úspešne využiť závodnú školu práce a ranné 10-minútovky, ktoré treba úspešne spájať s výkladom o docielených výsledkoch v dôsledku socialistického súťaženia.

Veľkým nedostatkom je, že technici a inžinieri nevenujú dostatočnú pozornosť spolupráci s robotníkmi, čím je brzdený technický rozvoj. Na niektorých závodoch sú ešte v dôsledku toho veľké nedostatky, nepristúpili ani k rozpracovaniu plánov rekonštrukcie a modernizácie závodov a dielní. Takýmto príkladom môže byť aj Tatrasmalt Nižný Medzev, v ktorom závode výrobný proces už 500 rokov je nezmenený. Vodné hámre sú poháňané s vodou z malého potôčka, a tak plnenie plánu je závislé čisté na prírodných podmienkach. Napriek tomu, že výrobky tohto závodu, ako motyky, krompáče, lopaty a sekery, sú svetoznáme a podnik je aj dodnes exportným podnikom, situácia v zavedení aspoň tej najminimálnejšej novej techniky je stále nezmenená.

Pre novú techniku v prvom rade potrebujeme nových a smelých ľudí so smelými perspektívami. Sú to naši zlepšovatelia a vynálezci, ktorí zdokonaľujú výrobné metódy, vymýšľajú a konštruujú tisíce nových strojov a nástrojov a umožňujú dokonalejšie využitie výrobných prostriedkov. Práve v strojárenstve zlepšovateľské hnutie z roka na rok rastie. No, ak chceme zvýšiť úroveň zlepšovateľského hnutia, treba v prvom rade zvýšiť úroveň riadenia zlepšovateľského hnutia. V strojárenských závodoch Košického kraja v r. 1956 bolo podaných 419 zlepšovacích návrhov a vynálezov, t. j. o 45% viac ako v roku 1945, a docielilo sa 1,275,806 Kčs úspor. Tak napríklad v závode MEZ Krompachy podali 34 zlepšovacích návrhov, z týchto doteraz prijali 18 a docielili 188.600 Kčs úspor. Vo Východoslovenských strojárňach v Košiciach podali 120 zlepšovacích návrhov, doteraz prijali 75 a docielili 437.400 Kčs úspor. Keď aj boli docielené na tomto úseku každoročne lepšie výsledky, v tejto druhej päťročnici treba ešte lepšie rozvinúť zlepšovateľské hnutie za dokonalé využitie techniky a hlavne sformulovať technicko-organizačné opatrenia tak, aby tieto zlepšovacie návrhy a vynálezy prinášali aj nášmu národnému hospodárstvu čo najväčší úspech.

V stavebníctve v Košickom kraji v minulom toku sme hodne použili novej techniky a novej organizácie práce. Chcem sa zmieniť len o použití prúdovej metódy a o metóde blokovej výstavby.

Prúdovou metódou bolo postavených v minulom roku 150 bytových jednotiek, a to v Košiciach, v Kráľovskom Chlmci a v Trebišove. Tento nový spôsob stavania bol v celku úspešne pripravený i zahájený. Úspešne boli zvládnuté aj práce pri výstavbe hrubej stavby podľa cyklogramov, no vážne nedostatky boli zaznamenávané pri dodávkach stolárskych výrobkov a montážnych prácach vôbec. V dôsledku týchto nedostatkov plánovaný prúd sa trhal na dielčie prúdy. Také isté nedostatky sa vyskytli pri výstavbe bytov blokmi. Výhody tejto metódy by mali byť v tom, že priamo v tehelni narobia tehlové bloky väčších rozmerov, ktoré treba na stavbách už len priamo skladať. Touto metódou môžeme štvorposchodovú budovu po vybudovaní základov postaviť za jeden mesiac za pomoci 30 robotníkov. No nestalo sa to tak, lebo pre absolútny nedostatok stropných i schodištných panelov výstavba 120 b. j. sa v Košiciach pretiahla niekoľkonásobne a nemožno ani presne určiť deň konečného dohotovenia stavby.

Pri obidvoch prípadoch vidíme, že materiálové nedostatky spolu s prevádzkovou neschopnosťou výrobných jednotiek Pozemných stavieb boli hlavnou príčinou neplnenia plánu. Ak by tu bola iniciatíva Pozemných stavieb, mohli by zariadiť Výrobu stropných prefabrikátov v závode na výrobu stavebných hmôt v blízkosti Košíc a výrobu stolárskych výrobkov v podnikoch miestneho hospodárstva. Tento príklad zo stavebníctva som uviedol preto, aby som poukázal na to, ako sa môžu tie najlepšie novátorské metódy a vynálezy odsúdiť k neúspechu pre obyčajnú organizátorskú neschopnosť administrátorov výroby.

Je potrebné sa zmieniť o technickom rozvoji v poľnohospodárstve práve preto, lebo socializácia dediny aj u nás v Košickom kraji je v búrlivom rozvoji. Čo to znamená mechanizácia pre poľnohospodárstvo, to vidíme najlepšie z toho, keď porovnáme percento mechanizácie v celokrajovom meradle s percentom mechanizácie u JRD. V roku 1956 u nás v Košickom kraji v krajsky plánovaných závodoch, teda u súkromných roľníkov a družstiev spolu, poľnohospodárske práce boli mechanizované na 33%. Avšak tieto práce u JRD boli mechanizované na 74%. To znamená, že rozvojom socializácie dediny sú dané predpoklady k mechanizácii poľnohospodárstva, k lepšiemu obrábaniu pôdy, k lepším výnosom, a takto k väčšej národohospodárskej produkcii vôbec. Tak napríklad u JRD v Košickom kraji poľnohospodárske práce spojené s pestovaním obilovín sú mechanizované na 98 %, práce spojené s pestovaním ľanu na 90%. Naše STS sú pripravené stupňovať percento mechanizácie poľnohospodárskych prác a majú aj na to predpoklady, lebo sa starajú o stále zlepšenie a zdokonalenie techniky. Tak napríklad na STS v Revúcej skonštruovali hoblík na zrovnávanie lúk a takouto prípravou umožnili mechanickú kosbu. Na STS v Kráľovskom Chlmci rekonštrukciou starších typov obilných kombajnov, hlavne typu S-4 zostrojili kombajn na zber silážnych plodín, ktorý má výkonnosť 4 ha denne. Vďaka tomuto stroju bol v tomto okrese aj plán siláže splnený a prekročený. Mechanici traktorových staníc, za účelom využitia mláťacích garnitúr aj v noci, primontovali elektrické dynamo s potrebnou inštaláciou pre osvetlenie na každý stroj a takto zabezpečili celodennú nerušenú prevádzku. V záujme hospodárnych a produktívnych opráv traktorov na STS boli navrhnuté a vyhotovené "technologické prípravky", ktoré sa použili pri tohoročných opravách traktorov a docielilo sa nimi zníženie nákladu o 12% pri súčasnom zvyšovaní kvalít opráv.