Pravda, ak som spomenul priaznivý vývoj vo zvyšovaní stavov hospodárskych zvierat, to ešte neznamená, že na tomto úseku je všetko v poriadku. Naopak, pociťujeme ako veľký nedostatok, že stavy nie sú správne rozložené podľa veľkostných skupín. Veľkou chybou je, že plánované stavy dobytka nemajú splnené najmä jednotné roľnícke družstvá. Začiatkom tohto roku mali JRD len 75% plánovaného počtu kráv a 87% z plánovaného stavu hovädzieho dobytka. Aj závody od 5-15 ha plnia plánované stavy len na 93. 9%. Naproti tomu ale veľkostná kategória do dvoch ha má plánované stavy prekročené na 144. 1% a od 2-5 ha na 110. 9%. Tak napríklad v Banskobystrickom kraji pripadá na 100 ha poľnohospodárskej pôdy vo veľkostnej skupine od 2-3. 5 ha 44 kráv, ale v spoločných chovoch JRD iba 6 kráv. V Košickom kraji chovajú roľníci s výmerou od 2-3.5 ha na každých 100 ha 43 kráv, od 3.5-5 ha 34 kráv, ale v spoločných chovoch JRD len 9.1 kráv.

Aby poľnohospodársky závod bol na zdravých základoch, je nezbytné mať na 100 ha poľnohospodárskej pôdy aspoň 45-50 kusov hovädzieho dobytka a z toho by malo byť aspoň 24-27 kráv. Takýto stav na 100 ha pôdy je dôležitý nielen z hľadiska výroby mlieka, mäsa, masla, syra a získavania pravidelných tržieb za tieto výrobky, ale aj z hľadiska dostatočnej výroby hnoja ako jedného zo základných činiteľov zvyšovania hektárových výnosov v rastlinnej výrobe.

Preto za jednu zo svojich prvoradých úloh dnes považujeme zabezpečenie plánovaných stavov hovädzieho dobytka a kráv v JRD. Pobádajú nás k tomu okrem hospodárskych aj dôležité politické dôvody. Skúsenosti z minuloročných uzávierok družstevného hospodárenia ukázali, že slabšie hospodárske výsledky a nízke pracovné jednotky dosiahli tie JRD, ktoré nemajú v poriadku živočíšnu výrobu. Ak preto chceme upevniť terajšie družstvá a vytvoriť predpoklady pre zakladanie nových družstiev, je nezbytné dať v nich do poriadku živočíšnu výrobu.

Pre zabezpečenie tejto výroby bol rozpracovaný plán odchovu teliec až na jednotlivé JRD; zootechnická služba zabezpečuje, aby na jatočné účely boli odovzdávané zo spoločných chovov len teľce, nespôsobilé pre ďalší chov, a to len so súhlasom okresného zootechnika alebo veterinára; podobným spôsobom je zabezpečené, aby aj kravy zo spoločného chovu sa nevyraďovali bezplánovite; je rozpracovaný plán dosústredenia a nákupu kráv a teliec od členov JRD ako aj plány na prevod vyše 18. 000 jalovíc do stavu kráv, na nákup vyše 10. 000 kráv z individuálneho sektora a ich presun do družstiev. Dôsledným plnením týchto opatrení vyriešime aj pálčivú otázku stavov kráv a dobytka v JRD, za predpokladu, že pracovníci povereníctva, najmä však poľnohospodárskych správ a odborov ako aj rady KNV a ONV budú plnenie týchto úloh sústavne hodnotiť a kontrolovať.

Akú významnú politickú úlohu riešime na tomto úseku, vidno aj z čísiel o podieli jednotlivých sektorov na tržnej produkcii mäsa. Hoci socialistický sektor - t. j. štátne majetky a JRD - mal vlani na Slovensku iba 26% z celkového počtu hovädzieho dobytka, na verejné zásobovanie dodal 47 % vykúpeného hovädzieho mäsa. Z celkového stavu ošípaných mal 40%, ale na verejné zásobovanie dodal vyše 60% z celkove vykúpeného množstva bravčového mäsa. To znamená, že upevňovanie a rozvoj výroby v JRD je jednou z najbezpečnejších ciest rýchleho zlepšenia nášho zásobovania mäsom.

Pochopiteľne, spolu s týmito kľúčovými otázkami riešime aj všetky ostatné úlohy tak, ako nám to ukladajú uznesenia februárového zasadania ÚV KSS. Tak napríklad dokrm hovädzieho dobytka sa už teraz vykonáva u 15. 744 kusov, čo je 75% z tohoročnej úlohy. Stavy hydiny v spoločných chovoch JRD zvyšujeme uzatváraním zmlúv JRD s liahniarskymi podnikmi na dodávku 1, 420. 000 kurčiat. Určité zlepšenie už nastalo vo zvyšovaní stavov prasníc v spoločných chovoch JRD. Zo 16. 000 ošípaných, ktolé majú prejsť rýchlovýkrmom, bolo v prvých dvoch mesiacoch zastavených do rýchlovýkrmu 7. 399 kusov. Roku 1955 máme uplatňovať metódu s. Ľuskovovej u 8. 000 prasníc: za prvé dva mesiace t. r. sa uplatňovala táto metóda už u 61,3% z tohto počtu. Vcelku priaznivá je situácia v doplňovaní stavov oviec. Sú vykonané opatrenia pre rozšírenie chovu vodnej hydiny a moriek tak, aby sme toho roku odchovali rýchlovýkrmom na štátnych majetkoch a JRD vyše 21.000 kačíc a asi 40.000 moriek.

To všetko nasvedčuje, že sú viaceré pozitívne zjavy, ktoré hovoria o určitom zlepšení v plnení smerníc X. sjazdu KSČ po februárových zasadnutiach ÚV KSČ a ÚV KSS. Nedá sa však ešte stále hovoriť o tom, že by všetci pracovníci poľnohospodárskej správy i ostatných orgánov riešili už tieto otázky s takou rozhodnosťou, ako to veľkosť úloh vyžaduje. Svedčia o tom ešte stále trvajúce nedostatky napríklad v kŕmnej technike. Len necelých 900 JRD teda asi 60% z celkového počtu - kŕmi dobytok podľa kŕmnych plánov. Nevidno zatiaľ dosť rozhodnosti vyporiadať sa s nedostatkom ustajňovacích priestorov pre hydinu. Ešte stále máme vysoké hynutie prasiec a teliec. Len v JRD strácame hynutím prasiec asi 9.000 q mäsa a družstevníci okolo 9,000.000 Kčs. A napokon o nedostatkoch najpresvedčivejšie hovorí samotný výkup.

Rozhodujúcim frontom, na ktorom dnes bojujeme za splnenie smerníc X. sjazdu KSČ, sú jarné práce. Rýchle a kvalitné zvládnutie jarných prác rozhodne o výške tohoročnej úrody a napokon aj o produktivite živočíšnej výroby.

Je pravda, že tohoročné jarné práce prebiehajú za mimoriadne nepriaznivých poveternostných podmienok. Už dlhotrvajúca zima nás pripravila asi o 3 týždne a ďalší týždeň sme stratili následkom daždivého počasia po veľkonočných sviatkoch. Niektorí ľudia si kladú otázku, či za takýchto podmienok bude možné splniť úlohy plánované na tento rok?

Treba aj na tomto fóre vyhlásiť, že je to možné. Také výkyvy počasia, aké máme tohto roku, sa už vyskytli. A úroda bola po nich na vtedajšie pomery priemerná. Tohto roku sme aj v tej priaznivej situácii, že máme v pôde dostatok vlahy. Pravda, teraz je len rozhodujúce nestrácať ani chvíľu, kedykoľvek sa dá vstúpiť na pôdu, treba siať a sadiť a využiť pre tento účel aj nočné smeny. Je mnoho družstevníkov, roľníkov, pracovníkov štátnych majetkov a traktoristov, ktorí si to plne uvedomili. V okresoch Čalovo, Šamorín, Dunajská Streda, Hurbanovo, Komárno a niektorých ďalších vďaka tomu skončili sejbu jarných obilnín za 7-8 dní. Niektoré JRD - ako Bátovce, Žemberovce a Domanice v okrese Levice - a iné mali už v polovici apríla zasiaty ľan. V mnohých družstvách a obciach od toho času už upravili aj lúky a pasienky.

Vcelku však doterajší priebeh jarných prác ukazuje, že mnohí pracovníci poľnohospodárskej správy, mnohí družstevníci, roľníci i pracovníci STS sa ešte stále nazdávajú, že zvýšené úlohy možno splniť starými metódami. Svedčí o tom pomalé tempo sejby cukrovej repy, ľanu a jarných krmovinových miešaniek, podceňovanie dôležitosti úpravy lúk a pasienkov, zaostávame jarnej orby, nízke výsledky v jarovizácii jarných obilnín a predklíčkovaní zemiakov, nedostatočné využívanie mechanizačných prostriedkov STS v denných i nočných, smenách, ako aj doterajšie zaostávanie v rozorávaní málovýnosných lúk a pasienkov.

Málo rozhodnosti vidno doteraz aj pri plnení takej vážnej úlohy, ako je obrobenie všetkej opustenej a ladom ležiacej pôdy. Takejto pôdy je na Slovensku 23. 900 ha, z čoho bolo do 25. apríla umiestené u riadnych hospodárov - t. j. u JRD, štátnych majetkov a roľníkov 16. 478 ha. Úlohou MNV preto zostáva, aby urýchlene získali stoj čo stoj riadnych hospodárov aj pre zbývajúcich 7. 422 ha opustenej a ladom ležiacej pôdy.

Veľmi vážnou otázkou zostáva ďalej evidencia pôdy. Orgány Správy geodézie a kartografie zistili, že máme na Slovensku zatajené 78. 341 ha ornej pôdy. To je, súdružky a súdruhovia, nebezpečný zjav, ktorým trpí naše poľnohospodárstvo. Nejde len o to, že naše národné hospodárstvo stráca takto okolo 1, 400. 000 q obilia, ale zatajovanie pôdy vyvoláva aj mnoho zla, mnoho prejavov nespokojnosti medzi tými statočnými roľníkmi, ktorí pôdu nezatajili. Je preto nanajvýš potrebné, aby sa všetky MNV za pomoci masy statočných roľníkov čo najskôr vyporiadali s touto otázkou a vniesli do evidencie pôdy úplný poriadok.

Popri urýchlenom dokončení sejby ľanu, krmovinových miešaniek, kukurice a sadenia zemiakov stojíme už v týchto dňoch pred ďalšou zodpovednou úlohou: úspešne zvládnuť II. etapu jarných prác. Mnohé z toho, čo sme zameškali pri jarnej sejbe a sadení, možno vynahradiť ešte teraz, pri kultivácii okopanín. Zdôrazňujem to najmä preto, že teraz v druhej etape jarných prác máme možnosť účinne vplývať na výšku hektárových výnosov našich rozhodujúcich plodín - kukurice, cukrovej repy a zemiakov. Nesmieme ani na chvíľu zabúdať, že napríklad každý deň, o ktorý sa oneskorí jednotenie repy, znamená stratu 2-3 q na celkovom hektárovom výnose. Práve tak, ako možno zvýšiť výnosy repy včasným jednotením, častým plečkovaním a okopávaním, takýmito istými opatreniami možno zvýšiť aj výnosy kukurice a zemiakov. Je len na našich družstevníkoch a roľníkoch, na pracovníkoch štátnych majetkov a traktoristoch a podobne na všetkých pracovníkoch v poľnohospodárstve, aby - poučení nedostatkami z prvej etapy jarných prác mali to teraz deň čo deň na pamäti.

Pri plnení všetkých týchto úloh musia družstevníkom a roľníkom stále účinnejšiu pomoc poskytovať predovšetkým strojové a traktorové stanice, ktoré sú materiálno-technickou základňou zvyšovania poľnohospodárskej výroby a hlavnou pákou, pomocou ktorej poskytuje robotnícka trieda výrobnú pomoc svojmu spojencovi na dedine - malým a stredným roľníkom. Akým významným činiteľom sa stávajú STS v našom poľnohospodárstve najmä teraz po Xsjazde KSČ, to ukazuje neustály rast ich mechanizačného parku. Len tohto roku dostanú STS okolo 1. 400 nových traktorov (prepočítané na 15 HP), teda viac, ako dostalo slovenské poľnohospodárstvo za celé obdobie predmníchovskej buržoáznej republiky a tzv. slovenského štátu. Okrem toho dostanú 349 ďalších obilných a 86 repných kombajnov, 370 nakladačov hnoja, 2.259 kultivátorov a plečiek, ako aj mnoho iných strojov.

Nestačí však, aby na STS bolo iba mnoho strojov. Dôležité je vedieť, aby tieto stroje boli dôkladne využité. V tomto smere máme ešte na strojových a traktorových staniciach mnoho nedostatkov. Tak napríklad vlani zostávalo po celý rok nevyužitých okolo 500 traktorov. Ten istý zjav pozorujeme aj tohto roku v jarných prácach. Na STS je ďalej ešte stále nadmerná poruchovosť strojov, vysoká spotreba pohonných hmôt a vysoké náklady na jeden priemerný hektár prác. Ani kvalita vykonávaných prác nie je vždy na žiadúcej výške. Pomaly pokračuje tiež mechanizácia namáhavých prác v živočíšnej výrobe.

Jedna z hlavných príčin týchto nedostatkov je v tom, že na našich STS nie je doteraz zabezpečená priemyselná úroveň starostlivosti o stroje a ich využitia. Príčiny tohto stavu sú v tom, že na našich STS pracuje zatiaľ málo priemyselných robotníkov. Preto pred nami stojí úloha, zabezpečiť, aby STS boli posilnené robotníkmi z priemyslu, ktorí by svojimi bohatými skúsenosťami v organizácii práce a v starostlivosti o stroje vniesli do práce STS vyššiu, úroveň.

Bez pozdvihnutia práce STS na vyššiu technickú a organizačnú úroveň neboli by strojové a traktorové stanice v stave plniť funkciu páky robotníckej triedy pri upevňovaní zväzku robotníkov a roľníkov ako aj organizátora socializmu na dedine. S otázkou posilnenia STS priemyselnými robotníkmi sa musia dôslednejšie zaoberať nielen riaditelia STS a pracovnici polnohospodárskej správy, ale aj riaditelia závodov a masové organizácie.

Pokiaľ ide o štátne majetky, aj keď ich doterajšie výsledky sú vyššie ako výsledky JRD a individuálneho sektora, nestali sa ešte školou predností socialistickej poľnohospodárskej výroby pre našich družstevníkov a roľníkov. Je síce pravda, že v rokoch 1953-1954 dosiahli napríklad u pšenice výnos 22. 8 q, u jačmeňa 23. 3 q a u cukrovej repy 270. 7 q a od každej kravy nadojili priemerne 2. 650 litrov, no treba vidieť, že tieto výsledky dosahujú pri vysokých nákladoch.

Že sa výroba na štátnych majetkoch dá zhospodárniť, o tom podávajú dôkazy také štátne majetky, ako je Palárikovo, Sereď a niektoré ďalšie, ktoré už znížili plánované výrobné náklady o milióny korún. Jestvuje však celý rad majetkov, ako je napríklad v Sečovciach, Fiľakove, Jelšave, Rimavskej Sobote a ďalšie, ktoré sústavne prekračujú výrobné náklady a pripravujú tak štátnu pokladňu a pracujúcich o miliónové sumy. Preto otázka zhospodárnenia výroby na štátnych majetkoch - to je dnes jednou z kľúčových úloh každého pracovníka na tomto dôležitom úseku socialistického sektora nášho poľnohospodárstva.

X. sjazd KSČ ukázal, že hlavnou cestou ako zabezpečiť podstatné zvýšenie našej poľnohospodárskej výroby, je rýchle upevnenie doterajších družstiev a smelšie zakladanie nových JRD Treba vidieť, že aj keď sme ešte nevyčerpali všetky možnosti zvyšovania výroby u jednotlivo hospodáriacich roľníkov, podstatne možno zvýšiť poľnohospodársku výrobu len prechodom na družstevné hospodárenie na veľkých lánoch, za pomoci výdobytkov vedy a techniky.

Ak hodnotíme, ako sme plnili a ako plníme smernice X. sjazdu KSČ na tomto úseku, musíme povedať, že veľmi nedostatočne. Vcelku sme sa ešte stále nedostali dopredu z miesta, na ktorom prešľapujeme - pokiaľ ide o kolektivizáciu - od roku 1953. Celý rad pracovníkov v okresoch a na dedinách pochopil zvýšenú starostlivosť o zabezpečovanie výroby u jednotlivo hospodáriacich roľníkov tak, ako by sme boli upustili od politiky ďalšej kolektivizácie v poľnohospodárstve. To je, samozrejme, falošný výklad zvýšenej pomoci jednotlivo hospodáriacim roľníkom. Naša strana a vláda nenechali nikoho ani na chvíľu v pochybnostiach, že upevnenie a ďalší rozvoj JRD zostáva aj naďalej našou hlavnou, našou prvoradou úlohou na dedine.

Ak teda máme vytvoriť čo najpriaznivejšie podmienky pre splnenie smerníc X. sjazdu KSČ, musíme sa tohto roku zamerať rozhodne a bojove na získanie ďalších tisícov pracujúcich roľníkov pre vyššie formy družstevného hospodárenia. To musí byť teraz po sjazde KSS stredobodom snaženia pracovníkov poľnohospodárskej správy, politických strán, masových organizácií i patronátnych závodov.

Pritom pri získavaní malých a stredných roľníkov do JRD treba vychádzať vždy z konkrétnych miestnych podmienok. Tam, kde sú podmienky pre založenie družstiev vyššieho typu, budeme pochopiteľne zakladať JRD III. a IV. typu. No tam, kde roľníci ešte nie sú presvedčení o prednostiach prechodu na vyšší typ, nesmieme váhať prikročiť aj k založeniu JRD nižších typov, v ktorých sa malí a strední roľníci postupne zoznámia s prednosťami spoločnej práce a neskôr aj spoločného hospodárenia vo vyšších typoch. Pravda, dôležité bude potom neuspokojovať sa s dosiahnutým výsledkom, ale po získaní potrebných skúseností viesť družstevníkov k prechodu na vyšší typ.

Je nesporné, že významným medzníkom na ceste upevňovania doterajších družstiev stal sa II. celoštátny sjazd JRD. Sjazd ukázal družstevníkom, na čo sústrediť dnes pozornosť, aby sa ich družstvá hospodársky, organizačne a politicky upevnili a aby sa stali príťažlivým vzorom pre ostatných malých a stredných roľníkov. Dnes je to najmä poriadok v záhumenkovom hospodárení a v dosústredení plánovaných stavov dobytka do spoločných chovov, ako aj úsilie o zvýšenie rastlinnej výroby, najmä krmovín; ďalej vo zvýšení odbornej úrovne družstevných funkcionárov i ostatných družstevníkov školením; v hmotnom zainteresovaní družstevníkov na zvyšovaní výroby spravodlivým od menovaním, najmä zavádzaním doplnkových odmien; v skvalitnení vedenia a správy družstiev, účtovného a finančného poriadku; a napokon v lepšej organizácii a rozvoji socialistického súťaženia a zavádzaní pokrokových metód do družstevnej výroby.

V celom rade družstiev sa stalo prerokovávanie sjazdových materiálov a uznesení popudom k tomu, aby si družstvá na týchto rozhodujúcich úsekoch spravili poriadok. Napríklad v JRD Hviezdoslavov dosústredili 16 kusov hovädzieho dobytka, v JRD Soľ, Údol, Olšinkov, Vyšná Polianka a Medzany v Prešovskom kraji dosústredili hovädzí dobytok a 63 koní. Vo Svätoplukove a Šimonovciach si upravili podľa vzorových stanov záhumenky. V niektorých JRD - napr. v Hornej Strehovej a Nižnom Skalníku - vylúčili družstevníci kulakov. Zlepšuje sa aj situácia v odmeňovaní a organizácii práce. Zatiaľ čo roku 1954 vyplácalo doplnkové odmeny v rastlinnej výrobe iba 97 JRD a v živočíšnej výrobe 155 JRD, tohto roku bude už doplnkové odmeny vyplácať vyše 750 družstiev. Zvýšil sa počet stálych výrobných skupín. Okolo 500 družstiev si už vytvorilo krmovinárske skupiny alebo čaty.

To sú niektoré kladné zjavy, ktoré ukazujú, že v upevňovaní družstiev nastalo po II. celoštátnom sjazde JRD určité zlepšenie. Jeho výsledky sa prejavujú už v jarných prácach, v ktorých JRD vedú pred jednotlivo hospodáriacimi roľníkmi.

Vcelku je to však ešte stále iba prvý krok k takému upevneniu JRD, ktoré bude zárukou ďalšej prosperity našich družstiev a získania ďalších malých a stredných roľníkov pre prechod na družstevnú veľkovýrobu. Je potrebné najmä vidieť, že na Slovensku máme vyše 400 takých JRD, ktorých výsledky nie sú príkladom jednotlivo hospodáriacim roľníkom. Preto prvoradou úlohou je, aby sme týmto družstvám poskytli takú pomoc, aby sa dostali na úroveň družstiev dobre hospodáriacich.

Uznesenia X. sjazdu KSČ a na ne naväzujúce uznesenia zasadaní ÚV KSČ i ÚV KSS nám uložili prehĺbiť starostlivosť o jednotlivo hospodáriacich malých a stredných roľníkov.

Zmyslom a cieľom tejto pomoci je upevniť zväzok robotníkov a roľníkov, využiť rezervy, ktoré ešte sú aj v individuálnej malovýrobe pre zvýšenie poľnohospodárskej výroby a zlepšenie nášho zásobovania a tým vytvoriť priaznivé podmienky pre uvedomelý prechod masy pracujúcich roľníkov na družstevné hospodárenie.

V tomto duchu organizovala poľnohospodárska správa spolu so straníckymi organizáciami, opierajúc sa o miestne národné výbory, ich poľnohospodárske komisie a členov národných výzorov, širokú akciu vlasteneckého hnutia záväzkov na počesť 10. výročia oslobodenia našej vlasti. Cieľom záväzkov bolo odkryť rezervy zvyšovania výroby, využiť tieto rezervy a na tomto podklade zamerať úsilie malých a stredných roľníkov na cieľavedomé zvyšovanie hektárových výnosov i úžitkovosti hospodárskych zvierat a pochopiteľne, aj na zvýšenie dodávok pre verejné zásobovanie.

Podľa hlásení ONV a KNV prevzalo záväzky na počesť 10. výročia oslobodenia našej vlasti vyše 165.000 malých a stredných roľníkov.

Možno teda povedať, že to bolo vlastne po prvý raz, čo sme s našimi jednotlivo hospodáriacimi roľníkmi v takom veľkom rozsahu hovorili o ich výrobných možnostiach a perspektívach a súčasne ukazovali cestu, ako majú plniť smernice X. sjazdu KSČ. V tomto zmysle tre ba povedať, že zimná akcia priniesla určité výsledky, najmä v takých okresoch, ako sú Skalica, Košice, Spišská Nová Ves a niektoré ďalšie.

Na druhej strane treba povedať, že ešte stále sme sa nedostali ku všetkým jednotlivo hospodáriacim roľníkom a skoro dve tretiny sme ešte stále nevedeli získať pre uvedomelé preberanie budovateľských záväzkov. To len svedčí o tom že mnohí pracovníci v okresoch a v obciach ešte stále nevedia dosť presvedčivo objasniť historický dosah a význam smerníc X. sjazdu KSČ pre samotných roľníkov, nevedia roľníkom názorne ukázať a dokázať, že každý metrák obilia a mäsa, každý liter mlieka, každé vajce, ktoré vyrobia nad plánované množstvo, znamená prospech v prvom rade pre nich samých.

Bude treba, aby si každý pracovník na vidieku, každý člen národného výboru, politických strán a masových organizácií uvedomil, že zimná kampaň na našich dedinách nebola nijakou jednorázovou akciou, ktorá sa skončila. Naopak, bol to iba prvý krok k tomu, ako sa priblížiť k duši nášho roľníka, ktorý bol po celé roky vystavený sústredenému náporu kulackej a zahraničnej nepriateľskej propagande. Preto ďalej neúnavne rokovať s každým malým a stredným roľníkom, pozývať ho na odborné prednášky a pohovory s občianstvom, na filmové predstavenia a exkurzie, získavať ho pre nové formy hospodárenia - taký je príkaz pre našu prácu na dedine aj v budúcnosti.

Smernice X. sjazdu a uznesenia februárových zasadaní ÚV KSČ a ÚV KSS nám napokon uložili zlepšiť riadenie poľnohospodárskej výroby.

Po februárových uzneseniach sme vykonali niektoré opatrenia, o ktorých sme presvedčení, že budú znamenať veľký krok dopredu v zlepšení riadenia poľnohospodárstva.

Pokiaľ ide o styk Povereníctva pôdohospodárstva s krajskými a okresnými národnými výbormi, ako aj s JRD a obcami, prešli sme na systém vysielania komplexných brigád do krajov, v ktorých sú pracovníci rozličných hlavných správ na čele s niektorým vedúcim pracovníkom povereníctva. Úlohou komplexných brigád je jednak účinnejšie, zodpovednejšie radiť pracovníkom v krajoch a okresoch, v obciach a JRD, ako aj získať presnejšie údaje o plnení úloh v jednotlivých krajoch a okresoch. Prvé skúsenosti, ktoré sme získali, ukazujú, že tento systém prináša lepšie výsledky ako doterajší systém individuálny a neraz viac-menej náhodilých služobných ciest na podriadené zložky.

Uvedomujeme si, že hlavný článok riadenia poľnohospodárstva nie je ani na povereníctve, ani v krajoch, ale v okresoch, ktoré majú priamo zabezpečovať výrobu v obciach. Preto hľadáme spôsob ako predovšetkým tam zabezpečiť riadiacu prácu. Za účelom priblíženia riadiacich orgánov k výrobe organizujeme vytváranie výrobných stredísk okolo brigádnych stredísk STS, zložených z úsekových agronómov, obvodných zootechnikov, výkupných pracovníkov a pracovníkov materiálno-technického zásobovania. Pracovníci týchto obvodov budú bezprostredne pomáhať družstevníkom a roľníkom priamo na ich pracoviskách, tam im radiť a zabezpečovať plnenie stanovených úloh.

Sme presvedčení, že tento orgán, ktorý nesmie nahradzovať ONV, ale iba plniť jeho uznesenia, bude znamenať po plnom rozvinutí práce významný prínos k zlepšeniu riadenia poľnohospodárskej výroby.

Chcem však upozorniť, že nestačí spoliehať sa iba na tieto opatrenia. Bude potrebné, aby povzniesli aj rady KNV a ONV na vyššiu úroveň svoju prácu. Bolo by dobre, keby najmä podpredsedovia KNV a ONV, poverení starostlivosťou o poľnohospodársku výrobu, vytvorili si aktív zo Všetkých poľnohospodárskych zložiek, t. j. štátnych majetkov, STS, výskumných ústavov alebo staníc, poľnohospodárskych škôl, výkupných orgánov atď. a iniciatívne ho využívali pre zabezpečovanie jednotlivých úloh v úzkej spolupráci s MNV a ich poľnohospodárskymi komisiami. Musíme dosiahnuť taký stav, aby sa každý pracovník pôdohospodárskeho odboru ONV cítil zodpovedný nielen za zabezpečenie výroby, ale aj plnenie výkupných úloh. A naopak každý pracovník výkupu musí vidieť, že nestačí, aby zabezpečoval iba výkup, ale aby vo svojom každodennom styku s roľníkmi nezabúdal ich viesť tiež k plneniu a prekračovaniu výroby a aby im pritom účinne radil. Pritom treba klásť osobitný dôraz na hlbšie skĺbenie spolupráce medzi zootechnickou a veterinárnou službou ONV na jednej strane a medzi výkupnými pracovníkmi na strane druhej.

Aj keď naša pozornosť je dnes upretá predovšetkým na úspešné zvládnutie jarných prác, predsa je nezbytné už dnes pamätať aj na vytvorenie predpokladov pre dobrý priebeh všetkých letných prác. Skúsenosti z minulých rokov nás upozorňujú na to, že prípravy na letné práce nemožno nechať živelnému priebehu. Vieme, koľko škody nám vzniklo často tým, že mláťačky neboli riadne opravené a využité, že zostali nevyužité také drahocenné stroje, ako sú kombajny, že neboli načas zabezpečení mláťačkári a že sa neorganizoval výkup obilia hneď od mláťačky.

Tohto roku sa musíme podobným chybám vyhnúť stoj čo stoj. To dosiahneme tak, ak sa budú nielen pracovníci poľnohospodárskej správy, ale aj národné výbory ako celok už odteraz starať o dobré prípravy na žatvu. To znamená:

Sústavne sledovať, ako pokračujú na STS opravy strojov na letné práce. Napríklad k 15. aprílu boli kombajny opravené na 86%, ľankombajny len na 66%, mláťačky na 71%, samoviazače na 85%, stabilné motory a traktory len na 59%, elektrické motory len na 67% a trhače ľanu tiež len na 56%. Tento stav ukazuje, že na krajoch a okresoch sa domnievajú, že do žatvy a mlatby máme ešte dosť času. Aj v minulých rokoch sme sa neraz takto utešovali a výsledok bol taký, že sme napokon začínali žatvu nedobre pripravení. V tejto súvislosti bude nezbytné klásť dôraz najmä na kvalitu opráv a komplexné vybavenie ako aj zoradenie strojov.

Tohto roku dostáva naše poľnohospodárstvo na pomoc ďalších 349 obilných kombajnov. Je to obrovská pomoc. Veď pri dobrých výkonoch odbremenia tieto stroje ďalších takmer 20. 000 ľudí od najťažšej sezónnej práce a znížením strát zachránia pre našich družstevníkov a pre verejné zásobovanie viac ako 50. 000 q obilia. Aby sa však táto pomoc prejavila v plnom rozsahu, je potrebné už vopred porobiť prípravy na kombajnovú žatvu: zavčasu uzavrieť zmluvy medzi STS a JRD, vypracovať podrobné plány kombajnovej žatvy, vybudovať potrebné mlatoviská na sušenie a čistenie obilia, zabezpečiť okamžité sťahovanie a stohovanie slamy a napokon zabezpečiť tiež účelné využívanie tých pracovných síl, ktoré nám kombajny uvoľnia pre iné neodkladné práce na poliach.

Podobne musíme už dnes pamätať na prípravu skladov, na organizovanie žatevných útulkov a dobrého zásobovania dedín, na organizovanie spoločnej žatvy v obciach bez JRD.

V súvise s letnými prácami chcem upozorniť na veľmi vážnu úlohu, ktorá sa u nás hriešne zanedbáva, na zber poľných i lúčnych krmovín, ktorý je obvykle úvodom k žatevným prácam.

Naše lúčne a poľné krmoviny predstavujú náš základný krmovinový fond pre zvyšovanie živočíšnej výroby. Veď lúk máme u nás okolo 350. 000 ha a viacročné poľné krmoviny pestujeme na výmere viac ako 100. 000 ha ornej pôdy.

Napriek tomu, že tu ide o také významné zdroje zvyšovania výroby mäsa, mlieka a ostatných živočíšnych výrobkov, chováme sa k týmto zdrojom prinajmenšom ako zlí hospodári. Lúčne seno a podobne i lucerny a ďateliny kosíme obyčajne neskoro až po odkvete, keď ich kŕmna hodnota je už o tretinu, ba aj o polovicu nižšia. Vo väčšine prípadov ich sušíme iba na zemi, kde sa strácajú ďalšie veľké kŕmne hodnoty, pričom nie sú u nás zriedkavým zjavom prípady, že celé lány ďatelinového alebo lúčneho sena necháme zhniť na dažďoch.

Žatvu a mlatbu už vieme pomerne dobre organizovať, pričom jej úspešné zvládnutie sa už stalo predmetom starostlivosti všetkých občanov. Naproti tomu zber krmovín, ktorý je z hľadiska zvyšovania živočíšnej výroby rovnako dôležitý ako žatva, nestal sa ešte predmetom záujmu všetkých pracujúcich. Svedčí o tom skutočnosť, že často ľahostajne chodíme okolo toho, ak nie je niekde načas pokosená lúka, alebo lucerna, či ďatelina, prípadne ak toto vzácne krmivo niekde hnije na poli. Nenaučili sme sa ešte počítať s ceruzou v ruke, čo to znamená, keď z jedného q kvalitného lucernového sena, pokoseného pred kvetom a sušeného na sušiakoch, získame 100 až 130 litrov mlieka, ale z takého istého sena, pokoseného až po odkvitnutí a sušeného na zemi už len asi 90 litrov mlieka. A ešte väčšie rozdiely sú v kŕmnej hodnote zavčasu a neskoro koseného sena ďatelinového alebo lúčneho.