Minuli časy, keď sa vedecká práca posudzovala ako niečo povznesené, čo sa nemôže zaťažovať obyčajnými otázkami. Minula doba, keď si vedecký pracovník vyberal a určoval svoju prácu podľa osobného vzťahu a vkusu, aby mu vyniesla osobitný efekt - bez spojenia so súčasným dianím. Dnešné výsledky súčasného vedeckého skúmania našich vedeckých pracovníkov už nie sú náhodné, bez súvislosti k potrebám ľudu, bez súvislosti s potrebami praktického života, ako aj s potrebami budovania našej republiky.
Úlohou väčšiny vedeckých pracovníkov je stať sa dôležitým pomocníkom pracujúceho človeka pri zdokonaľovaní výrobnej techniky, zvlášť v jej produktivite. Táto mimoriadne záslužná práca účinkuje nielen na rýchly rozvoj pracovníka, ale v samotnom jeho styku so skutočným životom veda ťaží viac pre svoje vlastné napredovanie z riešenia rastúcich požiadaviek života. Úzka spolupráca vedeckých pracovníkov s budovaním socialistického štátu umožňuje im sústavnú informovanosť o nevyriešených problémoch svojho odboru, o problémoch, ktorých riešenie je pre naše budovanie najdôležitejšie. Takto naša veda, pre svoj rozmach neustále čerpajúca z riešenia aktuálnych úloh mierovej výstavby, pomáha rýchlo dvíhať životnú úroveň ľudu. Je to skutočný život, ktorý vedeckému pracovníkovi hovorí, kde je načim pomôcť, ktoré doteraz nevyriešené otázky narušujú výstavbu štátu. Toto nie je všetko. Vedecký pracovník sa takto dozvie, aký hospodársky význam má takýto problém. Z toho je teda jasné, že ak sa vedecký pracovník stráni pracujúceho ľudu, je rozhodne odsúdený na zaostalosť, keby bol akokoľvek usilovný v riešení problémov, ktoré si sám zvolil. Tzv. čistá veda je odtrhnutá od každodenného života; vedec pestujúci takúto vedu žije v inom svete, zatvára sa do svojich problémov a rieši ich len pre svoje vlastné uspokojenie a hlavným jeho cieľom je azda uverejnenie výsledkov práce v niektorom časopise. - Na druhej strane je pre vedeckú prácu nebezpečný čistý prakticizmus, ktorý, pravda, rieši otázky z praxe, ale jeho cieľom je len bezprostredná pomoc praxi. Zostáva len pri konštatovaní skutočnosti, odstránení závad, ale pozorované skutočnosti nevysvetľuje z hľadiska celkového diania a nevyvodzuje z nich všeobecne platné teoretické závery. Teória musí byť majákom na ceste dopredu a toto prakticizmus nerobí. Len veda s dobrým vzťahom k práci je správna, z čoho vidieť až veľký rozdiel medzi vedcami pracujúcimi s ľuďmi a vedcami pracujúcimi izolovane. Veda spätá so životom je veda ozajstná, veda slobodná, ktorá je v podstate hodne odlišná od vedy pestovanej pre vedu, vedy pestovanej v štátoch kapitalistických, kde sa mnohí vedci povznášajú nad všetko politické.
Úzky vzťah vedy k životu, jej realizovanie je veľmi zložité a v rozličných vedných odboroch veľmi rozdielne. Spolupráca vedeckých pracovníkov s praxou má prenikať k podstate vlastného problému, a to vyriešením vzájomných vzťahov a zákonitostí.
Dobrých úspechov pri spájaní vedy s praxou dosiahli niektorí pracovníci sekcie technických vied Slovenskej akadémie, ktorí prenášanie skončených výskumov do praxe mali ustavične pred očami. Uvediem niekoľko typických príkladov. Tak bola spracovaná vedecká práca na tému: "Podiel podzemných vôd v celkovej bilancii odtoku Váhu v období rokov 1931 až 1940. " S touto prácou bola odborná verejnosť oboznámená na III. hydrometeorologickej konferencii v Prahe v septembri minulého roku. Okrem toho bola práca daná k dispozícii Vodohospodárskemu rozvojovému stredisku v Bratislave, ktoré jej výsledky použije k riešeniu praktických úloh štátneho vodohospodárskeho plánu. Ďalej bola práca na požiadanie odoslaná niektorým iným vodohospodárskym ústavom.
Čiastková úloha, ktorá bola odmenená cenou Akadémie: "Vplyvové plochy ortotropnej dosky", uviedla sa do praxe tým, že výsledky boli aplikované pri výpočtoch z príležitosti stavby predpätového mostu v Šuranoch, najmä pri zaťažovacích skúškach. - Ďalšia téma pracovníka sekcie technických vied, a to: "Štúdia umiestenia sídliska pre závod S. M. Kirova v oblasti Levíc" sa stala podkladom pre definitívne rozhodnutie orgánov Slovenského plánovacieho úradu a Ministerstva miestneho hospodárstva o umiestnení a výstavbe tohto továrenského sídliska.
Cenné vedecké práce dokončili alebo dokončujú pracovníci Výskumného ústavu rastlinnej výroby. Sú to práce zamerané na vírusové choroby zemiakov, na komplexný výskum našich parazitárnych červcov, výskum priastevníka amerického a výskum biológie moľa repného. Na úseku agropedológie úspešne sa riešilo zúrodnenie piesočnatých pôd a tiež sa s úspechom previedol výskum rozličných spôsobov obrábania pôdy orbou a podmietkou. Zvlášť priaznivo treba hodnotiť prácu v komplexnom riešení trávopoľnej sústavy. Veľká časť spomenutých prác bude buď celá alebo v čiastkových úsekoch hotová v tomto roku a odovzdá sa k použitiu do výrobnej praxe.
Taktiež vedeckí pracovníci Výskumného ústavu živočíšnej výroby dosiahli pozoruhodné úspechy. Ide najmä o vedecké práce v plemennej rajonizácii dobytka na Slovensku, vo výskume fyziológie mliečnej žľazy, v plemenitbe chovu oviec, vo výžive hospodárskych zvierat a v biológii chovu hydiny. Spomenutý ústav dokončil významné úlohy, ktoré sú veľmi dôležité pre prax. Z dokončených úloh ide najmä o tieto témy: "Štúdium možnosti náhrady živočíšnych bielkovín kvasnicami pri výkrme ošípaných, " "Vplyv hlbokej podstielky na nosnosť hydiny" atď. Tento ústav popri vedeckej práci je veľkou oporou susedných jednotných roľníckych družstiev najmä pri rozvíjaní živočíšnej výroby. Za osobnej pomoci výskumných pracovníkov dosiahli niektoré jednotné roľnícke družstvá veľké úspechy v družstevnom chove hospodárskych zvierat. Takto vedeckí pracovníci majú sústavné spojenie s praxou - s poľnohospodárskou výrobou.
Ďalej významná spolupráca výroby a výskumu sa prejavuje medzi Chemickým ústavom Slovenskej akadémie vied a národným podnikom Slovakofarma, kde sa doteraz realizujú úspešne vyriešené úlohy z minulých rokov, ako je napríklad výroba efedrínu, etylendiamínu, atď. Zavádzajú sa do praxe skúsenosti pri výrobe morfinových injekcií, pri príprave včelieho jedu v injekčnej forme. Ďalej pracovníci tohto ústavu umožnili vybudovanie biologickej kontroly liečiv národného podniku Slovakofarma. Vyškolili príslušný počet odborných pracovníkov, vypomáhali a vypomáhajú s rozličnými špeciálnymi prístrojmi ako i odbornými radami. Je isté, že táto úzka spolupráca sa priaznivo prejavila i u vedeckých a odborných pracovníkov ústavu, a to tak, že títo sa pri svojej práci neodpútali od skutočného života, reálnych problémov a potrieb výroby, že mali možnosť overiť si výsledky svojich laboratórnych prác a teoretických predpokladov v praxi. Podobne, aj keď nie v takom rozsahu spolupracoval tento ústav ešte s inými podnikmi a ústavmi, ako je napríklad národný podnik Laboratórne prístroje, rozličné ústavy lekárskej fakulty atď.
Vedecká problematika našich pracovísk - ako to vyplýva z toho, čo už bolo spomenuté - sústavne nadväzuje na potreby praxe. Nenačim to znova zdôrazňovať a odôvodňovať, prečo je potrebné, pretože už sa skoncovalo s predstavami o vedeckej nezávislosti od aktuálnych potrieb a naši pracovníci vedy si čím ďalej tým viac zvykajú zameriavať sa pri voľbe a stanovení úloh, ktoré treba riešiť, na potreby, ktoré od vedy vyžaduje prax - priemysel, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo atď. To pravda predpokladá stály styk s praxou a oboznámenie sa s jej problémami.
Ako vidieť z týchto príkladov, ktoré som uviedol, je to prax, ktorá ukladá vede nové výskumné problémy a nabáda vedu, aby riešila úlohy pre socialistickú výstavbu.
Naša veda po oslobodení mala tie najlepšie podmienky rýchleho rozvoja, lebo sa opierala o bratskú pomoc vyspelejšej a rozvitejšej českej vedy a čo viac, čerpala zo skúsenosti sovietskych vedeckých pracovníkov. Na príklade Sovietskeho sväzu vidíme, že je to socialistické zriadenie, ktoré vytvára najširšie predpoklady pre rýchly rozvoj vedy. Využitie vedy v záujme všetkého ľudu je charakteristickou črtou socializmu. Náš prezident súdruh Antonín Zápotocký povedal: "Socializmus z vedy vyrástol a na vede uvedomelo slávia. Len preto môže pretvárať starú spoločnosť, snaží sa ovládnuť prírodu a vytvárať podmienky pre lepší život ľudstva". (Potlesk).
Podpredseda Mjartan:
Ďakujem poslancovi Fuchsovi za jeho prejav. Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Jozefovi Hašovi.
Poslanec Haša:
Vážená Slovenská národná rada!
Ustanovenie Slovenskej akadémie vied zákonom z roku 1953 naplnilo radosťou a uspokojením nielen vedeckých pracovníkov, ale celý náš národ. Národ uvedomujúc si vzťah, ktorý je medzi kultúrou národa a medzi jeho budúcnosťou, videl vo vzniku Akadémie nielen najmocnejší prostriedok povznesenia vedy u nás, ale zároveň aj hlavnú záruku budúcnosti národa.
Časy sa zmenili. Kto sleduje nový rozvoj národov, kto pozoruje smer, ktorým sa uberá náš vek, prichádza k presvedčeniu, že sama vojenská zdatnosť, húževnatosť, s akou sa ľud pridŕža svojho národa, a iné prostriedky minulosti, nestačia na jeho zachovanie. V našich dňoch, v mohutnom prílive času obstojí len národ, ktorý aj vo vzdelaní stojí vysoko.
Záujem, ktorý sa dnes u nás prejavuje o všetko, čo súvisí s kultúrou, obdiv a nadšenie pre vedu a techniku, pre literatúru a ostatné umenia, dostatočne dokazujú, že náš národ jasne chápe túto svoju úlohu: držať krok v kultúrnom napredovaní s inými vyspelými národmi a ak mu to sily dovolia, ich aj predstihnúť. Ľud pozná aj prostriedky, ktorými táto úloha je splniteľná, preto tiež z výsledkov svojej práce venuje veľké sumy aj na najvyššiu svoju vedeckú ustanovizeň.
Keď dnes posudzujeme výsledky práce Slovenskej akadémie vied, zisťujeme, že zodpovedajú očakávaniu; sú dobré a povzbudivé.
Podľa zákona o Slovenskej akadémii vied má Akadémia prostriedkami vedy prispieť k hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju Slovenska a k rýchlemu vybudovaniu socializmu v Československej republike, má pomáhať všade tam, kde je toho treba, na všetkých úsekoch kultúrneho a hospodárskeho života.
Socialistické budovanie je plánovaným budovaním. Preto i veda, ktorej úlohou je napomáhať socialistickú výstavbu, musí byť plánovaná a podľa plánu usmerňovaná. Skúsenosť ukazuje, že socialistická plánovitosť je mohutnou hybnou silou hospodárskeho rozvoja a nie menej významnou hybnou silou je plánovitosť aj v rozvíjaní vedy. Táto plánovitosť umožňuje koncentráciu vedeckých pracovníkov, nástrojov a hmotných prostriedkov na úseky vedeckého bádania, ktoré majú význam rozhodujúci a vedie k rýchlejšiemu riešeniu komplikovaných problémov. Námietky, že plánovitý postup, zladenie výskumného plánu s plánovaným hospodárstvom povedie k úzkemu prakticizmu alebo bude prekážať individuálnej iniciatíve, sa ukázali byť neopodstatnenými. Nieto zaiste takého vedca, ktorý by v obrovskom komplexe úloh v tom ktorom odbore nenašiel pole pôsobnosti, vyhovujúce jeho individuálnym schopnostiam a sklonom.
Aj práca sekcie biologických a lekárskych vied, ku ktorej si tu dovoľujem učiniť niekoľko poznámok, je toho dôkazom.
Úlohy, ktoré tu treba riešiť, sú mnohé, veľmi zložité a naliehavé. Ich zvládnutie okrem vedeckých pracovníkov a materiálnych prostriedkov vyžaduje dobre premyslený plánovitý postup a miesto roztrieštenosti a vzájomnej revnivosti ochotnú spoluprácu.
Lekárska veda, ktorá sa predovšetkým riadi praktickými potrebami, musí ešte mnoho učiniť, aby sa vytvorili predpoklady pre neustále zlepšovanie zdravia pracujúceho človeka.
Je ešte mnoho nateraz neovládateľných chorôb, či už sú to niektoré choroby infekčné, nákazy vírové a rakovina, ktorá podľa štatistických dát vždy častejšie napadá rôzne organy.
Právo na zdravie má u nás každý občan zakotvené v našej Ústave. Zdravotníctvo prestalo byť len záležitosťou nemocného a lekára, ale stalo sa vecou verejnou, záležitosťou spoločnosti, štátu. Aj naše zákony o zdravotníctve majú zaistiť našim občanom plnú ochranu ich zdravia. A tak ani naši vedeckí pracovníci nesmú ani na okamih prestať vo výskumnej práci, aby nášmu pracujúcemu ľudu zaistili to najcennejšie, čo každý z nás má, zdravie.
Väčšina lekárskych pracovníkov sekcie začala pracovať podľa zprávy Akadémie len v priebehu roku 1954, no, i tak konala cenné výskumy, týkajúce sa riešenia naliehavých praktických otázok. Medzi takéto treba počítať výskum zapodievajúci sa vplyvom práce a únavy na podmienenereflektorickú činnosť a získané výsledky výskumu, ktoré majú nielen vedeckú hodnotu ako základné fyziologické poznatky, ale aj praktický dosah pre organizáciu ľudskej práce, boli vysoko hodnotené aj sovietskymi fyziológmi.
Ďalej sa tu robil rozsiahly výskum strumigennej aktivity rastlinnej potravy v endemickej oblasti Žitného ostrova a výskum možností prevencie endemickej strumy.
Aktuálny bol výskum ukazovateľov znečistenia a samočistenia dunajskej vody, dôležitý pre potrebu technikov pri výstavbe priehrady, pre zintenzívnenie chovu rýb a pre hygienikov so zreteľom na prípadné upotrebenie dunajskej vody na vodu pitnú, najmä však na situovanie zeleného pásma Bratislavy a rekreačných vodných a pobrežných plôch. Skúmanie sa týkalo ďalej helmintologickej fauny u obyvateľstva a domácich zvierat, výskumu citofyziológie nervového tkaniva, výskumu párovej činností hemisfér, vyšetrovania vyššej nervovej činnosti ľudí a iné.
No, starostlivosť o zdravie človeka zahrnuje nielen liečenie chorôb a zabezpečenie vyššieho cieľa zdravotníctva, totižto prevencie - zabránenie chorobám, ale aj rehabilitáciu. A tu si dovolím poukázať na úlohu, ktorá stále ešte nie je vyriešená. Počet chorých na tuberkulózu je ešte stále vysoký, tak v Nitrianskom kraji v štvrtom štvrťroku 1954 aktívnych bolo 7. 421. Je potrebné vhodnou liečbou a i rehabilitáciou docieliť plnú praceschopnosť tohto vysokého percenta nemocných. Domnievam sa, že by bolo žiaduce, aby Akadémia sa zapodievala otázkou, ako previesť rehabilitáciu správne, aby chorý človek po opustení ústavu, mohol pracovať na vhodnom pracovisku. I keď jednotlivci na tomto úseku pracujú, dospievajú k čiastočným výsledkom, a to len pomaly, kdežto organizovaný a kolektívny výskum by viedol rýchlejšie k výsledku, ako pokračovať pri rehabilitácii jednotne a správne. Pravda, kádrové ťažkosti, nedostatok priestorov a iné obmedzené možnosti nedovoľujú Akadémii riešiť front vedeckého výskumu, ale nútia sústrediť prostriedky na riešenie úloh rozhodujúceho významu; no, rastom vedeckých kádrov bude azda možno i tejto otázke venovať pozornosť. Niektoré prieskumy z hľadiska prevencie onemocnenia na tuberkulózu, ako napríklad prieskum bytových pomerov v južných krajoch Slovenska, kde je mnoho domov z blata postavených a kde sa takéto znova stavajú v značnom počte, by mohla previesť azda i zdravotná správa.
Biologické pracoviská Akadémie, ktoré majú poskytovať pomoc lekárstvu, pôdohospodárstvu i priemyslu, hlavne potravinárskemu, prejavili schopnosť riešiť závažné úlohy, ktoré zapadajú do úloh nášho hospodárstva.
Je mnoho základných otázok biologických, ktorých výskum, je ešte v samých začiatkoch. Tak pre rozvoj rastlinnej výroby dôležitý problém využívania slnečnej energie jednotlivými významnými užitočnými rastlinami k vytváraniu ich živej hmoty, alebo množstvo výskumných úloh, ktoré predstavuje pôda so svojimi mikroorganizmami, bionómia škodcov a ďalšie. Budú potrebné mnohé nové fyziologické laboratóriá a na slovo vzatí odborníci, ktorí by zvládli dnešné i budúce úlohy našej poľnohospodárskej výroby.
Dovoľujem si tu poukázať aspoň na niektoré výskumy tejto sekcie, ktorými sa má pomôcť našej rastlinnej výrobe. Naše národné hospodárstvo má sa orientovať čo najviac na domáce suroviny. Podľa toho uskutočnilo sa napríklad aj postupné zvýšenie plánovaných pozemných plôch ľanu na Slovensku a prikročilo sa aj k výstavbe nových trepární, pradiarní a tkáčovne ľanu. Laboratórium rastlinnej biológie popri iných úlohách venovalo pozornosť aj tejto našej dôležitej textilnej rastline a študovalo vlastnosti ľanu, zisťovalo biologické zákonitosti jednotlivých sort a sledovalo vplyv meniaceho sa prostredia na kvalitu stoniek. Významné sú nielen zo stránky praktickej a národohospodárskej, ale aj teoretickej výskumy tohto laboratória, týkajúce sa odstránenia príčin predčasného hynutia marhúľ.
Nedostatočná produktivita živočíšnej výroby viedla laboratórium geobotamky a systematiky rastlín, že previedlo výskum horských lúk Oravskej Magury a Veľkej Fatry. Práca táto je skončená a je príspevkom pre delimitáciu pôdneho fondu, poskytuje tiež praktické pokyny pre účelnejšie využitie pasienkov a lúk. No prax o výsledky tejto vedeckej práce nejaví veľký záujem.
Národné hospodárstvo vytyčuje určité ciele, je akoby zákazníkom vedy. A obrátene je povinnosťou vedeckých ustanovizní včas obrátiť pozornosť vedúcich výroby na dosiahnuté výsledky vedeckého bádania. Bádateľova práca vychádza nazmar, ak zostáva nepovšimnutá. Nedostatočné využívanie výsledkov vedeckej práce a praktických skúseností bolo i doteraz jednou z hlavných príčin najmä pomalého pokroku v pôdohospodárskej výrobe u nás. Vieme, ako by bolo možno podľa stavu dnešného poznania viac dorobiť na našich poliach a v stajniach, no, vedecké poznatky sú zavádzané do praxe len pomaly a nedostatočne. Za takýchto okolností aj vedecké pracoviská budú musieť ísť samy presadzovať čo najúplnejšie prevzatie výsledkov bádania praxou.
V súvislosti s otázkou použitia výsledkov vedeckej práce zasluhuje si povšimnutia odmenená práca, dokončená v jednom z pracovísk Akadémie, v mlyňanskom Arboréte. Týka sa zisťovania divorastúcich drevín, cenných svojimi plodnú pre potravinársky priemysel. Týchto plodín, bohatých na výživné látky a vitamíny, bolo by možno podľa výpočtov odborníkov nazbierať na Slovensku na tisíce vagónov. Treba len tento zber organizovať. Ďalšie výskumy Arboréta sa týkajú zabezpečovania ovocinárstva, ktoré nám zabezpečuje nenahraditeľnú zložku našej výživy a tvorí
i súčasť životnej úrovne. V Arboréte sa rieši tiež úloha, ako využiť skúsenosti s drevinami Arboréta pre ciele praxe. Ide hlavne o obohatenie zelenej architektúry miest vždy zelenými druhmi drevín, čím sa plní hlavne dnes, pri zveľaďovaní miest a zakladaní parkov kultúry, aj kultúrne poslanie Arboréta.
Vážená Slovenská národná rada!
Vedecká činnosť Akadémie i v jej druhej sekcií nebola neplodná. Mnoho sa dosiahlo sústredením síl, čo už aj prinieslo svoje ovocie. Predsa však, keď porovnávame doteraz dosiahnuté výsledky s potrebami nášho budovania, nemôžeme poprieť, že od cieľa sme -ešte vzdialení. Vedcovi, ktorý je oddaný vede a ktorý zároveň je zanietený pre lepšiu budúcnosť svojej vlasti, netreba zvlášť pripomínať povinnosť ďalšej neúmernej vedeckej práce. Veľkou posilou je nám, že nie sme sami. Ochotne s nami spolupracujú českí vedeckí pracovníci, máme oporu hlavne v sovietskej vede i vo vedách zemí budujúcich socializmus. K plnému rozvoju vedy je potrebná spolupráca všetkých národov. Náš pracujúci ľud i v budúcnosti zaiste poskytne všetky prostriedky k zabezpečeniu úspešnej vedeckej práce v presvedčení, že hlavne veda vedie k uľahčeniu a skrášleniu ľudského života. A vedecká pravda najviac prispieva tiež k zblíženiu národov a privádza národy sveta k ideálu družby všetkého ľudstva. (Potlesk.)
Podpredseda Mjartan:
Ďakujem poslancovi Hašovi za jeho prejav. Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, podpredsedovi Michalovi Žákovičovi.
Podpredseda Žakovič:
Vážená Slovenská národná rada!
Mal som česť pred dvoma rokmi pozdraviť z tohto miesta uzákonenie vrcholnej vedeckej ustanovizne, Slovenskej akadémie vied. Vtedy sme si povedali, že táto inštitúcia, ktorá je krásnym darom nášmu pracujúcemu ľudu, má pred sebou veľkú a vznešenú úlohu: napomáhať všetkými silami rozvíjanie našej národnej kultúry, odkrývať nové a nové národné bohatstvá a mocne prispievať pri budovaní socializmu v našej ľudovodemokratickej republike.
Dnes sme si vypočuli rozsiahle expozé predsedu Slovenskej akadémie vied a s radosťou sme sa dozvedeli, že za krátke dva roky svojho jestvovania vykonala naša akadémia kus záslužnej práce a že aj napriek mnohým ťažkostiam sa priblížila k vytýčenému cieľu. Jej činnosť sa stále prehlbuje a skvalitňuje, nachádza stále viacej nových vedeckých kádrov, vychováva novú vedeckú generáciu, ktorá bude vedieť úspešne plniť všetky úlohy.
Pri plnení veľkých a mnohostranných úloh má naša Akadémia a všetka naša veda poslanie, ktoré právom považujeme dnes za najdôležitejšie a preto mu venujeme takú pozornosť. Je to stála a účinná pomoc našej vedy vzrastajúcim potrebám nášho národného hospodárstva, cieľavedomé a účinné spojenie teórie s praxou.
Od nášho oslobodenia slávnou Sovietskou armádou a od historického víťazstva nášho pracujúceho ľudu vo Februári 1948 prekonalo Slovensko zázračný rast a jeho premena zo zaostalej agrárnej krajiny na krajinu s moderným, vyspelým priemyslom nemá obdoby. V stovkách nových fabrík a závodov pulzuje radostný život, vyrastajú noví, uvedomelejší ľudia, ktorí sú nadšenými bojovníkmi za krajší život, ktorí pracujú pre svoju vlasť, kráčajúcu k socializmu.
Pri všetkej oprávnenej hrdosti nad veľkými úspechmi, ktoré sme dosiahli, sa nesmieme a nemôžeme uspokojiť, ale musíme kráčať stále smelšie napred. Chceme, aby naša vlasť bola bohatšia, krajšia, aby bola mocnou oporou svetového mieru, aby rástla životná a kultúrna úroveň všetkých jej obyvateľov. Preto potrebujeme zvyšovať výrobu, dorábať viacej produktov priemyslových a poľnohospodárskych, získavať viacej uhlia, železa a iných rúd, chceme mať viacej elektrického prúdu a uspokojovať maximálne stále rastúce požiadavky našich pracujúcich. Bolo už často zdôrazňované, že k tomuto cieľu dospejeme iba tak, ak sa bude zvyšovať produktivita práce, ak bude nachádzať nové, modernejšie a úspornejšie metódy pri výrobe a znižovať výrobné náklady. Všestranný rozvoj výroby je dôležitým činiteľom v našom boji za lepší, blahobytnejší život, v našom boji za udržanie a posilnenie svetového mieru. A tomuto prepotrebnému rozvoju výroby, rastu hospodárskej a brannej sily nášho štátu môže a musí hojnou mierou napomáhať naša veda. Ona má za úlohu vychovávať nám tisíce nových odborníkov, majstrov vo svojom odbore. Iba vedci a odborníci, dobre poznajúci všetky problémy, môžu hľadať a nachádzať nové cesty, vedúce k zdokonaleniu, k zrýchleniu a k sceleniu výrobných pochodov. Na túto zodpovednú úlohu vedy poukázal nedávno aj predseda Rady ministrov SSSR Bulganin, ktorý na pracovnom sjazde predstaviteľov sovietskeho priemyslu poukázal na ohromný význam vedy, na stálu a živú spoluprácu vedeckých pracovníkov, technikov, zlepšovateľov a výskumníkov s praktikmi. Veda nám musí pomáhať odkrývať bohatstvá zeme, nachádzať nové surovinové zdroje, musí pomáhať riešiť všetky problémy výroby aj výstavby, musí pomáhať odstraňovať namáhavú prácu a byť prvým pomocníkom, radcom a priateľom našim pracujúcim.
Naše stavby socializmu, naše bane, hute, priemyselné závody, chémia, fyzika, elektrotechnika, poľnohospodárstvo, všetci s dôverou čakajú výdatnú pomoc od našej vedy a sme presvedčení, že vo svojich nádejach nebudú sklamaní. Treba si povedať, že tejto pomoci čakajú veľa, lebo doteraz sa urobili iba prvé kroky, hoci to boli niekedy aj kroky míľové. Veď ako spomenul súdruh akademik Pavlík, iba pracovníci chemického ústavu Akadémie vied odovzdali nášmu hospodárstvu vynikajúci prostriedok na ochranu cukrovej repy, príspevok, ktorý predstavuje v celoštátnom meradle ročnú úsporu do 250 miliónov korún, nehľadiac pritom na to, že táto práca preslávila meno našich vedeckých pracovníkov po celom svete.
V odbore Vašátkovej metódy čistenie repnej šťavy bolo dosiahnutých veľa cenných úspechov, a v zahraničí, najmä v Sovietskom sväze ju úspešne uplatňujú v praxi.
A koľko cenných devíz ušetrili pre naše národné hospodárstvo a ako prispeli k zvýšeniu zdravotnej služby vedeckí pracovníci oddelenia experimentálnej farmakológie, ktorí pripravili a objavili veľa nových liečivých látok a nahradili drahé dovážané liečivá rovnocennými, ba aj kvalitnejšími liekami domácej výroby.
To sú iba malé ukážky ohromných možností, ktoré majú naši vedci v rukách a ktoré môžu obrátiť na ohromné hodnoty. Dokonalé poznanie prírodných a technických vied otvára ľudstvu nielen cestu k poznaniu, ale aj k blahobytu. Bolo tu spomenuté, že vďaka veľkorysej pomoci Sovietskeho sväzu vnikajú naši vedci do tajomstva nukleárnej fyziky, že atómová energia, slúžiaca mierovým účelom, prinesie pre celé ľudstvo nový zlatý vek, svet netušených možností.
Vzhľadom na mimoriadny význam fyziky pre rozvoj väčšiny prírodných a technických vied treba urýchlene vybudovať v rámci Slovenskej akadémie vied vyhovujúce fyzikálne pracovisko, kde sa budú zaoberať problémami fyziky nielen teoreticky, ale aj v laboratórnom meradle.
Pri mohutnom raste priemyslu, pri výstavbe priemyslovej aj bytovej, pri získavaní nových energetických zdrojov, pri výskume pôdy a objavovaní nových surovinových zdrojov majú dôležitý zástoj technické vedy a súdruh predseda Akadémie spomenul, že práve s ich rozvojom nemôžeme byť spokojní. Ide najmä o výskum v baníctve, hutníctve a strojníctve, teda v odvetviach, ktoré sú chrbtovou kosťou nášho priemyslu. Pomaly postupuje vývoj strojníckeho výskumu, výrobné programy mnohých strojárenských národných podnikov sa menia a preto nemajú vybudované vývojové oddelenia, takže sa podniky nemôžu opierať o vlastný vývoj a pracujú iba podľa starých metód. Okrem toho sú aj jestvujúce konštrukčné a vývojové kancelárie veľmi vzdialené od samotnej výroby. Tak napríklad lodenice v Komárne majú tieto kancelárie až v Prahe. Potom sa ťažko odborne vedecká činnosť môže opierať o živú spoluprácu s tvorivou konštrukciou a širokou výrobou. Ešte horšia situácia je vo vedných odboroch pre budovanie socializmu tak dôležitých, ako je baníctvo a hutníctvo. Banícky kabinet pri SAV nebol ešte uvedený do života, banícke a hutné fakulty v Košiciach nemajú dostatok kvalifikovaných profesorov a docentov, banícky a hutnícky výskum nerieši regionálne problémy špeciálne pre slovenské rudné a uhoľné baníctvo a príslušné hutníctvo. Tu sa naši vedci musia obrátiť o pomoc k sovietskej vede a čerpať z bohatej studnice, ktorá je im k dispozícii. Veda môže prispieť účinne k tomu, aby ťažba v našich baniach bola výdatnejšia, práca v nich ľahšia a bezpečnejšia. Pre najbližšiu dobu si naši vedci dali do programu výskum železných rúd. využitie magnezitov a dolomitov, vzácnych a farebných kovov, výskum spodných vôd, výskum výstuží banských diel, dobývacích metód a úpravu baní. Pre strojníctvo z hľadiska slovenského priemyslu najdôležitejšie sú špecializácie: chladiarenstvo, stavba lodí, zváranie, výskum konštrukcie celulózových a papierenských strojov a vodných strojov, najmä čerpadiel. Tu sa už získali mnohé cenné úspechy, najmä práce kolektívu vo výskumnom ústave zváračskom, ktorý vedie akademik dr. inž. Čabelka.