Čtvrtek 14. února 1957

Celkove v podnikoch krajsky plánovaných bolo využívanie úverov na racionalizačné opatrenie čerpané takto:

Úsek

Počet akcií

Povolaný úver

Čerpaný úver

Úver použilo podnikov

Over nepoužilo podnikov

OPK

23

648.000

430.000

11

2

OSP

20

244.000

196.000

7

7

Kom. služby 7

250.000

143.000

4

10

Tu treba však poznamenať, že v mnohých prípadoch, keď podniky chceli čerpať úver, nebola zabezpečená výroba zariadenia pre realizáciu úverov na malú mechanizáciu v celoštátnom meradle.

Z foriem technického rozvoja treba vyzdvihnúť snahu organizácie práce v odevných závodoch, kde hodlali nahradiť pásovú výrobu výrobou dokonalejšou a produktívnejšou, zaviesť prúdovú výrobu. Túto vyššiu formu mechanizácie nemôžu uviesť do života z toho dôvodu, lebo mnohostrannosť výrobkov, sortimentov, nedovoľuje použiť túto organizáciu práce: Bolo by potrebné zvážiť tú skutočnosť, či povereníctvo, resp. ministerstvo by nemohlo v rámci celoštátnom uskutočniť takú špecializáciu, aby sortiment výrobkov s ohľadom na potrebu spotrebiteľov bol v plnej miere rešpektovaný, no na druhej strane, aby výrobné podniky mali výrobnú náplň špecializovanú a umožnili sa im tak vyššie formy organizácie práce. Je známe, že i niekoľko podnikov v republike robí tie isté druhy konfekčných výrobkov a z toho dôvodu sa v podstatnej miere plytvá hospodárnosťou. V tomto sektore je to najlepšie vidieť pri porovnaní rokov 1955 a ďalších, kde výroba bola podstatne znížená a vysoko rentabilné podniky sa dostali skoro do straty.

Z podnikov lesnej ťažby v našom kraji nezodpovedajú investičné kvóty ťažkým a namáhavým prácam, ktoré sa na tomto úseku vyskytli. Pri prieskume bolo zistené, že pri plnení investičného plánu sú síce plnené dodávky traktorov, ale v každom prípade bez navijakov, čo neprináša riešenie veci. Taktiež nie je vo väčšine prípadov odstránená ľudská drina pri nakladaní trámov a ramasov na autá, kde sa stáva najviac úrazov, a v dôsledku toho nie sú plne využité kapacity dopravných prostriedkov lesného hospodárstva. Je preto žiadúce, aby ťažobné lesné závody boli vybavené autožeriavmi, ktoré sú veľmi výkonné a ľahko i rýchlo sa premiesťujú. Na druhej strane práve na tomto úseku podniky majú minimálne technicko-organizačné opatrenia, zlepšovateľské1 a novátorské hnutie je neuspokojivé a skoro nikde sa nevyužívajú úvery na racionalizačné opatrenia, ba nečerpajú sa ani úvery na náklady prípravných prác lesnej ťažby.

(Vedenia schôdzky sa ujal podpredseda Žákovič.)

Z uvedených dielčích kladov i nedostatkov niektorých podnikov a závodov v našom kraji je vidieť, že sme ostali veľa dlžní našim pracujúcim v rozvoji novej techniky, a preto budeme musieť vyvinúť všetko úsilie, aby sme úlohy, ktoré nám uložila strana a vláda, v Prešovskom kraji čestne splnili, aby sme odbremenili našich ľudí od ťažkých a namáhavých prác. Preto žiadam z tohto miesta Slovenskú národnú radu, Sbor povereníkov i jednotlivé povereníctva a hlavné správy, aby ešte lepšie ako doteraz bol dotovaný Prešovský kraj strojmi na odstránenie ťažkých a namáhavých prác, aby ešte lepšie ako doteraz bol kraj dotovaný materiálom, a to hlavne stavebným, aby ešte lepšie ako doteraz sa nám pomáhalo i morálne-politicky, za čo my východniari vám sľubujeme, že v ťažkom boji na poli práce si statočne splníme svoj úkol, z čoho budeme mať spoločnú radosť. (Potlesk.)

Podpredseda Žákovič:

Ďakujem poslancovi Sivčovi za jeho prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, povereníkovi Fajnorovi.

Povereník Fajnor:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia!

Dovoľte mi, aby som na základe podnetného referátu podpredsedu Sboru povereníkov s. inž. Marku rozviedol situáciu v uplatňovaní technického rozvoja na úseku cestnej a vodnej dopravy a jeho vplyv na zvyšovanie jej kvality a hospodárnosti.

Tézy Ústredného výboru KSČ a vlády o ďalšom technickom rozvoji našli i v doprave svojho právneho adresáta. Tým viac, že tento úsek nášho národného hospodárstva bol po technickej stránke dlho zanedbávaný, že rozvoj techniky a mechanizácie bol tu na veľmi nízkej úrovni. Príčin bolo viac. Jednou z nich bola skutočnosť, že otázke technického rozvoja nevenovala sa dostatočná pozornosť v rezorte samotnom. Jestvoval tu v tom čase totiž názor, že s dopravou po stránke vedecko-technickej sa netreba zapodievať, že je to úsek, ktorý tu proste je a beží, pretože si to náš život vyžaduje. Ktorý však beží a môže i naďalej bežať bez väčšej starostlivosti vedy a techniky, pretože táto starostlivosť je už tomuto úseku daná pri výrobe dopravných prostriedkov.

Takéto nesprávne názory viedli potom k tomu, že technický pokrok v doprave vážne zaostal, že pri riešení často zložitých technických problémov boli sme odkázaní sami na seba, na malý počet kvalifikovaných technikov a praktikov. Títo prirodzene museli riešiť predovšetkým problémy priamo súvisiace s dennou starostlivosťou o plnenie plánu a nestačili sa venovať riešeniu perspektívnych úloh technického rozvoja. Pritom však na všetkých úsekoch cestnej a vodnej dopravy čakalo na vyriešenie veľa závažných problémov.

Veď stačí len poukázať na to, aký nevídaný rozmach zaznamenala cestná a vodná doprava na Slovensku v posledných rokoch. Kým v roku 1948 prepravila verejná automobilová doprava 35 miliónov osôb, dnes zvýšil sa tento počet o šesťkrát a sieť autobusových tratí zo 6153 km na 23.478 km. Ešte prudší vzrast zaznamenala nákladná doprava, ktorá od roku 1948, keď bolo prepravených 1,011.000 ton tovaru, prepravuje dnes 24 krát toľko, pritom treba vziať do úvahy rôznorodosť typov vozidiel, ich obrovské množstvo, rozloženosť po celom území Slovenska, problémy cestnej siete a údržby týchto vozidiel. Je jasné, že zvlášť za takýchto podmienok sa nutne vyžaduje pomoc techniky a vedy. Situácia bola však taká, že pozornosť našich technikov bola plne zaneprázdnená otázkou údržby vozidiel, kde začínal i končil technický rozvoj na úseku autodopravy. Otázky mechanizovania údržbárskych prác, technologických postupov pri údržbe vozového parku, otázky mechanizácie nakladacích a vykladacích prác zostávali neriešené. Neriešila sa ani otázka budovania základných priestorov, ako tvrdých nádvorí a čerpacích staníc, vykurovacích a odvzdušňovacích zariadení atď.

Podobná situácia v rozvoji techniky bola i na úseku autoopravárenstva. Na tomto úseku zdedili sme menšie či väčšie dielne, vybavené len tým najpotrebnejším a často už zastaralým strojným zariadením. O technologických postupoch výroby a opráv, o ekonomickom a racionálnom využití priestorov, o zapojení najnovších poznatkov techniky do opravárenskej činnosti nebolo tu ani chýru. Z iniciatívy technikov a zlepšovateľov robili sa síce živelne kde-tu drobné technicko-organizačné opatrenia a mechanizácia, no nebol tu základ pre maximálne využitie technického rozvoja na vybudovanie priemyselného autoopravárenstva, takého, kde by v typizovaných závodoch prebiehali opravy vozidiel na mechanizovaných linkách. Pritom však prudký rozvoj automobilizmu kládol a kladie zvýšené požiadavky na autoopravárenstvo a priamo núti k tomu, aby sa táto činnosť vykonávala priemyselne, ak chceme pokryť všetky nároky na tento úsek kladené.

O nič lepšia nebola situácia v uplatňovaní technického pokroku ani na úseku štátnych ciest a vodnej dopravy. I tu, či už v kameňolomoch alebo pri generálnych opravách ciest i mostov, či pri bežnej údržbe ciest, používalo sa starých, zabehaných foriem práce, ktorými sa pracovalo už desiatky rokov.

Jediným technickým pomocníkom cestára zostávala už po desaťročia lopata a krompáč. Pritom však stav našich ciest priamo vyžadoval čo najväčšiu pomoc techniky a vedy.

A rovnako vo vodnej doprave čakali na vyriešenie, na pomoc novej pokrokovej techniky otázky mechanizácie nakladacích a vykladacích prác, otázky lepšieho využitia ťažnej sily, otázky modernizácie prístavných a prekladacích zariadení.

Možno bez nadsázky povedať, že tézy ÚV KSČ a vlády prišli na úsek dopravy v najvyšší čas. Viedli nás k prevedeniu dôkladných rozborov stavu technickej úrovne, ma základe ktorých vypracovali sme dokument o technickom rozvoji. V ňom vytýčili sme si základné opatrenia, konkrétne úlohy pre zabezpečenie ďalšieho a sústavného technického rozvoja v doprave. Do plnenia týchto úloh mobilizovali sme všetkých technikov a majstrov a v rámci zlepšovateľského hnutia i ostatných pracujúcich. Úlohy obsiahnuté v dokumente boli rozpracované na podniky a závody a v uplynulom roku mal už každý podnik svoj vlastný plán technického rozvoja. Už dnes, hoci časový odstup nie je ešte taký veľký a nie je prirodzene možné dohoniť za krátku dobu všetko to, čo sa za dlhé roky stagnácie technického rozvoja zameškalo, môžeme povedať, že opatrenia, ktoré sme až doteraz uskutočnili, pomohli nám odstrániť mnohé nedostatky v kvalite i v hospodárnosti dopravy. Zostáva skutočnosťou, že vďaka technickému rozvoju, vďaka uskutočneným technicko-organizačným opatreniam, dosiahli sme v uplynulom roku v rezorte takmer 9 miliónov Kčs úspor. Najvýraznejšie prejavil sa technický rozvoj na úseku autoopravárenstva a štátnych ciest, kým na úseku autodopravy a vodnej dopravy, i keď sa určité úspechy dosiahli, ešte stále zaostávame.

Prirodzene, popri úspechoch treba vidieť i nedostatky, ktoré naše snahy po urýchlení technického rozvoja sprevádzali. Tak napríklad na úseku autodopravy dostali sa do plánu technického rozvoja na rok 1956 i také akcie, ktoré neboli dôkladne premyslené a materiálne zabezpečené.

Na úseku autoopravárenstva, ako som už spomenul, prejavil sa technický rozvoj najvýraznejšie. Z najvýznamnejších akcií chcel by som spomenúť zavedenie linky pre generálne opravy vozidiel Tatra 111 v podniku Regena a liniek pre generálne opravy vozidiel Škoda 706 RO a R v podniku Zvolen. Tým sme sa zas o krok priblížili k svojmu cieľu previesť autoopravárenstvo na priemyselnú výrobu.

Na úseku štátnych ciest uskutočnili sme mechanizáciu prác pri opravách banketov a zvlakovaní vozoviek a rozšírili sme počet komplexných mechanizačných čiat pri generálnych opravách ciest. Súčasne sme rozšírili strojný a mechanizačný park pre zimnú údržbu ciest.. Účinne nám v tom pomohli dodávky nových snehových fréz zo Sovietskeho sväzu, ktoré sa ukázali ako veľmi výkonné.

Na úseku vodnej dopravy zameral sa technický rozvoj na doplnenie lodného parku, mechanizovamie generálnych opráv a modernizovanie zastaralých prístavných zariadení. Nedostatkom tu zostáva, že sme nevedeli od strojárenstva zabezpečiť včasné dodanie objednaných technických zariadení, čo nám spomaľuje uskutočňovanie technického rozvoja na tomto úseku.

V súvislosti s technickým rozvojom nemožno obchádzať ani otázku investícií, pretože od nej v nemalej miere závisí, akým tempom a v akej miere sa bude technický rozvoj uskutočňovať. Treba mať na zreteli, že okrem technického rozvoja musíme z investičných kvót kryť výstavbu a obnovu štátnych ciest i mostov, na ktorú ročne vynakladáme stámilióny Kčs. Ďalej treba investovať do výstavby objektov verejnej autodopravy, čakární i obnovy lodného parku. Výška ročne pridelovaných investícií je viazaná, okrem iných vplyvov, tiež na kapacitu stavebníctva, strojárenstva, ako aj možnosti materiálové.

Našou snahou je zladiť investičný plán tak, aby dával záruku, že pridelené kvóty budú pružne a rovnomerne čerpané, že nezostane nevyužitá ani tá najmenšia suma.

I pri tejto snahe treba však otvorene povedať, že všetkým nárokom v plnej miere vyhovieť nebude možné, pretože v tomto roku treba i na našom úseku rátať so znížením investičných prostriedkov.

Tým viac a výraznejšie však vystupuje teda do popredia význam zlepšovateľského hnutia. To, čo sa nám nebude dostávať na investíciách, môže nám vynahradiť dôvtip, um a šikovnosť našich zlepšovateľov.

V uplynulom roku zaznamenali sme v tomto smere podstatný obrat k lepšiemu. Za celý rok bolo podaných o 475, prijatých o 375 a realizovaných o 312 zlepšovacích návrhov viac ako v roku 1955, čím bola dosiahnutá skutočná úspora vo výške poldruha milióna Kčs.

Možno teda povedať, že i keď technický rozvoj v rezorte dopravy sprevádzali ešte mnohé nedostatky, predsa mal v uplynulom roku podstatný vplyv na úroveň riadenia a výsledky našej práce. V automobilovej doprave prispel predovšetkým k zvýšeniu plnenia plánu výkonov, k zlepšeniu technického stavu vozového parku i k zvýšeniu hospodárnosti. Na úseku autoopravárenstva vplýval najmä na dodržiavanie štátnych veľkoobchodných cien, ktoré sme dokázali dodržať pri všetkých typoch vozidiel, zatiaľ čo s kvalitou sme sa ešte úplne nevyporiadali.

Na úseku štátnych ciest prejavil sa technický rozvoj predovšetkým v mechanizácii cestných prác. Kým napríklad v roku 1953 pri celkovej úprave 1442 km ciest nebola použitá žiadna mechanizácia, v uplynulom roku 2100 km úprav vykonalo 54 komplexných mechanizačných čiat. Toto zvýšenie mechanizácie malo vplyv i na kvalitu vykonaných prác a hospodárnosť. Napríklad pri valcovaní vozoviek mechanizačnými čatami vzrástla produktivita práce z 85. 300 na 181. 548 Kčs na jedného pracovníka oproti starému spôsobu vykonávania týchto prác. Pri obnovovacich živičných náteroch vzrástla produktivita vplyvom mechanizácie o 258%.

Na úseku vodnej dopravy mal technický rozvoj hlavný vplyv na úspory dosiahnuté mechanizáciou lodného zariadenia. Len na lodiach Šariš, Liptov a Turiec ušetrí sa uskutočnenou mechanizáciou ročne okolo 340.000 Kčs na palive.

Všetky tieto výsledky nám potvrdzujú správnosť a vysokú aktuálnosť zásady ďalšieho technického rozvoja. Sú pre nás povzbudením, aby sme v začatej ceste pokrokovej techniky pokračovali ešte smelšie a rozhodnejšie. Skúsenosti z vlaňajška nám ukázali, na ktoré problémy predovšetkým treba technický rozvoj zamerať, aby sme dosiahli nielen skvalitnenie cestnej a vodnej dopravy, ale i maximálne hospodárske efekty. Ukázalo sa, že niektoré - včera nové metódy práce už dnes nestačia a sú prekonané inými. Napríklad na úseku štátnych ciest hlinito-piesčité koberce inžiniera Kubitu, ktoré ešte pred nedávnom dominovali, boli už predstihnuté novými, účelnejšími a hospodárnejšími metódami. Preto sme zriadili koncom uplynulého roku Stredisko výhľadu a rozvoja dopravy, ktoré bude nesporným prínosom pre rozvíjanie novej techniky na všetkých úsekoch našej činnosti.

Všetky skúsenosti, ktoré sme doteraz získali, uplatnili sme pri zostave plánu technického rozvoja na rok 1957, ktorý sme zamerali na zásadné problémy jednotlivých úsekov. Na úseku autodopravy je to vybudovanie čerpacích staníc, údržovní, zariadení pre umývanie vozidiel, kanalizačných zariadení, ako aj čakární pre cestujúcich. Ďalej budú podstatne zlepšené telekomunikačné zariadenia a pre skvalitnenie dispečerského riadenia vozidiel budú vyskúšané mobilné rozhlasové ústredne. V mechanizácii vykladacích a nakladacích prác počíta sa s úplnou mechanizáciou prepravy na cca 35% vozidiel. To znamená, že v tomto roku naložíme a zložíme 1,300.000 ton nákladov vlastnými mechanizačnými prostriedkami, čím ušetríme len na mzdách 485.000 Kčs a ďalšie úspory vzniknú prepravcom.

Na úseku autoopravárenstva zameriava sa plán technického rozvoja na dobudovanie technológie a prúdového vykonávania generálnych opráv vozidiel Tatra 111 a rozšírenie ďalších cechov v podniku Zvolen, ako i na zábeh zmenenej prúdovej opravy v tomto rozšírenom objekte. Súčasne zriadime cech pre výrobu a regeneráciu náhradných dielov, ktorý nám pomôže aspoň čiastočne odstrániť nedostatok niektorých úzkoprofilových náhradných dielov. Ďalej sa vybuduje lakovňa s odsávacím zariadením v Žiline a dobudujú zariadenia cechov v Piešťanoch a v Novom Meste nad Váhom. Taktiež budeme inštalovať žeriavy a iné dvíhacie zariadenia na linkách opráv, ako i odsávacie zariadenia.

Na úseku štátnych ciest dôjde v tomto roku k absolútnemu zmechanizovaniu prác spojených s generálnymi opravami ciest. Ďalej sa zameria technický rozvoj na tomto úseku na opravy mostov pomocou strojných mostných čiat, na mechanizovanie výroby kameniny i jej nakládky a vykládky. Všetky tieto opatrenia prispejú k tomu, že v tomto roku bude na Slovensku upravených bezprašné cca 21,8% ciest a vybudovaných o 2414 bežných metrov mostov viac ako vlani.

Na úseku vodnej dopravy predpokladá technický rozvoj najmä doplnenie lodného parku a jeho modernizáciu v rámci generálnych opráv. Ďalej dôjde k modernizácii prístavov v Komárne a v Bratislave. Taktiež lodenice budú doplnené novým strojným zariadením. Najväčším problémom z hľadiska technického rozvoja zostáva na tomto úseku naďalej problém ťažnej sily pre prepravu nákladov. Lodný park bol v posledných 10 rokoch zanedbávaný a my sa musíme teraz v prvom rade snažiť získať potrebnú ťažnú silu pre plavbu.

Takéto sú, stručne povedané, naše najbližšie úlohy v technickom rozvoji. Môžu sa snáď vidieť i prismelé. Sme si toho vedomí, no vieme i to, že o ich splnení budú predovšetkým rozhodovať technické kádre na podnikoch a závodoch, iniciatíva a kvalifikácia všetkých našich pracujúcich. Preto otázke zvyšovania kvalifikácie technikov i ostatných pracovníkov budeme venovať mimoriadnu pozornosť, aby sme urýchleným technickým rozvojom čím skôr dosiahli náš vytýčený cieľ - po lepších cestách dopravovať lepšie, bezpečnejšie a lacnejšie. (Potlesk.)

Podpredseda Žákovič:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslankyni Chudadovej.

Poslankyňa Chudadová:

Vážené súdružky a súdruhovia!

Žijeme v storočí, ktoré je zvýraznené rozvojom novej techniky, ba môže sa povedať, novej priemyslovotechnickej revolúcie priameho využitia atómovej energie v prospech ľudstva na jednej strane, ktorá na strane druhej v rukách podpaľačov vojny sa stáva hrozbou ľudstva. Najširšie možnosti využitia modernej techniky, technologických procesov umožňuje najlepšie nový spoločenský socialistický poriadok, ktorý si vynucuje neustály rozvoj výrobných síl. V socialistických krajinách je nová technika prostriedkom na odstránenie ťažkých namáhavých prác a najdôležitejším činiteľom zvyšovania produktivity práce, a nie prostriedkom pre získavanie bezpracných ziskov a vytvárania nezamestnanosti.

U nás v našej vlasti pracujúci majú nový vzťah k technike, k jej osvojovaniu a zvládnutiu. Tento vzťah je zvýraznený u pracujúcich našej vlasti masovým rozvojom zlepšovateľsko-novátorského hnutia, ktoré predstavuje v jednotlivých úsekoch nášho hospodárstva státisícové, ba miliónové ročné úspory pri znižovaní nákladov na jednotku výroby, čo je pre konečné víťazstvo socializmu najdôležitejšie, a z toho hľadiska sa treba dívať na využívanie novej techniky, na ktorom poli máme ešte mnoho nevyužitých možností, o ktorých píše technická i denná stranícka tlač. Ako príklad nevyužitej tvorivej iniciatívy je i viac dôležitých zlepšovacích návrhov v radov skúsených majstrov, dlhoročných praktikov, ako s. Jonák z Dubnice so svojimi viacerými nerealizovanými zlepšovacími návrhmi. Nevyužité možnosti v rozvoji novej techniky sú i v nedostatočnej propagáci alebo v nedostatočnom preberaní sovietskych skúseností, respektívne ich aplikovania na jednotlivých pracovných úsekoch. Mnoho ráz nevieme ani naše dobré skúsenosti plne využiť. Tieto nedostatky pramenia veľa ráz i v nepochopení vedenia podniku voči novátorom, ktorí nemajú možnosti plne vyskúšať zlepšovacie návrhy. Je potrebné, aby sa rozšírili niektoré dobré skúsenosti poriadaním dňov novej techniky na závodoch, vytváraním technologických dielní a umožnením účasti novátorov na dňoch novej techniky, ktoré poriada Dom techniky. Ďalej ani mechanické spresňovanie noriem nepodporuje rozvoj novátorského hnutia. Často sa stáva, že ak novátor použitím niečoho nového podstatne zvýši svoj výkon, vedenie závodu paušálne tlačí na jeho normu ako na nepevnú. Áno, normy treba spresňovať, pretože na mnohých miestach nie sú technicky prepočítané a preto sú nepevné.

Pri zavádzaní novej techniky nesmieme zabúdať ani na doteraz platné stroje a treba ich plne využiť, aby sa nestalo, že pre pár nových súčiastok nie je produkcia výrobkov vyššia, ako je to v sklárňach v Lednickom Rovnom, kde by mohla výroba sklenených baniek na žiarovky stúpnuť až o 20%.

Máme ešte nedostatky v našej práci, ale máme i mnoho kladov, tak ako o tom hovoril podpredseda sboru povereníkov s. inž. Marko.

Máme čo zlepšovať v našom hospodárskom živote, svedčia o tom stovky a stovky podaných a tiež realizovaných zlepšovacích návrhov. Nová technika preniká všade, i tam, kde sa doteraz hovorilo, že tam sa nedá uplatniť technika. Preniká do elektromontážnych prác, do stavebníctva, potravinárskeho priemyslu, slovom všade. Svedčí o tom napr. i vedecká zpráva pracovníkov Slovenskej akadémie vied z laboratória ochrany rastlín v Ivanke pri Dunaji o metóde ničenia pilusov saturačnou kriedou.

Z iniciatívy našich vedeckých, technických kádrov a všetkých pracujúcich vychádzajú rôzne technické novosti priam až neuveriteľné. Aký to rozdiel v zavádzaní novej techniky u nás oproti zavádzaniu novej techniky v kapitalistických štátoch!

Na celoštátnej konferencii pracovníkov vedy a výskumu rozviedol akademik Sirácky ako úlohy socialistickej výstavby vybudovanie mohutnej materiálno-technickej základne, spočívajúcej na rozvoji ťažkého priemyslu, a to najmä strojárenstva.

Zo slovenského hľadiska pôjde nám predovšetkým o výstavbu energetických základní, o rozšírenie a urýchlenie geologických výskumných prác uhlia, nafty, zemného plynu, prieskum železných rúd a stavebných hmôt. Je potrebné sa sústrediť na rozvoj palivovej a energetickej základne, na rozvoj Chemického priemyslu, na priemyslové využitie atómovej energie a na vzrast poľnohospodárstva. Treba docieliť podstatné zvýšenie technickej a technologickej úrovne našej výroby. Na tieto úlohy sa zameriava výskum, ktorý výhľadové dáva podklady pre zavádzame novej techniky vo všetkých týchto odboroch.

Nová technika je súhrnný pojem a tak široký, že je možné vybrať len niekoľko aktuálnych problémov z tohto odboru. Z rôznych diskusií na rôznych miestach vyplynulo, že nová technika nesmie byť samoúčelná a jej prvoradý význam je v rozvoji národného hospodárstva a vo zvyšovaní hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúcich.

Aby sa dosiahli čo najväčšie úspory na práci živej i zhmotnelej, treba znížiť spotrebu materiálu. Rozbormi váh našich strojov sa zistilo, že bez ujmy na výkone je v priemere možné znížiť váhy týchto až o 25%. Vo Výskumnom ústave kotlov dosiahli napríklad úspory na väčšej jednotke 330 ton ocele v cene jeden a pol miliónov Kčs použitím novej technológie. Je potrebné takéto poznatky preniesť čo najskorej do výroby.

Zaostávanie úrovne techniky v našich strojárenských závodoch naznačuje podiel trieskových obrábacích strojov ku strojom tvarovacím. V tomto pomere zaostávanie priemerne až o polovicu proti svetovej úrovni. V SSSR je vypracovaný rozsiahly program rozvoja tvarovacej technológie, u nás výroba niektorých tvarovacích strojov, a to ťažkých bucharov, ťažkých plechárenských strojov stagnuje. Ale ani v ľahkých strojoch nie je ich nadbytok. Tu je vhodná príležitosť aktívnejšieho zapojenia niektorých našich strojární do rozvoja novej techniky. V zlievárňach podiel ručného formovania tvorí ešte vždy asi 60%. Je to nezdravý zjav a v tomto odbore je daria plne možnosť rozvinutia novej techniky zavedením strojného formovania s čiastočným mechanizovaním prípravy piesku a podobne. V tomto odbore je zvlášť zaujímavé, že väčšina opatrení sa dá vykonať bez nákladných investícií, niekedy i v rozsahu malej mechanizácie.

V zlievárenskom odbore je ďalším zdrojom úspor zavedenie pokrokovej metódy presného a škarupinového liatia, liatia do surového piesku a metóda úsporných naliatkov. Povrchové úpravy a montáže nie sú dostatočne mechanizované. Mávajú až 60% nemechanizovaných úkonov a je preto potrebné - a obvykle nie je to ani príliš nákladné - zvyšovať úroveň technológie, strojárenskej výroby pokrokovými formami prúdovej výroby, a to organizovaním pracovísk podľa toku materiálu, odstraňovaním úzkych profilov a organizovaním dielní s uzavretým výrobným cyklom.

V energetike sa zdvojnásobila výroba elektrickej energie za posledných 7 rokov. Napriek tomu rozvoj energetiky zaostáva a keď si uvedomíme, že v baniach "treba dodať v terajšej päťročnici dvaapolkrát viacej elektrickej energie, v metalurgii raz toľko energie a pre mechanizáciu poľnohospodárstva o polovicu viacej energie, vystupujú úlohy energetiky jasne do popredia. Základným palivom pre výrobu elektrickej energie zostáva uhlie. S tým súvisí ako úloha novej techniky ďalší rozvoj mechanizácie baní, z toho zasa vysvitá kľúčové postavenie strojárenstva, ktoré spolu s energetikou má umožniť práve mechanizáciu týchto telesne namáhavých baníckych prác. I na tomto poli naše strojárenské závody by mali možnosť priložiť ruku k dielu. Popri využívaní energie z uhlia a zo zemného plynu, kde nová technika má tiež veľký význam pri mechanizovanom kladení rozvodného potrubia, dostáva sa pre Slovensko čestnej úlohy výstavby prvého jaderného závodu. Stavbári nášho Hydrostavu dostávajú príležitosť jedinečného druhu. Je to odbor výstavby, kde každý úkon je vlastne nová technika. Veľmi dôležitým odvetvím v zavádzaní pokrokovej techniky vo výrobe je odbor mechanizácie a automatizácie. Mechanizácia je neoddeliteľnou súčiastkou najvyššej techniky, ktorá zdokonaľuje výrobu a pomáha uspokojovať rastúce potreby spoločnosti. Vzhľadom na pomerne malé výrobné série však zavádzanie mechanizačných a automatizačných prvkov treba robiť s rozvahou a každému zavedeniu má predchádzať dôkladné prepočítanie efektívnosti. V tomto odbore čakajú veľké úlohy na ľahký a potravinársky priemysel.

Aké veľké rezervy sú skryté v mechanizácii nakladacích a Vykladacích prác, ukazuje prieskum vykladania vagónov. Ručným nakladaním a vykladaním vagónov je v ČSR zamestnaných 40-50 tisíc pracovníkov. Zvýšením mechanizácie je ľahko možné ušetriť a uvoľniť až 20 tisíc pracovníkov.

Iný príklad z magnezitových závodov v Lovinobani:

Mechanizácia, ktorá stála Kčs 5000 - doprava kameňa v jednom úseku - priniesla za rok Kčs 400.000 úspor.

V Považských chemických závodoch v Žiline spojením zásobníka s redestilačným kotlom vyrobili za rok v nadpláne skoro za jeden a pol mil. Kčs kaprolaktanu viacej. Podobné rezervy sú skryté v zavedení mechanizácie v stavebníctve a pri ťažbe a spracovaní dreva. Je to zasa jeden z odborov, kde by naše strojárenské závody mali dostať príležitosť účinne sa zapojiť.

V našom priemysle bol zvládnutý celý rad nových priemyslových výrob a osvojili sme si výrobu mnoho nových strojov, zariadení a výrobkov. Iniciatívou popredných robotníkov a technikov bol vypracovaný celý rad nových technológií, a tým daná konkrétna náplň pojmu nová technika. Pripomeňme si mená Hamr, Vlach, Vdoviak, Jonák, Slabej a celý rad ďalších. Je preto nádej, že i s problémami zvýšenia technickej úrovne, t. j. zavedením novej techniky na naše pracoviská sa účelne vyporiadame.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP