Vzhľadom na dobré výsledky, ktoré sa v akcii zveľadenia dosiahli, zvyšujú sa finančné prostriedky v rozpočtoch národných výborov na rok 1956 len na akciu M zo 62,5 miliónov Kčs v roku 1955 na 75 miliónov Kčs.
Ďalšou akciou, do ktorej sa v masovom meradle zapojili v roku 1955 najmä naši športovci a mládež, bola akcia (T) výstavby telovýchovných zariadení.
V rámci tejto akcie bolo na výstavbu telovýchovných objektov v roku 1955 rozpočtované Kčs 9,144.000, z čoho bolo priamo v rozpočte Slovenského výboru pre telesnú výchovu a šport zabezpečené Kčs 1,565.000 a Kčs 7 miliónov 579.000 sa dostalo od Ústrednej rady odborov.
Za uvedenú sumu, zabezpečenú v štátnom rozpočte na rok 1955, plánovalo sa vybudovať telovýchovné objekty v sume Kčs 29,872.000. Dosiahlo sa hodnoty za 28,565.898 korún. Nedostatočnou starostlivosťou telovýchovných jednôt, ktoré oneskorene predkladali dokumentáciu jednotlivých akcií na schválenie, sa stalo, že poskytnuté prostriedky použili v r. 1955 len na 70%. Z plánovaných 206 telovýchovných jednôt len 164 dokázalo zainteresovať svojich členov do výstavby športových zariadení.
Z uvedeného je zrejmé, že na tomto úseku sa ešte nevyužila iniciatíva a pomoc najmä našej mládeže, preto v roku 1956 bude potrebné akcii telovýchovných zariadení venovať väčšiu starostlivosť tak zo strany Slovenského výboru pre telesnú výchovu a šport, ako aj krajských a okresných výborov pre telesnú výchovu a šport, aby rozpočtovaná suma 8,689.700 korún na tento rok bola účelne vyčerpaná a doniesla vysokú hodnotu pre našu telovýchovu a šport.
Bohaté skúsenosti nadobudnuté v akcii zveľaďovania a iniciatíva pracujúcich, ktorí vykonali kus prospešnej práce pri úprave vzhľadu školských budov a ich okolia a obstarali aj potrebný materiál z miestnych zdrojov - stali sa v druhej polovici roku 1955 podnetom pre organizovanie osobitnej akcie svojpomoci výstavby malotriednych škôl, tzv. akcia Š.
Na mnohých obciach občania i samotní žiaci pristúpili s nadšením k výstavbe svojej školy, prevzali hodnotné záväzky na odpracovanie určitého počtu hodín a získanie materiálu. Tak napríklad v Bratislave bolo vystavaných 23 dvojtriednych školičiek s celkovým nákladom Kčs 4,089.000.
V poslednom štvrťroku 1955 rozprúdili sa vodohospodárske práce v kraji Nitra na národnej stavbe Nitra-Žitava. Využitím brigádnickej pomoci miestneho obyvateľstva, ako aj pracujúcich celého kraja vykonajú sa tu za 8 miliónov korún, zabezpečených v rozpočte na rok 1956, práce v niekoľkonásobnej hodnote. Odvodnením zaplavenej pôdy povedľa riek Nitra-Cítenka-Žitava medzi obcami Ondrochov-Úľany nad Žitavou-Húl až po Nové Zámky, Dvory nad Žitavou a Bajč získame 7.300 ha úrodnej pôdy. Z tejto pôdy môžu vyprodukovať naše JRD, drobní a strední roľníci 11.400 q bravčového, 4.600 q hovädzieho mäsa, 1,800.000 l mlieka a ďalšie poľnohospodárske výrobky. Ich príjmy len zo živočíšnej výroby sa zvýšia o vyše 10 miliónov korún.
Pracovné nadšenie neutíchlo ani v najtuhších mrazoch. Miestne výbory Slovenského národného frontu po celom Nitrianskom kraji zabezpečujú stály prísun brigádnikov na stavbu. Zo dňa na deň sa predlžujú hrádze, ktoré sputnávajú doteraz neskrotené a niekoľko ráz v roku rozvodnené rieky Nitru, Cítenku a Žitavu.
Nástupom tisícov a tisícov dobrovoľných brigádnikov na horeuvedené svojpomocné akcie dokazujú naši pracujúci svoju oddanosť nášmu ľudovodemokratickému štátu, jeho strane a vláde. Sú presvedčení o tom, že pracujú pre seba, že obohacujú sami seba, vlastné hospodárstvo, a tým aj celé hospodárstvo nášho štátu.
Rok, ktorý stojí pred nami, má znamenať ďalšie a ešte výraznejšie skrášlenie a zveľadenie nášho Slovenska. Je hodno naspäť všetky sily a prebojovávať líniu Slovenskej komisie pri Sbore povereníkov, aby sa náplň akcie v tomto roku sústredila:
1. na čistotu a poriadok v miestach väčšieho zhromažďovania, hlavne v závodoch, úradoch, národných výboroch, kinách, železničných staniciach atď.;
2. na sprístupnenie všetkých obcí zjazdnými cestami, aby všade bolo možné priviezť lekára, dostať sa so sanitným autom, nákladným autom a rozšíriť autobusovú a nákladovú dopravu tak, aby na konci roku 1956 žiadna obec nemala autobusovú zastávku ďalej ako 3 km. Nebolo by od veci dať súčasne do poriadku naše cesty.
3. Naše lúky a pasienky tvoria jednu celú tretinu poľnohospodárskej plochy na Slovensku. Máme teda obrovskú základňu pre výrobu krmív, no naše lúky a pasienky nie sú v takom stave, aby dávali primeraný výnos. Bude našou úlohou, úlohou národných výborov a všetkých zložiek Národného frontu, aby sme mobilizovali celý národ do úpravy lúk a pasienkov a prinútili tieto dávať dostatok krmovín a paše pre našu živočíšnu výrobu.
4. Vodohospodárske práce na riekach Nitra a Žitava a nadšenie obyvateľstva na týchto prácach nám ukazujú, ako ochrániť našu poľnohospodársku pôdu pred záplavami. Veďme obyvateľov, aby dvíhaním hrádzí, regulovaním potokov, prehĺbením korýt potokov a melioráciami zmáčaných pozemkov zachraňovali každú piaď našej pôdy.
5. Slovenskom preteká bohatosť riek a potokov. Z tejto skutočnosti by sa pozdávalo, že niet u nás mesta alebo obce v blízkosti riek, ktoré by nemalo rybník a kúpalište. No stav je taký, že kúpalísk máme až na hanbu málo a rybia potrava - a treba dodať, veľmi zdravá potrava pre človeka - v ročnom priemere pripadá u nás na občana 1%, kým napríklad v SSSR je to až 17%. Je neodpustiteľným hriechom, že vo väčšom rozsahu neobnovujeme staré, opustené rybníky, že nezakladáme nové, že takto zanedbávame bohatý zdroj príjmov našich družstevníkov a miestneho hospodárstva.
6. Veľmi málo je na Slovensku miest, a z mičurinského hľadiska ani niet takých, kde by sa nemohlo pestovať ovocie. A predsa také množstvo ovocia dovážame z cudziny. Je to tým, že jednak máme málo ovocných stromov v pomere k dopytu ovocia, ďalej máme väčšinu stromov prestárlych, ktoré už menej rodia, a posledná príčina, väčšina druhov nášho ovocia je neušľachtilá, málo spôsobná na dlhšie skladovanie. Súdružky, súdruhovia, rozviňme širokú kampaň, podľa výzvy Slovenskej komisie pre zveľadenie a úpravu našich miest a obcí pri Sbore povereníkov, aby sa uskutočnila výsadba 4 miliónov stromov. To by znamenalo, že každý občan nášho Slovenska zasadil by svoj strom už či ovocný alebo okrasný ako dar päťročnici, ktorá nás má doviesť k socializmu.
Akcia zveľaďovania a úpravy obcí a miest veľmi presvedčivo nám ukazuje cestu, po ktorej máme ísť za iniciatívou nášho ľudu, akým smerom organizovať akcie, aby jeho nadšenie a elán priniesli mnohonásobné obohatenie našej spoločnosti. 75,000.000 Kčs, ktoré sú zabezpečené v rozpočte národných výborov na akciu M v roku 1956, ako aj doterajšie výsledky tejto akcie žiadajú od nás, aby sme ešte starostlivejšie zabezpečovali každú akciu, ešte s väčším zápalom mobilizovali našich občanov za vytváranie vkusného a zdravého prostredia. Náš ľud chce mať svoju krajinu krásnu, chce ju mať krásnu navzdory všetkým atomčíkom, ponúka k tomu svoje šijy a um, vláda nám poskytuje finančné prostriedky, je na nás všemožne mu v to napomôcť. (Potlesk.)
Predseda Kubač:
Ďakujem poslancovi Hojčovi za jeho prejav.
Pretože sa o slovo nik viac neprihlásil, vyhlasujem rozpravu o zpráve povereníka financií za skončenú.
Dávam slovo zpravodajcovi hospodárskeho a rozpočtového výboru, poslancovi dr. Ivanovi Štefánikovi.
Zpravodajca poslanec dr. Štefánik:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Hospodársky a rozpočtový výbor na dnešnej svojej 6. schôdzke prerokoval návrh uznesenia, ktorý podali podpredseda Slovenskej národnej rady František Déneš, poslanci Ondrej Súlety, Viktor Jonera spoločníci k zpráve povereníka financií inž. Jána Marku o slovenskej časti štátneho rozpočtu na rok 1956.
Hospodársky a rozpočtový výbor sa s týmto návrhom uznesenia stotožňuje. Urobil na ňom niektoré štylárne zmeny a predkladá ho Slovenskej národnej rade na odhlasovanie v tomto znení:
Slovenská národná rada, zasadajúca v čase slávneho XX. sjazdu Komunistickej strany Sovietskeho sväzu, s vďačnosťou vyzdvihuje tú skutočnosť, že pracujúci ľud našej vlasti, vďaka všestrannej bratskej pomoci Sovietskeho sväzu a vedený Komunistickou stranou Československa, v desaťročnom období od svojho oslobodenia dosiahol v budovaní také úspechy, že si môže vytýčiť ďalšie veľkolepé úlohy vo svojej druhej päťročnici. Náš ľud naučil sa vládnuť, spravovať svoj štát, tvorivo pracovať pre seba. Dôkazom toho sú aj krásne výsledky výstavby Slovenska, dosiahnuté počas desaťročného budovania. Slovensko so svojím vyspelým priemyslom, so svojou rozvíjajúcou sa poľnohospodárskou veľkovýrobou a všestranným kultúrnym rozmachom je presvedčivým dôkazom, ako socialistický poriadok víťazí nad kapitalistickým systémom biedy a nezamestnanosti.
Vďaka pracovnému nadšeniu i usilovnosti nášho ľudu a vďaka bratskej pomoci Sovietskeho sväzu a českej robotníckej triedy, dosiahlo Slovensko ďalšie úspechy v rozvoji priemyselnej výroby, energetickej, palivovej a surovinovej základne, v rozvíjaní a upevňovaní jednotných roľníckych družstiev a v ďalšom zvyšovaní hmotnej i kultúrnej úrovne pracujúcich. Najmä rok 1955 zaznamenal potešiteľné úspechy v plnení plánu výroby, vo zvyšovaní produktivity práce a v upevňovaní hospodárnosti i rozpočtovej disciplíny. Tieto úspechy sa bezprostredne prejavili v pomerne dobrom plnení príjmov štátneho rozpočtu. Národné a komunálne podniky, riadené povereníctvami, odviedli do štátneho rozpočtu o 653 miliónov korún viac ako v roku 1954. Aj naše občianstvo si veľmi dobre plnilo svoje povinnosti voči štátu, čo je dôkazom jeho socialistického vlastenectva a stále sa zvyšujúcej uvedomelosti.
Dobré plnenie úloh plánu rozvoja národného hospodárstva umožnilo uskutočniť veľké úlohy rozvoja nášho hospodárstva, ako aj úlohy kultúrnej, sociálnej a zdravotníckej výstavby.
V roku 1956 si vytyčujeme nové, ešte väčšie budovateľské úlohy, než sme dosiahli v rokoch predchádzajúcich. Finančné prostriedky, potrebné na plnenie týchto úloh, zabezpečuje štátny rozpočet na tento rok v plnej miere. V štátnom rozpočte na rok 1956 je vyjadrená plná starostlivosť strany a vlády o ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj Slovenska. Slovenská časť štátneho rozpočtu zabezpečuje plánovitý rozvoj hospodárstva na Slovensku, zvyšovanie priemyselnej a poľnohospodárskej výroby, rozširovanie energetickej základne a cestnej dopravy. Okrem toho sú pre rozvoj Slovenska zabezpečené, značné prostriedky v rozpočtoch jednotlivých ministerstiev, najmä na ďalšiu výstavbu ťažkého priemyslu, železničnej i leteckej dopravy, výkupu atď.
Popri vysokých nákladoch, ktoré venuje štátny rozpočet na rozvoj hospodárstva, podstatne sa zvyšujú výdavky na kultúrne, sociálne a zdravotné ciele. Tieto predstavujú v slovenskej časti štátneho rozpočtu najväčší podiel - 51,2% - všetkých výdavkov. Prostriedky určené na spoločenskú spotrebu umožnia uspokojovať zvýšené kultúrne požiadavky obyvateľstva, rozvíjať naše školstvo, najmä školstvo technického smeru pre potreby priemyslu a poľnohospodárstva. Zvýšením prostriedkov na zdravotníctvo bude možné, ďalej rozširovať zdravotnícke zariadenia a služby, zvyšovať počet lekárov a rozvinúť širšiu preventívnu starostlivosť. Väčšie prostriedky sa venujú aj na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.
Zvýšenú potrebu finančných prostriedkov na plnenie týchto veľkých úloh treba zabezpečiť mobilizáciou rozpočtových príjmov. Rozpočet určuje, že v roku 1956 máme dosiahnuť v pomere k roku 1955 väčšie príjmy o 691 miliónov Kčs. Hlavným zdrojom príjmov štátneho rozpočtu sú zvýšené odvody socialistického sektora, ktoré predstavujú 78,6% celkových štátnych príjmov. Splnenie krásnych, ale náročných úloh prvého roku našej druhej päťročnice je v prvom rade závislé na ďalšom rozvoji, zdokonalení a zhospodárnení výroby. Slovenská národná rada jednomyseľne schválila zprávu povereníka financií o slovenskej časti štátneho rozpočtu.
Slovenská národná rada sa obracia k pracujúcemu ľudu Slovenska, aby včasným a kvalitným plnením plánovaných úloh, zvyšovaním produktivity práce pomocou novej techniky, rozvíjaním socialistického súťaženia, dodržiavaním zásad starostlivého hospodára a šetrením a chránením národného a družstevného majetku vytvorí podmienky pre uskutočnenie veľkých cieľov, ktoré štátny rozpočet pre prvý rok druhej päťročnice vytýčil.
Slovenská národná rada očakáva od robotníkov, technikov a všetkých pracovníkov priemyselných i všetkých ostatných podnikov, ktoré doteraz nehospodária podľa zásad chozrasčotu, že sa pričinia o to, aby sa vnútropodnikový chozrasčot zaviedol aj na ich pracovisku. Tam, kde vnútropodnikový chozrasčot je už zavedený, nech sa sústredia na jeho kvalitatívne prehĺbenie.
Robotníci a všetci pracovníci podnikov, ktoré v minulom roku v plnení plánovaných úloh, najmä pokiaľ ide o kvalitatívnych ukazovateľov plánu, zaostávali, a to hlavne podnikov stavebníctva, potravinárskeho priemyslu, lesov a drevárskeho priemyslu, nech považujú za svoju vlasteneckú povinnosť, aby bez odkladu odstránili všetky prekážky a nedostatky v hospodárení svojho podniku.
Slovenská národná rada očakáva, že družstevníci a samostatne hospodáriaci roľníci, pracovníci štátnych majetkov a strojových a traktorových staníc podľa uznesenia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa zo 6.-8. februára 1956, dobrým plánovaním a svedomitou prípravou jarných prác zabezpečia plánované zvýšenie poľnohospodárskej výroby. Družstevníci nech si uvedomia, že dosiahnutím najlepších hospodárskych výsledkov najistejšie upevnia svoje družstvá a rozšíria ich členskú základňu.
Robotníci a pracovníci štátnych majetkov, lepšou organizáciou svojej práce zvyšujte hektárové výnosy a živočíšnu výrobu, bojujte za vyššiu hospodárnosť, aby sa váš štátny majetok stal vzorom pre jednotné roľnícke družstvá.
Traktoristi, a všetci pracovníci strojových a traktorových staníc nech považujú za svoju povinnosť bojovať za dôsledné plnenie úloh vytýčených im uznesením Ústredného výboru Komunistickej strany Československa zo 6.-8. februára 1956, lebo len tak pomôžu družstevne a samostatne hospodáriacim roľníkom zvýšiť poľnohospodársku výrobu.
Od pracovníkov vedeckých a výskumných ústavov sa očakáva, že zlepšením a zrýchlením svojej práce budú účinnejšie pomáhať zvyšovať technickú úroveň priemyselnej a poľnohospodárskej výroby a plniť plánované úlohy.
Pracovníci štátneho a hospodárskeho aparátu majú zabezpečovať dobré a hospodárne plnenie úloh štátneho rozpočtu, organizovať sústavnú kontrolu hospodárenia svojich organizácií a zabraňovať porušovanie Štátnej a rozpočtovej disciplíny.
Národné výbory všetkých stupňov majú v styku s občianstvom vysvetľovať význam a úlohy štátneho rozpočtu a finančnej politiky štátu. Majú mobilizovať občianstvo k plneniu štátneho rozpočtu a viesť ho k ďalším krásnym úspechom na poli zveľaďovania a výstavby miest a dedín. Národné výbory majú zlepšovať svoje finančné hospodárenie a zlepšiť vykonávanie svojich úloh na úseku kultúrnych, sociálnych a zdravotníckych zariadení.
Poslanci Slovenskej národnej rady v rámci svojej práce vo volebnom obvode budú vychovávať a viesť pracujúcich k splneniu všetkých plánovaných úloh.
Slovenská národná rada je presvedčená, že pracujúci Slovenska a všetko naše občianstvo svojím nadšením a tvorivou prácou na všetkých úsekoch nášho budovania premenia čísla štátneho rozpočtu na živú skutočnosť. Slovenská národná rada verí, že i v roku 1956 pod usilovnými rukami našich robotníkov, družstevných i samostatne hospodáriacich roľníkov a pracujúcej inteligencie zaznamená Slovensko ďalší hospodársky a kultúrny rozmach na ceste k šťastnej socialistickej budúcnosti našej vlasti. (Potlesk.)
Predseda Kubač:
Počuli ste zprávu hospodárskeho a rozpočtového výboru o návrhu poslancov na uznesenie, ktoré má Slovenská národná rada prijať k zpráve povereníka financií.
Otváram rozpravu o tomto návrhu.
Má niekto návrh na zmenu alebo doplnenie navrhnutého uznesenia?
Pretože pozmeňovacích alebo doplňovacích návrhov niet, nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať najprv o tom,
či Slovenská národná rada schvaľuje zprávu povereníka financií o slovenskej časti štátneho rozpočtu na rok 1956 a potom
či Slovenská národná rada prijíma uznesenie k zpráve podľa návrhu hospodárskeho a rozpočtového výboru, ako ho predniesol zpravodajca.
Kto schvaľuje zprávu povereníka financií, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie.)
Je niekto proti?
(Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto.)
Zisťujem, že Slovenská národná rada zprávu povereníka financií schválila jednomyseľne.
Kto súhlasí s návrhom na uznesenie, ako to predniesol zpravodajca hospodárskeho a rozpočtového výboru, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie.)
Je niekto proti?
(Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto.)
Zisťujem, že Slovenská národná rada prijala uznesenie podľa návrhu hospodárskeho a rozpočtového výboru.
Tým je program 12. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpaný.
Oznamujem, že najbližšiu schôdzku zvolá užšie predsedníctvo písomne.
12. schôdzku vyhlasujem za skončenú.
(Koniec o 13,30 hod.)
Kancelária Slovenskej národnej rady
Č. 250/1956.
Za správnosť stenografickej zprávy:
V Bratislave 25. februára 1956
vedúci Kancelárie Slovenskej národnej rady
Ilčík v. r.