Slovenská národná rada 1955
II. volebné obdobie
4. a 5. schôdzka
Stenografická zpráva
o priebehu 4. a 5. schôdzky Slovenskej národnej rady 28. apríla 1955 v Bratislave
5. schôdzka o 16. hod. 40. min.
Predseda Kubač (cengá):
Otváram 5. schôdzku Slovenskej národnej rady a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.
Pred začatím nášho rokovania na tejto schôdzke
zloží sľub poslanec Slovenskej národnej rady inž. Ján Marko.
Žiadam ho, aby predstúpil k zloženiu sľubu.
(Poslanec Marko vystupuje na predsednícku tribúnu.)
Žiadam, aby bol prečítaný text sľubu a aby poslanec inž. Ján Marko slovom,, sľubujem" a podaním ruky zložil sľub.
(Zhromaždenie povstáva.)
Vedúci Kancelárie SNR Ilčík (číta):
"Sľubujem, že budem verný republike Československej, jej ľudovodemokratickému zriadeniu a odkazu Slovenského národného povstania. Budem zachovávať jej zákony a vykonávať svoj mandát podľa najlepšieho vedomia a svedomia na prospech ľudu, štátu a slovenského národa."
Poslanec inž. Marko (podávajúc predsedovi ruku):
Sľubujem.
(Zhromaždenie usedá.)
Predseda Kubač:
Zisťujem, že poslanec Slovenskej národnej rady inž. Ján Marko zložil Ústavou predpísaný poslanecký sľub.
Oznamujem, že na tejto schôdzke bola rozdaná
zpráva mandátového výboru o návrhu tohto výboru na overenie platnosti voľby poslancov Slovenskej národnej rady Oskára Jeleňa a Jozefa Hojča podľa § 99 ústavného zákona č. 150/1948 Zbierky zákonov.
Začneme rokovať.
Prvým bodom programu je
zpráva mandátového výboru o návrhu tohto výboru na overenie voľby poslancov Slovenskej národnej rady Oskára Jeleňa a Jozefa Hojča podľa § 99 ústavného zákona č. 150/ 1948 Zbierky zákonov.
Zpravodajcom je poslanec Ján Mockovčiak.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca poslanec Mockovčiak:
Ústava našej republiky v § 99 predpisuje, aby Slovenská národná rada overila platnosť voľby svojich poslancov.
Ústredná volebná komisia pre voľby do Slovenskej národnej rady oznámila mandátovému výboru, že zaregistrovala súdruha Jozefa Hojča, povereníka pracovných síl, za poslanca Slovenskej národnej rady podľa § 14 písm. d) zákona č. 7/1954 Zb. SNR vo volebnom obvode č. 3 (Bratislava III. ), v ktorom sa voľby konali 19. XII. 1954.
Úrad predsedníctva Sboru povereníkov oznámil mandátovému výboru, že Sbor povereníkov na svojej schôdzke 2. marca 1955 vzal na vedomie, že 27. februára 1955 v doplňovacích voľbách pre Slovenskú národnú radu vo volebnom obvode č. 21 (Trnava-Pezinok) bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady súdruh Oskár Jeleň, podpredseda Sboru povereníkov a povereník vnútra. Súčasne Úrad predsedníctva Sboru povereníkov predložil zápisnicu o spočítaní hlasov pri týchto voľbách ako i konečné hlásenie volebných výsledkov.
Po preskúmaní zprávy Ústrednej volebnej komisie pre voľby do Slovenskej národnej rady o registrácii poslanca súdruha Jozefa Hojča a zápisnice o spočítaní hlasov, vyhotovenej Obvodnou volebnou komisiou pre voľby do Slovenskej národnej rady volebného obvodu č. 3 v Bratislave, ďalej zprávy Úradu predsedníctva Sboru povereníkov o zvolení poslanca Oskára Jeleňa a zápisnice o sčítaní hlasov, vyhotovenej Obvodnou volebnou komisiou pre voľby do Slovenskej" národnej rady volebného obvodu č. 21 Pezinok-Trnava, mandátový výbor zistil, že voľba obidvoch menovaných poslancov sa uskutočnila v plnom súhlase s ústavným zákonom o voľbách do Národného zhromaždenia a o voľbách do Slovenskej národnej rady, ako aj so zákonom Slovenskej národnej rady o voľbách do Slovenskej národnej rady. Mandátovému výboru nedošli žiadne zprávy alebo sťažnosti na porušenie zákonných ustanovení o voľbách do Slovenskej národnej rady, preto výbor zistil, že poslanec súdruh Jozef Hojč a poslanec súdruh Oskár Jeleň boli právoplatne zvolení.
Mandátový výbor preto sa uzniesol navrhnúť Slovenskej národnej rade, aby podľa § 99 Ústavy voľbu poslanca súdruha Jozefa Hojča a poslanca súdruha Oskára Jeleňa overila.
Predseda Kubač:
Nasleduje rozprava o prednesenej zpráve mandátového výboru.
Kto sa hlási o slovo?
Pretože sa o slovo nikto nehlási, rozprava odpadá a nasleduje hlasovanie.
Budeme hlasovať
o návrhu mandátového výboru, aby Slovenská národná rada overila voľbu poslancov Oskára Jeleňa a Jozefa Hojča podľa § 99 Ústavy.
Kto súhlasí s návrhom nech zdvihne ruku. (Hlasovanie.)
Je niekto proti? (Nikto.)
Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto.)
Zisťujem, že Slovenská národná rada voľbu poslancov Oskára Jeleňa a Jozefa Hojča overila.
Prikročíme k druhému bodu programu, ktorým je
zpráva povereníka pôdohospodárstva Štefana Gažíka o plnení smerníc X. sjazdu Komunistickej strany Československa v jarných prácach a o príprave na letné práce.
Prosím súdruha povereníka, aby sa ujal slova.
Povereník Gažík:
Vážená Slovenská národná rada,
vážené súdružky a súdruhovia!
Slovenská národná rada sa schádza práve v dňoch vrcholenia príprav na oslavy 10. výročia oslobodenia našej vlasti bratskou Sovietskou armádou. Všetok náš ľud dnes bilancuje, ako sa k jeho spokojnosti a radosti zmenil za uplynulých 10 rokov život v našej slobodnej vlasti. Podobne bilancujú aj naši pracujúci roľníci.
Desať rokov slobodnej práce zmenilo od základu život na našej dedine. Slovenský roľník, utláčaný a vykorisťovaný v minulosti, vďaka oslobodeniu našej vlasti Sovietskou armádou a pomoci robotníckej triedy stal sa hospodárom na všetkej pôde podľa zásady "Pôda patrí tým, čo na nej pracujú". Vyše 90. 000 roľníckych rodín dostalo okolo 200. 000 ha bývalej velkostatkárskej, cirkevnej a špekulantskej ornej pôdy, t. j. v priemere viac ako 2 ha na jednu rodinu
Skoncovalo sa so zadĺžením našich malých a stredných roľníkov, na ktoré museli pred oslobodením len v podobe úverov odovzdávať ročne asi 350 miliónov korún. Prestalo vykorisťovanie roľníkov árendovaním pôdy, ktorým strácali malí a strední roľníci každoročne okolo 210 miliónov korún. Ani pamiatky nezostalo po exekútoroch a exekúciách, ktoré napríklad len v roku 1931 postihli 14% roľníckych usadlostí a v ďalších rokoch sa potom ešte stupňovali. Na slovenskej dedine už nie je ani 90. 000 tzv. "prebytočných" ľudí a na 100 ha pôdy sa už netiesni 60 dospelých pracovníkov s ďalšími rodinnými príslušníkmi, ako to bolo v roku 1930.
Naopak, naša dedina vďaka tomu, že dnes je u nás moc v rukách robotníckej triedy v pevnom zväzku s pracujúcimi roľníkmi, dostáva všestrannú výrobnú pomoc, aby mohla zvyšovať výrobu a zlepšovať životné podmienky malých a stredných roľníkov. Rozsiahla mechanizácia poľnohospodárskych prác prináša na naše dediny úplný prevrat: urýchľuje, uľahčuje a zlacňuje všetky poľnohospodárske práce. Zatiaľ čo pred oslobodením bolo na Slovensku asi 1. 200 traktorov, ktoré používali výlučne statkári a kulaci, dnes pomáha malým a stredným roľníkom okolo 8. 000 traktorov (prepočítané na traktory o 15 HP). Okrem toho bude tohto roku pomáhať družstvám a roľníkom 874 obilných a 192 repných kombajnov, 4. 870 samoviazačov, 6. 087 sejačiek, 567 vyorávačov repy a 730 vyorávačov zemiakov, 3. 213 kultivátorov a plečiek, 5. 822 rozmetadiel umelých hnojív, 1. 614 rozmetadiel a 581 nakladačov maštaľného hnoja a mnoho ďalších strojov.
Všetky tieto stroje, vyrobené robotníckou triedou, pomáhajú dnes výlučne malým a stredným roľníkom. Akú účinnú pomoc poskytujú naše STS družstevníkom a roľníkom, to vidno aj z tohto porovnania: Všetky práce, ktoré treba vykonať pri obrobení jedného hektára ornej pôdy - od podmietky cez orbu, sejbu až po zber úrody - sa rovnajú asi šiestim priemerným hektárom strednej orby. Podľa tohto prepočtu je potrebné vykonať na Slovensku vyše 9 miliónov priemerných hektárov poľných prác. Naše STS už dnes vykonávajú vyše 3 milióny priemerných hektárov poľnohospodárskych prác. To znamená, že asi 32 % všetkých poľných prác pomáhajú družstevníkom a roľníkom vykonať mechanizačné prostriedky STS. Čo táto pomoc znamená, to vedia oceniť najmä tie desaťtisíce malých a stredných roľníkov, ktorí v minulosti nemali vlastné záprahy a boli odkázaní na milosť a nemilosť kulakov, alebo vlastníkov záprahov.
V tom - spolu s prudkým rozvojom industrializácie Slovenska - treba vidieť jeden z hlavných predpokladov, ktorý umožnil znížiť počet obyvateľov, odkázaných na výživu pôdy, z niekdajších 56. 7% na terajších 40% a tak zvýšiť dôchodok na jedného stáleho pracovníka v poľnohospodárstve.,
Toto bol a je tiež jeden z rozhodujúcich činiteľov, ktorý prispel k tomu, že dodnes už desaťtisíce rodín malých a stredných roľníkov sa rozhodlo pre vyššie, dokonalejšie a výhodnejšie formy hospodárenia v jednotných roľníckych družstvách.
(Predsedníctva sa ujal podpredseda Žákovič.)
Ruka v ruke s týmito opatreniami dostáva naša dedina aj celý rad ďalších výhod. Tak napríklad oproti 6. 260 vagónom umelých hnojív, ktoré dostalo a odobralo poľnohospodárstvo na Slovensku v roku 1936, dostáva tohto roku 42. 000 vagónov umelých hnojív, t. j. bezmála 7 ráz viac. Roľníci majú k dispozícii dostatok uznaných osív a sadby. Veľké sumy za mimoriadne priaznivých podmienok sa dnes investujú do výstavby maštaľných priestorov, ošipárni, hydinární, silážnych jám a iných hospodárskych zariadení. Poľnohospodárstvu pomáhajú desiatky výskumných ústavov a poľnohospodárskych škôl. Národné poistenie umožnilo aj roľníckym starcom a starenám žiť dôstojným životom.
Výsledok všetkých týchto zmien a pomoci, ktoré dostáva naše poľnohospodárstvo, je, že oproti predvojnovým výnosom dorábajú dnes naši družstevníci a roľníci v priemere asi o 3 q viac obilia z každého hektára, čo pri základnej výkupnej cene predstavuje zvýšenie roľníckych príjmov asi o 240 miliónov Kčs ročne, pri nákupnej cene asi o 600 miliónov korún.
Zvlášť výrazný je tento vzostup v našich družstvách. Kým pred vojnou získal roľník na Slovensku za jednu hodinu práce v priemere asi 1. 05 Kčs, dnes pripadá v družstvách na každú hodinu práce družstevníka v priemere 3. 30 Kčs. pričom je známe, že asi 30% družstiev zatiaľ nehospodári uspokojivo.
Rok čo rok sa takto stáva život na našej dedine krajším a radostnejším. Svedčia o tom najmä bohaté príjmy družstevníkov dobre hospodáriacich JRD. V takých družstevných dedinách, ako sú Veľké Kosihy, Hadovce, Biely Kostol, Vyškovce, Necpaly, Hranovnica, Sabinov a mnohé iné, nie sú dnes výnimočným zjavom rodiny, ktoré získali v družstvách vyše 20. 000 Kčs v peniazoch a 20-30 q obilia, nerátajúc do toho ďalšie príjmy, ktoré dosiahli zo záhumenkov.
Taká je - aspoň heslovite vyjadrená - bilancia, s ktorou idú naši pracujúci roľníci v ústrety 10. výročiu oslobodenia našej vlasti. Týchto niekoľko faktov som spomenul úvodom k svojej zpráve preto, aby bolo ešte zreteľnejšie vidno, ako je naliehavé vypnúť všetky naše sily pre ďalší prudký rozvoj našej poľnohospodárskej výroby. Za uplynulých desať rokov vzrástla poľnohospodárska výroba o 16%, z toho rastlinná výroba o 13% a živočíšna výroba o 22%. Toto zvýšenie nie je úmerné tým možnostiam, ktoré má dnes naše poľnohospodárstvo a súčasne to nie je dostačujúce ani vzhľadom na naše neustále rastúce potreby. Dnes potrebujú viac potravín než pred oslobodením pracujúci v mestách, ale viac potrebujú i pracujúci roľníci na dedinách. Jediným správnym riešením, ako uspokojiť vyššiu potrebu, je oveľa podstatnejšie zvýšiť celú našu poľnohospodársku výrobu.
Ako to dosiahnuť, to nám ukázal X. sjazd Komunistickej strany Československa svojimi smernicami o podstatnom zvýšení našej poľnohospodárskej výroby v najbližších dvoch až troch rokoch.
Pritom úlohy, ktoré vyplývajú pre naše poľnohospodárstvo zo smerníc X. sjazdu KSČ, am zďaleka nie sú nad naše sily. Spomeniem aspoň niektoré príklady:
Na základe smerníc X. sjazdu KSČ máme roku 1957 dosiahnuť z hektára priemerný výnos 21.3 q jačmeňa. Vlani bolo v našej republike prihlásené do súťaže o najvyššie hektárové výnosy sladovníckeho jačmeňa 23.500 ha pôdy. Na tejto veľkej výmere dosiahli JRD, štátne majetky a roľníci v priemere výnos 30 q z každého hektára. Cukrovej repy máme roku 1957 dopestovať z hektára priemerne 255 q. No napríklad JRD vo Veľkých Kosihách v okrese Komárno dopestovalo vlani na výmere 40 ha priemerne po 415 q cukrovej repy.
Podobne je to aj v živočíšnej výrobe: Do roku 1957 máme zvýšiť ročnú dojivosť na 1.720 litrov. Že to nie je úloha nad naše sily, to ukazuje príklad JRD Kráľova pri Banskej Bystrici, ktoré nadojilo vlani od každej kravy vyše 3.000 litrov mlieka a štátne majetky na Slovensku od mnohých tisícov kráv priemerne po 2.650 litrov mlieka.
To všetko svedčí o tom, že je úplne v našej moci nielen splniť smernice X. sjazdu, ale dosiahnuť aj viac. Záleží len na nás, aby sme vedeli za splnenie smerníc denne a húževnaté bojovať, aby sme vedeli tento boj dobre organizovať.
Uplynulého roku sme v tomto smere vykonali ešte málo. Väčšina pracovníkov na poľnohospodárskom úseku - a rovnako aj na ostatných úsekoch nášho hospodárskeho života - si neuvedomila, že také ciele, aké sme si stanovili smernicami X. sjazdu, nemožno dosiahnut starými metódami. Neuvedomili sme si, že v tomto prípade sme si vytýčili pred seba úlohu historického významu a dosahu a že až ju chceme splniť, je potrebné predovšetkým kvalitatívne zmeniť naše hospodárenie a opierať sa v ňom o vyššie, dokonalejšie formy. Toto vedomie sa neodzrkadlilo v mysliach pracujúcich v poľnohospodárstve. Zatiaľ sme nevedeli široké masy družstevníkov a roľníkov ani presvedčiť, že každé zvýšenie výroby prinesie prospech a výhody predovšetkým im samým a potom aj celej našej spoločnosti.
V tomto duchu vyznela aj kritika, ktorej podrobil Ústredný výbor KSČ a Ústredný výbor KSS vo februári t. r. a sjazd KSS v týchto dňoch poľnohospodársku správu a rovnako aj ostatné zložky, zodpovedné za rozvoj poľnohospodárskej výroby.
Ako bola táto kritika opodstatnená, to potvrdzuje aj doterajší priebeh výkupu poľnohospodárskych výrobkov, dnes najmä živočíšnych. Podľa dát k 20. aprílu plníme na Slovensku plánované dodávky hovädzieho mäsa na 100%, ošípaných na 74.9%, mlieka na 83.4% a vajec na 79%. Výsledky sú teda vonkoncom neuspokojivé, A výkup je pre nás najspoľahlivejším meradlom plnenia plánu výroby, i keď vieme, že v praxi výkupného aparátu je ešte veľa nedostatkov.
Naše najväčšie a najcitlivejšie nedostatky sú dnes práve na úseku živočíšnej výroby, predovšetkým v úžitkovosti. Celoslovensky sú stavy hospodárskych zvierat v podstate splnené, pričom oproti roku 1950 máme dnes hovädzieho dobytka viac o 10.7%, kráv o 13.8%, ošípaných o 13%, oviec o 80.8% a sliepok o 72% viac. Keď skúmame úžitkovosť, treba povedať, že v tomto smere zaostávame, o čom svedčia tieto výsledky: Namiesto plánovaných 1.550 litrov mlieka nadojili sme vlani od každej kravy iba 1.327 litrov mlieka. Odchov teliec od 100 kráv dosiahol miesto 62 kusov len 58.1 kusov, odstav prasiec od prasnice miesto 9 len 8.83 kusov, znáška vajec miesto 110 len 98 kusov. Príčina tohto stavu je hlavne v tom, že sme málo starostlivosti venovali zabezpečovaniu krmovinovej základne a správnej kŕmnej technike Preto zlepšiť situáciu v krmivách, zvýšiť ich výrobu a zaviesť správnu kŕmnu techniku - to je teraz jedna z hlavných úloh pri zvyšovaní živočíšnej výroby.