Hlavné položky v príjmoch štátneho rozpočtu tvoria príjmy z obratovej dane a z odvodov zisku našich národných a iných socialistických podnikov. To nás zaväzuje upriamiť pozornosť na všetkých činiteľov, ktorí výnos obratovej dane a akumuláciu podnikov ovplyvňujú. V oboch prípadoch je základným predpokladom dobrých výsledkov rovnomerné a kvalitné plnenie plánu. Treba vylúčiť z neho nárazovitosť a šturmovčinu, rozlúčiť sa, s nepodarkovitosťou vo výrobe, starať sa o dobrú kvalitu i vzhľad a vyhovujúci sortiment výrobkov, lebo nerešpektovanie týchto požiadaviek samočinne vedie k zmenšovaniu výsledkov i na obratovej dani i na tvorbe zisku. Je predsa samozrejmé, že ak máme splniť výnos dane z obratu tovarov, musíme vyrobiť a dodať také výrobky, ako si spotrebitelia žiadajú a aké môžu upotrebiť. Nedosiahneme ho ale napríklad z nepodarkov, ktoré alebo musíme predať ako menej hodnotný tovar, alebo nám zostanú ako ležiaky v nadnormatívnych zásobách, ale napokon musíme zahodiť do zberu. A to rovnako platí aj o tvorbe ziskov v podnikoch.

Je, myslím, príčinou k vážnemu zamysleniu skutočnosť, že hospodárske organizácie na Slovensku podľa predbežného vyčíslenia splnili plán odvodu ziskov za minulý rok do štátneho rozpočtu len zo 72%. Kde sú príčiny tohto zjavu? Sú v prekračovaní vlastných nákladov a teda vo všetkých tých okolnostiach, ktoré nám náklady zvyšujú, či už ide o to, že sa trpí stav, aby sa vyplácali vyššie mzdy bez väčšieho množstva alebo akostnejšej práce, alebo ide o nezodpovedné narábanie s materiálom, o nedostatočné využívanie technických zariadení, alebo o neporiadky, ktoré neprimerane zvyšujú režijné a iné neproduktívne náklady. Ako na s jazde KSS uviedol súdruh B a c í l e k, podniky Povereníctva lesov a drevárskeho priemyslu prekročili vlani vlastné náklady o 38 miliónov a podniky potravinárskeho priemyslu o 45 miliónov. Takto teda unikajú nášmu štátnemu rozpočtu celé stámilióny.

Relatívne prekračovanie mzdových fondov nám z toho len u podnikov podliehajúcich povereníctvam za vlaňajší rok robilo 90 miliónov korún. To ukazuje, ako je dôležité, aby sme upriamili zvýšenú pozornosť na udržiavanie správneho pomeru medzi rastom produktivity práce a rastom miezd, ktorý bol vlani na Slovensku krajne nepriaznivý. No zrovna tak, ako je potrebný poriadok na produktívnych pracoviskách, je potrebné upevniť ho aj v administratíve, ako o tom výrazne svedčí skutočnosť, že vlani sa nesplnili príjmy o 120 miliónov Kčs len z toho titulu, že o takúto sumu zaostali strojové a traktorové stanice vo fakturácii, v inkase a vymáhaní pohľadávok, alebo že ďalších 110 miliónov nevplynulo do štátneho rozpočtu, lebo takúto sumu dlhovalo koncom roku 1954 obyvateľstvo na daniach. Z hľadiska vývoja vlastných nákladov a odvodu ziskov zaslúžia si osobitnú pozornosť tzv. neproduktívne náklady, ktorých bolo za vlaňajší rok na Slovensku okolo 150 miliónov korún. Sú to prostriedky, ktoré ako by boli priam vyhodené von oknom. Patria k nim napríklad straty z nadplánovaného odpadu a z výrobkov horšej kvality. Tento luxus stál vlani len podniky podliehajúce štyrom povereníctvam na Slovensku vyše 28 miliónov korún. Na štátnych majetkoch za deväť mesiacov uhynulo nad prípustnú normu 26. 909, ošípaných v hodnote skoro štyri a pol milióna Kčs. Pri poctivej a zodpovednej práci by takýmto stratám zaiste bolo možné zabrániť.

Myslím, že to isté platí aj o mankách v obchode, ktorých stav v úseku Povereníctva obchodu už na začiatku minulého roku predstavoval sumu 43 miliónov Kčs a v nasledujúcich deviatich mesiacoch sa zvýšil o ďalších 13. 8 mil. A či je potrebné, aby ďalšie státisícové a miliónové straty nášmu hospodárstvu vznikali len preto, že sa nechá skaziť tovar alebo surovina, ako sa napríklad stalo v potravinárskom priemysle, kde splesnivelo 54. 300 kg ovocnej drene? Alebo je pri riadnej organizácii práce, pri zodpovednom postoji k úlohám a pri zmysle pre disciplínu a poriadok potrebné, aby naše podniky platili milióny na penále a pokutách, na nákladoch za zdržné a stojné, na arbitrážnych trovách a podobných výdavkoch? Zaiste nie je bez súvislosti, že na" jednej strane nám náš obchod plánované odvody zisku neplní, avšak zato na druhej strane obchodné podniky len na pokutách a penále za nedodržanie hospodárskych zmlúv vlani zaplatili 23 miliónov Kčs.

Je povinnosťou nás všetkých, či pracujeme na úseku priemyslu, obchodu, dopravy- stavebníctva alebo poľnohospodárstva, či sme zodpovední za výsledky práce na výrobnom úseku alebo v administratíve, aby sme so všetkou energiou a rozhodnosťou potierali všetky tie nepriaznivé a nevítané zjavy, ktoré zmenšujú výsledky budovateľského úsilia nášho pracujúceho ľudu, a naopak, aby sme viedli chybujúcich a zaostávajúcich k novým a novým činom, ktoré pomôžu nedostatky prekonať a dobré výsledky znásobiť.

Ak súdruh povereník inž. Marko zdôrazňoval nutnosť ďalšieho zavádzania vnútropodnikového chozrasčotu, je tomu tak preto, že bez jeho zavedenia do všetkých našich závodov a podnikov nie je možné dostatočne plniť úlohy štátneho rozpočtu, nie je možné zaviesť poriadok do hospodárenia našich podnikov a závodov. Bude preto úlohou všetkých hospodárskych pracovníkov, aby v úzkej spolupráci s odborovou organizáciou vytvárali všetky predpoklady pre ďalšie zavádzanie chozrasčotu, aby jubilejný rok 10. výročia nášho oslobodenia stal sa rokom, v ktorom každý náš pracujúci si uvedomí, že bez správneho hospodárenia, bez zvyšovania produktivity práce a znižovania vlastných nákladov nie je možné zvyšovať hmotnú a kultúrnu úroveň našich pracujúcich.

Súdružky a súdruhovia!

Štátny rozpočet, na rok 1955 je rozpočtom našej tvorivej a mierovej práce. Na jeho plnenie musíme zainteresovať všetkých našich pracujúcich. Revolučné odborové hnutie vyvinie všetko úsilie k tomu, aby širokým rozvojom socialistického súťaženia, zavádzaním nových metód práce a zhospodárnením výroby boli vytvorené všetky predpoklady pre jeho splnenie, aby tak bolo zabezpečené ďalšie zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne nášho pracujúceho ľudu. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi poslancovi Jánovi Cengelovi.

Poslanec Cengel:

Vážená Slovenská národná rada!

K odznelej zpráve súdruha povereníka Marku o štátnom rozpočte na rok 1955 dovoľujem si predniesť svoj diskusný príspevok, a to o nedostatkoch v hospodárení podnikov Povereníctva stavebníctva.

Organizácie Povereníctva stavebníctva sú na Slovensku jedným z najväčších rezortov, od ktorých produkcie akumulácie sú silne ovplyvňované štátne príjmy. Hospodárske výsledky za rok 1954 a za I. štvrťrok 1955 ukazujú, že tieto organizácie v prevažnej miere nielen že neplnili plán akumulácie, ba naopak, ako to už tu uviedol súdruh povereník financií inž. Marko, vyprodukovali vysokú neplánovanú stratu.

Tak za rok 1954 miesto plánovanej akumulácie 361 miliónov Kčs dosiahli organizácie Povereníctva stavebníctva 15 miliónov straty. Predovšetkým je potrebné poukázať na výsledky stavebno-montážnych organizácií povereníctva, kde - ako som uviedol - z celkovej akumulačnej zaostalosti 376 miliónov Kčs zaostávajú stavebno-montážne organizácie o 357 miliónov.

Aj pri zrovnaní s výsledkami roku 1953 nie je možní uspokojiť sa s vývojom hospodárenia stavebno-montážnych organizácií. Nakoľko proti plánovanému zlepšeniu hospodárenia o 1. 92% zo základnej stavebnej výroby pri prihliadnutí ku všetkým vplyvom na hospodárenie roku 1954 bolo dosiahnuté zlepšenie len o 0.81%. Aj keď treba priznať, že sú mnohé vplyvy na hospodárenie stavebno-montážnych organizácií, s ktorými sa stavebníctvo nemôže samé vyporiadať a o ktorých sa chcem zmieniť ďalej, predsa len prevažná Časť príčin väzí v samotnom stavebníctve. Najzávažnejšou príčinou neplnenia plánu akumulácie a plánu znižovania vlastných nákladov je neplnenie výrobného plánu a produktivity práce, ktorý Povereníctvo stavebníctva splnilo v stavebnej činnosti na 83.7% a produktivitu na 89.2%.

Neplnenie plánu výroby odráža sa jednak v manku a absolútnom objeme akumulácie, ako aj na prekračovaní vlastných nákladov v zložke réžie. Neplnenie plánu znamenalo úbytok na produkcii akumulácie okrúhle 103 miliónov Kčs.

V ďalšom poukážem hlavne na nedostatky vo vlastnom hospodárení Povereníctva stavebníctva, ktoré sú v niektorých prípadoch jednotným ukazovateľom príčin zapríčiňujúcich neplnenie plánu výroby i akumulácia.

V roku 1954 mali stavebno-montážne organizácie usporiť na hodnote základnej stavebnej výroby 14. 02%. V skutočnosti dosiahli len 5. 99 percent. Úkol v znížení vlastných nákladov na rok 1955, podľa ktorého majú stavebno-montážne organizácie v roku 1955 ušetriť 14. 5%, stavia tieto organizácie pred naliehavú a vážnu úlohu, podstatne zlepšiť hospodárnosť na všetkých úsekoch svojej činnosti. Najväčšie nedostatky v roku 1954 prejavili sa na úseku hospodárenia s materiálom, režijnými nákladmi a ani vo vývoji miezd nie je situácia uspokojivá. Preto by som sa s týmito nákladmi chcel bližšie zaoberať. Materiál tvorí prevažnú časť nákladov na stavebné dielo. Podľa plánovaných noriem napríklad pre bytovú výstavbu predpokladá sa spotreba materiálu v hodnote 44-48% z celkových nákladov. U ostatných stavieb je to o niečo menej. Skutočná spotreba materiálu pri bytovej výstavbe v niektorých podnikoch prevyšuje však plánovanú normu až o 7%. Na nehospodárnosť s materiálom veľký vplyv má aj nedostatočný a dakedy aj lajdácky postoj pracovníkov na stavbách k materiálu, nech je to už nešetrne vykladanie materiálov, malá starostlivosť pri uskladnení materiálu a zabezpečenie proti krádežiam, plytvanie jedným z najvzácnejších materiálov - s drevom - v takých prípadoch, kde miesto starého použitého reziva alebo použitia úsporného debnenia používa sa nové rezivo. V rámci hlavnej správy 26 podnik Priemstav Košice prekračoval plánované náklady na materiál o 5. 8% a Priemstav Prievidza dokonca o 7%. Sú však podniky, ktoré sa starajú o hospodárenie s materiálom, tak napríklad závod Pozemných stavieb v Poprade dosiahol úsporu až 15% proti plánovaným nákladom tým, že podľa výrobných kalkulácií rozpisoval materiálové limity a osobitnú starostlivosť venuje vstupnej kontrole materiálu ako aj zamedzeniu rozkrádania materiálov.

Mimoriadne vysoká spotreba materiálu bola u podnikov pridruženej stavebnej výroby, kde napríklad podnik v Žiline mal spotrebu až 60. 5%. Hlavnou príčinou tu bola naprosto nedostatočná starostlivosť o uskladnenie a evidenciu.

Nehospodárnosť s materiálom, hlavne s palivom, sa prejavuje tiež u podnikov výroby stavebných hmôt. Napr. Tehelne na Čemernom II. majú spotrebu paliva o polovicu nižšiu ako Zvolen II. Náklady na materiál sa zbytočne zvyšujú často veľkými prevozmi, -platí to hlavne u štrkov, pieskov a kameňa. Tieto materiály predstavujú cca 35% materiálov dovážaných na stavbu. Aj keď stavebné organizácie už priebehom roku 1954 a v roku 1955 uskutočňovali rôznu formu kontroly materiálu, ako limitkami, odbornými šekami a pod., predsa nedosiahlo sa znateľnejšieho úspechu ani v I. kvartáli roku 1955.

Za január a február sa prekročila spotreba materiálu proti plánu o 15 miliónov korún.

Správna alebo nesprávna organizácia práce odráža -sa predovšetkým v čerpaní mzdovej zložky nákladov. Vývoj miezd v roku 1954 ukazuje sa pomerne uspokojivý a podiel miezd z celkových nákladov v roku 1954 sa znížil o 2. 2%. No nemôžeme byť s týmto stavom spokojní. Aj v oblasti miezd možno dosiahnuť lepších výsledkov, čo dokazujú niektoré konkrétne zistenia nesprávneho postupu na stavbách; napríklad v závode Ružomberok na stavbe 36 bytových jednotiek T 13/14 pre KNV bolo podľa úkolových listov vyplatených 142. 000. - Kčs neproduktívnych miezd. Tak isto v Žiline na ulici Červenej armády na stavbe 12 bytových jednotiek T 13/52 bolo vyplatené 91 tisíc neproduktívnych miezd, z čoho časť pripadá na čierne mzdy vyplácané na vyrovnanie minimálneho zárobku, aby robotníci neopustili stavbu. To ukazuje na nedostatok v riadení a organizácii výroby.

U priemyselných výrobní treba poukázať na prax našich tehelní, kde pomer vzrastu miezd k produktivite je horší ako u stavebno-montážnej činnosti.

Nie je predsa možné napríklad, aby mzdové náklady u Zvolena II. boli trikrát väčšie ako u Šafárikova. Dosiahnutie priaznivého vývoja vo mzdách neznamená prirodzene znižovanie zárobkov robotníkov, ale naopak lepšou organizáciou práce treba umožniť robotníkom také zárobky, aby si stavebníctvo vytvorilo káder stálych pracovníkov.

Podstatná časť akumulačnej zaostalosti je v tom, že hospodárske organizácie Povereníctva stavebníctva neprispôsobovali dostatočne režijné náklady úmerne k plneniu plánu výroby..

Aj keď nie vo všetkých režijných nákladoch je možné primerané znižovanie, nedosiahlo sa toho u podnikov pomocnej stavebnej výroby ani v položkách, kde táto realizácia by mala byť zachovaná. S týmto problémom vedeli sa pomerne dobre vyporiadať podniky inžinierskych stavieb. Že s otázkou prispôsobenia výšky réžie k plneniu výrobného úkolu možno sa vyporiadať, ukazuje príklad závodu v Poprade, ktorý pri úmerne prepočítanom podiele réžie k plneniu plánu usporil na ostatnej réžii 0, 5% z hodnoty základnej stavebnej výroby.

Neúmerne vysokým percentom podiela sa réžia na nákladoch priemyselnej výroby najmä u výroby tehliarskej, kde najhoršie výsledky má podnik Žilina a Košice. Napriek vysokým režijným nákladom, ktoré sú v tehliarskych podnikoch vysoko prekračované, je úroveň riadenia tehliarskych podnikov a závodov nedostatočná. Dôkazom toho sú veľké rozdiely nákladov na 1. 000 kusov vyrobených tehál v jednotlivých tehelniach. Podstatne nižšie náklady mali podniky Pezinok a Zlaté Moravce ako napríklad Košice a Lučenec, pričom Žilina mala naprosto neúnosné vysoké náklady.

Na režijné náklady stavebno-montážnych organizácií všeobecne nepriaznivo vplývali vysoké neproduktívne náklady, ako penále, úroky a podobne, ako odraz nepriaznivého finančného stavu týchto podnikov.

Z ostatných vplyvov na hospodárenie chcem ešte spomenúť dva, a to hospodárenie v závodných kuchyniach a straty z minulých rokov. Hospodárenie v závodných kuchyniach zaznamenalo síce zlepšenie proti roku 1953, ale aj tu ostáva ešte pre stavebníctvo úkol znižovať osobné a vecné náklady.

Bolo by tiež potrebné, aby aj Povereníctvo financií a Povereníctvo vnútorného obchodu zaoberali sa otázkou výšky príspevkov pre závodné kuchyne vzhľadom na pomery stavebníctva, najmä pokiaľ sa týka priemerného počtu stravníkov, ako aj viacnákladov na dovoz potravín a rozvoz stravy. Snaha po dosiahnutí vyrovnaného hospodárskeho výsledku závodných kuchýň ide niekde na úkor kvantity a kvality stravy.

Na hospodársky výsledok roku 1954 podstatnou mierou zavážili odpisy nereálnych pohľadávok pri zjednávaní čistoty účtovnej evidencie. Tieto výsledky prejavili sa síce až v roku 1954, ale sú to nedostatky stavebníctva z rokov minulých.

Všetky tieto nedostatky sú v prevažnej miere zapríčinené nedostatkami v samotnom riadení podnikov, ktoré sa prejavujú najmä v tom, že podniky ani priebehom roku 1954 nedokázali zaviesť výrobné kalkulácie, t. j. zaviesť také riadenie výroby, kde každému pracovníkovi sa určia jasné úkoly a pridelia hmotné a finančné prostriedky. S takýmto riadením by bolo možné dosiahnuť podstatne lepších výsledkov aj v plnení plánu produktivity a v znižovaní vlastných nákladov. Otázka zavádzania výrobných kalkulácií celkom úzko súvisí s možnosťou zavádzania chozrasčotu. Že sa chozrasčot v stavebníctve osvedčuje, dokazujú výsledky chozrasčotnej čaty 1. mája u Pozemných stavieb v Bratislave ako aj výsledky Ladeckej cementárne. Je na pracovníkoch stavebníctva, aby dobré skúsenosti a progresívne metódy týchto prenášali na ostatné stavby a podniky.

Je potrebné poukázať aspoň na niektoré vážne ťažkosti stavebníctva jednak preto aby ich odstránenie pomohlo k ďalšiemu jeho vývoju, ako aj preto, aby tieto neumožňovali stavebníctvu zastierať vlastné nedostatky.

Napríklad dodatočné redukcie plánu nepriaznivo ovplyvňujú akumuláciu. Dodatočné zníženie úkolu v septembri 1954 zapríčinilo viacnáklady okrúhle 35 miliónov Kčs tým. že režijný aparát bod vybudovaný na prikázaný úkol a jeho redukcia ani do konca roku ani spiatočné nemohla byť úspešne prevedená. No aj mnohé stavby, ktoré sú zaradené v pláne stavebnej výroby, sú tak projekčné nedostatočne pripravené, že spôsobujú zvýšené neplánované náklady. Nedostatočná projekčná pripravenosť stavby v Hencovciach znamenala pre stavebníctvo viacnáklady vo výške 2, 400. 000 Kčs. Z celkovej straty u Pozemných stavieb v Nitre v roku 1951 8, 400. 000 Kčs vyprodukovala projekčné nepripravená stavba Hron 700% strát. Aj závod Pozemných stavieb v Lubeníku trpí v plnení plánu, ako aj v pláne vlastných nákladov nedostatočnou projekčnou pripravenosťou a z veľkej čiastky strata vyprodukovaná v roku 1954 vo výške 7,227.000 Kčs bola zapríčinená projekčnou nepripravenosťou. Tento stav prechádza aj do roku 1955 a za I. štvrťrok len stavby v Lubeníku zaznamenali z dôvodov projekčnej nepripravenosti viacnáklady vo výške 2,122.000 Kčs.

Tu uvádzam len tie najdôležitejšie a rozsahom najväčšie stavby, no takýto stav je aj u mnohých menších stavieb. Treba pripomenúť, že v minulých rokoch takýto stav zaťažoval samotného stavebníka vo forme prirážok z titulu projekčné] nepripravenosti, kým v roku 1954 a 1955 sú tieto viacnáklady v stavebnej výrobe nehonorované.

Aj skúsenosti zo zostavovania plánu na tento rok ukázali, že starostlivosť o investičnú vý stavbu na Slovensku je u investorov veľmi nedostatočná. Svedčí o tom skutočnosť, že v novembri nedostala stavebná výroba úvodné projekty na objem skoro 300 miliónov Kčs, hoci ich mala dostať podľa platných predpisov do 31. augusta 1954. Táto situácia sa najlepšie ukázala pri uskutočňovaní vládneho uznesenia z 5. januára 1955 o redukcii investičného plánu, keď výrobný úkol bol Povereníctvu stavebníctva skrátený o plných 10% a objem krátenia predstavuje sumu, z ktorej by bolo možno postaviť vyše 3. 000 bytových jednotiek. Pritom zvlášť povážlivá je skutočnosť, že k najväčšej redukcii dochádza práve v krajoch, ktoré najviac zaostávajú a kde investície sú najviac potrebné. Znižovanie investícií je preto aj fotografiou, ako krajské orgány v jednotlivých krajoch investičnú výstavbu zabezpečujú, ako sa o ňu starajú a ako prejavujú svoj postoj k rozvoju svojich dedín a miest. K najväčšiemu kráteniu došlo v kraji Banská Bystrica, a to 23% v kraji Prešov vyše 11%, zatiaľ čo v kraji Nitra a Žilina je krátenie nie celých 6. 5%.

Ani bytová výstavba nie je dostatočne starostlivo pripravená. Dokladom toho je, že stavebná výroba nedostala ešte doteraz schválené úvodné projekty na sídliská Sv. Kríž, Prievidza II, Handlová II, Nitra predmestie, Krtíš a v Bratislave pre sídliská Krížna a Malinovského ulica. Tieto úvodné projekty stavebná výroba potrebuje preto, aby si celkový priebeh ako aj sociálne a prevádzkové zariadenia vedela správne naplánovať.

Technické projekty pre bytovú výstavbu neboli taktiež v dohovorených termínoch dodané, takže nebolo možné v I. štvrťroku začať stavbu 227 bytových jednotiek. Oneskorenému dodaniu technických projektov a teda aj neskoršiemu začatiu stavby došlo, poťažne dôjde vcelku na ďalších 776 bytových jednotkách plánovaných na II. štvrťrok.

Aj na sídlisku Hron je oneskorené dodávanie projektov veľmi časté. Tak napríklad na 300 bytových jednotiek oneskoril sa projekt o 69 dní, u 200 bytových jednotiek o 120 dní, všetko v roku 1954, čo išlo tak ďaleko, že investor podal koncom minulého roku návrh vláde o zníženie investičnej sumy o vyše 23 miliónov Kčs.

Všetky tieto nedostatky zo strany investorov nemôžu ostať pochopiteľne bez vplyvu na priebeh stavieb a dosahované hospodárske výsledky. Okrem toho slúžia k zastieraniu vlastných chýb stavebnej výroby, ktorá ich používa ako "objektívnych príčin" k ospravedlneniu neuspokojivých výsledkov.

Je preto potrebné, aby všetci investori zvýšili svoju starostlivosť o investície vo všetkých slovenských krajoch. Okrem toho považujem za potrebné, aby krajské národné výbory, poťažne ich plánovacie komisie sledovali priebeh projektovaných prác a investorov, ktorí nedodali projekt v dohovorenej lehote, volali každý mesiac na zodpovednosť. Myslím, že toto opatrenie by bolo veľmi účinné, zvýšilo by zodpovednosť stavebnej výroby za plnenie plánu a hlavne prospelo by k rozvoju kraja a tým celého hospodárstva.

Výsledky hospodárenia za I. štvrťrok u podnikov pre všeobecnú výstavbu sa zlepšili, toto zlepšenie však nie je uspokojivé a je potrebné, aby sa stavebníctvo zameralo najmä v týchto smeroch:

1. v riadení výroby cestou výrobných kalkulácií a chozrasčotu,

2. vo zvyšovaní produktivity práce pomocou technicko-organizačných opatrení a technického rozvoja a znižovaním absencie,

3. zavádzaním pohnútkových miezd a odmien najmä zainteresovaním na hospodársky výsledok.

Pevne veríme, že naše stavebníctvo poučené na chybách nedostatočného hospodárenia podnikne všetko, aby tieto nedostatky postupne boli odstránené a splnením tohto prispelo k víťazstvu nášho ľudu v budovaní socializmu v našej krajine. (Potlesk.)

Predseda Kubač:

Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi poslancovi Júliusovi Kusému.

Poslanec Kusý:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky, súdruhovia, milí priatelia!

Veľké úsilie, ktoré štát venuje k zvýšeniu životnej úrovne našich pracujúcich, sa odzrkadľuje v rozpočte našej republiky na tento rok. Dôležité miesto pri zvyšovaní životnej úrovne pracujúcich našej vlasti v rámci štátneho rozpočtu, ako aj v jeho slovenskej časti má u nás dôchodkové zabezpečenie pracujúcich zvlášť našich pracujúcich roľníkov, a služby poskytované podnikmi miestneho priemyslu a komunálneho hospodárstva. Preto tieto zložky nášho života zaberajú veľmi dôležité miesto v našom rozpočte v tomto roku, nakoľko na týchto úsekoch sme v priamom kontakte s potrebami nášho ľudu.

15. apríla tohto roku bolo tomu sedem rokov, čo Ústavodarné Národné zhromaždenie našej republiky prijalo zákon o národnom poistení, ktorým okrem iného dostalo sa dôchodkového zabezpečenia aj masám pracujúceho roľníctva. Dôchodkové a vôbec sociálne zabezpečenie nášho pracujúceho roľníctva patrí medzi najväčšie výdobytky, ktorých sa dostalo pracujúcemu roľníctvu ako výsledok spoločného zväzku a spoločného boja robotníckej triedy s pracujúcim roľníctvom.

Už krátko po vydaní zákona o národnom poistení začali byť prestárlym roľníkom, invalidom a starým roľníckym vdovám, ktoré nikdy poistené neboli a na poistnom si nič neplatili, priznávané sociálne dôchodky. Tieto dôchodky veľmi závažne zlepšili sociálne pomery starých roľníkov. Tieto sociálne dôchodky boli priznané potrebnej časti roľníckeho obyvateľstva, ktorá sama v starých podmienkach nemala možnosť zaistiť sa na čas staroby a vôbec na čas, keď pre invaliditu alebo stratu živiteľa nemala z čoho žiť. Je len samozrejmé, že pre tých roľníkov - a rovnako to platí aj pre roľníckych družstevníkov - ktorí ešte v dobe vydania zákona boli zdraví a práceschopní, neprichádza a pre budúcnosť už nebude prichádzať do úvahy takéto priznávanie sociálnych dôchodkov, lebo títo, majú možnosť získať podľa zákona už riadne nároky na dôchodky. Tieto nároky získavajú tým, že si poisťovacie príspevky riadne a načas platia.

Takéto včasné platenie príspevkov na poistnom je nevyhnutné preto, lebo inak by aj pre budúcnosť celé bremeno zaopatrenia roľníkov v invalidite, starobe atď. bolo presunované na iné vrstvy obyvateľstva, čo by iste nebolo správne. Príspevky, ktoré roľníci na svoje zaopatrenie platia, ale aj tie, ktoré sú im na platenie predpisované, kryjú len časť výdavkov, ktoré štát pre invalidných a starých roľníkov poskytuje.

Tak napríklad v roku 1954 bolo plánované zinkasovať na poistnom na Slovensku Kčs 74, 655. 000 a z toho od roľníkov samostatne hospodáriacich Kčs 50, 895. 000. No v skutočnosti bol tento inkasný plán, ktorý bol pomerne veľmi nízky, splnený len na 63. 07%, pričom poistné nemocenského poistenia členov JRD bolo plnené viac ako na 100%, poistné dôchodkového poistenia členov JRD bolo plnené viac ako na 30 percent, zatiaľ čo poistné dôchodkového poistenia samostatných roľníkov a spolupracujúcich členov ich rodín bolo plnené len na 46. 5%. Prostriedky, ktoré boh vybrané na poistnom od samostatne hospodáriacich roľníkov, ale aj na poistnom dôchodkového poistenia od členov JRD. by sotva stačili kryť už novo získané nároky na dôchodky zo strany členov JRD a samostatne hospodáriacich roľníkov, ktoré boli získané prakticky od roku 1953. Z týchto čiastok by po odpočítaní týchto nákladov už nie nezostalo na ostatné náklady, ktoré vyplatil štát v dôchodkovom a sociálnom zabezpečení roľníckemu obyvateľstvu. Veď len na sociálnych dôchodkoch pre starých roľníkov bolo v roku 1954 vyplatené okrúhle 170 miliónov Kčs, ktoré nakoniec nejdú len v prospech týchto starých roľníkov, ale najmä tiež v prospech roľníckych rodín, v ktorých starci, penzisti poväčšine žijú.

Ako je to z predneseného referátu súdruha povereníka inž. Marku zrejmé, bol plán v inkase poistného dôchodkového zabezpečenia roľníkov a družstevníkov na rok 1955 stanovený vyššie ako v roku 1954. Je to správne stanovenie plánu, lebo plán je určený tak, aby kryl bežné poistné a aby pri tom sa už pomaly začalo s likvidovaním nedoplatkov, ktoré sa u roľníkov za dobu sedem rokov trvania národného poistenia nahromadili.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že stanovenie takejto vysokej sumy bude zo strany roľníkov ťažko znesiteľné. Lepší prehľad o tom, čo takéto stanovenie plánu znamená, dostaneme vtedy, keď si sumy plánu premietneme na jedného družstevníka alebo samostatne hospodáriaceho roľníka. K tomu, aby družstevník splnil svoje povinnosti, ktoré mu ukladá plán v inkase poistného, má platiť na svoje poistné mesačne priemerne Kčs 18. K tomu, aby samostatne hospodáriaci roľník splnil tieto povinnosti, má platiť mesačne podľa výmery pôdy, výrobnej oblasti a druhu pestovanej kultúry medzi Kčs 15-30 mesačne. Za túto pomerne nie vysokú sumu zabezpečí si pracujúci družstevník i samostatne hospodáriaci roľník seba i svoju rodinu pre prípad, že pre invaliditu alebo starobu nebude môcť ďalej hospodáriť, a zabezpečí svoju rodinu pre prípad, že v dôsledku nemoci, úrazu a podobne príde o život. Je to iste veľmi výhodné zabezpečenie. No jednako aj výsledky plnenia tohto plánu za prvé mesiace roku 1955 ukazujú, že roľníci nie všade sú si vedomí, aké veľké výhody im toto zabezpečenie prináša a neplnia svoje povinnosti v platení poistného.