V našom kraji po zimnej príprave obyvateľstvo, súc si vedomé dôležitosti zvýšenia výroby v poľnohospodárstve na zvýšenie životnej úrovne nášho obyvateľstva, upravilo povrchovou úpravou 13. 719 ha pasienok a lúk a vysadilo 9, 255 ovocných stromkov.
Keď finančne prepočítame väčšiu produkciu živočíšnu na upravených pasienkoch a lúkách, to sa iste objaví na zvýšení životnej úrovne našich družstevníkov, malých a stredných roľníkov, a na druhej strane obohatíme stoly našich pracujúcich dôležitými potravinami, ako je mlieko, masť a mäso
Výsadba ovocných stromkov tiež nemá menší význam pre náš národ. Veď 9, 255 ovocných stromkov vysadených v akcii zveľaďovania miest a dedín pri minimálnom výnose 15 kg na jeden kus po 10 rokoch predstavuje úrodu 1, 388. 250 kg ovocia. Koľko táto úroda predstavuje zdravia a výživy pre náš pracujúci ľud a koľko zachráni devíz za dovoz zahraničného ovocia, to sa ani oceniť nedá.
Pestovanie a sadenie ovocných stromov v našom poľnohospodárstve nám tvorí aj iné hodnoty z toho dôvodu, že stromkami vysádzame cesty, medze, hony našich družstevných lánov, takže využívame takú plochu, ktorá ináč obhospodarovaná nemôže byť.
Tiež vysadenie ovocných stromov ovplyvňuje aj výnosy našich polí, lebo na stromoch je umožnené hniezdenie vtáctva, ktoré novým obrábaním pôdy na zemi hniezdiť nemôže, a vtáctvo je dobrým ničiteľom hmyzu a inej pandravy, ktoré mnohokrát ovplyvňuje hektárové výnosy.
Úprava miest a dedín k 10. výročiu oslobodenia našej vlasti mala veľký význam a úspech na masovopolitickej výchove nášho obyvateľstva a na zachovaní starých tradícií a tvorenie nových hodnôt ľudovej umeleckej tvorivosti.
Nástup občanov v našom Žilinskom kraji na smeny úpravy miest a dedín, prevedené práce a zadováženie materiálu z vlastných zdrojov jasne ukazuje, že pre skrášlenie svojich dedín a miest ľud vynaložil všetko úsilie, aby túto úlohu s úspechom splnil. Na pracoviskách sa debatovalo o mierovom hnutí vo svete, o zmluve o kolektívnej bezpečnosti v Európe, o Varšavskej zmluve, čím vidieť, že náš ľud sa zaujíma o verejné veci.
Tradičné zachovalosti sa odrazili v bielení domov, v úprave domácich kvetinoných záhradiek, v zakladaní nových parkov na tých priestranstvách, ktoré v mnohých prípadoch boli len smetiskami.
Vyhodnotenie práce v prvej etape úpravy miest a dedín v našom Žilinskom kraji je nasledovné:
V prvej etape bolo celkom odpracovaných 2,231.111 hodín, zúčastnených bolo 323.279 brigádnikov, prevedené práce vykazujú hodnotu 18,452.476.- Kčs. Z vlastných zdrojov bolo získané na jednotlivé akcie 20.882 m3 kameňa, 14.789 m3 štrku, 4.509 m3 piesku a 1.626 m3 dreva.
Vybielených bolo 3.485 domov, opravených a vyvezených 224.763 m. b. chodníkov a ciest. Odprataných bolo 8.384 m3 rumovísk a vykopané 80.450 m3 zeminy.
Komisia pri Sbore povereníkov odmenila v našom kraji pri vyhodnotení I. etapy Martin, obce Bytčicu a Dubnicu, kolektív Makytu, n. p. Puchov nad Váhom a z jednotlivcov súdružku Máriu Stafenovú z Bytče.
Komisia pre úpravu vzhľadu miest a obcí pri rade KNV v Žiline rozhodla sa odmeniť okrem už odmenených Sborom povereníkov 3 najlepšie okresy, 7 najlepších obcí, 1 najlepší kolektív a jedného najlepšieho jednotlivca v našom kraji.
Ako najlepšie okresy: Turč. Martin, Žilina, Ružomberok. Najlepšie obce boli Bytčica, okr. Žilina, Dubnica, okr. Ilava, Sv. Ďur, okr. Turč. Teplice, Trstie, okr. Považská Bystrica, Belá, okr. Turč. Martin, Tvrdošín, okr. Trstená, Čadca, okr. Čadca, Brodno, okr. Kys. Nové Mesto, Krivá, okr. Dolný Kubín. Z kolektívov najlepšia bola Cementáreň Viliama Širokého v Lietavskej Lúčke a z jednotlivcov súdruh Adam Adamek z JRD Bytča.
Títo všetci budú odmenení radou KNV v Žiline hodnotnými vecami.
I keď prevažná väčšina okresov v Žilinskom kraji sa plne zapojila do úpravy svojich miest a dedín, boli aj slabé okresy, a to: okres Námestovo, kde produktivita práce na jedného obyvateľa predstavuje hodnotu 6.31 Kčs, okres Bytča 13,17 Kčs, Čadca 18.80 Kčs, Ružomberok 19.59 Kčs. Je známe, že tieto okresy potrebujú veľa úpravy, majú veľa všetkého materiálu na úpravu svojich dedín, predsa okresy zaostali. Tu sa odzrkadľuje slabá práca všetkých zložiek Národného frontu a tiež slabá práca národných výborov a zvlášť komisií. Treba, aby títo všetci sa vzpružili a zameškané dohonili v II. etape úpravy miest a dedín.
Vážená Slovenská národná rada, súdružky, súdruhovia!
V zpráve, ktorú podávam, jasne vidieť že náš ľud zo dňa na deň silnie a vyspieva politicky, náš ľud sa stáva silnou baštou tábora mieru, silnou baštou tábora socializmu a pevnou záštitou a ochrancom tých výdobytkov, za ktoré padali naši najlepší synovia a dcéry.
Žilinský kraj, kedysi kraj biedy, dnes sa stáva krajom blahobytu a krásy, za čo všetko vďačí Komunistickej strane Československa, našej vláde Národného frontu a našej osloboditeľke Sovietskej armáde.
Nech žije a prekvitá naše večné priateľstvo so Sovietskym sväzom! (Potlesk.)
Podpredseda Déneš:
Ďakujem poslancovi súdruhovi Lichnerovi za jeho prejav.
Pretože sa o slovo nik viac neprihlásil, vyhlasujem rozpravu o zpráve povereníka miestneho hospodárstva za skončenú.
Dávam slovo zpravodajcovi užšieho predsedníctva, podpredsedovi Jozefovi Mjartanovi.
Podpredseda Mjartan:
Vážená Slovenská národná rada!
Dovoľte, aby som Vám podal zprávu užšieho predsedníctva o návrhu poslancov Antona Mrázika, Jána Lichnera a spoločníkov na uznesenie, ktoré má Slovenská národná rada odhlasovať k zpráve povereníka miestneho hospodárstva o priebehu akcie úpravy a zveľadenia vzhľadu miest a obcí k 10. výročiu oslobodenia našej republiky Sovietskou armádou.
Užšie predsedníctvo prijalo tento iniciatívny návrh poslancov kladne a súhlasí s návrhováteľmi, aby sa Slovenská národná rada v závere svojej rozpravy o uvedenej zpráve povereníka miestneho hospodárstva uzniesla podľa návrhu. Návrh správne vyzdvihuje úspechy, ktoré sme akciou úpravy a zveľadenia vzhľadu našich miest a obcí dosiahli k 10. jubileu nášho oslobodenia hrdinskými sovietskymi vojskami.
Pri bilancii doterajších výsledkov tejto akcie Slovenská národná rada vďačne kvituje to pochopenie a nadšenie tisícov a tisícov našich občanov, ktorí sa svojou prácou pričinili, aby sa naše mestá a obce na svoje veľké výročie zaskveli v novom, krajšom rúchu.
Niemenej treba vítať, aby sa v uznesení Slovenskej národnej rady zdôraznilo odhodlanie nášho ľudu a všetkých orgánov úspešne zavŕšiť túto akciu v jubilejnom roku 1955 a tak ešte zvýšiť jej krásne výsledky a ňou vytvorené trvalé hodnoty. Treba preto súhlasiť s úlohami, ktoré uznesenie vytyčuje tak pre zainteresované rezorty, ako aj pre poslancov Slovenskej národnej rady. Naši poslanci iste vďačne pomôžu i naďalej, aby sa táto pekná a zdarila akcia skončila čo najúspešnejšie a jej hodnoty v budúcnosti zachovali a ďalej zveľaďovali.
Užšie predsedníctvo odporúča, aby Slovenská národná rada prijala toto uznesenie tak, ako ho poslanci navrhli.
Podpredseda Déneš:
Počuli ste zprávu užšieho predsedníctva o iniciatívnom návrhu poslancov na uznesenie, ktoré má Slovenská národná rada prijať k zpráve povereníka miestneho hospodárstva.
Otváram rozpravu o tomto návrhu.
Má niekto návrh na zmenu alebo doplnenie navrhnutého uznesenia?
(Nikto.)
Pretože pozmeňovacích alebo doplňovacích návrhov met, nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať, najprv o tom,
či Slovenská národná rada schvaľuje zprávu povereníka miestneho hospodárstva o priebehu akcie úpravy a zveľadenia vhľadu miest a obcí k 10. výročiu oslobodenia našej republiky Sovietskou armádou, potom
či Slovenská národná rada prijíma uznesenie k zpráve, ako ho predložilo užšie predsedníctvo.
Kto schvaľuje zprávu povereníka miestneho hospodárstva, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie.)
Je niekto proti?
Zdržal sa niekto hlasovania?
Zisťujem, že Slovenská národná rada zprávu povereníka miestneho hospodárstva jednomyseľne schválila.
Kto súhlasí s uznesením v znení, ako ho užšie predsedníctvo predložilo, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie.)
Je niekto proti?
Zdržal sa niekto hlasovania?
Zisťujem, že Slovenská národná rada jednomyseľne prijala uznesenie podľa návrhu užšieho predsedníctva. [*) Text tohto uznesenia je v prílohe tejto stenografickej správy.] Nasleduje desaťminútová prestávka.
(Desaťminútová prestávka.)
Predseda Kubač:
Znovuotváram prerušené rokovanie.
Prikročíme k druhému bodu programu, ktorým je
zpráva podpredsedu Sboru povereníkov a povereníka vnútra Oskára Jeleňa o preventívnom a represívnom boji proti požiarom a iným živelným pohromám.
Prosím súdruha podpredsedu, aby sa ujal slova.
Podpredseda Sboru povereníkov, povereník Jeleň:
Vážená Slovenská národná rada,
vážení priatelia,
súdruhovia poslanci!
Pred niekoľkými týždňami oslávil náš pracujúci ľud 10. výročie oslobodenia našej vlasti slávnou Sovietskou armádou. Za uplynulých 10 rokov slobodného života dosiahol pracujúci ľud Československa významných úspechov pri budovaní socializmu. Táto skutočnosť otvára nášmu ľudu ďalšiu perspektívu zvyšovania jeho hmotnej i kultúrnej úrovne, dáva mu vieru vo vlastné sily a elán do ďalšej budovateľskej práce. Pracovné víťazstvá, zaznamenané vo všetkých odvetviach nášho národného hospodárstva a kultúry, sú hrdou bilanciou snaživej práce nášho ľudu v boji za lepší a radostnejší život, v boji za upevnenie trvalého mieru vo svete.
Popri týchto významných úspechoch, dosiahnutých v uplynulých rokoch, je potrebné venovať pozornosť i takým činiteľom, ktorí našu cestu k socializmu do určitej miery spomaľujú a ktorí nášmu národnému hospodárstvu zapríčiňujú veľké škody. Chcem hovoriť o dvoch otázkach, ktoré zasluhujú pozornosť súdruhov poslancov SNR a ktoré svojim významom sa bezprostredne dotýkajú plnenia našich budovateľských úloh. Pri analýze týchto dvoch otázok budem vychádzať zo zákona čís. 35/1953 Zb., ktorý hovorí, že socialistickú výstavbu štátu treba ochraňovať pred škodami, ktoré vznikajú požiarmi a živelnými pohromami.
V zpráve o situácii v preventívnom a represívnom boji proti požiarom a živelným pohromám chcel by som v prvom rade objasniť situáciu na úseku
boja proti požiarom.
Škody, spôsobené požiarmi na životoch a majetku občanov, treba kvalifikovať ako dôsledok nedostatočných preventívnych opatrení zo strany všetkých orgánov, ktorým podľa zákona čís. 35/1953 Zb., o štátnom požiarnom dozore a požiarnej ochrane prislúcha zodpovednosť za plnenie úloh požiarnej ochrany.
Starostlivosť našej strany a vlády o požiarnu ochranu je zvýraznená veľmi konkrétne v spomenutom zákone, v ktorom sú zakotvené základné princípy jej organizovania a budovania za spoluúčasti širokých más nášho pracujúceho ľudu. Podľa tohto zákona za prevádzanie opatrení, smerujúcich k upevňovaniu a zosilneniu požiarnej bezpečnosti, zodpovedajú podľa svojej príslušnosti predovšetkým národné výbory, ktorým prislúcha starostlivosť za organizáciu prípravy, za využitie síl a prostriedkov požiarnej ochrany v obciach, okresoch a krajoch. Je potrebné, aby národné výbory ako orgány moci ľudu, prísne dbali na dodržiavanie všetkých požiarnobezpečnostných opatrení, smerujúcich k ochrane životov a majetku našich občanov. To vyžaduje, aby národné výbory v úzkej spolupráci s Československým sväzom požiarnej ochrany a Štátnym požiarnym dozorom vychovávali občanov k zvýšenej bdelosti a ostrážitosti, aby ich viedli k pocitu zodpovednosti za ochranu všetkých hodnôt, vytvorených poctivou prácou nášho pracujúceho ľudu.
Otázka požiarnej ochrany nesmie byť zo strany národných výborov chápaná izolovane od plnenia ostatných budovateľských úloh. Naopak, musí byť predmetom pravidelného rokovania rád príslušných národných výborov, ktoré hĺbkovou analýzou požiarnobezpečnostnej situácie vo svojich obvodoch majú otázky požiarnej ochrany operatívne riešiť a odstraňovať všetky zistené požiarnobezpečnostné závady a nedostatky. Dôležitosť ochrany osobného a národného majetku pred požiarmi vyžaduje, aby predsedovia národných výborov všetkých stupňov viedli členov národných výborov k zvýšenej zainteresovanosti na problematike požiarnej ochrany, najmä pokiaľ ide o kontrolu a previerku urobených opatrení a prostredníctvom členov národných výborov získavali pre plnenie úloh požiarnej ochrany aktivistov a svojich voličov. Súčasná situácia potvrdzuje, že nie všetky národné výbory venujú týmto otázkam takú starostlivosť, akú by si zasluhovali To samozrejme má za následok nedôslednosť a povrchnosť v uskutočňovaní potrebných zásahov a opatrení pri odstraňovaní požiarnobezpečnostných závad rôzneho druhu, ktoré často zapríčiňujú požiare a veľké škody.
Národné výbory majú podľa zákona všetky potrebné predpoklady k organizovaniu dobrej a účinnej požiarnej ochrany v obciach, okresoch a krajoch. Je však potrebné, aby sa v svojej práci zaoberali systematicky otázkami požiarnej ochrany a hlavne, aby boli dôkladne oboznámení so všetkými povinnosťami, ktoré im v tomto smere ukladá zákon.
Národné výbory, ktoré zodpovedajú za masovú výchovu obyvateľstva na plnenie úloh požiarnej ochrany, musia sa viac ako doteraz opierať o pomoc Československého sväzu požiarnej ochrany, ktorému na tomto úseku pripadajú Veľmi vážne a zodpovedné úlohy.
Československý sväz požiarnej ochrany má byť najaktívnejším pomocníkom národných výborov a iných štátnych a verejných orgánov v organizovaní boja proti požiarom. Československý sväz požiarnej ochrany ako účelová masová organizácia má za úlohu popularizovať otázky požiarnej ochrany tak, aby sa stali vecou všetkého ľudu. Túto povinnosť ukladá Sväzu zákon ako jednu z hlavných úloh pri výchove pracujúcich v preventívnej ochrane pred požiarmi. Československý sväz požiarnej ochrany je najmä povinný:
a) prevádzať agitačnú a propagačnú činnosť v masovej príprave občanov v boji proti požiarom,
b) spolupracovať s národnými výbormi a s vedeniami závodov pri zriaďovaní dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany, starať sa o ich školenie a výcvik,
c) získavať občanov pre činnosť v požiarnych hliadkach, uskutočňovať ich výcvik a školenie. Činnosť požiarnych hliadok zameriavať na ochranu obytných domov, priemyselných a poľnohospodárskych objektov, na ochranu poľnohospodárskych plodín, obilných skladov a výmlatových stredísk, aktivizovať k plneniu úloh požiarnej ochrany požiarne hliadky tam, kde zatiaľ nebol zriadený dobrovoľný požiarny sbor.
Pomoc masovej organizácie Československého sväzu požiarnej ochrany národným výborom a ich orgánom má sa teda prejavovať v sústavnej a cieľavedomej práci, ktorá má pomáhať v znižovaní počtu požiarov a nimi spôsobených škôd účinnou formou agitácie a propagácie požiarnej ochrany.
(Predsedníctva sa ujal podpredseda Žákovič.)
Pri hodnotení výsledkov práce Československého sväzu požiarnej ochrany je treba konštatovať, že táto masová organizácia prispela značným prínosom k zníženiu požiarnosti na Slovensku. Je potrebné, aby táto organizácia i naďalej rozširovala svoju členskú základňu predovšetkým v priemyslových závodoch, v ktorých sa javí zvýšené požiarne nebezpečenstvo.
V činnosti masovej organizácie ČSPO je však potrebné upevniť a prehĺbiť styk volených orgánov s členskými masami. Treba dbať toho, aby staré byrokratické metódy práce boli postupne v tejto organizácii odstraňované, aby forma administratívneho riadenia nižších organov Sväzu bola nahradená živým, operatívnym stykom. V záujme skvalitnenia práce Sväzu je potrebné, aby sa tiež venovala náležitá pozornosť politickej a ideologickej výchove členských más, aby sa tieto postupne zbavovali starých buržoáznych prežitkov, ako aj iných nezdravých tendencií, zdedených po bývalej kapitalistickej spoločnosti, ešte z čias existencie starého hasičstva.
Za účelom koordinácie plnenia všetkých úloh, najmä však, aby boli do dôsledkov uskutočňované všetky základné ustanovenia, predpisy a normy v odbore požiarnej ochrany, bolo všeobecné riadenie požiarnej ochrany zverené ministrovi vnútra, ktorý prostredníctvom orgánov štátneho požiarneho dozoru kontroluje v medziach platných predpisov všetky potrebné opatrenia k zaisteniu požiarnej bezpečnosti. Na Slovensku túto funkciu vykonáva povereník vnútra prostredníctvom Oblastnej správy štátneho požiarneho dozoru.
Štátny požiarny dozor je objektívnym orgánom ministra vnútra; po linke horizontálnej podlieha aj príslušnej rade národného výboru. Táto dvojaká podriadenosť orgánov štátneho požiarneho dozoru nezodpovedá však v súčasnej dobe požiadavke pružného a operatívneho plnenia úloh požiarnej ochrany. Toho dôkazom je skutočnosť, že mnohé národné výbory vidia v orgánoch štátneho požiarneho dozoru iba zamestnancov národných výborov, ktorých používajú i na plnenie úloh, ktoré nesúvisia s problematikou požiarnej ochrany. V súčasnej dobe vyskytujú sa také prípady, najmä v Prešovskom a Banskobystrickom kraji, že predsedovia národných výborov vysielajú orgánov štátneho požiarneho dozoru na výkup obilia, zabezpečenie skladovacích priestorov, súpis hospodárskych zvierat a podobne. Takýto stav nemožno ďalej trpieť, lebo odvádza orgánov štátneho požiarneho dozoru od plnenia vlastných úloh.
Pre zlepšenie plnenia úloh rezortov v systéme požiarnej ochrany Sbor povereníkov na svojom zasadnutí, konanom dňa 15. marca 1955 prijal významné uznesenia, ktoré majú prispieť k všestrannému zlepšeniu požiarnobezpečnostnej situácie v našej priemyselnej a poľnohospodárskej výrobe, zariadeniach, ústavoch, úradoch, podnikoch, závodoch a skladoch, kde požiarna ochrana nebola na žiadúcej úrovni a kde práve v dôsledku tohto nedostatku utrpelo naše hospodárstvo veľké škody.
Z prijatých uznesení vyplýva, že na každom povereníctve a hlavnej správe musí byť ustanovená osoba zodpovedná za organizáciu a plnenie úloh požiarnej ochrany, že kolégia povereníkov a riaditelia hlavných správ budú pravidelne skúmať a vyhodnocovať požiarnobezpečnostnú situáciu vo svojich rezortoch. V zaujme zvýšenia ochrany závodov a podnikov prebieha vo všetkých podnikoch a závodoch masové školenie zamestnancov, aby títo ovládali požiarne minimum, potrebné k uhaseniu ohňa ihneď v jeho zárodku. K zvýšeniu odborných vedomostí vedúcich prevádzky, technikov a majstrov v odbore požiarnej ochrany prijal Sbor povereníkov uznesenie o povinnom školení II. stupňa, ktoré má vylúčiť nebezpečie požiaru v súvislosti s technologickým postupom výroby a podobne.
Za účelom sústavnej kontroly protipožiarnych opatrení na závodoch, bolo uložené všetkým povereníkom zriadiť na závodoch "Komisie požiarnosti", ktoré majú za úlohu prevádzať pravidelne prehliadky závodov a okamžite odstraňovať všetky nedostatky, ktoré by mohli byť príčinou požiaru.
K zvýšeniu požiarnej bezpečnosti na závodoch a podnikoch smeruje tiež uznesenie o vecnom a materiálnom vybavení závodov a podnikov. Podľa tohto uznesenia majú všetky rezorty zaviesť prehľad protipožiarnych zariadení na svojich závodoch a zabezpečiť jeho doplnenie, pokiaľ možno ešte v tomto roku, najneskoršie však v roku 1956.
Dosiaľ prevedené opatrenia zo strany Povereníctva vnútra, smerujúce k preventívnemu a represívnemu boju proti požiarom, ukázali sa nie celkom dostačujúce k úspešnej ochrane proti týmto zhubným živlom. Je preto potrebné, aby som sa v ďalšej časti zameral podrobnejšie na rozbor z hľadiska preventívnych opatrení na úseku boja proti požiarom.
Rozbor požiarov z hľadiska preventínych opatrení.
a) Masovo-politická práca:
Rozborom príčin vzniku požiarov za posledné 4 roky zisťujem, že z celkového počtu požiarov bolo 33% zapríčinené trestuhodnou nedbalosťou. Táto nedbalosť sa prejavuje nielen ako nedostatok pocitu zodpovednosti pri ochrane pred požiarmi zo strany občanov, ale hlavne sa prejavuje v hrubom porušovaní najzákladnejších požiarnobezpečnestných predpisov. Svedči o tom napríklad požiar v Žiari nad Hronom, kde šofér pri čistení auta benzínom fajčil, v dôsledku čoho zhorelo auto i priľahlý drevený objekt. Taktiež požiar v Nižnom Hrabovci, okres Vranov, kde traktorista pri štartovaní motora používal otvoreného ohňa, v dôsledku čoho vznikol požiar, ktorý za krátku chvíľu zachvátil celý objekt brigadneho strediska SIS.
Ďalšou vážnou príčinou vzniku požiarov je nedostatočný dozor nad deťmi, ktoré v roku 1954 zapríčinili 18% požiarov na Slovensku. Na tomto úseku sa škodlivo odráža nedostatočný dozor rodičov najmä nad neškolopovinnými deťmi. U školopovinných detí sa prejavuje nedostatok školskej výchovy, ako tomu svedčí aj námatková kontrola v jednej triede 8-ročnej školy v Bratislave, kde u 60% žiakov boli nájdené zápalky. V tomto smere zaostávajú v preventívnej výchove vedľa školy aj mládežnícke organizácie Československého sväzu mládeže a pionierov.
Doterajšie učebné osnovy na školách I. a II. stupňa sú nedostatočné vzhľadom na výchovu žiactva o požiarnom nebezpečenstve, ako tomu nasvedčuje aj prevedený prieskum pracovníkmi Povereníctva vnútra na niektorých školách v Bratislave. Sbor povereníkov na svojich zasadnutiach v septembri 1954 a v marci 1955 sa touto otázkou zaoberal a uložil povereníkovi školstva, aby prednášky o požiarnej ochrane boli vsunuté do učebných osnov všeobecne vzdelávacích škôl. Plnenie tohto uznesenia však bolo formálne. Niektoré, najmä 11-ročné školy síce vsunuli do svojich osnov pri preberaní fyziky a chémie problematiku požiarnej ochrany, avšak len v takom meradle, ako túto jednotliví učitelia ovládali.
Taktiež nedostatočne je využívané združenie rodičov a priateľov školy k tomu, aby rodičia boli neustále vedení k zvyšovaniu dozoru nad svojimi deťmi, aby deťom bol zamedzený prístup k zápalkám, aby bolo zabránené prevádzanie rôznych akcií, ktoré dávajú deťom podnet k zakladaniu ohňa, k zberu zápalkových krabičiek a podobne.
Za tento stav prirodzene nesú zodpovednosť aj pracovníci požiarnej ochrany, ktorí nevedia dostatočne využívať možnosť prednášok na školách, neorganizujú protipožiarne výstavky, nepremietajú pre školskú mládež protipožiarne filmy a nepomáhajú takto učiteľom pri výchove žiactva v požiarnom nebezpečenstve.
Odstránenie týchto a podobných nedostatkov je základným predpokladom pre zníženie počtu požiarov a škôd nimi spôsobených. V masovej výchove obyvateľstva je potrebné stále smelšie uplatňovať a rozvíjať doterajšie dobré a osvedčené skúsenosti, ako je napríklad socialistické súťaženie v rámci celoštátnej súťaže o najlepšie požiarne družstvo v ČSR, ďalej súťaž o najlepšieho strojníka mláťačkára a podobne.
Súťaž o najlepšie požiarne družstvo, ktorá je toho roku v našej republike prevádzaná po tretíkrát, stala sa skutočne masovou a populárnou. Veď len v roku 1954 bolo na Slovensku zapojené do tejto súťaže viac ako 25. 000 požiarnikov. Súťaž o najlepšie družstvo sleduje okrem politického a odborného zvyšovania kvalifikácie členov požiarnych sborov tiež nábor žien a mládeže do radov požiarnikov. Pri všetkých kladoch, ktoré súťaž priniesla požiarnej ochrane na Slovensku v uplynulých dvoch rokoch, mala aj vážne nedostatky, proti ktorým je potrebné bojovať. Ide najmä o nepochopenie významu súťaže zo strany niektorých národných výborov, ktoré vidia súťaž mnohokrát ako nejakú "hasičskú parádu". Aj zo strany samotných požiarnikov nebol všade správne pochopený význam celoštátnej súťaže. Požiarnici nevedeli využiť súťaž ako mohutného propagačného prostriedku pre popularizáciu požiarnej ochrany v širokých masách pracujúcich. Súťaž o najlepšie požiarne družstvo sa stala na mnohých obciach iba záležitosťou požiarnikov bez zainteresovania iných organizácií a zložiek. Požiarnici v mnohých prípadoch vidia ešte stále v súťažení nezdravú rivalitu a spolkárenie, najmä pokiaľ ide o prvé kolá tejto súťaže, ktoré v sebe zahrňujú čo do počtu najmasovejšiu účasť požiarnikov.
Je potrebné, aby v tomto roku sa súťaž o najlepšie požiarne družstvo stala skutočnou propagátorkou myšlienky požiarnej ochrany a aby táto súťaž slúžila k všestrannému skvalitneniu politickej a odbornej zdatnosti požiarnikov. Súťaž má pomáhať svojím zameraním tiež pri upevňovaní obranyschopnosti našej vlasti, najmä pokiaľ ide o výcvik a použitie jednotiek požiarnej ochrany v podmienkach civilnej obrany.
V tejto súvislosti je potrebné spomenúť tiež výsledky, dosiahnuté socialistickou súťažou počas žatvy a mlatby v roku 1954 vyvolanou krajom Košice, medzi strojníkmi-mláťačkármi. Do tejto súťaže sa zapojilo na Slovensku 4. 630 strojníkovmláťačkárov zo všetkých strojno-traktorových staníc. Význam súťaže spočíval najmä v tom, že strojníci-mláťačkári, ktorí v príprave žatvy a mlatby prešli jednodenným školením, zameraným na problémy požiarnej ochrany, snažili sa počas mlatby zamedziť vzniku ohňa pri mlátení obilia dodržiavaním všetkých požiarnobezpečnostných predpisov. U mlatby udržiavali si stálu zásobu vody, mali preskúšané hasiace prístroje pre prípad vyskytnutia sa požiaru a naučili sa tiež technike zaobchádzania s týmito hasiacimi prostriedkami. Pohonné hmoty mali uskladnené mimo objektu, kde sa mlatba prevádzala. Súťaž mlátačkárov pomohla znížiť počet žatevných a mlatebných požiarov oproti predchádzajúcim rokom až o 50%.