Úkol, ktorý pred nami v tomto smere stojí, je presvedčiť roľníkov, že platenie poistného dôchodkového zabezpečenia je v ich najvlastnejšom záujme, že všetko to, čo platia na poistnom, platia pre seba a pre svoje rodiny, ktoré zabezpečujú pre prípad, že nebudú môcť pracovať. Ak sa nám takto podarí roľníkov presvedčiť, podarí sa nám tiež splniť plán, ktorý sa v rozpočte určuje pre inkaso poistenia dôchodkového zabezpečenia samostatne hospodáriacich roľníkov a družstevníkov. Úlohu zabezpečiť plnenie tohto plánu má Slovenský úrad dôchodkového zabezpečenia a odbory sociálneho zabezpečenia rád krajských a okresných národných výborov. Tieto úlohy sú veľmi závažné a sú to úlohy nie ľahké, lebo v mnohom sa v tej to práci zaostalo a je teraz treba odstraňovať staré hriechy.
Ako je z výsledkov za rok 1954 zrejmé, nevedel ani Slovenský úrad dôchodkového zabezpečenia, ani krajské a okresné národné výbory zvládnuť túto ťažkú úlohu. Úloha nebola zvládnutá najmä preto, že pri jej plnení neboli používané správne metódy. Slovenský úrad dôchodkového zabezpečenia nedostatočne sa staral o to, aby najmä odbory sociálneho zabezpečenia na okresoch volili nové metódy pre inkaso poistného, metódy, pri ktorých by rozhodujúcim činiteľom pre výsledok bola masovopolitická práca medzi roľníkmi, ktorí by za spolupráce miestnych národných výborov boli sústavne presvedčovaní o tom, aký má pre nich vyznám riadne plnenie ich povinností pri platení poistného. Je potrebné, aby Slovenský úrad dôchodkového zabezpečenia v tomto roku zabezpečil riadne rozpisy poistného dôchodkového zabezpečenia na jednotlivé miestne národné výbory a v týchto národných výboroch na; jednotlivých občanov, aby tak miestne národné výbory, členovia rady MNV, funkcionári i všetci občania vedeli, aké konkrétne úlohy má každý roľník - platca poistného pri plnení plánu inkasa. Vo väčšine obcí boli už minulého roku síce rozoslané zoznamy dlžníkov poistného, avšak tieto nepomohli práci, pretože sumy veľkých nedoplatkov skôr odstrašili roľníkov, ako by ich priviedli k plateniu. Je treba urobiť s roľníkmi dohovor, koľko majú mesačne platiť, tak aby sa zaistilo predovšetkým plnenie bežného poistného a na druhej strane postupné splácanie starých nedoplatkov.
Pokiaľ ide o presvedčovanie pracujúcich roľníkov o potrebe zaisťovať sa platením poistného pre prípad staroby, pripadá tu tiež veľká úloha okresnej roľníckej tlači, osvetovým besedám, ale predovšetkým radám okresných národných výborov. Je potrebné, aby rady okresných národných výborov dôslednejšie riadili a kontrolovali bežnú prácu odborov sociálneho zabezpečenia, aby sa starali o správne prevádzanú propagačnú činnosť, aby v roku 1955 už neboli nijakí funkcionári národných výborov, ktorí by neplatili poistné dôchodkového zabezpečenia. Je iste veľmi zlým zjavom, že doteraz je aj mnoho poslancov okresných národných výborov, letory majú na poistnom dlhy a poistné neriadne platia. Veď napríklad v Sninskom okrese viac ako dve tretiny všetkých členov okresného národného výboru majú dlhy na poistnom. Ako potom môžu títo funkcionári viesť miestne národné výbory a presvedčovať ich o potrebe riadneho platenia poistného, keď oni sami o tejto potrebe zjavne nie sú presvedčení.
Pre prácu Slovenského úradu dôchodkového zabezpečenia a pre prácu odborov krajských národných výborov, ktoré riadia prácu odborov sociálneho zabezpečenia na okresoch, je dôležité pripomenúť, že nestačí len vydávať správne smernice, nestačí len s otázkami sa zaoberať, ale že treba sústavne dozerať, kontrolovať a preverovať, či smernice, ktoré boli vydané, sa aj riadne plnia. Už skúsenosti z roku 1951 ukazujú, že práca sa značne zlepšila tam, kde boli pre ňu vypracované riadne plány, ovšem za predpokladu, že sa tieto plány aj riadne plnili. Ukazuje sa, že ani vypracovanie najlepšieho pracovného plánu nevedie k úspechu, ak nie je zaistená sústavná kontrola uskutočnenia tohto plánu. Neúplné a polovičaté plnenie vydaných pokynov spôsobuje najväčšie závady v práci nášho štátneho aparátu. Je preto potrebné, aby papierové formy práce boli nahradené všade konkrétnym vedením a kontrolou, ktoré sa budú opierať o dôkladné rozbory situácie.
Plán inkasa poistného dôchodkového zabezpečenia osôb samostatne hospodáriacich a družstevníkov určuje, že sa v roku 1955 má na tomto poistnom vybrať Kčs 103, 874. 000. Ako už z predchádzajúceho rozboru tejto úlohy vyplýva, je to plán splniteľný.
Treba sa len tejto otázke dôkladne venovať. Sústavne a trpezlivo vysvetľovať roľníkom, aké je dôležité pre nich a pre, ich rodiny riadne platenie poistného. Treba skúmať, aké má ten ktorý roľník podmienky a aké má možnosti platiť. Takéto skúmanie musí sa. ovšem opierať o úzku spoluprácu s funkcionármi MNV. ktorí situáciu svojich občanov najlepšie poznajú. Otázka plnenia plánu vo vyberaní poistného dôchodkového zabezpečenia stojí vo väčšine okresov ešte stále tak, že je predovšetkým potrebné naučiť roľníkov, aby sústavne plnili svoje bežné poistné, aby sa pre nich zabezpečenie ich staroby stalo vecou samozrejmou. Keď sa nám to podarí, nebude obava, že by sa plán inkasa poistného dôchodkového zabezpečenia roľníkov a družstevníkov stanovený na rok 1955 nepodarilo splniť.
Teraz niekoľko slov o úseku nášho miestneho hospodárstva.
Úsek miestneho priemyslu a komunálneho hospodárstva patrí k najmladším úsekom nášho národného hospodárstva. Jeho činnosť je zameraná jednak na poskytovanie služieb miestneho významu a jeho výroba, stanovená smernicami strany a vlády, je dôležitým doplnkom výrobných odvetví národného hospodárstva.
Výroba stavebných hmôt ako aj drobných predmetov pre poľnohospodárstvo predovšetkým z miestnych zdrojov surovín a priemyslového odpadu, rozvoj siete prevodzovní poskytujúcich dnes takmer všetky druhy služieb obyvateľstvu, starostlivosť o rozvoj bytovej výstavby a údržby komunálnym stavebníctvom, to sú v kocke úlohy, ktoré má plniť miestne hospodárstvo.
Všetci, ktorí prichádzajú do styku s podnik mi miestneho hospodárstva, dnes ešte musia konštatovať, že tento úsek má vážne nedostatky, vyplývajúce z dlhých dodacích lehôt, často v zlej kvalite poskytovaných služieb a hlavne v neprimerane vysokých cenách. Vyplýva to hlavne z toho, že mnohé podniky, aby si uľahčili starosti s plnením plánu akumulácie a výkonov, cestou autonómnej tvorby cien predražujú svoje výkony namiesto nastúpenia cesty znižovania vlastných nákladov výroby lepšou organizáciou práce, sústavným školením a výchovou pracovníkov a bežnou kontrolou zo strany vedenia podniku ako i nadriadených orgánov. Aj keď vydaním cenníkov za poskytované služby do určitej miery autonómna tvorba cien bola obmedzená, nenastane zásadná náprava v cenách a kvalite služieb dotiaľ, kým hlavne národné výbory a ich členovia nezintenzívnia za spoluúčasti najširších más cenovú kontrolu.
Tuná národné výbory ostali veľmi veľa dlžné spotrebiteľskej verejnosti, hlavne pokiaľ ide o sústavnú informovanosť o týchto otázkach, hoci národné výbory poriadajú hovory s občianstvom aj o práci podnikov miestneho hospodárstva.
Jednou priamo zo životných otázok obyvateľov je otázka bytová a hlavne údržba bytového majetku v správe bytového hospodárstva komunálnych podnikov. Už vládne uznesenie z 15. septembra 1953 orientovalo národné výbory na tento úsek, pretože prevádzanie údržby bytového majetku bolo značne zanedbávané. Vzhľadom na stratovosť bytového hospodárstva a potrebu značnej údržby strana a vláda zabezpečuje pre tieto účely v štátnom rozpočte každoročne značné finančné prostriedky. Napríklad v roku 1954 bolo zabezpečené v rozpočte z celkového prídelu pre podniky miestneho hospodárstva 79% finančných prostriedkov len pre bytové podniky a v rozpočte na rok 1955 vzrástla táto čiastka na 87% z celkových prídelov podnikom miestneho hospodárstva. Ide o niekoľko desiatok miliónov korún zabezpečených v štátnom rozpočte pre bytové komunálne podniky na údržbu bytového majetku, za ktoré môžeme značne zvýšiť bytovú kultúru našim pracujúcim, keď sa zabezpečí hospodárne prevádzanie opráv bytového majetku na jednej strane a plnenie inkasa nájomného na strane druhej. Treba potierať také zjavy v hospodárení bytových podnikov ako napríklad u bytového komunálneho podniku v Bratislave, ktorý len za rok 1954 vykázal nedoplatkov na nájomnom za socialistickým sektorom vo výške Kčs 750. 000 a za súkromníkmi takmer 200. 000 Kčs. Zrejme pre tieto nedostatky musí sa dostať podnik do finančných ťažkostí pri plnení plánovaných úloh.
Treba pranierovať aj nedostatky v okresných stavebných podnikoch, ktoré síce plnia plán akumulácie, ovšem často len na úkor spotrebiteľov. Prieskumami v priebehu roku 1954 bolo zistené, že napríklad okresný stavebný podnik v Poprade, hoci plnil plán akumulácie, najmä v II. polroku v priemere na 200%, vyplácal zamestnancom neprimerané mzdy, takže napríklad päťčlenná partia tohto podniku dostala za 4 týždne vyplatené mzdy vo výške Kčs 15. 380, hoci mala dostať len 9. 554 Kčs. V tomto podniku bolo napríklad zistené, že len náklady na mzdy činili u niektorých akcií až 67% fakturácie. Okresný stavebný podnik v Michalovciach prilepšoval odborníkom mzdy pripočítavaním stratových hodín a nadhodnocovaním výkonov až na 200% normy. V okresnom stavebnom podniku v Žiline, aby mohli čerpať neodôvodnene mzdy, skresľovali vo výkazoch plnenie výkonov. V okresnom stavebnom podniku v Púchove, aby si zlepšili hospodársky výsledok za rok 1953, vyfakturovali aj neprevedené práce školskému odboru ONV vo výške Kčs 440. 000, takže pri skutočnom prevádzaní prác v. roku 1954 musel podnik zápasiť s nedostatkom finančných prostriedkov. Prieskumom o spotrebe mzdového fondu v okresnom stavebnom podniku "v Brezne sa zistilo, že podnik prekračovaním počtu pracovníkov vážne narušil mzdové pomery, vyplácal čierne mzdy, neoprávnené odlučné zamestnancov, rozpredával materiál súkromníkom a pod.
Hospodárenie podnikov miestneho hospodárstva sa v roku 1955 za prvý a druhý mesiac čiastočne zlepšilo oproti tomu istému obdobiu minulého roku, avšak plánovaná akumulácia ako aj odvody ziskov do rozpočtov národných výborov zaostávajú. Príčiny väzia pri neplnení akumulácie opäť v prekračovaní nákladov najmä v miestnom priemysle. Podniky nielenže neplnia odvody ziskov do rozpočtov národných výborov, ale zápasia aj s nedostatkom finančných prostriedkov najmä preto, že nevenujú dostatočnú pozornosť inkasu pohľadávok, ktoré činia len k 1. marcu 1955 vyše 63 miliónov Kčs. Máme však v úseku miestneho hospodárstva aj podniky dobré, ktoré nielen plnia plánované úlohy, ale postupne skvalitňujú svoje služby jednak rozširovaním siete svojich prevodzovní a jednak kontrolou plánu nákladov, takže v prvom štvrťročí bolo možné vyhodnotiť takmer päťdesiat podnikov miestneho hospodárstva podľa kritérií celoštátnej súťaže. Z týchto podnikov napríklad Okresný priemyslový kombinát Trnava, Komunálne služby Mikuláš a Okresný stavebný podnik Bratislava okolie boli navrhnuté medzi uchádzačov o Červenú zástavu vlády a Ministerstva miestneho hospodárstva. Ide o podniky, v ktorých zaviedli kontrolu hospodárnosti, pravidelné prevádzkové porady, socialistické súťaženie, novátorské metódy práce a ktoré sa zaoberajú aj otázkou zavádzania chozrasčotu. Teda nová organizácia práce, ako aj dobrá masovopolitická práca sa v týchto podnikoch udomácnili. A to je ten čarovný prútik, pomocou ktorého dá sa dosiahnuť lepších výsledkov v hospodárení, ako aj v plnení plánu u podnikov miestneho hospodárstva, keby sme ho vedeli všade použiť.
Vzhľadom na stále vzrastajúci význam podnikov miestneho hospodárstva bude potrebné zabezpečiť plnenie akčných plánov národných výborov na úseku rozširovania siete prevodzovaní, zvyšovať výrobu najmä spotrebných výrobkov, zlepšovať akosť poskytovaných služieb, znižovať vlastné náklady a ceny poskytovaných služieb. Ak sa bude venovať dostatočná pozornosť aj zavádzaniu novátorských metód práce, ako aj chozrasčotu a keď sa podarí národným výborom zainteresovať do problematiky miestneho hospodárstva aj široké masy obyvateľstva, odstránia sa rozhorčenie a oprávnené sťažnosti našich občanov na prácu podnikov miestneho hospodárstva.
Úsek miestneho hospodárstva je nositeľom starostlivosti o najdrobnejšie každodenné potreby pracujúcich. Pre každého jedného občana znamená miestne hospodárstvo vzhľadom na množstvo poskytovaných služieb veľmi mnoho. Jeho najväčšiu dôležitosť znamená tá skutočnosť, že z piatich hlavných potrieb obyvateľstva (výživa, odievanie, obydlie, doprava a zdravotno-technické požiadavky) práve komunálne hospodárstvo zabezpečuje veľkú časť. Akonáhle sú tieto potreby pracujúcich plne poskytované zo strany podnikov miestneho hospodárstva, najmä formou kvalitnej dobrej, včasnej a lacnej služby, ľudská energia sa týmto ušetri od zbytočnej námahy, čo sa na druhej strane prejaví mohutným vplyvom na vzraste výrobnosti a tým aj na vzostupe životnej úrovne obyvateľstva.
Je preto našou hlavnou úlohou zdokonaľovať ekonomiku miestneho hospodárstva, hlavne previesť dokonalú decentralizáciu akejkoľvek hospodárskej riadiacej činnosti. To znamená, že príslušné orgány národných výborov počnúc od MNV až po KNV budú si sami riešiť problémy súvisiace s hospodárskou činnosťou a rozvojom tohto úseku priamo na mieste, aby sa tak zabezpečilo uspokojenie požiadaviek pracujúcich zo strany podnikov miestneho hospodárstva.
Ako vidíme, v týchto dvoch zložkách nášho rozpočtu na rok 1955, či to už v dôchodkovom zabezpečení, alebo v poskytovaní služieb našim pracujúcim podnikmi miestneho hospodárstva, máme dosiaľ značné nedostatky a stojí teraz pred nami úloha z týchto nedostatkov vyjsť na cestu riadneho plnenia nášho štátneho rozpočtu a zároveň aj plniť požiadavky našich pracujúcich. K zabezpečeniu týchto úloh musíme zlepšiť prácu oddola až hore, . j. od miestnych národných výborov až po krajské národné výbory a až po Povereníctvo miestneho hospodárstva a Slovenský úrad dôchodkového zabezpečenia, nakoľko rozvrh doterajších skutočností nám ukazuje, že korene nedostatkov pramenia v prevažnej väčšine v riadení, organizovaní a usmerňovaní práce našimi výkonnými orgánmi.
Preto tento rok vystúpme smelo vpred za odstránenie nedostatkov, za dôsledné splnenie rozpočtovaných úloh s vedomím, že všetko robíme pre blaho našej vlasti a pre sústavné zlepšovanie blahobytu našich pracujúcich. (Potlesk.)
Predseda Kubač:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi poslancovi dr. Ivanovi Štefánikovi.
Poslanec dr. Štefánik:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
V rozprave o štátnom rozpočte chcem sa zaoberať významom národných výborov pre plnenie štátneho rozpočtu a poukázať na niektoré nedostatky vo finančnom hospodárení na národných výboroch.
Funkcia a význam národných výborov v našom politickom živote je nám všetkým jasná. Naposledy ju veľmi výstižne zdôraznil súdruh Bacílek vo svojom referáte na sjazde KSS v Bratislave, keď poukázal na národné výbory ako na ohromnú politickú silu. ktorá spojuje najvyššiu štátnu moc s masami pracujúcich, ako na orgány, kde temer 47. 000 členov národných výborov predstavuje sociálne a politické rozvrstvenie obyvateľstva Slovenska a takto upevňuje zväzok robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie.
Aj v zpráve, ktorú nám podal súdruh povereník financií, bola správne zdôraznená významná úloha národných výborov pri našom štátnom rozpočte a pri našom hospodárení vôbec. Vychádzajúc zo zásady jednotnej finančnej politiky sú rozpočty národných výborov časťou jednotného štátneho rozpočtu. Pritom sú to však rozpočty samostatné, čím sa utvrdzuje zodpovednosť národných výborov a ich orgánov za plnenie rozpočtových úloh. Keď pritom vezmeme do úvahy, že národným výborom boli zverené veľké finančné prostriedky, ktoré predstavujú proti 5% časti príjmov na druhej strane až 35. 5%, t. j. 4, 267. 000. 000 Kčs výdavkov slovenskej časti štátneho rozpočtu, vidíme, že otázku správneho finančného hospodárenia národných výborov skutočne nemožno podceňovať. Je skutočne pravdou, že podľa kvality práce národných výborov posudzujú pracujúci kvalitu práce ľudovodemokratického štátneho aparátu.
Máme poruke výsledky rozpočtového hospodárenia národných výborov za uplynulý rok 1954. Nebolo by správne, keby sme pri hodnotení týchto výsledkov nepoukázali na mnohé klady a zlepšenia v tomto hospodárení. Mnohé národné' výbory, plniac uznesenia X. sjazdu KSČ, venovali viac pozornosti otázkam hospodárnosti a tak prispeli k zníženiu cien, ku ktorému došlo u nás 1. apríla 1954.
Ďalším nepopierateľným kladom vo finančnom hospodárení národných výborov je zavedenie novej účtovnej evidencie podľa vzoru a skúseností Sovietskeho sväzu. Táto nová účtovná evidencia umožňuje prehľadné vedenie finančných záležitostí národných výborov a je len na ich orgánoch, aby využívali všetky možnosti, ktoré im táto nová evidencia dáva k operatívnemu vedeniu rozpočtovej agendy tak, aby sa táto nová evidencia nestala len samoúčelnou registráciou hospodárskych operácií, ale aby bola nástrojom operatívneho využívania čísiel pre zvyšovanie hospodárnosti a ochrany národného majetku. Ku kladom finančnej a rozpočtovej agendy našich národných výborov patrí aj to, že sa rozširujú kádre zodpovedných pracovníkov, hlavne na vyšších stupňoch národných výborov, ktorí operatívne a kvalifikovane riadia a skutočne vedú zverený úsek.
Pri všetkých týchto i iných nepopierateľných kladoch v rozpočtovej agende národných výborov sú tu však mnohé závažné nedostatky, na ktoré by som chcel osobitne upozorniť. Tieto nedostatky by sa dali zadeliť do štyroch stupníc, a to na
1. nedostatky v rozpočtovej disciplíne, t. j. vo vykonávaní rozpočtovej agendy,
2. nedostatky vo finančnej disciplíne,
3. nedostatky, vyplývajúce z nedočerpania a z prečerpania rozpočtových položiek,
4. nedostatky v hospodárení podnikov miestneho hospodárstva.
Nedostatky v rozpočtovej disciplíne spočívajú hlavne v tom, že národné výbory nedodržiavajú zásadu účelového použitia rozpočtových prostriedkov a v tom, že si dostatočne neuvedomujú základné pravidlo, že z rozpočtu možno čerpať iba po výšku otvoreného úveru a v nijakom prípade nemožno rozpočet - i v tej najnižšej položke - prekročiť skôr, ako sa prevedie presun prostriedkov tam, kde sa v priebehu roku javí odôvodnená vyššia potreba. Národné výbory nepochopili doteraz dostatočne funkciu a význam otvárania úverov, čím sa môže a má behom roku rozpočet spresňovať.
Druhým závažným nedostatkom rozpočtovej disciplíny na národných výboroch je to, že hlavne na národných výboroch nižšieho stupňa sa často hospodársky plán nekryje s rozpočtom. Preto treba zlepšiť spoluprácu medzi plánovačmi a finančnými pracovníkmi, a to nielen počas plánovacích prác a pri zostavovaní rozpočtu, ale v priebehu celého roku.
Ešte závažnejšie sú prípady porušovania finančnej disciplíny, lebo tieto majú svoje korene v nedostatočnej starostlivosti a často aj v nedbalosti finančných pracovníkov národných výborov. Pri revíziách v hospodárení národných výborov a ich rozpočtových organizácií sú zisťované závady v manipuláciách s peňažnými prostriedkami. Účtovná evidencia nie je v ažurite a potom ani nemôže slúžiť svojmu cieľu a neposkytuje nijaké" podklady pre operatívne vedenie hospodárenia. S týmito otázkami súvisí aj nedostatočná starostlivosť o otázky úspornosti a hospodárnosti, hlavne na nižších stupňoch národných výborov. Tak napríklad v Závodnom ústave národného zdravia Trate družby sa prehospodárilo nesprávnym upravovaním cestovných účtov viac ako 28. 000 Kčs. Na MNV v Sečovciach sa nesprávnym hospodárením so stavebným materiálom zapríčinila škoda 129. 684 Kčs. Na ONV v Prievidzi nesprávnym hospodárením materiálovými zásobami bola spôsobená škoda 3. 687 Kčs.
Medzi prípady porušovania finančnej disciplíny patrí aj malá starostlivosť o plnenie príjmov z funkčnej a správnej činnosti. Na tomto úseku často ani príslušní vedúci nevenovali dostatočnú pozornosť otázkam náhrady napríklad za. poskytovanie bytov, ústavného prádla, spotreby elektriny a pod. Napríklad Krajský detský domov v Spišskom Hrhove za celé obdobie od svojho vzniku neodviedol do príjmov štátneho rozpočtu ani korunu napriek tomu, že zamestnanci v tomto domove obývajú 12 izieb.
Finančná disciplína sa porušuje aj tým, že sa nevenuje pozornosť kontrole faktúr za materiál a hlavne za práce a generálne opravy a preplácajú sa potom neodôvodnené sumy.
Aké sú príčiny porušovania finančnej a rozpočtovej disciplíny? Hlavná príčina spočíva v tom, že zodpovední pracovníci nemajú dosť zodpovednosti a kvalifikácie. Potom rozhodujú o finančných a hospodárskych otázkach mecha-, nicky. Druhou príčinou porušenia finančnej a rozpočtovej disciplíny je to, že funkcionári, hlavne na národných výboroch nižšieho stupňa, si ešte dostatočne neuvedomili zodpovednosť za zverené prostriedky. Tu si musí každý funkcionár národných výborov i každý zodpovedný r pracovník uvedomiť, že má zverené prostriedky socialistického majetku a že porušovanie tohto majetku a nehospodárne zaobchádzanie s ním je porušením socialistickej zákonnosti a štátnej disciplíny.
Všetky tieto nedostatky pramenia jednak z toho, že vyššie orgány, kde sú vyspelejšie kádre, sa nedostatočne starajú o národné výbory nižšieho stupňa, a jednak z nedostatočnej masovo-politickej práce.
Z týchto nedostatkov finančnej a rozpočtovej disciplíny potom pramení nedostatočné čerpanie jedných a prečerpávanie druhých rozpočtových položiek. Je pritom povážlivým zjavom, že k nevyčerpávaniu rozpočtových položiek dochádza tam, kde máme na ich plnení najväčší politický i ekonomický záujem, t. j. v investičnej výstavbe a v poľnohospodárstve, naproti tomu k prečerpávaniu dochádza tam, kde je to znakom nehospodárnosti, napr. pri prekračovaní administratívnych nákladov (ako sú prípady vysokých nákladov služobných ciest a telefónnych rozhovorov, ktoré spomenul i súdruh povereník), alebo napríklad pri prekračovaní vecných nákladov na liečivá v zdravotníctve.
Na úseku investičnej výstavby je nevyčerpávame rozpočtových položiek povážlivé, lebo v tomto smere nesplnil kraj Prešov rozpočet ani na 50%, Banská Bystrica na 75%, Košice na 74%, z toho na úseku školstva len na 58%. V Žilinskom kraji prechádza do roku 1955 asi 220 rozostavaných bytových jednotiek s nákladom cca 5 miliónov Kčs. Na úseku školstva v Žilinskom kraji sa nezačalo s výstavbou Vyššej priemyselnej školy v Martine, ktorá mala začať v roku 1954. Ostatné vyššie odborné školy sa postavili sotva na 30%, ďalej sa nezačalo i s ďalšími plánovanými stavbami. V Prešovskom kraji sa malo v roku 1954 začať s 22 školskými novostavbami, začalo sa však len s desiatimi. V Košickom kraji neboli dostavané a dané do užívania dve nemocnice, dve školy a desiatky bytových jednotiek.
Najvyššie zaostávanie v investičnej výstavbe sa teda prejavilo na východnom Slovensku. Pritom práve tieto kraje majú v rozpočte na rok 1955 zvýšené investičné úlohy, a to kraj Košice o 39 miliónov, z čoho len na úsek školstva pripadá 38 miliónov, a kraj Prešov o 31 miliónov, z čoho na školstvo pripadá 16 milónov a na miestne hospodárstvo 10 miliónov Kčs.
Z toho je vidieť, že zodpovednosť pracovníkov národných výborov, funkcionárov a správcov rozpočtových úverov týmto tiež úmerne vzrastá. Títo všetci musia hľadať nové formy kontroly prevádzania jednotlivých investičných akcií. Ako príklad chcel by som uviesť školský odbor KNV v Žiline, ktorý, poučený veľkými nedostatkami z roku 1954, rozdelil si v tomto roku priamy dozor a pomoc na jednotlivých pracovníkov odboru, takže na každého zamestnanca pripadá jedna stavba.
Bude treba v budúcnosti zainteresovať do plnenia investičnej výstavby funkcionárov národných výborov, brať na zodpovednosť osoby, ktoré zapríčinili projekčnú nepripravenosť, penalizovať stavebné a montážne organizácie za nedodržanie hospodárskych zmlúv. Investori sa musia starať o plynulé financovanie stavieb a dodržiavanie postupových plánov stavieb.
Na druhej strane prečerpávanie rozpočtových položiek v administratívnych a vecných nákladoch je dôsledkom nehospodárneho pokračovania, nedostatočného preverovania a kontroly noriem spotreby. Tak napríklad bolo prekročovanie noriem zistené na MÚNZ v Bratislave, II. obvodný národný výbor, kde norma na jednu lekársku hodinu 19. 50 Kčs v skutočnosti sa prekračuje a činí Kčs 30. 95. Stravné jednotky na školách sa prekračujú. Aj tu je potrebné zvýšiť a zdokonaliť kontrolu.
Ako som uviedol, treba hľadať príčiny nedostatkov vo finančnom hospodárení národných výborov aj v nedostatkoch podnikov miestneho hospodárstva. Podniky miestneho hospodárstva sú podstatným príjmovým prínosom národných výborov, lebo na ich príjmoch participujú sumou 41 miliónov Kčs, a miestne hospodárstvo je od 1. I. 1954 osobitnou kapitolou v príjmovej i výdavkovej časti rozpočtu národných výborov. Hospodárenie podnikov miestneho hospodárstva má však ešte stále nedostatky, i napriek prenikavému zlepšeniu, ktoré sa behom posledných mesiacov dosiahlo. Miestne hospodárstvo na úseku miestneho priemyslu a služieb zaostáva ešte v produktivite práce i v pracovnej disciplíne za ostatnými podnikmi socialistického sektora. Výsledky hospodárenia podnikov ÚNV v Bratislave za rok 1954 sa javia napríklad v tom, že prijaté penále týchto podnikov za rok 1954 bolo 635. 000 Kčs, zatiaľ čo zaplatené penále bolo 864. 000. - Kčs, boli teda tieto podniky pasívne v penalizácii o 228. 000 Kôs. Nakoľko ide pritom o penále platené jednak za nesplnenie záväzkov hospodárskych zmlúv a jednak o penále za oneskorené fakturovanie, je tento výsledok svedectvom jednak neplnenia plánovaných a kontrahovaných úloh a malej zmluvnej disciplíny, a jednak nedostatačnej disciplíny finančnej. Ide pritom o podniky hlavného mesta, s najlepšími organizačnými i pracovnými podmienkami. Tak isto je bolesťou podnikov miestneho hospodárstva pomalá likvidácia alebo nové narastanie nadnormatívnych zásob.
Vážené súdružky a súdruhovia!
V tomto svojom diskusnom príspevku chcel som poukázať na význam národných výborov v našom hospodárskom živote. Keď som hovoril zväčša o nedostatkoch v ich finančnom hospodárení, neznamená to, že by som nemohol spomenúť aj celý rad kladov a dobrých výsledkov aj na poli finančného hospodárenia. Odhaľovanie nedostatkov a ich odstraňovanie je však najdôležitejšou úlohou nás, Slovenskej národnej rady, a to práve vo vzťahu k národným výborom. Je samozrejmé, že tak ako my tu v Slovenskej národnej rade odhaľujeme a kritizujeme tieto nedostatky, tak isto bude našou povinnosťou a aj povinnosťou druhého slovenského národného orgánu, Sboru povereníkov, aby národným výborom pomáhal aj na poli finančného hospodárenia odstrániť ich nedostatky, a to konkrétnym, operatívnym a živým riadením ich práce, opierajúcim sa o dôslednú a podrobnú znalosť hospodárskych a finančných otázok národných výborov všetkých stupňov.