Zavedením nových foriem práce u výkrmu ošípaných a hovädzieho dobytka dosiahli pekné výsledky napríklad u výkrmu ošípaných v JRD Liptovská Štiavnica, ktoré dosiahlo denné prírastky 90 dkg, v JRD Hranovica 91 dkg a JRD Oždany 93 dkg a niektoré špičkové prírastky na týchto JRD boli až 130 dkg.

Aj v našom Prešovskom kraji na úseku úžitkovosti hospodárskych zvierat sme dosiahli poväčšine lepšie výsledky ako v roku 1953. Odchov teliat od 100 kráv sme zvýšili o 3. 9%, odchov prasiec o 24. 6%, jatočnú váhu dobytka sme zvýšili o 11. 4% a jatočnú váhu ošípaných o 18. 6%. Priemerná dojivosť kráv sa pre nedostatočnú krmovinovú základňu celkove nezvýšila. Zvýšenie úžitkovosti bolo dosiahnuté tiež tým, že na viacerých JRD boli zavádzané pokrokové metódy ošetrovania hospodárskych zvierat. V jednotlivých prípadoch podarilo sa dosiahnuť pozoruhodné výsledky. Na JRD Veľký Šariš ošetrovateľ Imrich Škovran u 12 kráv dosiahol priemernú dennú dopivosť 9 litrov na ustajnenú kravu. Na JRD Budovaný dosiahli u pinzgavského dobytka priemernú dennú dojivosť na jednu dojnicu 7. 2 litra a na JRD Močarmany 7. 5 litrov a takto by sme mohli menovať rad JRD a dielčích závodov štátnych majetkov.

Poprední pracovníci pri ošetrovaní prasníc dosiahli tiež prvé sľubné výsledky, ako napríklad súdruh Jozef Hudík z JRD Drahnov, ktorý odstavil od každej prasnice 10 kusov prasiat. Nemôžeme však v tomto smere kladne hodnotiť naše štátne majetky s riaditeľstvom v Straskom, ktoré nie sú vzorom na tomto úseku pre naše JRD, ako aj súkromne hospodáriacich roľníkov. Keď rozoberieme celkovú situáciu v našom kraji, vidíme, že nedostatky vo zvyšovaní úžitkovosti dobytka sú z týchto príčin:

1. Je nedostatočná krmovinová základňa, ktorú naši roľníci, ako aj JRD a ŠM nevedia si zabezpečiť z vlastnej výroby a preto sa dožadujú krmív a odvolávajú sa na prídely otrúb za splnené dodávky v obilninách.

2. Naši roľníci nevedia pestovať kŕmne plodiny, neriadia sa agrotechnickými lehotami a opatreniami a nevedia v plnej miere používať umelé hnojivá. Na tomto úseku sme nepreviedli všetko, aby sme cez zimné mesiace naučili našich roľníkov správnemu hnojeniu, zabezpečovaniu krmovín z vlastných zdrojov a pestovaniu výnosných plodín, ako je kukurica na zrno a jej silážovaním v zelenom stave.

3. V našom kraji je potrebné, aby bola presná evidencia hospodárskych zvierat, zvlášť ošípaných, aby bol prehľad o možnostiach plnenia dodávkových povinností a aby sa takto zabránilo čiernym zakáľačkám a porážaniu teliat. K zvýšeniu živočíšnej výroby je potrebné podotknúť tiež to, že v našom Prešovskom kraji naši roľníci sa odvolávajú na nedostatočné zásobovanie drobným poľnohospodárskym náradím, takže v celom kraji sa javí po tomto veľký dopyt a zvlášť je to výrazné u súkromne hospodáriacich roľníkov. Bolo by na čase, aby Povereníctvo pôdohospodárstva a Povereníctvo obchodu urobili už konečne v tomto nápravu.

Treba však podotknúť, že v tomto roku napriek nepriaznivému počasiu podnikli sme všetky kroky na zlepšenie krmovinovej základne v našom kraji, a to v rámci národnej smeny v celokrajovom merítku v dňoch 23. a 24. apríla, v ktorej všetko úsilie bolo zamerané na úpravu a hnojenie lúk a pasienkov, či to už v JRD alebo u súkromne hospodáriacich roľníkov.

Ako sama zpráva súdruha povereníka pôdohospodárstva a tiež doteraz rozobraté nedostatky úžitkovosti hospodárskych zvierat ukazujú, na úseku zvyšovania živočíšnej výroby máme najväčšie nedostatky v krmovinovej základni, v kŕmení hospodárskych zvierat a nedostatočnom zostavovaní kŕmnych dávok, ktoré často prechádza v plytvanie s krmovinami, čím vznikajú značné hospodárske straty. Aby sme odstránili nedostatky živočíšnej výroby v celoslovenskom merítku, je potrebné v najbližšom období previesť tieto opatrenia:

1. Treba zabezpečiť doplnenie plánovaných stavov hospodárskych zvierat najmä u roľníkov s väčšou výmerou pôdy a u JRD. Toto bude potrebné dosiahnuť v prvom rade zlepšením odchovu mláďat, najmä zlepšovaním starostlivosti o ne a riadnym ošetrovaním a kŕmením zabrániť ich hynutiu.

2. Je potrebné sústrediť prasnice, ktoré sú u členov JRD, do spoločných chovov, aby sa mohlo splniť uznesenie II. sjazdu družstevníkov.

3. Venovať sústavne vyššiu pozornosť skvalitňovaniu kŕmnej techniky. Je potrebné zabezpečiť, aby sa pravidelne vypracúvali kŕmne dávky. Už teraz v jarnom období musíme si vypracovať plán spotreby krmív na letné i zimné obdobie a podľa toho zabezpečiť hospodárne kŕmenie v letnom období a uskladniť si čo najväčšie množstvo krmív na zimné obdobie. Je potrebné dbať na to, aby v každom okrese bol zabezpečený správny prechod na zelené kŕmenie, aby sa so zeleným krmivom a najmä pastvou začalo postupne.

4. Neustále zlepšovať evidenciu hospodárskych zvierat na MNV, najmä pokiaľ ide o jej pravidelné vedenie a vyhodnocovanie. Viesť občanov cestou národných výborov k tomu, aby zmeny v stavoch hospodárskych zvierat boli pravidelne hlásené a miestne národné výbory aby ich do evidencie riadne zaznamenávali, aby takto evidencia mohla slúžiť k operatívnemu riadeniu živočíšnej výroby.

5. Zabezpečiť v čo najširšej miere zavádzanie pokrokových metód.

Ani na chvíľu nesmieme zabúdať na plnenie plánu dodávok živočíšnych výrobkov. Veľké nedostatky sa vyskytujú najmä na úseku výkupu bravčového mäsa, nakoľko od začiatku roku na tomto úseku sa zaostáva hlboko pod plánom. Treba zlepšiť organizáciu výkupu, aby sa vykupovalo pravidelne v každej dekáde podľa plánu a najmä počas posledných dní mesiaca apríla a začiatkom mája dobehlo to, čo sa zameškalo vo výkupe bravčového mäsa, mlieka a vajec.

Zvýšenie živočíšnej výroby je požiadavka celého nášho národného hospodárstva a hlboko korení v správnom jej organizovaní na samotných pracoviskách pôdohospodárskymi odbormi rád národných výborov. Len zvýšením celkovej poľnohospodárskej výroby a zvlášť živočíšnej výroby môžeme uspokojiť požiadavky našich pracujúcich a takto splniť do dôsledkov uznesenia X. sjazdu KSČ a zároveň zabezpečiť blahobytnejší a radostnejší život našich pracujúcich roľníkov a družstevníkov v našej vlasti. (Potlesk.)

Podpredseda Žákovič:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi podpredsedovi Slovenskej národnej rady Jozefovi Mjartanovi.

Podpredseda Mjartan:

Vážená Slovenská národná rada!

Výmerou krmovinových plôch pripadajúcich na dobytčiu jednotku zaujíma Slovensko v Európe jedno z popredných miest. Odhliadnuc od tejto skutočnosti je však následkom malej produktivity týchto plôch naša kŕmna bilancia v posledných rokoch stále veľmi napätá. Zvlášť veľké nedostatky sú stále v bilancii bielkovín, pričom však chýba aj dosť značné množstvo uhlohydrátov a okrem toho doteraz vo výžive zvierat dosť zanedbávaných vitamínov a minenálnych látok". V dôsledku toho vytvoril sa u nás najmä v zimných obdobiach v mnohých oblastiach nesprávny typ kŕmenia najmä hovädzieho dobytka prevažne slamou a jadernými krmivami s veľkým nedostatkom dobrého sena a šťavnatých krmív. Treba s potešením konštatovať, že situácia v silážovaní sa napríklad v minulom roku oveľa zlepšila čo do množstva. V akosti siláže podľa výsledkov rozborov Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre ešte sme nedosiahli takú hodnotu, ako sa očakávala.

Následkom podvýživy v zimných a najmä v predjarných mesiacoch strácajú zvieratá značnú časť svojej živej váhy a nakoľko niekedy nedostávajú ani záchovnú kŕmnu dávku, klesá prudko aj ich úžitkovosť. Dostavujú sa zdravotné poruchy v dôsledku oslabenia organizmu. Následkom nedostatočnej celkovej a najmä minerálnej a vitamínovej výživy hynie veľké percento na jar utiahnutých mláďat.

Všetky tieto nedostatky sú všeobecne známe. Najvyššie politické a vládne orgány sa už viackrát podrobne zaoberali riešením nedostatkov našej krmovinovej základne a naznačili východisko zo situácie. Zvlášť podrobne sa otázkami krmovinovej základne zaoberal X. sjazd KSČ a februárové zasadnutia ÚV KSČ a ÚV KSS z tohto roku, ako aj nedávny sjazd KSS. Treba sa opýtať, čo tu zo spomenutých uznesení bolo nie formálne, ale v skutočnosti vykonané? Ako a kým bolo plnenie uznesení našich najvyšších orgánov zabezpečované a kontrolované? Iste by sa bolo dalo vykonať viac pri dôslednejšej práci všetkých orgánov Národného frontu, ako aj štátnej, najmä však poľnohospodárskej správy. Veď plán na rok 1955 vypracovaný na Povereníctve pôdohospodárstva počíta s kŕmnou bilanciou, v ktorej sa kryje potreba krmív, vypočítaná podľa priemerných kŕmnych dávok, z vlastnej úrody takto: seno sa kryje na 71. 7%, slama na 102. 4 %, zelený krm na 68. 09 %, kŕmne okopaniny na 69%, siláž na 89. 1% a jaderné krmivá na 54. 7 %. Napríklad len na území Žitného ostrova sa pri terajších osevných plochách a úrodách dorobí asi 185, 927. 000 osevných kŕmnych jednotiek, pričom sa tu chová asi 105. 200 veľkých dobytčích jednotiek. Jedna dobytčia jednotka znamená 500 kg živej váhy, čo sa týka hovädzieho dobytka, ošípaných alebo hydiny. Na jednu veľkú dobytčiu jednotku pripadá teda asi 1767 kŕmnych jednotiek ročne, t. j. asi o 564 kŕmnych jednotiek, teda o 32% menej, než sú požiadavky na správnu výživu zvierat. Pre zvyšovanie a upevnenie krmovinovej základne máme na Slovensku mnoho doteraz nevyužitých rezerv. Predovšetkým je to asi 517. 000-520. 000 ha pasienkov a 368. 000370. 000 ha lúk, ktorých úroda sa má zvýšiť oproti roku 1953 v najbližších 2-3 rokoch o 50%. Je to úloha splniteľná, lebo skúsenosti nás učia, že správnou agrotechnikou a využitím môžeme úrodnosť týchto plôch zvýšiť aj o stovky percent. Napríklad JRD Kollárovo po rozoraní a rekultivácii máloproduktívnych lúk, ktoré dávali po 15-20 q málohodnotného sena, získalo úrodu až 50 q akostného sena po 1 ha na jednu kosbu. Sú to obrovské rozdiely a takéto práce, takéto zveľaďovanie - rekultivovanie môžeme robiť aj na iných našich plochách. JRD mládeže v Kollárove, ktoré má dnes najlepšie hospodárske výsledky, vzniklo len na takýchto plochách. Teda na neúrodných plochách. Vo Važci, na Štrbe, na Orave, v Hájnikoch a na mnohých iných miestach v horských oblastiach sa zvýšili na rekultivovaných pasienkoch úrody z 3-6 q na 30-40 q sena po ha atď. Plôch vhodných na rekultiváciu po niektorých predbežných úpravách máme na Slovensku desiatky tisíc hektárov. Ide však o to, postarať sa zavčasu v priebehu 2-3 rokov o dopestovanie potrebných asi 33. 300 q rozličných trávnych a ďatelinových semien na zatrávnenie týchto plôch, na čo treba pri dnešných priemerných úrodách semien okolo 2 q na 16. 648 ha zberovej plochy rozloženej po celom našom území. Okrem toho treba vybudovať sieť špecializovaných čistiacich staníc na trávne a ďatelinové semená, aby sme tieto mohli načas vyčistiť a nesiali burinu, ako sa to robí po našich dedinách a hlavne u súkromne hospodáriacich roľníkov.

Aj využitím dostupných zdrojov hnojív, najmä močovky a kompostov, ako aj umelých hnojív a vápenných hmôt, najmä cukrovarníckych kalov môžeme značne zvýšiť úrodnosť týchto pasienkov a lúk na ktorých je hnojenie ekonomicky zdôvodnené a ktoré nebudeme rozorávať. Je pravdou, že rozsah hnojenia týchto doteraz tak zanedbávaných plôch sa v posledných rokoch zniekoľkonásobil, ale celkový plán ich hnojenia sa ešte plní nedostatočne a vyskytujú sa značné chyby v odbornosti vykonania úpravných prác, napríklad jednostranné hnojenie, použitie kyslých hnojív na kyslé pôdy bez vápnenia a pod.

(Predsedníctva sa ujal predseda Kubač.)

V praxi sa ešte vo veľkej miere dopúšťame hrubých chýb pri využití aj tak príliš nízkych úrod trávnych porastov. Oneskoreným kosením a nesprávnym sušením sena strácame pri celkovom objeme úrody úžasné množstvá bielkovín a vitamínov, lebo ich straty dosahujú často až 40-50% celkového obsahu v najpriaznivejšom vývojovom období skášaných rastlín. To v praxi znamená straty mnohých miliónov litrov mlieka a mnoho miliónov kg mäsa.

Vážená Slovenska národná rada!

Keby sme mohli presvedčiť našich družstevníkov i roľníkov, že 1 q sena sušením na sušiakoch v čase kvetu alebo pred kvetom znamená toľko ako 3 q na zemi sušeného, iste by nebazírovali na tom, aby vozili domov balast, tzv. drevinu, ktorá nedá toľko bielkovín ako riadne sušené seno, ktoré je základom našej produkcie mlieka, mäsa a všetkých ostatných produktov. Práve tak aj pri silážovaní krmu nastávajú v dôsledku zlej techniky silážovania nadmerné straty, dosahujúce často až vyše 50% váhovej hmoty. Celý proces silážovania, počnúc kosením až po utláčanie porezanej hmoty do jám, má byť plynulý a má trvať pre každú jamu jeden najviac dva dni. Zatiaľ však v praxi často trvá naplnenie jamy niekedy aj neporezanou, polosuchou hmotou týždeň i viac a takáto silaž samozrejme podlieha skaze. Dostávajú sa kyseliny octové, ktoré sú nepoužívateľné pre dobytok. Ak pozeráte na naše JRD, iste vidíte, že 2-3 týždne dávajú do jednej jamy pre zlú organizáciu práce. Tieto nedostatky sa vyskytujú pri dnešnej praxi najmä v provizórnych silážnych priestoroch, takže pre budúcnosť by pri projektoch nových stavieb pre živočíšnu výrobu mali byť definitívne silážne priestory neoddeliteľnou súčasťou. Rozhodujúcim zdrojom výživy zvierat na Slovensku sú však predsa poľné krmoviny. Plán ich osevných plôch na tento rok bol oproti minulým rokom značne rozšírený. V praxi však nemôžeme reálne počítať s úrodou krmovín z celých týchto plánovaných plôch, nakoľko sa často vyskytujú prípady, že hospodárstva presievajú na úkor krmovín iné plodiny, u ktorých je plnenie plánu dôslednejšie kontrolované a na úrode ktorých sú roľníci priamo zainteresovaní. Tak napríklad v minulom "roku JRD Dolné Saliby z celkovej výmery ornej pôdy 1. 693 ha malo oproti plánovaným plochám kŕmnych plodín tieto nedosevy: 21. 72 ha ozimných miešanok, 8. 72 ha kŕmneho jačmeňa, 41. 67 ha kukurice, 58: 75 ha jarných miešaniek; 16 ha kŕmnej repy, 32. 27 ha lucerno-trávy a 47. 83 ha silážnych plodín, spolu 226. 96 ha, teda takmer 14% z celkovej plochy ornej pôdy. Na tejto ploche by sa dala dosiahnuť úroda okolo 700-800 vagónov hodnotných krmovín, o ktoré boli chovné zvieratá pripravené. Samozrejme sa tento nedostatok prejavil na úžitkovosti a zdravotnom stave chovných zvierat, "takže dojivosť sa tu pohybovala okolo 1 1/2 l mlieka. Podobne v tomto roku presiali v JRD Dolná Krupá oziminy na úkor krmovín o takmer 180 ha, z čoho pripadá 16, 7 ha na ozimné miešanky a 45, 4 ha na jarné miešanky. Podobné prípady sú aj v ďalších JRD, na mnohých hospodárstvách súkromných roľníkov, ba aj na štátnych majetkoch. Býva to spôsobené snahou vystupňovať aj pri nižších úrodách výšku naturálnych odmien za pracovné jednotky, nedostatočnou kontrolou plôch a úrod krmovín, podceňovaním významu vlastnej krmovinovej základne, spoliehaním na nákup krmív z verejných fondov a pod., čo vedie k nehospodárnosti. Tak prieskum hospodárenia na Štátnom majetku v Strážskom za minulý rok ukázal, že i keď tam na 100 ha pôdohospodárskej pôdy pripadá len 27 kusov hovädzieho dobytka, z toho 11 kráv, a na 100 ha ornej pôdy len 100 ošípaných, z toho 10 prasníc, krmovinová základňa nebola zabezpečená. Majetok v minulom roku nakúpil krmív za 2, 031. 800 Kčs a výrobné náklady na 1 liter mlieka dosiahli Kčs 3.02 a na výrobu 1 kg živej váhy hovädzieho dobytka Kčs 24.55.

Sú samozrejme i dobré socialistické i súkromné hospodárstva, kde krmovinovej základni venujú potrebnú starostlivosť a dosahujú vynikajúcich úspechov. Tak hospodária napríklad JRD Topoľníky, Tôň, Dvor nad Žitavou, Kollárovo a mnohé ďalšie, štátne majetky Galanta. Partizánske, Prievidza.

Veľké rezervy zlepšenia sú y správnej voľbe najúrodnejších druhov krmovín pre každú výrobnú oblasť, v uplatnení pokrokovej agrotechniky, v zlepšení využitia krmovín, ako aj v zlepšení organizácie práce.

Našimi najvýnosnejšími krmovinami sú nesporne lucerna a kukurica a ich miešanky. Osevne plochy týchto krmovín treba rozšíriť do nových oblastí, čo je úplne možné. Tu veľmi praxi pomôže správna rajonizácia krmovín. Okrem najvýnosnejších musíme ovšem nevyhnutne v každej oblasti pestovať na istých plochách aj krmoviny ekonomicky menej výhodné, a to najmä z dôvodov plynulosti kŕmenia zvierat zeleným krmom - tzv. "zelený pás" - ako aj s ohľadom na miestne semenné fondy a tradície. Ďatelinoviny treba predovšetkým sušiť na seno pre zimné obdobie. Treba sa pozrieť na JRD, ktoré by mohli často usušiť mnoho krmív a nie ich skrmovať na jeseň, kedy by mohli používať iné zelené krmivá. Musíme však do veľkej miery stupňovať produkčnú schopnosť aj týchto krmovín vhodným zaradením do osevných postupov a zlepšenou agrotechnikou.

Pri pestovaní poľných krmovín, ktoré nám najrýchlejšie môžu pomôcť dostať sa z terajšej ťažkej situácie, majú veľký význam kŕmne strukoviny, ktorých úrodu smernice X. sjazdu KSČ ukladajú zvýšiť o 158%, čo je ľahko možné.

Veľké škody nášmu národnému hospodárstvu vznikajú aj z nesprávneho hospodárenia krmovinami. Jednak vznikajú veľké straty pri ich uskladnení, ktorým sa dá zabrániť do veľkej miery zlepšením organizácie a zvýšením kvalifikácie prác s uskladnením spojených. Krmivá z centrálnych fondov bývajú distribuované na spotrebiteľské jednotky nerovnomerne, takže v praxi hospodárstva, najmä štátne majetky a jednotné roľnícke družstvá, dostávajú, ak sú odkázané na nákup týchto krmív, prakticky vždy len jeden druh v jednej zásielke. Tak sa stáva, že všetky druhy zvierat bez rozdielu ich produkčného zamerania dostávajú napríklad jeden týždeň len kukuricu, v ďalšom len ovos, potom len jeden druh pokrutín atď., čo pôsobí škodlivo na ich zdravie, znižuje percento využitia kŕmnej hodnoty týchto krmív a spôsobuje u pracovníkov živočíšnej výroby aj oprávnenú nespokojnosť, lebo títo dobre vedia, že každý druh a i úžitková skupina zvierat potrebuje špeciálne zostavenú zmes z viacerých druhov najmä jaderných krmív. Niektoré hospodárstva, najmä štátne majetky už začali organizovať centrálne miešame a úpravne krmív, odkiaľ sa na farmy distribuujú už hotové špecializované zmesi. Pre zlepšenie využitia malého fondu našich jaderných krmív by bolo potrebné vytvoriť priemyselnú sieť výrobní na špeciálne zmesi, ktoré by sa dodávali v štandardnom zložení s kontrolným označením, tzv. vignetkami, kde by bolo napísané, akú hodnotu to ktoré krmivo obsahuje a v akej váhe sa má dať napríklad 5 q krave alebo 100 kg ošípanej. Takéto nové spôsoby sú zavádzané i v SSSR, v Nemecku a myslím že aj v Maďarsku. Je nemysliteľné a ťažko sa môže človek, ktorý má svedomie, pozerať na kŕmenie ošípaných i kráv, ktoré sú zavreté a uviazané a nemôžu rozhodnúť a povedať kŕmičom i predsedovi družstva: "Ty sadista!" Vidím toto sám na niektorých družstvách, kde, kŕmia jednostranným kŕmením. Dostáva ošípaná, dostáva kanec kukuričné krmivo, šrot, dostáva ho aj praská prašná, dostáva ho práška plná a dostávajú ho aj odstavčatá. To je nezmysel, toto musíme odsúdiť a musíme sa snažiť týchto ľudí presvedčiť, že to prasa, tá ošípaná, tá krava má organizmus, ktorý musíme chrániť pre naše dobro. Neviem, čo by sme povedali gazdinej, ktorá by nám dávala len zemiakovú kašu, ktorá obsahuje škrobové hodnoty. Tlstli by sme, ale na nohách by sme padali. Takto to vyzerá s našimi kŕmičmi, s našimi krmivami, ktoré sú veľmi zle distribuované a veľmi zle sa využívajú.

Značné nedostatky sú v plánovaní, riadení výroby a kontrole plnenia plánu na úseku krmovinárstva. Pri plánovaní sa uplatňuje na mnohých, najmä nižších zložkách poľnohospodárskej správy šablonovitosť, určovanie percenta plochy krmovín z celkovej výmery bez ohľadu" na špecializáciu podnikov, stavy chovaných zvierat, vhodnosť plánovaných druhov krmovín pre tamojšie podmienky, nereálnosť úrod, nesúlad medzi potrebou a produkciou semien a pod. Jednou z hlavných požiadaviek na zlepšenie plánovania je potreba účelného zladenia hlavných výrobných odvetví, t. j. výroby živočíšnej a rastlinnej tak, aby bola splnená základná požiadavka dorobiť maximálne množstvo celoročnej potreby všetkých druhov krmív (okrem priemyselných), ako aj semien krmovín vo vlastnom hospodárstve. Doterajší postoj k tejto otázke je temer u všetkých zložiek poľnohospodárskej správy formálny a pri bilancovaní sa rozdiely medzi potrebou a produkciou krmív posudzujú väčšinou nie podľa skutočne skrmovaných druhov krmív, ale vo forme rôznych jednotiek v globálnom množstve. Chýbajúce rozdiely sa vyrovnávajú obyčajne nereálnym a neopodstatneným zvyšovaním očakávaných úrod "len aby to vyšlo".

Vzhľadom na národohospodársky význam krmovinovej základne treba túto prax odsúdiť, plánovanie a jeho techniku zlepšiť a zjednodušiť tak, aby miestni skúsení odborníci v poľnohospodárstve mohli uplatniť podľa miestnych podmienok a potreby svoju iniciatívu a skúsenosti odovzdať pre naše národné hospodárstvo.

Jednou z ďalších požiadaviek je potreba určitého predstihu, vytvorenia rezervných krmovinových a semenárskych fondov pred ďalším zvyšovaním početných stavov a úžitkovosti hospodárskych zvierat.

Neuspokojivé je aj dnešné riadenie výroby v krmovinárstve. Prirodzené a poľné krmovinové plochy tvoria na Slovensku (nepočítajúc plochy kŕmnych obilnín, kukurice a kŕmnych zemiakov) temer 50% všetkej poľnohospodárskej pôdy, a to pôdy v celku najzanedbanejšej. Keby sme pripočítali na tieto poľné krmoviny ešte zemiaky, repu, kukuricu atď., tak by to tvorilo v celkovej našej poľnohospodárskej pôde asi 75%. Podľa informatívnych bilancií by sa v roku 1955 malo na Slovensku vyprodukovať spolu asi 194, 500. 000 q. rozličných krmív, z čoho, sa však pravdepodobne dorobí len asi 141, 500; 000 q. Okrem toho treba dopestovať potrebné množstvá semien spomenutých vyše 50 druhov kŕmnych rastlín. Pri takomto objeme a zložitosti výroby - riadi tento úsek t. č. na Povereníctve pôdohospodárstva jediný pracovník, zatiaľ čo temer pre každú bežne pestovanú plodinu alebo ich malú skupinku je určený zvláštny referent. Na krajských a okresných národných výboroch sú síce systemizované miesta pracovníkov-krmovinárov, ktorí však okrem riadenia výroby krmovín na ploche okolo polovice výmery pôdy v kraji alebo v okrese robia ešte mnoho iných prác, s ich poslaním priamo nesúvisiacich. Je to napríklad distribúcia obchodných krmív a semien, zabezpečovanie jarných žatevných, jesenných prác, účasť na plánovaní iných výrobných úsekov, vyhotovovanie rôznych zpráv, hlásení, účasť na poradách atď., takže vlastnú a tak nezbytne potrebnú riadiacu činnosť často temer nemajú možnosť si konať. Najmä na nižších zložkách často im chýba aj potrebná kvalifikácia a skúsenosti, lebo stabilizácia kádrov sa ešte dostatočne nevykonáva. Spolupráca so zootechnickými zložkami orgánov poľnohospodárskej správy nie je spravidla uspokojivá, je hatená prebytkom administratívnych prác a niekedy nepochopením zo strany zootechnikov, pre ktorých krmovinári vytvárajú základné predpoklady pre ich ďalšiu úspešnú zootechnickú prácu. Bolo by dobré a isteže by to poslúžilo, keby krmovinová služba bola spevnená, viac ľudí zamestnávala, lebo sa jedná na Slovensku o mnoho hektárov pôdy a krmovinová základňa je zá kladom našej výživy. Bolo by účelné, keby i na úkor iných referátov bolo zadelené na tieto krmovinové služby viac ľudí, odborníkov, ktorí by mohli riešiť tie problémy, ktoré má na starosti povereník pôdohospodárstva G a ž í k, ktorý si zo srdca želá, aby všetko to bolo splnené, čo ukladá X. sjazd KSČ a iné uznesenia strany a vlády.

Napríklad štátne majetky na Slovensku majú okolo 70-80.000 ha krmovinových plôch, ktoré pri riadnej starostlivosti by mohli podstatne zlepšiť ich situáciu v krmovinách. Avšak ani tam sa počnúc HS-ŠM až po výrobné jednotky o to nik sústavne ako špecializovaný pracovník nestará, pričom práca niekoľkých špecializovaných pracovníkov by mohla ročne priniesť hodnoty za desiatky miliónov Kčs. Pritom však je zrejme rentabilné udržiavať na oddeleniach o ploche 300-400 ha celý štáb riadiacich, kontrolných a administratívnych pracovníkov. Bolo by potrebné, ako som už povedal, viac pozornosti venovať krmovinovej základni i keď na úkor iných úsekov.

Ak uznesenia strany a vlády o zlepšení krmovinovej základne nemajú ostať nesplnené, bude nevyhnutne potrebné zrevidovať a zlepšiť aj celý systém riadenia výroby na tomto úseku, priznať krmovinárstvu jeho skutočný národohospodársky význam, skoncovať so škodlivým zaznávaním, špecializovať potrebný počet poľnohospodárskych pracovníkov pre tento výrobný úsek a umožniť ich riadiacu i výkonnú činnosť.

Treba veľmi pomáhať Povereníctvu pôdohospodárstva a myslím, že sa nenájde medzi nami ani jeden, aby sme nesplnili naše povinnosti, vyplývajúce z našej funkcie a nesplnili tak uznesenia X. sjazdu KSČ, ktoré nám ukladajú zvýšiť všetky hodnoty na Slovensku v prospech nášho pracujúceho ľudu. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi, podpredsedovi Františkovi Dénešovi.

Podpredseda Déneš:

Vážená Slovenská národná rada!

X. sjazd Komunistickej strany Československa postavil pred nás ako najhlavnejšiu úlohu zabezpečiť podstatné zvýšenie poľnohospodárskej výroby.

Ako plníme túto úlohu na Slovensku, o tom rokoval posledný sjazd KSS. Rokoval o tom ako o jednej z najvážnejších otázok preto, lebo na Slovensku práve na poľnohospodárskom úseku zápasíme s najvážnejšími ťažkosťami. Zaostávanie poľnohospodárskej výroby brzdí rýchlejší vzostup životnej úrovne našich pracujúcich a preto stojí pred slovenskými národnými orgánmi ako jedna z hlavných úloh dôsledne bojovať za splnenie uznesenia X. sjazdu KSČ a o zvýšenie poľnohospodárskej výroby.

Ak dnes Slovenská národná rada rokuje o tom, ako plníme túto úlohu, aké sú príčiny neplnenia úloh na poľnohospodárskom úseku a ako chceme dosiahnuť odstránenie týchto prekážok, treba nám so všetkou vážnosťou hovoriť o tom, aký je podiel národných výborov a poľnohospodárskej správy na zabezpečovaní zvýšenia poľnohospodárskej výroby.

Pri plnení uznesenia X. sjazdu o podstatnom zvýšení poľnohospodárskej výroby hlavnú úlohu majú národné výbory všetkých stupňov, keďže zákon o národných výboroch jasne hovorí, že úlohou národných výborov je starať sa o neustály rozvoj a zvyšovanie poľnohospodárskej výroby.

Na základe tohto národné výbory a ich poľnohospodárske správy a odbory nesú plnú zodpovednosť za rozvoj poľnohospodárstva, za uskutočnenie uznesenia X. sjazdu.

Zistilo sa, že národné výbory a ich poľnohospodárske správy a odbory nedostatočne plnia túto svoju, im zákonom pridelenú úlohu, ktorá úloha je pre nich prvoradou a hlavnou. Neuvedomili si ešte v plnej miere, že za plnenie týchto úloh majú mobilizovať všetky sily a povzniesť hospodársko-organizátorskú prácu na najvyššiu úroveň.

I keď po februárovom zasadaní ÚV KSČ a KSS nastalo určité badateľné zlepšenie v práci KNV a ich poľnohospodárskych správ, predsa je ešte mnoho nedostatkov v ich riadiacej a organizátorskej činnosti, čo sa prejavuje hlavne v neuspokojivej pomoci okresným národným výborom a ich poľnohospodárskym odborom napriek tomu, že rozhodujúcim článkom pre organizáciu poľnohospodárskej výroby sú ONV a ich poľnohospodárske odbory.