Pondělí 20. února 1956

V krátkém rozboru jsem ukázal na význam práce výzkumních ústavů, z kterého si možno udělat tyto závěry:

Naše výzkumné ústavy nám vedle pomoci ve zvyšovaní výroby, produktivity práce, snižování vlastních nákladů pomáhají nahradit nedostatek materiálu a surovin, důležitých pro naši mírovou výstavbu i pro potřeby pracujících. These Ústředního výboru Komunistické strany Československa a vlády Národní fronty o technickém rozvoji ukazují cestu ke splnění velkých úkolů na všech úsecích při plnění prvého roku druhého pětiletého plánu rozvoje našeho národního hospodářství.

V státním rozpočte na rok 1956 je technický rozvoj zabezpečený částkou 2 miliardy Kčs, z čehož připadá na výzkumní ústavy v těžkém průmyslu, stavebnictví a zemědělství 1 miliarda 40 milionů Kčs. Je to o 14.3% více než v roce 1955. Pracovníci na tomto úseku jsou si jistě vědomí, že tyto prostředky je třeba využít tak, aby přinesly co největší výsledky našemu národnímu hospodářství a že právě spojení našich výzkumních ústavů a stanic s praxí bude významným činitelem v rozvoji naší zemědělské i ostatní výrobě. Naši pracující ve všech oborech a úsecích našeho národního hospodářství a politického života jasně vidí, že Komunistická strana Československa a vláda Národní fronty nás správně vedou cestou zvyšování výroby k dosahování maximální životní a kulturní úrovně všech občanů Československé republiky. O tom svědčí i slovenská část státního rozpočtu, která znamená další rozvoj Slovenska v šťastné Československé republice.

Náš lid, hrdý na svoji vlast, budující po vzoru krásného lidu Sovětského svazu socialismus, vynaloží všechno úsilí, aby náš státní plán na rok 1956 byl do písmeny splněn. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem poslancovi Ulrichovi za jeho prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Michalovi Sivčovi.

Poslanec Sivčo:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia!

Prejednávanie rozpočtu v každom štáte je záležitosť vysoko politická a jeho význam sa zvyšuje, keď sa prerokováva rozpočet mierového budovania.

Jeho vysoký politický význam treba vidieť v tom, ako je on prijímaný širokými masami obyvateľstva, teda tými, ktorí sa na jeho plnení hmotne zúčastňujú. My, Slováci, ani nie z ďalekej histórie vieme, čo znamenali dane pre nás, keď si spomenieme na rok 1935 a v ňom na Čertižné a Haburu, kde exekútor bral vdove s troma deťmi poslednú kravičku - živiteľku. Máme ešte v živej pamäti takú starostlivosť buržoáznej vlády o ľud ako napríklad Krupinský okres, v ktorom za tri roky bolo prevedených 62.000 daňových exekúcií, z čoho sa vykonalo 2800 dražieb, čiže buržoázia rok od roka hospodárskym diktátom neľútostne privádzala tisíce a tisíce jednoduchých ľudí na pokraj zúfalstva.

Na druhej strane práve v prednesenom expozé súdruha povereníka financií o slovenskej časti nášho rozpočtu jasne vidíme, že všetky kapitoly nášho rozpočtu sledujú jeden cieľ, aby sa bohatstvo Slovenska ešte ďalej rozvíjalo, aby životná úroveň nášho ľudu rástla a dosiahla úroveň českých krajín, aby boli aj u nás zabezpečované predpoklady doháňať víťaznú krajinu socializmu - Sovietsky sväz.

Vážená Slovenská národná rada!

Keďže v našom rozpočte je kapitol veľa a predo mnou sa už o niektorých hovorilo, dovoľte mi, aby som sa zaoberal tou kapitolou rozpočtu, ktorá pojednáva o zabezpečovaní vlastných príjmov národných výborov; vyzdvihol ich iniciatívu, dobré príklady, ako aj nedostatky.

Zásada vyrovnanosti rozpočtov národných výborov vyžaduje, aby na úhradu svojich výdavkov národné výbory použili predovšetkým vlastné príjmy. Od plnenia plánu inkasa vlastných príjmov závisí do určitej miery aj splnenie úloh, ktoré si národné výbory vytýčili na úseku hospodárstva, ako aj kultúrnych a sociálnych opatrení.

Jednou, a to podstatnou zložkou príjmov národných výborov sú miestne dane, dávky a poplatky. V rozpočte na rok 1955 miestne dávky, dane a poplatky predstavovali 52 76% všetkých vlastných príjmov národných výborov. V rozpočte na rok 1956 tento podiel poklesol na 44. 25%. Stalo sa tak preto, že socialistický sektor bol oslobodený od platenia domovej dane.

Starostlivosť národných výborov o vyberanie miestnych daní, dávok a poplatkov z roka na rok vykazuje stúpajúcu tendenciu. Tak napríklad celkové inkaso miestnych daní, dávok a poplatkov v roku 1954 stúplo v porovnaní s rokom 1953 o 55.9% a v roku 1955 v porovnaní s rokom 1953, keď bola uvedená do života nová zákonná úprava týchto príjmov ako organický doplnok jednotnej daňovej sústavy, stúplo o 98.7%. Neustále sa zlepšujúca práca a aktívna inicatíva národných výborov na tomto úseku práce prejavila sa koncom roku 1955 už v tom, že plán miestnych daní, dávok a poplatkov v globále splnilo celkom päť krajov a k tomuto dátumu mali sme už značný počet obcí bez nedoplatkov na týchto miestnych príjmoch (napr. v Žilinskom kraji bolo týchto obcí 37). Treba vyzdvihnúť dobrú prácu, ktorú na tomto úseku dosahujú napríklad miestne národné výbory v Lietavskej Lúčke, Turie, Vyšňove v okrese Žilina a iné obce, kde "celá náležitosť na týchto príjmoch bola za rok 1955 a roky predchádzajúce zinkasovaná na 100%. Je to výsledok dobrej práce miestnych národných výborov ako celku, ale najmä zásluhou tajomníkov miestnych národných výborov.

Pekné výsledky uvedomelej práce prejavujú sa aj v iných krajoch. Tak v obci Molča a v ďalších obciach Banskobystrického okresu sa za pomoci rady okresného národného výboru zinkasovalo koncom roku 1955 viacej príjmov na daniach a poplatkoch ako za desať predchádzajúcich mesiacov. Obec Skalité v okrese Čadca, ktorá bývala medzi poslednými obcami okresu, pokiaľ išlo o inkaso štátnych a miestnych príjmov, dostala sa v rámci súťaže podporovanej radou okresného národného výboru na popredné miesto.

V Prešovskom kraji napriek tomu, že v globále nesplnil plán vlastných príjmov, na čo poukázal i súdruh povereník, sú okresy, ktoré i celkove vlastné príjmy splnili. Ako sú okresy Sabinov, Spišská Stará Ves, Prešov, Stará Ľubovňa a iné. Splnili preto, že vec inkasa nebola len záležitosťou pracovníkov finančného odboru, ale každého pracovníka a funkcionára národného výboru, a hlavne preto, že pracovníci i funkcionári stali sa vzorom v platení daní a poplatkov, čím mobilizovali i ostatných občanov.

V Prešovskom kraji je tiež rad dobrých miestnych národných výborov, ktoré sa stali vzornými obcami. Tak Miestny národný výbor Zubné v mojom volebnom obvode, v okrese Humenné, ktorý vždy vykazoval vážne nedostatky v rozpočtovom hospodárení, dostal sa v starostlivosti o vlastné príjmy na prvé miesto v okrese. Aj vydávanie rozpočtových prostriedkov je hospodárne. Ďalšie obce, ktoré dosiahli pekné výsledky v rozpočtovom hospodárení v okrese Humenné, sú: Nechvaľova Polianka, Brekov, Topoľovka, Jankovce, Udavské a iné.

Aj rada Okresného národného výboru v Humennom zodpovedne rieši otázky finančného hospodárenia a poriadku v hospodárení miestnych národných výborov. V roku 1955 rozobrala medzi inými aj otázky rozpočtového hospodárenia na svojich zasadaniach priamo na obciach, a to Ohradzany, Kamenica nad Cirokou a Papin a takto pomohla dosiahnuť týmto miestnym národným výborom pekné výsledky v inkase príjmov.

Možno uviesť aj ďalšie príklady vzorného -hospodárenia z okresov a obcí Prešovského kraja. Napríklad miestny národný výbor Drahňov, Pavlovce nad Uhom, Palin, Stretáva a Stretavka úspešne plnili príjmové rozpočty za priamej pomoci členov rady, ktorí osobne navštevovali občanov a presvedčovali ich o nutnosti platenia daní, dávok a poplatkov.

Na úseku zabezpečovania odvodu podnikov miestneho hospodárstva, na úrovni krajského národného výboru treba osobitne vyzdvihnúť prácu Krajského národného výboru Bratislava, ktorý dosiahol dobré výsledky v plnení odvodov zisku a ostatných odvodov do rozpočtov národných výborov v priebehu r. 1955, a to rovnomerným plnením. Podniky Bratislavského kraja v dôsledku systematického vykonávania finančnej kontroly hospodárenia podnikov splnili plán odvodov zisku za január až december 1955 na 98. 6%. Pracovníci tohto krajského národného výboru pravidelne inštruujú pracovníkov z okresného národného výboru jednak na celokrajských mesačných aktívoch, ale najmä operatívnymi zásahmi priamo na okresoch, ba aj v podnikoch miestneho hospodárstva.

Z okresných národných výborov príkladne si plní úlohy na úseku zabezpečovania odvodov podnikov miestneho hospodárstva do rozpočtu národného výboru Okresný národný výbor v Trenčíne. Tento okresný národný výbor kontroluje hospodárenie piatich podnikov, z ktorých štyri prekročili plán akumulácie a príslušné sumy odviedli do štátneho rozpočtu. Jeho zásahom Dopravný podnik v Trenčíne v dôsledku odhalenia rôznych nedostatkov v hospodárení a zjednania nápravy vykazoval miesto straty v predchádzajúcich obdobiach aktívne výsledky. Rozbor plnenia nákladov v podniku Komunálne služby prispel taktiež k zlepšeniu hospodárenia v tomto podniku.

Ďalej treba spomenúť Okresný národný výbor Levice, ktorý vykonáva na úseku miestneho hospodárstva pravidelné kontroly v podnikoch a na základe zistených nedostatkov navrhuje konkrétne opatrenia. Do značnej miery jeho pričinením plnili podniky miestneho hospodárstva a komunálneho priemyslu tvorbu zisku za rok 1955 takto: Okresný stavebný podnik Levice na 130%, Okresný priemyselný podnik Levice na 101.1% a Združené služby Levice, ktoré v roku 1954 a počiatkom roku 1955 boli stratové, koncom roku 1955 vykazujú zisk. Pri všetkých podnikoch miestneho hospodárstva v Levickom okrese sa splnili odvody zisku a odpisov do rozpočtu národných výborov na 100%. Okresný národný výbor Levice okrem vykonávania finančnej kontroly hospodárenia so zameraním na plnenie odvodov účinne napomáha pri likvidácii nadnormatívnych zásob a premeškaných pohľadávok. Pracovník okresného národného výboru sa zúčastňuje v podnikoch vyhodnocovania socialistickej súťaže a aktívne napomáha pri zavádzaní vnútropodnikového chozrasčotu.

Jedným z najlepších okresných národných výborov na tomto úseku je Okresný národný výbor Lučenec, ktorý sústavným zabezpečovaním a vykonávaním finančnej kontroly podnikov miestneho hospodárstva dosiahol 100 perc. plnenie akumulácie. Pracovníci tohto okresného národného výboru sa pravidelne mesačne zúčastňujú kontrolných dní a systematickými kontrolami priamo v podnikoch zabezpečujú znižovanie nákladov.

Pri výpočte týchto dobrých príkladov som sa zdržal len preto, aby som ukázal, že všade tam, kde zodpovednejšie nabádajú národné výbory hospodárskych pracovníkov na ich povinnosti v odvode finančných podielov a poskytujú im konkrétnu pomoc - výsledky sú kladné.

Významným pomocníkom národných výborov na tomto úseku práce je stále intenzívnejšie, rozvíjaná socialistická súťaž medzi obcami v rámci jednotlivých okresov. Na tomto úseku však národné výbory čaká ešte veľa práce. Súťaž treba očistiť od formálnosti. Vyhodnocovanie výsledkov má sa stať kontrolou a prehliadkou práce národných výborov a kritikou nedostatkov, aby sa tak súťaž stala nástrojom zlepšenia a skvalitnenia práce a upevnenia vzťahu našich občanov k národným výborom. To však nutne vyžaduje, aby vyššie stupne národných, výborov (okresné a krajské národné výbory) venovali viacej pozornosti než doteraz miestnym národným výborom na tomto úseku práce, radou i praktickou pomocou viedli miestne národné výbory k maximálnemu využívaniu miestnych finančných zdrojov, aby sa tak tieto mohli využiť pre stále lepšie a plnšie uspokojovanie hotných a kultúrnych potrieb miestnych občanov.

Z toho ako úloha vyvstáva pre našich poslancov, aby sme nabádali pracovníkov a funkcionárov národných výborov nielen na rovnomerné plnenie plánu inkasa vlastných príjmov, ale tiež na rovnomerné čerpanie zo štátneho rozpočtu, a to hlavne rovnomerné čerpanie na investície. Nevyčerpaním finančných prostriedkov štátneho rozpočtu brzdíme vývoj a rozvoj životnej a kultúrnej úrovne našich pracujúcich. Ukázalo sa, že všade tam, kde si pracovníci národného výboru uvedomili dôležitosť plnenia plánu inkasa vlastných príjmov, ale aj rovnomerné čerpanie zo štátneho rozpočtu, tam aj výsledky práce sú pekné. Ale očakávame aj od volených funkcionárov národných výborov, aby pri svojom styku s občanmi ešte viac ako doteraz podnecovali ich inicatívu pri plnení daňových povinností a aby im v tom sami slúžili za vzor.

A že je tomu tak, vidíme z toho, že pomer k plateniu daní obyvateľstva sa z roka na rok zlepšuje. Občania pochopili, že každá koruna v našom štáte ide pre blaho všetkého občianstva a k upevneniu obranyschopnosti našej vlasti. Naši občania vedia, že náš štátny rozpočet je mierový. Vedia, že len splnením svojich povinností na každom úseku ubránime si to najcennejšie - mier! (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem poslancovi Michalovi Sivčovi za jeho prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi inž. Michalovi Hrubému.

Poslanec inž. Hrubý:

Jedným z hlavných predpokladov rozvoja socialistického hospodárstva je dôsledné uplatňovanie a upevňovanie režimu hospodárnosti. Cesta k zrýchľovaniu tempa rozvoja vedie cez najprísnejšie dodržiavanie zásad hospodárnosti. Najlepšie využitie výrobných síl je zdrojom zvýšenia blahobytu a urýchľuje podstatne našu cestu k socializmu. Preto naša strana a vláda robia sústavné a zásadné opatrenia, ktorých cieľom je zvýšiť hospodárnosť, zvýšiť produktivitu práce a urýchliť hospodársky rozvoj.

Upevňovaniu hospodárnosti prikladá socialistická spoločnosť rovnaký význam v priemysle, ako i v poľnohospodárstve.

Vo svojom diskusnom príspevku chcem sa dotknúť niektorých najnaliehavejších problémov hospodárnosti v poľnohospodárskej výrobe, ktorá ako hlavný článok prvého roku druhej päťročnice je v popredí záujmu všetkých pracujúcich.

Z tohto hľadiska v prvom rade treba poukázať na štátne majetky. Štátne majetky musia vzorným hospodárením dokázať, že sú skutočne najvyššou organizačnou formou poľnohospodárskej výroby. K tomuto majú dospieť predovšetkým tým, že budú sústavne zvyšovať a prehlbovať hospodárnosť. Z hospodárskych výsledkov roku 1955 možno síce konštatovať, že hospodárnosť štátnych majetkov sa zlepšuje (asi 50% oproti roku 1954), avšak vykazovaná stratovosť súčasne signalizuje, že táto zostáva naďalej najaktuálnejšou otázkou hospodárenia štátnych majetkov. Podľa predbežných výsledkov náklady v rastlinnej výrobe boli prekročené o vyše 25 miliónov Kčs, zatiaľ čo výnosy zaostali za plánom o vyše 23 miliónov Kčs. Obdobne v živočíšnej výrobe straty predbežne presahujú 23 miliónov Kčs. A nielen uvedená výška strát, ale aj malý počet štátnych majetkov, ktoré neprekročili plánované vlastné náklady, presvedčujú nás názorne o potrebe upevňovania režimu hospodárnosti na štátnych majetkoch.

Boj o zníženie vlastných nákladov na štátnych majetkoch nie je ešte víťazne dobojovaný. Cestou k víťazstvu je predovšetkým cesta zvyšovania produktivity práce, na ktorú zvlášť vplývajú hektárové výnosy v rastlinnej výrobe a úžitkovosti dobytka v živočíšnej výrobe. Neustále zvyšovanie produktivity práce je prvou podmienkou rastu poľnohospodárskej výroby a znižovania vlastných nákladov. Vyššie výnosy pri obilovinách, cukrovej repe a v repke musia orientovať pozornosť štátnych majetkov na viacročné krmoviny, zeleninu a zemiaky, pri ktorých hektárové výnosy sú trvalé vykazované ako položky stratové. Tak isto nedodržanie plánovanej úžitkovosti v živočíšnej výrobe zaťažuje pasívne položky hospodárskych výsledkov štátnych majetkov. Tieto nedostatky zameriavajú boj o hospodárnosť štátnych majetkov na zlepšovanie organizácie práce a na intenzívnejšie využívanie vedy a techniky, menovite sovietskej agro- a zootechniky.

Ďalšou veľkou nákladovou položkou a dôležitým zdrojom znižovania nákladov je spotreba krmovín, osív, hnojív a iného materiálu. Konkrétne náklady na osivá, vysiate na jar roku 1955, boli vyššie v porovnaní s plánom o 8 miliónov 334.000 Kčs a spotreba hnojív o 2 milióny Kčs. Medzi príčiny veľkej spotreby patrí najmä nedostatočná akosť, nesprávna manipulácia a evidencia, straty vzniknuté z nedbalosti pracovníkov, nedodržiavanie kŕmnych plánov a ďalšie.

Komplex opatrení na zlepšenie hospodárnosti treba doplniť opatreniami na zníženie neproduktívnych nákladov a na nesprávne odmeňovanie pracovníkov. Režijné náklady na niektorých štátnych majetkoch boli v minulom roku prekročené až o 50% (Zvolen, Jelšava, Turčianske Teplice a ďalšie).

Hovoril som o potrebe urýchleného a víťazného skončenia boja za odstránenie nedostatkov v hospodárení štátnych majetkov. Zásadný význam pre úspešné dovŕšenie boja pripadá prijatiu a zavedeniu správnej metódy pre riadenie práce. Touto metódou, osvedčenou v Sovietskom sväze a čiastočne na štátnych majetkoch aj u nás, je vnútropodnikový chozrasčot. Chozrasčot v riadení práce zaručuje úspech tým, že v sebe spojuje všetky prostriedky pre odstránenie rôznorodých príčin, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú hospodárske výsledky. Táto osvedčená metóda socialistického hospodárenia spojuje záujem celku s hmotným záujmom jednotlivých pracovníkov, ktorí sú povzbudzovaní k tomu, aby sa snažili o zníženie vlastných nákladov zvýšením produktivity, racionálnou úsporou v spotrebe a mobilizáciou vnútorných rezerv.

Dnešné prerokovávanie štátneho rozpočtu je dobrou príležitosťou k dovŕšeniu boja za zlepšenie hospodárnosti zavádzaním chozrasčotu.

X. sjazd Komunistickej strany Československa zdôraznil, že trvalé zvyšovanie poľnohospodárskej výroby môžeme zabezpečiť len na základe rozvoja socialistickej a družstevnej veľkovýroby. Sjazd preto orientoval nás osobitne na ďalší rozvoj a upevnenie jednotných roľníckych družstiev. Uvediem niektoré výsledky z Banskobystrického kraja ako doklad ďalšieho upevňovania družstiev. Zatiaľ čo v roku 1954 mali sme v kraji 153 preplatkových jednotných roľníckych družstiev, znížil sa počet týchto v roku 1955 na 22. V minulom roku vyplácalo doplatky na pracovné jednotky 245 jednotných roľníckych družstiev, kým v roku 1954 len 157. Hodnota pracovnej jednotky v našich jednotných roľníckych družstvách sa zvýšila v priemere skoro o 25% oproti roku 1954. Nedeliteľné fondy doplnili sa v roku 1955 o 8 miliónov Kčs, čo je o 60% viac ako predchádzajúceho roku. Zlepšenie nastalo aj vo výkupe poľnohospodárskych produktov. Plán výkupu obilia bol splnený pred stanoveným termínom na 100,3%. Taktiež sme predčasne splnili plán výkupu hovädzieho dobytka a bravčového mäsa a do konca roka bol tento prekročený na 101,6% u hovädzieho dobytka a na 134,6% u ošípaných. Je zrejmé, že na základe takto zlepšenej hospodárskej situácie na družstvách mohol by som menovať rad družstevníkov, ktorých pracovné jednotky dosiahli pozoruhodné číslice. Porovnané výsledky rokov 1954 a 1955 nasvedčujú, že družstevníci dosahujú z roka na rok väčšie úspechy, ktoré zabezpečujú spokojnosť nielen družstevníkov, ale aj všetkých pracujúcich pri zvyšovaní životnej úrovne. I keď dosiahnuté výsledky sú pomerne uspokojivé, nemôžeme byť celkom spokojní, lebo tieto by mohli byť ešte prenikavejšie, keby do všetkých dôsledkov boli uplatňované zásady správneho hospodárenia. Bez toho, že by som opakoval, treba povedať, že v našich jednotných roľníckych družstvách stretávame sa s obdobnými nedostatkami ako v hospodárení štátnych majetkov, t. j. nedostatkami v hektárových výnosoch, úžitkovosti hospodárskych zvierat, prekračovaním osobných a vecných nákladov, nedodržiavaním plánovaných stavov ošípaných pri súčasnom nedostatku jadrných krmív, nedodržiavaním plánovaných stavov hovädzieho dobytka a nedostatkami v spotrebe krmovín. Nadväzujúc na to konštatujem, že jedným z hlavných a rozhodujúcich činiteľov pri plnení úloh vo zvyšovaní hektárových výnosov a úžitkovosti je zabezpečiť družstevníkom za riadne plnenie a prekračovanie zverených úloh spravodlivú odmenu, odpovedajúcu hospodárskym výsledkom. Dôležitosť a význam správneho odmeňovania v súvislosti so zvyšovaním poľnohospodárskej výroby vyzdvihol II. celoštátny sjazd jednotných roľníckych družstiev vo februári minulého roku. Diskusia družstevníkov potvrdila, že predovšetkým hmotná zainteresovanosť na zvyšovaní poľnohospodárskej výroby, najmä doplnkové odmeny, môžu rýchle prispieť k vyššej výrobe na družstevných poliach a v spoločných družstevných maštaliach, a takto k zvýšeniu produktivity práce na všetkých pracoviskách jednotných roľníckych družstiev.

V tomto smere nemožno sa nijako spokojiť s terajším stavom podnecovania hmotného záujmu výrobných skupín, čiat a družstevníkov na zvyšovaní výkonov, akosti práce a prekračovaní výrobných úloh. Vážnym nedostatkom je, že dosiaľ nebola dôsledne presadená správna sústava doplnkových odmien, ktoré sú jednou z najdôležitejších pák mobilizovania hmotného záujmu. Príčinou toho je tá skutočnosť, že sa nepodarilo na všetkých jednotných roľníckych družstvách zaviesť v živočíšnej výrobe odmeňovanie podľa úžitkovosti. Tie jednotné roľnícke družstvá, ktoré zaviedli v spoločnom hospodárení, i keď často len čiastočne, doplnkovú odmenu a odmenu podľa úžitkovosti, majú už dnes dobré výsledky a aj skúsenosti.

Pre dokonalé zavedenie odmeny za práce družstevníkov podľa množstva a akosti, podľa dosiahnutých výnosov a úžitkovosti a pre jej úspešné uskutočňovanie je potrebné, aby družstevníci podľa uznesenia strany a vlády o upevňovaní a ďalšom rozvoji JRD zaviedli riadnu organizáciu práce v stálych výrobných skupinách, odstránili nezodpovednosť za prácu, správne a včas stanovili plánované úlohy pre výrobné skupiny, čaty i jednotlivcov. Konečne treba sa tiež postarať o zavedenie riadnej evidencie a kontroly práce a neustále zabezpečovať jej správne a včasné vykonanie.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP