I. Ako sme plnili úlohy a aké sme dosiahli výsledky v roku 1954.
Za rok 1954 bola slovenská časť štátneho rozpočtu splnená v príjmoch na 101,1%, vo výdavkoch na 94,1%. Hospodárenie slovenskej časti štátneho rozpočtu skončilo aktívne. Oproti roku 1953 dosiahli sa lepšie výsledky, najmä v jeho príjmovej časti.
Daň z obratu a výkonov bola splnená na 103% čo je oproti roku 1953, kedy bola táto daň splnená iba na 92,5%, značné zlepšenie. Na tejto dani odviedli národné podniky v roku 1954 o 198 miliónov Kčs viac, ako im ukladal plán. Plnenie bolo by ešte lepšie, keby mnohé zo zaostávajúcich podnikov, najmä potravinárskeho priemyslu, zlepšili plnenie výrobných úloh, v rozšírení sortimentu a zvýšení kvality tovarov. Neplnenie dane z obratu predstavuje napríklad len v mliekárenskej a mäsovej výrobe 195 miliónov Kčs.
Zlepšilo sa aj platenie daní obyvateľstvom. V roku 1954 živnostenská daň bola splatená na 113%, kým v roku 1953 len na 81,2%, daň z príjmov obyvateľstva na 109,3% oproti 72,8% v roku 1953. Kým pôdohospodárska daň v roku 1953 bola zaplatená len na 48. 70% v lanskom roku zlepšilo sa jej inkaso na 79, 8%. V dôsledku zaostávania v minulých rokoch máme ešte značné daňové nedoplatky, najmä v krajoch Prešov, Nitra a Banská Bystrica.
Uvedené výsledky za rok 1954 jasne dokazujú, že pomer obyvateľstva k plateniu daní sa zlepšuje. Občania našej vlasti, pracujúc poctivo, majú sa lepšie. Lásku k ľudovodemokratickému štátu prejavujú preto aj uvedomelým plnením svojich daňových povinností.
Aj keď na úseku príjmov dosiahli sme úspechy, predsa je potrebné zdôrazniť, že národné podniky v roku 1954 nedosiahli plánovaných čistých dôchodkov. Preto aj odvody čistého dôchodku (zisku) do štátneho rozpočtu jednotlivé rezorty nesplnili. Zaostalo najmä Povereníctvo stavebníctva, ktoré má plnenie len na 46,1%, Povereníctvo obchodu (50,8%), Povereníctvo lesov a drevárskeho priemyslu (85,5%) a Povereníctvo potravinárskeho priemyslu (91,5%). Plnenie plánu rentability bolo v niektorých rezortoch dokonca horšie ako v roku 1953. Dovedna zostali takto národné podniky dlžné štátnemu rozpočtu vyše 208 miliónov Kčs.
Príčiny nedostatočnej tvorby čistého dôchodku a jeho odvodu do štátneho rozpočtu sú v neplnení plánovaných výrobných úloh, prípadne v ich nerovnomernom plnení, v neplnení plánu nákladov, nehospodárnosti a nedodržiavaní štátnej a finančnej disciplíny.
Vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu nevyčerpalo sa v lanskom roku spolu 291,7 miliónov Kčs investičných výdavkov. Investičná výstavba máločo prevýšila úroveň roku 1953. Naše stavebné podniky nevedeli sa dosť pružne preorientovať na nové úlohy, nevykonali včas presun kapacít; veľká roztrieštenosť stavieb rozptyľovala pracovné sily a viazala finančné prostriedky. Úspory na výdavkoch nemôžeme kladne hodnotiť, keďže vyplývajú väčšinou z neplnenia vážnych hospodársko-politických úloh, uložených nám stranou a vládou.
Vo výdavkovom hospodárení podarilo sa nám upevniť rozpočtovú disciplínu jednak v tom zmysle, že ťažkých priestupkov proti rozpočtovej a finančnej disciplíne bolo menej a jednak v tom zmysle, že postupne odstraňujeme šturmovčinu z rozpočtového hospodárenia. Kým v roku 1952 v IV. štvrťroku vyčerpalo sa z rozpočtu 39% celoročnej kvóty, v roku 1953 iba 33%, v roku 1954 už len 27% celoročného rozpočtu. Predsa však nemôžeme hovoriť, že by sme zamedzili v plnej šírke nehospodárne čerpanie peňazí.
Zvýšenie výroby, použitie hmotných a finančných rezerv vytvorených v minulých rokoch, ako aj zvýšenie hospodárnosti umožnilo v roku 1954 ďalej pokračovať v politike znižovania cien a zvyšovania životnej úrovne pracujúcich.
Od peňažnej reformy sa opatreniami strany a vlády sústavne zvyšuje reálna hodnota dôchodkov pracujúcich. Reálna hodnota dôchodkov sa zvýšila nielen znížením cien tovarov širokej spotreby, ale aj znížením dane zo mzdy a znížením sadzieb dane živnostenskej. Zvýšili sa aj reálne dôchodky roľníkov - družstevníkov, ako aj samostatne hospodáriacich malých a stredných roľníkov.
Konkrétne výsledky zlepšenia hospodárskeho položenia našich pracujúcich v roku 1954 prejavili sa vo zvýšení maloobchodného obratu, ktorý stúpol oproti roku 1953 v porovnateľných cenách potravín o 11,8% a u priemyselného tovaru o 30,4%, ďalej vo zvýšení úspor obyvateľstva, ktoré vzrástli oproti roku 1953 až o 46%.
V tejto súvislosti treba mi pripomenúť slová s. ministra Ďuriša povedané pri prerokovávaní štátneho rozpočtu na rok 1955 v Národnom zhromaždení: "Pre opatrenia, ktoré boli v roku 1954 uskutočnené našou stranou a vládou na zvýšenie životnej úrovne nášho ľudu, sme použili aj hmotné a finančné rezervy vytvorené v minulých rokoch. V roku 1955 nemôžeme už používať rezervy z minulých rokov, ale musíme zvýšiť tempo rastu výroby a hospodárnosti, vytvoriť i nové hmotné a finančné rezervy pre úlohy, ktoré si chceme uložiť v druhej päťročnici pre ďalší rozvoj hospodárstva a životnej úrovne nášho ľudu".
II. Štátny rozpočet na rok 1955.
Slovenská časť rozpočtu na rok 1955 zabezpečuje v duchu uznesení X. sjazdu KSČ najmä zvýšenie poľnohospodárskej výroby, rozvoj spotrebného priemyslu, rozšírenie energetickej základne a automobilovej dopravy. Osobitná starostlivosť sa aj naďalej venuje rozširovaniu verejných služieb, školstvu a zdravotníctvu.
Príjmy slovenskej časti
štátneho rozpočtu na rok 1955 robia 12, 851 miliárd Kčs
Výdavky slovenskej časti
štátneho rozpočtu na rok 1955 robia 12, 022 miliárd Kčs
Príjmy a výdavky slovenskej časti štátneho rozpočtu, pravda, nezahrňujú celkové možnosti a potreby hospodárstva na Slovensku. Rozvoj ťažkého priemyslu, železničnej a leteckej dopravy, spojov a výkupu je rozpočtovaný ústredne.
Objem rozpočtových príjmov a výdavkov stúpa proti plneniu v roku 1954 zhruba o 9%.
Pri zabezpečovaní príjmov štátneho rozpočtu vychádzame zo zvýšenia výroby, produktivity práce a znižovania nákladov podľa úloh určených plánom rozvoja národného hospodárstva na rok 1955. Príjmy a výdavky štátneho rozpočtu sú však súvislé úlohy, ktoré sa navzájom podmieňujú a vyžadujú rovnakú starostlivosť. Príjmy zo socialistických podnikov činia 10.207 miliónov Kčs.
príjmy od obyvateľstva 2.117 miliónov Kčs,
príjmy ostatné 527 miliónov Kčs.
V našom hospodárstve sú rozhodujúcim príjmom štátneho rozpočtu výsledky hospodárenia socialistických podnikov. Príjmy zo socialistických podnikov činia 79,4% všetkých príjmov a oproti roku 1954 vzrastajú o 11,6%.
Najdôležitejším príjmom je daň z obratu a daň z výkonov, ktoré spolu robia 53,3% všetkých príjmov, t. j. 6.850 miliónov Kčs.
Druhým hlavným príjmom štátneho rozpočtu sú odvody podnikových čistých dôchodkov (ziskov), ktoré po odrátaní súm ponechaných podnikom na financovanie investícií a bežných prostriedkov robia 10,1% rozpočtovaných príjmov v roku 1955, t. j. 1.298 mil. Kčs.
Zvýšenie výroby v roku 1955 čo do množstva, sortimentu a kvality je približne z 9/10 opreté o vyššiu produktivitu práce. Dosiahnutie plánovanej produktivity svojím významom aj z hľadiska plnenia príjmov štátneho rozpočtu má prvoradú dôležitosť.
V lanskom roku vzrast produktivity práce bol neuspokojivý, a to tým viac, že v mnohých odvetiach priemerné mzdy rástli rýchlejšie ako produktivita práce.
Príčiny tohto škodlivého vývoja väzia v neporiadkoch v stanovení noriem, porušovaní mzdových predpisov, ale najmä v nedostatočnom využívaní a zavádzaní techniky. Máme nemálo príkladov na neporiadky v normách, napr. u automobilových, opravárenských podnikov, kde sa normy plnia priemerne na 250-300%, alebo v strojárenstve, kde plnenie noriem dosahuje do 200%, ale pritom sa plán neplní. Je známa skutočnosť neplnenia plánu mechanizácie namáhavých prác v banskom priemysle, v drevárskom priemysle a stavebníctve.
V roku 1955 nepomerne viac, než tomu bolo doteraz, musia sa všetci hospodárski pracovníci na závodoch, podnikoch, hlavných správach a povereníctvach venovať otázkam zvyšovania rentability podnikov. Najmä Povereníctvo stavebníctva, Povereníctvo obchodu a Povereníctvo dopravy majú v roku 1955 podstatne zvýšené akumulačné úlohy. Čím lepšie si podniky zorganizujú evidenciu, zásobovanie, odbyt, financie, tým lepšie budú môcť plniť aj výrobné úlohy, tým viac budú môcť znižovať náklady, zvyšovať rentabilitu.
Preto so zabezpečovaním úloh štátneho rozpočtu úzko súvisí splnenie plánu vlastných nákladov a zvýšenie rentability.
I keď aj na tomto úseku ako celku treba hovoriť o vzostupnej línii, predsa len v niektorých dielčích úsekoch a nákladoch treba konštatovať veľmi neuspokojivý stav.
Typickým pre vývoj nákladov v roku 1954 je prekračovanie režijných a nežiadúcich nákladov, práve tých nákladov, kde sú najväčšie možnosti znižovania skvalitnením organizácie, administratívy a riadenia podnikov. Najväčší vplyv na prekročenie režijných nákladov mali penále, manká, zdržné a stojné a služobné cesty. V priemyselných úsekoch činili nežiadúce náklady 110, 6 miliónov Kčs oproti 94, 1 miliónom Kčs v roku 1953. Povereníctvo stavebníctva vykázalo napríklad v roku 1954 straty z nepodarkov vo výške 7, 5 miliónov Kčs, Povereníctvo ľahkého priemyslu straty z nadplánovaného odpadu a výrobkov horšej akosti vo výške 7, 3 miliónov Kčs. Pritom ešte ani v roku 1954 nebolo všade správnej a úplnej evidencie o nepodarkoch. Toto sa týka najmä potravinárskeho priemyslu.
Na niektorých úsekoch, najmä v stavebníctve, sú veľké nedostatky, vyplývajúce aj z prekračovania nákladov na suroviny, materiál, palivá a energiu.
Úloha zníženia vlastných nákladov v roku 1955 je vyššia od dosiahnutej skutočnosti v roku 1954 v hlavných povereníckych úsekoch o 4, 6 %. Splnenie tejto mimoriadne závažnej úlohy pre štátny rozpočet treba zabezpečovať jednak zo strany riadiacich hospodárskych orgánov pomocou a kontrolou voči podnikom a závodom a jednak širším zapojením más pracujúcich do riadenia a procesu výroby cestou vnútropodnikového chozrasčotu a zrýchľovania obratu obratových prostriedkov. Máme už veľa skutočne dobrých skúseností s vnútropodnikovým chozrasčotom, napríklad v Tatrasvite, Ladeckých cementárňach, Stollwercku a v iných podnikoch.
Napriek týmto dobrým a aj riadiacu prácu uľahčujúcim skúsenostiam treba vysloviť nespokojnosť s rozsahom iniciatívy pri zavádzaní vnútropodnikového chozrasčotu práve na tých úsekoch, kde máme najväčšie úlohy pri zabezpečovaní požiadavky X. sjazdu KSČ o hospodárnosti, a to je Povereníctvo potravinárskeho priemyslu, Povereníctvo stavebníctva a Povereníctvo pôdohospodárstva.
Možno skutočne bez zveličenia hovoriť o nedostatku iniciatívy preto, že dnes máme. vo väčšine našich podnikov a závodov taký stav, ktorý nám umožňuje štartovať s vnútropodnikovým chozrasčotom.
Nesporne, ťažisko prác na zavádzaní vnútropodnikového chozrasčotu je na podnikoch a závodoch. Riadiace hospodárske orgány však majú povinnosť upravovať cestu k širokej iniciatíve, ktorá je na podnikoch.
V roku 1955 pre zabezpečenie finančných prostriedkov štátneho rozpočtu bude potrebné ďalej rozvíjať hnutie za urýchlenie obratu obratových prostriedkov, ktoré v lanskom roku dosiahlo pekné výsledky. Podniky zapojené do hnutia zrýchľovania obratovosti obratových prostriedkov dosiahli v obratovosti oveľa lepšie výsledky ako podniky mimo súťaže. Prenikavo sa to ukazuje najmä u podnikov lesov a drevárskeho priemyslu, kde obratovosť normovaných obratových prostriedkov súťažiacich podnikov bola lepšia oproti plánu o 7 dní, kým celý rezort nesplnil plán obratovosti o 12 dní.
Zatiaľ čo hnutie za zrýchľovanie obratovosti obratových prostriedkov v roku 1954 bolo úspešné, nemožno tak povedať o likvidácii nadnormatívnych zásob.
Likvidácia nadnormatívnych zásob v roku 1954 neviedla k uspokojivému výsledku. V hospodárení so zásobami nastalo síce určité zlepšenie, ale popri likvidácii starých nadnormatívnych zásob vznikajú nové nadmerné zásoby.
V úsilí o zabezpečenie príjmov štátneho rozpočtu - mimo pracovníkov jednotlivých rezortov - významná úloha pripadá finančným a úverovým orgánom. Nedostatkom práce týchto orgánov je nedostatočná rozborová činnosť, ktorá sa doteraz vykonávala poväčšine len na úrovni povereníctiev, kde celkové výsledky zakrývajú zlé hospodárenie niektorých hlavných správ a podnikov. V budúcnosti zamerajú pracovníci finančnej sústavy svoju prácu na prehĺbenie rozborov, sprísnenie povoľovania úverov, nielen na kontrolu a signalizáciu, ale na pomoc výrobe a plnenie nápravných opatrení.
Ďalším príjmom štátneho rozpočtu sú dane, dávky a poplatky platené obyvateľstvom. Tieto dane činia 16,5% všetkých príjmov, t. j. 2.117 miliónov Kčs. Vyššie rozpočtové výdavky kryje štát zvyšovaním a zhospodárňovaním výroby.
Ako som už uviedol, v lanskom roku platenie daní obyvateľstvom sa podstatne zlepšilo. Význačne prispeli k tomuto úspechu aj pracovníci finančných odborov národných výborov a na mnohých miestach aj finančno-rozpočtové komisie.
Za kapitalizmu dane slúžia upevňovaniu buržoázie. Ich bremeno tlačí plecia pracujúcich. Buržoázia rok od roka hospodárskym diktátom neľútostne privádza tisíce a tisíce jednoduchých ľudí na pokraj zúfalstva.
Napríklad v Banskoštiavnickom okrese ročný priemer exekúcií za prvej ČSR a tzv. slovenského štátu bol 2.000.
V Lučeneckom okrese ročný priemer za prvej ČSR bol 3.000 daňových exekúcií.
V Krupinskom okrese bolo daňových exekúcií
v roku 1935 25.000, z toho 700 dražieb,
v roku 1938 28.000, z toho 1.600 dražieb,
v roku 1942 9.000, z toho 500 dražieb.
A takto by sa dalo vyratúvať v každom okrese na Slovensku. Toto bol výsledok tzv. "daňovej politiky", na ktorú trpeli najmä naši roľníci. To však bolo!
Dnes naši občania poväčšine už dobre vedia, že zaplatené dane sa im vracajú vo forme výstavby, sociálnych služieb, pomoci pri živelných pohromách atď. a preto majú k nim aj iný vzťah.
Pre pracovníkov finančnej sústavy treba však aj ďalej a ešte húževnatejšie pracovať medzi ľudom, získavať si jeho dôveru, pomáhať mu, vysvetľovať a zjednodušovať ekonomické vzťahy tak, aby každý občan porozumel finančnej politike štátu.
Dobrý príklad ukázali už viaceré okresy, ktoré usporiadaním vzorných daňových dní podľa skúseností zo Sovietskeho sväzu docielili pekné výsledky.
Uvediem príklad z Krupinského okresu z obce Pliešovce, tak ako o ňom hovoria sami pracovníci finančného odboru ONV: "Podstatný obrat v našej práci priniesol rok 1954. Odpútali sme sa od našich stolov v kancelárii a išli sme medzi náš pracujúci ľud na dedinách, medzi našich malých a stredných roľníkov. Rozdelili sme si obce okresu medzi pracovníkov odboru a pomáhali sme našim daňovníkom vyplniť zoznania k daniam, najmä k dani pôdohospodárskej. Odstraňovali sme spolu s daňovníkmi chyby, nezrovnalosti, poradili sme im a začali sme vysvetľovať význam platenia daní obyvateľstvom. Našou snahou bolo získať daňovníka, poznať sa vzájomne a upevňovať medzi sebou dôveru. To bol náš prvý krok k masovo-propagačnej práci na dedine. Na jednom daňovom dni zinkasovali sme 90.175,60 Kčs.
Pracovník finančného odboru s. Pramuka vybral sa spolu s tajomníkom MNV na lazy. Prišiel k roľníkovi z Cerová, ktorý práve kosil ďatelinu. Povedal mu, za akým účelom prišiel, že inkasuje dane. No roľník hovoril: Ja som na roli, nemám -pri sebe peniaze, ale ak budete za mňa kosiť, kým sa vrátim, donesiem Vám. Roľník položil kosu a díval sa, ako s. Pramuka sa jej chopil a kosil. Cerovský malý roľník doniesol peniaze a vyrovnal si dane. Touto svojou bezprostrednosťou získal si s. Pramuka dôveru aj ostatných roľníkov v dedine, ktorí si neskôr všetci vyplatili dane. Pravda, s. Pramuka už viac kosiť nemusel".
Uviedol som tento príklad, lebo názorne ukazuje, ako dnes sa v ľudovodemokratickej republike vytvárajú nové vzťahy medzi obyvateľstvom a orgánmi štátneho aparátu práve na tom úseku, kde v minulosti za vlády buržoázie sa napáchali najväčšie krivdy.
Tento vývoj k dnešnému životu však nie je nijako náhodný ani automatický. Za tento život po roky húževnato bojovala KSČ. Za tento život aj pred desiatimi rokmi tvrdo bojovali červenoarmejci; za tento život - bez strachu, bez žobračeniek a exekúcií - sa aj dnes oddá pracovať!
Z plánovaných rozpočtových výdavkov je určené:
1. na rozvoj národného hospodárstva zhruba 40 %
2. na kultúrne, zdravotnícke a sociálne opatrenia 54.1%
3. na štátnu správu 6.0%.
Financovanie národného hospodárstva.
Na zvýšenie výroby v národných a komunálnych podnikoch ráta sa v roku 1955 so sumou 2,092 miliónov Kčs, okrem 902 miliónov Kčs vlastných zdrojov. Výroba tovaru sa zvýši v hlavných povereníckych úsekoch o 6.4%, pričom najväčší vzrast je u výrobkov, slúžiacich širokej spotrebe obyvateľstva.
Súbežne so vzrastom priemyselnej výroby a obchodu štátny rozpočet zabezpečuje zvýšené nároky na dopravu. Na Slovensku pre nedostatok vhodných železničných spojov dáva sa v roku 1955 na výstavbu a údržbu štátnych ciest 554 miliónov Kčs. Cestnú sieť zlepšíme výstavbou 122 km ciest, z toho 45 km bezprašných a 1374 metrov mostov.
Zvláštna starostlivosť strany a vlády na zlepšenie životných podmienok na našom vidieku sa prejavuje vo výdavkoch určených na zveľadenie a úpravu obcí a miestnych komunikácií. Výdavky na tieto účely dosahujú v roku 1955 spolu 255 miliónov Kčs, z čoho pripadá na výstavbu a údržbu miestnych komunikácií 146 miliónov Kčs, na investičné práce menšieho rozsahu, ktoré sa uskutočňujú s využitím miestnych materiálových a pracovných zdrojov, 62. 5 miliónov Kčs a zbytok na čistenie obcí, údržbu parkov, sadov a pod.
Pre ďalší rozvoj vodného hospodárstva dáva sa tohto roku zo štátneho rozpočtu 780 miliónov Kčs, z čoho na výstavbu energetických diel 291 miliónov Kčs. Úplné dokončenie vodných diel na Orave, v Dobšinej, v Belanke, Hornej Strede, Novom Meste nad V. a Kostolnej dopomôže zvýšiť celkovú výrobu elektrickej energie o 36% proti roku 1954. Výstavbou vodovodov zlepší sa zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, najmä v kraji Bratislavskom a Banskobystrickom.
Štátny rozpočet zabezpečuje peňažnými prostriedkami prevedenie všetkých opatrení na zvýšenie poľnohospodárskej výroby a ďalší rozvoj jednotných roľníckych družstiev v rozsahu uznesení X. sjazdu a februárového zasadnutia ÚV KSČ.
Z hľadiska ďalšieho rozvoja výrobných síl osobitne na Slovensku je potrebné dôsledne splniť uznesenia X. sjazdu KSČ o podstatnom zvýšení poľnohospodárskej výroby v najbližších 2-3 rokoch, lebo z celkovej hrubej hodnoty výroby priemyslu a pôdohospodárstva až 69. 1% pripadá na priemysel.
Celkové výdavky na poľnohospodárstvo zo štátneho rozpočtu včítane úloh vykonávaných národnými výbormi dosahujú v roku 1955 výšky 2. 156 miliónov Kčs, čo je o 34. 5% viac ako v roku 1954. Výdavky na poľnohospodárstvo robia z celkových výdavkov slovenskej časti štátneho rozpočtu až 17. 9%.
Štátny rozpočet dôsledne zabezpečuje rozhodujúceho činiteľa zvýšenia poľnohospodárskej výroby - kvalifikáciu kádrov. Na zvýšenie kvalifikácie poľnohospodárskych pracovníkov, včítane pôdohospodárskych škôl, žiackych domovov a študijných príspevkov dáva sa zo štátneho rozpočtu 216, 6 miliónov Kčs, čo Je o 22% viac proti roku 1954. Rozširuje sa sieť poľnohospodárskych škôl, internátov a zriaďujú sa nové zimné pôdohospodárske školy. V učňovských školách zvýši sa počet učňov o 2. 103 a dosiahne sa počtu 5. 197. Krátko i dlhodobými kurzami zvýši svoju kvalifikáciu viac ako 75. 000 dospelých poľnohospodárskych pracovníkov. Na technický rozvoj vrátane pôdohospodárskeho výskumu dáva sa 74 miliónov Kčs.
Na upevnenie hospodárenia JRD poskytne sa zo štátneho rozpočtu 59.36 miliónov Kčs, čo je o 40% viac ako v minulom roku. Z tejto sumy 44 miliónov Kčs robia príspevky na stavby, adaptácie, meliorácie a poľné cesty.
Štátny rozpočet umožňuje JRD čerpať 424 miliónov Kčs úveru na rozšírenie základných prostriedkov. Pomoc strany a vlády je zvýraznená aj v odpisoch a zníženej úrokovej sadzbe z investičných a dlhodobých neinvestičných úverov, čo len v minulom roku robilo 76 miliónov Kčs v prospech JRD.
Z výdavkov na poľnohospodárstvo v sume 2.156 miliónov Kčs pripadá na štátne majetky okrem vlastných zdrojov 544 miliónov Kčs a na strojnotraktorové stanice 865 miliónov Kčs.
Účelom týchto veľkých výdavkov štátneho rozpočtu je podstatne zvýšiť poľnohospodársku výrobu. Treba preto zdôrazniť, že všetky orgány, cez ktoré idú prostriedky štátneho rozpočtu do pôdohospodárstva, musia s nimi starostlivo narábať, aby sa tieto prostriedky neminuli cieľa.
Nie posledným a nie málo významným predpokladom správneho využitia štátnych finančných prostriedkov je zabezpečenie poriadku v evidencii strojnotraktorových staníc, jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov. Na úseku evidencie dosiahlo naše pôdohospodárstvo, najmä v lanskom roku, pekné výsledky. Pritom všetkom však existujú veľmi vážne dielčie medzery, ktorých dôsledky sa prejavujú i v produktivite i v hospodárnosti. U strojnotraktorových staníc a štátnych majetkov je to najmä prvotná evidencia a u jednotných roľníckych družstiev, i keď u menšiny, potreba priamej pomoci v účtovaní a ďalšia výchova účtovných pracovníkov.
Rastom výroby a hmotnej úrovne obyvateľstva rozvíja sa aj socialistický obchod.
V roku 1955 ďalej sa zvýši osobná spotreba obyvateľstva a celkový maloobchodný obrat na Slovensku vzrastie o 6.9%, čo znamená zvýšenie tržnej spotreby o 314 Kčs na hlavu obyvateľa.
Socialistický obchod, vychádzajúc z požiadaviek spotrebiteľov, v spolupráci s výrobou má zabezpečiť riadne zásobovanie miest potravinami a dedín priemyselným tovarom. V lanskom roku nebolo tomu vždy tak. V roku 1955 obchod by mal v omnoho širšom rozsahu zavádzať nové formy predaja, ako výstavky spojené s predajom, jarmoky a pod. Pracovníci v obchode musia napnúť všetok svoj um a sily na to, aby podstatne zlepšili hospodárske výsledky, obmedzili na najnutnejšiu mieru kazenie tovaru, jeho rozkrádanie a znížili náklady na obeh.
A teraz niekoľko slov o výdavkoch na spoločenskú spotrebu a sociálno-kultúrne opatrenia.
Najväčšia časť výdavkov slovenskej časti štátneho rozpočtu, t. j. 6.507 miliónov Kčs (54.1 %), je venovaná na kultúrne, zdravotnícke a sociálne opatrenia - na spoločenskú spotrebu.
S prudkým rozvojom hospodárstva na Slovensku ide súbežne aj vzrast výdavkov na spoločenskú spotrebu. V roku 1955 dáva štátny rozpočet na tento cieľ o 391 miliónov Kčs viac ako v roku 1954. Naša strana a vláda vyjadruje týmto zvláštnu starostlivosť o neustály rast kultúrnych a sociálnych potrieb nášho obyvateľstva, čo má mimoriadny význam pre Slovensko, lebo vďaka zvýšeným peňažným prostriedkom rýchle odstraňujeme zaostávanie, ba na niektorých úsekoch kultúrneho a sociálneho života sme už dosiahli celoštátneho priemeru.
Z výdavkov na spoločenskú spotrebu pripadá na jedného obyvateľa na Slovensku 1.770 korún ročne, čo je dôležitým ukazovateľom životnej úrovne obyvateľstva vedľa ukazovateľov zvyšovania reálnych miezd a znižovania cien spotrebných tovarov.
Potreby školstva sú zabezpečené v štátnom rozpočte sumou 1.245 miliónov Kčs, čo je viac o 22% proti roku 1954.
Prudký vzrast je najmä na poli odborného školstva priemyselného a technického smeru. Na odborných školách všetkých druhov študuje skoro 37. 000 žiakov, čo je zhruba 27% všetkých žiakov na odborných školách v štáte. Veľký vzostup vykazujú priemyselné školy, na ktorých počet žiakov dosahuje už 25% z celoštátneho priemeru. V sústave učilíšť štátnych pracovných záloh sa vychováva ročne vyše 15.000 žiakov a na ich výchovu dáva sa viac ako 150 miliónov Kčs. Na výchovu jedného žiaka dáva sa tak zo štátneho rozpočtu zhruba 10.000 Kčs ročne.
Pre rozvinutie činnosti Slovenskej akadémie vied je v štátnom rozpočte zabezpečené 65 miliónov Kčs, čo je o 13 miliónov Kčs viac oproti roku 1954, čím sa umožňuje rozmach slovenskej kultúry a vedeckého života.
Na starostlivosť o zdravie pracujúcich venuje sa zo štátneho rozpočtu 1.303 miliónov Kčs.
Na výplaty rodinných prídavkov zabezpečuje sa v štátnom rozpočte 790 miliónov Kčs, čo je oproti roku 1951 viac o 114 %.
Rovnako rastú aj dávky dôchodkového zaopatrenia. V roku 1955 dáva štátny rozpočet na dôchodkové zaopatrenie 1. 2 miliardy Kčs, čo je zhruba o 216% viac ako v roku 1948. Dôchodkové zaopatrenie zo štátneho rozpočtu poskytuje sa dnes už okrúhle 378. 000 osobám.
Vysoký vzrast výdavkov na penzijné zaopatrenie proti roku 1948 a minulým rokom vyplýva z toho, že náš štát poskytuje dôchodkové zaopatrenie aj takým osobám, ktoré za kapitalizmu boli odkázané na živorenie. Zvyšovanie výdavkov na dôchodkové zaopatrenie vyplýva aj z toho, že sa zvyšovali najnižšie dôchodky.
Uvedené veľké sumy, dávané zo štátneho rozpočtu na spoločenskú spotrebu, dokazujú, že starostlivosť o človeka, starostlivosť o zvýšenie jeho životnej úrovne je základným obsahom socializmu.
Každý rok socialistické národné hospodárstvo dáva veľkú časť národného dôchodku na investičnú výstavbu.
Zo slovenskej časti štátneho rozpočtu dávame v roku 1955 na investičnú výstavbu 2.521 miliónov Kčs, pričom podstatná ťažisková časť hospodárskeho rozvoja Slovenska, hlavne výstavba a rozvoj dopravy a ťažkého priemyslu je financovaná z ústredného rozpočtu.
V slovenskej časti štátneho rozpočtu ťažiskom investičnej výstavby na Slovensku v roku 1955 v súlade s uzneseniami X. sjazdu KSČ, ako aj februárového zasadnutia ÚV KSČ je poľnohospodárstvo, školstvo, zdravotníctvo a bytová výstavba.
Investície oproti lanskému roku sa zvyšujú vo finančnom vyjadrení v poľnohospodárstve o 27.5%, v školstve o 136.4% a v zdravotníctve o 17.3%.
Výdavky na správny aparát.
Na vydržiavanie štátneho administratívneho aparátu dáva sa v roku 1955 zo slovenskej časti štátneho rozpočtu 719 miliónov Kčs, čo je oproti roku 1954 o 18 miliónov Kčs menej.