Ďalším prínosom na zlepšenie masovej výchovy obyvateľstva v otázkach požiarnej ochrany, najmä v období žatvy a mlatby je práca agitačných kolón požiarnej ochrany, ktoré boli v roku 1954 po vzore Banskobystrického kraja zriadené vo všetkých krajoch na Slovensku. Práca agitačných kolón požiarnej ochrany bola zameraná na potreby jednotlivých pracovísk a obcí. Agitačné kolóny boli vybavené rozhlasovými vozmi, premietacími prístrojami, protipožiarnymi filmami, vhodnými prednáškami, zameranými na ochranu úrody. V roku 1954 previedli tieto agitačné kolóny na Slovensku viac ako 500 výjazdov. O program týchto agitačných kolón bol zo strany obyvateľstva veľký záujem. Napríklad pri návšteve agitačnej kolóny kraja Košice v obci Dobšiná sledovalo 2. 000 občanov program.

Propagácia požiarnej ochrany prostredníctvom agitačných kolón - prevádza sa na základe skúseností, ktoré priniesla delegácia našich požiarnikov zo Sovietskeho sväzu, ktorá v roku 1954 bola na zájazde v SSSR po dobu 24 dní a ktorá priniesla mnoho nových a dobrých osvedčených foriem práce pre masovú výchovu obyvateľstva v preventívnej ochrane pred požiarmi.

Na poli masovej výchovy obyvateľstva v boji proti požiarom zasluhuje pozornosť prevedené masové školenie osôb pracujúcich v priemysle a poľnohospodárstve, ktoré je pravidelne každoročne organizované v zimných mesiacoch v našich obciach a závodoch. Skutočne masového charakteru nadobudlo toto školenie v zimných mesiacoch roku 1954/55, kedy na Slovensku prešlo školením 84. 724 osôb pracujúcich v priemysle a 70. 423 osôb pracujúcich v poľnohospodárstve. Masové školenie bolo zamerané najmä na dosiahnutie požiarneho minima u zúčastnených osôb, t. j. ovládanie tých najzákladnejších vedomostí o požiarnej ochrane. Na základe uznesenia Sboru povereníkov z 15. marca 1955 bude masové školenie pracujúcich v priemysle prevádzané ako trvalé, celoročné školenie v rámci závodných škôl práce a bude tiež organizované zvlášť pre majstrov a technikov ako školenie II. stupňa.

Všetky tu uvedené propagačné prostriedky boli dosiaľ viacmenej náhodnými akciami, neboli trvalého charakteru a preto nebolo možné ani od nich očakávať trvalé zlepšenie požiarnobezpečnostnej situácie na Slovensku a podstatnejšie zníženie počtu požiarov a škôd nimi spôsobených. Povereníctvo vnútra nedostatočne využívalo a ešte stále využíva hromadné prostriedky masovej výchovy obyvateľstva. Mám tu na mysli tlač, najmä ústrednú tlač Pravdu a Prácu, Štátny film a rozhlas. Tieto prostriedky masovej výchovy obyvateľstva, až na nepatrné výnimky, sa problémami ochrany národného a súkromného majetku pred požiarmi v uplynulých rokoch vôbec nezaoberali. Široké vrstvy obyvateľstva, ktoré denne čítajú noviny, denne počúvajú rozhlas a chodia do kín, nie sú náležité oboznámené s najčastejšími typickými príčinami vzniku požiarov a mnohým občanom nie je jasný význam boja proti požiarom, ktoré svojimi dôsledkami brzdia rozvoj nášho národného hospodárstva. Je potrebné, aby pracovníci v požiarnej ochrane, či už na rezorte Povereníctva vnútra, alebo na národných výboroch pristupovali k plneniu úloh požiarnej ochrany zodpovednejšie a aby stále využívali masových propagačno-výchovných prostriedkov k preventívnej výchove obyvateľstva.

b) Požiarnobezpečnostné preventívne prehliadky:

Orgány požiarnej ochrany prevádzajú požiarnopreventívne prehliadky závodov, obytných domov, poľnohospodárskych objektov a zariadení za účelom preventívneho predchádzania vzniku požiarov. Len v priebehu minulého roku bolo podobných prehliadok na Slovensku prevedné viac ako 30. 000. Prehliadkami sa sleduje okrem izolovania horľavého materiálu v okolí výroby aj odstránenie rôznych technických závad vyskytujúcich sa v jednotlivých závodoch. Konečne prehliadky slúžia ako výchovný propagačný prostriedok pre osadenstvá závodov a obyvateľov obcí.

Škody, spôsobené požiarmi, ako aj počet požiarov nie je však zatiaľ úmerný veľkému počtu vykonaných prehliadok, pretože tieto preventívne prehliadky sú často prevádzané zo strany pracovníkov požiarnej ochrany formálne a sú vykonávané bez predbežného oboznámenia sa zo základnými technickými procesmi výroby, čo má za následok, že orgány, ktoré prevádzajú preventívnu prehliadku, nemôžu prísť na príčiny vzniku požiarov, keď sami neovládajú zásady výroby. Aj keď orgány požiarnej ochrany zistia pri vykonávaní prehliadok závady, ohrozujúce podnik po stránke požiarnobezpečnostnej, nestarajú sa vždy o ich odstránenie. Na druhej strane, i keď prehliadka je vykonaná odborne vyspelým orgánom požiarnej ochrany, nestretne sa jeho snaha s porozumením riaditeľa podniku, závodu, resp. samotného osadenstva.

Vysoká požiarnosť v našich priemyslových i poľnohospodárskych objektoch je odrazom stále neuspokojivej starostlivosti o požiarnu ochranu zo strany ústredných úradov, ich hlavných správ, ako aj veľkej väčšiny vedenia závodov. Príčinou tohto stavu je najmä to, že riaditelia a vedúci závodov a podnikov nepovažujú starostlivosť o požiarnu ochranu za neoddeliteľnú súčasť svojich výrobných úloh, že výsledky plnenia plánu nezabezpečujú systematicky a sústavne pred zničením požiarmi a inými živelnými pohromami. Nižšie zložky, najmä vedenia závodov a podnikov nie sú zo strany svojich rezortných ministerstiev, povereníctiev dostatočne vedené k zvýšenej starostlivosti o požiarnu ochranu a preto aj zostávajú voči požiarnej ochrane nevšímavé. Táto nevšímavosť sa prejavuje najmä v tých závodoch, kde doposiaľ Sa nevyskytol požiar väčšieho rozsahu. Ďalším dôkazom nevšímavosti zo strany rezortov o požiarnu ochranu je aj tá okolnosť, že tieto nemajú takmer žiaden prehľad o silách a prostriedkoch požiarnej ochrany na jednotlivých závodoch, čím je prirodzene škodlivo ovplyvňované plánovanie protipožiarnych prostriedkov a ich distribúcia. Súčasne sa prejavuje i nedostatočná starostlivosť o materiálne zabezpečenie členov závodných požiarnych sborov z povolania.

Rozbor z hľadiska represívnych opatrení:

Požiarne sbory: na Slovensku zabezpečuje požiarnu ochranu niekoľko desiatok tisíc požiarnikov, organizovaných v dobrovoľných požiarnych sboroch. Okrem týchto dobrovoľných požiarnikov sú na Slovensku v dôležitých okresných a krajských mestách požiarne sbory z povolania. Požiarna ochrana na Slovensku je vystrojená niekoľkými tisícmi motorových i ručných striekačiek rôznych typov.

Starostlivosť o požiarne sbory po stránke materiálneho vybavenia ako aj po stránke finančného zabezpečenia je zverená národným výborom, u ktorých sú zriadené ako výkonné orgány. Po stránke výcviku a školenia požiarne sbory sú riadené štátnym požiarnym dozorom a masovou záujmovou organizáciou Československým sväzom požiarnej ochrany. Výcvik požiarnych sborov najmä na dedinách sa deje prostredníctvom vyškolených členov týchto sborov v krajských učilištiach požiarnej ochrany; týmto školením ročne prechádzajú jednak strojníci, riadiči motorových vozidiel a preventivári. Len v roku 1954 prešlo takýmto školením v dĺžke 4-8 týždňov 1. 811 požiarnikov z verejných požiarnych sborov dobrovoľných.

Školenie a výcvik týchto požiarnych sborov nie je však zatiaľ na dostačujúcej výške. Svedčí o tom prípad požiaru, ktorý sa vyskytol dňa 12. septembra m. r. v obci Bajerovce, okres Sabinov. Tento požiar odkryl mnohé nedostatky vo výcviku a akcieschopnosti miestneho požiarneho sboru, ako aj nedostatky zo strany miestneho národného výboru.

Išlo najmä o tieto skutočnosti:

a) miestny požiarny sbor, ktorý síce k požiaru nastúpil v najkratšom možnom čase, nesprávnou obsluhou čerpadla nevedel na požiarisko dostať potrebné množstvo vody,

b) postup požiarnych sborov, ktoré prišli pomôcť pri lokalizácii požiaru, bol živelný a netaktický, na požiarisku nebolo jednotného velenia, takže silný vietor, ktorý bol v čase požiaru, rozniesol horiace čiastky striech na všetky strany dediny,

c) hoci bola celá dedina postavená z dreva, nebolo postarané zo strany Miestneho národného výboru o stohovanie slamy mimo zastavanej časti obce,

d) množstvo vody, ktoré pretekalo potokom stredom obce, bolo veľmi malé a zo strany Miestneho národného výboru, i napriek upozorneniu, nebolo postarané o vhodné a výdatné vodné zdroje, ktoré by boli schopné napájať okamžite nasadené motorové alebo ručné striekačky, napriek tomu, že predseda MNV bol zároveň veliteľom dobrovoľného požiarneho sboru,

e) v čase pracovného pokoja, kedy požiar vznikol, nemala obec žiadneho telefonického spojenia s okresným sídlom v Sabinove, ani s ostatnými susednými obcami, takže pomoc musela byť privolaná len pomocou bicyklových spojok, čo prirodzene zapríčinilo oneskorený príchod pomocných požiarnych sborov.

Naproti takému nesprávnemu zásahu zo strany požiarneho sboru, ako aj nepochopenia dôležitosti zo strany národného výboru, je potrebné uviesť také požiarne sbory, ktoré pohotovým zásahom vedeli požiar lokalizovať v najkratšej dobe a pritom zachrániť obrovské národohospodárske hodnoty. Spomeniem zásah požiarneho sboru v Spišskej Belej, ktorému sa pri požiari potravinárskeho podniku podarilo za spoluúčinnosti ďalších 13 požiarnych sborov oheň v zárodku lokalizovať a obmedziť následky tohto nebezpečného živlu na minimálnu škodu. Alebo zásah požiarneho sboru z Rosíc, okres Žilina, ktorý vedel pri požiari stodoly požiar uhasiť behom niekoľko málo minút a tým predísť nedoziernym škodám. Príkladom môže slúžiť aj zásah požiarneho útvaru v Prešove, ktorý pri požiari skladu Pozemných stavieb správnym taktickým zásahom obmedzil požiar na nepatrný rozsah. O dobrej akcieschopnosti požiarneho sboru svedčí tiež zásah verejného dobrovoľného požiarneho sboru v Nižnom Hrabovci, okres Vranov, kde boli vystavené nebezpečenstvu desiatky ťažkých poľnohospodárskych strojov vzdialených od požiariska iba 1 m. Aj v tomto prípade vedel si požiarny sbor správne počínať a zachrániť veľké hodnoty.

Nedostatočná starostlivosť národných výborov, Československého sväzu požiarnej ochrany a štátneho požiarneho dozoru o požiarne sbory prejavuje sa v mnohých obciach Prešovského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja.

Dnes, keď od požiarnych sborov postavených úplne na inej politickej a hospodárskej základni, ako tomu bolo v predmníchovskej buržoáznej republike, resp. za čias tzv. slovenského štátu, sa vyžaduje nielen represívna činnosť, ale plnenie aj iných dôležitých úloh v požiarnej ochrane, najmä prevádzanie protipožiarnej výchovy občianstva, prevádzanie preventívnych prehliadok priamo na obciach a závodoch, je potrebné ďalšie zvyšovanie akcieschopnosti, uvedomelej disciplíny, odbornej i politickej zdatnosti členov týchto sborov. Rovnakú starostlivosť je potrebné venovať technickému vybaveniu požiarnych sborov, najmä údržbe a obsluhe motorových a ručných striekačiek. Obsluha motorových striekačiek nesmie byť záležitosťou iba jedného člena požiarneho sboru, t. j, strojníka, ale je potrebné, aby sa obsluhe požiarnych zariadení rozumeli všetci členovia požiarnych sborov.

Veľkú starostlivosť je potrebné venovať náboru žien a mládeže do požiarnych sborov. Otázka omladenia požiarnych sborov je nanajvýš aktuálna.

Hlavné nedostatky v boji proti požiarom.

Najvážnejšie nedostatky v boji proti požiarom sú ešte stále nedokonalé opatrenia na úseku masovej výchovy obyvateľstva, podceňovanie a zaznávanie požiarnej ochrany zo strany niektorých rezortov, národných výborov, závodov a podnikov. Niektoré národné výboru vedeli doteraz v jednotlivých akciách, smerujúcich k ochrane národného majetku, účinne pomáhať požiarnej ochrane. Mám tu na mysli zabezpečovanie ochrany úrody pred požiarmi. Touto otázkou sa mnohé rady národných výborov zapodievali podrobne a vo svojich uzneseniach postavili ochranu úrody pred požiarmi ako prvoradú úlohu letných mesiacov. Pomoc národných výborov i keď v menšom meradle prejavila sa aj pri organizovaní celoštátnej súťaže o najlepšie požiarne družstvo v ČSR v rokoch 1954 a 1955. Vedeli zabezpečiť morálnu i finančnú pomoc súťažiacim družstvám a tým dali súťaži politický charakter. Príkladom v tom môžu nám byť národné výbory v Humennom, Ladiciach, okres Zlaté Moravce, Rimavské Zalužany, okres Hnúšťa a iné. Podobne pri výstavbe protipožiarnych zariadení niektoré MNV šli príkladom a vedeli v rámci svojpomoci postaviť pozoruhodné protipožiarne zariadenia z vlastných zdrojov, ako tomu bolo napríklad pri stavbe vodných záchytov v Smoleniciach, okres Trnava MNV Dolný Kubín vybudoval z vlastných zdrojov modernú požiarnu zbrojnicu atď Taktiež niektoré národné výbory, najmä na južnom pohraničí, vedeli sa konečne vysporiadať aj s otázkou stohovania mimo zastavanej časti obce, čím veľmi časté príčiny požiaru odpadli.

Naproti týmto dobrým príkladom je ešte stále vela národných výborov, ktoré doposiaľ nepochopili význam požiarnej ochrany a stavajú sa k jej požiadavkám záporne, v dôsledku čoho požiarne sbory v týchto obciach živoria, nakoniec sa i rozpadávajú pre nezáujem zo strany miestnych funkcionárov.

Rovnaký pomer k požiarnej ochrane mali donedávna i niektoré rezorty. Nezáujem rezortov o požiarnu ochranu sa najmarkantnejšie odráža na vedení závodov. Veď ako je ináč možné, že orgánom štátneho požiarneho dozoru sa nepodarilo dostať ani po viacerých pokusoch k riaditelovi Štátnych majetkov v Bratislave.

Podobné prípady sa vyskytujú na území celého Slovenska Riaditelia a vedenie závodov sa starajú o požiarnu ochranu až potom, keď predtým pracujúci museli draho zaplatiť následky požiaru.

Je bezpodmienečne potrebné, aby jednotlivé rezorty tak, ako sa starajú o plnenie plánu výroby na svojich hospodárskych úsekoch, postarali sa aj o ochranu týchto výrobkov a aj samotných výrobní pred zhubným škodcom - požiarom.

Aby požiare neohrozovali v takej miere ako doteraz naše mierové budovanie, je potrebné:

a) zlepšiť preventívnu výchovu všetkých vrstiev obyvateľstva v boji proti vysokej požiarnosti v naše republike. Za tým účelom je potrebné organizovať rozsiahle masové školenie osôb, pracujúcich v priemysle a poľnohospodárstve, organizovať výchovu žiactva všetkých stupňov, zameranú na boj proti požiarom, pouužívať všetky možnosti masovej propagácie, najmä tlač, film, rozhlas, bleskovky, plagáty, pohovory poslancov s voličmi, verejné pohovory s občanmi, zamerané na propagáciu ochrany národného majetku a preto na tomto mieste aj hovorím o týchto otázkach,

b) zlepšiť starostlivosť národných výborov o materiálne i technické vybavenie požiarnych sborov, o ich akcieschopnosť a pripravenosť pre represívny zásah proti požiarom. Je potrebné taktiež zvýšiť starostlivosť rezortov a vedení závodov o požiarnu ochranu svojich závodov v tom smere, aby jednak všetci zamestnanci vo výrobných procesoch ovládali problematiku požiarneho nebezpečenstva, aby ho nepodceňovali, aby vedeli zaobchádzať s nutným požiarnym zariadením. Smerom na požiarne sbory, v závodoch zvýšiť starostlivosť o ich materiálne vybavenie, pripravenosť a pohotovosť,

c) zlepšiť starostlivosť o školenie a výcvik požiarnych sborov po stránke odbornej i politickej tak, aby tieto sa stali majstrami vo svojom odbore, aby dokonale ovládali obsluhu a zaobchádzanie s modernými protipožiarnymi strojmi, aby venovali najväčšiu starostlivosť ich údržbe a ošetrovaniu,

d) celkove je potrebné zvýšiť starostlivosť o potreby požiarnej ochrany v Prešovskom kraji, ktorý po tejto stránke bol v minulosti veľmi zanedbávaný, najmä v smere urýchlených dodávok striekačiek a výstavby požiarnych zbrojníc.

Vážení súdruhovia, v ďalšom budem hovoriť o situácii na úseku

boja proti povodniam.

Povodne obdobne ako požiare ohrozujú ludské životy a majetok občanov. Dôsledky povodní bývajú často katastrofálne a preto boj proti nim vyžaduje koordinovaného úsilia všetkých pracujúcich a dobrú organizačnú prípravu. Za vykonávanie potrebných opatrení, smerujúcich k ochrane pred povodňami, zodpovedajú v obciach, okresoch a krajoch príslušné národné výbory. Tieto orgány uskutočňujú ochranu pred povodňami za súčinnosti najširších vrstiev obyvateľstva. Sú zásadne povinné prevádzať všetky potrebné opatrenia na odvrátenie nebezpečenstva pred povodňami, najmä musia dbať o riadne vykonávanie návestnej, predpovednej a varovnej služby. Úlohou národných výborov je ďalej zabezpečovať všetky ochranné práce v chránenom i nechránenom území,

Zodpovednými riadiacimi orgánmi protipovodňovej služby pre chránené územie, t. j. pre územia s vybudovanými vodnými dielami, ako sú ochranné hrádze, kanále, priehrady, čerpacie stanice a iné, sú na Slovensku: Povereníctvo vnútra - Oblastná správa štátneho požiarneho dozoru a Správa vodného hospodárstva na Slovensku, ktorá je orgánom rezortujúcim Povereníctvu lesov a drevárskeho priemyslu Spomenuté orgány zabezpečujú výkon protipovodňovej služby na území Slovenska prostredníctvom povodňových splnomocnencov pre západné a východné územie Slovenska a prostredníctvom povodňových technických vedúcich, ktorých predstavujú zase orgány Správy vodného hospodárstva.

Práca povodňových splnomocnencov a povodňových technických vedúcich pre západné a východné územie Slovenska musí byť úzko koordinovaná, aby opatrenia proti povodniam mohli byť riešené podľa vzniknutej situácie veľmi pružne a operatívne. Povodňová služba v chránenom území východného a západného Slovenska je organizovaná podľa jednotlivých povodňových oblastí. Povodňové oblasti predstavujú vymedzené územie pozdĺž vodných tokov na všetkých väčších riekach Slovenska.

V každej povodňovej oblasti je ustanovený oblastný povodňový splnomocnenec a oblastný povodňový technik, ktorí spoločne zodpovedajú za protipovodňovú službu v im zverenom území. Oblastných povodňových zmocnencov riadi a usmerňuje povodňový zmocnenec východného alebo západného územia Slovenska. Celé územie Slovenska je rozdelené na niekoľko povodňových oblastí, ktoré sa ďalej rozdeľujú na povodňové úseky, kde zabezpečujú úlohy povodňovej služby úsekoví povodňoví technici. Pre územie chránené hrádzami sú určení hrádzovi dozorcovia a strážnici hrádzí. Pre ostatné vodné toky obstarávajú povodňovú službu poriečni dozorcovia a poriečni strážnici.

Pokiaľ ide o nechránené územie na ostatných riekach Slovenska, ochrana pred povodňami je zabezpečovaná priamo národnými výbormi a ich orgánmi, ktoré túto ochranu vykonávajú v rámci svojej územnej pôsobnosti.

Pre chránené územie sú vypracované podporné plány.

Dokonalý systém protipovodňovej ochrany vyžaduje, aby boli vypracované protipovodňové plány i pre nechránené územie, a to príslušnými orgánmi národných výborov v spolupráci s pracovníkmi vodohospodárskej služby. Tieto protipovodňové plány majú byť vypracované na základe skúseností z uplynulých rokov na tých riekach, kde môže vzniknúť nebezpečenstvo povodní pri jarnom topení snehu, ďalej v dôsledku prietrži mračien a ladových zápch. Treba konštatovať, že Sbor povereníkov sa vážne zaoberal aj riešením tejto otázky a na svojom zasadnutí dňa 8. februára 1955 prijal uznesenie, ktorým schválil predložené plány pre nechránené územie a ktorým bolo uložené predsedom krajských národných výborov zabezpečiť vypracovanie protipovodňových plánov aj v nechránenom území prostredníctvom odborov výstavby rád KNV. Učineným prieskumom bolo zistené, že táto úloha sa postupne plní a že na jej zabezpečovaní aktívne spolupracujú orgány štátneho požiarneho dozoru a orgány vodohospodárskej služby.

Význam protipovodňovej služby prejavil sa najmarkantnejšie v minulom roku, keď následkom prudkých dažďov, snehových búrok a povíchríc v mesiaci júli neobvykle stúpli vody takmer na všetkých riekach a potokoch na území celého štátu. Len vďaka rýchlemu a pohotovému zásahu našej armády, našich občanov a príslušníkov požiarnej ochrany, podarilo sa udržať rozbúrené vody v ochranných hrádzach a tak zamedziť obrovským škodám.

Nebezpečenstvo povodní na slovenských riekach je zjavom každoročným, najmä v období odchodu jarných ľadov a topenia snehu. V jarných mesiacoch roku 1955 odtiekli jarné vody bez vážneho ohrozenia na riekach Slovenska. Iba v chránenom území povodia Tisy a Visly nastala ľadová zápcha na rieke Poprad pri obci Plavec, avšak k vážnejším poruchám nedošlo. Najhoršia situácia sa vyskytla toho roku na riekach Bodrog, Latorica, Oh a Laborec, kde vystúpila hladina spomenutých riek vysoko nad normál a hrozilo preliatie hrádzí. Vďaka pohotovému zásahu miestnych občanov, organizovaných do záchranných čiat a pohotovostných hliadok, povodne neohrozili vážnejšie svoje okolie.

a) Preventívna ochrana proti povodniam:

K účinnej ochrane pred povodňami v ohrozených oblastiach slúžia protipovodňové plány, vyhotovené pre všetky povodňové oblasti Slovenska.

Aby tieto plány mohli byť v prípade skutočnej potreby uvedené do života, orgány Povereníctva vnútra v spolupráci s masovou organizáciou Československého sväzu požiarnej ochrany previedli širokú inštruktáž miestneho obyvateľstva, bývajúceho v ohrozených úsekoch, prostredníctvom národných výborov a masových organizácií. Orgány štátneho požiarneho dozoru a vodohospodárskej služby pravidelne preverujú operatívnosť protipovodňových plánov, doplňujú ich podľa skutočného stavu a podmienok v teréne. K preventívnej ochrane pred povodňami je zameraná tiež rozsiahla investičná výstavba na vybudovanie vodných diel a hrádzi.

b) Represívny boj proti povodniam:

Obyvateľstvo Podunajskej nížiny je už veľa rokov často postihované rozbúreným tokom Dunaja. Koncom minulého storočia sa začali budovať ochranné hrádze po celej dĺžke Dunaja na území našej republiky. Avšak tieto hrádze "nevedeli vždy poskynúť spoľahlivú ochranu obyvateľstvu a z času na čas dochádzalo i cez tieto ochranné hrádze k veľkým povodniam, k pretrhnutiu hrádzí a zaplaveniu Podunajskej nížiny. Aj ostatné slovenské rieky, najmä Váh, Orava, Ondava Topľa. Torysa, Laborec a ďalšie spôsobili už v minulosti veľa škôd na národnom hospodárstve.

Minuloročné povodeň na Dunaji bola tiež nesmierne ničivá, najmä však pre susedné Rakúsko, Maďarsko a Juhosláviu Československo je jediným podunajským štátom, ktorému sa podarilo ubrániť dravému návalu rozbúrených vôd Dunaja, Vďaka múdremu vedeniu strany a vlády podarilo sa s vypätím všetkých síl zvíťaziť nad vodami Dunaja. Ten, kto bojoval na Dunaji, nikdy nezabudne pohľad na rozbúrené hroziace prúdy dunajských vôd, ktoré už-už sa chystali prevaliť cez hrádze. Zadržal ich ľudský rozum, zadržali ich desaťtisíce pracovitých rúk našich uvedomelých občanov. Hrdinsky vystupovala" v tomto boji naša ľudová armáda, hrdinsky vystupovali v tomto boji miestni občania a požiarne sbory. Naša armáda a náš ľud sa v tomto boji ukázali ako harmonický, nerozborný celok, ktorý sa vie stmeliť a zoceliť v boji proti každému nepriateľovi. Že sme minulého roku zvíťazili nad dravým rozvodneným Dunajom, to je zásluha priameho riadenia protipovodňových-prác Ústredným výborom KSS.

I keď sa našej armáde a občianstvu podarilo udržať vody Dunaja v medziach ochranných hrádzí, nebolo možné zamedziť prenikaniu spodných vôd presakovaním popod hrádze. Celkový boj s rozbúrenými vodami Dunaja trval viac ako 14 dní a vyžadoval maximálne vypätie pracovných síl a technického materiálu. Zásobovanie obyvateľstva v postihnutých oblastiach, najmä pokiaľ sa týka zdravotného materiálu, pitnej vody a potravín, bole zabezpečované pomocou pohotovostných vozidiel požiarnej služby. Proti komárom, ktoré ostali ako dôsledok povodne, sa bojovalo postrekom z 10 lietadiel. Vládna komisia utvorená na urýchlenú likvidáciu škôd poskytla hneď v prvých dňoch povodne veľké finančné čiastky na úhradu škôd zapríčinených povodňou. Ostatné škody boli postupne likvidované zvláštnou komisiou, utvorenou pri Sbore povereníkov, ktorá ešte v priebehu minulého roku z rôznych úspor rozpočtových organizácií uhradila vzniknuté škody.

Teraz však pred nami stoja úlohy, ktoré je potrebné zabezpečiť, aby sa predišlo podobným situáciám v najbližších rokoch. Ide tu najmä o dobudovanie zosilnených ochranných hrádzí po celej dĺžke toku Dunaja a o vybagrovanie naplavenín v inundačných priestoroch.

Nedostatky v doterajšom boji proti povodniam:

Najvážnejší nedostatok v boji proti živelným pohromám vôbec a špeciálne v boji proti povodniam, bola nepripravenosť orgánov štátnej správy pre represívny zásah. Chýbali skúsení praktici odborníci, ktorí by poznali podobné živelné pohromy v takom rozsahu v praxi. U povodne na Dunaji v roku 1954 sa síce tento nedostatok v plnom svetle neodhalil, pretože vďaka múdremu a prezieravému vedeniu našej strany boli sústredené behom krátkej doby tak obrovské materiálne i personálne sily a prostriedky, že stačili odolať hroziacemu nebezpečiu. Spomenutý nedostatok sa však odhalil markantne u povodní v nechránenom území, kde prietrže mračien v priebehu niekoľko málo hodín vedeli zdvihnúť hladinu malých potôčkov až do výšky 3-4 m nad normál, ako tomu bolo v Malých Stankovciach a Veľkých Stankovciach, okres Trenčín, resp. vo Vŕbovom, okres Piešťany, v mesiaci júli 1954. Takéto prietrže mračien v dôsledku nepredvídaného stúpnutia hladín potokov a riek, vzhľadom na krátkosť času, potrebného k príprave nutných opatrení, narobili mnoho škôd.