Tak ako stratovosť na štátnych majetkoch, nedostatky hospodárskych výsledkov na jednotných roľníckych družstvách, tak aj inkaso pohľadávok strojových a traktorových staníc sú najcharakteristickejším prvkom v hospodárení strojových a traktorových staníc. Nechcem tým povedať, že ostatné stránky hospodárenia strojových a traktorových staníc sú celkom vyriešené, ale chcem vyzdvihnúť problém inkasa ako otázku svojím rozsahom a dosahom veľmi naliehavú.
V podstate plnenie plánu príjmov do štátneho rozpočtu sa oproti roku 1954 zlepšilo, nie však do takej miery, že by si nezasluhovalo našu osobitnú pozornosť. Do konca roku 1955 zostalo v rámci strojových a traktorových staníc niekoľko desiatok miliónov Kčs nezinkasovaných. Len v Banskobystrickom kraji činí to vyše 16 miliónov Kčs. Prakticky záväzky všetkých hospodárskych partnerov, jednotných roľníckych družstiev, štátnych majetkov, súkromne hospodáriacich roľníkov a iných podnikov zostávajú z veľkej svojej časti neuhradené, už či sa tu jedná o plnenie peňažné alebo naturálne. Nežiadúci stav restov v likvidácii značných pohľadávok umocňuje a dokresľuje skutočnosť, že veľká časť týchto pohľadávok sú pohľadávky, ktoré svojím vznikom a zročnosťou patria do roku 1953, ba aj do ďalšej minulosti.
Dosiahnuť potrebné zlepšenie v likvidácii vyžaduje predovšetkým likvidovať nedostatky, ktoré sprevádzajú inkaso pohľadávok. Na jednotlivých národných výboroch na úrovni okresu nie dosť vážne berú význam plnenia plánu príjmov strojových a traktorových staníc a ani tá skutočnosť, že 50% príjmov strojových a traktorových staníc bola regulačnými príjmami okresných národných výborov, nepodnietila pracovníkov okresných národných výborov dostatočne k tomu, aby poskytovali účinnejšiu pomoc. Bola vyslovená zásada, aby pracovníci strojových a traktorových staníc sa zúčastňovali inkasných dní na obciach, organizovaných finančnými odbormi okresných národných výborov, a pri tejto príležitosti vykonali inkaso za urobené práce. Táto zásada bola dodržaná zo strany okresných národných výborov v ojedinelých prípadoch.
Aktívnu pomoc pri plnení plánu príjmov v naturáliách mali poskytnúť zmocnenci Ministerstva výkupu za spolupráce výkupných podnikov v tom zmysle, že tieto zložky boli zaviazané preúčtovať v prospech naturálnych dávok strojových a traktorových staníc naturálie odvedené družstevníkmi nad stanovený kontingent. Úloha nebola splnená, a tak sa situácia nezlepšila. Ba ani ďalšia úprava, ktorá ustanovuje povinnosť platiť staré naturálne záväzky pred povinnými dodávkami, nebola výkupnými orgánmi zodpovedne uplatnená. V nejednom prípade bolo zistené, že jednotné roľnícke družstvo sa na výkupnom podniku priamo dožadovalo, aby odovzdané poľnohospodárske produkty boli účtované v prospech strojovej a traktorovej stanice, avšak výkupný podnik z rôznych titulov toto odmietol. Pri výkupe zemiakov a kukurice výkupné orgány opätovne dokázali, že dávajú prednosť splneniu výkupu pred vymáhaním naturálnych pohľadávok strojových a traktorových staníc.
Ak som uviedol nedostatočne aktívnu účasť národných výborov a výkupných orgánov pri inkase nedoplatkov, nijako sa tým nezakrýva veľká zodpovednosť samých strojových a traktorových staníc, pre ktoré je inkaso ich vlastnou záležitosťou. Tomuto ponímaniu však nezodpovedajú rôzne skutočnosti, svedčiace o nesprávnom postoji strojových a traktorových staníc k svojim pohľadávkam. Strojové a traktorové stanice vykazujú rad pohľadávok, ktoré z ich viny nemôžu byť zinkasované najmä preto, že nie je možné zistiť totožnosť objednávateľa, poťažne preto, že účtovná evidencia nie je v zodpovednom poriadku.
Strojové a traktorové stanice vedeli o nedostatkoch likvidovania svojich pohľadávok. Vedeli aj to, že zlepšenie v tomto smere prináša do značnej miery zálohovanie objednaných prác. No napriek tomu spoliehali sa na to, že práce po vykonaní budú zaplatené i bez zálohovania, čím výška nezaplatených pohľadávok ďalej narastala.
I keď pomoc na inkase zúčastnených zložiek má predpoklady byť účinnou, nesmie odvádzať a demobilizovať samotné orgány strojových a traktorových staníc od vlastných spôsobov inkasa pohľadávok. Preto strojové a traktorové stanice musia predovšetkým aktivizovať svoju inkasnú činnosť, ako zálohovanie a - pri starých pohľadávkach - osobné inkaso. Dosiahnutými výsledkami osobné inkaso potvrdilo svoju osvedčenosť a preto v zintenzívnení tejto činnosti musíme spolu so strojovými a traktorovými stanicami vidieť definitívne vyriešenie tejto naliehavej úlohy pre zlepšenie hospodárskej situácie našich strojových a traktorových staníc.
Súbežne s dobrými výsledkami hospodárenia štátnych majetkov, jednotných roľníckych družstiev a strojových a traktorových staníc nastolil som niektoré otázky aktuálne pre zlepšenie hospodárskej situácie rozvoja poľnohospodárskej výroby. Nastolil som tieto preto, aby vedľa kvantitatívnych ukazovateľov orientovala sa naša pozornosť aj na ukazovateľov kvalitatívnych, na zlepšenie hospodárnosti v našej poľnohospodárskej výrobe.
Uvedené poznatky nech podnietia výzvu ku zhospodárneniu poľnohospodárskej výroby, nech podnietia širokú politicko-uvedomovaciu kampaň o význame a dôležitosti systematického boja za upevnenie režimu hospodárnosti.
Postupným a vytrvalým likvidovaním všetkých nedostatkov hospodárenia budujeme nezadržateľne lepšiu a radostnejšiu budúcnosť nášho ľudu. (Potlesk.)
Predseda Kubač:
Ďakujem poslancovi inž. Michalovi Hrubému za jeho prejav.
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Jánovi Lichnerovi.
Poslanec Lichner:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky a súdruhovia!
Význam a úlohy financií pri plnení hospodárskych úloh plánu veľmi výstižne charakterizoval súdruh Molotov vo svojom referáte na XVIII. sjazde Komunistickej strany Sovietskeho sväzu, keď povedal:
"Treba venovať pozornosť ekonómii, vlastným nákladom na vyrobené výrobky. Treba presne vedieť, čo stojí štát práca každého podniku, každej organizácie. A zatiaľ sa ešte u nás nájdu hospodárski vedúci, ktorí sa domnievajú, že je pod ich dôstojnosť nazrieť do bilancie, študovať výkazy o hospodárení, starať sa o chozrasčot. S touto bezstarostnosťou a hospodárskou negramotnosťou treba rozhodne skoncovať ako s protištátnou i protiboľševickou praxou. Potom u nás zmiznú mnohé prípady nehospodárnosti."
Tieto slová V. M. Molotova možno použiť i na úseky podnikov miestneho hospodárstva, pretože najmä u vedúcich týchto podnikov nebadať patričnú pozornosť otázke štúdia výkazníctva, jeho rozborov a najmä hospodárnosti. V tomto zásadne väzí potom aj otázka zlacňovania výroby a služieb poskytovaných širokej spotrebiteľskej verejnosti podnikmi miestneho hospodárstva.
Tieto podniky, ktoré zaznamenávajú z roka na rok veľmi prudké tempo rozvoja, sú už dnes dôležitým doplnkom výrobných odvetví nášho národného hospodárstva a pri poskytovaní služieb majú takmer výhradné postavenie, takže prichádzajú do styku pravidelne a denne s najširšími masami pracujúcich. Pritom treba si uvedomiť, že v náplni prác a služieb týchto podnikov sú vyjadrené požiadavky nielen na široký sortiment, ale i kvalitu služieb pracujúcim pri ich stále stúpajúcej životnej úrovni.
Poznám Kysuce a Oravu a preto môžem posudzovať veci najlepšie podľa pomerov, ako ich vidím okolo seba, v tomto kraji, ktorý bol za kapitalistického panstva známy ako jeden z najchudobnejších kútov republiky. Vďaka spravodlivej a plánovité uskutočňovanej výstavbe Slovenska v ľudovodemokratickej československej republike rastie aj u nás životná úroveň veľmi podstatne. Stačí porovnať s minulosťou, koľko rodín malo za bývalej kapitalistickej republiky rádioprijímače, elektrické svetlo, elektrické sporáky, motocykle alebo iné priemyslové výrobky. Dnes do našich obcí prišla elektrika, telefón, ľudia v mestách aj na vidieku kupujú si práčky alebo aj ľadničky - rastú nároky, väčšie sú požiadavky, vyššia je životná úroveň. A keď porovnáme len, koľko mánie dnes na Slovensku oproti minulosti bytov pre pracujúcich s kúpeľňami, vodovodmi a ústredným kúrením!
To všetko má dnes odraz na požiadavkách pracujúcich voči podnikom miestneho hospodárstva. A je tu aj zodpovednosť národných výborov všetkých stupňov ako riadiacich orgánov za spokojnosť obyvateľstva so službami tohto socialistického sektora.
Ak z tohto hľadiska hodnotíme prácu v podnikoch miestneho hospodárstva, chápeme rozsiahlosť ich úloh, ale musíme konštatovať, že tieto podniky majú ešte vážne nedostatky. Sú to predovšetkým nedostatky, ktoré vyplývajú z nesprávne rozloženej siete, z dlhých dodacích lehôt a neraz aj z nekvalitne poskytovaných prác a služieb, a to často za neprimerane vysoké ceny.
To má potom odraz na množstve a kvalite zhotovovaných výrobkov, prác a služieb pre obyvateľstvo. Napríklad v miestnom priemysle pripadá na jedného obyvateľa na Slovensku len 189 korún hrubej výroby, zatiaľ čo celoštátny priemer je 265 korún. U nás, v Žilinskom kraji, pripadá na jedného obyvateľa iba 155 korún z celkového objemu hrubej hodnoty výroby.
Ani podniky komunálnych služieb neplnia si svoje politické poslanie, lebo najmä práčovne pracujú prevažne len pre socialistický sektor, kým pre obyvateľstvo dávajú iba 35% celkových svojich výkonov. Na jedného obyvateľa pripadá na Slovensku služieb za 76 korún, zatiaľ čo v českých krajoch celkový priemer je o 65 korún vyšší na jedného obyvateľa. V Žilinskom kraji podiel jedného obyvateľa na celkovom objeme poskytovaných služieb robí len 47 korún. Ide o služby, ktoré poskytujú podniky komunálnych služieb celkove v 10 práčovniach, 5 čistiarňach, 4 očisťovacich kúpeľoch, 78 holičských a kaderníckych prevádzkárňach, v 16 fotoslužbách a v 24 pohrebných službách.
Ani stavebné podniky komunálneho hospodárstva neplnia si ešte svoje úlohy na úseku poskytovania prác a služieb obyvateľstvu tak, ako by sme očakávali. Z celkovej hodnoty stavebno-montážnych prác týchto podnikov pripadá v celoslovenskom meradle na jedného obyvateľa prác za 139 korún, pričom v Žiline len za 126 korún, čo je menej ako celoslovenský priemer. V čom je chyba? Stavebná údržba a bežné opravy mali by tvoriť prevažnú časť náplne stavebných podnikov komunálneho hospodárstva, no z celkovej kapacity stavebných podnikov komunálneho hospodárstva napríklad v Žilinskom kraji stavebná údržba v uplynulom roku činila len 32%, generálne opravy 31%, zato ale investičná výstavba takmer 37%.
Na pomerne malý podiel z celkového objemu poskytovaných výrobkov, prác a služieb obyvateľstvu podnikmi miestneho priemyslu a komunálneho hospodárstva vplývajú rôzne okolnosti. Sú to predovšetkým už spomenuté nedostatky v kvalite výrobkov, pomerne dlhé dodacie lehoty a podobne.
Takéto nedostatky vyvolávajú ešte často nedôveru obyvateľstva voči podnikom miestneho hospodárstva. Keď však uvážime, že napríklad v Žilinskom kraji za tretí štvrťrok 1955 prišlo 18 sťažností na komunálne služby za dodacie lehoty, kvalitu, poškodenie a straty, v samotnej Bratislave za 10 mesiacov minulého roku 213 sťažností, ukazuje sa, že práca aj na tomto úseku sa lepší a že množstvo stažností nie je také veľké, aby lepšou kontrolou a pochopením významu služieb nášmu obyvateľstvu nemohli byť objavujúce sa ešte nedostatky celkom odstránené.
Nájdu sa ešte podniky, ktoré, aby si uľahčili úlohu pri plnení plánu akumulácie a výkonov, predražujú svoje práce vykonávané pre obyvateľstvo, namiesto toho, aby znižovali vlastné náklady. Stalo sa, že pri kontrole niektorých faktúr sa zistilo, že predražovanie činí niekedy až 50% fakturovanej ceny.
Na rok 1956 zabezpečujeme na Slovensku vyše 77 miliónov Kčs rozpočtových prostriedkov bytovému hospodárstvu. Správe podnikov miestneho hospodárstva. Tieto prostriedky majú sa využiť najmä na údržbu bytového majetku, čím sa má zabezpečiť kvalitnejšie bývanie našich pracujúcich. Tieto prostriedky z roka na rok sú vyššie, čím sa výrazne prejavuje starostlivosť vedúcej zložky Národného frontu, Komunistickej strany Československa a vlády o potreby našich pracujúcich.
Pracujúci našich miest a vidieka právom sa domáhajú lepšieho bývania. A štátny rozpočet zabezpečuje ich nároky, a preto je povinnosťou riadiacich orgánov účelne a starostlivo hospodáriť tými prostriedkami, vyprodukovať za ne čo najviac na prospech nášho pracujúceho ľudu, aby slová V. M. Molotova, ktoré som citoval v úvode môjho diskusného príspevku, nikto nemohol na seba vzťahovať.
Vzhľadom na rast významu podnikov miestneho hospodárstva bude potrebné roku 1956 vyporiadať sa v týchto podnikoch s nedostatkami kontroly hospodárenia, s rozširovaním nových metód práce a zvyšovaním produktivity práce, technicko-organizačnými opatreniami, zlepšovaním mechanizácie výrobných postupov, využívaním prostriedkov fondu rozvoja miestneho hospodárstva, úvermi na racionalizačné opatrenia a využívaním riaditeľských fondov. Predpoklady k tomu sú zabezpečené v samostatnom štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva a tiež v štátnom rozpočte.
Len v podnikoch komunálnych služieb a mestskej dopravy v Žilinskom kraji v roku 1956 predpokladá sa rast tržieb na podklade technického rozvoja o 8,1% s celkovým nákladom 1,048.000 Kčs. Pritom sa docieli už v tomto roku úspora 895.360 Kčs. V podnikoch miestneho priemyslu hrubá hodnota výroby v Žilinskom kraji oproti roku 1955 vzrastie o 16%, čo je zabezpečené technickým rozvojom a rôznymi technicko-organizačnými opatreniami. Celkový náklad na technické zdokonalenie priemyselnej výroby podnikov miestneho hospodárstva Žilinského kraja bude robiť 6,020.000 Kčs, pričom sa dosiahne úspora už v bežnom roku 1,901.000 Kčs.
Aby sa zvýšila spokojnosť obyvateľstva s poskytovanými výrobkami, prácami a službami podnikov miestneho hospodárstva, bude potrebné vyriešiť účinnejšiu kontrolu kvality a výšky cien v týchto podnikoch. Do týchto úloh treba zainteresovať aj široké masy obyvateľstva, a to vykonávaním občianskych kontrol, čo pomôže odstrániť doterajšie sťažnosti pracujúcich.
Osobitne bude potrebné zrevidovať doterajšiu sieť prevádzkární podnikov miestneho hospodárstva, zabezpečiť jej rovnomernejšie rozloženie, rozšíriť sortiment poskytovaných prác a služieb, najmä výrobkov z miestnych zdrojov surovín a priemyslového odpadu.
Odstránením uvádzaných nedostatkov zabezpečíme úspešné splnenie vytýčených úloh v podnikoch miestneho hospodárstva v prvom roku druhej päťročnice, zabezpečíme spokojnosť občanov, ako aj úspešné splnenie celých úloh päťročného plánu. (Potlesk.)
Predseda Kubač:
Ďakujem poslancovi Lichnerovi za jeho prejav.
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Jozefovi Hojčovi.
Poslanec Hojč:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky a súdruhovia!
Náš pracujúci ľud pri budovaní socializmu v našej vlasti, pri uskutočňovaní smelých plánov našej socialistickej výstavby dosiahol už významné úspechy. Niet občana, ktorý by necítil oprávnenú hrdosť nad týmito úspechmi, pretože vidí v nich aj kus svojej práce.
V roku 1955, pri príležitosti 10. výročia oslobodenia Československej republiky víťaznou Sovietskou armádou, dosiahli sme zvlášť významné úspechy v masovom organizovaní pracujúcich do svojpomocných akcií, ako je akcia zveľaďovania obcí a miest, výstavba telovýchovných objektov a zariadení a výstavba škôlok svojpomocou obyvateľstva.
Národné výbory v spolupráci so zložkami Národného frontu a s hospodárskymi organizáciami dobre organizovali všenárodnú akciu zveľaďovania a úpravy obcí a miest.
Cieľom tejto akcie bolo zapojiť čo najširšie masy nášho obyvateľstva do skrášľovania a zveľaďovania miest a obcí, a tak vytvoriť z prostriedkov zabezpečených v rozpočte národných výborov vo výške Kčs 62,5 miliónov čo najväčšie hodnoty, ktoré by mali veľký význam najmä pre miestne hospodárstvo, no a tým aj pre celé naše hospodárstvo.
Aby sa dosiahli čo najlepšie výsledky v tejto akcii, rozvinuli národné výbory na masovom základe veľkú vlasteneckú súťaž, a to medzi jednotlivými krajmi, okresmi, obcami, kolektívmi a jednotlivcami.
Národné výbory správne pochopili výzvu vlády na organizovanie veľkej všenárodnej akcie zveľaďovania obcí a miest. Počas celého roku 1955 zabezpečovali plnenie plánovaných akcií a z úsporných prostriedkov uskutočňovali ďalšie hodnotné diela.
Takto dokázali národné výbory z rozpočtovaných prostriedkov na akciu M v roku 1955 vyhotoviť diela v hodnote 197,715.000 Kčs, a keď berieme do úvahy všetky výsledky celej akcie zveľaďovania obcí a miest, vyhotovili diela až v hodnote okolo 500 miliónov korún.
Národné výbory vysoko prekročili plánovanú hodnotu diela, keď namiesto dvaapolnásobnej hodnoty vytvorili diela v hodnote vyše trojnásobnej, a keď berieme do úvahy výsledky celej akcie zveľaďovania, až v hodnote vyše 8-násobnej.
Najlepšie výsledky dosiahol kraj Banská Bystrica, ÚNV Bratislava a kraj Košice, ktoré k 31. decembru 1955 splnili akciu na zveľaďovanie obcí a miest na 100%.
Medzi najväčšie akcie roku 1955 treba zaradiť:
1. výstavbu parku kultúry a oddychu v Bratislave,
2. výstavbu parku kultúry a oddychu v Nitre,
3. výstavbu Pionierskej železnice v Košiciach,
4. výstavbu amfiteátru v Košiciach
Tieto a ďalšie miliónové akcie priamo nadchli nielen dospelých na všetkých pracoviskách, ale aj deti na školách. Jednou z týchto miliónových akcií bola aj stavba Pionierskej železnice v Črmelskom údolí v dĺžke 4 800 m, vedúca od Košíc k zotavovni Východoslovenských strojární.
Pionierska železnica, jediná svojho druhu v celej našej vlasti, vznikla podľa vzoru pionierskej železnice v Moskve.
Pracujúci v Košiciach si uvedomili, koľko námahy, sily a dôvtipu si vyžaduje výstavba takéhoto diela, najmä keď niet poruke potrebného materiálu. Bolo treba premiestiť desaťtisíce kubických metrov zeminy, urobiť koryto potoku na dvoch miestach, zaobstarať materiál a vykonať iné namáhavé práce.
Boli to najmä železničiari, ktorí zberom odpadového materiálu získali všetok potrebný materiál, ktorí neúnavnou prácou a s elánom prebojovávali ťažkosti, takže prvý úsek pionierskej železnice v Košiciach bol daný do prevádzky už na deň železničiarov.
Obdobnú akciu plánuje ÚNV Bratislava pre rok 1956, a to výstavbu detskej železnice, ktorá bude spájať Park kultúry, Mlynskú dolinu a Železnú studničku.
Z väčších akcií do 500.000 korún hodno spomenúť výstavbu 7 km cesty v Brestovci, úpravu amfiteátru v Martine, v Prešove a Park kultúry a oddychu v Rožňave.
Okrem týchto bolo v roku 1955 ukončených v každom kraji niekoľko sto akcií, a to parkových úprav, úprav trávnatých plôch, detských ihrísk, úprav a výstavby kultúrnych domov, osvetových besied, administratívnych budov MNV, požiarnych zbrojníc, úprav ciest a mostov, odvodnenie pozemkov, opráv budov, vysádzanie okrasných kríkov, stromov a pod. Národné výbory využívali iniciatívu pracujúcich a konkrétnu pomoc patronátnych závodov a úradov. Tak napríklad v Košickom kraji Správa vodných tokov a meliorácií prevzala patronát nad stavbou okrasného jazierka v Petrovovom sade, Čs. štátne cesty uskutočnili niekoľko rekonštrukcií ulíc a chodníkov. Pozemné stavby zapožičiavali pre niektoré akcie ťažké stroje a iné zariadenie za režijné výdavky a podobne.
Práve týmto dobrým využitím pomoci podnikov a využitím vlastných materiálových zdrojov dokázali miestne národné výbory zmeniť od základu vzhľad našich miest a dedín.
Nemožno však takto pochvaľne hovoriť o všetkých našich obciach a mestách. Tak napríklad MNV v Mojzesove, okres Šurany, nevedel využiť pomoc národného podniku Ponitrianske tehelne, výrobňa tehly, Malá Máňa. Občanom obce Mojzesovo bolo povolené vyrobiť v tehelni v niekoľkých mimoriadnych smenách 100. 000 kusov tehál. Z takto získaného materiálu mala byť opravená budova MNV, dostavaná kultúrna miestnosť, prípadne i kultúrny dom, vystavaný prístrešok pri autobusových zastávkach a iné verejne prospešné akcie. Pre nedostatočnú starostlivosť MNV o zveľadenie tejto obce však v roku 1955 neurobilo sa celkom nič. Pritom všetkom potratil sa aj materiál, ktorý už bol pripravený na uskutočnenie uvedených akcií. MNV v Mojzesove však nevyužil ani rozpočtové prostriedky na údržbu a opravy ciest a mostov, ktoré sa v jeho obvode nachádzajú vo veľmi neutešenom stave.
Mnohí naši občania prispeli veľkým podielom na vytváranie hodnotných diel v rámci celonárodnej akcie zveľaďovania obcí a miest a obetovali všetok svoj voľný čas prácam na tejto akcii. Medzi dobrovoľnými brigádnikmi sa našli mnohí, ktorí na akcii zveľaďovania odpracovali v roku 1955 vyše 1.000 hodín. Boli aj takí, ktorí odpracovali vyše 1.500 hodín, ako napríklad Ján Buday a František Šotník. V tejto súvislosti hodno spomenúť žiakov a pracovníkov školstva v Nitrianskom kraji, ktorí nielen pri úprave škôl, školských dvorov a ihrísk, ale aj obcí a miest odpracovali vyše 1,185.000 brigádnických hodín, čím získali 1. miesto v celoštátnej súťaži a putovnú zástavu Ministerstva školstva.