Podpredseda Mjartan:

Ďakujem poslancovi Križkovi za prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Píšovi.

Poslanec Píš:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia!

Socialistická spoločnosť je charakterizovaná prudkým rozvojom vedy a techniky, ktoré preberajú a majú preberať všetku fyzickú námahu ľudstva socialistického tábora a pomáhať tak zlepšiť všeobecnú úroveň pracujúcich na základe zvýšenej produktivity práce. Preto uznesenie strany a vlády zdôraznilo v tézach a smerniciach k druhému päťročnému plánu tento dôležitý fakt prednosti socializmu a načrtlo dôstojný program, ktorého uskutočňovanie je základnou povinnosťou každého občana nášho štátu. Sme hrdí na to, že naša strana a vláda vie správne rozoznať znamenie časov, stanoviť reálny program národného rozvoja a organizačne ho vie časť po časti uskutočňovať. Je otázkou cti a povinnosti každého občana svojimi silami, v možnostiach svojej pôsobnosti, zvýšiť svoje pracovné i politické úsilie, neodbočovať od línie stanovenej stranou i vládou a uskutočňovať veľkolepé budovanie a rozvíjanie celého nášho hospodárstva. V doterajších výsledkoch dosiahnuté zvyšovanie úrovne v prevažných odvetviach vyjadrujú čísla, ktoré nie sú len symbolom, ale čísla, za ktorými je práca miliónov našich pracujúcich. To zaväzuje i v ďalšom v nepretržitý rozvoj techniky, ktorá je objektívnou nutnosťou socialistického hospodárstva a je rozhodujúca pre definitívne víťazstvo socializmu.

Pod vedením Komunistickej strany Československa, vďaka pomoci SSSR a bratskej spolupráci s ostatnými krajinami tábora mieru, dosiahol náš ľud vynikajúce úspechy v budovaní socialistického hospodárstva, v čom nemalý podiel má Slovensko, ktoré v uplynulom období socializmu najviac pocítilo rozvoj a budovanie priemyslu Preto i zdôraznenie ďalšieho technického rozvoja bolo potvrdené a schválené uznesením Sboru povereníkov zo dňa 10. IV. 1956. Za 5 rokov sa na Slovensku vybudovalo 125 nových priemyselných závodov a rozšírilo sa 109 väčších závodov. Slovensko zo zaostalej agrárnej krajiny sa stalo priemyselnou krajinou s novým moderným priemyslom. To najlepšie ilustruje pomer medzi priemyselnou a poľnohospodárskou výrobou v národnom hospodárstve, kde sa pomer zmenil vysoko V prospech priemyslu. Priemysel na Slovensku dnes vyrába skoro päťkrát viac ako za buržoáznej ČSR. Podstatné úspechy sa dosiahli aj na úseku poľnohospodárstva stúpnutím družstevne obrábanej pôdy, zapojením do práce 14 363 traktorov, 1175 kombajnov a iných strojov. Slovensko tak s pomocou bratskej českej robotníckej triedy sa stalo vyspelou krajinou po každej stránke, s vysokou životnou i kultúrnou úrovňou.

Vedľa poľnohospodárstva priemysel Slovenska nadobúda na význame a je preto nutné jeho zmodernizovanie a rozvoj na svetovú úroveň. Mocným impulzom, ako tomu bolo doteraz, je štúdium, poznávanie a uplatňovanie vedomostí, skúseností, novátorstva v socialistickom sektore, najmä zo SSSR, pretože tu skúsenosti i novosti sú formulované a organizované na základe socialistického princípu, čo je plus oproti kapitalistickému, i keď má svoju úroveň. Poznatky zo SSSR nám pomáhali budovať priemysel a stupňovať produktivitu práce, sú preto i naďalej pre nás vodidlom v otázke technického rozvoja. Sú len želateľné ďalšie ešte tesnejšie a častejšie styky, najmä vo forme študijných ciest, výmeny skúseností.

Pretože rozvoj techniky, čo i je chaotický v kapitalistickom sektore, má mnohé zdravé prvky, ktorých uplatňovanie v našich socialistických podmienkach môže mať len iniciatívny a prínosový charakter, je preto nutné z našej stránky získavať i na tomto poli všetky informácie, skúsenosti, výsledky výskumných pracovísk, ktoré sú zvlášť na vysokej úrovni a veľmi pružné v riešení problémov á ich uvádzaní organizáciou v prax, a tak pomôcť nášmu priemyslu. Treba preto zabezpečiť dostatočnú výmenu vo forme zahraničnej tlače, technickej a odbornej literatúry, modelov, vzoriek a najmä množstva študijných ciest, ktoré najlepšie umožnia poznať problémy a ich riešenie, lebo vizuálne vnímanie a vedecká kombinácia je najintenzívnejšia.

Medzi poznatkami získanými našimi alebo zahraničnými výskumnými ústavmi a ich uplatnením v praxi cítiť však silnú medzeru, spôsobovanú nepružnosťou a veľkými organizačnými ťažkosťami. Chýba tu reťazový článok ako realizátor vo forme novej konštrukcie, nového stroja, nového zariadenia, ktoré by sa mohlo okamžite uplatniť v praxi v prevádzke. Spomeniem len ako príklad: V našom potravinárskom priemysle pri výrobe droždia sa v určitej fáze používa kalolis s namáhavou prácou vyprázdňovania i zalisovania a na druhej strane pokroková technológia i strojárenstvo skonštruovali vákuový filter s príslušenstvom, využívajúci plasticitu buniek, pre ľahšiu, hygienickejšiu a rovnomernejšiu prácu. Je to už niekoľko rokov, čo sa snažíme tento spôsob uviesť v našich podnikoch, no pre podobné vývojové zariadenie niet vývojového strediska, realizátora a pre dovoz zo zahraničia chýba príslušná kvóta. A takýchto príkladov je veľa napr. v cukrovaroch, pivovaroch, Škrobárňach. celulózkach. Kým sa však organizačne podarí novú konštrukciu ako pomôcku realizovať, zatiaľ pružnejšia technológia i výskum pokročí vpred. Je len na nás a na správnych úradoch a inštanciách, aby sa táto byrokratická nepružnosť odstránila, alebo aspoň zmiernila, aby tak skúsenosti pokrokových pracovníkov, vedcov, novátorov našli okamžité uplatnenie v praktickom živote našich podnikov i poľnohospodárstva, lebo veď tým slúžime pracujúcemu ľudu, uľahčujeme mu každodennú prácu, prinášame mu viac produktívnych efektov. To nás musí uspokojovať a tam musíme mieriť. Tak nadobudnú cenné nové poznatky na význame a pomôžu i našim zlepšovateľom, kde byrokracia zvlášť zle riadi a trucuje. Zlepšovateľské a vynálezecké hnutie viazne práve na ťažkostiach realizácie a úradného vybavovania. Tézy technického rozvoja preto pamätajú i na túto zvlášť závažnú úlohu formulácie nášho pokrokového priemyslu a jeho rozvoja a žiadajú podstatnú nápravu, ktorá musí byť založená na pružnosti, praktickosti, zbavená i tieňa byrokratizmu, čo nevyhnutne si vyžiada zmenu zákona o vynálezoch a zlepšovacích návrhoch, kde musí byť zvlášť zdôraznená a umožnená iniciatívnosť, ako i jej spravodlivá odmena.

Keď si všímame technickú a odbornú zahraničnú literatúru, najmä sovietsku, vybadáme nesmierne úsilie po novom stvárňovaní problémov práce a jej výsledkov, po snahe uľahčiť akúkoľvek prácu a zintenzifikovať každý úsek činnosti pracujúcich. Svet techniky a vedy tak symbolizuje náš vek, a preto ho nesmieme opomínať, lebo naša ľudovodemokratická vlasť má v zahraničí dobré meno pokrokovej, technicky vyspelej zeme. A to nás zaväzuje a núti odstrániť všetky prekážky ďalšieho rozvoja, najmä byrokratizmus, nepružnosť, neoperatívnosť v organizovaní a realizovaní. Lebo v súvislosti s ďalšou výstavbou hospodárskej a technickej úrovne priemyslu je najvážnejší stav našich technických vied, ktoré na teoretických úsekoch všeobecne zaostávajú. V niektorých dôležitých odboroch, napr. v baníctve a hutníctve, nie je výskum v základných oblastiach vôbec rozvinutý. Neuspokojivo sú riešené problémy kvality materiálu, novej konštrukcie strojných zariadení, najmä mechanizačných a automatizačných, ktoré sú u nás iba v začiatkoch, zatiaľ čo v zahraničí sú na vysokej úrovni. Zaostáva rozvoj prístrojovej a meracej techniky, ako i ich kvality. Výskum v odbore stavebníctva nevenuje dostatočnú pozornosť otázkam nových stavebných hmôt, najmä syntetických a kovových zliatin. K náprave týchto pre nás málo pochvalných podmienok bol navrhnutý rad opatrení v rôznych diskusných príspevkoch, článkoch, ktoré čakajú na realizáciu cestou rezortných ministerstiev, na Slovensku povereníctiev, ktoré by mali nadobudnúť charakter pružného orgánu. Náš priemysel i poľnohospodárstvo tak očakávajú pomoc vybudovaním dokonalých laboratórií, harmonických pracovných kolektívov, ktoré by mali k dispozícii všetky pomôcky a potrebný materiál, nutný k okamžitému riešeniu praktických i vedeckých problémov, bez zdĺhavých prekážok nepružnosti byrokratického plánovania. A otázky sú naliehavé, to všetci cítime.

Nová technika urobila prevrat i na našich družstevných poliach, poľnohospodárskych podnikoch, kde sa odstránila namáhavá, v potu tvári konaná práca na malých rozdrobených políčkach buržoáznej ČSR. Tu cesta rozvoja technickej pomoci poľnohospodárstvu zrevolučnila celý systém práce, organizácie, pravda len do istej miery. Lebo mechanizácia, prípadne automatizácia prác je i tu potrebná a očakávaná. Nestačia nám len traktory, kombajny, ale poľnohospodárstvo vyžaduje i ďalšie špeciálne stroje, nástroje, pomáhajúce v zrovnomerňovaní, skvalitnení všetkých prác, zvyšovaním hektárových výnosov, kde musí prispieť naša veda, najmä vedecké ústavy v pomoci poznať dokonale problém vysokých výnosov a správne harmonicky, optimálne vytvoriť podmienky vzrastu výnosov. I krmovinárstvo, ako základňa produkcie živočíšnej výroby, potrebuje vedeckú pomoc, mechanizačné zariadenia, aby mohlo úspešne zvládnuť stupňované požiadavky. Tu spomeniem veľmi vítanú pomoc pri obohacovaní krmív bielkovinami, najmä u takých, kde škrobová hodnota krmiva nie je harmonická s bielkovinami a prichádza preto pri kŕmení nazmar, vyriešenie vedeckého problému prof. dr. Hošpesom z Vysokej školy technickej v Brne - obohatenie krmiva bielkovinami veľmi jednoduchým spôsobom, reprodukovateľným v akýchkoľvek malých výrobných pomeroch. Tento spôsob, hoci je veľmi cenný, len veľmi ťažko nadobúda praktického uplatnenia, hoci v druhej päťročnici sa má zvýšiť živočíšna výroba len na Slovensku o 47%, 7 toho väčšia výroba hovädzieho mäsa a mlieka sa má dosiahnuť zvýšením stavov hovädzieho dobytka o 16, 8% a dosiahnutím ročnej dojivosti 2180 1. Zvýšenie výroby bravčového mäsa sa má dosiahnuť rastom denných prírastkov vo výkrme. Pričom zvýšenie živočíšnej výroby sa má dosiahnuť v prvom rade práve splnením úloh v zlepšení kŕmnej základne a v druhom rade veľkou výstavbou maštalí pre spoločné chovy JRD. A na zvýšenie živočíšnej výroby je potrebné skvalitniť a rozšíriť terajšiu výrobu priemyselných krmív a tu spôsob prof. dr. Hošpesa je dobrým príkladom pomoci vedeckej práce nášho krmovinárstvu.

Naše poľnohospodárstvo, ktoré v rokoch druhého päťročného plánu sa má zvýšiť o 39,8%, vyžaduje vykonať celý rad politických, organizačných, kádrových a materiálnych opatrení. Starostlivosť tu vyžaduje predovšetkým orná pôda, jej zabezpečenie voči záplavám, erózii, nesprávnemu vodnému režimu a správna úprava čo do granulácie, hnojenia, správnej závlahe. Pri všetkých týchto úkonoch je nutné rozšírenie pokrokových metód, najmä sovietskych, ktoré priniesli nášmu poľnohospodárstvu značný prospech, ako je osev dvojitých kultúr a podkultúr. štvorcovo-hniezdová výsadba kukurice, zemiakov, a iných kultúr, predklíčovanie, jarovizácia. Významná úloha v zabezpečovaní úloh druhej päťročnice pripadá strojovým a traktorovým staniciam, kde mechanizácia všetkých prác rôznymi novými strojmi a pomocnými zariadeniami pre zvýšenie výnosov a uľahčenie prác je nutná a zriadenie vývojového strediska v tomto odbore pomôže rovnako ako užší styk s novátormi v tomto odbore v zahraničí.

Na produkty poľnohospodárstva bezprostredne nadväzuje potravinársky priemysel, ktorý i pri určitom zaznávaní významu oproti ostatnému priemyslu produkuje denné potreby pre obyvateľstvo - potraviny, požívatiny, pochutiny. V ďalšom našom úsilí doterajšie tempo rozvoja techniky nebude stačiť, lebo výrobné zariadenie potravinárskeho priemyslu je z veľkej časti zastaralé, vyžadujúce podstatné zlepšenie svojho stavu, v porovnaní s pokrokom v tomto odbore v zahraničnej výrobe, zvlášť keď úlohy druhého päťročného plánu určili pre potravinársky priemysel zvýšenie hrubej hodnoty výroby o 44, 3% a produktivity práce o 35, 1%. Je to možné len maximálnym využitím terajších kapacít, modernizáciou a novou výstavbou závodov, výskumných pracovísk. Vzhľadom na zvýšenie produktivity práce treba v plnej miere podporovať snahy po plnej mechanizácii a automatizácii, i keď tu vznikne viac závažných problémov v kádrovej otázke, pretože toto zariadenie vyžaduje kvalifikované sily pre obsluhu, údržbu a odstraňuje podstatne ľudskú prácu z cyklu výroby. Mechanizácia a automatizácia tak pozmenia ďalší vývoj v priemysle, čo možno veľmi dobre badať v SSSR, ba i kapitalistických zemiach, a prináša so sebou nevídaný rozmach techniky. V tomto odbore riadenia výroby z jedného panelu sa však robia iba skromné pokusy v rámci možnosti podnikov, resp. výskumných ústavov. Chýba tu navrhovateľ a realizátor. Toto zlepšenie neprináša so sebou zmenu technológie, ale spresňuje a zrovnomerňuje výrobu, vyrovnáva výkyvy, a tak prispieva k skvalitňovaniu a mechanizovaním i k zvýšeniu produktivity jednotlivých úsekov výroby a odstraňuje úzkoprofilové miesta. Okrem toho umožňuje diaľkovú trvalú kontrolu celého výrobného procesu, a tým i reguláciu z jediného bodu, čo je veľkou výhodou v otázke výroby i kvality, ak, pravda, je možné vyrobiť spoľahlivé a kvalitné meradlá a automatizačné zariadenia. Pre zlepšenie kvality bude možné využiť modernizáciu i uplatnením nových technologických postupov, najmä kontinuizáciu jednotlivých výrob, ktoré prináša zvýšenie kapacity a je vlastne cieľom každej výroby, lebo kontinuizáciou sa dosiahne rovnomernosť, pravidelnosť a dobrá ovládateľnosť celého priebehu výroby. Tu bude mať veľký význam spolupráca s výskumnými ústavmi, ktoré na tieto riešenia problémov budú musieť byť dostatočne vybavené po materiálnej stránke i kvalitnými kádrami, čo sa dosiahne dostatočnou kapacitou výskumných ústavov, bohatými stykmi so zahraničnými skúsenosťami, predovšetkým so sovietskymi, cestou vymieňania informácií, časopisov a študijných ciest. Výskumné ústavy budú pracovať v harmonicky zladených kolektívoch s kvalitnými odborníkmi pre všetky polohy problémov, aby tak v spolupráci rôznorodých odborníkov dochádzalo k úplným a dokonalým riešeniam daných problémov vedy i praxe. Spojivo medzi výskumnými ústavom a podnikmi bude nutné vybudovať vo forme vývojových stredísk, aby bolo možné uplatniť vyriešené problémy, ktoré si iste vyžiadajú nielen technologické zmeny, ale i nové konštrukcie strojov s mechanizáciou a automatizáciou. A takéto strediská potravinárskemu priemyslu chýbajú a tie, ktoré sú zriadené, sú nedostatočné svojou kapacitou a vybavením. Ilustrujem príkladom strojných konštrukcií plničiek, uzatváračiek, etiketovačiek výrobkov, ktoré si riešil, pokiaľ bolo možné, podnik sám svojím spôsobom, lebo u nás bolo len málo výrobcov, ktorí sa zaoberali novými výkonnými konštrukciami, hoci príkladov a námetov bolo i z našej strany a najmä zo zahraničia veľa.

Pri konečnej úprave potravinárskych výrobkov je veľmi dôležitý vzhľad, obal. Tu však náš priemysel veľmi zaostal. Stačí len zrovnať zahraničné výrobky s našimi, kde pri ich rovnakej kvalite naše obaly sú úplne nevkusné, nedostatočné, zatiaľ čo zahraničné majú estetický efekt, sú vkusné, hygienické a praktické. Chýbajú nám návrhári konečnej úpravy, formy výrobku obalu a úplne zaostávame v obalovej technike. Zakiaľ čo zahraničie užíva rôzne nové syntetické hmoty, vhodné kovy a zliatiny, u nás ťažko získať dobre lakované plechovky, hygienické a vkusné so širokým sortimentom, alebo tvarované fľaše, rôzne nové obalové hmoty ku konečnej úprave a dokonca veľkou otázkou sú i viacfarebné etikety. Napr. pre balenie droždia boli navrhnuté skladacie debničky zo zliatiny hliníka. U nás však niet zatiaľ výrobcu, ktorý by mohol tieto hygienické a veľmi úsporné hliníkové debničky vyrobiť, čo i len pre pokusné účely.

Tak ako zaostávame v obalovej technike, tak zaostávame i za distribúciou a rozvozom výrobkov dopravnými prostriedkami. Chýbajú nám špeciálne vozidlá pre rozvoz výrobkov, prísun materiálov. Tak napr. sú ťažkosti s cisternovými vozňami, ktoré pred niekoľkými rokmi prevzal ČSD od podnikov, hoci cisterny boli svojím účelom špecifikované na dovoz určitej suroviny. Tým sa stáva, že nie je dostatočný prísun a výzbroj cisterien nie je udržovaná, čo spôsobuje straty a prestoje. K rozvozu výrobkov, ako je margarín, pekárske droždie, chýbajú chladiarenské vozne, takže v letných mesiacoch sa musí docela primitívnym spôsobom chladiť obyčajný vagón, priložením niekoľkých kusov ľadu, hoci je k dispozícii výroba dostatočného množstva kysličníku uhličitého ako suchého ľadu.

Dôležitým medzníkom pri zabezpečovaní modernizácie závodov stali sa tézy strany a vlády o ďalšom technickom rozvoji nášho priemyslu a stali sa hýbateľom v akciách, ktoré smerujú k ich zabezpečeniu na všetkých úsekoch, čomu nasvedčovali už výsledky technického rozvoja r 1956 ako sľubný začiatok využitím terajšieho zariadenia, zlepšením technológie, pokusmi o skontinuizovanie alebo cyklizáciu výrobných procesov.

Aby sa zlepšil doterajší stav rozvoja techniky, treba na základe doterajších skúseností v plánovaní a praxi uplatniť v rámci téz strany a vlády etapovité aktívne napredovanie, ktoré by malo byť členené takto:

1. Zhodnotiť doterajší stav techniky, technického vybavenia vo všetkých výrobných odvetviach objektívne a kriticky. V súvislosti s týmto úsekom prekontrolovať všetky finančné možnosti malej mechanizácie, riaditeľských fondov, generálnych opráv, investícií, dovozných kvôt.

2. Porovnať tento stav techniky a vybavenia s najvyspelejšou pokrokovou technikou. Na základe tohto porovnania.

3. Vypracovať návrhy zlepšenia, rozvoja, vývoja a navrhnúť v spolupráci vedeckých a konštrukčných odvetví problémy, ktoré nutno riešiť, podľa povahy ich dôležitosti a potrebnosti.

4. Na základe návrhov zabezpečiť všetky doterajšie formy financovania a v prípade potreby otvoriť fond technického rozvoja a modernizácie z možnosti finančného plánu nášho národného hospodárstva (fond by mohol podporiť výdaj na mnohé zbytočne sa križujúce hlásenia a obežníky, ako i práce spojené s ich vypínaním).

Financovanie tak musí byť zharmonizované s finančným plánom a ročným celoštátnym rozpočtom.

5. Na základe návrhov a po zabezpečení spôsobu financovania pristúpiť k ich etapovitej realizácii, u strojov k vlastnej konštrukcii, alebo dovozu zo zahraničia. Z hľadiska ekonomiky vývoja je únosnejšie zakúpiť už hotový stroj, ktorý sa za rok umorí, než konštruovať a skúšať cez prototyp zdĺhavou cestou náš strojný výrobok.

Tento návrh uplatnenia však vyžaduje:

a) Zlepšenie plánovacej techniky, ktoré počíta s výmenou strojného zariadenia, zlepšenie technológie v čo najkratšom termíne. Tak plánovanie by malo byť pružnejšie a rámcovitejšie, aby splnilo svoju úlohu a nebolo hamovkou rozvoja.

b) Zabezpečenie rozvoja vedecko-výskumnej činnosti zlepšením plánovania a riadenia problémov vedecko-výskumnej práce, vybudovaním ústavov a ich zabezpečenie miestom, materiálom, najnovšími prístrojmi, kvalifikovanými kádrami, zlepšením ich materiálneho zásobovania a predovšetkým zlepšením zavádzania výsledkov do praxe cez novozriadené vývojové a konštrukčné strediská. Zintenzívniť rozšírenie stykov so zahraničím osobným i literárnym stykom, predovšetkým so SSSR a ľudovodemokratickými štátmi. Rozšíriť propagáciu vedeckých poznatkov odbornou literatúrou, rozhlasom, prednáškami, osobným stykom. Tým výskumné strediská, formované ako kompletné kolektívy, súce riešiť zároveň i zložité, navzájom prepletené problémy, budú schopné plnej pomoci rozvoju nášho priemyslu.

c) Zabezpečenie a vybudovanie stredísk mechanizácie a automatizácie, ako i pre riešenie všetkých problémov, vyvstalých zavedením mechanizácie a automatizácie v praxi.

S plánom a budovaním nášho priemyslu nutne súvisí i riešenie akéhokoľvek odpadu a predovšetkým odpadových vôd, ktorých riešenie je veľmi naliehavé. K otázke využitia odpadu nám v krátkom čase pribudne odpad z atómových reaktorov, veľmi nebezpečný ľudskému organizmu, ktorého všetky dôsledky nepoznáme.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Všetky tieto zhruba načrtnuté úlohy môžu mať len vtedy význam, ak za nimi stojí človek, uvedomelý a so správnym vzťahom k vlastnej práci a práci kolektívu. A tieto úlohy sú naliehavé, zložité a je ich veľký počet. Vyžadujú preto naše zintenzívnené pracovné úsilie, náš pracovný prínos, ktorý je tým menším bremenom, lebo poznáme cieľ, vieme, že pracujeme pre našu socialistickú vlasť, socialistickú budúcnosť a že prispievame lepšiemu zajtrajšku všetkých pracujúcich výrobou viac a lepšie, kvalitnejšie. Je to náš záväzok, je to naša cesta vpred, ktorá po deklarácii vlád SSSR a našej sa stala jasnejšia, lebo bratský Sovietsky sväz nám podáva pomocnú ruku, je nám priateľom a zástavníkom mieru. To nás zaväzuje k zlepšeniu výkonov, k realizácii téz strany a vlády o technickom rozvoji. Vieme, že dôvera v silu nášho pracovného národa nás nesklame, ale naplní naše slová, ich formu cenným obsahom.

My, poslanci vynaložíme všetko úsilie na splnenie všetkých úloh, vyplývajúcich z téz o technickom rozvoji, ktorý pomôže zlepšiť maximálny vzrast hmotnej a kultúrnej úrovne našej socialistickej spoločnosti. (Potlesk.)

Podpredseda Mjartan:

Ďakujem poslancovi Píšovi za jeho prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Sivčovi.

Poslanec Sivčo:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Výsledky, ktoré sme dosiahli za posledných desať rokov v socialistickej výstavbe a v rozvoji národného hospodárstva, úplne zmenili povahu našej krajiny, najmä Slovenska a dnes naše výrobky, továrenské zariadenie, projekty i celé moderné komplexy fabrík doma i v ďalekej cudzine svedčia o vyspelosti nášho ľudu, o vyspelosti nášho priemyslu, svedčia o vyspelosti celého nášho národného hospodárstva.

Tak, ako zmenila tvárnosť a povahu naša republika, najmä však Slovensko, mení povahu i tvárnosť náš Prešovský kraj. Za posledných desať rokov vybudovali sa v našom kraji veľké a pre naše národné hospodárstvo dôležité továrne a podniky a niektoré z nich sú už známe nielen u nás, ale i v zahraničí. Krížik Dukla v Prešove, mraziarne a chladiarne v Prešove, Drevokombinát v Hencovciach, Vihorlat v Snine, trepáreň ľanu v Hlinom, konopáreň v Michalovciach, cementáreň v Bystrom, Sabina v Sabinove, Chemko v Strážskom, Odevné závody kpt. Nálepku v Prešove a iné svojou dobrou akosťou svojich výrobkov ukazujú, že i v našom kraji technický rozvoj je na vzostupe.

Takmer všetky podniky v kraji - výrobné i nevýrobné - mali v roku 1956 vypracovaný plán technického rozvoja a plán technicko-organizačných opatrení, ktoré boli vyhodnocované. No nemôžeme povedať, že Vo všetkých podnikoch bola tomuto vyhodnocovaniu venovaná rovnaká pozornosť. A preto i podľa toho mali tieto opatrenia rozdielny vplyv na plnenie plánu, plnenie produktivity práce, čerpanie mzdových fondov a iných ukazovateľov.

Môžeme povedať, že pomerné dobre po stránke technického rozvoja a technicko-organizačtiých opatrení si počína podnik Pozemné stavby v Prešove, ktorý splnil minuloročný plán v hodnote "S" na 100% a v hodnote "ZSV" na 104.8%, i keď ostatní ukazovatelia, ako je akumulácia, výrobnosť, čerpanie mzdových fondov a iné, mohli byť oveľa lepšie.

V roku 1956 v tomto podniku odber sádkových tehál bol splnený oproti roku 1955 trojnásobne. Toto sa mohlo ale zvýšiť ešte viac, keby bol dostatok sádok a hlavne keby stavby zabezpečili obratovosť týchto.

Z celkového množstva škridiel podnik odobral 59.6% v sádkoch. I tu sa mohlo percento zvýšiť, keby bola lepšie riadená koordinácia objednávok podľa stavu pripravenosti stavieb.

V dôsledku nedostatku reziva najmä na šalovacie práce podnik používal úsporné debnenie z dielcov Dywidag.

Strojné omietanie bolo splnené len na 61%, čo však oproti roku 1955 bolo značné zvýšené.

S úspechom previedol podnik komplexnú mechanizáciu betonárskych prác na obilných skladoch v Hencovciach, Michalovciach a Lipanoch, ako aj na škole v Stropkove.

V nemalej miere pomohlo Pozemným stavbám Prešov pri plnení plánu odovzdania bytových jednotiek to, že z celkového počtu bytových jednotiek bolo zahájené prúdom 46% a do užívania dané 28.8% bytových jednotiek, a to na putovnom prúde v Prešove a sídlisku v Humennom. Zahájené bytovky prúdom by celkom určite boli už dokončené, ale plynulosti prúdu škodilo najviac nepravidelné zásobovanie materiálom a časté projekčné zmeny.

Zvýšil sa i počet podaných a prijatých zlepšovacích návrhov a úspora nimi dosiahnutá.

Z uvedeného vidieť, že zlepšovacie návrhy majú svoju efektívnosť ako v akumulácii, tak i v rozvíjaní novej techniky i plnení výrobných úloh.

Tento podnik má vypracovaný plán technického rozvoja a plán technicko-organizačných opatrení na rok 1957, kde náplň tohto plánu značne rozšírili, lebo sa presvedčili, že rozšírenie novej techniky je skutočne významným činiteľom zvyšovania produktivity práce a životnej úrovne všetkých pracujúcich.

Pri dielčích úspechoch niektorých podnikov a závodov je v našom kraji na úseku rozširovania novej techniky rad závažných nedostatkov, s ktorými sa budeme musieť vyporiadať.

Jedným z najväčších nedostatkov v Prešovskom kraji je to, že podniky výrobného i nevýrobného charakteru využívajú veľmi nedostatočne prostriedky poskytované Štátnou bankou československou v rámci úverov na racionalizačné opatrenia. Potvrdzuje to tá skutočnosť, že z celkove povolených úverov vo výške 4,892.000 Kčs ku koncu roku 1956 bolo čerpaných (po odpočítaní platených úverov) len 2,490.000 Kčs na 163 akciách.

Najciteľnejšie sa tento nedostatok prejavuje na úseku zdravotníctva, dopravy, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ako aj na úseku krajsky plánovaných podnikov, kde pri slabšom technickom vybavení nevyužívajú podniky túto možnosť na zlepšenie mechanizačného vybavenia, na zvýšenie produktivity práce a na zabezpečenie plánovaného zníženia vlastných nákladov. Platí to predovšetkým o výrobných družstvách, ktoré sú po stránke strojného vybavenia a mechanizácie najslabšie. Nepoužili úvery na racionializačné opatrenia i malú mechanizáciu, a to z toho dôvodu, že vyhláška č. 204 a 205 z roku 1955, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 1956, nevzťahovala sa na výrobné družstvá. V uplynulom roku až do 13. septembra 1956 neboli, vydané v tomto smere žiadne smernice a keď došli koncom septembra, krajské sväzy výrobných družstiev ich nedostali, i keď mali o ne veľký záujem. Snahou výrobných družstiev býva v niektorých prípadoch ručné práce nahradiť mechanizáciou. V tomto treba kladne hodnotiť počínanie niektorých družstiev (košikári, konfekcia i krajský sväz výrobných družstiev), ktorých pracovníci v záujme urýchlenej mechanizácie zaostávajúcich družstiev ponavštevovali niekoľko národných podnikov za účelom osvojenia si niektorých výrobných postupov, prípadne i obstarania niektorých strojov.