Úlohou kultúrno-osvetových zariadení je i v roku 1955 predovšetkým pomáhať našej výstavbe masovopolitickou prácou, zameranou na aktuálne problémy politické a hospodárske. Naša osveta musí v roku 1955 účinnejšie ako v rokoch predchádzajúcich pomáhať najmä nášmu poľnohospodárstvu pri propagácii nových poľnohospodárskych poznatkov, agrotechnických opatrení, oboznamovaní so vzorovými stanovami JRD a podobne.
Plán na rok 1955 ukladá značné úlohy osvetovej prednáškovej činnosti a zabezpečuje túto predovšetkým rozširovaním lektorských sborov osvetových zariadení. Na úseku práce s knihou a tlačou zaisťuje plán ďalší vzrast knižného fondu, pričom venuje náležitú pozornosť najmä doplňovaniu dedinských knižníc pôdohospodárskou a populárno-vedeckou literatúrou. Na ďalší rozvoj ľudovej a umeleckej tvorivosti je tiež v pláne pomätané v dostatočnej miere, takže rok 1955 bude iste vykazovať ďalší vzostup v každom smere.
Práca s filmom, ako najmasovejším prostriedkom osvety i zábavy, počíta v pláne s rozšírením návštevnosti o ďalšie státisíce našich pracujúcich. V tomto smere je však potrebné, aby putovné kiná navštevovali čo najväčší počet odľahlých obcí a na tomto úseku neriadili sa len otázkou príjmovou a aby kiná osvetových zariadení boli dotované Československým štátnym filmom takými hodnotnými filmami ako štátne kiná.
Nedostatok vhodných osvetových prostriedkov bude odstraňovaný i v roku 1955 predovšetkým iniciatívou pracujúcich za pomoci štátu, adaptáciami a opravami vhodných objektov z prostriedkov na generálne opravy.
Starostlivosť o zdravie pracujúcich v našom kraji je v pláne na rok 1955 zaistená predo všetkým rozširovaním posteľového fondu lôžkových častí zdravotníckych zariadení. Tak napríklad v Banskobystrickom kraji koncom roku 1955 pripadne na 1. 000 obyvateľov už 6. 2 lôžok v zdravotníckych zariadeniach, keď začiatkom roku 1948 pripadli na 1. 000 obyvateľov nie celé tri lôžka. Zdravotná starostlivosť pri ešte trvajúcom nedostatku lekárskych kádrov musí účelne rozmiesťovať tieto v roku 1955 tak, aby čo najmenej zdravotných obvodov bolo neobsadených. Plán na rok 1955 venuje náležitú pozornosť ďalšiemu znižovaniu kojeneckej úmrtnosti značným rozširovaním poradenskej, preventívnej starostlivosti o matku a dieťa a budovaním ďalšej siete pôrodníc.
Starostlivosť o matku a dieťa prejavuje sa v pláne na rok 1955 rozširovaním siete a kapacity detských jaslí. Veľké úlohy čakajú v roku 1955 hygienickú službu, ktorú plán na rok 1955 umožňuje dobudovať, aby mohla ešte účinnejšie chrániť zdravie nášho ľudu, najmä v boji proti nákazlivým chorobám, pri kontrole kvality potravín, pri zlepšovaní pracovného prostredia, pri zaisťovaní nezávadnej pitnej vody, pri zlepšovaní hygieny bývania, hygieny škôl, internátov a sídlisk.
Plán na rok 1955 stavia pred nás ďalšiu perspektívu rozvoja hmotnej a kultúrnej úrovne. Rastom socialistickej ekonomiky vytvoríme potrebné hmotné podmienky pre rast osobnej a spoločenskej spotreby.
Dosiahnutie tohto cieľa závisí od všetkých pracujúcich našej republiky. Vysoká zodpovednosť je tu však na nás, poslancoch Slovenskej národnej rady, a to v tom, aby sme každodenne na vlastnom pracovisku a vo volebných obvodoch svojim voličom zložité otázky, rozhodné pre naše hospodárske a kultúrne napredovanie, vysvetlili a pre splnenie zvýšených úloh socialistickej výstavby ich získavali. (Potlesk.)
Podpredseda Mjartan:
Ďakujem poslancovi Hraškovi za prejav. Podľa uznesenia užšieho predsedníctva rokovanie prerušujem. V rokovaní pokračujeme o 14. hod. 30. min.
(Schôdza prerušená o 13. hod. 25 min.)
(Schôdza opäť zahájená o 14. hod. 30 min.)
Predseda Kubač:
Pokračujeme v rokovaní 4. schôdzky Slovenskej národnej rady.
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi poslancovi Vasilovi Biľakovi.
Poslanec Biľak:
V zpráve súdruha povereníka predsedu Slovenského plánovacieho úradu o úlohách štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva na Slovensku sú vyjadrené veľké víťazstvá nášho pracujúceho ľudu, ktoré pod vedením svojej Komunistickej strany Československa a za pomoci Sovietskeho sväzu dosiahol za krátke obdobie desať rokov slobodného života. Desať rokov v dejinách národa je chvíľka. No pre naše národy posledných desať rokov znamená historickú epochu. Posledný sjazd KSS bilancoval naše úspechy a ukázal na predtým nepoznaný búrlivý rozvoj nášho národného hospodárstva, vedy a kultúry. Vytvorili sme a ďalej vytvárame všetky predpoklady k tomu, aby mohla byť plnená hlavná úloha KSČ a ľudovodemokratického štátu - starostlivosť o človeka. V súlade s hlavným ekonomickým zákonom socializmu zabezpečuje sa u nás maximálne uspokojenie neustále rastúcich materiálnych a kultúrnych potrieb celej našej spoločnosti. K tomu, aby sme to dosiahli, ukazuje nám strana a vláda i cesty, ako prísť k tomuto cieľu, a to nepretržitým rastom a zdokonaľovaním socialistickej výroby na základe najvyššej techniky. Naším cieľom nie je najvyšší zisk, ale blahobyt pracujúcich, nie kríza a na nej docieľované zisky pri zbedačovaní pracujúcich, ale úplná zamestnanosť každého práceschopného človeka. Našou snahou je využiť čo najviac a najdokonalejšie techniku, aby stroje boli pomocníkom človeka, aby pracujúci mali radi svoje stroje.
Štátny plán rozvoja národného hospodárstva na Slovensku, ktorý vychádza zo smerníc X. sjazdu KSČ, ukazuje, že sú vytvárané všetky predpoklady, aby sme ďalej mohli zvyšovať životnú a kultúrnu úroveň nášho pracujúceho ľudu. Faktá uvedené súdruhom M a j l i n g o m o tom jasne svedčia. No bolo by málo, keby sme videli plán sám o sebe a neuvedomili si, že plán je skutočne plánom vtedy, ak si ho osvoja pracujúce masy. Aby sme mohli ustavične zvyšovať životnú a kultúrnu úroveň, je potrebné to najdôležitejšie, čo poráža starý kapitalistický poriadok, ustavične zvyšovať produktivitu práce.
Aby sme mohli zvyšovať produktivitu práce, k tomu nestačí súhlasiť s plánom, byť preň nadšený, ale to vyžaduje zavádzanie a využívanie techniky, lepšiu a dokonalejšiu organizáciu práce a schopných ľudí. Ukazuje sa, že nie všade a nie vždy správne vieme využívať techniku, ktorú skutočne máme.
Pozrime sa na samotnú produktivitu práce na takom úseku, ako je stavebníctvo. Nepoznám produktivitu práce v rámci Slovenska. Isté však je, že sú tam veľké rezervy pre zvyšovanie produktivity práce. I to je isté, že na celom Slovensku stavebníctvo neplní si svoje úlohy tak, ako by bolo potrebné. Súdruh Novotný na poslednom sjazde KSS jasne povedal: "Dá sa povedať, že situácia na Slovensku v stavebníc-tve nie je na výške úloh rozvoja industrializácie Slovenska. Je to jeden z najslabších článkov hospodárstva. "
V našom Prešovskom kraji stavebníctvo má veľké úlohy pri rozvoji Prešovského kraja. Mnohokrát investičné sumy, poskytované" stranou a vládou nášmu kraju, nie sú použité len preto, že stavebná výroba nezvládne úlohy. Medzi objektívnych činiteľov, ktorých súdruhovia uvádzajú, patrí i nedostatok odborných síl, murárov, omietkárov atď. Pritom však omietacie stroje ležia v skladištiach a Hlavná správa Povereníctva stavebníctva nerobí z toho závery. My v kraji veľmi ťažko odhaľujeme tieto nedostatky, lebo súdruhovia otázku využitia mechanizácie zakrývajú. Pri omietaní starým spôsobom, ručne, ako sa vo väčšine prípadov ešte omieta, je najvyšší výkon pracovníka na smenu 30 m2 priemer, zárobok je 8. - Kčs na hodinu. Naproti tomu jeden človek s omietacím strojom za jednu smenu môže omietnuť 180-220 m2. To je len jeden malý, nie najvýkonnejší stroj, ale v stavebníctve nám stoja ďaleko výkonnejšie stroje, najmä pri pozemných prácach. Pritom nemáme mnohokrát dostatok pracovných síl i keď stroje, ktoré nahradzujú desiatky pracovníkov, stoja.
To je len jeden malý príklad, aké veľké rezervy pre zvýšenie produktivity práce na úseku stavebníctva máme. My nesmieme zabúdať, že i v zavádzaní techniky na všetkých úsekoch, ale najmä v poľnohospodárstve i v stavebníctve, prebieha ostrý triedny boj. Samotný zvyk je veľká sila, ktorú treba húževnaté prekonávať. Všetko nové pri svojom raste bojuje so starým. I v spôsobe práce nový so starým musí zvádzať boj. Samotné stroje, technika prevychovávajú človeka, učia ho i po novom rozmýšľať, pokrokovejšie názory si osvojovať. V zavádzaní techniky narážame najmä preto na ťažkosti, že k technike treba zavádzať nové metódy práce, novú, dokonalejšiu organizáciu práce.
Ukazuje sa, že na mnohých miestach, ale najmä u nás, preto nechcú pracovníci s omietacím strojom pracovať, že menej zarobia, ako keď omietajú ručne s lopatou. Je jasné, že norma postavená na stroj, ktorý omieta 220 m2, je inak postavená ako na prácu, kde je možné omietnuť len 30 m2. Avšak, aby stroj mohol dať svoj výkon, je potrebné inak zorganizovať prácu, inak zorganizovať prísun materiálu, malty a pod. A to vyžaduje od našich majstrov a technikov trochu viac starostlivosti a pružnosti, pretože nová technika a staré metódy, stará organizácia práce nemôže byť spolu na jednej stavbe, na jednom stavenisku.
Zvládnuť úlohy vytýčené X. sjazdom KSČ môžeme len s vyššou a dokonalejšou technikou, smelým zavádzaním a používaním nových metód práce, lepšej a dokonalejšej organizácie práce a len ak široké masy pracujúcich poznajú vytýčené úlohy. Bez osvojenia si techniky a nových metód práce tieto úlohy nezvládneme. No nikto druhý to nezvládne, ako samotní ľudia. Bez ľudí zostáva i sebadokonalejšia technika mŕtva. Tu je veľká úloha pre nás, pre poslancov, pre štátne orgány, národné výbory a pre naše školy, pripravovať a vychovávať pracujúcich na zvládnutie techniky- naučiť ľudí organizovať prácu. Naučiť ich využiť všetko, čo nám dáva naša veda a technika.
Súdruh Široký na poslednom sjazde KSS k tejto otázke povedal: "Neváham tvrdiť, že hlbšia a sústavnejšia príprava a výchova kádrov, schopných zvládnuť nové úlohy, je jednou z najzávažnejších otázok dnešnej etapy socialistickej výstavby na Slovensku."
Tam, kde je dobrá organizácia práce, kde sa využíva technika, tam sú i dobré zárobky, tam je spokojnosť, tam je vysoká uvedomelosť, tam je i vedený boj proti sociáldemokratizmu a rovnostárstvu. Súdruh Gottwald nás nie raz upozorňoval, že mohli by sme na našej ceste k socializmu kráčať ďaleko rýchlejšie, ak by u nás produktivita práce rástla rýchlejšie ako mzdy. My sme skutočne mohli byť oveľa ďalej, mohli sme dosiahnuť ešte väčších úspechov, ak by sme dôslednejšie vysvetľovali našim pracujúcim význam produktivity práce. Je samozrejmé, že ak vyrábanie viacej, máme viacej, môžeme dať viacej na národný stôl, z ktorého sa každému viacej môže ujsť. To súčasne vyžaduje, aby sa zvyšovala u nás kultúrna a technická úroveň našich robotníkov. Aby sa neustále zdíhala úroveň technicko-inžinierskych kádrov. Pretože ak zvýšime kultúrnu a technickú úroveň našich robotníkov, potom nastane i mohutný rozvoj socialistického súťaženia, jeden z najdôležitejších zdrojov vzrastu produktivity práce a tým i zvyšovanie životnej a kultúrnej úrovne pracujúcich. Húževnaté treba prekonávať buržoázne prežitky pohľadu na prácu a odmeňovania za prácu. To nie je zásada robotníckej triedy, zásada pracujúcich - nerobiť a zarobiť. Zásadou pracujúcich je čo najviac, najľahšie, najlacnejšie a najkvalitnejšie vytvoriť pre spoločnosť, aby bola spoločnosť čo najbohatšia a tým aby jedincovi sa ušlo čo najviacej. Buržoázia usilovala o to, aby nič nerobila a čo najviacej zdierala pracujúcich, aby buržoázia nerobila nič a všetko bohatstvo si prisvojovala. S nezdravým zjavom rovnostárstva, ktoré oslabuje, našu republiku a štátnu disciplínu, sa ešte stretávame ako na úseku priemyslu, poľnohospodárstva, tak i na ostatných úsekoch. Preto musíme všade a nekompromisne, dôsledne uplatňovať mzdovú disciplínu. Tu je veľká úloha pre nás poslancov. Zásada správneho odmeňovania je jedným zo základných článkov výstavby socializmu. Je to zásada vysoko moráma. Každý pracujúci si zaslúži viac od spoločnosti, ak spoločnosti viacej dáva.
Je nemorálne niečo požadovať, kde sme ničím neprispeli. V závodoch a na pracoviskách, kde niektorí riaditelia alebo funkcionári chcú robiť populárnu politiku tým, že porušujú mzdovú disciplínu, že dávajú a priznávajú odmeny i za tie práce, ktoré neboli vykonané, poškodzujú celú spoločnosť, i toho, komu to neprávom priznávajú. Takých vedúcich poctiví pracujúci neuznávajú a odsudzujú. Aby sme mohli pokračovať na správnej ceste, t. j. docieľovať viac- lacnejších a kvalitnejších výrobkov a tým znižovať ceny a takto zvyšovať reálnosť miezd pracujúcich, budeme musieť dôsledne bojovať proti takým nezdravým zjavom, ako že závod plán neplní, pritom mzdové fondy vysoko prekračuje. Treba všestranne bojovať proti takým zjavom, že prvú dekádu pracujúci mnohokrát nemajú čo robiť, vypláca sa im časová mzda, produktivita práce je nízka a v druhej a tretej dekáde sa šturmuje. Taká metóda znižuje produktivitu práce, pretože za tú istú prácu, ktorá mohla byť spravená behom plánovacej doby, za určitý počet pracovných hodín, musí sa v šturmovčine vynaložiť o toľko viacej presčasových hodín, koľko sa v prvých dňoch mesiaca prestalo. Ak pripočítame k tomu nutný fakt, že šturmovčina nám prináša i zmetky, vidíme, ako táto nesprávna metóda, uplatňovaná na niektorých závodoch, znižuje produktivitu práce a nutne tam potom rastú mzdy a platy rýchlejšie ako produktivita práce. Pritom treba vidieť i to, že v takomto závode pracujúci nemôžu byť spokojní, pretože pri takejto organizácii práce zárobky sa nezvyšujú na základe produktivity práce, ale šturmovčinou a presčasovými hodinami. V takomto závode nemôže byť ani rozvoj socialistického súťaženia na zdravých základoch a nevychováva nám pracujúcich na opravdivých hospodárov.
Chcel by som sa dotknúť ešte otázky hospodárnosti. Produktivita práce je to najdôležitejšie, za čo musíme denne bojovať v priemysle a poľnohospodárstve, ak chceme zabezpečiť obranyschopnosť našej republiky a uskutočňovať rast životnej úrovne obyvateľstva. Nesmieme však zabúdať i na druhú stránku veci hospodárnosť. Dôležitým kvalitatívnym ukazovateľom plánu sú i vlastné náklady. Naše podniky začínajú si uvedomovať dôležitosť tohto ukazovateľa. Vysoká produktivita práce zabezpečuje nám množstvo výrobkov.
Vlastné náklady znamenajú, ako draho tieto výrobky vieme vyrábať. A čím viac a lacnejšie vieme vyrábať, tým viac a lacnejšie môžeme nakupovať. V otázke zhospodárnenia našej výroby, v znižovaní vlastných nákladov máme na všetkých našich podnikoch veľké rezervy. Ide o úsporu materiálu, surovín a polosurovín, elektrických zdrojov, palív na, všetkých úsekoch, pri každej práci. Tisíce kilowatthodín elektrickej energie sa dá ušetriť len na našich stavbách tým, že by sa zmenšili žiarovky, ktoré celé noci svietia na staveništiach, i keď tam nikto nepracuje. Koľko elektrickej energie nám spália veľké i malé elektrické motory, ktoré mnohokrát bežia len preto, že ich nevypíname včas, nepočítajúc v to, že stroj beží naprázdno, plytvá sa tam olejom, opotrebovávajú sa súčiastky atď. Ak počítame v našom kraji napríklad s úsporou len toho percenta tehál, o ktoré prekročili Pozemné stavby v roku 1954 plánovanú stratu, znamenalo by to pre nás 22 bytových jednotiek. Treba priznať, že na našich stavbách ešte mnoho materiálov sa ničí a preto i draho staviame. Že ide šetriť, ukázali i výsledky na Chemkostave v našom kraji, kde súdruhovia ušetrili toľko dreva, že sa zriekli na celý štvrtý kvartál v minulom roku prídelu dreva.
Treba vidieť to, že je to otázka výchovy pracujúcich, výchovy všetkých nás, aby sme vedeli šetrne narábať so všetkým. Len príkazmi z hlavných správ a podnikov sa nedocielia také výsledky pri šetrení materiálom, surovinami atď. ako opravdivou výchovou človeka, keď každý sa stane hospodárom na svojom pracovisku. Naopak. Musíme si uvedomiť, že so spoločným majetkom musíme hospodáriť lepšie, ako hospodárime so svojím osobným, pretože spoločný je nielen môj, ale i druhého. Najosvedčenejšia metóda výchovy pracujúcich je ukazovať v praxi výsledky hospodárenia, výsledky produktivity práce atď. Nové metódy práce sa vtedy na trvalo ujímajú, ak pracujúci sa osobne presvedčili o ich výhodách. Roľník musí vidieť výsledky hlbokej orby, práce traktoru a kombajnu, aby uveril, že technika pomáha a že len na veľkých družstevných lánoch dosiahne vysokého blahobytu. Robotník vtedy pristupuje na nové metódy práce trvalé, ak je na nich hmotne zainteresovaný. To vyžaduje správne plánovať a riadiť výrobu. Správne plánovať, mať dobré normy, riadiť správne výrobu, k tomu máme tak dôležitého činiteľa, ako je chozrasčot.
Metóda chozrasčotu pomáha nám pri riadení socialistických podnikov. Metóda chozrasčotu nám pomáha zaviesť normy spotreby, výkonové normy, správnu evidenciu materiálno-technického zásobovania, využitie vnútropodnikových rezerv, školenie pracovníkov, najmä technikov a pod. Vidíme ešte na našich mnohých STS i závodoch, ako sa plytvá s materiálom, s pohonnými hmotami len tým, že nie je presnej evidencie. Kde pracujúci nepoznajú úlohy a normy, nemôže byť socialistická súťaž, nemôže sa zvyšovať produktivita práce, nemôže byť spokojnosť pracujúcich. Na niektorých závodoch súdruhovia mysleli, že u nich sa nedá zavádzať chozrasčot, pretože vraj nemajú ešte normy, evidenciu atď. No práve zavádzaním prvkov chozrasčotu odstránime tieto nedostatky a vytvárame podmienky pre zavádzanie chozrasčotu. Väčšina podnikov u nás už má vytvorené predpoklady, aby v roku 1955 bol zavedený chozrasčot. Úloha zavádzať chozrasčot vyplýva i z uznesenia X. sjazdu KSČ a sjazdu KSS. Treba vidieť, že rok 1955 je pre nás rokom vzornej práce. Je to jubilejný rok. Každý z nás hodnotí svoju prácu, čo urobil za 10 rokov, čo urobíme pre úspešné splnenie plánu v roku 1955, aby sa vytvorili dobré podmienky pre nástup do druhej - ešte slávnejšej ako bola prvá - päťročnice.
To vyžaduje, aby naše hospodárske orgány, povereníctva a hlavné správy otázke riadenia, otázke zavádzania chozrasčotu venovali ďaleko väčšiu starostlivosť. Všetci sa budeme musieť naučiť úlohy spájať, nezačínať mnoho úloh a žiadnu nedokončiť. Nepracovať kampaňovite, nebiť sa za dočasné úspechy, ale vytvárať predpoklady pre trvalé úspechy.
Vychádzajúc z úloh, vytýčených sjazdom KSS, plán Slovenska je ďalším podkladom, aby sa nám žilo šťastnejšie a radostnejšie a za toto sa oplatí bojovať a pracovať. Urobíme všetko, aby plán bol splnený, vypneme všetky svoje sily za ďalšie víťazstvá nášho pracujúceho ľudu. (Potlesk.)
Predseda Kubač:
Dávam slovo ďalšiemu rečníkovi poslancovi Ondrejovi Meliškovi.
Poslanec Meliška:
Je známou zásadou, že v rozpočte toho ktorého štátu sa vždy verne odzrkadľujú ciele, ktoré tento štát sleduje vo svojej politike. Keď sa z tohto hľadiska dívame na štátny rozpočet našej republiky, ako sme sa s ním oboznámili pred mesiacom pri jeho prerokovávaní v Národnom zhromaždení, vidíme, že je to tradične rozpočet mierový a budovateľský. Je to rozpočet, ktorý na základe svojej úzkej spätosti s plánom rozvoja národného hospodárstva pomáha rozvíjať výrobné sily našej spoločnosti, je to rozpočet, ktorý pomáha uskutočňovať hlavný cieľ našej politiky v duchu základného ekonomického zákona socializmu, t. j. pomáha ďalej zvyšovať hmotnú a kultúrnu úroveň obyvateľstva.
Tieto hlavné charakteristické rysy vlastné rozpočtom štátov socialistického typu má aj slovenská časť štátneho rozpočtu na rok 1955, ktorú dnes prejednávame. Štátne príjmy i výdavky slovenskej časti rozpočtu, v ktorej však nie sú zahrnuté všetky výdavky na hospodársky rozvoj Slovenska, oproti minulému roku vzrastajú: príjmy o 9, 4% a výdavky o 9, 7%. Takto sa v našich rozpočtových číslach odráža skutočnosť, že sa opierajú o pokračujúci rozvoj hospodárstva, ktorý umožňuje na jednej strane zvýšiť príjmy štátu a na druhej strane z týchto vyšších príjmov dotovať aj investície a spoločenské potreby obyvateľstva značnejšími sumami. Z celkovej sumy zhruba 12 miliárd Kčs, s ktorou štátny rozpočet počíta tento rok na Slovensko okrem výdavkov hradených ústredne, pripadá takmer 40% na rozvoj národného hospodárstva a vyše 54% na kultúrne a sociálne opatrenia.
Hoci príjmy, slovenskej časti rozpočtu dosahujú zhruba len 15% celoštátnych príjmov, venuje sa z celoštátnych prostriedkov na investície na Slovensku 26, 5%. V tom sa odzrkadľuje politika Komunistickej strany Československa a vlády, zameraná na rýchlejšie tempo rozvoja Slovenska, na vyrovnanie jeho hospodárskej úrovne s úrovňou vyspelejších českých krajov. To odzrkadľuje bratskú spoluprácu českého a slovenského národa, bratskú pomoc vyspelej českej robotníckej triedy výstavbe Slovenska.
2 miliardy 156 miliónov korún, s ktorými sa počíta na rozvoj poľnohospodárstva, 1 miliarda 302 miliónov Kčs pre potreby zdravotníctva, 1 miliarda 245 miliónov pre potreby školstva, zvýšenie investícií o 7, 4 % proti minulému roku na bytovú výstavbu je najnázornejším výrazom starostlivosti našej strany a vlády o potreby nášho pracujúceho ľudu.
Z tejto skladby rozpočtových výdavkov, v ktorej sa v podstate odráža charakter a tendencia celého rozpočtu nášho ľudovodemokratického Štátu, sú, myslím, dostatočne zrejmé neporovnateľné prednosti socialistických rozpočtov pred rozpočtami buržoáznych štátov. Náš štátny rozpočet je úzko spojený s celým naším socialistickým hospodárstvom. Mobilizuje a zhromažďuje prostriedky, ktoré sú výsledkom úsilia pracujúcich, a tieto prostriedky rozdeľuje na ďalší rozvoj národného hospodárstva a uspokojovanie potrieb spoločnosti. Tak sa štátny rozpočet stáva významným pomocníkom pri uskutočňovaní cieľov celej našej spoločnosti, je jedným z dôležitých nástrojov výstavby socializmu v našej vlasti. Náš štátny rozpočet sa opiera o rozvoj celého nášho hospodárstva, o spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov, pričom naša vláda pri používaní rozpočtových prostriedkov sa riadi požiadavkou ekonomického zákona socializmu.
Oproti tomu o rozpočtoch kapitalistických štátov nemožno povedať, že by sa v nich odzrkadľovali široké spoločenské záujmy, že by slúžili potrebám ľudu. V kapitalistických štátoch sú štátne rozpočty jedine nástrojom na udržanie a upevnenie moci vládnúcej buržoáznej triedy, ba správnejšie povedané, slúžia v drvivej väčšine záujmom kapitalistických monopolov, pričom sú súčasne jednou z ďalších foriem vykorisťovania pracujúcich. To sa nám priamo klasicky ukazuje na rozpočtoch Spojených štátov amerických, kde sa už celý rad rokov 2/3 všetkých výdavkov venuje na priame vojnové účely. Ďalšia podstatná časť výdavkov tohto rozpočtu pripadá na správne výdavky, t. j. na udržovanie byrokratického a policajného aparátu, ktorého úlohou predovšetkým je udržiavať nadvládu hŕstky kapitalistov nad masami pracujúcich. Spoločenské záujmy stoja tu celkom na vedľajšej koľaji, ako vidieť napríklad z toho. že štátny rozpočet USA pre rok 1954-1955 na sociálne poistenie a zdravotníctvo venuje smiešnu čiastku - 1, 6% štátnych výdavkov. Oproti tomu však na príjmoch tohto rozpočtu sa zúčastňujú podnikatelia len 26. 8%, kým príjmy štátu z daní obyvateľstva, ktoré sa v tomto roku zvýšili, predstavujú 69, 1% všetkých príjmov štátneho rozpočtu.
Kapitalistický štát teda žmýka od obyvateľstva horibilné dane, aby z takto nakoristených prostriedkov venoval obrovské miliardy na zbrojenie a touto cestou zabezpečoval nehanebné zisky monopolov. O tom nám presvedčivý dôkaz podáva niekoľko údajov z obdobia rokov 1951-1952, ktoré bolo v USA obdobím horúčkovitého zbrojenia a vojny na Kórei. Za tieto dva roky robili zisky amerických spoločností 82 miliárd 600 miliónov - dolárov, čím v ročnom priemere prekročili jedenapolkrát zisky z roku 1949.
Nemusíme hovoriť, aké je zatiaľ postavenie amerického robotníka a farmára, ktorého monopoly za asistencie štátu stále viac zbedačujú. Je napríklad známe, že životné náklady USA sú dnes asi trikrát tak veľké ako v roku 1939. Podľa oficiálnych údajov ceny potravín boli vlani priemerne o 14% vyššie ako pred začiatkom vojny na Kórei. Naproti tomu mzdy robotníkov Spojených štátov sa vlani znížili o 8,8% a kúpyschopnosť farmárov poklesla o 7,5%.
Takýto vývoj však nie je nijaké americké špecifikum. Podľa oficiálnych údajov, ktoré uverejnila Organizácia spojených národov, ceny spotrebných tovarov v hlavných kapitalistických krajinách od roku 1948 do roku 1953 stúpli o 34%, avšak reálne mzdy pracujúcich zatiaľ poklesli o 13%, a to pri stále stupňovanej intenzite práce.
Naša dnešná schôdza sa koná v čase blízkom dvom významným udalostiam. Len niekoľko dní nás delí od veľkolepých osláv 10. výročia oslobodenia našej vlasti hrdinskou Sovietskou armádou a sú tomu iba 4 dni, čo sa v Bratislave skončil sjazd Komunistickej strany Slovenska. Pri 10. výročí nášho oslobodenia s hrdým povedomím bilancujeme výsledky našej budovateľskej práce, spomíname si, ako pod vedením KSČ z príkladného úsilia všetkého pracujúceho ľudu vyrástla naša vlasť do veľkosti i krásy, ako zmohutnela a zbohatla, ako sa rozvinula hospodársky i kultúrne. Sjazd Komunistickej strany Slovenska bol hrdou, prehliadkou historických úspechov a premien, ktoré sme dosiahli na Slovensku vďaka tomu, že sme pod vedením KSČ a nezištnej pomoci Sovietskeho sväzu vykročili v našej vlasti na cestu budovania socializmu. Za posledných 10 rokov vybudovali sme zo Slovenska rozkvitajúcu krajinu moderného priemyslu a v hmotnom dostatku a kultúrnom bohatstve žijúceho ľudu. Náš štátny rozpočet i tento rok mobilizuje z výsledkov spoločenskej práce prostriedky na ďalší rozkvet našej republiky a ďalší rozkvet Slovenska a tento rozpočet je jednou z hlavných pák pri uskutočňovaní úloh, ku ktorým nás štátny plán rozvoja národného hospodárstva vedie. Preto i v číslach a úlohách štátneho rozpočtu musíme vidieť záväznosť. Všetko naše úsilie musí smerovať k tomu, aby sme predpoklady štátneho rozpočtu v záujme rozvoja národného hospodárstva a v záujme rastu životnej úrovne ľudu do všetkých dôsledkov splnili.
To na jednej strane znamená pre štátny rozpočet zabezpečiť v plnej výške jeho predpokladané príjmy, či už tieto majú prameniť zo socialistického sektora alebo z príspevkov obyvateľstva. Na druhej strane to zaväzuje pri vydávaní prostriedkov štátneho rozpočtu zodpovedne hospodáriť, rešpektovať pri ich vydávaní hľadisko najväčšej účelnosti a úspornosti, no pritom tiež zverené rozpočtové prostriedky riadne čerpať, lebo za každou položkou štátneho rozpočtu stojí konkrétna úloha, ktorá sa priamo a či nepriamo dotýka rozvoja nášho hospodárstva alebo hmotných či kultúrnych potrieb nášho ľudu. Tieto hľadiská však nestačí uplatniť len pri priamom hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu, ale s ohľadom na jeho zviazanosť s celým naším socialistickým hospodárstvom treba ich presadiť v každom našom socialistickom podniku či zariadení.