Pri plnení týchto uznesení a smerníc X. sjazdu Komunistickej strany Československa v poľnohospodárstve veľké a zodpovedné úlohy pripadajú poľnohospodárskym vedeckým a výskumným inštitúciám, najmä tiež Slovenskej akadémii vied a jej sekcii poľnohospodárskych vied.

I keď naše vedecké a výskumné ustanovizne sú len v začiatkoch budovania, môžu v podstatnej miere prispieť k tomu, aby sa u nás v praxi uplatňovali najnovšie výdobytky vedy a výskumu v čo najširšom meradle, aby sa rýchlejšie zvyšovala poľnohospodárska produkcia.

X. sjazd našej rodnej strany zdôraznil, že v rozvoji poľnohospodárskej výroby má rozhodujúci význam rastlinná výroba, podstatné zvýšenie hektárových výnosov, ktoré možno dosiahnuť najmä uplatňovaním pokrokovej vedy, agrobiológie a mechanizácie. Od zvyšovania rastlinnej výroby je závislé aj zvýšenie živočíšnej výroby.

Pozrime, ako Slovenská akadémia vied. no najmä jej sekcia poľnohospodárskych vied pomáha plniť tieto úlohy.

V plnení týchto úloh má účinne pomôcť Výskumný ústav rastlinnej výroby v Borovciadh, okres Piešťany. V tomto ústavu v minulom roku bolo riešených 51 výskumných úloh a z toho väčšina v súvislosti s trávopoľnou sústavou. Celé hospodárstvo ústavu, ktoré má okolo 380 ha, teraz organizujú podľa trávopoľnej sústavy a tak skúmajú a pripravujú na praktickom základe využitie trávopoľnej sústavy pre podmienky nášho hospodárstva. Ďalej riešili úlohy výživy a ochrany rastlín. Pri plnení týchto úloh dosiahol ústav dobrých výsledkov. No, na druhej strane treba kriticky hodnotiť doterajšiu tematiku vedecko-výskumného plánu, ktorá nezodpovedala celkom potrebám poľnohospodárskej výroby na Slovensku. Veľká časť pracovnej kapacity ústavu bola venovaná otázkam trávopolnej sústavy, naproti tomu problémom pestovania našich rozhodujúcich plodín, ako kukurice, zemiakov a cukrovky sa zodpovedajúcej pozornosti nedostávalo. Pritom ale nedostatkom, ba úzkym profilom v našej rastlinnej produkcii je výroba kukurice, zemiakov a krmovín vôbec a docieľované hektárové výnosy u týchto plodín zostali hlboko pod plánom, nezodpovedajú vysokým možnostiam a tiež daným úlohám.

Prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho sväzu súdruh Chruščev na besede s kolchozníkmi Molotovovho kolchozu a vedecko-výskumnými pracovníkmi z Voroneži na konkrétnych výsledkoch, ktoré dosiahli kolchozníci práve za účinnej pomoci vedeckých a výskumných pracovníkov pri zvýšení výroby kukurice, dokázal, že kukurica doniesla do domovov kolchozníkov viacej masti a mlieka tým, že zvýšením produkcie kukurice sa značne zvýšili aj príjmy kolchozníkov.

Rýchlejšie a smelšie plnenie tejto úlohy u nás vyžaduje, aby naši vedeckí a výskumní pracovníci rozpracovali otázky rajonizácie pestovania kukurice a pomohli vypestovať také odrody, ktoré sú najvýnosnejšie, prípadne také, ktoré by sa mohli s úspechom pestovať aj vo vyšších polohách Slovenska. To, že aj u nás môžeme rozšíriť plochu kukurice, dokazujú výsledky už aj z tohto roku, kedy napríklad len v Bratislavskom kraji bol plánovaný osev prekročený o viac ako 3. 000 ha kukurice na zrne. Pritom pri pestovaní kukurice máme už prípady, že štátne majetky a jednotné roľnícke družstvá dosiahli v minulom roku o 100% vyššie hektárové výnosy, ako bol napríklad celoslovenský alebo celokrajový priemer. Napríklad naše JRD v Topoľníkoch dosiahlo v minulom roku v zrne vyše 31 q na hektári. Štátny majetok v Holiči dosiahol hektárový výnos kukurice v zrne vyše 38 q. Pritom ale nemôžeme povedať, že by tie jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky, ktoré dosiahli takéto výsledky, boli využili všetky rezervy, uplatňovali plne agrotechnické poznatky a uskutočnili bezstratový zber, čo má mimoriadne veľký význam na zvyšovanie hektárových výnosov. Úlohou našich vedeckých a výskumných pracovníkov preto bude, aby oveľa účinnejšie pomáhali pri plnení týchto úloh.

Podobne tomu bolo aj na iných úsekoch, ako napríklad hnojenie a obrábanie pôdy, ktoré úlohy Ústav rastlinnej výroby v Borovciach neriešil. Pritom však skúsenosti z našich jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov nám potvrdzujú, že rozhodujúci význam pre podstatné zvýšenie hektárových výnosov má správne hnojenie a obrábanie pôdy. Napríklad naše JRD vo Veľkých Uľanoch tým, že použilo správne umelé hnojivá na základe výsledkov pôdnych rozborov, ušetrilo 800 q umelých hnojív a pritom dosiahlo pomerne najlepších výsledkov v okrese Senec.

Takýchto výsledkov nemáme veľmi veľa. A treba preto povedať na adresu našich vedeckých a výskumných pracovníkov, že na tomto úseku urobili ešte pomerne málo a bude preto treba, aby rýchlejšie pomáhali pri plnení týchto úloh.

Prvé kroky k odstráneniu nedostatkov boli urobené tým, že bola upravená tematika výskumného plánu v zmysle potrieb výroby. Teraz však pôjde o to, aby pracovníci ústavu dôsledne bojovali za splnenie úloh, ktoré im správne boli stanovené v pláne.

Výskumní pracovníci Výskumného ústavu v Borovciach pomáhajú tiež v okrese Piešťany v rozvoji jednotných roľníckych družstiev. Cez zimné mesiace viedli 4 družstevné školy práce, predniesli desiatky odborných prednášok na jednotných roľníckych družstvách. Pomohli tiež niektorým jednotným roľníckym družstvám pri vypracovaní vývojových plánov. No lepšie by mali prehĺbiť styk s novátormi výroby a s ľudovými výskumníkmi z praxe, a tak prehlbovať a utužovať spojenie vedy s praxou.

Dôsledne plniť uznesenia a smernice X. sjazdu Komunistickej strany Československa, to ďalej predpokladá neustále zvyšovanie živočíšnej výroby, čo je rozhodujúcim činiteľom z hľadiska zabezpečovania potrebných živočíšnych výrobkov pre zásobovanie nášho obyvateľstva, priemyslu, ako aj pri upevňovaní a zvyšovaní príjmov jednotných roľníckych družstiev.

Pri plnení týchto úloh má tiež pomáhať Výskumný ústav živočíšnej výroby vo Vígľaši. V minulom roku, napriek nedostatku vedeckých a tiež odborných pracovníkov a technického zariadenia, tento ústav pomohol pri plnení úloh v živočíšnej výrobe riešením plemenárskej rajonizácie dobytka na Slovensku, v plemenitbe chovu oviec a výživy hospodárskych zvierat.

Tento ústav popri vedeckej práci je tiež oporou susedných jednotných rolníckych družstiev v rozvíjaní živočíšnej výroby. Za osobnej pomoci výskumných pracovníkov dosiahli niektoré jednotné roľnícke družstvá dobré výsledky. No nedostatkom ústavu v minulom roku bolo to, že zanedbal výskum na úseku chovu ošípaných.

Úspešné plnenie úloh v živočíšnej výrobe vyžaduje v ďaleko širšom rozsahu riešiť tieto otázky a tak zabezpečoval jej ďalšie rozvíjanie a zveľaďovanie.

Naši družstevníci, pracovníci štátnych majetkov, strojových a traktorových staníc a samostatne hospodáriaci roľníci čakajú na odborné rady a pomoc vedecko-výskumných pracovníkov. Úlohou našich vedeckých pracovníkov preto je, aby rozšírili svoje pracoviská na jednotné roľnícke družstvá, štátne majetky a tak pomáhali im v boji za podstatné zvýšenie poľnohospodárskej výroby. Naši vedeckí pracovníci musia aktívne pomáhať pri zavádzaní do praxe vyriešených úloh, poradiť v metodike uplatňovania nových poznatkov vo výrobných podmienkach, rozpracovať závery vyriešeného výskumného problému do zrozumiteľných a prakticky uskutočniteľných návrhov pre prax. Takto sa zvýši nielen vedecká tvorba, ale aj výsledky výskumu sa dostanú rýchle a spoľahlivo do výrobnej praxe.

Dôsledné plnenie úloh v poľnohospodárskej výrobe ďalej vyžaduje, aby tiež naše krajské výskumné poľnohospodárske ústavy stáli na čele hnutia ďalšieho uplatňovania bohatých skúseností sovietskych kolchozov, sovchozov a poskytovali našim družstevníkom a ostatným poľnohospodárskym pracovníkom potrebnú odbornú radu.

Pomoc našich vedecko-výskumných ustanovizní v socialistickej poľnohospodárskej veľkovýrobe je potrebná preto, aby táto sa stala skutočne vzorom pre malých a stredných roľníkov.

Hlavnú pozornosť preto musíme venovať človekovi, ktorý je rozhodujúcim činiteľom pri plnení plánu i v poľnohospodárstve. Musíme preto viacej písať a názorne ukazovať a tiež hovoriť o iniciatívnej práci a výsledkoch, ktoré dosiahli naši poprední pracovníci v jednotných roľníckych družstvách, štábnych majetkoch, strojových a traktorových staniciach a obciach. Každý náš výskumný ústav by mal mať spojenie s určitým počtom jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov, na ktorých by na väčších plochách boli aplikované výsledky docielené vo výskumných ústavoch.

To tiež ale predpokladá, že naše vedecké a výskumné ústavy budú musieť venovať oveľa väčšiu pozornosť tiež otázkam ekonomiky, aby mohli skúmať ekonomické výsledky zavedenia nových kultúr v rôznych oblastiach. Poznať, čo stojí výroba metrického centu kukurice, ovsa, kŕmnej repy a iných kultúr a na základe toho správne doporučiť našim štátnym majetkom a jednotným roľníckym družstvám štruktúru osevných plôch. Len tak potom dosiahneme toho, že naša veda nebude zaostávať za potrebami poľnohospodárstva, ale bude účinne pomáhať pri plnení uznesení X. sjazdu našej rodnej strany. Naša strana a vláda poskytujú značné hmotné prostriedky vedeckým a výskumným ústavom a inštitúciám. Úlohou našich vedeckých a výskumných pracovníkov preto je: treba vracať tieto našej výrobe v podobe vyriešených aktuálnych problémov a tak najlepšie prispievať v boji za vybudovanie silnej a radostnej našej drahej vlasti. (Potlesk.)

Podpredseda Mjartan:

Ďakujem poslankyni súdružke Herckovej za jej prejav.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, členovi predsedníctva Audrejovi Bagarovi.

Člen predsedníctva Bagar:

Vážené súdružky a súdruhovia!

Vedecké poznanie u nás slúži dnes záujmom ľudu, slúži pokroku, je vedené snahou odhaliť skryté príčiny a vedome zasahovať pomocou poznaných zákonitostí do vývoja.

Ak táto pravda platí pre všetky vedecké odvetvia, platí ona v najvyššej miere pravé pre oblasť spoločenských vied. Skoncovali sme u nás s nepravdivým názorom, akoby veda mala slúžiť výlučne len a len vedeckému poznaniu. Ono ani v období buržoázneho systému neslúžila veda len a len vede. Najmä v oblasti spoločenských vied je priam zjavné, ako vedecký výskum slúži na podporu a upevnenie triedneho panstva buržoázie nad proletariátom. Práve v oblasti spoločenských vied bolo potrebné zastierať rozpor medzi výrobnými silami a výrobnými vzťahmi. Vidíme to najvýraznejšie v kapitalistickej časti sveta, kde v monopolistickom imperializme dosiahli triedne protiklady svoj vrchol. Tu niekoľko multimilonárov vykorisťuje miliónové masy pracujúcich. A vidíme, že sa tu oblasť spoločenských vied stala útočišťom najnezmyselnejších pseudovedeckých teórií. Len v kapitalistickom spoločenskom zriadení môže veda dospieť tak ďaleko, keď tvrdí, že bez vojen, epidémií a živelných pohrôm, čo oni nazývajú "prirodzenou filtráciou, " sa zemeguľa preľudní. Tu bujnie malthuzianizmus, eugenické teórie, ktoré tvrdia, že ľudstvo sa dostane na vyšší stupeň vývoja len tak, ak sa budú množiť výlučne jedinci vyšších - rozumej vykorisťovateľských - spoločenských tried a ak sa najširším masám zabráni mať potomstvo, kde sa stanovil vedecký zákon, ktorý sa snaží dokázať, že ľudstvo trpí permanentným hladom preto, lebo pôda nevyhnutne rodí čím ďalej tým menej a nie je v moci človeka zastaviť tento ubývajúci výnos pôdy. Nuž ako potom nevidieť, že spoločenské vedy v kapitalistickom spoločenskom poriadku, práve tak ako vo všetkých vykorisťovateľských spoločenských zriadeniach slúžili a slúžia len svojim chlebodarcom. Konečne je to aj pochopiteľné, keď uvážime, kto financuje na Západe vedecký výskum. Veď je všeobecne známe, že najmä v Spojených štátoch amerických ovláda vysoké učilištia niekoľko miliardárskych rodín. Napríklad Harvvardskú univerzitu financuje povestná rodina Morganovcov, Kolumbijskú a Princetownsku National City Bank a tak ďalej a tak ďalej.

Vedecký výskum v triednej spoločnosti slúžil a slúži vždy len a len na podporu vládnúcej triedy - teda v kapitalizme na podporu panstva monopolov. Prelo práve v oblasti spoločenských vied pociťujeme najviac úporný boj starého, zahnívajúceho sveta s novým svetom, socialistickým. Pretože ony najviac vplývajú na názory a postoj človeka - formujú jeho vedomie. V oblasti spoločenských vied stretávame sa aj s najhúževnatejším odporom vykorisťovateľských tried. Je tomu tak preto, lebo tu výsledky vedeckého bádania bezprostredne napádajú sebecký interes vykorisťovateľov. Zatiaľ, čo buržoázia zostáva pomerne ľahostajnou k vedeckým sporom v oblasti, napríklad, matematiky, nové poznatky v oblasti spoločenských vied priamo otriasajú jej mocenskou pozíciou.

Preto aj v tejto oblasti zdedili sme po víťazstve ľudu nad reakciou najväčšie omyly a najzakorenenejšie nevedecké názory a vysvetlenia javov okolo nás. Spoločenské vedy stali sa skutočnými vedami slúžiacimi záujmom ľudu len vďaka marxizmuleninizmu. Preto sa po víťazstve proletariátu nad buržoáziou stávajú spoločenské vedy oporou skutočného vedeckého bádania. Nuž a tu sa aj v podstate mení úloha spoločenských vied. Ich najvážnejším a najboľavejším úkolom stáva sa odhaľovanie lží, ktoré buržoázia vedome a zámerne nahromadila vo vedomí pracujúceho ľudu. Ich najvážnejšou úlohou je vplývať na preformovanie vedomia človeka.

Význam spoločenských vied pri výstavbe socialistického spoločenského poriadku zdôraznil výstižne súdruh Stalin v "Otázkach leninizmu", kde hovorí:,, Znalosť marxisticko-leninskej vedy o spoločnosti, o vývojových zákonoch spoločnosti, o vývojových zákonoch proletárskej revolúcie a socialistickej výstavby, o víťazstve komunizmu je nepostrádateľná, pretože leninovec nemôže byť len odborníkom v jednom odbore, ktorý si obľúbil. Musí byť zároveň politickým a verejným pracovníkom, ktorý sa živo zaujíma o osud svojej krajiny, ktorý pozná zákony spoločenského vývinu a usiluje sa aktívne zúčastniť na politickom vedení svojej krajiny. " Nuž práve preto našou snahou je zapojiť do politického diania čo najširšie masy pracujúcich, snažiť sa, aby sa každý človek podielal aktívne na výstavbe krajiny a na preformovaní nášho života a aby chápal zmysel a význam svojej práce. Práve preto kladie socializmus taký dôraz na spoločenské vedy a vyzdvihuje ich výsostné bojové poslanie pri budovaní socializmu.

Aká bola situácia na úseku spoločenských vied u nás, keď ľud zlikvidoval panstvo buržoázie? Buržoázia zanechala v spoločenských vedách po sebe veľmi smutné dedičstvo. História, jazykoveda a literatúra zneužívali sa a zámerne naplňovali jedom nacionalizmu a klerikalizmu. Ostatné odbory spoločenských vied buď vôbec nejestvovali, alebo boli v zárodočnom stave. Nuž a tak po roku 1948 stála pred pracovníkmi spoločenských vied úloha naozaj zodpovedná, ťažká a predovšetkým obsiahla. Bolo treba bojovať súčasne na dvoch frontoch: Začať okamžite s prehodnocovaním kultúrneho dedičstva a dobudovávať čo najrýchlejšie chýbajúce vedecké disciplíny. Avšak od spoločenských vied sa právom žiadalo, aby v čase čo najrýchlejšom začali vyvíjať aktívny vplyv na vedomie nášho ľudu, aby čo najrýchlejšie započali s účinným bojom proti nepriateľským ideológiám. Bolo treba, ako sa ľudové hovorí, presedlávať koňa v cvale. Treba konštatovať, že do tejto úlohy pustil sa skromný štáb marxistický fundovaných vedeckých pracovníkov s elánom a vytrvalosťou. V oblasti spoločenských vied zostal nám pomerne malý počet skúsených vedcov-marxistov, a bolo potrebné čo najrýchlejšie dopĺňať kádre z radov mladých vedeckých adeptov a získavať aj starších skúsených vedeckých pracovníkov, ktorí síce neboli marxistami, ale boli vlastencami, oddanými národu, oddanými svojmu ľudu a svojimi schopnosťami chceli slúžiť pravde a svojmu ľudu. Ľud týchto vedcov zahrnul uznaním a dôverou. A to plným právom. No však vidíme, že to bola úloha nie malá. Vedecký výskum v oblasti spoločenských vied sústredil sa pred dvoma rokmi v Slovenskej akadémii vied, ktorá je našou najvyššou vedeckou inštitúciou. Plán výskumnej práce sekcie spoločenských vied na Slovenskej akadémii vied dá sa charakterizovať takto: Výskum a práca je zameraná na rozbor a hodnotenie spoločenských javov, a to ako v minulosti, tak aj v našej prítomnosti. Cieľom tejto práce je čo najväčšia účasť na politickom, kultúrnom a hospodárskom rozvoji Slovenska v ľudovodemokratickej Československej republike. Doteraz prevažujú v oblasti spoločenských vied práce s problematikou historickou. Práce bezprostredne sa dotýkajúce súčasného života sú v menšine. Tento jav nie je náhodný. Vyplýva z niekoľkých príčin: Sme v prvej desiatke rokov nového politického a hospodárskeho života. Buržoázna veda v spoločenských vedách až na čestné výnimky skresľovala obraz našej minulosti, krivila ho. Marxisticko-leninská veda tento obraz odmieta ako falošný a nevedecký. Miesto neho musí vytvoriť pre ciele pedagogické a osvetové obraz nový, ktorý nie je v rozpore s vedeckým poznaním. Ďalej prevaha takzvaných historických tém, ako aj zvyšujúca potreba zhodnotenia našej minulosti viedla pracovníkov v oblasti spoločenských vied k tomu, že občas upadli do prílišného "prehodnocovania" minulosti a zabudli, že spoločenské vedy musia bojové a pohotové zasahovať v rovnakej miere aj do prítomnosti. Je správne, že sa vedecký výskum v oblasti spoločenských vied sústreďuje na tak závažné úkoly, ako je marxistický výklad dejín slovenského národa, náčrt dejín slovenskej literatúry a ostatných umeleckých odvetví, Slovník slovenského jazyka a gramatika. Avšak popri týchto zásadných vedeckých prácach treba sa ešte viacej zaoberať otázkami aktuálnymi, témami, ktoré sa každodenne dotýkajú každého nášho pracujúceho človeka, príčinami, ktoré hamujú jeho vývoj a ktoré v konečnom vyčíslení spomaľujú i našu cestu k socializmu. Mám tu na mysli predovšetkým boj proti prežitkom ľudáctva, buržoázneho nacionalizmu a boj proti klerikalizmu. Ešte stále sa v nedostatočnej miere venujú tieto vedecké disciplíny významu zväzku robotníkov a roľníkov, otázkam ľudovodemokratického štátu, výsledkom kultúrnej revolúcie a najmä výsledkom posledných desiatich rokov víťazného budovania socializmu.

Ďalšou príčinou úniku niektorých našich vedcov do oblasti prehodnocovania minulosti je obava pred prípadnými omylmi pri analýze otázok súčasnosti. Niektorí naši vedeckí pracovníci nesprávne chápu kritiku. Zabúdajú, že veda potrebuje výmenu názorov ako vzduchu. To hovorí na adresu takých "opatrných" vedcov súdruh Stalin. U nás ako by bol strach pred výmenou názorov. Z takého postoja vyplýva potom aj strach pred aktuálnymi témami. Tu je snadnejšia možnosť omylu a obavy, že mi prácu skritizujú, vedú potom našich vedcov k úniku do minulosti. Siahnuť po téme, ktorá má 500-ročný odstup odo dneška, nebezpečenstvo kritiky podstatne zmenšuje. Pritom zabúdame, že nemusí byť nepriateľom ten, kto prejavuje nesprávny názor, mýli sa každý, kto veľmi mnoho pracuje a mýliť sa môže aj vedec v takej oblasti, ako sú spoločenské vedy, keď ich budujeme vlastne od začiatku. Ak sa tieto nedostatky neodstránia, vznikne oneskorovanie sa spoločenských vied za potrebami spoločnosti, ktoré sú zo dňa na deň náročnejšie.

Pri tejto príležitosti chcel by som poukázať na príklad sovietskej vedy. Sovietski vedci reagujú veľmi pohotové na všeobecné záujmy sovietskeho ľudu. Keď sa do popredia svetového záujmu dostali krajiny Stredného východu, rozpracovala sovietska veda veľmi pohotové otázky dejín imperialistického vpádu do týchto oblastí. Obnažila korene anglo-americkej agresie a vysvetlila tak súvislosť historického vývoja s dnešnou medzinárodnou situáciou. Tento príklad je priam klasickou ukážkou spojitosti vedy s aktuálnymi problémami dneška. Aj v niektorých vedeckých publikáciách našej spoločenskej vedy možno povedať, že sa približujú tomuto chápaniu úlohy vedy dnes. Tak napríklad treba vyzdvihnúť, že Historický ústav Slovenskej akadémie vied veľmi úspešne viedol výskum Slovenského národného povstania a na základe úspešnej vedeckej konferencie pripravil sborník, ktorý znamenal veľký prínos pre objasnenie úlohy Povstania v našich dejinách. Táto publikácia dostala sa do rúk najširšieho publika v čase desiateho výročia Slovenského národného povstania, kedy prirodzený záujem o toto slávne obdobie stúpol u nášho ľudu na najvyššiu mieru.

Pritom by som chcel poukázať na skutočnosť, že napríklad práce, zaoberajúce sa bojom proti buržoáznym ideológiám, najmä proti ideológii tzv. slovenského štátu ešte stále nie sú na žiadúcej úrovni. Práve tak zvýšenú pozornosť treba venovať prácam a výskumu pozitívnych vzťahov českého a slovenského národa, treba klásť dôraz na spoločný boj utláčaných más slovenského a maďarského národa v starom Uhorsku a výskum historických priateľských zväzkov nášho národa s národmi Sovietskeho sväzu. Treba zintenzívniť prácu v oblasti politickej ekonómie rozpracovaním otázok socialistickej industrializácie Slovenska a venovať pozornosť ekonomike tzv. slovenského štátu. Práve v tejto oblasti je potreba vedeckých populárnych publikácií čo najnaliehavejšia, lebo nerozpracovanosť otázok ekonomiky slovenského štátu skresluje pohľad na úlohu a zástoj slovenskej buržoázie v našom národe a vedie ku klamlivým a falošným uzáverom, ktoré sú semenišťom buržoázneho nacionalizmu.

Spoločenské vedy majú pred tvárou našej spoločnosti úlohu veľkú a veľmi zodpovednú. Aj keď na ich plnenie neboli vedeckí pracovníci vždy dôkladne pripravení, treba vysoko hodnotiť úspechy a snahu slúžiť ľudu čo najlepšie.

U našich vedeckých pracovníkov, najmä z oblasti spoločenských vied stretávame sa tiež dosť často s rozšíreným názorom na to, že ich popularizačná práca odtrháva od ich vedeckých úloh. Sama sekcia spoločenských vied vo svojom hodnotení úloh v roku 1954 hovorí: "Veľa síl, potrebných pre vedeckú prácu, stráca sa pri styku s praxou. Časté podliehanie tzv. praktickým potrebám našej spoločnosti odťahuje pracovníkov od ich teoretickej práce... " No myslím, súdružky a súdruhovia, že tento názor nie je správny a treba veľmi účinne bojovať proti jeho zakoreneniu sa. Myslím, že je povinnosťou vedca v socialistickej spoločnosti, aby sa propagandistickej práci venoval s práve takým zaujatím "ako vlastnému vedeckému výskumu. Nie je mysliteľné, aby socialistický vedec necítil potrebu, ba povinnosť zúčastniť sa aktívne na propagandistickej práci. Chcem pri tejto príležitosti citovať popredného českého historika, dopisujúceho člena Československej akadémie vied prof. Jozefa M a c k a, ktorý na I. ideologickej konferencii vysokoškolských vedeckých pracovníkov v Brne roku 1952 povedal: "Je vonkoncom nemysliteľné, že by bolo možno popularizovať, písať propagandistické články bez toho, aby sme pristúpili k vedeckému výkladu a zvládli vedecký výklad problému. Len vedecky založený propagandistický článok môže sa stať zbraňou v boji s kapitalistickými prežitkami v hlavách mnohých našich ľudí. Len s vedeckým rozborom otázky nerozlučne súvisiaci propagandistický článok môže nám pomôcť pri výchove nového, socialistického človeka.

Druhým dôsledkom nepochopenia dialektického vzťahu medzi propagandistickou činnosťou a vedeckou prácou bolo, že sa mnohí vedeckí pracovníci nechceli vrhnúť do tejto, ako oni mysleli, "nevedeckej" práce. Domnievali sa, že propagandistická činnosť a vedecká práca sú od seba na míle vzdialené a že spolu nesúvisia. Takýto postoj, pravdaže viedol by k zatuchlosti a demobilizácii našej vedy a treba s ním skoncovať. "

Tieto slová českého učenca platia v plnej miere aj na situáciu v spoločenských vedách u nás. Že je tomu tak, to potvrdzuje aj dokument Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska k Roku straníckeho školenia. Aj v ňom sa konštatuje že naša propaganda je málo presvedčujúca a preto aj často málo účinná. Nuž a tu sa priam plasticky vypuklé javí úloha spoločenských vied: fundovať propagandu argumentami, písať propagandistické state a články, nepociťovať povinnosť propagandistu ako príťaž vedeckej práce.

Záverom svojho diskusného príspevku chcel by som zdôrazniť, že Slovenská akadémia vied za krátky čas svojho jestvovania skutočne vykonala na poli spoločenských vied veľký kus práce. Doterajšia činnosť sekcie spoločenských vied svedčí o tom, že spôsob práce v podstate je správny. Nastávajúca konferencia o štúrovcoch a plenárne zasadnutie o československých vzťahoch v minulosti a prítomnosti budú iste veľkým prínosom pre realizovanie tých úloh, ktorých splnenie si žiada nástojčivo potreba dneška.

Spoločenské vedy hrajú pri výstavbe socializmu tak dôležitú a povedal by som prvoradú úlohu, že právom možno požadovať, aby sa ich potrebám venovala sústavná a maximálna pozornosť. Pretože tieto vedecké disciplíny bojujú v podpredných líniách pri preformovaní myslenia a cítenia človeka. Práci česť! (Potlesk).

Podpredseda Mjartan:

Ďakujem poslancovi Andrejovi Bagarovi za jeho prejav.

Oznamujem, že bol podaný iniciatívny návrh poslancov Andreja Bagara, Michala Žákoviča, Viktora Fuchsa a spoločníkov na uznesenie k zpráve predsedu Slovenskej akadémie vied.

Návrh ako tlač číslo 12 dalo užšie predsedníctvo rozmnožiť a poslancom rozdať. Návrh je predmetom rokovania užšieho predsedníctva podľa § 8 bodu 2 pracovného a rokovacieho poriadku.

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, poslancovi Viktorovi Fuchsovi.

Poslanec Fuchs:

Vážené súdružky, vážení súdruhovia,

vážená Slovenská národná rada!

Súdruh predseda Slovenskej akadémie vied vo svojej zpráve vyzdvihol veľký význam jednoty teórie a praxe pri výstavbe socialistickej vlasti. Pri spojení teórie s praxou je pre vedeckú prácu dôležité, aby vychádzala s potrieb a požiadaviek hospodárskeho, politického a kultúrneho života, a to predovšetkým zo života a práce nášho pracujúceho ľudu. Veda môže rásť len v živote a nie je produktom západlých pracovní. Dnes možno konštatovať, že naši vedeckí pracovníci pochopili historický význam tejto línie a svojou vedeckou prácou, ktorá úzko naväzuje na našu výstavbu, sú úzko spätí s naším pracujúcim ľudom.