Vývoj správneho aparátu nebol doteraz u nás jednotne usmerňovaný a kontrolovaný, v dôsledku čoho sa neodôvodnene rozširoval a náklady na jeho vydržiavanie neúmerne vzrastali. Preto v minulom roku bola vykonaná systemizácia u ústredných úradov a národných výborov.

Systemizáciou povereníctiev a národných výborov sme urobili podstatný organizačný krok dopredu pri zvyšovaní úrovne riadiacej práce. Tento organizačný krok však nebol všade a v plnej miere doprevádzaný patričným úsilím o potrebnú odborno-politickú úroveň pracovníkov. Rovnako aj v zjednodušovaní administratívy nedosiahlo sa ešte potrebného pokroku.

Štátny administratívny aparát a všetci pracujúci v roku 1955 a ďalších musia nepomerne viac ako doteraz bojovať o upevnenie režimu hospodárnosti v ktoromkoľvek úseku nášho hospodárstva a správy. Upevniť režim hospodárnosti je nutné pre ďalšie rozširovanie socialistickej výroby, pre zabezpečenie sústavného znižovania cien. Upevniť režim hospodárnosti znamená sústavne vychovávať milióny pracujúcich za nedotknuteľnosť socialistického vlastníctva ako základu socialistickej spoločnosti.

V upevňovaní režimu hospodárnosti významný podiel pripadá hlavným účtovníkom, finančným a úverovým pracovníkom. Žiaľ, napriek určitým výsledkom, ktoré sa dosiahli v účtovnej evidencii, hlavní účtovníci dosiaľ v našom hospodárskom živote vystupujú poväčšine len ako znalci hospodárenia na základe registrácie hospodárskych javov, no nie ako aktívni bojovníci za vysoké čisté dôchodky podnikov, ako nekompromisní ochrancovia socialistického vlastníctva. Zákon o hlavných účtovníkoch dal do rúk hlavných účtovníkov vysokú zodpovednosť i rozsiahlu právomoc. Je veľmi potrebné, aby si túto zodpovednosť všetci hlavní účtovníci uvedomili a tiež svoju právomoc plne využívali.

Rovnako finanční pracovníci, či už z Povereníctva financií alebo bánk vykazujú vo svojej práci ešte veľa formálnosti a málo konkrétnej pomoci výrobe. Vyplýva to i z nedostatku skúseností, i z nedostatku politickej vyhranenosti. I v jednom i v druhom robíme sústavné opatrenia na zabezpečenie lepších výsledkov výkonnej a kontrolnej funkcie finančných pracovníkov. Budeme odsudzovať snahu finančných orgánov skryť sa za papierové a povrchné signalizovanie nedostatkov pri plnení rozpočtových úloh, a naopak, budeme vítať takú snahu finančných orgánov, ktorá s využitím všetkých už bohatých skúseností poradenských, signalizačných a sankčných vyberie vždy také, ktoré prinesú skutočnú nápravu. Ťažisko zabezpečovania úloh vyplývajúcich zo štátneho rozpočtu na rok 1955 je ovšem v našich priemyselných a poľnohospodárskych podnikoch a v organizovaní pracovného úsilia robotníkov a roľníkov.

III. Hospodárenie národných výborov.

Splnenie štátneho rozpočtu závisí vo veľkej miere od činnosti národných výborov, ktoré v úzkom styku s pracujúcim ľudom majú priamo zabezpečovať hospodársko-politické úlohy ukladané stranou a vládou.

Z celkových príjmov slovenskej časti štátneho rozpočtu pripadá na vlastné príjmy národných výborov 637, 8 miliónov Kčs, t. j. 5%. Vlastné príjmy národných výborov sa oproti roku 1954 zvyšujú o 112, 2 milióny Kčs. Na rozpočtových výdavkoch sa podieľajú sumou 4. 267 mil. Kčs, t. j. 35, 5%. Výdavky národných výborov sa oproti roku 1954 zvyšujú o 339 mil. Kčs.

Z výdavkov národných výborov venuje sa 587 miliónov Kčs pre účely hospodárstva. Prevažná časť výdavkov 3. 169 miliónov Kčs zabezpečuje sa v rozpočtoch národných výborov na kultúrne a sociálne zariadenia a služby.

Vzhľadom na veľký rozsah finančných prostriedkov, s ktorými národné výbory disponujú, je dôležité zlepšiť hospodárenie s týmito prostriedkami. Po tejto stránke je určité zlepšenie na krajských národných výboroch. Nie je však uspokojivý stav na národných výboroch nižšieho stupňa, najmä na miestnych národných výboroch.

Starostlivosť o dodržanie finančnej disciplíny nemá byť len vecou úzkeho kruhu administratívnych pracovníkov, ale ju majú presadzovať predovšetkým volení funkcionári národných výborov. Funkcionári majú nielen podporovať pracovníkov, ktorí sa starajú o finančný poriadok, ale oni sami majú ísť príkladom.

Najvážnejším nedostatkom v hospodárení národných výborov sú časté a mnohokrát bezúčelné úradné cesty, čím sa plytvá s pohonnými hmotami a zbytočne sa vydávajú finančné prostriedky. Ďalej je to prekračovanie stravných noriem v školských a zdravotných zariadeniach. Zásoby sa často zbytočne hromadia a kazia. Na úzke rezortné hľadisko poukazuje prípad, keď si rozpočtová organizácia nakúpi koncom roka zbytočné zásoby len preto, aby nemusela zbytok nevyčerpaných prostriedkov vrátiť do štátneho rozpočtu.

Často dochádza k prekročeniu rozpočtu, a to v rozsahu, ktorý nie je úmerný vykonaným úlohám. Napr. KNV v Prešove v roku 1954 vyplatil len na telefónnych poplatkoch až 730. 000. Kčs, hoci na tento cieľ mal v rozpočte zabezpečené 287. 100. - Kčs.

Revízne orgány finančných odborov rád národných výborov kraja Košického zistili len v I. štvrťroku tohto roku škody spôsobené zámerne alebo umožnené hrubou nedbalosťou zodpovedných činiteľov vo výške 427. 000. - Kčs. Už z tohto príkladu vidieť, ako je dôležité, aby národné výbory vyššieho stupňa a tiež aj ústredné úrady vykonávali revízie v rozsahu, ktorý predpisuje zákon.

Hospodárenie národných výborov sa z roka na rok predsa zlepšuje. Čoraz viac zväčšuje sa aj účasť pracujúcich na správe a riadení nášho hospodárstva. V jubilejnom roku 10. výročia oslobodenia hrdinskou Červenou armádou všetci pracovníci národných výborov, všetci ich členovia a funkcionári istotne vynaložia všetky sily na to, aby úlohy, vyplývajúce pre nich zo štátneho rozpočtu úspešne splnili. Takto ešte zvýšia svoj podiel na krásnych výsledkoch rozvoja nášho národného hospodárstva.

Súdruhovia poslanci!

Predkladaná slovenská časť štátneho rozpočtu plne zabezpečuje finančné prostriedky pre splnenie úloh vyplývajúcich z plánu rozvoja národného hospodárstva. Predkladaný rozpočet slúži záujmom ľudu, upevňuje jeho vládu a pomáha budovať socialistickú spoločnosť. Pri jeho zostavovaní mali sme na mysli slová nášho veľkého učiteľa V. I. Lenina: "Treba mať na zreteli, že všetky naše radikálne reformy budú predurčené k záhube, ak nebudeme mať úspech vo finančnej politike."

Prejednávajúc slovenskú časť štátneho rozpočtu na pôde Slovenskej národnej rady, vidíme v tom akt význačnej starostlivosti tohto najvyššieho slovenského národného orgánu práve o úspech finančnej politiky. Vidíme v tom ďalej podnet a výzvu pre všetkých pracujúcich v našich závodoch, na poliach, v úradoch, školách a vedeckých ústavoch, aby sme všetci ešte účinnejšie pracovali, čo najhospodárnejšie vynakladali každý halier, aby sme ako oko v hlave chrá nili štátny majetok - majetok pracujúcich.

Máme všetky možnosti takto pracovať. Máme za vedenia Komunistickej strany Československa a vlády Národného frontu aj všetky predpoklady a vôľu týmto spôsobom upevňovať ďalej socialistické financie a tak prispieť k blahobytu, šťastnému a kultúrnemu životu všetkých pracujúcich nášho Slovenska a k zveľadeniu našej drahej vlasti Československej republiky. (Potlesk.)

Podpredseda Déneš:

Ďakujem súdruhovi povereníkovi za prednesenú zprávu.

Oznamujem, že boli podané dva iniciatívne návrhy poslancov Slovenskej národnej rady, a to:

návrh poslancov Vojtecha Daubnera, Ľudovíta Bortela, Ondreja Melišku a spoločníkov na uznesenie k zpráve povereníka predsedu Slovenského plánovacieho úradu o úlohách štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva na Slovensku v roku 1955 a

návrh poslankyne Jolany Herckovej a poslancov Vasila Biľaka, Pavla Lúča a spoločníkov na uznesenie k zpráve povereníka financií o štátnom rozpočte na rok 1955.

Tieto zprávy ako tlač 7 a 8 dalo užšie predsedníctvo rozmnožiť a poslancom rozdať. Návrhy sú predmetom rokovania užšieho predsedníctva podľa § 8 bodu 2 rokovacieho poriadku.

Nasleduje 10-minútová prestávka.

(Schôdza prerušená o 10. hod. 50 min. opäť zahájená o 11. hod.)

Predseda Kubač (cengá):

Pokračujeme v rokovaní.

Prikročíme k tretiemu bodu programu, ktorým je

rozprava o odznelej zpráve povereníka predsedu Slovenského plánovacieho úradu a o odznelej zpráve povereníka financií.

Dávam slovo prvému rečníkovi poslancovi inž. Ondrejovi Levrincovi:

Poslanec Levrinc:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Historické skúsenosti z výstavby socializmu v Sovietskom sväze nás učia, že základným predpokladom vybudovania socialistického spoločenského poriadku je socialistická industrializácia. Bez socialistickej industrializácie nemožno si vybudovanie socializmu ani predstaviť.

Hoci Československo bolo už za kapitalizmu priemyselne vyspelou krajinou, jednako jeho hospodárska štruktúra nevyhovovala potrebám socialistickej výstavby. Československý priemysel bol typickým priemyslom kapitalistickej industrializácie. V konkurencii na kapitalistických trhoch vedel sa uplatniť len na úkor miezd robotníctva, stojacich hlboko pod existenčným minimom.

Táto štruktúra priemyslu úplne spútala československé hospodárstvo s hospodárstvom kapitalistických krajín. Vplyv kapitalistických kríz v dôsledku nepravidelnosti vývinu kapitalistických hospodárstiev zasadzoval hospodárstvu kapitalistického Československa drvivé údery, ako sa to ukázalo hlavne počas všeobecnej krízy v rokoch 1929-1933.

Dôsledky tohto hospodárskeho úpadku odniesli nie kapitalisti, ale pracujúci ľud, ktorý bol stihnutý krutou nezamestnanosťou a všetkými sprievodnými zjavmi: bieda, hlad, nadmerne vysoká úmrtnosť. To bol údel, ktorý pracujúcemu ľudu pripravili kapitalisti riadiaci sa jediným cieľom - tak ako to povedal súdruh Stalin - dosiahnuť maximálnych ziskov.

V podstate s takouto nezdravou, národnému hospodárstvu nevyhovujúcou štruktúrou prešiel československý priemysel aj do obdobia, v ktorom sme v ľudovodemokratickej republike začali vytvárať predpoklady pre výstavbu socializmu.

Preto náš prvý päťročný plán postavil do popredia, ako to zodpovedá zásadám socialistickej industrializácie, výstavbu ťažkého priemyslu, najmä strojárenstva. Túto prestavbu československého priemyslu sme v päťročnici pod vedením KSČ, ktorá pre ňu vytýčila významné smernice najmä v uzneseniach Ústredného výboru Komunistickej strany Československa vo februári 1951, úspešne skončili. A tomu treba vďačiť, že naše hospodárstvo za tých 5 rokov Gottwaldovej päťročnice zaznamenalo nevídané pokroky, že si zabezpečilo ustavičný vzostup a trvalú prosperitu.

Výstavbou a prestavbou priemyslu, uskutočnenou za veľkej a nezištnej pomoci Sovietskeho sväzu, sa československé hospodárstvo oslobodilo od závislosti na kapitalistických trhoch a pevne sa oprelo o priateľskú spoluprácu s krajinami tábora mieru a demokracie. Ešte pred rokom 1948 70% obratu v zahraničnom obchode sme urobili s kapitalistickými krajinami, dnes vyše 70% zahraničného obchodu pripadá na SSSR a ľudovodemokratické štáty. Našim hospodárstvom nemôžu preto viac lomcovať ani najsilnejšie otrasy v kapitalistickom svete. Zmena štruktúry nášho priemyslu nám umožňuje pevný zväzok hospodárskej spolupráce s krajinami, ktoré svoje hospodárstvo plánujú a sú na ceste trvalého rozkvetu. Tým sa vývin nášho hospodárstva stabilizoval a dostal jediný smer: smer ustavičného vzostupu a rozvoja. Toto všetko je len zásluhou prezieravej politiky našej strany, ktorá od Víťazného februára orientovala naše hospodárstvo k výstavbe vlastného ťažkého priemyslu a k rozšíreniu a upevňovaniu hospodárskej spolupráce s SSSR s ľudovými demokraciami.

Vďaka vysokokvalifikovanej technickej pomoci Sovietskeho sväzu a vďaka obetavému úsiliu našich pracujúcich, sme za pomerne krátky čas prestali byť závislými na kapitalistických dodávkach. Náš strojárenský priemysel vyrába najmodernejšie a najzložitejšie stroje a zariadenia.

Zaviedla sa výroba 105 nových typov vysokovýkonných obrábacích poloautomatických a automatických strojov, zváracích automatov, vysokofrekvenčných generátorov, nové typy parných turbín, turbogenerátorov s vodíkovým chladením, nové druhy transformátorov, turbokompresorov a mnoho iných priemyselných výrobkov.

Tým, že sme podstatne rozšírili výrobu výrobných prostriedkov, celá priemyselná výroba dosiahla v krátkom čase taký rozvoj, aký za kapitalizmu nielenže bol nemysliteľný, ale aký sme ani sami nepredpokladali.

V pôvodnom zákone o päťročnom pláne, ktorý predniesol súdruh prezident Gottwald na schôdzke Ústrednej plánovacej komisie dňa 10. februára 1947, tedy ešte vo funkcii predsedu vlády, predpokladal zvýšenie priemyselnej výroby o 57%. Táto úloha zdala sa neuskutočniteľnou. Avšak Ústredný výbor našej strany na svojich februárových zasadnutiach v rokoch 1950 a 1951 podľa výsledkov, dosiahnutých pri plnení plánu konštatoval, že pôvodné ciele päťročnice môžeme splniť omnoho skoršie. Preto podľa jeho smerníc sme sa rozhodli dosiahnuť v päťročnici zvýšenie priemyselnej výroby o 98 percent pri omnoho väčšom vzraste výrobných prostriedkov, ako sa pôvodne plánovalo. Výsledky i pri plnení týchto zvýšených úloh ukázali, že tvorivá sila ľudu, ktorý zhodil jarmo kapitalizmu a pracuje sám pre seba, dokáže pravé divy.

Ak berieme za základ rok 1948, potom priemyselná výroba v ČSR na konci päťročnice dosahuje 202.2%.

Výroba výrobných prostriedkov oproti roku 1948 dosahuje 218.7%. Zvlášť potešiteľný je rozvoj nášho strojárenstva, ktorého výroba sa viac ako strojnásobila.

Hutná výroba v päťročnom pláne zaznamenala tiež nevídaný vzrast, kým pôvodný prvý československý päťročný plán predpokladal zvýšiť hutnú výrobu o 64% oproti predvojnovej výrobe. Skutočnosť roku 1953 oproti roku 1937 prevyšuje výrobu surového železa o 78% a ocele o 88%. Podobné prirovnania je možno urobiť aj vo výrobe elektrickej energie. Za 50 rokov kapitalistického hospodárstva sa na území našej republiky vybudovali vodné nádrže s obsahom 30 miliónov m3. Doteraz je u nás v stavbe alebo už postavené 15 priehrad, ktoré zadržia 1 miliardu a 100 miliónov m3 vody.

Všetko to, čo ovplyvnilo hospodársky vývoj republiky, ešte vo väčšej miere platí o účinku päťročnice na hospodársky vývoj Slovenska.

Slovensko v predmníchovskej buržoáznej republike, bez moderného priemyslu s prevahou poľnohospodárskej výroby, bolo poľnohospodár skym doplnkom spriemyselnených českých krajín, tak ako to hlásala časť československej buržoázie, ktorá chcela konzervovať Slovensko ako rezervoár pracovných síl so zaostalosťou poľnohospodárskej výroby.

Plne sa tu uplatňovala Marxova poučka o nerovnomernom vývoji kapitalizmu v predslove ku I. dielu Kapitálu: "Nás trápi nielen vývin kapitalistickej výroby, ale aj nedostatok jej vývinu. Vedia uvedených nedostatkov ťaží nás celý rad nedostatkov zdedených, vyplývajúcich z existencie prežitých výrobných spôsobov a s nimi spojených, duchu času odporujúcich spoločenských a politických pomerov".

Ľud Slovenska snažil sa riešiť svoje sociálne problémy vysťahovalectvom. Od konca minulého storočia do prvej svetovej vojny vysťahovalo sa zo Slovenska pol milióna ľudí a za dvadsať rokov predmníchovskej Československej republiky 180 000. Okrem toho 10 000 ročne odchádzalo na sezónne práce do cudziny. Aj z tých, čo ostali doma, asi 300 000 živorilo na pôde vo výmere do 2 ha. Najmenej 1/3 obyvateľstva žila pod úrovňou, ktorú i buržoázny štát pokladal za existenčné minimum. Za hospodárskej krízy bol tento počet oveľa väčší. Taký osud pripravil kapitalizmus slovenskému pracujúcemu ľudu. Len ľudovodemokratický režim, uskutočňujúci hospodárske, sociálne a kultúrne povznesenie Slovenska, definitívne rieši postavenie Slovákov v Československej republike.

Súdruh Široký vo svojom referáte na IX. sjazde KSČ načrtnul niekoľko zásadných otázok industrializácie ČSR. osobitne Slovenska, keď povedal, že industrializácia Slovenska je nerozlučnou súčasťou hospodárskeho rozvoja celej republiky.

Aby bolo možné úspešne splniť päťročný plán na Slovensku, závisí popri rozhodujúcom činiteľovi, pracovnom nadšení a zvýšenej produktivite práce, v podstate od troch hlavných činiteľov všeobecného rozvoja slovenského priemyslu a hospodárstva vôbec.

1. Je to na prvom mieste naše stavebníctvo, na ktoré čakajú veľké stavebné investície, najmä na poli nových priemyselných stavieb, ktoré úlohy môže vyriešiť len tak, že od doterajších remeselníckych foriem rýchlejšie pôjde k formám priemyslovým.

2. Je to otázka našej energetiky, v oblasti ktorej musia byť oveľa rýchlejšie plnené nestavebné investície, aby výrobou elektrického prúdu, výstavbou a dokončením hydrocentrál a zvýšením ich výrobnej kapacity mohli byť odstránené nežiadúce výkyvy hospodárskej činnosti v dôsledku nedostatku elektrickej energie pre priemyselné podniky.

3. Je to otázka železničnej dopravy na Slovensku, na ktorú rozširovanie a prehlbovanie našich obchodných a hospodárskych stykov so Sovietskym sväzom a štátmi ľudovej demokracie kladie nebývalé požiadavky. Tieto úlohy môže doprava plniť už dnes len pri vypätí všetkých síl. Javí sa totiž potreba časové termíny päťročného plánu pre výstavbu Košicko-Bohumínskej železnice skrátiť a tak predísť možným poruchovým zjavom, ktoré by vplývali na celé naše hospodárstvo.

Na základe týchto vytýčených úloh rozvíja] náš ľud hospodárstvo svojej krajiny. Výstižným odrazom historických zmien, ktoré sa za pár rokov na Slovensku stali, sú slová súdruha Širokého na X. sjazde Komunistickej strany Slovenska, ktorý o týchto zmenách povedal:

"Sme šťastní a hrdí, že na Slovensku riešime hospodárske, sociálne a kultúrne otázky, ktoré nijaká buržoázna vláda neriešila, ani vyriešiť nemohla. Dnes už neuvažujeme, ako likvidovať odvekú biedu. Táto otázka už dávno patrí minulosti. Dnes už neuvažujeme o tom, ako zabezpečiť pracujúcim prácu. Aj táto otázka už patrí minulosti. Dnes už uvažujeme o tom, ako zabezpečiť veľký počet odborníkov pre mohutne sa rozvíjajúci hospodársky a kultúrny život, ako lepšie a plnšie využiť prírodné bohatstvá našej krajiny, ktoré za panstva buržoázie ležali ladom, o tom, ako zabezpečiť ďalší rast blahobytu a kultúry pracujúcich. "

Objem priemyselnej výroby na Slovensku sa zvyšoval rýchlejším tempom ako v ostatných častiach republiky. Ak celoštátne sa objem priemyselnej výroby v päťročnici zvýšil na dvojnásobok, na Slovensku v tom istom období vzrástol na 235.3%, s objemom slovenského priemyslu ku koncu predmníchovskej republiky vzrástol na 474.4%.

Výroba výrobných prostriedkov počas päťročnice na Slovensku vzrástla dvaatrištvrtenásobne a dosiahla viac ako šesťnásobku úrovne z roku 1937. Objem ťažkého priemyslu sa podstatne zvýšil a jeho podiel činí temer 55% celkovej priemyselnej výroby na Slovensku.

S rozvojom socialistickej industrializácie Slovenska má úzku súvislosť i veľký rozmach stavebníctva, ktoré v päťročnici - podobne ako priemyselná výroba - napísalo dosiaľ najslávnejšiu kapitolu svojich dejín. Objem stavebnej výroby sa od roku 1948 do roku 1953 zväčšil dvaaštvrťnásobne a oproti kapitalistickému obdobiu päťnásobne.

Obrovský kus práce sa dosiahol pri výstavbe vodných diel. V rekordnom čase naši pracujúci postavili hrdú Oravskú priehradu, ktorá vytvára najväčšie z umelých jazier v strednej Európe. Na Váhu sme v päťročnici vybudovali hydrocentrály v Kostolnej, Novom Meste, v Hornej Strede, ďalej rýchlym tempom postupujeme na stavbe najväčšieho vážskeho vodného diela - Priehrady mládeže v Nosiciach a tiež na vodnom diele pri Krpeľanoch i pri Skalke.

Hrdinným svedectvom nášho budovateľského úsilia je ďalej výstavba mohutnej dopravnej tepny so Sovietskym sväzom, Trate družby. Popritom veľkosť našich budovateľských podujatí dokresľuje rozsah stavieb slúžiacich verejnej alebo súkromnej spotrebe.

Samotné podniky Povereníctva stavebníctva postavili v rokoch 1949-1953 36 000 bytov a keď prirátame aj bytovú výstavbu ostatných stavebných organizácií, prichádzame k prírastku 55 000 bytových jednotiek.

Vplyvom rýchlej industrializácie Slovenska mení sa aj štruktúra obyvateľstva. Podiel obyvateľstva povolaním hlásiacemu sa k poľnohospodárstvu podstatne poklesol. Začiatkom roku 1946 bol podiel zamestnancov zamestnaných v priemysle z 1000 obyvateľov 31. na konci päťročnice už 84 osôb.

Industrializácia podstatne zasiahla do všetkých krajov a okresov Slovenska. Za päťročnice, ako sa uvádza v zpráve súdruha povereníka, postavilo sa na Slovensku 125 nových závodov a 109 ďalších bolo rozšírené. Len v samotnom Žilinskom kraji z tohto počtu bolo postavené 19 nových a 20 sa rozšírilo.

Spomeňme napríklad Oravu, Kysuce, Liptov. V samotnom Dolnokubínskom okrese bývalo za prvej ČSR napriek veľkému vysťahovalectvu 1800-2000 robotníkov bez zamestnania. Dnes niet a ani nemusí- byť jediného človeka bez práce. Kým v Žilinskom kraji v roku 1946 bolo z 1000 obyvateľov zamestnaných v priemysle 48, 2, v roku 1953 už 119, 5 obyvateľov. Rast priemyslu na Slovensku vyžadoval rast odbor ných kádrov. Náš ľudovodemokratický štát i túto otázku vyriešil veľkoryso.

Náš pracujúci dorast sa dnes vychováva v učilištiach pracovných záloh. Býva v krásnych internátoch, učí sa v moderných dielňach a učebniach, vzdeláva sa, športuje. V roku 1953 bolo už v učilištiach štátnych pracovných záloh 76 480 žiakov. Na československých vysokých školách dnes napríklad študuje 47 600 poslucháčov, čo je dvaapolnásobok ich počtu z roku 1936-1937. Ďalších 18. 900 študuje na diaľku. Rozšírila sa sieť vysokých škôl v Košiciach, lesnícka a drevárska fakulta vo Zvolene, poľnohospodárska v Nitre, tiež mnoho stredných, zvlášť odborných škôl vyrástlo v celej republike. O študujúcu mládež sa náš štát stará aj hmotne. Len samotné vysokoškolské štipendiá v roku 1953 prekročili sumu 100 miliónov Kčs, kým buržoázna republika vyplatila v roku 1937 iba 9 miliónov Kčs.

Po úspešnom dokončení prvej Gottwaldovej päťročnice náš ľud nastúpil cestu ďalšieho budovania socializmu v našej vlasti, čo bolo vyjadrené v štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva.

Hlavnou našou úlohou je a ostáva ďalej ďalší postup rozvoja pri výstavbe našej socialistickej vlasti. To vyžaduje, aby sme ešte oveľa rýchlejšie a dôslednejšie uskutočňovali uznesenia X. sjazdu KSČ, ktorý vytýčil jasnú líniu a perspektívu, z našej vlasti vybudovať kvitnúcu krajinu.

Naším úsilím musí byť predovšetkým splniť smernice X. sjazdu KSČ, čo ako hlavnú smernicu dal aj pred niekoľkými dňami sjazd Komunistickej strany Slovenska. Treba namieriť naše úsilie k ďalšiemu rozvoju priemyslu, najmä ťažkého priemyslu, a pre rozvoj surovinovej základne, čo najrýchlejšie zvýšiť poľnohospodársku výrobu a na základe rozvoja celého hospodárstva vykročiť na cestu vzostupnej úrovne nášho ľudu.

Významným krokom na tejto ceste bola industrializácia našej krajiny a zvlášť Slovenska v prvej päťročnici a najmä plán rozvoja v roku 1954. Len za tento rok sme na Slovensku otvorili 27 nových závodov a ďalších 10 rozšírili alebo zrekonštruovali.

Dnes strojárenská výroba je najsilnejším sektorom v priemysle na Slovensku. Je však potrebné povedať, že plnenie strojárenského priemyslu je nedostačujúce a vážne zaostáva. Za rok 1954 zaostalosť v hrubej výrobe predstavuje 6.8% a vo výrobe tovaru ešte viac. V Žilinskom kraji hrubá výroba bola splnená iba na 92. 8%, čo je oproti slovenskému priemeru o 0, 4% nižšie. Toto plnenie nemôže nás nijako uspokojiť a muselo sa odraziť aj vo výrobe ľahkého priemyslu a poľnohospodárstva, prípadne v plnení dodávok pre Sovietsky sväz a ostatné ľudové demokracie.

Značný pokrok zaznamenala hutná výroba najmä vo farebnej metalurgii. V roku 1954 výroba hliníka stúpla oproti poslednému roku päťročnice na 5,6 násobok a výroba medi o 50%. Výroba ferrozliatin o 25%.

V ťažbe rúd výsledky nie sú dosť uspokojivé, i keď niektoré závody dosiahli značné pokroky. Napríklad plán rudných baní v Žilinskom kraji bol splnený v hrubej výrobe na 105,1% a vo výrobe tovaru na 105,6%. Ťažba v Rudňanoch bola prekročená o 21%.

Výroba elektrickej energie v roku 1954 sa zvýšila o 22%. DO prevádzky boli získané ďalšie kapacity, ako parné elektrárne vo Zvolene, Martin, Vrútky, vodné elektrárne Horná Streda a, ktorých celkový prírastok v roku 1954 činí 133 MW.

Zásobovacia situácia. sa týmto podstatne zlepšila, a tak bolo možné už v druhom polroku minulého roku plynulé zásobovať elektrinou všetkých spotrebiteľov aj pri rastúcom počte spotrebičov.

Tieto úspechy dosiahnuté v minulom roku nemôžu viesť k oslabeniu nášho úsilia na získavanie ďalších kapacít. Treba ďalej bojovať proti nehospodárnemu odberu a poruchovosti jestvujúcich výrobných a rozvodných zariadení.

Ľahký priemysel na Slovensku splnil plán v hrubej výrobe na 106.6%, vo výrobe tovaru na 105,7%. Ostáva však aj naďalej potreba rozšíriť sortiment výrobkov a skvalitnenie výroby -

Potravinársky priemysel zaostáva za ostatným priemyslom, čo je závislé od rozvoja poľnohospodárstva. Ako príklad uvádzam plnenie Žilinského kraja, kde i napriek doterajším úspechom mäso a mäsové výrobky boli plnené len na 88.2%, maslo a mliekárenské výrobky na 90.6%, mlieko 92.2%. Príčiny sú predovšetkým v zlej organizácii práce výkupného aparátu, ktorú bude treba zlepšiť, aby sme mohli lepšie ako doteraz zabezpečiť výživu obyvateľstva so stále stúpajúcimi nárokmi.

Vážne nedostatky minulého roku prejavovali sa v investičnej výstavbe. Tempo rastu investičnej výstavby nebolo dodržané. Plán rozvoja investičnej výstavby bol splnený len na 85.7% a oproti roku 1953 zaznamenal len nepatrný vzrast 6.3%. Najhoršie bol plnený tam, kde plnenie bolo najnutnejšie - v poľnohospodárstve, školstve, zdravotníctve a bytovej výstavbe. U Povereníctva pôdohospodárstva len na 89. 1%, školstva 60. 9%, Povereníctva zdravotníctva 78. 8%. Najväčšie nedostatky sa prejavili v plnení bytovej výstavby, kde z plánovanej investičnej sumy bolo vyčerpané iba 68. 5 percent a plán odovzdania bytov do užívania ešte horšie, len na 54.3%. Oproti roku 1953 bolo v roku 1954 odovzdané takmer o 2000 bytových jednotiek menej.