Druhý päťročný plán stavia nás pred vážnu úlohu urýchlene vyrovnať disproporcie v našom národnom hospodárstve, ktoré nastali sústavným zaostávaním investičnej výstavby v posledných troch rokoch. Preto zvyšuje sa investičná výstavba v povereníckych úsekoch o 16.9 perc.

Zabezpečenie tohto rýchleho rastu investícií žiada sústrediť všetky zdroje v prvom rade na urýchlené dokončenie už rozostavaných objektov a stavieb.

Pre splnenie zvýšených úloh v investičnej výstavbe sme pre tento rok oveľa lepšie projekčné pripravení ako v lanskom roku. Máme už väčšie skúsenosti z používania typových projektov. Podstatne sme zjednodušili predpisy o financovaní investičnej výstavby a generálnych opráv, čo znamená značné odbremenenie od administrovania tak u investorov, ako aj v stavebno-montážnych organizáciách. Oproti lanskému roku stavby sú lepšie zásobené stavebným aj iným materiálom. Zlepšil sa tiež systém hmotného zainteresovania na stavbách.

Vychádzajúc z uvedeného, možno dôvodiť, že stavebná výroba pri dobrom riadení, pri účinnej pomoci národných výborov a nášho občianstva, pri väčšom záujme investorov má všetky predpoklady zvýšené úlohy splniť, a zlepšiť aj neuspokojivé hospodárske výsledky minulých rokov.

Výsledky generálnej inventarizácie ukazujú, že treba zvýšiť starostlivosť o stámiliónové hodnoty základných fondov. Štátny rozpočet zabezpečuje veľké peňažné prostriedky na ich údržbu a opravy. Náklady na generálne opravy dosahujú 972 mil. Kčs. Táto pomerne vysoká suma, možnosť modernizácie výrobných zariadení pri generálnych opravách a zaostávanie v plnení plánu generálnych opráv v minulých rokoch dostatočne poukazujú na nutnosť väčšej starostlivosti o údržbu základných fondov a ich využitie.

Mobilizačné úlohy, ktoré sme si uložili v prvom roku druhej päťročnice vo výrobe, produktivite práce, znižovaní nákladov a technickom rozvoji, ďalej zvyšujú náročnosť na riadiacu činnosť hospodársko-správneho aparátu.

Výdavky na správny aparát rozpočtujú sa v slovenskej časti štátneho rozpočtu vo výške 734.8 mil. Kčs.

Zásadu znižovania výdavkov na administratívu zvýrazňuje ich podiel na celkových výdavkoch, ktorý sa od roku 1953 postupne znížil z 8.3 perc. na 5.7 perc.

Zníženie výdavkov na správu sa dosiahlo najmä vykonanou systemizáciou a sprísnením režimu hospodárnosti pri čerpaní vecných výdavkov.

Na národných výboroch sa účinky úsporných opatrení a normovania výdavkov na správu temer neprejavili a náklady sa prekračujú.

V hospodárskych organizáciách došlo k zníženiu správneho aparátu, neboli však urobené účinné opatrenia na zníženie rozsahu administratívnych prác.

Ďalšie rezervy vo výdavkoch na administratívu treba odkryť účinnou kontrolou čerpania prostriedkov na spoje, cestovné, prevádzku motorových vozidel a kancelárske potreby.

Prostriedky, ktoré štátny rozpočet plánovité rozdeľuje pre splnenie úloh plánu rozvoja národného hospodárstva, pre ďalší rast výroby a zvýšenie životnej úrovne pracujúcich treba napred vytvoriť. Potrebné zdroje môžeme v plnej miere získať len na základe rovnomerne plneného plánu výroby, neustáleho zvyšovania produktivity práce a upevňovania režimu hospodárnosti.

Príjmy štátneho rozpočtu na rok 1956

Príjmy slovenskej časti štátneho rozpočtu na rok 1956 činia, ako som už uviedol, 13.548 mil. Kčs, z čoho

Ako vidieť, rozhodujúcim príjmom štátneho rozpočtu sú príjmy od socialistického sektora, pričom najväčší podiel majú odvody národných a komunálnych podnikov.

Základným príjmovým zdrojom štátneho rozpočtu je daň z obratu a daň z výkonov. Predstavujú 53.7 perc. celkových príjmov, t. j. 7.283 mil. Kčs.

Podiel dane z obratu a dane z výkonov na celkových príjmoch ostáva v zásade na úrovni predchádzajúcich rokov, najmä v dôsledku znižovania maloobchodných cien.

Skúsenosti z plnenia dane z obratu v roku 1955 ukazujú, že sú možnosti lepšie plniť daň z obratu v podnikoch potravinárskeho priemyslu a miestneho hospodárstva.

V podnikoch potravinárskeho priemyslu sú rezervy v neplnení plánu odbytu, ale hlavne v nedodržiavaní plánovanej sortimentnej skladby výrobkov. Nedodržiavanie sortimentu bolo príčinou, že v lanskom roku mnohé podniky nesplnili daň ani úmerne skutočnému odbytu.

V tejto súvislosti treba poukázať na veľké materiálne a finančné škody, ktoré vznikajú nášmu národnému hospodárstvu nárazovitým výkupom a prísunom dobytka a z nedostatku ustajňovacieho priestoru a krmovín pred porážkou. Nárazovite prisunutý dobytok je dlho ustajňovaný v nevyhovujúcich priestoroch, často vonku v blate. Pritom po niekoľko dní nie je dostatočne alebo vôbec kŕmený, takže stráca na váhe a znižuje sa výťažnosť.

Finančný a materiálny efekt tohto problému od výroby cez výkup sa vypuklé prejavuje až pri konečnom spracovaní. Skúsenosti pri prísune a porážkach dobytka na bitúnkoch ukazujú, aké hodnoty a zdroje pre národné hospodárstvo možno získať správnymi organizačnými a racionalizačnými opatreniami. Ich uvedením do života mohli by sme každoročne získať pre národné hospodárstvo niekoľko desiatok miliónov Kčs. Rentabilita mäsospracujúcih podnikoch by pri pomerené malých investičných nákladoch podstatne vzrástla.

Rezervy pre plnenie dane z obratu v komunálnych podnikoch treba vidieť najmä v doplnkovej výrobe nedostatkových tovarov, ktorá činí zhruba 70 perc. celkovej výrobnej úlohy. Doplnková výroba môže byť oveľa vyššia, ak Povereníctvo miestneho hospodárstva v spolupráci s ostatnými rezortami vyrieši otázku zásobenia surovinami, materiálom a zabezpečí kvalitnú výrobu.

Plán dane z obratu na rok 1956 predpokladá, že rezorty sa postarajú o prísun surovín a polotovarov tak, aby sa v daňové významných výrobkoch sortiment výroby bezpodmienečne plnil. So vzrastom životnej úrovne obyvateľstva rastú aj jeho nároky na druhy, kvalitu, vkus a pod. To stavia pracovníkov najmä ľahkého, potravinárskeho a miestneho priemyslu pred nové, zložitejšie úlohy. Je nemálo príkladov, keď mnohí pracovníci rezortov a národných podnikov od riešenia týchto otázok ustupujú.

Veľkú zodpovednosť za plnenie odbytu nesie aj náš obchod. Obchodné zložky majú dôslednejšie vykonávať prieskum trhu, aby lepšie poznali nároky a vkus spotrebiteľov. Omnoho väčšiu pozornosť treba venovať kvalitnému preberaniu tovaru od výroby a dôslednejšie vyvodzovať sankčné opatrenia voči výrobe pri porušovaní zmluvných podmienok.

Ďalším dôležitým zdrojom príjmov štátneho rozpočtu sú odvody ziskov národných podnikov, ktoré po odrátaní súm na financovanie investícií a obratových prostriedkov činia 8.3 perc. rozpočtových príjmov, čo je o 84 mil. viac ako v lanskom roku.

Hospodárske výsledky vo väčšine podnikov sa v lanskom roku podstatne zlepšili. Predsa však mnohé podniky naďalej vážne zaostávajú a sú stratové. Ťažiskovým odvetvím je tu predovšetkým stavebníctvo, ktoré v lanskom roku zapríčinilo nesplnenie príjmov v slovenskej časti štátneho rozpočtu.

Výsledky niektorých stavebných závodov však dokazujú, že aj stavebná výroba môže byť zisková. Príkladom sú Pozemné stavby v Bratislave, ktoré ani nie tak dávno patrili medzi zlé podniky. V prvom štvrťroku 1955 plnili výrobné úlohy len na 80. 1 perc. a namiesto zisku mali neplánované straty. Zavedením vnútropodnikového chozrasčotu, organizáciou komplexných čiat a lepšou prípravou práce na stavbách v priebehu roku dosiahli priaznivé plnenie všetkých ukazovateľov. V štvrtom štvrťroku už výrobné úlohy splnili na 116.9 perc., produktivitu práce na 112 perc. a odvod do štátneho rozpočtu prekročili o 400 tisíc Kčs, V roku 1955 prenikavejšie zlepšenie dosiahli aj iné podniky, ako Priemstav v Prievidzi a Pozemné stavby v Nitre. Skúsenosti z týchto podnikov by mali využiť najmä Pozemné stavby v Košiciach a v Banskej Bystrici, kde stále ešte nevedia nájsť cestu k lepšej hospodárnosti.

Aj v iných odvetviach nášho hospodárstva sú možnosti rýchleho zlepšenia hospodárskych výsledkov. V potravinárskom priemysle v roku 1955 prvý raz vykazujú nadplánové úspory na vlastných nákladoch. Dosiahli priaznivý pomer medzi rastom produktivity práce' a priemernými mzdami, no celkové výsledky nepriaznivo ovplyvňujú najmä podniky hlavnej správy mlieko - hydina. Tieto podniky namiesto plánovaného zisku 8 mil. Kčs vykazujú podľa predbežných výsledkov takmer 19 mil Kčs neplánovaných strát.

O celé stotisíce vajec je ochudobňovaný trh tým, že v hydinárskych závodoch sa vysoko prekračujú normy odpadu pre nedodržiavanie technologických postupov Prípustná norma prasklých vajec sa vysoko prekračujte K ďalším nedostatkom treba pripočítať manipuláciu s hydinou, námezdný výkrm, vysoké percento uhynutia hydiny a pod.

V celom potravinárskom priemysle treba sa zamerať na zníženie vysokých neproduktívnych nákladov, ktoré v roku 1955 činili vyše 40 mil. Kčs.

V odvetví lesov a drevárskeho priemyslu trvá naďalej problém podstatného zlepšenia hospodárenia podnikov ťažby dreva, ktoré vykazovali dosiaľ značné nadplánové straty. V podnikoch lesného hospodárstva treba sa vyporiadať s neporiadkami pri mzdách, ako je vyplácanie miezd za neuskutočnené výkony, premiesťovanie dreva a pod. Treba zlepšiť aj evidenciu zásob, ktorá je nespoľahlivá.

Hoci v plnení plánu vlastných nákladov dosiahli sme zlepšenie, predsa s ďalším zhospodárňovaním našej výroby treba v roku 1956 stavať viac a konkrétnejšie do popredia otázku znižovania vlastných nákladov. Sústavný vytrvalý a cieľavedomý boj za znižovanie vlastných nákladov patrí medzi naše kľúčové úlohy.

Treba sa nám sústrediť na ďalšie úspory v spotrebe materiálu a energie. Hlavné správy sa majú postarať o odstránenie doterajších krikľavých rozdielov v nákladoch výrobkov jednotlivých závodov. Veľmi rozdielne náklady dosahované v závodoch pri rovnakom výrobnom programe a za rovnakých alebo približne rovnakých podmienok svedčia o tom, že sa hlavné správy nedostatočne starajú o prenášanie skúseností z dobrých podnikov na podniky zaostávajúce. Napríklad, tehelne v Pezinku vyrábajú 1.000 kusov tehál za 296 Kčs, tehelne v Zlatých Moravciach za 329 Kčs a v Lučenci až za 411 Kčs.

Pravda, nielen vo výrobe stavebných hmôt sú takéto rozdiely. Náš mäsopriemysel vyrába napr. šunkovú salámu v Trenčíne o 23 perc. drahšie ako v Košiciach. Prešovské mliekárne vyrábajú maslo o 45 perc. drahšie ako Bratislavské mliekárne.

V znižovaní vlastných nákladov majú povereníctva 2 ich hlavné správy dbať na správny diferencovaný rozpis plánu vlastných nákladov na podniky. V tejto súvislosti je nutné zvýšiť úroveň plánových a prehĺbiť rozbor výsledných kalkulácií. Treba dbať na to, aby vykázané úspory sa dosahovali skutočným znížením jednotlivých nákladových druhov, a nie účtovným chytráctvom.

Tak revízne orgány zistili, že v národnom podniku Trikota vo Vŕbovom vedúci pracovníci si vytvorili rezervy v pláne nákladov tým spôsobom, že u jednotlivých výrobkov uvažovali s vyššími veľkostnými číslami, než v skutočnosti vyrábali Týmto postupom iba za jeden štvrťrok "ušetrili" proti plánovanej spotrebe 2.769 m2 tkanín, z čoho by sa dalo urobiť 1.058 kusov bielizne. Sú známe aj iné spôsoby fingovanej úspory vlastných nákladov.

Oproti minulým rokom sa nám ešte nepodarilo podstatnejšie znížiť vysoké neproduktívne náklady. Zmetkovitosť zostala v lanskom roku približne na rovnakej úrovni ako v roku 1954. Manká v obchode sú stále ešte značné.

Možnosti zhospodárnenia našej výroby, obchodu a dopravy sú reálne. Treba si uvedomiť, že nové zdroje v socialistickom hospodárstve neustále a zákonite vznikajú a že je našou povinnosťou v záujme zvyšovania životnej úrovne pracujúcich tieto zdroje odkrývať a využívať.

Najúčinnejšou cestou k odhaľovaniu a využitiu rezerv v našom hospodárstve je čo najširší rozvoj socialistického súťaženia, uplatňovanie a prehlbovanie vnútropodnikového chozrasčotu.

Socialistická súťaž a preberanie socialistických záväzkov zabezpečili v lanskom roku prekračovanie výrobných úloh a produktivity práce. Ekonomická účinnosť prevzatých záväzkov mohla byť vyššia, keby sa ich plneniu venovala potrebná pozornosť a docielené úspory odvádzali sa do štátneho rozpočtu. Výrobné povereníctva, finančné a úverové orgány majú preto oveľa aktívnejšie napomáhať rozvoju súťaže, sledovať plnenie prevzatých záväzkov a starať sa, aby vytvorené zdroje zvýšili štátne príjmy.

V minulom roku sme dosiahli doteraz najväčšie tempo rozvoja vnútropodnikového chozrasčotu a k jeho uplatňovaniu prešli vo väčšine podnikov. Tento rozvoj sa prejavil najmä vo zvyšovaní úrovne riadiacich metód a lepšej organizácii práce, v raste ekonomických znalostí a vo väčšej účasti pracujúcich na riadení výroby.

Všetky tieto kladné zjavy vyplývajúce z intenzívneho uplatňovania vnútropodnikového chozrasčotu sa prejavili v priaznivom celkovom plnení štátneho plánu a štátneho rozpočtu.

U vedúcich hospodárskych pracovníkov musíme v tomto roku zabezpečiť správne chápanie chozrasčotu ako objektívnej nutnosti. To sa má prejaviť predovšetkým v zmene postoja mnohých riaditeľov hlavných správ a podnikov k otázke rozvoja vnútropodnikového chozrasčotu. Rozvoj vnútropodnikového chozrasčotu nemožno naďalej ponechať len na starosti chozrasčotnej komisie, alebo dokonca na jedného či dvoch nadšených pracovníkov v podniku. Práve pracovníci stojaci na čele hlavných správ a podnikov majú plnú a hlavnú zodpovednosť za čo najširšie a správne, nepapierové uplatňovanie a prehlbovanie chozrasčotu v našich závodoch.

V súvislosti s prehlbovaním vnútropodnikového chozrasčotu treba upozorniť na potrebu dôslednejšieho zvýraznenia zásluh za dobré" plnenie kvalitatívnych ukazovateľov plánu. Terajší mzdový systém treba preto viac prispôsobiť tejto požiadavke. Cestu nám ukazuje propresívny mzdový systém, ktorý začali už v lanskom roku používať v ľahkom priemysle podľa vzoru národného podniku Jiholen. Uplatňovanie tohto nového mzdového systému prispelo v podnikoch ľahkého priemyslu k rovnomernému plneniu výroby a plánu kvality.

Ústrednými úlohami v našom hospodárstve v roku 1956, o ktoré sa opiera splnenie príjmovej časti štátneho rozpočtu, zostáva teda ďalšie zvyšovanie produktivity práce a znižovanie vlastných nákladov.

Aby sme v tomto mohli ďalej napredovať, nemôžeme v našej výrobe ísť po starých cestách. Novú cestu nám ukazujú tézy strany a vlády o ďalšom technickom rozvoji nášho hospodárstva.

Plán rozvoja i štátny rozpočet na rok 1956 predpokladajú, že tieto tézy budú už v širokom rozsahu aplikované. Na technický rozvoj vynakladáme každoročne zo štátneho rozpočtu veľké prostriedky. V roku 1956 okrem prostriedkov na financovanie investičnej výstavby dávame z rozpočtu na činnosť výskumných, skúšobných a kontrolných ústavov a na činnosť výskumných pracovísk a pokusných dielní v podnikoch 230 mil. Kčs. Aby tieto prostriedky boli optimálne využité, musíme predovšetkým odstrániť terajšie nedostatky, ktoré zapríčiňovali, že výskumné ústavy a technický rozvoj nám neprinášali žiadúci hospodársky efekt. Výskumné ústavy sa nesústreďovali na riešenie najnaliehavejších a najdôležitejších úloh v aplikovaní poznatkov vedy a techniky pre zvyšovanie produktivity práce a znižovanie vlastných nákladov. Spôsobila to ich odtrhnutosť od praktického života, ich nedostatočné spojenie s výrobou.

Podiel technického rozvoja na znižovaní nákladov nie, je zatiaľ úmerný vynaloženým prostriedkom. V úseku stavebno-montážnych organizácií Povereníctva stavebníctva robil v roku 1954 podiel znižovania nákladov oproti predchádzajúcemu roku z titulu technického rozvoja 17 perc. a v roku 1955 len 15 perc. V skutočnosti sa ani toto zníženie nedosiahlo.

Vysoké výdavky vynakladané zo štátneho rozpočtu na technický rozvoj sa často používali aj na duplicitné úlohy a pracovné úsilie sa tak zbytočne trieštilo. Musí preto dôjsť k deľbe a plánovaniu výskumných úloh.

Výdavky vynakladané na výskum nie sú samoúčelné. Niektorí hospodárski a technickí pracovníci nevenovali však dostatočnú pozornosť technickému rozvoju a tak nesplnili plánované úlohy.

Na úseku Povereníctva lesov zo 116 úloh splnili len 91. V úseku výroby stavebných hmôt zo 7 hlavných úloh mechanizácie namáhavých prác sa za tri štvrte roka 1955 splnili iba 2 úlohy. Mechanizácia prác oproti roku 1954 zostala preto v podstate na rovnakej úrovni. No, ani vyriešené úlohy sa urýchlene a dostatočne neuplatnili vo výrobe. Tak na úseku lesov a drevárskeho priemyslu 255 čiastkových úloh, ktoré boli vyriešené v období 1950-1955 nerealizovalo sa vôbec 82 úloh. Ešte mnohé vyriešené výskumné úlohy zostávajú v archívoch výskumných ústavov, nezavádzajú sa do praxe "a nemajú pre ňu význam.

Podniky doteraz len v nepatrnej miere využívali úver na racionalizačné opatrenia.

V roku 1955 priemyselné podniky riadené povereníctvami čerpali úver na racionalizačné opatrenia len vo výške 3,5 mil. Kčs. V jednotlivých prípadoch sa pritom dosahuje 2 až 3-násobná úspora oproti nákladom vynaloženým na ich opatrenia.

Obdobne vo veľmi malej miere používajú sa prostriedky riaditeľských fondov na technické zdokonaľovanie a rozširovanie výroby. Práve z týchto prostriedkov možno uskutočniť menšie neplánované investície a tak pružne vypĺňať medzery v. technickom vybavení podnikov. V roku 1956 riaditeľským fondom a fondom rozvoja miestneho priemyslu sa prideľuje 47 mil. Kčs, pričom prostriedky z minulých rokov nie sú vyčerpané. Vo väčšine prípadov podniky čerpajú z riaditeľských fondov iba sumy určené na individuálne odmeny alebo na kultúrne a sociálne opatrenia, zatiaľ čo sumy určené na zdokonaľovanie a rozširovanie výroby zostávajú nevyužité. Tak napríklad, Závod Medzinárodného dňa žien 8. marca, národný podnik v Bratislave, čerpal z riaditeľského fondu na, rozšírenie a zdokonalenie výroby len 30% prostriedkov určených na tento účel, zatiaľ čo na kultúrne a sociálne opatrenia čerpal 48% prostriedkov a na odmeny až 82 percent účelových prostriedkov. Podobne čerpal aj závod Stollwerck, Bratislava.

Ďalším príjmom štátneho rozpočtu sú dane, dávky a poplatky platené obyvateľstvom. Tieto dane činia 16% všetkých príjmov, t. j. 2.172 mil. Kčs. Podiel daní platených obyvateľstvom zostáva zhruba na úrovni lanského roku.

Na dobré výsledky v inkase daní od obyvateľstva malo priaznivý vplyv aj súťažné hnutie medzi MNV v rámci okresov. Súťaž nám vychovala v obciach a okresoch celý rad skúsených a obetavých pracovníkov.

Dôležitou súčasťou jednotného štátneho rozpočtu sú rozpočty národných výborov.

Hospodárenie národných výborov sa v roku 1955 zlepšilo. Ďalej sa upevnila finančná a rozpočtová disciplína.

Starostlivosť národných výborov o vlastné hospodárenie prejavila sa v plnení rozpočtu. Národné výbory v roku 1955 celkove splnili rozpočtové výdavky na 96% a plán vlastných príjmov na 103,1%. Plán vlastných príjmov prekročili o viac než 20 mil. Kčs.

Najlepšie výsledky v plnení plánu vlastných príjmov dosiahol Nitriansky kraj. Národné výbory Nitrianskeho kraja splnili plán vlastných príjmov na 106,6 %. Plán vlastných príjmov nesplnili národné výbory v Prešovskom kraji a vo Vysokých Tatrách.

I keď národné výbory rozpočtové výdavky neplnili, nemožno toto neplnenie pokladať za úspory, lebo sa nesplnili niektoré dôležité hospodársko-politické úlohy. Nesplnili sa hlavne úlohy v investičnej výstavbe a generálnych opravách. Národné výbory v r. 1955 nevyužili na splnenie úloh skoro 168 mil. Kčs, z čoho na investičných výdavkoch 83 mil. Kčs. Tak investičné výdavky na školstvo neboli vyčerpané v sume 25 mil. Kčs.

Najnižšie splnil rozpočtové výdavky v roku 1955 Prešovský kraj, a to len na 91,4%, čím nevyužil prostriedky v sume skoro 52 mil, Kčs. Na investičných výdavkoch ostalo nevyužitých takmer 36 mil. Kčs.

Dobré výsledky dosiahli národné výbory v lanskom roku v akcii zveľaďovania obcí a miest. Z rozpočtovanej sumy 62,5 mil. Kčs vytvorili pracujúci diela v hodnote okolo 200 miliónov Kčs. Na rok 1956 rozpočtuje sa pre túto akciu 75 mil. Kčs.

Hospodársko-organizátorská a kultúrnovýchovná funkcia národných výborov sa v roku 1956 ďalej rozšírila prenesením úloh z ústredných úradov na krajské národné výbory. Presunuli sa úlohy zabezpečenia poľnohospodárskych prác, poskytovania príspevkov JRD na meliorácie a rybníky, ako aj niektoré úlohy, týkajúce sa poľnohospodárskeho školstva, ochrany pamiatok a zdravotnej výchovy.

Tak isto sa rozšírila pôsobnosť okresných národných výborov pri poskytovaní kultúrnej pomoci dedine a vo veciach telesnej výchovy na školách Miestnym národným výborom zverila sa starostlivosť o materské a všeobecne-vzdelávcie školy, školské jedálne, detské útulky, družiny mládeže, o finančné zabezpečenie osvetových zariadení, besied a knižníc a veci týkajúce sa požiarnej ochrany.

Výdavky národných výborov na rok 1956 rozpočtujú sa vo výške 4.575 mil. Kčs, čo je oproti dosiahnutým výsledkom v roku 1955 o 12,3% viac. Objem výdavkov národných výborov od roku 1954 sa zvýšil o 789 mil. Kčs, t. j. o 20,8%.

Štátny rozpočet na rok 1956 pamätá na vyrovnanie rozdielov medzi jednotlivými krajmi Slovenska na poli hospodárskom a kultúrnom. V súlade s príslušnými uzneseniami strany a vlády zvlášť pamätá na zvýšené potreby Prešovského kraja, najmä vo výstavbe škôl, rozvoji kultúry a zdravotníctva.

Národné výbory uhradzujú vlastnými príjmami iba 15% svojich rozpočtových výdavkov, ostatok sa vyrovnáva podielom na štátnych príjmoch formou regulácie.

Len splnením štátnych príjmov môžu národné výbory dosiahnuť rovnováhu medzi výdavkami a príjmami svojich rozpočtov. O túto vyrovnanosť svojich rozpočtov sa musia národné výbory starať predovšetkým samy, lebo najväčší podiel dostávajú z tých daní, ktorých dosiahnutie závisí najviac od činnosti miestnych orgánov.

Nestarostlivosťou o vlastné a štátne príjmy mohli by vzniknúť poruchy v plnení vlastných úloh národných výborov.

Národné výbory majú veľké možnosti posilňovať vlastné príjmy dôkladnejšou starostlivosťou o podniky miestneho priemyslu a komunálneho hospodárstva, ktoré sa už stávajú lepšou oporou v ich finančnom hospodárení. V tomto roku plánujeme zisky z podnikov miestneho priemyslu a komunálneho hospodárstva vo výške 341 mil. Kčs.

Z výdavkov slovenskej časti štátneho rozpočtu na rok 1956 pripadá na národné výbory 35,2%. Prevažná časť všetkých výdavkov, až 70,4%, je venovaná v rozpočtoch národných výborov na kultúrne a sociálne opatrenia.

V rozpočtoch národných výborov sú zabezpečené zvýšené prostriedky oproti známej skutočnosti v lanskom roku najmä na poľnohospodárstvo o 33,2%, na miestne hospodárstvo o 22,2%. Z výdavkov na kultúrne a sociálne opatrenia v celkovej sume 3,223 mil. Kčs pripadá na školstvo 1.213 mil. Kčs, zdravotníctvo 1.231 mil. Kčs a na kultúru 113 mil. Kčs.

Možnosti národných výborov pre zlepšovanie životných podmienok obyvateľstva treba využiť zostavením doplnkových rozpočtov.

Doplnkové rozpočty môžu zostaviť národné výbory, ktoré prekračujú plán príjmov alebo docieľujú úspory pri plnení úloh. Veľké úspory na výdavkoch môžu získať najmä organizovaním rozsiahlych svojpomocných akcií v investičnej výstavbe na úseku školstva, zdravotníctva, odvodňovania atď.

Národné výbory však ešte nevyužívajú doplnkové rozpočty.

Aké výhody dáva doplnkový rozpočet, vidieť z príkladu MNV v Komárne. Väčšou starostlivosťou o daň domovú a sústavným zabezpečovaním riadneho inkasa všetkých príjmov, prekročil MNV vlastné príjmy o 1, 195 tisíc Kčs. Z týchto zvýšených príjmov zostavil doplnkový rozpočet na 800 tisíc Kčs. Z tejto sumy zakúpil zariadenie do školských budov, lavičky pre miestny park, vykonal úpravu parku, údržbárske práce na ústrednej budove MNV a iné s údržbou a čistením mesta spojené práce, opravil miestny rozhlas, zaviedol a rozšíril verejné osvetlenie parku a mostu.

Ochrana a správa národného majetku je novou úlohou socialistického štátu. Prevýchovou ľudí treba ich priviesť k novému vzťahu k spoločenskému vlastníctvu. V tomto smere majú veľké úlohy národné výbory. Generálna inventarizácia ukázala, aké veľké hodnoty národného majetku sú zverené do správy národných podnikov a národných výborov. Tieto hodnoty treba udržovať a čo najracionálnejšie a najefektívnejšie využívať pre plnenie úloh štátneho plánu.

Podmienkou riadneho výkonu správy národného majetku je jeho úplná evidencia. Snahu o zavedenie operatívno-technickej evidencie vidno však len v niektorých úsekoch národných výborov ako v zdravotníckych organizáciách, na odboroch pre veci vnútorné, zatiaľ čo na odboroch pre kultúru a pre poľnohospodárstvo panuje nezáujem. Nedostatok operatívnej evidencie a kontroly umožňuje sprenevery, zámeny a straty národného majetku.

V roku 1956 treba zlepšiť metódy práce národných výborov. Bude potrebné lepšie rozplánovať jednotlivé úlohy a zamedziť nárazovitosť v ich plnení. Zvýšené prostriedky na údržbu a generálne opravy treba účelne využiť a tým zlepšiť miestne komunikácie, stav administratívnych budov a školských zariadení. Nie menej dôležitou úlohou bude aj ďalšie upevnenie rozpočtovej disciplíny, a to najmä na národných výboroch nižšieho stupňa.

Širokú oboznamovaciu kampaň s úlohami štátneho rozpočtu, zaradenými v rozpočtoch jednotlivých národných výborov, treba spojiť s aktivizáciou nielen volených orgánov národných výborov, ale aj ostatného obyvateľstva, aby každý prispel k úspešnému splneniu úloh štátneho rozpočtu.