Slovenská národná rada 1956
II. volebné obdobie 12. schôdzka
Stenografická zpráva
o priebehu 12. schôdzky Slovenskej národnej rady 20. februára 1956 v Bratislave
Obsah:
Oznámenie užšieho predsedníctva:
Neprítomnosť poslancov........3
Rozdaná tlač...... .... 13
Program:
Otvárací prejav predsedu........3
Schválenie programu rokovania......3
1. Zpráva povereníka financií inž. Jána Marku o slovenskej časti štátneho rozpočtu na rok 1956....... 4
2. Rozprava o zpráve povereníka financií.....13
Reč povereníka zdravotníctva, poslanca Vojtecha Töröka...........13
Reč poslanca Františka Ulricha..... 15
Reč poslanca Michala Sivču ...... 18
Reč poslanca inž. Michala Hrubého.... 21
Reč poslanca Jána Lichnera...... 24
Reč poslanca Jozefa Hojča....... 26
Zpráva hospodárskeho a rozpočtového výboru o návrhu podpredsedu Slovenskej národnej rady Františka Déheša, poslancov Ondreja Súletyho, Viktora Jonera a spoločníkov na uznesenie k zpráve povereníka financií o slovenskej časti štátneho rozpočtu na rok 1956.... 29
Reč zpravodajcu dr. Ivana Štefánika.... 29
Zpráva povereníka financií schválená.....32
Navrhnuté uznesenie prijaté.......32
(Začiatok o 9. 00 hod.)
Prítomní:
Predseda Slovenskej národnej rady František Kubač.
Podpredsedovia. Slovenskej národnej rady: Irena Ďurišová, František Déneš, Jozef Mjartan, Michal Žákovič.
Člen byra a tajomník ÚV KSS Pavol David.
Členovia Sboru povereníkov:
predseda Rudolf Strechaj,
podpredsedovia: Michal J. Chudík, Štefan Šebesta,
povereníci: Pavol Majling, inž. Ján Bušniak, Jozef Gajdošík, Karol Fajnor, dr. h. c. Alexander Horák, dr. h. c. Jozef Lukačovič, Ján Marcelly, Ernest Sýkora, inž. Samuel Takáč, Vojtech Török.
82 poslancov.
Za Kanceláriu Slovenskej národnej rady: vedúci Jozef Ilčík.
Predseda Kubač (cengá):
Otváram 12. schôdzku Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
Slovenská národná rada sa zišla v čase, keď v moskovskom Kremli zasadá XX. sjazd slávnej Komunistickej strany Sovietskeho sväzu. Tento sjazd má pre našu ľudovodemokratickú republiku ďalekosiahly význam. Ukazuje nám veľké úspechy, ktoré hrdinský sovietsky ľud dosiahol v budovaní svojho veľkého socialistického štátu. Súčasne sa na sjazde rysujú krásne perspektívy ďalšieho veľkorysého rozvoja Sovietskeho sväzu. Toto slávne budovateľské víťazstvo Sovietskeho sväzu, mohutnejúca ľudová Čína a rozvíjajúce sa štáty ľudových demokracií jasne ukazujú pred celým svetom víťazstvo socialistického spoločenského poriadku nad kapitalistickým. Stále silnejší Sovietsky sväz je žiarivým príkladom ďalšieho budovania krajín, ktoré nastúpili cestu socializmu, je nádejou pre pracujúcich celého sveta a záštitou svetového mieru proti nástrahám imperialistických podpaľačov vojny.
Preto sú v týchto dňoch naše zraky upreté na staroslávnu Moskvu s pocitmi radosti a hrdosti, v presvedčení, že výsledky rokovania XX. sjazdu nám znovu a ešte jasnejšie osvetlia našu cestu k socializmu. (Potlesk.) Moskovský slávny sjazd bude ohniskom aj nových úspechov budovania našej vlasti, budovania hospodársky silného a kultúrne vyspelého socialistického Slovenska.
Sláva XX. sjazdu Komunistickej strany Sovietskeho sväzu! Nech žije večné priateľstvo a nerozborné spojenectvo Československa a Sovietskeho sväzu! (Búrlivý, dlhotrvajúci potlesk. Prítomní povstávajú.)
Svoju neprítomnosť na dnešnej schôdzke ospravedlnili:
Minister spravodlivosti dr. Ján Bartuška, podpredseda Sboru povereníkov, poslanec Oskár Jeleň, povereník lesov a drevárskeho priemyslu František Tupík, poslanci: Vojtech Daubner, Vasil Biľak, Jozef Tokár, Július Kusý.
Nasleduje
schválenie programu 12. schôdzky Slovenskej národnej rady podľa § 14 ods. 1 pracovného a rokovacieho poriadku.
Užšie predsedníctvo navrhuje aby Slovenská národná rada určila pre dnešné svoje rokovanie tento program:
1. Zpráva povereníka financií inž. Jána Marku o slovenskej časti štátneho rozpočtu na rok 1956.
2. Rozprava o zpráve povereníka financií.
Sú pripomienky k tomuto návrhu, prípadne návrhy na zmenu alebo doplnenie navrhnutého programu?
(Neboli.)
Pretože k programu rokovania pripomienky nie sú, dám o návrhu hlasovať.
Kto schvaľuje program rokovania, ako ho navrhlo užšie predsedníctvo, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie.)
Zisťujem, že Slovenská národná rada program rokovania schválila podľa návrhu užšieho predsedníctva.
Začneme rokovať.
Prvým bodom programu je
zpráva povereníka financií inž. Jána Marku o slovenskej časti štátneho rozpočtu na rok 1956.
Prosím súdruha povereníka, aby sa ujal slova.
Povereník financií inž. Marko:
Vážená Slovenská národná rada!
V jubilejnom roku nášho oslobodenia dosiahol pracujúci ľud Československa pod vedením Komunistickej strany a vlády Národného frontu ďalšie významné úspechy v budovaní socializmu.
Výsledky hospodárenia v lanskom roku sú jedny z najlepších v období 10 rokov budovateľskej práce pracujúceho ľudu Slovenska v oslobodenom Československu.
V uplynulom roku zlepšila sa práca nášho priemyslu, zvýšila sa poľnohospodárska výroba, zlepšilo sa celkove kvalitatívne plnenie plánu rozvoja národného hospodárstva a podstatne sa upevnil režim hospodárnosti. To všetko umožnilo ďalšie zvýšenie životnej úrovne pracujúcich a rozmach národnej kultúry.
Výrobné úspechy upevnili financie štátu. Štátny rozpočet končí prebytkom a zabezpečuje aj nutné rezervy. Pred 10 rokmi mali sme miliardy inflačných korún a prázdnu štátnu pokladnicu.
Stúpanie dôchodkov obyvateľstva, spoločenskej a individuálnej spotreby, náročnosti občanov na kvalitný a vkusný tovar, bytovú výstavbu, zariadenie a kultúru svedčí o tom, že u nás sa každým rokom žije lepšie, veselšie. Stámiliónové úspory občanov vyjadrujú dôveru v stabilitu našej meny a svedčia o tom, že náš pracujúci ľud stáva sa zámožnejším.
Prevaha socialistického hospodárskeho systému, pomoc Sovietskeho sväzu a českej robotníckej triedy, koordinácia plánov hospodárskeho rozvoja štátov socialistického tábora a nadobudnuté skúsenosti z budovateľskej práce nášho ľudu umožňujú nám pri výstavbe Slovenska uložiť si oveľa väčšie a náročnejšie úlohy v druhom päťročnom pláne. Výsledky plnenia štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a štátneho rozpočtu plne potvrdzujú reálnosť našich plánov. Neodkryté rezervy a nevyužité výrobné kapacity svedčia o možnostiach vysokého tempa ďalšieho rozvoja národného hospodárstva.
Štátny rozpočet na rok 1956 ako základný finančný plán štátu vyjadruje v príjmovej a výdavkovej časti rast nášho bohatstva, rozsah starostlivosti našej strany a vlády o hmotnú a kultúrnu úroveň pracujúceho ľudu. Dôsledne nadväzuje na plán rozvoja národného hospodárstva na rok 1956 a okrem toho finančne zaokrýva niektoré ďalšie úlohy. Pre ďalší rozvoj výrobných síl na základe najvyššej techniky ráta s ráznou mobilizáciou všetkých rezerv nášho národného hospodárstva, dôsledne premieta úlohu znižovania vlastných nákladov a dodržiavania zásad úspornosti v hospodárskych i rozpočtových organizáciách.
Plnenie úloh a výsledky hospodárenia za rok 1955
Úlohy v priemyselnej výrobe, v odvetviach riadených povereníctvami, sme splnili na 104.1 perc. Celkový objem hrubej priemyselnej výroby vzrástol oproti roku 1954 o 13.7 perc.
Táto skutočnosť je o to cennejšia, že vzrast výroby sme dosiahli v podstate jestvujúcimi kapacitami, ich lepším využitím a prekračovaním plánu produktivity práce.
Produktivita práce vzrástla v lanskom roku o 10 perc., kým v roku 1954 oproti predošlému sa zvýšila len o 3,6 perc. Rast produktivity práce bol v lanskom roku značne vyšší oproti rastú priemerných miezd.
V roku 1955 skutočné vlastné náklady boli nižšie, ako určoval plán. Oproti roku 1954 znížili sme náklady o 3,3 perc.
Poľnohospodárska výroba vzrástla podľa predbežných výsledkov o 13 perc., z toho rastlinná výroba o 18 perc. a živočíšna o 6 perc.
Súbežne so zvýšeným objemom poľnohospodárskej výroby sa zlepšil aj výkup poľnohospodárskych výrobkov. Výkup obilia sa splnil na 105 perc., cukrovky na 100 perc., mäsa na 101 perc. Oproti roku 1954 sa vykúpilo obilia viac o 10 perc., cukrovky o 21 perc., mäsa o 21 perc. a mlieka o 17 perc.
Neuspokojivé výsledky sme dosiahli na Slovensku v investičnej výstavbe, kde plán bol splnený len na 93 perc. Zo štátneho rozpočtu sa odčerpávalo na investičné výdavky len 91 perc., to je o 218 miliónov korún menej, ako určoval plán. V čerpaní finančných prostriedkov najviac zaostalo Povereníctvo pôdohospodárstva, ktoré nevyužilo 65 miliónov korún.
Dobré výsledky hospodárenia umožnili ďalej zvyšovať životnú úroveň. Objem maloobchodného obratu zvýšil sa po štvrtom znížení cien v bežných cenách oproti roku 1954 o 8.1 perc., pričom v družstevnom obchode, ktorý zásobuje dedinu, až o 18.5 perc. Zvýšil sa najmä predaj pšeničnej múky o 7 perc., ryže o 19 perc., cukru o 8 perc., mäsových výrobkov o 3 perc., bravčovej masti o 7 perc., rozhlasových prijímačov o 6 perc., elektrických práčok o 43 perc. a chladničiek o 33 perc.
Hospodársky a politický vývoj našich jednotných roľníckych družstiev sa naďalej zlepšoval. Družstvá sa v prevažnej väčšine finančne upevnili, zvýšili hodnotu pracovných jednotiek, dobre si splácajú úvery a vytvárajú potrebné rezervy. Oproti roku 1954 stav vkladov jednotných roľníckych družstiev v Štátnej bárke vykazuje v lanskom roku vzostup o 48 perc., vzostup zaplatených splátok o 268 perc. Skutočné odvody nedeliteľným fondom v roku 1955 činili vyše 50 miliónov korún. Kým v roku 1952 sa na doplatkoch na pracovné jednotky vyplatilo družstevníkom 23 miliónov korún, v lanskom roku tieto doplatky činili vyše 176 miliónov korún.
Na základe podstatne lepších výsledkov hospodárenia, pomoci strany a vlády prevratne sa mení život našej dediny. Aký to obraz: včerajší bíreši, deputátnici, exekvovaní roľníci stávajú sa majiteľmi osobných áut, zariaďujú si čisté a zdravé bývanie, posielajú svoje deti do stredných a vysokých škôl, odborne a kultúrne sa vzdelávajú.
V lanskom roku predalo sa na Slovensku družstevníkom 50 osobných áut a v roku 1956 prihlásilo sa na kúpu nových áut už 145 družstevníkov.
A to sú predsa len začiatky, prvé kroky k blahobytnému a plnšiemu kultúrnemu životu našich družstevníkov.
To všetko, pravda, neznamená, že rozvoj poľnohospodárskej výroby, ďalšieho upevnenia a zakladania JRD pôjde bez problémov, bez ťažkostí, bez húževnatej, obetavej a cieľavedomej práce.
Práve naopak. Zlepšené hospodárske výsledky JRD majú nám byť podnetom a povzbudením do nadšenej a premyslenej práce za ďalší mohutný rozvoj, upevnenie a zakladanie jednotných roľníckych družstiev v tomto roku.
Výdavky na spoločenskú spotrebu ďalej stúpali. Príspevky na závodné stravovanie a výdavky bytového hospodárstva vzrástli. Zľavy na cestovnom len v automobilovej doprave osôb činili 324 mil Kčs.
Priemerná výška dôchodkov v poistení z pracovného pomeru u dôchodkov starobných a invalidných vzrástla a u baníkov činí na osobu 1028 Kčs mesačne. Na dôchodkoch z národného poistenia vyplatilo sa jednotlivo i družstevne hospodáriacim roľníkom 229 miliónov Kčs, hoci roľníci zaplatili na príspevkoch len 58 miliónov Kčs.
Úspechy dosiahnuté vo výrobe priaznivo sa odrážajú na plnení štátnych príjmov, ktoré sa oproti predošlému roku zvýšili v roku 1955 o 1.087 mil. Kčs, t. j. o 9.2 perc. Výdavky vzrástli o 577 mil. Kčs, t. j. o 5.3 perc.
Jednako slovenská časť štátneho rozpočtu v príjmovej časti bola splnená len na 98.6 perc. a vo výdavkovej časti podľa predbežných výsledkov na 97.5 perc.
Nesplnenie slovenskej časti štátneho rozpočtu zapríčinili najmä nedostatky v stavebníctve a v inkase pohľadávok STS.
Daň z obratu a výkonov bola splnená na 100.2 perc. Odvedené bolo 6938 mil. Kčs, čo je viac o 7.5 perc. ako v roku 1954.
Výsledky dane z obratu mohli byť lepšie, keby podniky potravinárskeho priemyslu boli splnili plánovaný odbyt a dodržiavali plánovaný sortiment v daňové dôležitých výrobkoch. Potravinárske podniky ostali dlžné štátnemu rozpočtu na dani z obratu 56 mil. Kčs. Podniky miestneho priemyslu a komunálneho hospodárstva nesplnili plán dane z obratu o 23 mil. Kčs.
Plnenie odvodov zo zisku, ktoré bolo v minulosti jedno z najslabších miest príjmov štátneho rozpočtu, sa zlepšilo. V roku 1955 väčšina povereníctiev dosiahla už nadplánové zisky. Priemyselné povereníctva odviedli v roku 1955 do štátneho rozpočtu o 232 mil. Kčs viac ako v roku 1954. Priaznivé hospodárske výsledky priemyslu nestačili však vybilancovať nízke plnenie zisku podnikov Povereníctva stavebníctva a Povereníctva obchodu, ktoré zostali štátnemu rozpočtu dlžné 172 mil. Kčs. Stavebné podniky mali najmä v prvom štvrťroku značné neplánované straty. Hoci v neskorších mesiacoch svoje hospodárske výsledky postupne zlepšovali, celoročný zisk splnili len na 24,1 perc.
Platenie daní obyvateľstvom sa v lanskom roku ďalej zlepšilo. Dane, dávky a poplatky platené obyvateľstvom boli splnené na 100.9 perc. Najlepšie výsledky vykazuje kraj Bratislavský. Hoci sa v Prešovskom a Košickom kraji platenie daní podstatne zlepšilo, predsa, tieto dva kraje sú v plnení daňových povinností najslabšie.
V lanskom roku už 74 okresov splnilo celoročný plán daní platených obyvateľstvom, čo je viac o 50 perc. ako roku 1954. Zásadnú kvalitatívnu zmenu v platení daní treba vidieť v tom, že sa nielen zamedzil vzrast daňových nedoplatkov, ale ich výška podstatne klesla. Ku koncu roku 1954 mali sme 162 obcí bez daňových nedoplatkov a ku koncu roka 1955 už 325.
Na dani zo mzdy sa zaplatilo 1.587 mil. Kčs, čo znamená oproti roku 1954 vzrast o 3.3 perc. Tento vzrast vyplýva hlavne z dosiahnutých vyšších zárobkov a zvýšenej zamestnanosti.
Osobitne treba hodnotiť výsledky plnenia najmasovejšej dane, dane pôdohospodárskej. V lanskom roku dosiahli sme najvyššie inkaso za posledné tri roky. Kým v roku 1953 sa zinkasovalo len 39 mil. Kčs, v roku 1955 už 90 mil. Kčs. Znamená to vzrast o 130 perc.
Vývoj inkasa daní hovorí o zásadnom obrate v postoji našich občanov k plateniu daní. Občania si uvedomujú, že prostredníctvom daní prispievajú k plneniu budovateľských úloh v našej vlasti. Dane platené obyvateľstvom stávajú sa dôležitým inštrumentom upevňovania vlasteneckého vzťahu občanov k našej ľudovodemokratickej republike.
Na dosiahnutých výsledkoch nemalú zásluhu majú aj finančné odbory rád národných výborov, ktoré spolu s ostatnými pracovníkmi a členmi národných výborov medzi občanmi urobili kus užitočnej práce. V lanskom roku vykonali vyše 200.000 pohovorov s daňovníkmi o likvidácii daňových nedoplatkov. Výrub daní vykonávali priamo v obciach za osobnej účasti občanov, s ktorými dohodli termíny splátok. V priebehu roka organizovali daňové a inkasné dni a iné formy hromadného vyberania daní za pomoci orgánov národných výborov a daňových aktivistov.
Vo výdavkovom hospodárení podarilo sa upevniť rozpočtovú disciplínu na ústredných úradoch, najmä pokiaľ ide o výdavky na administratívu. Skoro úplne prestal už tradičný nápor úradov na štátnu pokladnicu koncom roku.
Prehĺbením a skvalitnením práce pri uvoľňovaní prostriedkov štátneho rozpočtu podstatne sme upevnili rozpočtovú disciplínu aj na odboroch rád ONV.
Na národných výboroch vyšších stupňov dosiahli sme ažuritu v účtovnej evidencii, ktorá je základnou podmienkou pre dosiahnutie úplného poriadku v hospodárení.
Po prvýkrát od oslobodenia boli na národných výboroch všetkých stupňov vykonané dokladové revízie. Vykonávané revízie stali sa výchovným činiteľom pre správy a odbory rád národných výborov a ich podriadené organizácie.
Na výsledkoch plnenia úloh štátneho rozpočtu a upevňovaní režimu hospodárnosti podieľajú sa aj úverové orgány.
Opatrenia v úverovaní a zúčtovaní priniesli v lanskom roku podstatné zlepšenie finančného stavu podnikov a zvýšili ich platobnú schopnosť. Od 1. júna 1955 sa znížili do konca roku i nezaplatené úhrady v podnikoch na Slovensku o 78 perc.
Výsledky v plnení plánu rozvoja národného hospodárstva a štátneho rozpočtu na rok 1955 mohli byť ešte lepšie, keby investičná výstavba a úroveň poľnohospodárskej výroby rýchlejšie postupovali, keby rozvoj novej techniky, socialistickej súťaže a rozširovania skúsenosti predných pracovníkov a závodov na zaostávajúce bol na žiadúcej úrovni.
Prekonanie nedostatkov, odkrytie a využitie rezerv nášho národného hospodárstva je však v našich silách. Sústavnou a obetavou prácou, cieľavedome prijatými opatreniami a ich dôslednou kontrolou, lepším plnením hospodársko-organizátorskej a- kultúrno-výchovnej funkcie štátnych orgánov, a najmä rozvinutím tvorivej inicatívy pracujúcich môžeme úlohy prvého roku druhej päťročnice nielen splniť, ale i prekročiť.
Štátny rozpočet na rok 1956
Slovenská časť štátneho rozpočtu na rok 1956 zabezpečuje potrebné finančné prostriedky na splnenie úloh vytýčených X. sjazdom KSČ, sjazdom KSS v roku 1955, ako aj príslušnými uzneseniami strany a vlády. Plne vyjaruje úlohy zvyšovania poľnohospodárskej výroby, rozširovania energetickej základne, dopravy, a v dostatočnej miere pamätá na rozširovanie verejných služieb.
Príjmy slovenskej časti štátneho rozpočtu na rok 1956 robia 13.548 mil. Kčs.
Výdavky slovenskej časti štátneho rozpočtu na rok 1956 robia 12.994 mil. Kčs.
Príjmy a výdavky slovenskej časti štátneho rozpočtu, pravda, nezahrňujú celkové možnosti a potreby hospodárstva na Slovensku. Rozvoj ťažkého priemyslu, železničnej a leteckej dopravy, spojov a výkupu atď. je rozpočtovaný ústredne. Objem rozpočtových príjmov stúpa proti plneniu v roku 1955 zhruba o 54 perc. a výdavkov o 11.1 perc., lebo sa zabezpečujú prostriedky aj na splnenie zameškaných úloh z roku 1955.
Z plánovaných rozpočtových výdavkov je určené:
1. na rozvoj národného hospodárstva 43.1%
2. na kultúrne, zdravotnícke a sociálne opatrenia..........51.2%
3. na správu..........5.7%
Od roku 1953 sa výdavky slovenskej časti štátneho rozpočtu zvyšujú o 4.195 mil. Kčs, t. j. o 476 perc.
V roku 1956 vzrastie objem hrubej výroby v priemysle na Slovensku oproti roku 1955 o 10.2 perc., čím sa ďalej zvýši náš podiel na celoštátnej výrobe.
Na zabezpečenie ďalšieho rozvoja výroby a výkonov národných a komunálnych podnikov určuje sa v slovenskej časti štátneho rozpočtu 2.327 mil. Kčs okrem 1.383 mil. Kčs vlastných zdrojov týchto podnikov. V spomenutých sumách nie sú zahrnuté prostriedky na rozvoj výroby v ťažkom priemysle, ktoré sú rozpočtované, ústredne.
Pre ďalší rozvoj vodného hospodárstva dáva sa v tomto roku 945 mil. Kčs, čo je oproti lanskému roku viac o 216 mil. Kčs. V roku 1956 budú ukončené práce na viacerých vodných dielach a začne prevádzku elektráreň na Skalke.
Na rozšírenie cestnej dopravy sa venuje 655 mil. Kčs, čo je o 53 mil. Kčs viac ako v lanskom roku. Vybuduje sa 213 km nových ciest a 2.627 bežných metrov mostov s nákladom 191 mil. Kčs. Na generálne opravy ciest a mostov dáva sa 152 mil. Kčs a na údržbu ciest 310 mil. Kčs.
Z celkových výdavkov slovenskej časti štátneho rozpočtu na rok 1956 najväčší podiel, t. j. 183 perc, pripadá na splnenie zvýšených úloh v poľnohospodárstve. Poľnohospodárska výroba má vzrásť oproti roku 1955 o 8.5 perc. Celkové výdavky na poľnohospodárstvo vrátane úloh vykonávaných národnými výbormi dosahujú v roku 1956 sumu 2. 376 mil. Kčs, čo je o 400 mil. Kčs viac než v roku 1955.
Tieto zvýšené prostriedky umožnia ďalšie hospodársko-politické upevňovanie a rozširovanie JRD, zlepšenie prác STS, mechanizáciu v živočíšnej výrobe, lepšie výsledky štátnych majetkov a získanie ďalších kvalifikovaných kádrov do poľnohospodárstva.
V týchto zvýšených prostriedkoch prejavuje sa veľká pomoc a starostlivosť strany a vlády o ďalší rozvoj poľnohospodárskej výroby.
Zo štátneho rozpočtu sa financuje široká sieť inštruktorov, technikov, zooveterinárov a poskytujú sa príspevky na poľnohospodárske stavby. Odpisy z investičných úverov robili v prospech JRD v lanskom roku 86 mil. Kčs a v roku 1956 sa majú zvýšiť až na 96 mil. Kčs. Zľavy pri dodávkach umelých hnojív budú robiť až 40 mil. Kčs.
Na technický rozvoj a výskumníctvo v poľnohospodárstve sa zabezpečuje vyše 59 mil. Kčs.
Na zvýšenie kvalifikácie kádrov dáva štátny rozpočet poľnohospodárstvu 167 mil. Kčs, pričom dôraz sa kladie na rozšírenie vyšších typov škôl.
Ďalším rozvojom mechanizácie poľnohospodárstva vzrastú výkony STS oproti roku 1955 celkove o 8.88 perc., pričom v poľných prácach až o 11.7 pere. Na zvládnutie týchto úloh dostanú STS zo štátneho rozpočtu 888 mil. Kčs, čo je oproti roku 1955 viac o 9.7 perc.
Jednotné roľnícke družstvá a individuálne hospodáriaci roľníci majú platbami za vykonané práce nahradiť štátu zhruba polovicu výdavkov vynaložených na STS, avšak ani v tejto výške si svoje povinnosti neplnia. STS splnili v roku 1955 plán príjmov len na 75 perc.
Ťažiskom neplnenia plánu príjmov STS zostáva súkromný sektor, kde nedoplatky i pri priaznivých dodávkových povinnostiach a výhodných výkupných a nákupných cenách narastajú. K 1. januáru 1956 sú individuálne hospodáriaci roľníci dlžní za vykonané práce STS do 30 mil. Kčs.
Významnú úlohu v rozvoji nášho poľnohospodárstva majú štátne majetky, pre ktoré sa z prostriedkov štátneho rozpočtu dáva 607 mil. Kčs.
Hospodárske výsledky štátnych majetkov sú naďalej neuspokojujúce. Plánované straty sa aj v lanskom roku značne prekročili.
Z porovnania výsledkov jednotlivých majetkov je zrejmé, že štátne majetky môžu podstatne zlepšiť svoje hospodárske výsledky, ak starostlivé hospodárenie a skúsenosti dobre hospodáriacich majetkov uplatnia u tých, ktoré doteraz zaostávajú. Ako príklad možno uviesť hospodárenie štátneho majetku v Bajči a Štátneho majetku v Partizánskom. Kým Štátny majetok Bajč vyrobil 1 kg hovädzieho mäsa živej váhy za Kčs 13,79, Štátny majetok Partizánske vykazuje náklad Kčs 18,02. Pri výkrme ošípaných vyrobil Štátny majetok Bajč 1 kg mäsa za Kčs 7,72 a Štátny majetok Partizánske za Kčs 11,88. Najmä pre rozdielne výsledky v živočíšnej výrobe Štátny majetok v Bajči skončil hospodárenie so ziskom, pokým Štátny majetok v Partizánskom má neplánovanú stratu 4.407 mil. Kčs.
Najväčšia časť finančných prostriedkov sústredených v slovenskej časti štátneho rozpočtu v sume 6.655 mil. Kčs sa venuje na sociálne a kultúrne opatrenia. Oproti lanskému roku sa zvyšujú o 9. 1 perc. Takto prispieva štátny rozpočet k zlepšeniu životných podmienok pracujúceho ľudu.
Výdavky na zdravotníctvo sa zvyšujú oproti roku 1955 na 1.406 mil. Kčs, to je o 9.5 perc. Zvyšuje sa počet postelí v zariadeniach zdravotnej správy o 1.821.
Štátny rozpočet zabezpečuje pravidelnú prevádzku 314 detských jaslí, 9 dojčenských ústavov a 32 pôrodničiek. V roku 1955 dostalo sa ústavného ošetrenia pri pôrode už vyše 50 perc. matkám na Slovensku.
Na starostlivosť o poistencov a dôchodcov venuje sa zo štátneho rozpočtu 2,848 mil. Kčs.
Oproti roku 1953 tieto náklady vzrastajú viac ako o tretinu.
Náklady na dávky nemocenského poistenia, podpory pri ústavnom, ošetrovaní sa zvyšujú na 1.337 mil. Kčs.
Na školstvo dávame z rozpočtu 1.257 mil. Kčs.
Na všeobecne vzdelávacích školách študuje okrúhle 584 tisíc žiakov. Kým v školskom roku 1945/46 len jedna pätina žiactva ľudových škôl dostala sa na bývalé meštianske školy, dnes už štyri pätiny našej mládeže dostávajú vyššie vzdelanie než poskytuje národná škola.
V počte žiakov priemyselných škôl, vyšších stredných škôl a poslucháčov vysokých škôl sme už úplne dosiahli celoštátnu úroveň. Zo 14.200 vysokoškolských poslucháčov študuje 55 perc. na na školách technického smeru. Podstatne sa zmenil aj triedny pôvod poslucháčov vysokých škôl.
Na zvyšovanie kultúrnej úrovne obyvateľstva sa rozpočtuje 208 mil. Kčs.
Používanie kultúrnych a osvetových zariadení stáva sa dennou potrebou stále väčšieho počtu našich pracujúcich. Kultúrny život miest a dedín sa sústreďuje v 2, 677 osvetových domoch, izbách, besedách a v 3. 453 ľudových knižniciach. Od roku 1948 sa návštevnosť divadiel skoro strojnásobí a u kín sa zvýši o 48 perc.
Na rozvinutie činnosti Slovenskej akadémie vied rozpočtuje sa 86 mil, Kčs, čo je oproti lanskému roku viac o 15 mil. Kčs.