Zatiaľ najvybudovanejším a najaktívnejším vedným odborom technických vied je u nás stavebníctvo. Vyvíja peknú činnosť v odbore stavebníctva aj v odbore architektúry. Hoci väčšinu vedeckých pracovníkov tvorili mladí inžinieri alebo mladí ašpiranti, dokázali vykonať pekný kus roboty, vydali obsiahle vedecké diela a priniesli veľa nových metód, ktoré pomáhajú zdolávať veľké úlohy, pred ktorými stojí naše stavebníctvo. Stavba nových závodov aj sídlisk, stavba veľkých vodných diel, z ktorých Oravská priehrada je už krásnou vizitkou, to všetko kladie nové a nové požiadavky na vedeckých pracovníkov v stavebníctve. Pre blízku budúcnosť pre stavebníctvo najdôležitejšie sú tieto špecializácie: výskum stavebných hmôt, prefabrikátov, stavebných konštrukcií, hydromeliorizácia, zemné hrádze, výstavba vodných diel na štrkonosných riekach. V architektúre sa treba venovať národným tradíciám, rekonštrukcii sídlisk a pričiniť sa o to, aby naše stavby boli nielen účelné a zdravé, ale aj umelecky na výške a umeleckému vkusu lahodiace.
Veľké úlohy čakajú aj na vedeckých pracovníkov v energetike. Plánovaná výstavba nových vodných energetických zdrojov, problém čo najdokonalejšieho využitia plynových a pevných palív, vodnej a konečne aj atómovej energie, to všetko kladie na nich nové a nové požiadavky a otvára široké a vďačné pole úspešnej činnosti. A pri hľadaní nových zdrojov musia mať naši vedeckí pracovníci na zreteli aj to, aby zdokonaľovali a zlepšovali už jestvujúce zariadenia, aby odstraňovali prípadné chyby, ktorých je stále dosť, zmiernili disparitu medzi výrobou a konzumom a venovali sa otázke šetrenia elektrickou energiou.
Iba tak letmo som sa dotkol niektorých problémov, ktoré čakajú na našich vedeckých pracovníkov a ktorých zdarné uskutočnenie nás privedie bližšie k túženému cieľu. Svorná, zdarná spolupráca skúsených, starších vedeckých pracovníkov s mladou, uvedomelou a nadšenou vedeckou generáciou, nové kádre politicky aj odborne vzdelaných pracovníkov, ktorí vidia svoj najvyšší cieľ v službe pracujúcemu ľudu, to sú pevné základy a predpoklady k ďalším úspechom a slávnym víťazstvám našej vedy. Naši vedeckí pracovníci pracujú a budú pracovať v znamení hesla, ktorým definoval zosnulý prezident Akadémie vied SSSR Vavilov úlohu sovietskej vedy:
Výraznou a základnou vlastnosťou sovietskej vedy je jej služba a pomoc ludu a sovietskemu štátu pri každom jeho počínaní, pri úsilí o zvýšenie hospodárskeho blahobytu krajiny, pri rozvoji sovietskej kultúry a pri posilňovaní vojenskej obrany. - Táto krásna úloha je pred všetkými našimi vedeckými pracovníkmi a keď dnes zo zprávy súdruha predsedu Akadémie sme načerpali radostné poznanie, že naša Akadémia, všetci naši vedeckí pracovníci majú túto úlohu stále pred sebou, blahoželáme im k dosiahnutým úspechom a želáme im mnohé ďalšie, ktoré získajú pre blaho nášho ľudu, pre posilnenie našej krásnej vlasti, pre posilnenie svetového mieru a dobro celého ľudstva.
Podpredseda Mjartan:
Ďakujem podpredsedovi Žákovičovi za jeho prejav.
Pretože sa o slovo nik viac neprihlásil, vyhlasujem rozpravu o zpráve predsedu Slovenskej akadémie vied za skončenú.
Dávam slovo zpravodajcovi užšieho predsedníctva, podpredsedovi Františkovi Dénešovi.
Podpredseda Déneš:
Vážená Slovenská národná rada!
Dovoľte, aby som Vám predložil zprávu užšieho predsedníctva o návrhu poslancov Andreja Bagara, Michala Žákoviča, Viktora Fuchsa a spoločníkov na uznesenie, ktoré má Slovenská národná rada prijať k zpráve predsedu Slovenskej akadémie vied o prvých dvoch rokoch činnosti a rozvoja Slovenskej akadémie vied.
Užšie predsedníctvo preskúmalo návrh tohto uznesenia a uznalo ho za plne odôvodnený. Užšie predsedníctvo súhlasne s navrhovateľmi považuje za správne, aby Slovenská národná rada po prerokovaní zprávy predsedu Slovenskej akadémie vied uzavrela svoju rozpravu uznesením. V tomto uznesení stručne zhrnie výsledky dvojročnej práce našej najvyššej vedeckej ustanovizne, poukáže na to, v čom Slovenská akadémia vied ešte neplní svoje úlohy vo vyhovujúcej miere a vytýči hlavné úlohy, ktoré Slovenská akadémia vied má v najbližšom období plniť, aby stále účinnejšie plnila svoje zodpovedné poslanie. Taktiež je správne, aby v uznesení boli uložené poslancom Slovenskej národnej rady úlohy, ktorých plnením medzi našim ľudom pomôžu zblížiť Slovenskú akadémiu vied s našim budovateľským životom Tak chce Slovenská národná rada napomôcť tvorivú účasť Slovenskej akadémie vied na našom socialistickom budovaní.
Na texte návrhu uznesenia užšie predsedníctvo previedlo zmeny v časti, ktorá hovorí o nedostatkoch a v ktorej sa Slovenskej akadémii vied vytyčujú najbližšie úlohy. Ide o doplnenie, spresnenie a systematické usporiadanie navrhnutého textu tejto časti.
Užšie predsedníctvo odporúča Slovenskej národnej rade, aby navrhnuté uznesenie prijala v tomto znení:
Slovenská národná rada na svojej 6 schôdzke 16 júna 1955 vypočula a prerokovala zprávu predsedu Slovenskej akadémie vied akademika Ondreja P a v l í k a o prvých dvoch rokoch činnosti a rozvoja Slovenskej akadémie vied.
Slovenská národná rada vyzdvihuje, že Slovenská akadémia vied od svojho uzákonenia sa organizačne upevnila a úspešne rozvíja svoju činnosť. Dosiahla úspechy najmä pri budovaní vedeckých pracovísk a tak pripravila a ďalej pripravuje vhodné podmienky pre vedeckú prácu na Slovensku. Slovenskej akadémii vied sa podarilo konsolidovať pracoviská, ktoré prevzala; zriadila ďalšie nové pracoviská, najmä v oblasti technických, prírodných a lekárskych vied, na ktorých sa začína výskumno-vedecká práca tiež sľubne rozvíjať. Slovenská akadémia vied nadviazala spoluprácu temer so všetkými rezortami tým, že spoločne s nimi prerokúva plán vedecko-výskumných úloh na ďalší rok a vyhodnocuje s nimi na svojich valných zhromaždeniach plnenie plánu úloh za uplynulý rok. Na svoje sjazdy, konferencie a diskusie pozýva zástupcov rezortov, ich výskumných ústavov, odborníkov z praxe a spolu s nimi určuje perspektívu a metodiku výskumov podľa potrieb národohospodárskeho plánu.
Slovenská národná rada ďalej konštatuje že sa dosiahli úspechy v riešení vedecko-výskumných problémov, a to tak v oblasti spoločenských vied, ktoré sú dôležité pre ideologickú výchovu nášho občianstva, ako aj v oblasti prírodných a technických vied, ktoré vyžaduje náš hospodársky život.
Súčasne Slovenská národná rada zistuje, že vo vedecko-výskumnej práci Slovenskej akadémie vied nie sú dosial zabezpečované mnohé významné otázky hospodárskeho a kultúrneho rozvoja a taktiež sú značné medzery a nedostatky v celkovej koordinácii a riadení vedeckovýskumnej činnosti na Slovensku.
Taktiež sa ešte pociťuje nedostatok spolupráce teórie s praxou a rýchle zavádzanie výsledkov vedecko-výskumných prác do života.
Slovenská akadémia vied ešte v nedostatočnej miere rozvinula a rozvíja činnosť poľnohospodárskych pracovísk ako i pracovísk technických vied a niektorých odborov prírodných vied.
I. Slovenská národná rada považuje preto za hlavné tieto úlohy:
1. Slovenská akadémia vied má
a) rýchlejšie a širšie rozvíjať vedeckovýskumnú prácu, hlavne na pracoviskách poľnohospodárskych, technických a prírodných vied;
b) pri voľbe vedecko-výskumných úloh vychádzať z potrieb nášho politického, hospodárskeho a kultúrneho života, najaktuálnejšie vedecké úlohy urýchlene riešiť a výsledky cez rezorty zavádzať do praxe;
v oblasti spoločenských vied najmä dbať na to, aby sa tieto zameriavali ešte viac na výskum a riešenie súčasnej problematiky a tieto vedecké poznatky popularizovali;
c) vyvinúť iniciatívu na čím skoršie zriadenie a vybudovanie výskumných pracovísk pre baníctvo, hutníctvo a strojárenstvo;
d) intenzívnejšie plniť úlohy koordinátora všetkej vedecko-výskumnej práce na Slovensku, rovnako v rezortných ústavoch, ako aj na vysokých školách.
2. Sbor povereníkov a jednotliví povereníci majú vytvoriť organizačné a materiálne podmienky pre plnenie úloh, uvedených v bode 1.
II. Slovenská národná rada ukladá svojim poslancom, aby v styku s občianstvom vyzdvihovali význam vedy pri výstavbe socializmu, propagovali výsledky našich vedeckých ustanovizní, venovali pozornosť zavádzaniu vedeckých výsledkov do praxe a pomáhali odstraňovať prekážky, ktoré hatia rozvoj a prácu vedeckých pracovísk.
Podpredseda Mjartan:
Počuli ste zprávu užšieho predsedníctva o iniciatívnom návrhu poslancov na uznesenie, ktoré má Slovenská národná rada prijať k zpráve predsedu Slovenskej akadémie vied.
Otváram rozpravu o tomto návrhu.
Má niekto návrh na zmenu alebo doplnenie navrhnutého uznesenia?
(Nikto.)
Pretože pozmeňovacích alebo doplňovacích návrhov niet, nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať najprv o tom,
či Slovenská národná rada schvaľuje zprávu predsedu Slovenskej akadémie vied o prvých dvoch rokoch činnosti a rozvoja Slovenskej akadémie vied, potom
či Slovenská národná rada prijíma uznesenie k zpráve, ako ho predložilo užšie predsedníctvo.
Kto schvaľuje zprávu predsedu Slovenskej akadémie vied, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie.)
Je niekto proti?
(Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto.)
Zisťujem, že Slovenská národná rada zprávu predsedu Slovenskej akadémie vied schválila.
Kto súhlasí s uznesením v znení, ako ho užšie predsedníctvo predložilo, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie.)
Je niekto proti?
(Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto.)
Zisťujem, že Slovenská národná rada prijala uznesenie podľa návrhu užšieho predsedníctva.
Podpredseda Mjartan:
Pokračujeme v rokovaní.
Nasleduje tretí bod programu.
zpráva povereníka miestneho hospodárstva Jozefa Gajdošíka o priebehu akcie úpravy a zveľadenia vzhľadu miest a obcí k 10. výročiu oslobodenia našej republiky Sovietskou armádou.
Prosím súdruha povereníka, aby sa ujal slova.
Povereník Gajdošík:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky, súdruhovia poslanci!
Deviateho mája uplynulo 10 rokov, čo hrdinská Sovietska armáda po ťažkých bojoch a za nesmiernych obetí oslobodila našu republiku a zavŕšila tak svoje historické víťazstvo nad fašizmom v druhej svetovej vojne. Všetok náš pracujúci ľud oslávil tento deň ako svoj najväčší a najradostnejší sviatok.
Deviaty máj bol súčasne prehliadkou všetkých našich budovateľských úspechov, ktoré sme od oslobodenia u nás dosiahli. Oravská priehrada, ďalšie vodné diela na našich riekach, stovky nových závodov, ktoré úplne premenili naše krásne Slovensko, Trať družby, množstvo nových, pekných a zdravých bytov, škôl, nemocníc, kultúrnych domov a ostatných stavieb, vzorné družstevné obce atď., to všetko sú živí svedkovia našej víťaznej desaťročnej cesty.
Znova a znova je potrebné pripomínať, že za všetky tieto naše nebývalé úspechy, za uskutočnenú hospodársku, politickú a sociálnu premenu, za dnešný radostný život, za to, že teraz môžeme pokojne a bezpečne v mieri budovať, ďakujeme Sovietskemu sväzu a jeho nepremožiteľnej armáde, ktorá nás pred 10 rokmi oslobodila.
Aby sme 9. máj 1955 mohli privítať čo najslávnostnejšie, prijala naša vláda ešte 30. septembra minulého roku významné opatrenia na zlepšenie vzhľadu miest a obcí k 10. výročiu oslobodenia našej republiky Sovietskou armádou, tak, aby toto skrášlenie vyjadrovalo tú veľkú premenu, ktorá sa u nás za 10 rokov tvorivej práce vykonala.
Náš ľud, všetci naši pracujúci v mestách a na dedinách, prijali preto s veľkým uspokojením a nadšením toto uznesenie našej vlády, ktorá svojimi opatreniami umožňuje vytvoriť v našich mestách a obciach lepšie a krajšie prostredie, prostredie, v ktorom sa nám všetkým bude radostnejšie žiť, príjemnejšie pracovať, v ktorom si budeme môcť po práci lepšie oddýchnuť a sa zotaviť.
Príčinou neuspokojivého stavu výstavby a usporiadanosti mnohých našich miest a obcí je v prvom rade nedostatočná starostlivosť bývalých režimov a spoločenských zriadení o tieto problémy, keďže predstavitelia bývalých vládnucich tried nemali na zreteli záujem širokých vrstiev obyvateľstva žiť v usporiadaných mestách a dedinách, v peknom a zdravom prostredí. Výstavba miest a obcí bola neplánovitá, roztrieštená, pričom zväčša chýbali potrebné technické a hygienické zariadenia, ako napríklad vyhovujúce priestranstvá a komunikácie, parky a zelené pásy, nevenovala sa pozornosť budovaniu kanalizácie, vodovodov, regulovaniu riek a potokov a podobne. Mnohé neupravené priestranstvá vo vnútri našich miest a obcí slúžili za verejné smetiska, "skladištia rozličného materiálu atď.
Tento stav bol o to horší, že určité prípady nedostatočnej starostlivosti o výstavbu a usporiadanosť našich miest a obcí sa vyskytli aj po oslobodení 70 strany niektorých investorov, kedy v popredí úsilia stáli otázky budovateľské, kdežto otázka celkového vzhľadu miest a obcí sa do značnej miery opomíjala. Tak sa napríklad staval závod, sídlisko, pričom úloha sa zväčša považovala za splnenú, akonáhle objekt mohol slúžiť svojmu účelu, kdežto úprave okolia, t. 3. vybudovaniu bezprašných ulíc, chodníkov, priestranstiev, parkov, zelených pásov atď. sa nevenovala v niektorých prípadoch žiadúca pozornosť.
Možno povedať, že sme v tejto otázke v minulosti nedostatočne doteraz naväzovali aj na niektoré pekné tradície pokiaľ ide o vkusnú úpravu domov, ich okolia, ako aj pokiaľ ide o úpravnosť dedín samotných. A predsa v našom ľude, medzi našimi občanmi žijú od nepamäti tradície, na ktoré sme všetci pyšní. V týchto tradíciách sa prejavuje neobyčajný zmysel nášho ľudu pre úhľadnosť, usporiadanosť, ladenie farieb, čistotu a v prevážnej časti aj pre výtvarnú stránku veci. Súvisí to s krásou a malebnosťou našej krajiny a prejavilo sa to v rozličných formách umeleckej tvorivosti, nech už máme na mysli ľudovú architektúru, ornamentiku, rezbárstvo, keramiku, výšivky, maliarske umenie, alebo niektorú inú formu ľudového umeleckého prejavu.
Taktiež je potrebné v tejto súvislosti spomenúť tradíciu pestovania kvetov v tzv. predzáhradkách, oblokoch, ako aj sadenie stromkov, to všetko napomáhalo skrášľovať naša dediny a mestá.
Je ďalej dávnym zvykom, že na dedinách sa na jar bielia hlavné domy, väčšinou vo veľmi vkusne zladených farbách, to bola vždy práca žien. Možno povedať, že bolo určitou ctižiadosťou každej gazdinky, aby jej dom bol najkrajšie nalíčený, aby hýril farbami, pričom na mnohých miestach sa volili pre skrášlenie domkov aj ornamentálne prvky.
Malebnosťou takouto vynikali napríklad obce Slovenský a Chorvátsky Grob, Viničné, Vajnory a iné na západnom Slovensku, Heľpa, Pohorela na Horehroní a mnohé ďalšie a ďalšie obce na strednom a východnom Slovensku. Farby sa pritom nevolili náhodilé a samoúčelné, ale s určitým zameraním. V baníckych obciach napríklad sa volili farby tmavšie, lebo iné sa v dôsledku prachu neosvedčovali. Osobitne peknými výtvarnými motívmi vynikali obce Ždiar a Čičmany, ktoré sú v tomto smere povestné. Výtvarnými motívmi celkom iného druhu sú charakteristické niektoré obce v severnom Spiši, napríklad Kamienka, Franková, Matiašovce, kde si obyvatelia maľovali pestrými farbami hlinené pásy na drevených domkoch. Naproti tomu v niektorých horských krajoch, kde sa stavali domy prevažne len z dreva, sa uplatňovali rezbárske výtvarné práce, napríklad na Orave rezbárske výzdoby domových štítov, podobné rezbárske práce v Liptove, na. Horehroní a inde. Na východnom Slovensku sa vyskytovali zase farebné reliéfové ozdoby fasád domov, na Záhorí pestro ornamentované vstupné portály domov atď.
Všetky tieto a mnoho ďalších a ďalších príkladov svedčí o veľkom a umelecky rozvinutom vkuse nášho ľudu. Technické prostriedky, s ktorými sa pracovalo, boli pritom väčšinou hodne primitívne. Tak napríklad farby si občania vyrábali a miešali sami.
Je preto potrebné nielen udržovať ale ďalej rozvíjať tieto tradície, pričom pri výbere a voľbe farieb treba postupovať obozretne a v spolupráci s výtvarníkom, ďalej treba rozširovať pestovanie kvetov v predzáhradkách a oknách, udržovanie miest a obcí v čistote atď. Treba ďalej využiť všetky tie krásne príklady z ľudovej tvorivosti a používať vhodným spôsobom ľudové výtvarné motívy aj na našich nových stavbách, ako sa to už na viacerých miestach robí, napríklad v Dubnici! v Bratislave a inde.
Súdružky, súdruhovia!
Len v krátkosti som spomenul, čo vedeli dokázať naši predkovia v minulosti pre skrášlenie príbytkov, domov a ich okolia.
Keď si uvedomíme, v akých ťažkých podmienkach naši predkovia pracovali a aké mali minimálne technické a materiálové možnosti, aké výsledky sme v stave dosiahnuť vo zveľaďovaní vzhľadu našich miest a obcí teraz, keď životná úroveň nášho ľudu mnohonásobne stúpla, keď máme za sebou 10 rokov slobodnej a radostnej práce, keď sme definitívne odstránili vykorisťovanie človeka človekom, keď práca je ľahšia a radostnejšia a všetkým sa nám darí lepšie a keď máme všetky predpoklady pre skrášlenie našich miest a obcí!
Čo k tomu potrebujeme?
Potrebujeme predovšetkým dobrých organizátorov, zapálených pre vec, pracovníkov, ktorí budú vedieť podchytiť to nadšenie, ktoré v našich ľuďoch nesporne je a ktoré sa tak markantne prejavilo v stovkách a tisícoch našich miest a dedín v doterajšom priebehu zveľaďovacej akcie. Národným výborom všetkých stupňov tu prísluší vyvinúť veľké organizátorské úsilie, vykonať veľkú uvedomovaciu prácu medzi našim pracujúcim ľudom.
Zveľaďovacia akcia začala oficiálne celonárodnou smenou, ktorá sa konala 12. decembra minulého roku, v rámci ktorej boli dosiahnuté tieto výsledky: na tejto smene sa zúčastnilo zhruba štvrťmilióna občanov, ktorí odpracovali spolu viac ako 1,170.000 brigádnických hodín. Celková hodnota vykonaného diela na tejto jednej smene bola vyše 6,790.000 korún.
Začiatok roku 1955 bol v znamení zostavovania plánov celej akcie národnými výbormi všetkých stupňov. Komisia Sboru povereníkov rozvinula za týmto účelom akciu preberania patronátov architektmi a inými technikmi nad jednotlivými mestami a najmä obcami. Úlohou týchto patronátnych technikov bolo vyhotoviť najprv predbežné náčrty vonkajšej úpravy príslušnej obce, navrhnuté úpravy prerokovať na besedách s občanmi a potom na podklade odznelých pripomienok a námetov zo strany občanov vyhotoviť jednoduchú technickú dokumentáciu pre jednotlivé konkrétne akcie. V praxi to znamenalo najmä určiť pre obce hlavné línie ciest, chodníkov a plotov, navrhnúť parkové a iné terénne úpravy, výsadbu stromkov, určiť v akých farbách sa majú líčiť domy a podobne. Prácu týchto patronátnych technikov usmerňovali zodpovední odborníci urbanisti, určení pre každý kraj a okres.
Vo viacerých prípadoch funkciu patronátneho technika vykonávali učitelia, vysokoškoláci, žiaci priemyselných škôl a podobne. Táto práca patronátnych technikov priniesla vcelku dobré výsledky. Vyše 2. 000 obcí získalo takýmto spôsobom brigádnicky vypracovanú vyhovujúcu a pritom jednoduchú technickú dokumentáciu a získali sa ďalšie skúseností, ktoré sa uplatnia v ďalšom priebehu akcie. Celkovú hodnotu projekčných prác, ktoré vyhotovili patronátni technici, možno odhadnúť na poldruhamilióna korún.
Pokiaľ ide o vecné a finančné prostriedky, osou celej zveľaďovacej akcie je akcia "M", ktorá rezortne prísluší Ministerstvu, respektíve Povereníctvu miestneho hospodárstva.
Pre akciu M v roku 1955 schválila naša vláda čiastku 200 miliónov korún, z čoho na Slovensko pripadá celých 62 miliónov korún, teda viac ako dvojnásobok oproti roku 1954. Tieto prostriedky boli na základe skúseností z minulých rokov, najmä z roku 1954, rozdelené na jednotlivé kraje.
Pokiaľ ide o materiálové zabezpečenie akcie, bola táto dotovaná určitými množstvami fondovaných materiálov, ako napríklad 6.000 ton cementu, vyše 3.000 ton vápna, 34.000 m2 krytiny, 1,000.000 kusov pálených tehál, 850. 000 kusov tvárnic atď. Ďalšie potrebné množstvá materiálov získali národné výbory z nadnormatívnych zásob podnikov, z výroby materiálov v nadpláne, miestnych zdrojov ako i z výroby niektorých materiálov svojpomocou. V tomto smere najviac iniciatívy prejavili kraje Banská Bystrica, Bratislava, Nitra a Košice, ktoré získali veľké množstvá materiálov, najmä kameňa, štrku a piesku z miestnych zdrojov.
V záujme dosiahnutia čo najlepších výsledkov vo zveľaďovacej akcii bolo žiadúce vyvolať súťaž, medzi jednotlivými krajmi, okresmi, mestami, obcami, závodmi a podobne. Komisia Sboru povereníkov uvítala v tomto smere iniciatívu viacerých národných výborov, napríklad Zvolena, Levoče, Spišskej Novej Vsi a ďalších a vyhlásila vo februári tohto roku veľkú celoslovenskú vlasteneckú súťaž, ktorá sa rýchle rozšírila a zapojila sa do nej prevažná väčšina obcí, miest, okresov a krajov. Pokiaľ ide o kraje, vytvorili sa tri dvojice, ktoré súťažili medzi sebou. Tak súťažili kraj Bratislava s krajom Nitra, Banskobystrický kraj s krajom Žilinským a Košický kraj s krajom Prešov.
Komisia Sboru povereníkov schválila pre veľkú vlasteneckú súťaž tieto základné kritériá:
1. rozsah, kvalita, verejná prospešnosť a hodnota vykonanej práce,
2. iniciatíva, vynaliezavosť, operatívnosť pri úprave, zveľaďovaní a okrášľovaní obcí, využívanie miestnych materiálových zdrojov, organizovanie vzájomnej pomoci medzi jednotlivými krajmi, okresmi, obcami, závodmi, kolektívami, ulicami atď.
3. počet brigádnikov a iných tvorivých pracovníkov, zapojených do akcie (výtvarníci, architekti a iní odborní ako i ďalší pracovníci), odpracované hodiny, počet získaných odznakov budovateľa - vlastenca, počet kolektívov, počet občanov v tom ktorom meste, ktorí si zlepšia vzhľad svojho domu, upravia jeho okolie, záhradky atď.
4. využitie dobrých skúseností zo súťaže pri zvyšovaní produktivity práce a zlepšovaní plnenia plánu na ostatných pracoviskách.
Treba zdôrazniť, že jedným zo základných predpokladov získania ceny vo veľkej vlasteneckej súťaži je plnenie ostatných plánovaných úloh, najmä plnenie plánu poľnohospodárskych prác. Popri centrálne organizovanej súťaži prebiehajú súťaže aj v rámci krajov, okresov, miest a obcí, pracovísk, rezortov atď.