Dosiahnuté výsledky, i keď sú v porovnaní s minulosťou značné, nesmú nás ani na chvíľu uspokojovať. Svoju prácu a jej výsledky máme posudzovať z hľadiska súčasnosti a z hľadiska tých úloh, ktoré stoja pred nami pri socialistickej výstavbe. A keď sa takto na veci prizrieme, musíme konštatovať, že slovenská veda a v nej aj Slovenská akadémia vied ešte málo pomáha pri rozvoji výrobných síl, hospodárstva, kultúry, pri upevňovaní spoločenskej základne, pri rozvíjaní novej nadstavby. Jej sily nielenže sú na mnohých úsekoch ešte slabé, začiatočné, ale často aj vôbec chýbajú, kde by chýbať nemali. Vedecko-výskumné zariadenia vznikali. v nedávnej i blízkej minulosti neplánovito, živelne a tak sa stalo, že viaceré rozhodujúce úseky socialistickej výstavby nemáme zabezpečené vedeckými výskumami, potrebnými vedecko-výskumnými ustanovizňami. V krátkej budúcnosti musíme tento nedostatok odstrániť a uviesť do súladu rozloženie, štruktúru vedy s potrebami socialistickej výstavby. Preto Slovenská akadémia vied v úzkej spolupráci s Československou akadémiou vied a Československou akadémiou poľnohospodárskych vied pripravuje teraz perspektívny plán ďalšieho rozvoja vedecko-výskumných pracovísk na Slovensku, ktorý, vychádzajúc z celoštátneho plánu rozvoja, zabezpečí ešte lepšie využívanie prírodného bohatstva Slovenska, rozvoja výrobných síl, hospodárstva, ďalší rozvoj kultúry, socialistickej obsahom, národnej svojou formou. Vynasnažíme sa ponajprv dobudovať dnešné malé, zárodkové vedecké pracoviská. Naďalej budeme veľkú pozornosť venovať vedám prírodným a technickým. Najmä stav na úseku technických vied je dosiaľ veľmi neuspokojivý. Nemáme zabezpečený vedecký výskum v oblasti baníctva, úpravy rúd, hutníctva, niektoré odvetvia strojárenstva, anorganickej chémie a technológie. Lepšie využiť prírodné bohatstvo Slovenska, nájsť spôsoby, ako spracovať jeho rozmanité rudné i nerudné suroviny, taká je pred nami úloha. V oblasti prírodných vied bude treba vybudovať pracoviská pre matematiku, fyziku, fyzikálnu chémiu, anorganickú chémiu, geológiu. Pre rýchlejší rozvoj poľnohospodárstva sa žiada rýchlejšie dobudovať existujúce vedecké pracoviská a i doplniť poľnohospodársky výskum v smere fyziológie poľnohospodárskych zvierat a rastlín, genetiky, výživy rastlín, agropedológie, veterinárstva a poľnohospodárskej ekonomiky. Tak isto sa žiada rozvinúť základné výskumné práce v oblasti lesníctva.

V snahe zabezpečiť rýchlejší rozvoj spomínaných vedných odborov pripravili už jednotlivé sekcie Akadémie prvé náčrtky perspektívneho plánu rozvoja pre svoje pracoviská. Sekcia spoločenských vied bude rozširovať a dobudúvať jestvujúce vedecké pracoviská. Zvlášť rýchlo porastie Ustav historický, ekonomický, literatúry, filozofický. Okrem toho plánuje sa založenie nového pracoviska pre modernú filológiu a antickú kultúru. Sekcia hodlá založiť v Košiciach odbočku spoločenských vied, ktorá bude napomáhal rýchlejší kultúrny rozvoj východného Slovenska výskumami historickými, jazykovednými, literárnymi, folkloristickými a tiež rozvíjaním výskumu kultúry ukrajinského a maďarského ľudu. Ešte viac rozšírime výmenné pracovisko v Budapešti, aby sme mohli rýchlejšie získavať a spracúvať vzácny archívny materiál, týkajúci sa Slovenska.

Aj druhá sekcia, sekcia vied biologických a lekárskych, bude sa venovať hlavne upevňovaniu a dobudovaniu svojich malých pracovísk, ich lepšiemu materiálnemu vybaveniu, získavaniu kvalifikovaných pracovníkov. Botanická záhrada v Košiciach rozvinie svoju prácu pre základný výskum genetický, ekologický, zameraný hlavne na poľnohospodárske rastliny, na práce šľachtiteľské v oblasti krmovinárstva a ovocinárstva. V niektorých ústavoch sekcie pribudnú nové oddelenia: v Endokrinologickom ústave vznikne laboratórium pre prácu s rádioaktívnymi izotopmi, vo Faunistickom laboratóriu oddelenie entomologické, v Laboratóriu hygieny vznikne oddelenie leptospiróz atď. Uvažuje sa tiež o niektorých menších nových pracoviskách: pre antropológiu a bioklimatológiu (v Tatrách).

V tretej sekcii poľnohospodárskych vied, sú obrysy perspektívneho plánu ešte neustálené. Pripravuje sa totiž celoštátna základná reorganizácia poľnohospodárskej vedy a výskumu. Akadémii po reorganizácii pravdepodobne pribudnú nové úlohy. V budúcich rokoch pôjde predovšetkým o dobudovanie dvoch základných ústavov: ústavu živočíšnej výroby a ústavu pre rastlinnú výrobu s viacerými oddeleniami a staniciami po území Slovenska. Ústav živočíšnej výroby sa dobuduje aj pre výskum chovu ošípaných, hydiny, včiel, rýb, pre genetiku a zoohygienu. Započne sa rozvíjať veterinársky výskum v smere imunobiológie a epizootológie (brucelóza). Ústav rastlinnej výroby zamerá sa na všeobecnú agrotechniku, genetiku, šľachtenie, pedológiu a výživu rastlín, ovocinárstvo, kukuricu a snáď aj zemiaky. Krmovinársky ústav bude rozvíjať svoju činnosť hlavne v smere lúk a pastvín, ktoré majú pre Slovensko veľký význam, ďalej v smere poľných krmovín pre suché oblasti. Dobuduje sa ústav pre ochranu rastlín v Ivanke, ktorý popri štúdiu karanténnych škodcov hodlá rozšíriť svoju pôsobnosť aj na výskum perenospóry, vírusových chorôb, fytopatológiu a tiež aj na prevenciu. Preto si musí od základu budovať oddelenia entomologické a chemicko-toxilické. Lesnícke pracovisko bude postupne rozvíjať svoju výskumnú prácu pri hospodárskej úprave lesa, v lesníckej ekonomike, melioráciách a typológii. Akadémii pravdepodobne pripadne aj výskum na úseku poľnohospodárskej ekonomiky.

Aj štvrtá sekcia, sekcia vied matematických a prírodných bude hlavne dobudúvať svoje pracoviská. V Chemickom ústave, ktorý má dostať v druhej päťročnici vlasnú budovu, pôjde najmä o rozvinutie anorganickej chémie: Oddelenie glycidov chce rozvinúť základný výskum na celý odbor výživy, teoretickej i technologickej biochémie; Oddelenie farmakológie chce rozšíriť výskum aj na problémy veterinársko-farmaceutické, antiparazitické atď. Chemický ústav bude rozširovať svoje oddelenie pre drevo, celulózu a umelé vlákna a pre chémiu látok makromolekulárnych. Budovanie ústavu fyziky, ku ktorému Akadémia práve teraz pristupuje, bude osobitne významné podujatie sekcie s ohľadom na kľúčový význam tejto vednej disciplíny a ako aj pre mierové využitie atómovej energie na Slovensku. Súčasť fyzikálneho pracoviska bude práve budované observatórium pre kozmické žiarenie na Lomnickom štíte. Ďalej budeme rozvíjať všetky oddelenia Ústavu zemepisného, Geofyzikálne laboratórium zameria sa hlavne na gravimetrické mapovanie Slovenska a na rozšírenie seismického výskumu. Na úseku geológie (geologický výskum stojí tiež pred celoštátnou reorganizáciou) sústredíme sa hlavne na riešenie zásadných otázok slovenskej geológie a paleontológie - na stratigrafiu geologických útvarov, paleontológiu, mikropaleontológiu a v prvom rade na biostratigrafiu.

Najviac problémov je pri zostavovaní perspektívneho plánu v oblasti sekcie vied technických. Technických vied, ako si ich vyžaduje dnešný priemysel je veľmi veľa, tvoria zložitú sústavu vedných odborov opierajúcich sa o základné prírodovedné disciplíny a mieriacich k najrozmanitejším výrobným procesom; technické vedy zabezpečujú bezprostredne výrobe patričnú technickú úroveň. Rozvoj hospodárstva, najmä priemyslu na Slovensku si stále naliehavejšie žiada širšie rozvinúť technické vedy aj v Slovenskej akadémii vied. Niektoré naše výrobné odvetvia, ako som spomínal, nie sú dosiaľ vôbec zabezpečované výskumom, i keď sa rozvíjajú zväčša, alebo aj úplne práve na Slovensku a príslušné výskumné ústavy v českých krajinách ich problematiku riešiť nemôžu. Pri budovaní pracovísk pre technické vedy narážame okrem nesnádzí pri získavaní odborníkov aj na tú ťažkosť, že sú treba oproti iným vedným disciplínám nepomerne vyššie nákladné strojové a prístrojové vybavenie, ak sa má vôbec pracovať na určitej úrovni a tradícií pre novšie technické vedy na Slovensku temer niet. Výstavba a rozvoj pracovísk pre technické vedy je zdĺhavá, trvá aj niekoľko rokov, kým sa objavia vážnejšie vedecké výsledky. Prečo spomínam osobitné ťažkosti pri zriaďovaní týchto pracovísk? Preto, lebo sa niekedy vec zjednodušuje a žiada sa viac, ako nám reálne možnosti dovoľujú. Sekcia technických vied, uvážiac potreby priemyslu na Slovensku, kádrové možnosti v nasledujúcich rokoch, po predbežnom rokovaní s celoštátnymi ustanovizňami vypracovala tiež svoj náčrt perspektívneho plánu. V pláne sa počíta s ďalším rozvinutím ústavu stavebníctva na výskum plastických hmôt, prehĺbenie technológie a rheológie betónu, mechaniku stavebných hmôt, teóriu železobetónu atď. V odbore architektúry hodlá rozšíriť výskumy na rekonštrukciu sídlisk, poľnohospodárske stavby, teóriu architektúry a na výskum národných tradícií. Značne sa rozšíri vodohospodárske pracovisko so zameraním na hydromeliorácie, zemné práce a plavebné komory, výstavbu vodných diel na štrkonosných riekach, na pomoc pri projektovaní vodného diela na Dunaji a vodohospodárske meliorácie pre poľnohospodárstvo.

Laboratórium meracích prístrojov chce sa v budúcnosti zamerať na výskum a zhotovovanie prototypov jemnomechanických a optických prístrojov používaných najmä v geodézii, strojárenstve a stavebníctve. Elektronické oddelenie tohto laboratória sa v budúcnosti odčlení, aby vytvorilo základ pre samostatné laboratórium elektrotechniky, kde okrem doterajšieho výskumu v odbore impulzovej techniky so zameraním na priemyselnú televíziu, bude sa prevádzať najmä výskum polí. Strojné a hutnícke laboratórium v Košiciach, ktoré práve začíname budovať, bude pracovať v odbore práškovej metalurgie, ferozliatin, vyrábaných na Slovensku, v hutníckej prvovýrobe farebných a ľahkých kovov (horčík, hliník). Osobitne vážnou úlohou tohto pracoviska bude aj výskum slovenských komplexných a chudobných rúd a niektoré dôležité odvetvia strojárenskej výroby, umiestené na Slovensku. Rozhodujúcou otázku v súčasnom strojárenstve sú materiálové vlastnosti kovových konštrukcií. Akadémii sa v budúcich rokoch otvorí možnosť pri sovietskej pomoci v mierovom využití atómovej energie založiť pri veľkom, práve budovanom Zváračskom ústave v Bratislave, využívajúc jeho strojného zariadenia - osobitné laboratórium strojníckej a hutníckej technológie pre jadrový výskum kovov a zliatin, pre štúdium vplyvu stopových prvkov vzácnych zemín (ktorých jesto v našej krajine) na štrukturálnu stavbu kovov a zliatin v snahe získať žeľatelné vlastnosti kovu pri vysokých tlakoch a teplotách a pod. Veľmi sa žiada vybudovať na Slovensku výskumné pracovisko banícke pre štúdium horninových tlakov, hydrogeologických pomerov našich páňví, dobývacích metód, vetranie a klimatizáciu banských pracovísk, úpravníctvo nízkopercentných slovenských rúd atď. Pripravované laboratórium teoretickej a aplikovanej mechaniky chce sa zamerať na výskum kmitania strojových súčastí, výpočet konkrétnych konštrukcií, najmä metódu elektromechanických analógií, dynamiky automatickej regulácie s projektami konkrétnych regulátorov pre priemysel a výrobu. Laboratórium energetiky, vyvíjané pri rezortnom energetickom ústave, chce okrem doterajšieho hydroenergetického hodnotenia Váhu a Oravskej priehrady rozšíriť svoj prieskum na tepelné energetické premeny a prenos tepla na diaľku (teplárenstvo), na zhospodárnenie úpravy napájacej vody, výmenníky tepla, kondenzáciu a nové metódy pre zabezpečenie čistoty pary, automatizáciu vodných a parných centrál a niektoré ďalšie otázky prevádzky elektrární. Po vyškolení prvých odborníkov v SSSR začne sa aj energetický výskum v oblasti atómovej energie.

Navrhované vedecko-výskumné zariadenia môžu sa postupne realizovať buď v rámci Akadémie alebo rezortného výskumu len pri zabezpečení značnejších investičných položiek.

Rozvoj vedeckých pracovísk Akadémie závisí od mnohých okolností a činiteľov. Nestačí len úmysel a úsilie samotných vedeckých pracovníkov a orgánov Akadémie, ani vtedy nie, keď ľudovodemokratický štát zabezpečí pre vedecké pracoviská príslušnú rozpočtovú položku. Budovanie vedeckého pracoviska je zložitý a dlhotrvajúci proces. Treba po jednom získavať alebo vychovávať vedeckých, odborných i pomocných pracovníkov, zabezpečovať najnutnejšie priestory, zariadenia, prístroje atď. A prirodzene, že rodiace sa pracovisko nemôže prinášať hneď veľké výsledky, výsledky sa objavujú len neskoršie často po rokoch, ako ovocie dlhotrvajúceho a trpezlivého úsilia. Je veľmi dôležité, najmä na Slovensku, kde vedecké pracoviská od základu budujeme, aký je postoj širokej verejnosti k vedeckej práci, aký postoj k vedeckým ustanovizňam zaujímajú rozličné vyššie i nižšie orgány štátnej moci, hospodárske a kultúrne ustanovizne atď. Často odrieknutie zdanlivej maličkosti oddiali založenie alebo rýchlejší vzrast vedeckého pracoviska. Naša Akadémia sa na počiatku stretávala s ochotou a pomocou širokej verejnosti pri budovaní svojich pracovísk. Aj vďaka tomu mohla dosiahnuť dnešné výsledky. Chcem i z tohto miesta poďakovať napr. KNV v Košiciach a v Nitre, ktoré nám ochotne vyšli v ústrety pri budovaní nových vedeckých pracovísk, naša vďaka patrí aj mestám Trenčínu, Trnave, Piešťanom atď. Porozumenie pri získavaní nevyhnutných miestností a bytov umožnilo nám započať s vedeckou prácou. Tak isto aj niektoré rezorty, napr. Ministerstvo chémie Povereníctvo pôdohospodárstva, Povereníctvo školstva atď. majú porozumenie pre vedecké pracoviská Akadémie, nedívajú sa na otázky z obmedzeného rezortného stanoviska, pomáhajú nám budovať materiálnu základňu a najmä i získavať kvalifikované kádre. Správny a žičlivý pomer k vedeckým ustanovizniam, najmä na Slovensku, treba však sústavne vychovávať. Nezriedka sa stretávame aj s neporozumením, úzkym rezortizmom a vôbec podceňovaním vedeckej práce. Vyskytujú sa dokonca ešte aj takéto primitívne náhľady: načo nám veda, načo budovať vedecké pracoviská, nám stačí od iných štátov preberať už hotové výsledky, u nás predtým veda nebola a môžeme sa bez nej ešte ďalej zaobísť. Netreba rozoberať nezmyselnosť takýchto názorov, svedčiacich o úplnej neznalosti úlohy vedy pri rozvoji hospodárstva a kultúry. Krajina, ktorá sa sama nezúčastňuje na pokroku vedy, ktorá nemá vlastné vedecko-výskumné zariadenia, nie je schopná ani preberať hotové nové výsledky od iných, nevyhnutne musí zaostávať v technickej úrovni svojho priemyslu, poľnohospodárstva atď. Veda, vedecký a technický pokrok, hrá stále väčšiu rolu v rozvoji výrobných síl, hospodárstva, produktivity práce i kultúry. Zanedbávať vedecké bádanie, nemať v ňom perspektívu na niekoľko rokov dopredu, znamená vážne poškodzovať celkový rozvoj krajiny. Naša strana a vláda všestranne podporujú a dotujú rozvoj vedy i Slovenskej akadémie vied. Treba však, aby politika, intencie strany a vlády na úseku vedy všade sa prevádzali a zabezpečovali. Keď prídu vedeckí pracovníci s konkrétnou žiadosťou o pomoc, nestačí odbyť ich všeobecným poukazom na veľkú podporu strany a vlády. Keď treba miestnosť pre laboratórium, nestačí poukazovať na štátom zabezpečovanú rozpočtovú položku, zo samej položky sa ešte laboratórium nezriadi, treba miestnosť aj skutočne prideliť, a tak isto uvolniť pre pracovisko ľudí atď. Prirodzene, nemožno klásť nejaké maximálne požiadavky, žiada sa však nevyhnutne väčšia ochota, žičlivosť a aj určitá veľkorysosť pri zabezpečovaní aspoň najelementárnejších podmienok pre rodiace sa vedecké pracoviská. Už dnes, a čo je smutné zvlášť v Bratislave, sme v takej situácii, že na niektorých úsekoch máme už aj ľudí, štát nám zakúpil rozličné drahé prístroje, ale pracovisko nemôže započať svoju činnosť; prístroje ostávajú zabalené, nevyužité, ľudia nemôžu ako sa patrí pracovať, ponevierajú sa, lebo nemáme proste pracovisko kde umiestiť, niet najnevyhnutnejších pracovných priestorov, bytov a pod. A často by sa naše problémy dali vyriešiť pri minimálnej ochote a porozumení zodpovedných orgánov. Rozvoj vedy je vec veľkého národohospodárskeho a kultúrneho významu. Nesmieme si dovoliť, aby tam kde sú kádrové predpoklady pre rozvinutie vedeckého výskumu, kde ľudovodemokratický štát výskum naliehavo žiada a dotuje, aby sme vedeckú prácu zahatávali a nevedeli vyriešiť jej najnutnejšie priestorové požiadavky. To by bol hriech a veľká škoda spáchaná na socialistickej výstavbe. Viaceré naše vedecké pracoviská môžu dnes pracovať len vďaka tomu, že ich dočasne prichýlili k sebe vysoké školy a niektoré rezortné ústavy; vyvíjať sa a ani normálne pracovať však nebudú môcť, ak sa všade, najmä v Bratislave, nezmení celkový postoj a nebude väčšia pomoc a porozumenie pre budovanie vedeckých pracovísk.

Zaplniť medzery a uviesť do súladu štruktúru a proporcie vedecko-výskumných zariadení celej Slovenskej akadémie vied s potrebami socialistickej výstavby Slovenska a celej našej vlasti je dôležitá vec. Ale zrovna tak dôležité je aj racionálne využitie existujúcich výskumných zariadení, najmä tiež ich užšou spoluprácou. Akadémii zákon prikazuje, aby koordinovala činnosť aj rezortných a vysokoškolských vedeckých výskumných pracovísk. Túto úlohu plní dosiaľ Slovenská akadémia vied len čiastočne. Jej orgány, zaťažené organizovaním vlastných pracovísk, dosiaľ na túto úlohu nestačili. A často nemohli koordinovať mimoakademické pracoviská aj preto, lebo nebolo v samotnej Akadémie koordinačné jadro, Akadémia nemala také vedecké pracovisko, ktoré by už bolo schopné, koordinovať prácu oveľa väčších rezortných či vysokoškolských pracovísk. V ďalšej etape vývoja bude musieť Akadémia lepšie plniť koordinátorskú úlohu, stále účinnejšie sústreďovať výskumné pracoviská, zavádzať účelnú deľbu práce "medzi nimi. Pravda, takúto prácu nebude zase môcť úspešne vykonávať bez porozumenia a spolupráce iných rezortov.

Rozširovanie existujúcich a budovanie nových vedeckých pracovísk závisí predovšetkým od dostatku vedeckých kádrov. Výchova, príprava vedeckých kádrov je rozhodujúca podmienka rozvoja Akadémie. Naša Akadémia nemôže sa spoliehať na veľký príliv odborníkov z praxe a z radov učiteľov vysokých škôl. I prax, i vysoké školy potrebujú stále viac a viac vysokokvalifikovaných odborníkov. Preto aj vtedy, keď to samotný záujem veci vyžaduje, zabraňuje sa prechod odborníkov do vedeckého výskumu. Tým dôležitejšie je, aby si Akadémia zámerne, dívajúc sa ďaleko napred, pripravovala vedeckých pracovníkov pre rozmanité vedné odbory. Časť pracovníkov našej Akadémie nadobúda postupne vedeckú kvalifikáciu za pomoci skúsenejších priamo pri riešení výskumných úloh. Dnes, keď sa v našom štáte započali udeľovať nové vedecké hodnosti, hodnosť kandidáta vied a doktora vied, hotuje sa už celý rad našich pracovníkov zložiť príslušné skúšky a získať vedecké hodnosti. Hlavná forma získania vedeckej hodnosti je ašpirantúra. Slovenská akadémia vied mala v r. 1953/54 26 vedeckých ašpirantov, v r. 1954/55 74, v budúcom školskom roku dosiahneme už 135 ašpirantov. Sú to čísla veľmi radostné, veď kedyže predtým mohli u nás tak rýchle rásť počty vedeckého dorastu? Ale pre naše potreby je to predsa len málo. Slovenská akadémia vied musí v budúcnosti ešte starostlivejšiu pozornosť venovať výberu a príprave ašpirantov. Najdôležitejšou otázkou je, aby naše pracoviská vedeli vyberať a získavať mladé vedecké talenty a vytvárali okolo nich dobré ovzdušie, ovzdušie pomoci a súčasne vysokej pracovnej náročnosti.

Povedľa prípravy odbornej má rovnakú dôležitosť príprava ideologická, politická. Sú mnohé vedné odbory, kde politická nevyspelosť priam znemožňuje vykonávať kvalitnú vedeckú prácu, výskumy. A vôbec, pre všetky vedné odbory je dôležitý svetonázor politický, postoj vedeckého pracovníka. Osvojenie si materialistického svetonázoru, marxisticko-leninského učenie robotníckej triedy, výslednice to všetkého predchádzajúceho vedeckého myslenia, musí byť prvoradou otázkou a priamo vecno cti vedeckého pracovníka. Lebo protivedecké náhľady nielenže vedeckého pracovníka odcudzujú ľudu, prekážajú jeho plnej účasti na socialistickej výstavbe, ale znesnadňujú mu aj úspešne rozvíjať samotnú vedeckú prácu. Protivedecký idealistický svetový názor a jemu zodpovedajúci metafyzický spôsob myslenia je vážna prekážka, idealizmus prekáža vedeckému pracovníkovi prenikať hlbšie do zákonitostí javov prírodných a spoločenských. V Slovenskej akadémii vied organizujeme preto politicko-odborné školenie vedeckých pracovníkov, založené na princípe dobrovoľnosti a na forme sebavzdelávania spojeného s pravidelnými seminármi a ideologickými besedami. Je radostné, že už vlani, z celkového počtu 271 vedeckých pracovníkov, prihlásilo sa do politicko-odborného školenia 221, v súčasnom študijnom roku zúčastňuje sa 225 z počtu 341 vedeckých pracovníkov. Starší i mladí vedeckí pracovníci študujú diela klasikov marxizmu-leninizmu, dejiny KSSS, dejiny KSČ a novšie dokumenty strany a vlády. Časť študijnej látky si volia vždy tak, aby im priamo pomáhala v ich vednom odbore a pri konkrétnom výskume. V tejto práci budeme aj v budúcnosti pokračovať a ešte lepšie ju zabezpečovať, budeme vždy nabádať a podporovať vedeckých pracovníkov v úsilí osvojiť si revolučne učenie robotníckej triedy, dialektickomaterialistický svetový názor, jedine dôstojný názor pre vedeckého pracovníka. Uvedomujeme si dobre, že v tomto smere máme ešte veľké nedostatky a medzery a že sme len na začiatku cesty. Boj proti buržoáznym predsudkom, otvoreným i rafinovaným formám nepriateľských ideológií je aj vo vede základným predpokladom rýchlejšieho napredovania.

Taká je v hrubých črtách doterajšia činnosť mladej Slovenskej akadémie vied. Nevykonali sme dosiaľ mnoho. My vedeckí pracovníci v Akadémii si dobre uvedomujeme, že ešte nevraciame pracujúcemu ľudu, ľudovodemokratickému štátu plnú protihodnotu za veľkorysú podporu, ktorú od neho dostávame. Využívajúc veľké prostriedky, ktoré nám štát dáva, vytvárame doteraz hlavne iba podmienky pre širšie rozvinutie vedeckej práce na Slovensku. Ľudovodemokratická vlasť otvorila slovenskej vede širokú cestu všestranného a rýchleho rozvoja. V takých priaznivých podmienkach nežila a nepracovala žiadna generácia slovenských vzdelancov v minulosti. O takých podmienkach pre vedeckú prácu najlepší vlastenci v minulosti len snívali. Slovenskí vedeckí pracovníci preto považujú za svoju najsvätejšiu povinnosť stále viac pomáhať ľudu pri výstavbe socializmu v krajine, dávať všetok svoj um, vzdelanie, nadanie do služieb veľkorysej prestavby našej vlasti, rozvíjať rýchlejšie jej hospodárstvo a kultúru. A v desiatom roku oslobodenia našej vlasti uvedomujú si vedeckí pracovníci v hlbokej vďačnosti spolu so svojím ľudom, že za svoje šťastie, rozkvet, za veľkolepý rozkvet slovenskej a československej vedy treba poďakovať tým tisícom sovietskych ľudí, ktorí hrdinsky za našu - slobodu bojovali a zomreli, treba ďakovať ich veľkej socialistickej vlasti, ktorá nám poskytuje stále deň čo deň všestrannú pomoc a medzi iným, a nie na poslednom mieste, neoceniteľnú pomoc práve aj pri rozvíjaní vedy.

Slovenskí vedeckí pracovníci spolu so svojím ľudom vysoko tiež oceňujú mohutné úsilie, ktoré vynakladá Sovietsky sväz, aby sa zmiernilo medzinárodné napätie, aby sa upevnil mier a rozvinula mierová spolupráca medzi národmi. Mier a socialistická výstavba sú základné podmienky pre ďalší, mohutný rozvoj nášho života, pre ďalší nevídaný rozkvet našej vedy a kultúry. Slovensko za krátkych 10 rokov, čo ho prestali gniaviť kapitalisti a veľkostatkári, ako si na čelo našich národov zastala robotnícka trieda a jej predvoj, Komunistická strana, pokročilo rýchlo napred. Na mnohých úsekoch svojho hospodárstva a kultúry dosiahlo viac ako v minulosti cez stáročia. Rozvinulo sa jeho hospodárstvo, najmä priemysel, rozvinuli sa do veľkej šírky slovenská veda. umenie, kultúra. Len v ľudovodemokratickej československej republike, prvej ozajstnej vlasti slovenského ľudu, prerazilo si Slovensko cestu z odvekej biedy, mučivého živorenia a vyšlo na cestu hospodárskeho a kultúrneho rozmachu. Svätou povinnosťou nás všetkých, pracujúcich zo závodov, polí, vedeckých ustanovizní je, aby sme svojou ďalšou prácou rýchlejšie budovali socializmus, upevňovali mier, znemožňovali staro-novým imperialistickým barbarom ničiť pokojné spolunažívanie národov. Tvorivou prácou zabezpečíme najúčinnejšie ďalší rozmach našej drahej československej vlasti a v nej rozkvet Slovenska. Touto cestou pôjde neochvejne ďalej aj naša mladá Slovenská akadémia vied. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Ďakujem súdruhovi predsedovi Slovenskej akadémie vied za prednesenú zprávu.

Nasleduje 10 minútová prestávka.

(Začiatok prestávky 10.35 hod., koniec 10.45 hod.)

Predseda Kubač:

Pokračujeme v rokovaní.

Nasleduje druhý bod programu

rozprava o odznelej zpráve predsedu Slovenskej akadémie vied.

Oznamujem, že sa do rozpravy prihlásili títo poslanci:

Jolana Hercková,

člen predsedníctva Andrej Bagar,

Viktor Fusch,

Jozef Haša a

podpredseda Žákovič.

Dávam slovo prvému rečníkovi, poslankyni Jolane Herckovej.

Poslankyňa Hercková:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia poslanci!

X. sjazd našej rodnej strany vytýčil ako jednu z hlavných úloh súčasnej etapy socialistickej výstavby podstatne zvýšiť poľnohospodársku výrobu v najbližších dvoch troch rokoch, aby bola odstránená disproporcia medzi rýchle sa rozvíjajúcim priemyslom a zaostávajúcim poľnohospodárstvom.

(Predsedníctva sa ujal podpredseda Mjartan.)

Naša strana a vláda venujú mimoriadnu pozornosť otázkam poľnohospodárskej politiky, odhaľujú a prekonávajú všetko, čo bráni tomu, aby poľnohospodárska výroba plnila v našom národnom hospodárstve svoju úlohu, a to dodať na stôl pracujúcich dostatok poľnohospodárskych výrobkov, zásobovať priemysel stále väčším množstvom poľnohospodárskych surovín a ruka v ruke s tým zvyšovať životnú úroveň našich pracujúcich.