Z problémov, ktoré nás tlačia, uvediem aspoň niektoré.

V prvom rade je to otázka projekcie a výskumu. Nie je tajomstvom, že naši projektanti vnášajú novú techniku do konštrukčného riešenia veľmi nesmelo a v malom rozsahu. Projekcia bez nových náhľadov na dispozíciu a statiku, bez odvážnejších riešení nás okráda nielen o radosť a krásu z technického pokroku, ale aj o peniaze.

Progresívna projekcia technicky vyspelých štátov navrhuje v širokom meradle napríklad predpäté konštrukcie, ktorými sa ušetrí až 80% ocele a skoro 50% betónu. Aj keď naša spolupráca s projekciou najmä od jesene minulého roku je lepšia, treba ešte veľa urobiť, aby sme spoločne riešili pokrokové metódy stavania už priamo v projektoch.

Náš výskum je ešte stále odtrhnutý od výroby. Preto sa nám mnohé veci nedaria tak, ako by sme chceli. Pritom všetkom výskumníci vyriešili v minulom roku niekoľko veľmi závažných úloh, ktorými prispeli k spriemyselneniu stavebníctva. Značne pokročili v geologickom a ťažobnom výskume ľahkých hornín, vyskúšali ľahké betóny vyrobené z popolčekov, potom niektoré armované konštrukcie z tufobetónu, ako priečky a stropné panely.

V tomto roku vyplníme aspoň z časti medzeru, ktorá bola medzi výskumom a výrobou. Zriaďujeme takmer vo všetkých podnikoch vývojové pracoviská, ktoré budú podľa miestnych podmienok aplikovať výsledky výskumu a hlbšie rozvíjať, technicky a ekonomicky riešiť dielšie úlohy technického rozvoja.

Hlavnou otázkou, ktorá je v popredí našej pozornosti, je skracovať dobu výstavby. Vychádzame z toho, že ťažisko našich prác bude v tomto i v ďalších rokoch predsa len prevažne spočívať v tradičnej výstavbe, ktorá ešte v roku 1960 bude predstavovať napríklad v bytovej výstavbe, okolo 60%. Preto prúdová metóda stavania je základnou metódou druhej päťročnice. V uplatňovaní tejto metódy sme v minulom roku urobili určitý pokrok, avšak máme tu celý rad nedostatkov. Je pravdou nevedeli sme technicky pripraviť prúdové stanice, viazlo nám aj zásobovanie stavieb a mohli sme omnoho viac urobiť i v tvorení stálych pracovných čiat. V tomto roku sú lepšie spracované aj krajské harmonogramy plynulosti bytovej výstavby, ktoré umožnia širšie rozvinúť prúdy.

Aj pri týchto nedostatkoch sme si overili podrobným ekonomickým rozborom prúdových stavieb, že sú lacnejšie skoro o 15% ako stavby ostatné, oproti ktorým čas výstavby sa skracuje priemerne o 2 mesiace.

Nie sme spokojní ani s blokovou výstavbou, ktorá sa nám rozbieha akosi ťažkopádne, hoci umožňuje stavbu hrubého muriva aj v zimných obdobiach a znižuje počet pracovných hodín priamo na stavbe o viac ako 50%. V tomto roku zavedieme blokovku aj z tufobetónov na východnom Slovensku (Košice). Postupne postavíme blokovne vo všetkých krajoch a do konca päťročnice vzrastie kapacita blokovej výstavby na 2500 bytových jednotiek ročne. Rozšírime podstatne aj ambulantnú výrobu suterénnych blokov.

V minulom roku naša verejnosť uvítala výstavbu panelových domov v Bratislave. Ich montáž, ako aj výstavba samotného panelového kombinátu v Bratislave na Mlynských nivách nám však robí veľké starosti. Vinou nezodpovedného postoja bratislavského Priemstavu, pričom nemožno ospravedlniť ani postoj hlavnej správy a technického odboru Povereníctva stavebníctva, sa stalo - ako o tom hovoril i súdruh Marko - že kým prvý pokusný montodom postavili za 3 mesiace, tretí stavali a dokončili temer za 6 mesiacov. Podobne pomaly postupuje aj výstavba panelového kombinátu, ktorý má mať koncom druhej päťročnice kapacitu 1200 bytových jednotiek ročne.

Ďalšie výrobne panelov budú vo Zvolene a v Žiline, kde začneme vyrábať pokusne panely už koncom tohto roku, a v Košiciach, kde výroba začne v roku 1959. Celkove panelová výstavba na Slovensku dosiahne koncom druhej päťročnice nad 2000 bytových jednotiek ročne.

V štádiu vývoja je bloková a panelová výstavba rodinných domkov. Výrobňa tufových panelov v Čerhove na východnom Slovensku má v tomto roku vyrobiť panely pre 100 bytov. V Prešove a Košiciach sme už začali s ich montážou. Po vyskúšaní a overení hospodárnosti rozvinieme výrobu panelov na rodinné domky aj na iných miestach, ktoré majú dostatok suroviny, najmä z miestnych zdrojov, ako sú tufy, hlina pre výrobu keramzitu a podobne. Uspokojiť verejnosť montovaním rodinných domčekov budeme môcť však až neskoršie, a to vtedy, keď zlepšíme konštrukciu a keď aj po stránke hospodárnosti bude to na žiadúcej úrovni.

So spriemyselnením stavebníctva priamo súvisí používanie nových hmôt. Tu máme okrem vlastnej úlohy - rozvinúť výrobu nových hmôt - aj dôležitú úlohu, a to: dosiahnuť, aby s novými hmotami ruka v ruke šli aj nové najprogresívnejšie konštrukcie.

Rozšírený styk našich odborníkov so zahraničím, najmä s krajinami socialistického tábora, je veľmi cenným prínosom vo využívaní skúseností novej techniky v zahraničí. Podarilo sa nám v minulom roku z povereníctva i z viacerých podnikov poslať, ako spomínal aj s. Marko, vyše 600 odborníkov na študijné cesty do zahraničia, z toho väčšinou do Sovietskeho sväzu. Tieto cesty nám už v priebehu minulého roku priniesli a prinášajú i naďalej veľký osôb. Všeobecné návštevy v zahraničí potvrdili, že ideme v spriemyselnení stavebníctva po správnej ceste, a potvrdili správnosť generálnej línie, ktorú nám dala strana a vláda. Naši pracovníci s väčšou istotou pristupujú k novým veciam. Na druhej strane sme zasa zistili, ako vážne zaostávame a v čom musíme dobiehať Sovietsky sväz i vyspelé kapitalistické štáty.

I v cudzine sa naši technici presvedčili, akým dôležitým činiteľom pre rozvoj novej techniky sú nové stavebné hmoty. Vývoj vo svetovom stavebníctve smeruje k podstatnému zníženiu váhy stavieb a ich konštrukcií. Preto sa aj naše výskumné ústavy a vývojové pracoviská uberajú a budú uberať najmä týmto smerom. Prvé výsledky už máme. Napríklad vo vývoji tufov z prírodných nálezísk, a to ako rezaním, tak aj ich drvením. Podobne máme prvé výsledky aj v tufitových ľahčených betónoch i v popolitových a penosilikátových stavivách z odpadových popolčekov turbocentrál.

V juhozápadnom (Levice), severnom, strednom i východnom Slovensku sú bohaté náleziská tufov. Teraz pripravujeme vo Veľkej Trni veľkovýrobu tufových tvárnic, ktorej ročná výroba sa bude rovnať 32 miliónom tehlových jednotiek, čo je na naše pomery kapacita veľkej tehelne. Z tufov, ktoré sú v okolí Čajkova a Brhloviec pri Leviciach, budeme drviť plnivo do ľahkých betónov na prefabrikáty.

Na veľkopriemyslovú výrobu penosilikátov z nováckych popolčekov vyjednávame dodávky strojného zariadenia z Poľska. Už v roku 1959 má vyprodukovať tento nový závod ročne 50 tisíc m3, čo reprezentuje asi 1000 bytových jednotiek. S využitím tufov sme neurobili dosť v rámci Povereníctva stavebníctva a omnoho menej v ostatných rezortoch, napríklad v rámci miestneho hospodárstva. Hoci sa s touto otázkou zaoberáme už dlhší čas, predsa treba kontatovať, že je tu veľa otvorených otázok a že bude treba veľa dôslednosti, aby sme toto doteraz nie dosť známe alebo nedocenené bohatstvo plne využili. Chýba nám nielen ekonomické posúdenie tufov z hľadiska ich ťažby, ale nemáme vyriešené ani niektoré technické problémy, napríklad ich rezanie.

Je však veľmi nutné, aby sa s využitím tufov ako veľmi bohatého miestneho zdroja zaoberali národné výbory, JRD a podniky miestneho hospodárstva. Pomohli by sme si tak v napätej situácii, ktorá je v tehlách a v iných stavebných materiáloch a ktorá sťažuje rozšírenie bytovej a občianskej výstavby, pritom tufov máme dosť a ich použitie nevyžaduje nijakého technického spracovania.

Poznatky z cudziny ukazujú, že sa máme orientovať na výrobu ľahčených a dierovaných tehál. V štátoch s veľkou tehliarskou tradíciou, ako je Taliansko, Holandsko a Dánsko, sa plné tehly dnes už takmer vôbec nevyrábajú. Preto tu stojíme pred úlohou vyľahčiť našu tehlu o 30 percent a prejsť na výrobu tehál malého formátu. Už tohto roku vyrobíme 60 miliónov dierovanej tehly a do konca päťročnice bude táto výroba reprezentovať 60% z celej tehliarskej výroby. Pre našu preťaženú dopravu má tento krok veľký vyznaní. Veď už tohto roku odbremeníme dopravu takýmto spôsobom o vyše 100 tisíc ton a koncom druhej päťročnice o viac ako 400 tisíc ton.

Ďalší problém, ktorého sa aspoň stručne dotknem, je ekonomické vyhodnocovanie nových technických metód, konštrukcií i celých systémov. Tu si musíme otvorene priznať, že sme v doterajšej vývojovej fáze viac venovali pozornosť technickej stránke materiálových a konštrukčných novôt ako ich ekonomike.

Nedosiahli sme zďaleka predpokladané výsledky, lebo sme výrobu a montáž nepriviedli k tomu stavu úplnosti a dokonalosti, ktorý zaručuje predpokladané i možné úspory na pracovných hodinách a na vlastných nákladoch. Pomaly sa nám rodia komplexné, výrobné linky a technológiu overujeme výrobou, ako sa povie "na kolene".

Vychádzame zo správnej požiadavky, že nová technika musí znamenať nielen technický pokrok, ale predovšetkým národohospodársky prínos, a to vo zvýšenej produktivite, V odstraňovaní namáhavej práce, v rýchlejšej výstavbe a predovšetkým v celkovom znižovaní nákladov. Preto napríklad panelová výstavba, ak ju máme uplatňovať širšie, nesmie byť drahšia ako tradičná. Chybou v tomto smere bola i nedôsledná evidencia, ktorá neumožňovala robiť správne závery a hodnotiť tak ekonomickú efektívnosť novej veci.

Osobitným problémom je mechanizácia, a to ťažkých i namáhavých prác, ale i malá mechanizácia. So súčasným stavom nemôžeme byť vonkoncom spokojní, ba naopak, musíme sa veľmi nahlas domáhať nápravy. Nie je tajomstvom, že naše vyspelé strojárenstvo, ktorého výrobky obdivujú na veľtrhoch na celom svete, ostalo nášmu stavebníctvu veľa dlžné. Naša strojárenská výroba nielenže sa neprispôsobuje k zvýšenému dopytu bežne vyrábaných, ale tým menej sa prispôsobuje požiadavkám na nové výkonnejšie stroje.

Ukazovatelia rastu strojného parku od roku 3949 v stavebníctve na Slovensku neustále stúpajú. Avšak požiadavky zďaleka nie sú kryté. V lyžicových rýpadlách sme od roku 1949 (58 kusov) do roku 1955 (141 kusov) dosiahli zvýšenie na 330%. Avšak nedosahujeme ani 60% z vybavenosti stavebných organizácií v Sovietskom sväze. V počte buldozérov oproti roku 1949 sme zvýšili kapacitu v roku 1955 asi na 660%, avšak oproti Sovietskemu sväzu dosahujeme vybavenosť len asi na 30%. Podobne v počte vežových žeriavov, ktorých sme mali v roku 1949 len 4 kusy, mali sme v roku 1955 už 67 kusov, avšak vybavenosť stavieb oproti situácii v Sovietskom sväze máme len asi na 30%. Obdobná situácia je aj v malej mechanizácii. Napríklad brúsky na parkety vyvíjame už niekoľko rokov. Alebo zariadenia na voľne ložený cement sme boli nútení pokusne vyrobiť sami v Žiline, hoci v zahraničí je táto vec úplne vyriešená. Mechanické lopaty máme na Slovensku v stavebníctve len dve, i to vyrobené amatérsky.

O žeriavoch ani nehovorím, lebo ak by nám napríklad prišlo montovať v Bratislave dva panelové domy naraz alebo panelovú školu, tak by to nešlo, nakoľko máme k dispozícii len jeden žeriav potrebnej nosnosti a aj to je prototyp.

Požiadavky pre rok 1957 a ďalšie, ktoré máme na strojárenstvo, i napriek mnohým rokovaniam s vyššími hospodárskymi orgánmi nebudú plne uspokojené a budeme si musieť pomáhať v širšej miere sami. Budeme musieť lepšie využiť terajšiu kapacitu, zvýšiť starostlivosť o údržbu a opravy strojného parku a svojpomocne si v rozličných provizóriách vyrábať niektoré druhy strojov, ktoré nám strojárenstvo nedodá.

Osobitným problémom je preto u nás i priemyselná výroba prefabrikátov. Výrobné linky nám strojárenstvo nedodáva, alebo lepšie povedané, dodáva tak, že nie sme v stave zaviesť ani jednu poriadnu linku, hoci napríklad v Sovietskom sväze, ba aj v Maďarsku a Poľsku, majú i v tomto dobré výsledky. Preto sme koncom minulého roku začali širšie vyrábať menej náročné prefabrikáty priamo na stavbách. V tomto roku opäť zvýšime ambulantnú výrobu prefabrikátov o takmer 100%. Bolo by však potrebné, aby aj miestne hospodárstvo viac vyrábalo betonárske výrobky, ktoré sú jednoduché, aby sa tak uvoľnila kapacita Prief. Podobne majú také možnosti aj jednotné roľnícke družstvá a Sväz výrobných družstiev. Naše Prefy pomôžu i radou i potrebnými formami na výrobu betonárskeho tovaru.

Zlepšovateľské hnutie vykazuje vzrast a dokumentuje, že sa široké masy pracujúcich novou technikou zaoberajú, že prinášajú na svoje pracoviská vlastné zlepšenia. Právom sa však domáhajú rýchlejšieho a rozsiahlejšieho zavedenia svojich iniciatívnych návrhov.

V roku 1956 sme zaznamenali oproti predchádzajúcemu roku 25%-né zvýšenie počtu podaných zlepšovacích návrhov, ktorý takto dostúpil čísla 1150. Z toho bolo prijatých 608 a zavedených 460. Aj úspory, ktoré tieto zlepšovacie návrhy priniesli, vzrástli temer na päťnásobok: v roku 1955 sa zlepšovacími návrhmi usporilo skoro 5 miliónov korún a v roku 1956 po odpočítaní zlepšení v projekcii skoro 17 miliónov korún.

Na pokusné a konštrukčné práce venujeme aj v tomto roku značné finančné sumy - okolo 45 miliónov Kčs. Postaráme sa, aby sme tieto prostriedky využili čo najlepšie. Budeme dbať, aby ani jedna koruna nevyšla nazmar, i keď na druhej strane musíme byť veľkorysejší a prekonať úzkoprsosť, ktorá nám v mnohom poškodila v prílišnej opatrníckosti pri nových veciach.

Plne súhlasím s pripomienkou súdruha podpredsedu Marka, že máme málo kvalifikovaných technikov a ešte menej ich je vo výrobe stavebných hmôt. Máme pevné predsavzatie i v kádrovej práci a najmä v rozmiesťovaní kvalifikovaných kádrov zlepšiť situáciu. Pre rok 1957 sme prijali zásadu - venovať všestrannú pozornosť výrobe stavebných hmôt, od ktorej priamo závisí investičná výstavba. Aj v závodoch, ktoré súdruh Marko uvádzal, máme už niekoľko inžinierov a ďalších získame postupne. Úlohy v tomto roku v stavebno-montážnych organizáciách nám v pláne vzrastú oproti roku 1956 asi len niečo vyše 4%, avšak v kvalitatívnych ukazovateľoch je úloha nie malá. Preto venujeme pozornosť novým metódam práce, zavádzame novú organizáciu miezd, poriadok do noriem a prípravy výroby. Všetky tieto opatrenia sú najlepšou prípravou pre zvládnutie zvyšujúcich sa úloh v nasledujúcich rokoch druhej päťročnice. Platí to aj pre kádre, lebo v tomto roku musíme vyškoliť napríklad 1800 murárov a stovky ďalších odborníkov rozličných profesií.

V priemyselnej výrobe nám vzrastajú úlohy v tomto oproti minulému roku o viac ako 12%. Zvládnuť túto úlohu a pritom podstatne zhospodárniť výrobu možno len pomocou novej techniky a širokej mechanizácie. Pritom považujeme za svoju dôležitú úlohu pozdvihnúť zaostávajúce úseky na úroveň dobrých a sústrediť celú svoju pozornosť rozvinutiu výroby nových stavebných hmôt.

Štart v plnení plánu v tomto roku ukazuje sa sľubný. Vynaložíme všetko úsilie, aby sme plán rovnomerne plnili a prekračovali a aby sa rok 1957 v uplatňovaní a rozširovaní novej techniky stal rokom zásadného obratu. (Potlesk.)

Podpredseda Mjartan:

Ďakujem súdruhovi povereníkovi inž. Takáčovi za jeho prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Križkovi.

Poslanec Križko:

Vážená Slovenská národná rada!

Súdružky a súdruhovia!

Predpokladom rozvoja národného hospodárstva je neustály rast výroby výrobných prostriedkov a spotrebných predmetov s trvalým znižovaním potreby živej a mŕtvej práce na jednotku výroby. Zabezpečenie tohto predpokladu rozhodne o výsledku ekonomického súperenia socialistického hospodárstva s hospodárstvom kapitalistickým a umožní uspokojovať, neustále rastúce materiálne a kultúrne potreby socialistickej spoločnosti.

Aby sme dosiahli tento cieľ, treba využiť mocnú hybnú páku pokroku - najmodernejšiu techniku. Zdokonaľovanie technického vybavenia našich závodov, zavádzanie najmodernejšej technológie a organizácie práce, to je cesta, ktorou za účinnej spolupráce robotníkov a technikov môžeme dosiahnuť veľké úspechy.

To sú obsahove známe vety, o ktorých zvlášť výrazne sa začalo uvažovať po zverejnení téz Ústredného výboru KSČ a vlády o ďalšom technickom rozvoji československého priemyslu.

A isteže prejednávanie týchto dôležitých otázok dnes na pôde Slovenskej národnej rady prispeje k odstráneniu vyskytujúcich sa závad a k pružnejšiemu plneniu vytýčených úloh.

Ja ako pracovník drevárskeho priemyslu chcel by som pri dnešnej príležitosti poukázať na uplatňovanie novej techniky v tomto odvetví nášho priemyslu a v lesnom hospodárstve a poukázať hlavne na vyskytujúce sa nedostatky, ktoré sú brzdou nášho postupu vpred.

Drevo už v predošlých storočiach bolo dôležitou surovinou. Prudkým rozvojom priemyslu a stavebníctva však jeho dôležitosť podstatne stúpla, lebo stalo sa základnou surovinou dôležitých priemyselných odvetví.

Bezpochyby najväčší význam ako základná surovina má v odvetviach mechanického spracovania dreva. Jeho dôležitosť zvyšuje sa zvlášť teraz, keď treba zachrániť jeho produkčnú základňu - les, ktorý bol preťažbami preriedený, a súčasne zabezpečiť zvýšené požiadavky konštrukčného dreva.

Závody drevárskeho priemyslu majú preto v období druhého päťročného plánu i v ďalších rokoch mimo dôležitých úloh zvyšovania produktivity práce a zníženia vlastných nákladov ako hlavnú úlohu podstatne lepšie využívať drevnú hmotu pri jej priemyselnom spracovaní. Úlohy nie sú malé, lebo so znížením základnej suroviny - dreva do roku 1960 na 79% oproti roku 1956 vzrastie výroba základných drevárskych výrobkov na 103, 7% a nábytku dokonca na 126%.

Ťažiskom technického rozvoja sú preto hlavné úlohy, ktorými sa má zabezpečiť čo najlepšie využitie drevnej hmoty, zvýšenie produktivity práce a zníženie vlastných nákladov. Sú to hlavne tieto úlohy: spracovanie odpadu, rozriešenie a zavádzanie spracovania dreva s minimálnym tvorením odpadu, zabezpečenie maximálnej ochrany drevnej hmoty, zvýšenie mechanizácie ťažkých a namáhavých prác a zriaďovanie mechanizovaných liniek na výrobu stavebnostolárskych výrobkov a nábytku, výrobní drevovláknitých a drevotrieskových dosák.

V lesnom hospodárstve úlohy technického rozvoja podobne kladú požiadavky, ako spomenul súdruh povereník Chudík, na rozšírenie a zmechanizovanie lesných prác, na ich zhospodárnenie a zavádzanie novej technológie.

Aj keď plnenie niektorých úloh technického rozvoja na týchto úsekoch bolo v roku 1956 uspokojivé, na druhej strane neboli však niektoré úkoly plnené dostatočne. Zaostáva zriaďovanie plynulej výroby dverí z likusu, briketovanie a hydrolizovanie pilín, overenie technológie drevovláknitých dosák suchou cestou, mechanické jamkovanie pre výsadbu topoľov, ochranný postrek lesných kultúr proti ohryzu zverov, ťažba dreva motorovými pílami, približovanie dreva traktormi a lanovkami a nakladanie dreva mechanizovaným spôsobom.

Hlavné príčiny zaostávania väzia v nedostatočnom predstihu projekcie, ba možno priamo povedať v nedostatočnej kapacite projekčných ústavov, v nedostatočnom materiálovom zabezpečení, v zaostávaní stavebnej výroby, v dôsledku čoho dochádza k oddiaľovaniu a predlžovaniu termínov. Z tohto dôvodu oddiaľuje sa napríklad výstavba briketárne pilín v Bučine prevádzaná Pozemnými stavbami, Banská Bystrica, ktorá sa pretiahne z roku 1955 až do roku 1957. Podobne je to aj pri výstavbe drevovláknitej linky suchou cestou, ktorú prevádza Priemstav, Bratislava, ktorá sa tiež z tohto dôvodu oddiaľuje.

Zvlášť veľké medzery sú v strojnej konštrukcii a vôbec vo vývoji a výrobe strojného zariadenia. Aj keď kapacita niektorých strojárenských závodov bola uvoľnená pre vývoj a výrobu strojného zariadenia pre lesný a drevársky priemysel, táto nie je ani zďaleka postačujúca, objednávky strojného zariadenia je veľmi ťažko umiesťovať a už aj prijaté objednávky na rok 1957 sú odsunované na ďalšie roky, čo je brzdou rýchlejšieho postupu v technickom rozvoji a vôbec v zavádzaní novej techniky. Mimo toho je potrebné spomenúť, že niektoré stroje, ktoré sú už v cudzine vyvinuté a vyrábajú sa sériové, vyrábame u nás zatiaľ prototypové, čo trvá veľmi dlho a mimo toho vyvinuté stroje nie sú na žiadúcej technickej úrovni. Bolo by žiadúce zjednať nápravu jednak v strojárenstve, jednak v dovoznom pláne.

Výroba prototypov alebo aj samotných rekonštrukcií, ako už bolo spomenuté, má spoločného menovateľa - vývoj sa robí zdĺhavo a pri neúmerne vysokých nákladoch a nedostatočnej kvalite. Zabezpečuje ho strojárenstvo, pokiaľ nemá vyčerpanú kapacitu pre dôležitejšie sektory.

Tento spôsob, ako sa ukazuje, nezabezpečuje zatiaľ dostatočne potreby drevárskeho sektoru a lesného hospodárstva. Treba upustiť od prototypov tam, keď sa tieto už v cudzine vyrábajú.

Pre odstránenie uvedených nedostatkov bude potrebné:

1. zabezpečiť projekčný predstih a zlepšiť projekciu,

2. odstrániť zaostávanie stavebnej výroby,

3. zlepšiť materiálové zabezpečenie,

4. odstrániť nedostatky vo vývoji a výrobe strojného zariadenia so zabezpečením Ministerstvom strojárenstva, prípadne z dovozu.

Ďalej treba poukázať tiež na nedostatočnú starostlivosť a nedocenenie technického rozvoja zo strany niektorých podnikov. V niektorých podnikoch nie sú dostatočne spájané úlohy novej techniky a technológie s plnením bežných úloh. Bude potrebné aj v tomto zjednať nápravu v zaostávajúcich podnikoch. Nedostatkom podľa skúseností je tiež, že rozpis plánu nešpecifikuje prídel pracovníkov a mzdových fondov osobitne pre technický rozvoj. Pri tvrdých výrobných úlohách sa potom rieši najprv zabezpečenie týchto a až potom ostatné. Boli by preto prínosom aj také administratívne opatrenia, aby plán pracovníkov bol rozpisovaný osobitne pre technický rozvoj.

Cestou na zhospodárnenie a skvalitnenie našej výroby sú ďalej technicko-organizačné opatrenia a zlepšovacie návrhy. Tu tiež popri dosiahnutých dobrých výsledkoch, zlepšených výsledkoch oproti predchádzajúcim rokom vyskytujú sa nedostatky, hlavne v nedostatočnej realizácii, ktorá nie je dostatočne zabezpečená ani prídelom potrebného materiálu, ani pracovníkmi. Z tohto dôvodu potom viazne aj čerpanie úveru na malé mechanizácie.

Aj keď otázka zásobovania technickým materiálom pre úverované racionalizačné opatrenia bola v minulom roku riešená prednostným zabezpečovaním týchto materiálov OMTZ hlavných správ, ani toto riešenie však sa nejako zvlášť účinne neprejavilo. Účinnejšou pomocou by bolo snáď zriadenie centrálnych skladov so základným technickým materiálom v rámci sektorov alebo vytvorenie možnosti obstarávať plynulé materiál pre malú mechanizáciu bez prieťahov priamo v príslušných distribučných podnikoch. Ešte pálčivejšou je otázka pracovníkov na realizáciu TOO. Je možnosť prácu zadať niektorému podniku strojárenského sektoru alebo sektoru MH. Je to však cesta zdĺhavá, vybavovanie je príliš ťažkopádne a trvá najmenej rok, kým sa daný úkol uvedie do prevádzky. Podniky za tohto stavu zastávajú ten názor, aby sa tieto práce vykonávali vo vlastnej réžii, lebo väčšina opatrení je takého rázu, že je žiadúce ich čo najpružnejšie uviesť do života, a žiadajú, aby im na toto boli pridelené pracovné sily.

Pokiaľ sa týka finančného čerpania úveru na malú mechanizáciu, aj keď toto nie je uspokojivé, badať v tomto v roku 1956 podstatné zlepšenie. Podniky začínajú účinné využívať tento úver a novou úpravou podmienok úverovania racionalizačných opatrení smernicami ŠBČS čís. 8/57 sa otvárajú ďalšie možnosti a predpokladá sa, že v roku 1957 sa ešte viac využije táto pomoc.

Porovnávaním zlepšovateľského hnutia za posledné roky možno zistiť neustále jeho vzrast i keď tempo vzrastu so zreteľom na úlohy nie je dostačujúce a je neúmerné k daným možnostiam. K zlepšeniu tohto stavu bude treba zabezpečiť na každej zložke dôkladné vyhotovenie zoznamu tematických úloh a zabezpečiť oboznamovanie všetkých pracujúcich so stanovenými úlohami, najmä cestou závodných škôl práce a poskytovať zlepšovateľom účinnejšiu technickú pomoc a hlavne zabezpečiť rýchlejšiu realizáciu zlepšovacích návrhov.

Nakoniec ešte k spolupráci výskumných ústavov a k propagácii novej techniky.

Spolupráca výskumných ústavov, hlavne Drevárskeho výskumného ústavu a Výskumného ústavu pre mechanizáciu lesného hospodárstva sa v posledných rokoch podstatne zlepšila a nadobudla konkrétnu formu. Drevársky výskumný ústav poskytuje účinnú pomoc pri riešení a zavádzaní nových výrobkov a ich rozšírenom používaní. Taktiež Výskumný ústav pre mechanizáciu lesného hospodárstva okrem riešenia úloh tematického plánu spolupracuje s prevádzkou pri inštruktážach, pri podávaní posudkov, pri usporiadaní Dní novej techniky a pri riešení konkrétnych prevádzkových úloh. Predpokladá sa, že po vykonaných opatreniach na zlepšenie práce výskumných ústavov bude táto pomoc podnikom ešte účinnejšia.

V propagácii novej techniky pociťuje sa dosť značný nedostatok hlavne v dokumentácii o novej technike v zahraničí. Javí sa tiež nedostatok prospektov. Aj zahraničné veľtrhy nie sú dostatočne propagované, hlavne pokiaľ ide o náplň veľtrhov, náplň toho, čo bude vystavované.

Tieto nedostatky zapríčiňujú potom to, že sa plánujú cesty do zahraničia a nevie sa presne, čo a aké poznatky sa získajú. Taktiež to robí ťažkosti pri výbere pracovníkov do zahraničia.

Platnou je prekladová dokumentácia zo zahraničných časopisov, ktorú poskytuje študijné a prekladové oddelenie Drevárskeho výskumného ústavu. Je však potrebné skrátiť termíny prekladov a rozšíriť preklady technickej dokumentácie zo zahraničia a prospekty vyrábaných strojov a mechanizmov pre drevárstvo a lesníctvo v cudzine.

Bude treba zabezpečiť to, aby každý podnik, závod bol informovaný o všetkom, čo sa robí v jeho odbore, u nás v republike i za hranicami, aby tak na základe týchto skúseností vedel stále zlepšovať svoju prácu.

Súdružky a súdruhovia!

Úroveň techniky a technológie v podnikoch nášho drevárskeho priemyslu a lesného hospodárstva, aj keď tieto odvetvia za posledné roky dosiahli pekných výsledkov, nemožno označiť za uspokojivú. Len málo závodov znesie porovnanie so svetovou úrovňou. Pod týmto zorným uhlom bude preto potrebné dívať sa na ďalšie úkoly a zabezpečovanie týchto odvetví nášho národného hospodárstva.

Dôležitosť novej techniky pre rozvoj národného hospodárstva, pre zvyšovanie produktivity práce a zníženie vlastných nákladov je nám jasná. Chceme ďalej zvyšovať životnú úroveň nášho ľudu a chceme predbehnúť najvyspelejšie kapitalistické štáty. Vieme, aký to má politický a hospodársky význam, a musíme preto za dosiahnutie tohoto cieľa bojovať a zapojiť zaň všetkých robotníkov, majstrov a technikov a celý náš pracujúci ľud.

K plneniu týchto úloh musíme preto pristupovať s plnou zodpovednosťou a snahou zaistiť ich splnenie v tomto vedomí, aby tak radosť a šťastie nášho ľudu bolo ešte väčšie a aby naša vlasť bola trvalým domovom mierového života nášho ľudu a všetkých nás. (Potlesk.)